Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1224200459.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľa/manžela/otca: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zastúpeného Mgr. et Mgr. Jozefom Krkoškom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Pečnianska 1, proti manželke/matke: E. E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X,
D., zastúpenej NIKU & partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, IČO: 368 66008,

v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k
maloletému dieťaťu: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zastúpenej opatrovníkom: Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manžela proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 39P/22/2024-52 zo dňa 28.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že nemá právomoc konať o úprave
pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: H. B., nar. XX.XX.XXXX. (výrok
I.). Zároveň zastavil konanie o úprave pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému
dieťaťu: H. B., nar. XX.XX.XXXX. (výrok II.).

2.
Rozhodol tak o návrhu manžela, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov
na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu.

3.

Výrok súd prvej inštancie právne odôvodnil § 2 ods. 1 a 2, § 100, § 10 ods. 2, zákona č. 161/2015
Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), § 9, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), čl. 3 písm. b) Nariadenia rady (EÚ) 2019/1111 o
právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel II bis“), § 38 ods. 1, § 39 ods. 1
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ZMPS“). V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že na základe zistenej
skutočnosti, že manželia sú slovenskými štátnymi občanmi, dospel k záveru, že je daná právomoc
súdov Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva, aj keď manželka žije v Spojených štátoch
amerických. Súd vychádzal z čl. 3 písm. b) nariadenia Brusel II bis, keďže právomoc súdu Slovenskej
republikymožnozaložiťpodľauvedenéhonariadenia.SkonanímorozvodmanželstvajepodľaCivilného
mimosporového poriadku zo zákona spojené aj konanie o úprave pomerov manželov na čas po rozvode

manželstva. Súd prvej inštancie teda skúmal, či má právomoc na konanie o úprave pomerov manželov
k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Na základe zistených skutočností dospel kzáveru, že maloletá má obvyklý pobyt v Spojených štátoch amerických, kde býva so svojou matkou
od júna 2023 na základe dohody rodičov, čo tvrdil aj otec v návrhu a uvedené mal súd preukázané aj
čestným prehlásením plnoletého syna manželov H. B. zo dňa 22.03.2024. Maloletá riadne navštevuje

C. I. I. J. K. C. od 08/2023. Maloletá má podľa tvrdenia matky v USA zabezpečenú kompletnú zdravotnú
starostlivosť, okrem všeobecnej lekárky aj zubnú či očnú lekárku, ktoré pravidelne navštevuje. Taktiež
maloletá pravidelne v USA navštevuje detskú terapeutku zameranú na prácu s traumou. Maloletá ďalej
navštevuje volejbalový športový krúžok v USA a jazdenie na koni. Maloletá má v bydlisku v USA
zabezpečený kontakt so svojou starou mamou, sestrou, tetou a sesternicami v podobnom veku a je

plne integrovaná do sociálneho prostredia. Súd prvej inštancie mal preukázané, že maloletá nebýva
na Slovensku od júna 2023, ale v Spojených štátoch amerických na adrese XXX D. E. H., XXX XX K.
C., K.. Na základe uvedených zistených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že obvyklý
pobyt maloletej je v Spojených štátoch amerických, kde od odchodu zo Slovenska v júni 2023 žije a
kde je centrum jej záujmov, žije tam jej matka a jej plnoletá sestra a ďalšia širšia rodina, má tam svojich
ošetrujúcich lekárov, navštevuje tam školské zariadenie a krúžky. Definícia pojmu obvyklý pobyt nie je

obsiahnutá v žiadnom právnom predpise, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území
určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept
obvyklého pobytu je typickým jeho objektívny charakter, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde
je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná skutočnosť, kde sa osoba zdržiava,
kde sú jej dennodenné aktivity, kde sa vzdeláva. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd prvej

inštanciekzáveru,ženiejedanáprávomocslovenskéhosúdukonaťvoveciúpravyvýkonurodičovských
práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Pretože jednou z podmienok konania je
právomoc súdov Slovenskej republiky konať vo veci, súd skúmal túto právomoc. Vzhľadom k tomu, že
nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, tak súd prvej inštancie dospel k záveru,
že nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletej a súčasne konanie zastavil vo veci úpravy pomerov manželov na čas po rozvode
manželstva k maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX.

4.
Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľ-otec,ktorýnamietal,žesúdprvej

inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia vychádzal o. i. z podania manželky zo dňa 25.3.2024, avšak
toto vyjadrenie manželky, spolu s dôkazmi, bolo manželovi doručené až spolu s napadnutým uznesením.
Za tohto stavu ako manžel nemal žiadnu príležitosť zaujať k tomuto vyjadreniu a predloženým dôkazom
stanovisko, čo je podľa jeho názoru v rozpore so zásadou rovnosti zbraní v konaní a bolo preto porušené
jeho právo na spravodlivý súdny proces. Namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal

do úvahy jeho rozsiahle vyjadrenie k otázke právomoci, nakoľko v uznesení súd prvej inštancie toto
vyjadrenie neuvádza, čo považoval za dôkaz selektívneho prístupu súdu. Súd prvej inštancie podľa
jeho názoru umelo zmenil dátum vyhotovenia rozhodnutia, nakoľko napadnuté uznesenie je datované
28.03.2024, hoci bolo zo súdu podľa evidencie odoslanej pošty (okamih uloženia do schránky na C.)
odoslané až 9.4.2024, teda 12 dní po jeho vyhotovení a jednoznačne po doručení jeho podania dňa

3.4.2024. Ďalej v odvolaní uviedol, že na trvalé vysťahovanie maloletej nedal súhlas, poprel tvrdenia
matky, že by maloletá mala v USA zabezpečenú lekársku starostlivosť a aj to, že by sa podieľal na
výbere školy pre maloletú. Rovnako namietal súdom prvej inštancie určený obvyklý pobyt maloletej,
pričomargumentamiodkázalnasvojepodanie, doručenésúduprvejinštancie,vktoromtvrdí,žeobvyklý
pobyt maloletej je na Slovensku. Medzi hlavné argumenty, ktorými podporuje svoj názor je, že maloletá

sa narodila na Slovensku a má (výlučne) slovenské štátne občianstvo a slovenčina je jej materinským
jazykom, rovnako on ako aj manželka, ako aj jej rodičia majú tiež výlučne slovenské štátne občianstvo;
maloletá prežila celý svoj doterajší život na Slovensku; maloletá má na adrese svojho trvalého pobytu
stále plne zariadenú detskú izbu; okrem sestry manželky a sestry maloletej žije celá ostatná rodina
maloletej na Slovensku; maloletá doposiaľ navštevovala základnú školu, aj všetky krúžky na Slovensku,

jej štúdium na Slovensku nebolo nikdy formálne ukončené; maloletá má na Slovensku svojich lekárov,
ktorí jej pravidelne (naposledy 12/2023) poskytujú zdravotnú starostlivosť (očkovanie, prehliadky, úpravy
strojčeka a pod.); maloletá ani manželka nemajú v USA povolenie na pobyt a sú v USA iba na dočasné
turistické víza; manželka v USA nepracuje, naopak podniká na Slovensku. Žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila manželka, ktorá považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne a žiadala ho potvrdiť. Poukázala na to, že otec návrh na návrat maloletej na územieSR na ústredný orgán USA nepodal, čo má svedčiť o tom, že otec vedel o plánoch matky ísť na
dlhodobý pobyt do USA. Navyše podľa matky mohol vykonať ďalšie kroky, ak nesúhlasil s dlhodobým
presťahovaním maloletej do USA. Podľa matky však otázku právomoci využíva iba ako zástupnú tému,

nakoľko sa snaží dosiahnuť majetkovo právne vysporiadanie vo svoj prospech, na čo využíva tému
starostlivosti o maloletú. Matka má za to, že jednoznačne prišlo k zmene obvyklého pobytu maloletej
a tým aj k zmene právomoci. Matka na podporu svojich tvrdení o obvyklom pobyte maloletej predostrela
niekoľko argumentov: maloletá je bilingválna, anglický jazyk ovláda lepšie ako slovenský; maloletá
prežila veľkú časť (približne polovicu) svojho života v USA - pri dlhodobých pobytoch v predškolskom

období, v prvom ročníku ZŠ bola v USA na homeschool programe, neskôr navštevovala základnú školu
a prežila tu polovicu svojho života väčšinou s ostatnými súrodencami a matkou, kým otec bol v tom
čase sám na Slovensku; adresa pobytu ktorú otec uvádza ako trvalé bydlisko maloletej na Slovensku
je adresa starej mamy (babičky) zo strany matky, t.j. C. X, na ktorej maloletá nikdy nebývala a na ktorej
väčšinu času nikto nežije, nakoľko babička žije v USA a na Slovensko chodí len na občasné návštevy;
v USA žije úplne celá rodina maloletej, vrátane starej mamy, ktorá je jediný žijúci starý rodič maloletej;

maloletá navštevuje základnú školu v K. C., ktorú rodičia spoločne vybrali, všetky krúžky navštevuje
maloletá v USA, na Slovensku maloletá už dlhodobo nenavštevuje žiadne krúžky, nakoľko sa na území
SR dlhodobo nezdržiava; maloletá má zabezpečenú zdravotnú starostlivosť v USA, a to očného lekára,
zubárku, zdravotnú starostlivosť zabezpečila počas zimnej návštevy maloletej na Slovensku matka z
dôvodu rozbehnutého posledného doočkovania maloletej a rovnako zubárka je kamarátkou matky, ktorá

poskytuje služby nielen matke ale aj celej rodine, nakoľko je to finančne výhodnejšie ako v USA, preto
tieto služby využívajú pri krátkych návštevách Slovenska; maloletá je rezident USA s riadnym pobytom a
riadnou adresou trvalého bydliska; matka pracuje v USA ako poradkyňa, autorka detských vzdelávacích
materiálov, školiteľka a lektorka pre vzdelávanie pedagógov atď.

6.
K vyjadreniu matky k odvolaniu zaslal svoje vyjadrenie otec, pričom zároveň je toto podanie návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec snaží o zverenie maloletej do svojej osobnej
starostlivosti, zákaz matky bez súhlasu otca vycestovať s maloletou, o ktorom neodkladnom opatrení
rozhoduje súd prvej inštancie. Obsahom predmetného podania sú informácie od otca, podľa ktorých

sa maloletá v súčasnosti (podanie bolo doručené súdu 01.08.2024) nachádza na území Slovenska,
je v starostlivosti otca a prejavila záujem nevrátiť sa do USA s matkou. Poukázal na potrebu vypočuť
maloletú, ktorá je už vo veku 14 rokov schopná samostatne formulovať názor, ako prílohu k vyjadreniu
doložil list podpísaný menom maloletej, z ktorého vyplýva jej vôľa ostať na Slovensku. Taktiež zopakoval,
že maloletá má na Slovensku všetky väzby, školu, krúžky, rodinu zo strany otca, kamarátov.

7.
V ďalšom podaní otec opísal situáciu v rodine, kedy matka pod zámienkou stretnutia mala maloletú
vylákať a otcovi ju nevrátila. Otec ďalej poprel tvrdenia matky o tom, že maloletá má v USA vybudované
väzby a prežila tam značnú časť života.

8.
Matka v novembri 2024 súdu zaslala fotografie maloletej, pričom uviedla, že maloletá s ňou a ostatnou
rodinou žije od júna 2023 v USA spolu s listom podpísaným menom maloletej, v ktorom vyjadruje vôľu
ostať žiť v USA.

9.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa podľa
§ 65 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 384, § 385 CSP) a dospel k záveru o dôvodnosti
odvolania podaného navrhovateľom.

10.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď
vyhlásil nedostatok právomoci konať vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva, pričom v tejto časti konanie zastavil.

11.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ako
„ZMPS“), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva
a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z
manželov je slovenským občanom.

Podľa § 39 ods. 1 ZMPS, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná,
ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť
alebo je občanom Slovenskej republiky.

Podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý sa môže domáhať ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode.

12.

Po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné
toto rozhodnutie zrušiť. Súd prvej inštancie totiž postupoval pri rozhodovaní o veci tak, že najskôr
posúdil svoju právomoc vo vzťahu k rozhodovaniu o úprave práv a povinností rodičov voči maloletej.
Posudzovanie právomoci ako také je nesporne správny postup, nakoľko právomoc na konanie je
procesnou podmienkou konania, avšak v tomto prípade bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci

úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej predčasné. Z logiky ustanovenia § 100 CMP totiž
vyplýva, že súd najprv posúdi dôvodnosť návrhu o rozvod manželstva a pokiaľ dospeje k záveru o
jeho opodstatnenosti, ďalej koná o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva, resp. skúma splnenie procesných podmienok pre konanie v tejto časti. Úprava
práv a povinností rodičov k maloletých deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré súd zároveň, resp.

predtýmnerozviedolbybolazjavnenevykonateľná,keďžebysavzťahovalanačas,ktorýmá,alenemusí
nastať ani v budúcnosti.

13.
Vychádzajúc z uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď predčasne vyhlásil nedostatok právomoci
konať vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva s
následkom zastavenia konania v tejto časti, avšak predtým nerozhodol o návrhu na rozvod.

14.
Vedený týmito úvahami odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci tak povinnosťou súdu
prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Súd prvejinštancie v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedeného ustáli, či sú splnené procesné i hmotnoprávne
podmienky pre rozvod manželstva. V prípade, že manželstvo účastníkov rozvedie, súčasne rozhodne
o návrhu na úpravu výkonu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, resp. posúdi,

či je daná právomoc slovenského súdu vo veci konať podľa § 39 ZMPS. Pokiaľ dospeje k záveru o
nedostatku právomoci, nedostatok právomoci vyhlási a konanie v tejto časti zastaví.

15.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, odvolací súd považoval za nehospodárne a neefektívne jednotlivo

tieto rozoberať, a to najmä s poukazom na to, že napadnuté uznesenie zrušil a tiež s poukazom na už
konštantnú judikatúru tak národných, ako aj nadnárodných súdov, podľa ktorej súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na

podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS
209/2004, II.ÚS 200/2009).

16.

V dôsledku týchto skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

17.

Súdprvejinštanciebudevďalšomkonaní(§391ods.3CSP)vychádzaťzvyslovenéhoprávnehonázoru
odvolacieho súdu a z tohto hľadiska pristúpi aj k posúdeniu návrhu na rozvod manželstva. Následne
opätovne po doplnení dokazovania podľa § 35 a 36 CMP, zhodnotí všetky vykonané dôkazy jednotlivo,
ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení so zhodnými skutkovými tvrdeniami účastníkov,
o pravdivosti ktorých nebude mať pochybnosti a ktoré nebudú v rozpore s vykonaným dokazovaním (§

37 CMP), ustáli skutočný stav veci. Takto zistený skutočný stav následne podrobí novému právnemu
posúdeniu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine a vo veci rozhodne, prípadne zváži, či je účelné a či to
umožňujú okolnosti prejednávanej veci, aby sa účastníci pokúsili ešte o zmierne riešenie mediáciou (§
96 ods. 2 CMP). Svoje závery potom v novom rozhodnutí odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2
CSP a následne sa bude zaoberať existenciou právomoci v konaní o úprave práv a povinností rodičov

voči maloletej. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

18.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).