Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010290
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424010290.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A. B., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 2T/28/2024 zo dňa 07.11.2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania v bode 1/ z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
účinného od 06.08.2024 a v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. v znení zákona č. 117/2023 Z.z. na tom skutkovom základe, že:
1. pod zámienkou vybavenia kúpy pozemku v katastrálnom území C., časť D., číslo parcely registra E.
XXXX/X za sumu 5.000,00 eur, o ktorý mala záujem poškodená F. G. a tento bol majiteľkou predávaný
za sumu 12.000,00 eur, pričom vystupoval ako advokátsky koncipient v AK H. I. J., hoci vedel, že kúpu
pozemku nevybaví, vylákal od poškodenej finančné čiastky na rôzne obžalovaným vymyslené účely,
ktoré poškodená vkladala v Nových Zámkoch na účty, ktorými obžalovaný disponoval, alebo mu ich

dávala v hotovosti, a to
- dňa XX.XX.XXXX v K. A. K. G. L. M. X, prostredníctvom bankomatu N. vložila sumu vo výške 1.900,00
eur na účet IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľkou je P. Q.,
- dňa XX.XX.XXXX v K. A., neďaleko železničnej stanice odovzdala obžalovanému v hotovosti 100,00
eur a následne vložila na účet IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je F. Q.
sumu 125,00 eur,

- dňa XX.XX.XXXX v K. A. K. G. L. M. X, prostredníctvom bankomatu N. vložila sumu vo výške 2.560,00
eur na účet IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľkou je P. Q.,
- dňa 15.05.2023 v obci O. G., v rodinnom dome poškodenej na ulici R. č. XXX/XX odovzdala
obžalovanému sumu 450,00 eur v hotovosti,
za tým účelom predkladal a zasielal falšované splnomocnenie na zastupovanie poškodenej, e-mailové
správy, pričom ku kúpe pozemku nedošlo, čím poškodenej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. M. XXX/

XX, O. G. spôsobil škodu vo výške 5.135,00 eur,
2. dňa XX. XX. XXXX v čase od 23.00 h do 06.30 h dňa XX.XX.XXXX v K. A. vnikol do kaviarne P. E.
na S. L. č. X cez uzamknuté vchodové dvere, ktoré si otvoril pravým kľúčom, ktorý vzal pracovníčke
kaviarne bez jej vedomia, vošiel do priestorov kaviarne a zo stola a zásuvky pod pracovným stolom
odcudzil finančnú hotovosť vo výške 2.316,60 Eur, čím poškodenej spoločnosti P., O., so sídlom F. T. M.
X, XXX XX K. A., IČO: XXXXXXXX spôsobil škodu vo výške 2.316,60 Eur,hoci rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/22/2023 zo dňa 31.08.2023, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.11.2023, bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b),
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., zistiac poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/, Tr. zák. a zistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h/, písm.
m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 30 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej F. G. škodu vo výške
5.135,- Eur a P., O., K. A., F. T. M. X, IČO: XX XXX XXX vo výške 2.316,60 Eur.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania oboch skutkov, ktoré sú mu
kladené za vinu v obžalobe, kladné odpovede na položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/. d/, f/, g/
ah/Tr.por.anáslednéprijatievyhlásenia,vykonávalsúdI.stupňadokazovanielenohľadomskutočností,
týkajúcich sa ukladaného trestu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na osobu páchateľa a to, že je slobodný, otcom jedného
dieťaťa, z miesta bydliska nie sú o ňom uvádzané bližšie poznatky k osobe a správaniu. Obžalovaný
v posledných dvoch rokoch nebol zamestnaný. V evidencii priestupkov má 1 záznam za spáchanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2016. Súd I. stupňa poukázal na odpis z registra
trestov, z ktorého vyplýva, že v minulosti sa opakovane dopustil úmyselnej trestnej činnosti s prevahou

majetkovej trestnej činnosti a bol za ňu opakovane odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Z týchto odsúdení súd I. stupňa poukázal na odsúdenie na nepodmienečné tresty odňatia slobody, a
to vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/11/2011 (za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2
písme. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.), vo
veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/48/2012 (za prečin neoprávneného používania cudzieho

motorovéhovozidlapodľa§216ods.1Tr.zák.),voveciOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.3T/31/2013
(za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.), ako aj na tie odsúdenia za spáchanie
trestných činov, v ktorých prípadoch bolo u neho upustené od uloženia súhrnného trestu, a to vo veci
Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/16/2014 (pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1
písm. a/ Tr. zák.), vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/210/2012 (pre prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.), vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/72/2015 (tiež
pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) a vo veci Okresného súdu
Nitra sp .zn. 4T/107/2015 (pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin porušovania
domovejslobodypodľa§194Tr.zák.).SúdI.stupňapoukázalajnato,žeobžalovanýsadopustiltrestnej
činnosti aj na území Českej republiky, kde bol rozsudkom Krajského súdu v Brne sp. zn. 53T/8/2017

zo dňa 30.08.2017, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 5To/86/2017 zo dňa
15.11.2017odsúdenýzaprečinspreneverypodľa§206odsek1TrestnéhozákonníkaČRazločinlúpeže
podľa § 173 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákonníka ČR na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na výkon trestu do väznice s ostrahou a na trest vyhostenia
z územia Českej republiky. Citované rozhodnutie bolo čiastočne uznané na území Slovenskej republiky

rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Ntc/38/2018 z 28.03.2019, právoplatným dňa 13.08.2019
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Urto/6/2019 , a to za predmetný zločin lúpeže s
tým, že mu bol uložený trest odňatia slobody 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol z výkonu tohto trestu odňatia
slobody podmienečne prepustený uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Ntc/1/2022 z 11.05.2022

zaurčeniaskúšobnejdoby3rokysprobačnýmdohľadomvtrvaní3roky,pričomsanáslednevskúšobnej
dobe tohto podmienečného odsúdenia neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody 1 rok, 4 mesiace a 8
dní mu bol nariadený. Z uvedeného je súčasne zrejmé, že obžalovaný sa skutkov v prejednávanej veci
dopustil v skúšobnej dobe tohto podmienečného prepustenia.
Obžalovaný bol naposledy uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/22/2023

z 31.08.2023, právoplatným dňa 15.11.2023, a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods.
2 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedenému rozsudku predchádzalo
vydanie trestného rozkazu zo dňa 11.04.2023, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 17.04.2023, ktorý
síce právoplatnosť nenadobudol, avšak z neho vyplýva, že obžalovaný sa skutku pod bodom 1/ v

prejednávanej veci dopustil až po tom, ako mu bol s účinkami vyhlásenia doručený tento trestný rozkaz
a preto súd I. stupňa konštatoval, že vo vzťahu k následne vyhlásenému rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 1T/22/2023 zo dňa 31.08.2023 neprichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu.
Pokiaľ išlo o skutok pod bodom 2/, tento obžalovaný spáchal dokonca po nadobudnutí právoplatnostirozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/22/2023 a teda z dôvodu recidívy bola odôvodnená
právna kvalifikácia tohto skutku aj podľa odseku 2 §-u 212 Trestného zákona.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, prihliadol

na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. (t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a
tento úprimne oľutoval) a v § 36 písm. n/ Tr. zák. (keďže v konaní pred súdom urobil vyhlásenie o vine a
tým napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti a ktorý tak nebol povinný vykonávať dokazovanie
výsluchom svedkov a inými dôkazmi). Zistil aj priťažujúce okolnosti a síce podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.
(spáchal viac trestných činov) a podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený - aj vo

veci Okresného súdu Nové Zámky sp .zn. 2T/48/2012, sp. zn. 3T/31/2013 a aj vo veci Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 2Ntc/38/2018). Následne podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti
zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pri ich rovnováhe ukladal obžalovanému úhrnný trest
podľa 41 ods. 1 Tr. zák. podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa prečinov, t.j.
podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení Zákona č. 117/2023 Z. z. (kde je základná sadzba trestu odňatia
slobody 6 mesiacov až 3 roky) a tak uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej

sadzby a to vo výmere 30 mesiacov.
Prirozhodovaníovýmeretrestuodňatiaslobodyzohľadňovalvšetkyzákonnékritériápreindividualizáciu
trestu a jeho dostatočnosti z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a uviedol, že v prípade
obžalovaného nešlo o ojedinelé vybočenie z medzí vedenia riadneho života a ojedinelé porušenie
právneho poriadku spáchaním trestného činu, keďže tento je recidivistom, a pokiaľ išlo o prečin krádeže

dokonca špeciálnym recidivistom, a tiež sa v minulosti dopustil úmyselnej trestnej činnosti uvedením do
omylu poškodených. Naviac upriamil pozornosť na to, že obžalovaný sa oboch skutkov v prejednávanej
veci dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu prísneho trestu odňatia slobody,
čo odôvodňuje záver, že obžalovaný je osobou so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti.
Z týchto dôvodov súd I. stupňa nevzhliadol podmienky na upustenie od uloženia ďalšieho trestu podľa

§ 44 Tr. zák., ktorého postupu sa domáhala obhajoba, keďže obžalovaného považoval za osobou, u
ktorej ani dosiaľ mu uložené a ním vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k náprave
a v spáchaní trestných činov v prejednávanej veci mu nezabránila ani hrozba nariadenia zvyšku trestu
odňatia slobody za trestný čin spáchaný v Českej republike.
Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd I. stupňa v

súladesust.§48ods.2písm.b/Tr.zák.obžalovanéhozaradilnavýkontrestuodňatiaslobodydoústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokov pred spáchaním
trestného činu v prejednávanej veci bol vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný
trestný čin.
O uplatnených nárokoch na náhradu škody súd I. stupňa rozhodol v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por, keďže

v prípravnom konaní si včas a riadne uplatnili nárok na náhradu a to: poškodená F. G. vo výške 5.135,-
Eur a poškodená právnická osoba P. O. vo výške 2.316,60 Eur. Súd I. stupňa zároveň konštatoval, že
škoda je v uvedenej výške aj súčasťou popisu oboch skutkov po prijatí vyhlásenia o vine obžalovaného
a súčasne korešponduje aj so zadováženými listinnými dôkazmi.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom obhajcu sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa vo výroku o treste a náhrade škody a aby vec bola vrátená súdu
I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol, aby v jeho prípade bolo upustené od
potrestania.

Rozsudok súdu I. stupňa považoval za nezákonný a napádal ho pre chyby v napadnutých výrokoch
rozsudku. Uložený trest považoval za neprimeraný vzhľadom k tomu, že boli porušené ustanovenia
Trestného zákona a Trestného poriadku. Rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu
škody považoval za rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom, poukázal na to, že v jeho prípade
neprichádza do úvahy uloženie trestu, aký mu bol uložený. Súd I. stupňa žiadnym spôsobom nezvážil

uplatnenie inštitútu upustenia od potrestania v zmysle § 44 Tr. zák., čo podľa jeho názoru mal urobiť,
nakoľko trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/22/2023
doposiaľ nebol vykonaný. V jeho prípade bola porušená základná zásada trestného práva, ktorou jej
zásada ultima ratio. Trestné právo a jeho prostriedky majú byť uplatnené len ako krajný prostriedok a ak
je to nevyhnutné pre nápravu páchateľa. V danom prípade však už uložený trest bol dostatočný a preto

sa mal súd I. stupňa zaoberať aj uplatnením inštitútu upustenia od potrestania.

Písomné dôvody odvolania zaslal obžalovaný aj sám s tým, že poukázal aj na dôvody uvádzané jeho
obhajcom.Uviedol,žejeotcomjednéhodieťaťa,keďžedružkesamupočasvykonávanéhotrestunarodilsyn a súd I. stupňa aj napriek tejto skutočnosti nebral do úvahy, že uložením trestu (za trestné činy,
ktoré spáchal, ich spáchanie nepopieral a pred súdom I. stupňa urobil vyhlásenie) na samej hornej
hranici trestnej sadzby potrestal nielen jeho, ale aj jeho rodinu. Vyslovil, že je rozhodnutý skoncovať

s doterajším spôsobom života a chce sa dôstojne a zodpovedne podieľať na výchove svojho syna. Svoje
činynesmierneľutujeapretožiadal,abyodvolacísúdrozhodoltak,žetrest,ktorýmomentálnevykonáva,
je dostatočný na jeho nápravu a rozhodol v zmysle § 44 Tr. zák. a upustil od uloženia ďalšieho trestu.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného, ktorý

o to požiadal.

Obhajca obžalovaného pred odvolacím súdom poukázal na skutočnosti uvádzané v písomných
dôvodoch podaného odvolania a v konečnom návrhu žiadal podanému odvolaniu vyhovieť, zrušiť
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a v prípade obžalovaného postupovať tak, že bude upustené od
uloženia ďalšieho trestu v zmysle § 44 Tr. zák.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že obžalovaným napádané výroky
o treste a náhrade škody považuje za zákonné a správne. Výrok o treste zodpovedá všetkým kritériám
pre ukladanie trestu a zároveň vyslovila, že nie sú splnené podmienky na postup podľa § 44 Tr. zák.
a to predovšetkým s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý sa v minulosti dopúšťal páchania trestnej

činnosti a ani ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave. Čo sa týka vo
výroku o náhrade škody, ktorý obžalovaný namietal, zástupkyňa prokurátora uviedla, že tento výrok je
v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., keďže poškodení si uplatnili svoj nárok na náhradu škody
riadne a včas a škoda je aj súčasťou popisu skutku.
Z uvedených dôvodov v konečnom návrhu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v

neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a oboznámením sa s námietkami, uvádzanými v
písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa prijal vyhlásenie

obžalovaného, že je vinný z oboch skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, odpovedal na všetky otázky
podľa § 333 ods. 3 písmeno c/, písmeno d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. kladne a po stanovisku
prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať a vyjadrenia zástupcu poškodeného P. O.,
ktorý vyjadril súhlas s vyhlásením obžalovaného, vykonával dokazovanie len ohľadom skutočností
týkajúcich sa ukladania trestu a rozhodovaní o náhrade škody.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na osobu obžalovaného, kde
konštatoval, že tento je slobodný, je otcom jedného maloletého dieťaťa, z miesta bydliska nie je bližšie
hodnotenýaževposlednýchdvochrokochnebolzamestnanýatietoskutočnostizohľadnilajpriukladaní
trestu. Rovnako aj odvolací súd upriamuje pozornosť na výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra

trestov. Čo sa týkalo evidencie priestupkov, obžalovaný bol priestupkovo prejednávaný 1-krát a to
pre spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v roku 2016. Z odpisu z registra trestov
bolo zistené, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú
bol opakovane odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom v prevažnej väčšine išlo
o trestnú činnosť majetkového charakteru. Rovnako ako súd I. stupňa aj odvolací súd poukazuje na

skutočnosť, že obžalovaný sa dopúšťal páchania trestnej činnosti nielen na území Slovenskej republiky,
ale aj na území Českej republiky, kde bol právoplatne odsúdený a toto odsúdenie bolo čiastočne
uznané na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Ntc/38/2018 zo
dňa 28.03.2019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Urto 6/2019 za zločin lúpeže
s tým, že mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením na

výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol
obžalovaný podmienečne prepustený uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Ntc/1/2022 zo dňa
11.05.2022, pričom mu bola určená skúšobná doba s probačným dohľadom v trvaní troch rokov, pričom
v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia sa neosvedčil a bol mu nariadený zvyšok trestu.Súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že obžalovaný sa skutkov v prejednávanej veci dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Aj odvolací súd upriamuje pozornosť na posledné
odsúdenie, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/,

odsek 2 písm. a/ Tr. zák., kde mu rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/22/2023 zo dňa
31.08.2023 bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na výkon
tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd I. stupňa správne dospel k
záveru,žektomutoodsúdeniuneprichádzalodoúvahyukladaniesúhrnnéhotrestu,nakoľkouvedenému
rozsudkupredchádzalovydanietrestnéhorozkazuzodňa11.04.2023,ktorýbolobžalovanémudoručený

17.04.2023.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo všetkých kritérií uvedených v § 34
Tr. zák. Správne prihliadal na existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že pri osobe
obžalovaného zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/ Tr. zák.
vzhľadom na to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a v
§ 36 písm. n/ Tr. zák., keďže na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a tým napomáhal

súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, ktorý tak nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom skutku.
Zároveň zistil dve priťažujúce okolnosti a to priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák.,
za to, že spáchal viac trestných činov a v § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený
poukazujúc na jeho predchádzajúce odsúdenia. Následne v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na
pomer a mieru závažnosti zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pri ich rovnováhe ukladal

tak obžalovanému podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestného
zo zbiehajúcich prečinov a to podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., kde je základná sadzba trestu 6 mesiacov
až 3 roky. Po zvážení všetkých skutočností rozhodných pri ukladaní trestu súd I. stupňa správne uložil
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, ktorý vzhľadom na osobu obžalovaného
nebolo možné považovať za neprimerane prísny, hoci bol uložený pri hornej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaný je špeciálnym recidivistom a oboch skutkov v prejednávanej veci sa dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj obžalovaným navrhovaným postupom
v zmysle § 44 Tr. zák.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu
podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.
Uvedené ustanovenie rieši upustenie od potrestania v prípadoch, keď skôr uložený trest je možné
považovaťzadostatočný,najmävprípadoch,aksúdodsudzujepáchateľazamenejzávažnétrestnéčiny

ako boli tie, za ktoré bol páchateľ odsúdený skôr. Základnou skutočnosťou je však to, že skôr uložený
trest sa musí javiť ako dostatočný. Záver o dostatočnosti a primeranosti predchádzajúceho trestu sa
skúma najmä s ohľadom na prvok represie a individuálnej prevencie. Po zvážení všetkých skutočností
súd I. stupňa správne dospel k záveru, že neboli zistené podmienky na upustenie od uloženia ďalšieho
trestu podľa § 44 Tr. zák., keďže obžalovaný je páchateľom, u ktorého ani doposiaľ uložené a vykonané

tresty neviedli k náprave a v páchaní ďalšej trestnej činnosti mu nezabránila ani hrozba nariadenia
zvyšku, vtedy poslednému, trestu odňatia slobody za trestný čin spáchaný v Českej republike.

Súd I. stupňa správne zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písmeno b/ Tr.
zák.tedadoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,keďževposledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Obžalovaný v písomných dôvodoch podaného odvolania napádal aj výrok o náhrade škody. Rovnako
ako súd I. stupňa aj odvolací súd však dospel k záveru, že poškodení si v prípravnom konaní uplatnili

svoj nárok na náhradu škody riadne a včas a preto postup súdu I. stupňa podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol
správny, keď obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej F. G. škodu vo výške 5 135,00
eur a poškodenej spoločnosti P. O.. K. A. škodu vo výške 2 316,60 eur. Výška spôsobenej škody, tak
ako je uvedená vo výrokovej časti týkajúcej sa náhrady škody, je uvedená aj v skutkoch pod bodmi 1/
a 2/ napadnutého rozsudku a tvorí kvalifikačný moment pri právnej kvalifikácii. Na základe uvedeného

nebolo možné spochybňovať závery súdu I. stupňa ohľadom uplatnených nárokov na náhradu škody.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.