Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200137
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa

spravodajkyňa), ako predsedníčky senátu a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Michaely Kútikovej,
ako členiek senátu, v právnej veci žalobcu: VILMAR, družstvo, so sídlom Jegorovova 37, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 827 274, právne zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 103411257/2022 zo dňa 20. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a administratívne rozhodnutia

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane vykonal u daňového subjektu VILMAR, s.r.o.,
Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 827 274, ktorý od 19.07.2022 zmenil právnu formu
na družstvo (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101725171/2022 dňa 10.06.2022. Na

základe výsledkov daňovej kontroly a na základe výsledkov vyrubovacieho konania vydal správca dane
rozhodnutie č. 102383515/2022 zo dňa 26.08.2022, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2018 v sume 126 531,89 Eur a zároveň neuznal daňovú
stratu v sume 300 080,89 Eur.

2. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, ktorému žalovaný, ako odvolací orgán
rozhodnutím č. 103411257/2022 zo dňa 20.12.2022 nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

3. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že správca dane neuznal (a žalovaný
sa s tým stotožnil), v daňových výdavkoch náklady účtované na základe faktúr od spoločnosti Adelante
Investment LTD, 10 Dustan Close, London N2 oUX, United Kingdom, Company No 7200785 (ďalej len
„Adelante Investment LTD“), celkom v sume 600 000 Eur, ktoré neboli účtovnou jednotkou VILMAR,
s.r.o. zaúčtované v účtovných evidenciách za zdaňovacie obdobie roku 2018:
- EU0211-01, interné číslo 7020180001 s dátumom vystavenia 02.11.2018 za služby poskytnuté v rámci

zmluvy; celková odmena za konzultačné a poradenské služby v sume bez DPH 100 000 Eur,
- EU3011-01 s dátumom vystavenia 30.11.2018 za služby poskytnuté v rámci zmluvy; celková odmena
za konzultačné a poradenské služby v sume bez DPH 500 000 Eur.Správca dane preveroval dodávateľsko-odberateľský vzťah žalobcu a spoločnosti Adelante Investment
LTD, pričom na základe vykonaných úkonov, a to ústnych pojednávaní, výsluchov svedkov, miestnych
zisťovaní, výziev na odstránenie pochybností, výziev o súčinnosť štátnym orgánov, výziev o súčinnosť

poskytovateľom bankových služieb, výziev dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu, žiadosti
o MVI do členského štátu - ČR, získaných informácií z informačných systémov finančnej správy,
verejne dostupných informácií z portálov štátnej správy, verejnej správy, samospráv a registrov a
dokladov predložených žalobcom, dokladov predložených dodávateľom Adelante Investment LTD
dospel k záveru, že nie je možné uznať výdavok na províziu a náklady s touto činnosťou vzniknuté

sprostredkovateľovi. Žalobca nepreukázal konkrétne činnosti a aktivity zo strany sprostredkovateľa
uskutočnené na naplnenie predmetu zmluvy, ani iné relevantné dôkazy vedúce k uzatvoreniu obchodu,
ku ktorým sa mal pričiniť práve sprostredkovateľ. Sprostredkovateľ Adelante Investment LTD nevyvinul
v roku 2018 žiadne aktivity potrebné na uzavretie obchodu, t. j. nadobudnutie nehnuteľnosti Mliečno,
čím ani nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy. Výdavok uvedený v daňovom priznaní v celkovej výške
600 000 Eur, ktorý ani nebol zaúčtovaný v účtovných evidenciách žalobcu na účte 518, ani na žiadnom

inom nákladovom účte, správca dane ako daňový výdavok neuznal, nakoľko v zmysle § 2 písm. i)
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani
z príjmov“) nebol vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov.
Podľa daňových orgánov žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dodania fakturovaných
konzultačných a poradenských služieb. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vecné plnenie z

predložených faktúr nebolo potvrdené, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, bez reálneho
podkladu. Žalobca ani vyjadreniami na základe doručenej výzvy zo dňa 19.01.2022 a výzvy zo dňa
07.04.2022 neodstránil pochybnosti správcu dane. Predložené dodávateľské faktúry sú použiteľné iba
vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. sú hodnoverné a vystavil
ich daňový subjekt, ktorý ich vystaviť mal a ktorý bol v týchto dokladoch uvedený ako dodávateľ a za

plnenia, ktoré sa reálne aj uskutočnili. Žalobca neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane o tom, že
nadobudol nehnuteľnosť práve na základe sprostredkovateľskej činnosti daňového subjektu Adelante
Investment LTD. Žalobca neuviedol a ani nepredložil presný rozpis konzultačných a poradenských
služieb uvádzaných v texte dodávateľských faktúr. Samotná existencia mandátnej zmluvy žiadnym
spôsobom nepreukazuje uskutočnenie sprostredkovateľskej činnosti dodávateľa Adelante Investment

LTD vykonanej pre žalobcu. Daňové orgány nespochybňujú skutočnosť, že žalobca nehnuteľnosť
Mliečno nadobudol, avšak nie spôsobom ako deklaruje na predložených faktúrach a nie prostredníctvom
sprostredkovateľa Adelante Investment LTD. Podľa daňových orgánov v predmetnej veci žalobca
nepreukázal splnenie podmienky vecnosti, podmienky preukázateľnosti a podmienky zaúčtovania, ktoré
musia byť splnené kumulatívne pre uznanie daňových výdavkov v zmysle ustanovení § 2 písm. i) a §

21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu na Krajskom súde v Banskej Bystrici,

v ktorom sa domáhal, aby súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 103411257/2022 zo dňa 20.12.2022 a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane
- Daňového úradu Banská Bystrica č. 102383515/2022 zo dňa 26.08.2022 a aby vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania.

5. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c)
zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pretože napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, § 191 ods. 1 písm. d) SSP,
pretože napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, §
191 ods. 1 písm. e) SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci, § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej.

6. Žalobca namietal, že žalovaný sa v konaní dopustil podstatného procesného porušenia tým,

že nerešpektoval zákonné limity vo vzťahu k dodržaniu lehôt na rozhodnutie, pretože napadnuté
rozhodnutienedoručilžalovanývzákonnejlehotesplnomocnenémuzástupcovižalobcu,ktorýmbolA.B.
C.. K doručeniu rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi došlo až na základe výzvy zo dňa 24.02.2023,
a to dňa 22.03.2023 bez bližšieho vysvetlenia a odôvodnenia. Podľa žalobcu takýmto postupom došlokporušeniu§30ods.3a§65ods.2zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).

7. Podľa žalobcu došlo aj k porušeniu § 63 Daňového poriadku, pretože rozhodnutie žalovaného (aj
správcu dane) neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Absentujú
úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu, tiež
závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich právneho
významu. Preto odôvodnenie týchto rozhodnutí je nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

8. Žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí naznačuje pochybnosti, ktoré však nijako
správca dane vo svojom rozhodnutí, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepreukázal, len ich
vyslovil, v zásade ide len o vyslovené domnienky daňových orgánov, ktoré nemajú oporu vo vykonaných
dôkazoch a v tomto smere neformulovali žiadnu presvedčivú správnu úvahu, ktorá by ich domnienky
podporila.

9. Záver daňových orgánov, že nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy považuje žalobca za svojvoľný
a právne neakceptovateľný, nakoľko daňové orgány nie sú oprávnené učiniť právny záver v rámci
posudzovania platnosti alebo neplatnosti uzavretých súkromno-právnych záväzkov, čo patrí výlučne do
kompetencie civilných súdov.

10. Žalobca namietal, že správca dane a žalovaný selektívne, nenáležite a účelovo vyhodnotili niektoré
svedecké výpovede, a to najmä svedeckú výpoveď B. D..

11. Podľa žalobcu sa správca dane neriadil zásadou, že svoje závery musí dôsledne odôvodniť

a vyhodnotiť, pričom vo svojich zisteniach musí mať istotu a musí objasniť všetky okolnosti, ktoré
umožnia prijať závery, či podmienky pre uplatnenie nákladov boli splnené alebo nie. V procese
dokazovania je správca dane zodpovedný za objektívne zistenie skutkového stavu. Žalobca uviedol, že
nedostatočne zistený skutkový stav je umocnený aj na tom základe, že správca dane sa účelovo vyhol
realizácii výsluchu svedka A. B. E., pričom z kontextu výpovedí svedkov (príkladmo pána C.) je viac

ako zrejmé, že tento svedok bol účastný obchodných rokovaní, preto výsluch tohto svedka bol spôsobilý
priniesť viac svetla do obchodných rokovaní a s nimi súvisiacich skutočností.

12. Žalobca tvrdil, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky tri podmienky pre uznanie nákladov
podľa predmetných faktúr za daňový výdavok, pretože bol preukázaný reálny súvis medzi zdaniteľným

príjmom a konkrétnymi výdavkami, bola preukázaná reálna existencia dodania služieb, čo správca dane
objektívne nedokázal spochybniť a daňové výdavky boli riadne zaúčtované. Nedošlo teda k žiadnemu
porušeniu hmotnoprávnych predpisov, a preto sa mali tieto výdavky uznať za daňový výdavok.

13. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými odvolacími

námietkami, ku ktorým sa postavil nekriticky a snažil sa zhojiť nedostatky v odôvodnení rozhodnutia
správcu dane vlastnými úvahami, ktoré však nemajú reálny základ a ide len o účelové tvrdenia
žalovaného. Žalobca zdôraznil, že najmä listinnými dôkazmi podporenými svedeckými výpoveďami
vyčerpal a uniesol svoje dôkazné bremeno, pričom nesprávne úvahy správcu dane a jeho spochybnenia
smerujú najmä k dodávateľovi, čo je však irelevantná okolnosť mimo sféry vplyvu žalobcu. Namietal,

že došlo k neúmernému prenášaniu dôkazného bremena na žalobcu, čo je potrebné považovať za
ústavne neudržateľný postup, pričom poukázal na závery uvedené v náleze Ústavného súdu SR zo dňa
12.10.2022 sp. zn. I. ÚS 259/2022.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

14. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané po uplynutí
zákonom stanovenej lehote v dôsledku jeho nesprávneho doručenia žalobcovi a konštatoval, že
doručené bolo do elektronickej schránky žalobcu už dňa 05.01.2023, následne splnomocnenému
zástupcovi dňa 22.03.2023, po výzve na zákonné doručenie. Je zrejmé, že žalovaný vydal rozhodnutie

v zákonnej lehote, a preto nevznikol dôvod požiadať Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na
vydanie rozhodnutia. Zastával názor, že aj v prípade nesprávneho doručenia rozhodnutia žalobcovi,
nie je možné považovať takéto rozhodnutie za nezákonné. Žalobca sa o rozhodnutí dozvedel, na
základe doručeného rozhodnutia mohol konať, nebol teda ukrátený na svojich právach. K námietke,že rozhodnutia neobsahujú dostatočné odôvodnenie v zmysle § 63 Daňového poriadku žalovaný
zopakoval, že žalobca nepredložil konkrétny zoznam činností, ktoré žalobcovi mala poskytnúť
spoločnosť Adelante Investment LTD, teda fakturovaných konzultačných a poradenských služieb

uvedených na predmetných faktúrach. Neuviedol a ani nepredložil ani presný rozpis týchto služieb
uvádzaných v texte dodávateľských faktúr. Žalobca nepreukázal konkrétne činnosti a aktivity so strany
sprostredkovateľa, ani iné relevantné dôkazy vedúce k uzatvoreniu obchodu, ku ktorému sa mal pričiniť
právesprostredkovateľ.Vroku2018sprostredkovateľAdelanteInvestmentLTDnevyvinulžiadneaktivity
potrebné na uzavretie obchodu, k nadobudnutiu nehnuteľnosti Mliečno. V dôsledku uvedeného správca

dane výdavok v celkovej výške 600 000 Eur, ktorý ani nebol zaúčtovaný v účtovných evidenciách
žalobcu na účte 518 a ani na žiadnom inom nákladovom účte, neuznal ako daňový výdavok, nakoľko
v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov nebol vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia
a udržania zdaniteľných príjmov. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne z požadovaných dokladov
a nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že fakturované služby v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa
01.03.2018 boli vykonané spoločnosťou Adelante Investment LTD tak, ako je deklarované na sporných

faktúrach. Napriek výzve na predloženie preukazujúcich dôkazov, napr. rokovania, komunikácie,
zadanie a špecifikácia predmetu obstarania, predloženie ponúk, odpočet činnosti, rozpis konzultačných
a poradenských služieb, žalobca takéto dôkazy nepredložil, čím nedošlo k odstráneniu pochybností
o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov týkajúcich sa nákladových položiek vo výške
600 000 Eur. Podľa predložených účtovných evidencií účtovnej jednotky VILMAR, družstvo za účtovné

obdobie roka 2018, služby v sume 600 000 Eur neboli zaevidované na žiadnom nákladovom účte
účtovnej skupiny 51.

15. Podľa žalovaného rozsiahlym dokazovaním so strany správcu dane, vrátane preverenia účtovných
záznamov uloženej účtovnej závierky a samotným daňovým priznaním za rok 2018 nebolo preukázané,

že fakturované služby boli reálne poskytnuté a že boli uskutočnené práve spoločnosťou Adelante
Investment LTD uvedenou na predmetných faktúrach s dátumom vystavenia 02.11.2018 a 30.11.2018.
Správca dane všetky zistenia posudzoval jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Žalobca v roku 2018
nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, spoločnosť bola použitá len na jediný obchod (transakciu),
o ktorom konateľka F. G. C. nemala ani vedomosť, čo vyplýva z jej výsluchu. V daňovom priznaní k dani

z príjmov právnickej osoby podanou žalobcom za zdaňovacie obdobie roku 2018 bola vykázaná daňová
strata vo výške 300 080,89 Eur, čo znamená že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu nepredstavoval
žiadnu daňovú povinnosť. Podnikanie žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období nebolo založené
na dosahovaní zisku, preto je dôvodné domnievať sa, že žalobca nevykonával riadnu podnikateľskú
činnosť. Z odvolaním sa na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov konštatoval, že náklad

v sume 600 000 Eur nie je daňovým výdavkom vzhľadom na to, že nesúvisí so zdaniteľným príjmom
a jeho vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané, pričom žalobca o tomto náklade
ani neúčtoval.

16. K námietkam v súvislosti s výpoveďou svedka B. D., žalovaný poukázal na podrobný opis priebehu

ústneho pojednávania a vyjadrenia tohto svedka podľa zápisnice zo dňa 08.11.2021. Za žalobcu
sa vypočutia svedka nezúčastnili žiadne osoby. Spoločnosť Adelante Investment LTD udelila B. D.
plnomocenstvo zo dňa 22.02.2012. Prijatím plnej moci by mal mať menovaný informácie a disponovať
údajmi o činnosti daňového subjektu Adelante Investment LTD, a to aj vzhľadom na trvanie a rozsah
udeleného plnomocenstva. Daňový subjekt Adelante Investment LTD nijako nepreukázal a nevysvetlil,

na základe akých skutočností mala byť stanovená odmena za poskytnuté služby. B. D. uviedol, že
spoločnosť si nevedie účtovníctvo na území Slovenskej republiky. S konateľom sa skontaktoval, aby mu
poslal Hlavnú knihu analytickej evidencie za rok 2018, ale konateľ mu ju nechcel poslať do iného štátu,
keďže sa nachádza v Londýne. Meno konateľa spoločnosti, s ktorým sa kontaktoval nevedel povedať,
pretože sa tam striedajú. Doručenie odpovedí konateľa daňového subjektu Adelante Investment LTD

neposkytli správcovi dane žiadne informácie, pretože odpovede boli vyhýbavé, neúplné, nejasné,
s odôvodnením, že ide o daňové tajomstvo.

17. Žalovaný sa vyjadril aj k spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti Mliečno, keď uviedol, že žalobca túto
nehnuteľnosť nadobudol od obchodnej spoločnosti A-P Stav, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 239 801. Na

základe informácií získaných správcom dane z uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 15.10.2015,
zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 27.10.2015 v právnej veci veriteľa bol vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka A-P Stav, s.r.o. Príslušný orgán podľa § 82 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii uložil správcovi úpadcu pokyn na speňaženie časti podniku úpadcu prostredníctvomponukového konania. Ponuka kupujúceho, spoločnosti VILMAR, s.r.o. bola správcom konkurznej
podstaty vyhodnotená ako víťazná ponuka 3. kola ponukového konania na speňaženie časti podniku
úpadcu A-P Stav, s.r.o. Bola schválená príslušným orgánom, ktorý udelil súhlas na uzatvorenia zmluvy

o predaji časti podniku. Vykonaním výsluchov svedkov A. B. C., B., splnomocneného zástupcu žalobcu
udeleného dňa 18.07.2018 a F. G. C. nebola potvrdená spolupráca žalobcu so spoločnosťou Adelante
Investment LTD v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti Mliečno. Spoločnosť žalobcu nadobudla
túto nehnuteľnosť ako víťaz 3. kola ponukového konania, zverejneného v Obchodnom vestníku č.
100/2018, na speňaženie časti podniku úpadcu A-P Stav, s.r.o. Vzhľadom na spôsob nadobudnutia

predmetnej nehnuteľnosti žalobcom a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal konkrétne
činnosti a aktivity zo strany sprostredkovateľa – spoločnosti Adelante Investment LTD, ani iné relevantné
dôkazy vedúce k uzatvoreniu obchodu, ku ktorým sa mal pričiniť práve sprostredkovateľ, nepredložil
zoznam činností, ktoré mu mala poskytnúť spoločnosť Adelante Investment LTD za fakturované
činnosti uvedené na predmetných faktúrach, nepredložil rozpis konzultačných a poradenských služieb
uvádzaných v texte dodávateľských faktúr, služby v sume 600 000 Eur ako úhrada predmetných faktúr

neboli ani zaevidované na nákladových účtoch v účtovníctve žalobcu, žalovaný uzavrel, že žalobca
postupovalvrozporesustanoveniami§2písm.i)a§21ods.1zákonaodanizpríjmov,keďdodaňových
výdavkov roku 2018 zahrnul náklady účtované na základe faktúr č. EU0211-01 zo dňa 02.11.2018 a č.
EU3011-1 zo dňa 30.11.2018 od dodávateľa Adelante Investment LTD. Podľa žalovaného správca dane
vykonal dokazovanie, ktoré svedčí o objektivite vykonaného dokazovania, z ktorého vyplývajú logické

závery. Skutočnosť, že žalobcom predložené doklady správca dane nepovažoval za dostatočné na
preukázanie uplatnených daňových výdavkov neznamená, že na tieto doklady neprihliadal, alebo že
im neprikladal patričnú váhu. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, bol náležite zistený
skutkový stav veci, správca dane skutkové zistenia vyhodnotil správne, v súlade so zákonom o dani
z príjmov, ako aj v súlade s Daňovým poriadkom. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého

rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

18. Žalobca vytýkal daňovým orgánom, že zrejme účelovo opomenuli, že pán C. označil ako hlavného

a relevantného partnera pri funkčnom riešení projektu A. B. E., ktorý zabezpečil projektovú spoločnosť,
ktorej úlohou bolo vykonať také manažérske a organizačné opatrenia, aby spoločnosť VILMAR
v ponukovom konaní uspela, čo sa aj naplnilo. Žalobca zastával názor, že mandátna zmluva podpísaná
medzi žalobcom a Adelante Investment LTD dostatočne popisovala aké úkony bude potrebné vykonať,
zároveň odmena bola viazaná na splnenie cieľa, teda získanie nehnuteľnosti, k čomu aj došlo, preto

tvrdenie daňových orgánov o absencii zoznamu úkonov je irelevantná, keďže odmena nebola naviazaná
na výkon úkonov. Poskytovateľ niesol plné riziko a všetky jeho aktivity, a teda aj náklady s tým spojené,
mohli v prípade neúspechu ostať nezaplatené.

Duplika žalovaného

19. Žalovaný v ostatnom písomnom vyjadrení vo veci uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe.

Konanie pred správnym súdom

20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)
tohto zákona výkon súdnictva od 01.06.2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z

uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/25/2023
prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou sp.
zn. BB-75S/25/2023.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

21. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup
daňových orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods.1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
Správny súd na základe žiadosti žalobcu nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
dňa 04.12.2024. Účastníci konania sa vyjadrili v zhode s ich písomnými podaniami.

22. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutie správcu dane, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený
rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2018 v sume 126 531,89 Eur
a zároveň mu nebola uznaná daňová strata za zdaňovacie obdobie roku 2018 v sume 300 080,89 Eur.

Podľa daňových orgánov náklady účtované na základe faktúr č. EU0211-01 a EU3011-01 od dodávateľa
Adelante Investment LTD boli zahrnuté žalobcom do daňových výdavkov v rozpore s ustanovením § 2
písm. i), § 17 ods. 2 písm. a) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Služby fakturované dodávateľom
Adelante Investment LTD neboli reálne uskutočnené tak, ako boli fakturované. Výdavok nebol uznaný za
daňový výdavok v dôsledku nesplnenia žiadnej z troch podmienok, a to podmienky vecnosti, podmienky
preukázateľnosti a podmienky zaúčtovania daňového výdavku.

23.Podľa§493eSSPvetapredbodkočiarkou;konaniazačatéaneskončenédo30.06.2023sadokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023; na rozhodnutie správneho súdu je

rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.; na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
výdavkomvýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľnevynaložený

daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 alebo 14 (časť vety pred čiarkou).

26. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno

podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté
v nesprávnej výške.

27. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmov, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),

ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

28. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe

daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

31. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

32. Podľa § 30 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku; ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na
účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

33. Podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku; ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, alebo iné
závažné okolnosti, alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže

túto lehotu pred jej uplynutím, na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový
orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím, na základe písomného
odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.

34. Správny súd v rámci súdneho prieskumu posudzoval opodstatnenosť tvrdení žalobcu, čo do
porušenia, tak hmotnoprávnych ako aj procesných predpisov. Správny súd konštatuje, že na proces

daňovejkontroly,určovaniaavyrubovaniadaňovýchpovinnostísavzťahujevšeobecnýdaňovýprocesný
predpis, ktorým je Daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2
Daňového poriadku). Vzhľadom na to, že daňové orgány postupujú v konaniach o jednotlivých druhoch
danínazákladespoločnéhoprocesnéhopredpisu,možnouplatňovaťspoločnéprocesnédaňovézásady
a judikatúrne závery týkajúce sa procesného postupu podľa Daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis

neupravuje inak, teda aj v konaní o dani z príjmov.

35. Žalobca v rámci prvej žalobnej námietky namietal nesprávny postup žalovaného pri doručovaní
jeho rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní. Správny súd zastáva názor, že uvedené pochybenie
spočívajúce v tom, že žalovaný najskôr doručil rozhodnutie do elektronickej schránky žalobcu dňa

05.01.2023 a až následne na výzvu žalobcu splnomocnenému zástupcovi žalobcu A. B. C. dňa
22.03.2023, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Je zrejmé, že žalovaný pochybil pri
doručovaní, postupoval v rozpore s ustanovením § 30 ods. 3, avšak toto pochybenie bolo zhojené
doručením rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Nebol dôvod postupovať
podľa § 65 ods. 2 a žiadať ministerstvo o predĺženie lehoty na rozhodnutie, pretože rozhodnutie vydané

bolo. Navyše uvedené procesné pochybenie nie je takej intenzity, aby bolo nutné pristúpiť k zrušeniu
žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Za podstatné považuje správny
súd to, že bola akceptovaná lehota na podanie správnej žaloby, počiatok ktorej bol počítaný od riadneho
doručenia rozhodnutia žalovaného splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Nedošlo teda k ukráteniu na
právach žalobcu, jeho právo na prístup k súdu bol zachovaný. Neobstojí ani poukaz na uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2018 z 19.09.2018, podľa ktorého na nezákonnosti nemožno
stavať zákonnosť, konkrétne na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť
zákonnérozhodnutie,pretoženesprávnypostupžalovanéhopridoručenínastalažpovydanísamotného
rozhodnutia, preto táto nezákonnosť, ktorá nastala vo fáze doručovania existujúceho rozhodnutia, sama
o sebe nemôže mať vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť doručovaného rozhodnutia.

36. Žalobca v žalobe namietal, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného nespĺňa
náležitosti§63Daňovéhoporiadku,nakoľkovnichabsentujúúvahy,ktoréovplyvnilihodnoteniedôkazov
a viedli k aplikácii právneho predpisu. Správny súd sa po oboznámení s obsahom administratívneho
spisu nestotožňuje s konštatovaním žalobcu v žalobe, že rozhodnutia sa javia ako nepresvedčivé

a nepreskúmateľné. Nesúhlasí ani s vyjadrením žalobcu, že žalovaný len opakovane naznačuje
pochybnosti, ktoré však nijako správca dane vo svojom rozhodnutí, ako ani žalovaný v napadnutom
rozhodnutí,nepreukázali.Narozdielodstanoviskažalobcusprávnysúdzastávanázor,žesanejednálen
o vyslovené domnienky správcu dane, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a zastáva názor, že
rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného stoja na riadne vykonanom dokazovaní, vyhodnotení

vykonaných dôkazov, pričom z rozhodnutí je zrejmá aj úvaha pri hodnotení dôkazov a právne posúdenie
veci. Podstatné pre posúdenie zákonnosti vykonaného dokazovania je to, či dôkaz predložený žalobcom
boldodokazovaniaorgánomverejnejsprávyzahrnutýavyhodnotenýjednotlivoavsúvislostisostatnými
dôkazmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak žalovaného ako aj správcu dane obsahuje hodnotenie dôkazov
v prvostupňovom aj v odvolacom konaní. Žalobca podľa názoru správneho súdu predkladal svoje

vlastné hodnotenie dôkazov tvrdiac, že preukázal realizáciu zdaniteľného plnenia, avšak bližšie
neargumentoval,včomdaňovéorgányurobilichybupriúvahách(okremtvrdenia,žeúvahaabsentovala,
s čím sa však správny súd nestotožňuje), ktorými hodnotili vykonané dôkazy. Žalobné námietky pretopovažuje správny súd za nekonkrétne a vyjadrujúce len nesúhlas s rozhodnutím, čo nepostačuje na
zistenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

37. K tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného, aj správcu dane, správny súd poukazuje
na to, že v zmysle súdnej praxe „za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru
Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť,
ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok rozhodnutia je vnútorne rozporuplný. Pod
pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a

kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. ... Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať

prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch
získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009). Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí
žalovaného, aj správcu dane, vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a úvahy,
ktorými vykonané dôkazy vyhodnotili a na základe ktorých dospeli k prijatému záveru. V dostatočnom

rozsahu sa žalovaný vysporiadal aj s relevantnými odvolacími námietkami. Rozhodnutie žalovaného
tak zodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce
dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia,
teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich samotný výrok ako
jadro rozhodnutia. Správny súd pritom poukazuje na to, že orgán verejnej správy (obdobne ako správny

súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka konania. Ústavný súd SR v náleze zo dňa
10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že „rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné
a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu a
inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy s ohľadom aj na príslušnú judikatúru ESĽP (pozri

napr. rozsudok H. G. v. Španielsko z 21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinností súdov odôvodniť svoje
rozhodnutia, však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať
zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju
argumentáciu“.

38. Správny súd zastáva názor, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový
stav v dostatočnom rozsahu, v procese dokazovania postupovali správne a v súlade s Daňovým
poriadkom. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový
stav, popísali jednotlivé dôkazy, ktoré boli vyhodnocované správcom dane v rámci daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania, zároveň sa vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Zistené

skutkové závery vytvárajú dostatočné východiská pre zaujatie právneho posúdenia veci, s ktorým sa
správny súd stotožnil v celom rozsahu.

39. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku voči záveru žalovaného, že žalobca
neuniesol vlastné dôkazné bremeno, keď žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno uniesol a preukázal

splnenie zákonných podmienok na úseku dane z príjmov, vrátane uplatnených daňových výdavkov.
Správny súd zdôrazňuje, že aj v daňovom konaní týkajúcom sa dani z príjmov platí, že dôkazné
bremeno na preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dane z príjmov, vrátane
uplatnených daňových výdavkov, primárne zaťažuje daňový subjekt. Obchodné transakcie pritom
nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady

musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu
byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžsk 1/2019 zo dňa 21.04.2020,
bod 40, publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 26/2021;
sp. zn. 6Sžfk 20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50 publikované v zbierke stanovísk NS SR a

rozhodnutí súdov pod R 6/2020.) Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené, ako
to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod 54. Dokazovanie
v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má
svoje pravidlá, pričom správny súd poukazuje na mechanizmus prenosu dôkazného bremena popísanýv rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 bod 21. Dôvodom na
prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je ale akákoľvek pochybnosť správcu dane o
pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná, ktorá má

oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je spôsobilá
objektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia.

40. Zohľadniac vyššie uvedené zásady uplatňované v procese dokazovania správny súd posudzoval
žalobné námietky a tvrdenia žalobcu, že správca dane a žalovaný selektívne, nenáležite a účelovo

vyhodnotili niektoré svedecké výpovede, a to najmä svedeckú výpoveď B. D., žalobcom tvrdené zlyhanie
správcu dane pri dokazovaní, ktorý je zodpovedný za objektívne zistenie skutkového stavu, najmä ak
sa správca dane účelovo vyhol realizácii výsluchu svedka A. B. E., výpoveď ktorého by podľa žalobcu
bola spôsobilá priniesť viac svetla do obchodných rokovaní a s nimi súvisiacich skutočností.

41. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vypočutý svedok B. D., splnomocnený zástupca

dodávateľa (zápisnica z 08.11.2021) nevedel uviesť kde, v ktorej krajine a akým spôsobom boli príjmy
z obchodnej činnosti vykonaných spoločnosťou Adelante Investment LTD priznané ako zdaniteľné
príjmy súvisiace s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, nevedel predložiť k tomu účtovné
a daňové doklady, nevedel na základe čoho a ako sa žalobca dopracoval ku kúpe budovy, ktorú mala
sprostredkovať dodávateľská spoločnosť. Dostatočne neobjasnil, na základe čoho vznikla spolupráca

žalobcu s dodávateľom. Potvrdil síce vystavenie faktúr, ale nevedel, čo bolo ich predmetom, faktúry
iba podpísal a nepredložil ďalšie dôkazy o poskytnutí služieb podľa obsahu faktúr. Nevedel, prečo
mala byť fakturovaná suma zaplatená na účet banky v Českej republike, ak mal dodávateľ sídlo v
Anglicku. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že netušil, aké boli, resp. aké mali medzi sebou žalobca
a dodávateľ dohody a na základe čoho bola dohodnutá cena za konzultačné a poradenské služby

žalobcovi. Nevedel konkretizovať, o aké konkrétne služby išlo, kedy, kde a akým spôsobom boli
uskutočnené, kto a kde konkrétne ich poskytol. Nevedel uviesť zamestnancov a ani eventuálnych
subdodávateľov, kým boli služby aj reálne dodané. Nepredložil dôkazy na preukázanie obsahovej
stránky faktúr. Netušil, za akým účelom mali byť tieto služby poskytnuté. Potvrdil, že písomné zmluvy
neboli vyhotovené, ani objednávky, preberacie protokoly, ani iná dokumentácia ohľadom fakturovaných

poradenských a konzultačných služieb. Žalobca síce predložil mandátnu zmluvu, ktorá bola uzavretá
medzi žalobcom ako mandantom a dodávateľom ako mandatárom za účelom obstarania nehnuteľnosti
pre žalobcu, avšak samotná zmluva neodráža skutočnosť, že došlo reálne k dodaniu fakturovaných
služieb. Podľa odpovede dodávateľa na výzvu správcu dane (09.12.2021) predmetom ich spolupráce
bolo vyhľadávanie, sprostredkovanie, financovanie a procesný manažment pri získaní nehnuteľnosti do

vlastníctva. Predmetom fakturácie bola odmena v zmysle zmluvy za dosiahnutie stanoveného cieľa, čo
bolo získanie cieľovej nehnuteľnosti. Dodávateľ síce fakturoval odmenu, avšak nevedel uviesť konkrétne
identifikáciu nehnuteľnosti s odkazom na obchodné tajomstvo. Neuviedol na základe akých skutočností
bola stanovená odmena práve vo fakturovanej výške. Nepreukázal obsahovú stránku faktúr, keď k
fakturovaným službám neoznačil žiadne dôkazy.

42. Správca dane zistil, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor vykonal vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcu pod V 5663/2018 zo dňa 08.08.2018 týkajúcej sa nehnuteľností v k. ú. B.
zapísanej na LV č. XXXX v prospech žalobcu od spoločnosti A-P Stav s.r.o., nadobudnutej v rámci
konkurzného konania. Svedok A. B. C., B. ako osoba konajúca na základe splnomocnenia za žalobcu

v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti Mliečno uviedol, že nehnuteľnosť našiel a obchod realizoval
A. B. E.. Potvrdil, že nehnuteľnosť spoločnosť VILMAR nadobudla ako víťaz v rámci konkurzného
konania úpadcu A-P Stav s.r.o., a nie sú mu známe žiadne informácie o spoločnosti Adelante Investment
LTD. Obdobne sa vyjadrila aj svedkyňa A. G. C., konateľka žalobcu v období od 16.04.2014 do
05.10.2018. Správca dane z výpovedí manželov C. vyvodil záver, že nebola potvrdená spolupráca

žalobcu s dodávateľom v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti Mliečno. Záver daňových orgánov,
pokiaľ nespochybňovali, že žalobca nehnuteľnosť Mliečno nadobudol, ale nie spôsobom ako deklaruje
na predložených faktúrach prostredníctvom sprostredkovateľa Adelante Investment LTD, je súladný s
vyhodnotením vykonaných dôkazov.

43. Pokiaľ žalobca vytýkal daňovým orgánom, že nevypočuli A. B. E., výpoveď ktorého by podľa
žalobcu mala priniesť viac svetla do predmetnej obchodnej transakcie, správny súd konštatuje, že takáto
argumentácia je všeobecná, neumožňujúca vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020 (bod 43), kde sa najvyšší súd zaoberal otázkou efektivity vykonania
žalobcom navrhnutých dôkazov s tým, že dospel k záveru, že pokiaľ by vykonanie dôkazov, ktorých
vykonania sa dožadoval žalobca neprinieslo žalobcovi iné, pre neho priaznivejšie postavenie, inak

povedané nemali by schopnosť zvrátiť už objektívne zistený skutkový stav, nie je dôvod na takúto
žalobnú námietku reflektovať. Správny súd poukazuje tiež na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu SR, ktorý sa v uznesení sp. zn. III. ÚS 453/2024-46 zo dňa 21.11.2024 zaoberal okrem iného aj
námietkou sťažovateľky o nevykonaní dôkazov výsluchom svedkov, pričom Ústavný súd SR považoval
za relevantné to, aby sťažovateľka preukázala aký vplyv na záver daňových orgánov by malo vykonanie

týchto dôkazov, teda aký konkrétny podstatný záver by tento svedok uviedol a ako by sa situácia
zmenila, ak by mala možnosť svedkovi klásť otázky a ktorá skutočnosť by sa objasnila, príp. zmenila
v jej prospech (bod 35). V tu posudzovanej veci žalobca len konštatoval, že výpoveď svedka by mohla
vniesť viac svetla do obchodnej transakcie, avšak takáto argumentácia je nedostatočne konkrétna,
všeobecná, nepreukazujúca potrebu vykonania takéhoto dôkazu, najmä ak v kontexte všetkých dôkazov
vyhodnotených jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti je preukázaný záver daňových orgánov o nesplnení

ani jednej z troch podmienok pre uznanie výdavkov v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o
dani z príjmov za daňový výdavok, teda podmienky vecnosti, že výdavky musia byť vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, čo znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným
príjmom a konkrétnym výdavkom, ďalej o nesplnení podmienky preukázateľnosti, teda daňovník musí
vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol a podmienky zaúčtovania, teda preukázateľný výdavok

musíbyťzaúčtovaný.Zodôvodneniarozhodnutiataksprávcudane,akoajžalovanéhovyplývajúdôvody,
pre ktoré daňové orgány neuznali fakturované sumy za služby dodávateľa za daňový výdavok, a to v
dôsledku dôkaznej núdze žalobcu preukázania oprávnenosti uplatnenia tohto daňového nároku.

44. Správny súd poukazuje tiež na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR, a to rozsudok

sp. zn. 3Sfk/28/2022 zo dňa 22.08.2024, ktorý v bode 27 odkázal na predchádzajúcu rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 45/2015 z 26.01.2017, v zmysle ktorej základným kritériom
pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť
splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania,
na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je

splnenápodmienkavecnostivýdavkovvovzťahukpodnikaniuasúčasneajpodmienkapreukázateľnosti
výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok. Pre splnenie zákonných
podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov
nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového
dokladu - faktúry. Daňové doklady musia preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane

je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru/služieb deklarovaného v daňovom doklade reálne
aj došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov, resp. služieb jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie
sú splnené tieto hmotno-právne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal
rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov.

45. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie
fakturovaných služieb žalobcovi v posudzovanom zdaňovacom období roku 2018. V prípade
predmetných faktúr vystavených dodávateľom Adelante Investment LTD sa nepreukázalo, že uvedené
plnenie, t. j. poskytnutie poradenských a konzultačných služieb sa reálne uskutočnilo. Výdavok žalobcu,
ktorý bol vyfakturovaný predmetnými faktúrami, nie je odrazom reálneho plnenia. Správca dane a

žalovaný opodstatnene spochybnili splnenie všetkých troch zákonných podmienok uznania daňového
výdavku, pričom žalobca po presune dôkazného bremena späť na neho nepredložil žiadne také dôkazy,
ktoré by hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že deklarované služby podľa
faktúr od spoločnosti Adelante Investment LTD č. EU0211-01, interné číslo 7020180001 s dátumom
vystavenia 02.11.2018 za služby poskytnuté v rámci zmluvy; celková odmena za konzultačné a

poradenské služby v sume bez DPH 100 000 Eur a č. EU3011-01 s dátumom vystavenia 30.11.2018
za služby poskytnuté v rámci zmluvy; celková odmena za konzultačné a poradenské služby v sume
bez DPH 500 000 Eur, boli reálne uskutočnené. Navyše, v daňových výdavkoch náklady účtované na
základe týchto faktúr neboli účtovnou jednotkou VILMAR, s.r.o. zaúčtované v účtovných evidenciách za
zdaňovacie obdobie roku 2018. Vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatneného daňového výdavku

(nákladu) z predmetných faktúr, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho je záver
daňových orgánov o neuznaní daňového výdavku a jeho vylúčenie z daňových výdavkov v zmysle
zákona o dani z príjmov dôvodný a správny, súladný s ustanoveniami § 2 písm. i) v nadväznosti na §
21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.46. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

47. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznal. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167
ods. 1 a contrario SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre
ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť eventuálne trovy žalovanému, aplikujúc
ustanovenie § 168 SSP.

48. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
48. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní
od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.