Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124211621
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124211621.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Pavol Pilek a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom D. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: F. G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/
X, XXX XX E., zastúpený: AK Zuzana Gáliková, s. r. o., so sídlom Farská 1311/33, 949 01 Nitra, IČO:
55 534 619, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16C/98/2024 – 24 zo dňa 08. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 16C/98/2024 – 24 zo dňa 08. 11. 2024 m e n í
tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o podanom návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, že žalovanému F. G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX
XX E. uložil zákaz vstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXXX/X E. H. D. E., ktorý sa
nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/X - zastavaná
plochaanádvorievovýmere150m2,naparceluč.XXXX/X-zastavanáplochaanádvorievovýmere150
m2 a parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 535 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané

naLVč.XXXX,prekatastrálneúzemieE.,obecE.,okresE.,ktorésúvovýlučnomvlastníctvežalovaného
vspoluvlastníckompodiele1/1(I.výrok),ŽalovanémuF.G.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.XXXX/
X, XXX XX E. uložil zákaz približovať sa k žalobkyni A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/
X, XXX XX E., na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskom konaní (II.
výrok), žalobkyni uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému
žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu so súpisným číslom XXXX/

X E. H. D. E., ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcela
č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 150 m2, na parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 150 m2 a parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 535 m2,
všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E., obec E., okres E., ktoré sú
vo výlučnom vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1/1 (III. výrok), žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení samostatným uznesením (IV.
výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 2 § 325 ods. 1, 2 písm. d/, e/, f/, g/, § 326
ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1,
2, 3, § 337 ods. 1, 2, 3, čl. 2 ods. 1 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“) a o trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobkyňa uviedla, že žalovaný je jej vnuk. Spoločne žili v rodinnom dome s. č. XXXX/X na ul. D. v meste
E., ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape p. č. XXXX/X - zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere 150 m2, na parcele p. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
150 m2 a na parcele p. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 535 m2. Nehnuteľnosti sú
zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E., okres E.. Ich vlastníkom je žalovaný v spoluvlastníckom
podiele 1/1 pričom žalobkyňa a jej zosnulý manžel G. C., nar. XX. XX. XXXX, majú v nehnuteľnosti
zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania a má v dome trvalé bydlisko. Rodinný

dom postavili spoločne so zosnulým manželom G. a vychovali v ňom tri dcéry: I. C., nar. XX. XX. XXXX,
J. C., nar. XX. XX. XXXX a B. K., nar. XX. XX. XXXX. Žalovaný je adoptívnym synom dcéry J.. Nakoľko
J. nemala manžela, tak zosnulý manžel sa snažil venovať žalovanému v čo najväčšej miere. S dcérou
J. mali veľmi blízky vzťah, a tak sa rozhodli na ňu prepísať svoj rodinný dom, a to v roku 2008. Naďalej
dcére pomáhali s výchovou žalovaného. Žalovaný bol už ako malé dieťa veľmi agresívny a výbušný.
Vždy muselo byť po jeho. Dcéra J. zomrela XX. XX. XXXX, vtedy mal žalovaný 15 rokov a po dcére

zdedil rodinný dom na ul. D. XXXX/X, E., aj s pozemkami, ktorý dcére darovali s manželom. Žalobkyňa
aj jej manžel v tom dome naďalej bývali, nakoľko mali, a stále majú v dome doživotné právo užívania. Až
po smrti J. sa od susedov dozvedela, že v byte, v ktorom so žalovaným žila, bol neustály krik a nadávky.
Žalovaný sa k nej veľmi zle správal už roky. A to bol ešte len dieťa. Susedia popisovali, že to začalo
už v čase, keď mal cca 12 rokov. Žalovaný po smrti dcéry J. býval u žalobkyne a jej manžela a videli,

aký je žalovaný prchký a agresívny. Rozhodli sa, že si žalobcu (správne malo byť žalovaného) nechajú
zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, no nakoľko mali v tom čase už 75 rokov a manžel 81 rokov,
na súdnom pojednávaní im odporučili návrh stiahnuť. Žalovaného teda na pár rokov zverili poručníkom:
B. C., nar. XX. XX. XXXX a L. C., nar. XX. XX. XXXX. Boli to J. známi, ktorých žalovaný poznal. S jeho
poručníkmi si však nevychádzali dobre. Komunikovali spolu len v nevyhnutných situáciách. Žalovaný

žil naďalej u poručníkov, žalobkyňa s manželom v rodinnom dome na ul. D., ktorého vlastníkom už bol
žalovaný. Situácia sa zmenila pár týždňov pred smrťou manžela. Žalovanému žalobkyňa navrhla, aby
sa presťahoval k nej. Chcela aby boli spolu a žalovaný to prijal. Manžel zomrel dňa XX. XX. XXXX.
Po jeho smrti bol jej vzťah so žalovaným v poriadku. Starala som sa o neho, varila, prala, upratovala.
Problémy nastali keď pil alkohol. Keď sa opil, bol ešte výbušnejší a agresívnejší ako obvykle. Začal jej

bezdôvodne nadávať do kuriev a píč, či na ňu kričať. Dokonca jej hovorieval „ty stará senilná kurva, že
si ešte nevedela zdochnúť.“ Bol veľmi arogantný a nemohla mu nič povedať. Ako keby sa úplne prestal
ovládať. Postupne sa naučila, že keď má vypité musí sa mu vyhýbať. Nie vždy sa to však podarilo,
pričom pil stále častejšie. Brigádoval v A. v J., kde obsluhoval. Taktiež v hoteli M. B. v Nitre, a aj v C.
N. F. v E.. Popri tom študoval na O. A. H. v E. na K. P. a I.. Jeho agresivita sa stále stupňovala. Krik a

vulgárne nadávky sa stávali súčasťou života žalobkyne. Ničil aj zariadenie domu. Žalovaného sa bála
stále viac. Často na ňu kričal, aby zmizla z jeho domu. Nechápala, kde sa to v ňom berie. Ten dom predsa
postavila so svojim manželom dávno pred tým, ako do ich života prišiel žalovaný. Stále v ňom mala právo
doživotného užívania a bývania. On však nič nebral do úvahy. Snažila sa mu vo všetkom vyjsť v ústrety.
On však na ňu vôbec nebral ohľad. V noci robil hluk a budil ju, nechával svietiť svetlá v dome aj celú

noc. Často priviedol kamarátov a pili spolu do rána v pivnici, kde jej muž zariadil „Slovenskú miestnosť.“
Približne pred tromi týždňami sa žalovaný vracal pod vplyvom alkoholu z brigády v A.. Zabudol si tam
však kľúče. Zvonček na bráne nefungoval a tak ju nejako preskočil. Majú ešte zvonček pri dverách.
Jeho však nenapadlo zazvoniť, aby mu otvorila. Miesto toho zobral sekeru, a začal rozbíjať dvere do
garáže. Zjavne zistil, že to nie je tak ľahké a vtedy začal zvoniť pri dverách. Zobudil ju a ona mu išla

otvoriť. Až ráno zistila, že na dverách od garáže sú zárezy od sekery. Dve sekery tam boli hodené tiež.
V stredu, dňa 23. 10. 2024, dala dvere do garáže aj zvonček pri bráne opraviť. Dňa 26. 10. 2024 cca
okolo 2:30 hod. sa zobudila na tupý buchot. Po pár minútach započula zvonček pri vchodových dverách.
Zvonil žalovaný. Vpustila ho do vnútra a išiel do svojej izby. Bol znovu opitý. Spal až do poobedia. Keď
sa prišiel „naraňajkovať“, opýtala som sa ho, kedy jej dá peniaze za opravy vecí, ktoré zničil. Povedal,

že má platiť ten, kto zavolal opravára, čiže ona. Tiež jej povedal, že od neho nemá žobrať peniaze,
že jej nič nedá. Po nejakom čase išiel zase von a prišiel znovu nad ránom, chvíľu pred 4:00 hod. Bol
totálne opitý a s ním išiel aj ďalší opitý mladík, ktorého nikdy predtým žalobkyňa nevidela. Pokračovali
v pití u nich doma. Ráno ju napadlo pozrieť na garážové dvere. Boli znovu zdemolované. Vedľa nich
boli zase položené dve sekery. Toto ju veľmi vystrašilo a tak zavolala zaťovi, B. manželovi. Ten prišiel

aj s vnukom a odfotil dvere. Išiel s fotkami na mestskú políciu, odkiaľ jej odkázali, že má okamžite volať
políciu. Nakoľko váhala, zavolala ich, až keď sa už stmievalo. Prišli dve policajtky. Všetko im ukázala,
ony si to odfotili. Tiež im ukázala fotku žalovaného, aby vedeli, kto to spravil. Prišli ďalší policajti. Dvaja
zostali v dome a tie dve policajtky išli hľadať žalovaného. Policajti sa jej pýtali, či chce podať trestnéoznámenie, no ona zaváhala. Nechcela mu ublížiť. Bála sa, že bude mať problémy v škole. Potom však
so strachu zo žalovaného súhlasila. Bolo však už 9 hodín večer a tak sa nakoniec rozhodla, že podať
trestné oznámenie nepôjde, no tŕpla, čo bude ďalej. Na druhý deň nešla ani do kostola. Čakala, čo bude.

Žalovaný sa však v ten deň domov nevrátil. Dňa 28. 10. 2024 nadránom, v dome zacítila cigaretový dym.
Nevedela čo sa deje a tak so strachom išla skontrolovať dom. Žalovaný bol v „slovenskej miestnosti“
s nejakým kamarátom. Keď tam prišla nič mu nepovedala. Bála sa. Začal nadávať „ty dementná stará
kurva, vypadni z môjho domu.“ Kričal na ňu „volaj políciu“ a schmatol ju za zátylok a celou silou ju sotil.
Nevie, ako dokázala udržať rovnováhu. Nijak ho neprovokovala. Jeho agresivita sa len stupňuje. Bála

sa, čo by jej ešte mohol v amoku spraviť. Má už 80 rokov a nevládze sa mu sama ubrániť. Išla teda
preč z miestnosti a keď bola tak, že ju nemohol počuť zavolala políciu. Policajti žalovaného vykázali
zo spoločného obydlia. Vec je vedená na OO PZ Nitra - západ pod Č. p.: 302.24/221. Tiež na odbore
kriminálnej polície ORPZ v Nitre podala trestné oznámenie za týranie blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, konanie sa vedie pod ČVS: ORPZ-NR-OKP3-284/2024. Ako
ohrozenáosobabolakontaktovanáPoradňoupreobetesIntervenčnýmcentrom,Q.O.,n.o.,ktorépodľa

Zákona o obetiach trestných činov č. 274/2017 Z. z. poskytuje pomoc ohrozeným osobám, u ktorých
bol realizovaný inštitút vykázania. Bola jej tu poskytnutá bezplatná právna pomoc. To, ako sa ku nej
žalovaný zle správal videli aj ľudia z jej okolia.
Má už 80 rokov a veľa rôznych chorôb. Dom v ktorom býva postavila so svojim zosnulým manželom.
Žalovaný sa k nej správa neprijateľne. Bojí sa ho. Už na ňu aj fyzicky útočí. Toto si nepredstavovala ani v

najhoršom sne. Sama si nedokáže pomôcť a z domu nemá kam odísť, pretože je starobná dôchodkyňa
a nevie si už zaobstarať iné bývanie. Je to jej domov. Žila tu krásny život do času, kým sa ku nej nezačal
žalovaný správať tak surovo. Bojí sa, čo by jej žalovaný ešte mohol urobiť. V zmysle uvedeného tak
žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil voči žalovanému neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm.
e/ a h/ CSP, v rozsahu bližšie špecifikovanom v bode 1 tohto uznesenia.

Súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy zaoberá aj otázkou jeho
prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere preto skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu potrebného
na nariadenie neodkladného opatrenia a to: či sú v danej veci splnené podmienky podľa § 325 ods. 1
CSP, za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť a teda - potreba bezodkladnosti úpravy pomerov
alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla
vychádzať iba z tvrdení žalobkyne, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných
odborných vyjadrení. S poukazom na popis správania žalovaného vyplývajúceho z tvrdení žalobkyne,
predložených úradných záznamov Obvodného oddelenia PZ v Nitra - Západ, potvrdenia o vykázaní zo
spoločného obydlia a čestných vyhlásení, súd dospel k názoru, že žalobkyňa má dôvodnú obavu o svoje

zdravie a život, pretože popisované správanie žalovaného je takého charakteru, ktoré ohrozuje telesnú
integritu a duševnú integritu žalobkyne, ktorá je navyše babkou žalovaného. Je neprípustné, aby sa
žalovaný takto správal k svojej babke. Žalovaný pod vplyvom alkoholu svojím agresívnym a vulgárnym
správaním voči žalobkyni vystavuje žalobkyňu obrovským záťažovým situáciám, pričom toto nevhodné
správania má stupňujúcu tendenciu a trvá už dlhšie.

Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.
Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu do nehnuteľnosti
špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobkyňa v dotknutej nehnuteľnosti býva je
oprávnená v nej bývať a užívať ju na podklade zriadeného vecného bremena v prospech nej a jej

zosnulého manžela (právo doživotného bývania a užívania). Súd vidí nevyhnutnú potrebu ochrany
života a zdravia žalobkyne, aby došlo okamžite k zamedzeniu možného pokračovania neželaného
správania sa žalovaného voči nej. Právo musí chrániť slabšie strany aj za cenu zásahu do vlastníckeho
práva a práva na voľný pohyb žalovaného, aby sa právne situácie riešili aj takým spôsobom, že právo
žalobkyne na pokojný a zdravý život je zabezpečený obmedzením práva žalovaného.

Súd vyhovel návrhu aj v ďalšom nároku, kedy zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 50 m, pretože súd považoval vzdialenosť 50 m za primeranú, aj k možnosti
vykonateľnosti takto nariadeného neodkladného opatrenia kdekoľvek vo vonkajších priestoroch.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f/, h/ CSP s tým, že navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.V odôvodnení podaného odvolania ďalej uviedol, že u žalobkyni býval od svojich 18-tich rokov. Je
pravda, že ich vzťah nikdy nebol dobrý. Problémy medzi nimi pramenili najmä z veľmi konfliktnej povahy
žalobkyne. Aj v minulosti sa častejšie hádali, žalobkyňa ho stále z niečoho obviňovala a nesprávala sa k

nemu pekne. Aj preto súdnym rozhodnutím nebol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti žalobkyne
a jej manžela, ale boli mu ustanovení poručníci B. C. a L. C., u ktorých býval do svojich 18-tich rokov.
Potom, ako začal bývať u babky, sa jej verbálne útoky voči nemu stupňovali. Žalobkyňa všetkými
možnými spôsobmi chcela docieliť, aby na ňu prepísal predmetný rodinný dom na adrese D. XXXX/X.
Žalobkyňa sa nevedela zmieriť s tým, že rodinný dom je v jeho výlučnom vlastníctve. Brala mu z izby

jeho veci a dospel do štádia, že si musel vlastnú izbu a pivnicu pred žalobkyňou zamykať.
Žalobkyňa nechcela, aby v predmetnom rodinnom dome býval. Opakovane sa stalo, že sa nevedel
po príchode z práce dostať domov, lebo ho žalobkyňa vymkla. Veľakrát bol nútený prespať u rodičov
kamaráta – R. L. a L. O.. V poslednej dobe sa stretom so žalobkyňou vyhýbal, lebo ho vždy lživo
obviňovala, vulgárne mu nadávala a verbálne na neho útočila.
K obvineniam žalobkyne ohľadne fyzického násilia uvádza, že jej tvrdenia sú úplne vymyslené,

nezakladajú sa na pravde. Na žalobkyňu nikdy nezaútočil, nikdy ju fyzicky nenapadol. V tejto súvislosti
uvádza, že skutok, pre ktorý žalobkyňa podala trestné oznámenie, je vymyslený, nikdy sa nič také
nestalo. Tiež dodáva, že ku skutku do dnešného dňa nebol vypočutý.
Nepravdivé sú aj tvrdenia žalobkyne ohľadne jeho nadmerného užívania alkoholu. Študujem a popri
štúdiu vykonáva prácu u troch rôznych zamestnávateľov, aby si zabezpečil finančné prostriedky na život.

Na svoju obranu uvádza, že práve bol opakovane verbálne napádaný zo strany žalobkyne. Celý život
mu nadávala, ponižovala ho a snažila sa vytvoriť negatívny obraz o jeho osobe aj pred jeho známymi.
Je nekonfliktnej povahy a nikdy nikomu neublížil.
Samotné potvrdenie o podaní oznámenia žalobkyne zo dňa 28. 10. 2024 nepreukazujú jeho správanie
napĺňajúce dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 325 ods. 1 písm. h/ CSP.

Takéto potvrdenie v tomto štádiu obsahuje len ničím nepodložené subjektívne tvrdenie žalobkyne.
Navyše z obsahu oznámenia nie je preukázané ohrozovanie telesnej a duševnej integrity v rozsahu
vyžadujúcom dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia. Z úradného záznamu OR PZ v Nitre
zo dňa 28. 10. 2024 dokonca vyplýva, že žalobkyňa nebola zranená, nežiadala si lekárske ošetrenie a
nedošlo ani k poškodeniu majetku.

Nepopiera, že medzi ním a žalobkyňou sú dlhodobo narušené vzťahy, ktoré vyústili do hádok, avšak v
doposiaľ konaní nebolo preukázané psychické a už vôbec nie fyzické násilie požadovanej intenzity pre
nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa sa obmedzila len na svoje tvrdenia a relevantným dôkazom nepodložené trestné oznámenie,
vo vzťahu ku ktorému nebol ani vypočutý. Nebolo hodnoverne osvedčené také jeho správanie, ktoré

mohlo vyvolať u žalobkyni pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie a ani obavu, že žalobkyňa
bude v blízkej budúcnosti vystavená násilnému správaniu z jeho strany.
Nikdy v minulosti naňho žalobkyňa nepodala trestné oznámenie a ani neprivolávala hliadku. Pokiaľ by
bolo pravdivé jej tvrdenie, že aj v minulosti býval agresívny a že sa ho bála, bola by aj v minulosti
privolaná policajná hliadka, čo sa však nestalo. Aj tvrdenia žalobkyne, že ju mal schmatnúť za zátylok a

celou silo škrtiť, sa javia v kontexte predložených listín ako vymyslené, keďže žalobkyňa sama uviedla,
že lekárske ošetrenie nepotrebovala.
Súd nesprávne posúdil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu
nevyplýva existencia tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie žalobkyne
opísaným konaním a odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia

v požadovanom znení. Pripomína, že neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie bežných
konfliktov vyplývajúcich z nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov blízkych osôb.
Keďže žalobkyňa dostatočne neosvedčila naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h/ CSP a navyše by za daného stavu vylúčenie žalovaného z
užívania rodinného domu predstavovalo neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že spĺňa náležitosti, byť viazaný dôvodmi
a rozsahom podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd
prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel

k záveru, že odvolanie povinnej osoby je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP zmenil a návrh zamietol.6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby po e/ nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia;
pof/nevstupovalaaleboibaobmedzenevstupovaladodomualebobytu,napracoviskoaleboinémiesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje; po h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene

približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená; po
d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecnom záväznom predpise pomenovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné, ide o telesnú aj duševnú ujmu.

12. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty. Po prvé násilím je každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci fyzického a sexuálneho nátlaku; po
druhé násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú dve rovnocenné strany. Násilie je, keď jedna strana
zneužije prevahu moci; po tretie násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo
nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach; po štvrté násilie

nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky; po piate psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu
môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím (uznesenie NS SR
z 15. 10. 2012 sp. zn. 5Mcdo 10/2012).

13. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri
rozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasanevykonávaplnohodnotnédokazovanie
a pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydávania napadnutého uznesenia súdom prvej
inštancie.

14. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v
čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na
dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je možné. Je však potrebné, aby boli splnené
základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej
úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba

na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu,
ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celom
kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia reálneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej skutočnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia inú osobu neprimeraným spôsobom a nadnevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

15. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP boli prijaté v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná a duševná
integrita alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické
násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho

nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna
ochrana. Súd musí mať pri tomto neodkladnom opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ tiež osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné

zásahy do osobných slobôd iného ex lege sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná
alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ,
pred nariadením neodkladného opatrenia, relevantným spôsobom osvedčiť.

16. V prejednávanej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, nemal za osvedčenú potrebu

upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom. Žalobkyňa
dostatočne neosvedčila naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. §
325 ods. 2 písm. e/, f/ a h/ CSP.

17. Z obsahu spisu odvolací súd teda nezistil existenciu tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali

život alebo zdravie žalobkyne opísaným konaním žalovaného a odôvodňovali okamžitý zásah súdu
vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Z písomných podaní sporových
strán je síce zjavné vážne narušenie ich vzájomných vzťahov a vzájomné obviňovanie z neprimeraného
správania, ktoré vyústilo až do podania trestného oznámenia žalobkyne na žalovaného, avšak z
opísaného skutkového stavu, uvedeného v podanom návrhu, nie je možné vyvodiť takú intenzitu násilia

zo strany žalovaného, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom
rozsahu, naviac za situácie pokiaľ žalovaný čestnými prehláseniami R. L. O., R. L. O., S. T., J. O. a
zamestnávateľa žalovaného naznačujú, že povaha žalovaného nenesie jednoznačne znaky možného
psychického a fyzického násilia.

18. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol o zmene napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že žalovanému ako úspešnej
strane odvolacieho konania priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).