Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721010278
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8721010278.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.11.2024, v trestnej
veci obžalovaného A. B. a spol. pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr.
zákona, o odvolaniach obžalovaných A. B., C. B. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo dňa 29.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
vo vzťahu k obž. A. B. a obž. C. B. a vo výroku o náhrade škody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

u k l a d á :
Obžalovaným
1/ A. B., nar. XX.X.XXXX v D. E. F.,
trvale bytom G. XXX,

podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

2/ C. B., nar. XX.X.XXXX v D. E. F.,
trvale bytom G. XXX,

podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, D. E. F.
a J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. L., E. A. XX/XX s nárokmi na náhradu škody o d k a z u j e na
civilný proces.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných A. B. a C. B. vinnými pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 16.08.2019 v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod., počas cesty vlakom R 609 v medzistaničnom
úseku železničná stanica M. a železničná stanica I. - N., okr. I., fyzicky napadli poškodených J. K. a L.
H. zo D. E. F., a to tak, že poškodeného J. K. obžalovaný A. B. udrel päsťou do tváre, na čo poškodený
J. K. spadol na podlahu, kde ho obžalovaný A. B. ešte trikrát kopol do chrbta a prehodil mu cez hlavu
tričko, následne sa poškodený L. H. snažil obžalovaného A. B. odstrčiť od poškodeného J. K., na čo ho

napadol obžalovaný C. B. a udrel poškodeného L. H. do tváre, medzi tým obžalovaný C. B. kopol dvakrát
do poškodeného J. K., na to sa na miesto dostavil poškodený H. I. zo D. E. F., ktorý sa snažil brániť
poškodeného J. K. a odstrčiť od neho obžalovaného C. B., s ktorým sa vzájomne držali za ruky, čím
takto poškodenému J. K. spôsobili zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani obmedzenia
na obvyklom spôsobe života, poškodenému H. I. zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani

obmedzenia na obvyklom spôsobe života, L. H. zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani
obmedzenia na obvyklom spôsobe života.

Za to im súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h) Tr.
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves
č. k. 6T/42/2021-76 z 31.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.9.2021, ktorým bol uznaný vinným z
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť)

mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Obžalovanému C. B. podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Na proti tomu podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaného J. B., nar. XX.XX.XXXX v D. E.
F., trvale bytom G. XXX, oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad č. 2 Pv
447/19/7706-54, EEČ:2- 57-198-2021 zo 7.5.2021 pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

- po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 16.08.2019 v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod., počas

cesty vlakom R 609 v medzistaničnom úseku železničná stanica M. a železničná stanica I. - N., okr. I., po
tom čo si obvinený A. B. všimol v reštauračnom vozni u poškodeného J. K. pánsku koženú peňaženku
s finančnou hotovosťou 1.210,- €, následne v uličke v blízkosti reštauračného vozňa fyzicky napadli
poškodených J. K. a L. H. zo D. E. F., a to tak, že obvinený A. B. označil obom obvineným C. B. a J.
B. poškodeného J. K., na ktorého ukázal, obvinený A. B. ho udrel päsťou do tváre, na čo poškodený

J. K. spadol na podlahu, kde ho obvinený A. B. ešte trikrát kopol do chrbta a prehodil mu cez hlavu
tričko, následne sa poškodený L. H. snažil obvineného A. B. odstrčiť od poškodeného J. K., na čo ho
napadol obvinený C. B. a udrel poškodeného L. H. do tváre, medzi tým obvinený C. B. kopol dvakrát
do poškodeného J. K., na to sa na miesto dostavil poškodený H. I. zo D. E. F., ktorý sa snažil brániť
poškodeného J. K. a odstrčiť od neho obvineného C. B., s ktorým sa vzájomne držali za ruky, na to

poškodeného H. I. taktiež fyzicky napadol obvinený J. B., ktorý ho udrel päsťou do tváre, následnepoškodeného H. I. obvinený J. B. držal obomi rukami pod krk a škrtil ho, kde H. I. obvinený J. B. pri
tom strhol z krku zlatú retiazku s príveskom s menom "Darinka" a udrel ho ešte päsťou do tváre, na
to začal obvinený J. B. cez vlak utekať aj so zlatou retiazkou, pričom obvinení A. B., C. B. a J. B.

tak využili situáciu, že počas bitky poškodenému J. K. zo zadného vrecka nohavíc vypadla pánska
kožená peňaženka v hodnote 8,- € s obsahom: preukaz zdravotnej poisťovne A. a kreditná karta N.
oboje na meno J. K. spolu s finančnou hotovosťou 1.210,- € a tejto peňaženky sa zmocnili, čím takto
poškodenému J. K. spôsobili škodu vo výške 1.218,- € a zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie
a ani obmedzenia na obvyklom spôsobe života, poškodenému H. I. zmocnením sa zlatej retiazky s

príveskom spôsobili škodu vo výške 200,- € a zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani
obmedzenia na obvyklom spôsobe života, L. H. zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani
obmedzenia na obvyklom spôsobe života, čím mal spáchať zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zákona
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, D. E. F. a
J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. L., E. A. XX/XX s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. B. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré aj

dodatočne prostredníctvom svojej obhajkyne písomne odôvodnil. V jeho dôvodoch po rekapitulácii
výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím konajúceho súdu,
nestotožňuje sa s ním, naopak považuje rozhodnutie konajúceho súdu za nezákonné, nakoľko aj naďalej
trvá na tom, čo uvádzal jednak od začiatku prípravného konania a zároveň i v priebehu súdneho konania,
a teda, že je nevinný a skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, sa nedopustil. Vzhľadom na uvedené v

rámci hlavného pojednávania urobil aj vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku „že som
nevinný“. Aj naďalej trvá na tom, že sa nedopustil ani skutku v zmysle podanej obžaloby okresného
prokurátora zo dňa 07.05.2021 a teda zločinu lúpeže podľa §188 ods. 1 Tr. zákona v spojitosti s § 20
Tr. zákona, a nedopustil sa ani skutku v zmysle vyneseného rozsudku OS PP sp. zn. 8T/25/2021-556
zo dňa 29.05.2023 a teda skutku - prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a to tak,

že sa mal dopustiť hrubej neslušnosti (tým, že mal napadnúť iného) na mieste prístupnom verejnosti.
Z uvedeného dôvodu nesúhlasí v plnom rozsahu s vyneseným rozsudkom okresného súdu. Opätovne
poukazuje na to, že ako v priebehu prípravného konania, tak ani v rámci hlavných pojednávaní, nebolo
preukázané, žeby sa ako obžalovaný mal dopustiť skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Žiadnym
dôkazným prostriedkom jednoznačne nebolo preukázané, že by sa mal dopustiť skutku, ktorý sa mu

kladie za vinu tak, ako to bolo uvedené v obžalobe okresného prokurátora a takisto žiadnym dôkazným
prostriedkom nebolo preukázané, žeby sa mal dopustiť prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona tak, ako bol vynesený rozsudok. Poukazuje na to, že nebolo dokonca ani preukázané,
žeby medzi nimi ako spoluobžalovanými mala existovať nejaká predchádzajúca vzájomná dohoda o
tom, že majú v úmysle sa zmocniť finančných prostriedkov poškodeného. Dokonca stále je sporná

samotná otázka, či poškodenému J. K. peňaženka bola alebo nebola odcudzená a kým, nakoľko túto
peňaženku videla samotná svedkyňa - sprievodkyňa p. A. A., keď túto jej ukazoval samotný poškodený
J. K.. Tiež žiaden z poškodených v tom čase nespomínal ani to, žeby mala byť odcudzená zlatá
retiazka. Tiež poukazuje na to, že všetci poškodení v priebehu prípravného konania neustále menili
svoje výpovede, dokonca i v rámci konania pred konajúcim súdom sa ich výpovede rozchádzali v

podstatných okolnostiach a tieto rozpory poškodení nedokázali odstrániť v rámci svojich výpovedí a
teda tieto rozpory neboli odstránené. Predovšetkým poukazuje na rozpor vo výpovedi jednak samotného
poškodeného J. K., keď vo svojej výpovedi zo dňa 21.07.2020 uviedol, že až na železničnej stanici
zistil, že v zadnom pravom vrecku nemá peňaženku s peniazmi, hoci ako vyplynulo z prípravného
konania a tiež súdneho konania, poškodený J. K. ukazoval peňaženku svedkyni A. A. /sprievodkyni/ a

to ešte vo vlaku v deň incidentu, teda dňa 16.08.2019. Z vykonaného dokazovania nie je dostatočne
preukázané, žeby mal obžalovaný A. B. uvedenú peňaženku poškodeného J. K. odcudziť. Dokonca zo
samotného procesného úkonu zo dňa 05.02.2021 /teda konfrontácie medzi ním ako obžalovaným a
poškodeným J. K./ poškodený J. K. uviedol, že trvá na výpovedi, že mu ukradli peňaženku, ale nevie,
kým bola peňaženka odcudzená. Ďalej poukazuje na to, že takisto nebol odstránený rozpor ohľadom

tej okolnosti týkajúcej sa údajného siahania ním ako obžalovaným na peňaženku poškodeného J. K.,
keď poškodený H. I. vo svojej výpovedi dňa 24.08.2020 uviedol, že poškodený J. K. mal peňaženku na
ľavej strane nohavíc a poškodený J. K. vo svojej výpovedi zo dňa 21.07.2020 uviedol, že peňaženku
mal na pravej strane nohavíc. Zároveň poškodený H. I. vo výpovedi dňa 26.09.2022 neodstránil rozpor vjeho výpovediach, keď vo výpovedi dňa 26.09.2022 uviedol, že videl ako obž. A. B. siaha na peňaženku
J. K. a dňa 26.11.2019 uviedol v rámci svojej výpovede, že citujem: „ja som pri tom nebol ako sa to
stalo“. Nakoniec vo výpovedi dňa 26.09.2022 poškodený H. I. uviedol, že: „ videl som, ako obž. B.

siahal na peňaženku, ale nevidel som, ako ju zobral“. Pri tak vážnych rozporoch nemožno jednoznačne
vyvodiť akýkoľvek záver o tom, že obžalovaný A. B. sa mal dopustiť zločinu lúpeže. Uvedené uvádza aj
vzhľadom na tú skutočnosť, že napriek tomu, že súd vyniesol rozsudok pre prečin výtržníctva, tak vie,
že okresný prokurátor zahlásil odvolanie voči vynesenému rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
8T/25/2021. Poukazuje na to, že súhlasí s tým, ako sa konajúci súd vysporiadal práve s touto otázkou

odcudzenia peňaženky poškodeného J. K., a ako to odôvodnil konajúci súd v napádanom rozsudku na
strane 11 predposledný odstavec napádaného rozsudku. S týmto sa plne stotožňuje s právnym názorom
konajúceho súdu. Vykonaným dokazovaním v rámci prípravného konania a tiež súdneho konania neboli
odstránené rozpory ani ohľadom tej skutočnosti, ktorí z obžalovaných mali udrieť poškodeného J. K. a
kto mu mal stiahnuť tričko na tvár. K uvedeným rozporom sa poškodený J. K. nevedel vyjadriť, a teda
jeho výpoveďou nebol odstránený rozpor ohľadom toho, kto ho mal udrieť do tváre a stiahnuť tričko na

tvár. Poškodený J. K. vo svojej výpovedi dňa 24.10.2022 nevedel sa vyjadriť k rozporu v jeho výpovedi zo
dňa 24.10.2022 a dňa 11.09.2019, keď uviedol, že nevie, kto ho udrel do tváre, ale v rámci konfrontácie
zo dňa 05.02.2021 s ním obžalovaným A. B. uviedol, že do tváre ho udrel obžalovaný B.. Poškodený
J. K. zároveň vo svojej výpovedi dňa 24.10.2022 sa nevedel vyjadriť k rozporu v jeho výpovedi zo dňa
05.02.2021 pri procesnom úkone konfrontácia s obž. B., kde uviedol, že tričko mu stiahol na hlavu obž.

B., avšak dňa 21.07.2020, uviedol, že tričko mu stiahol cez hlavu ten najstarší cigán. Trvá na tom, čo
uviedol vo svojich výpovediach a síce, že nie je pravdou, že udrel päsťou do tváre poškodeného J. K.,
že mu mal následne trikrát kopnúť do chrbta a prehodiť tričko cez hlavu. Uvedeného sa nedopustil,
a zároveň v jeho prospech vypovedali aj ostatní obžalovaní, ktorí potvrdili tieto jeho slová. Zároveň
uvedené nie je možné i z dôvodu, že osoba tak malého vzrastu ako je on, by nekonala vo vzťahu k

poškodenému už len z dôvodu jeho fyzického vzrastu a vyspelosti. I s poukazom na všetky tieto rozpory
vo výpovediach poškodeného jednak J. K. ako aj ostatných poškodených, a ich neodstránením, nemôže
súhlasiť s tým, že ho konajúci súd uznal vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr.
zákona, nakoľko sa žiadneho výtržníctva nedopustil a vykonaným dokazovaním nebolo ani jednoznačne
preukázané, žeby sa mal tohto skutku dopustiť. Poukazuje zároveň na to, že v priebehu dokazovania

nebolo preukázané, žeby mal poškodeného J. K. udrieť päsťou do tváre, ani žeby ho mal trikrát kopnúť
do chrbta. Trvá na všetkom, čo uviedol vyššie, a tieto tvrdenia sú rovnaké, nikdy ich nemenil či už v
rámci prípravného konania alebo súdneho konania. Naopak zotrval na nich, na rozdiel od výpovedí
poškodených, ktorí neustále menili a prispôsobovali svoje výpovede, na základe čoho vznikali rozpory vo
výpovediach, ktoré však v priebehu dokazovania neboli odstránené. Uvedené rozpory vo výpovediach

poškodených sú výsledkom toho, že všetci poškodení boli v čase incidentu pod silným vplyvom alkoholu,
čo podľa jeho názoru je jedna z okolností, pre ktoré si poškodení nemôžu dobre pamätať udalosti z
uvedeného dňa. Dokonca z výpovedi všetkých obžalovaných v rámci prípravného konania i súdneho
konania vyplynula skutočnosť, že samotní poškodení mali medzi sebou nejaký konflikt, z ktorého s
najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo aj zranenie poškodeného H., ktorý mal monokel pod okom. Na

uvedené poukazovali a zhodne vypovedali všetci obžalovaní. Poukazuje na to, že je nelogické, dokonca
to považuje za účelové, aby poškodený J. K. podal trestné oznámenie až jeden mesiac potom, ako
mu boli údajne odcudzené peniaze. Nepotreboval nič odcudzovať, nakoľko mal svoje vlastné zarobené
peniaze, k čomu sa vyjadril v rámci súdneho konania. Takisto poukazuje na to, že všetci poškodení
opakovane pohŕdali súdom, a na hlavné pojednávanie sa opakovane nedostavovali, svoju neúčasť

na pojednávaní neospravedlnili, dokonca poškodený H. ušiel z budovy súdu, čím došlo k zmareniu
úkonu pred konajúcim súdom. Už uvedené správanie vzbudzuje pochybnosti o tom, či podané trestné
oznámenie nie je len pomsta za predchádzajúce odsúdenie poškodených v inom trestnom konaní, v
ktorom vystupovali v postavení obžalovaných. Uvedené iba vzbudzuje pochybnosti o hodnovernosti
podaného trestného oznámenia, hodnovernosti výpovedí poškodených. V rámci takéhoto dôkazného

prostredia, nie je možné jednoznačne vyvodiť a vysloviť záver o tom, že ja - obžalovaný A. B. sa mal
dopustiť jednak skutku, ktorý sa mu kladie za vinu na základe podanej obžaloby okresného prokurátora,
ale ani skutku, za ktorý ho uznal vinným konajúci súd – z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona. V tejto súvislosti poukazuje na základnú zásadu trestného konania „in dubio pro reo“ a síce v
pochybnostiach v prospech obvineného. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa

§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku napádaný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo
dňa 29.05.2023 v celom rozsahu k jeho osobe zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám v
jeho prospech, spod obžaloby ho oslobodil.Písomne odôvodnené odvolanie voči označenému rozsudku podal prostredníctvom svojej obhajkyne aj
obžalovaný C. B.. V jeho dôvodoch uviedol, že s týmto záverom prvostupňového súdu sa nestotožňuje,
má za to, že vo vlaku došlo k výtržnosti, avšak zo strany poškodených a to poškodeného J. K. a

poškodeného L. H., ktorí bez príčiny úderom do tváre fyzicky napadli obžalovaného C. B. a následne ho
začali biť do rôznych častí tela. Výsledky dokazovania nepreukazujú, že napadol pošk. L. H. a dvakrát
kopol do poškodeného J. K., naopak bol už vo vlaku napadnutý, zbitý a následne z vlaku vyhodený a
surovým spôsobom dokopaný alkoholom podguráženými osobami rómskej národnosti, ktorí na hlavnom
pojednávaní vystupovali v procesnej pozícii poškodených potom, čo sa zastal synovca A. B., ktorý bol

poškodenými z reštauračného vozňa prenasledovaný. V priebehu hlavného pojednávania uvádzal, že
keď sa A. B. vrátil z reštauračného vozňa späť, vravel, že utekajú za ním cigáni a že ho chcú zbiť.
Keď sa obrátil k týmto cigánom, snažil sa vzniknutú situáciu riešiť s tým, že sa ich opýtal, čo spravil
A. B., načo bol jedným z poškodených udretý do tváre a potom bol bitý hlava nehlava. Jeho výpoveď
potvrdil obž. A. B., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol, že keď poškodení počuli,
že v prípade C. B. ide o jeho strýka, začali ho mlátiť, videl, ako ho kopali, a on sa veľmi bál ako aj

obž. J. B., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol, že C. zatlačili ku stene k WC, a
nato ho udreli, každý sa rozutekal, videl ako napadli C. B. na zemi, bili ho päsťami, kopali. Obžalovaní
C. B. a J. B. zhodne udávali, že poškodení prišli k nim už s podliatinami a škrabancami na tvári, v
značne podguráženom stave, jeden z nich mal roztrhnuté tričko, boli agresívni a pôsobili ako nafetovaní.
Obž. J. B. ušiel do iného vagóna a z udalosti je vystresovaný a šokovaný dodnes. V chodbičke pri WC

sedeli pred útokom na taškách, nakoľko vlak bol strašne preplnený a vzhľadom na opísané skutočnosti
mal strach aj preto, že v danom čase nemal kde ustúpiť alebo odísť. Po útoku sa postavil a hľadal
uličku, aby odtiaľ odišiel. Útočníci sa ho pýtali, či je rodina s C. a A. a z dôvodu, že mal strach, im
povedal, že ich nepozná a nič s nimi nemá. Na svojich výpovediach či v prípravnom konaní tak na
hlavnom pojednávaní zotrval a nemenil ich na rozdiel od poškodených. Aj pri konfrontácii v prípravnom

konaní zo dňa 05.02.2021 a s pošk. H. I. a s pošk. K. obž. C. B. uvádzal že ... “poškodení prišli ako
zabijaci a ten s copom ho udrel... “, ...“ boli agresívni, a nereagovali na jeho snahu o komunikáciu
a vyriešenie problému s tým, že ak A. niečo spravil, že on si to s ním vybaví a bez toho, aby na to
niekto z poškodených reagoval, ho jeden z nich s copkom rovno udrel päsťou do ľavej strany tváre,
potom ho mal stiahnuť k sebe J. K., ktorý tam išiel už s roztrhnutým tričkom, načo si chránil hlavu. Bili

ho, kopali, načo spadol a hľadal si miesto, kam by ušiel“... Za trestný čin „výtržnictví nelze považoval
jakékoli fyzické napadení jiného, spáchané verejne nebo na miste verejnosti pŕístupném. Pro tento
trestní čin je typický zjevné neúctivý a neukáznéný postoj pachatele k zásadám občanského soiižití. Pri
posuzování formálních znaku skutkové podstaty uvedeného trestného činu je proto treba hodnotil:, za
jakých okolností byl čin spáchán, zda šlo o pohnútku, kterou pachcitel projevil aroganci vuči ostatním

osobám, nebo zda byl napr. vyprovokován a vybočil jen z rámce normálni reakce. V této souvislosli je
nutno hodnotil i další okolnosti prípadu, zejména vek pachatele, intenzitu útoku a zpúsob prevedení činu.
Duležité je i zhodnocení osoby pachatele a následku jeho jednání, včetne odezvy u verejnosti“. (Šámal
a kol. Trestní zákoník U, N'S 14/2022 - T 352). V kontexte vyššie uvedeného je zjavné, že bol napadnutý
a zbitý už vo vlaku viacerými osobami, nasvedčuje závažnosť jeho poranení a žiadne zranenia, resp.

minimálna miera poranení nevyžadujúce lekárske ošetrenie, ktoré mali utrpieť poškodení J. K. a L.
H.. Podľa lekárskych správ, ktoré sú súčasťou spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/7/2020, doba
liečenia utrpených zranení - 3,5 cm dlhej otvorenej rane na hlave s potrebou zašitia bola 10 dní, pričom
aj lekárom C. B. uvádzal, že bol napadnutý spoluobčanmi vo vlaku, pretože bránil synovca. Uvádzal, že
začali ich biť v M. a trvalo to až do I.. Taktiež poukazuje na to, že v prípade poškodených šlo o mladých,

alkoholom značne podgurážených cca 30 ročných mužov, pričom obž. C. B. mal čase incidentu 53
rokov. Svedkyňa D. B. na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2023 potvrdila, že počas toho ako poškodení
čakali na polícii na výsluch, zhovárali sa medzi sebou v rómštine, kde odkomunikovali skutočnosť, že jej
manžel C. B. dostal bitku zbytočne, pretože bitku vo vlaku vyprovokoval jeden z poškodených. Jeden
z poškodených, ktorý mal cop, jej povedal, že poškodený s roztrhaným tričkom to celé vyprovokoval

a uviedol, že je mu to ľúto. Vyššie uvedené skutočnosti korešpondujú aj s výpoveďou vlakvedúceho
O. I. zo dňa 12.11.2019, ktorý je súčasťou spisu sp. zn. 6T7/2020, že partia Rómov okolo pošk. J.
K. predtým ako začali prenasledovať A. B., bola tak podgurážená, že predtým vyskakovali a fyzicky
útočili aj na jednu rodinu, ktorá sa nachádzala v reštauračnom vozni, vrátane samotného vlakvedúceho.
Hádka vznikla medzi cestujúcimi, ktorí boli v značnej miere opitosti, ktorí sa medzi sebou poznali, sedeli

spolu pri dvoch stoloch, v ktorom sa obžalovaný C. B. nenachádzal. Z uvedenej zápisnice ďalej vyplýva,
že pred skutkom popísaným v obžalobe Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. 2 Pv 447/19/7706- 54
zo dňa 07.05.2021 došlo k hádkam a bitke v reštauračnom vozni medzi samotnou skupinou Rómov,
ktorí cestovali spolu s J. K. z prác v N., v ktorom ako bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, saobžalovaný C. B. nenachádzal a táto skupina sa už pred tým ako začali prenasledovať A. B. smerom k
obž. J. B. a C. B. mala navzájom medzi sebou obviňovať, že sa medzi sebou okradli o peniaze. Obž.
B. na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol, že partia v reštauračnom vozni bola pod vplyvom

alkoholu a mala medzi sebou roztržky. Skutočnosť, že v prípade skupiny poškodených J. K. a spol. šlo
v dôsledku požitého alkoholu o značne agresívne konanie a správanie nielen vo vzťahu k obžalovaným
C. B. a spol., ale aj k samotným príslušníkom hliadky polície, ktorá došla na miesto činu, je napokon
evidentná aj z úradných záznamov hliadok OR PZ, Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia
PZ, ako aj hliadky Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, Odboru poriadkovej polície, PMJ Prešov vo

vyššie uvedenej veci zo dňa 16.08.2019, ktoré sú súčasťou spisu sp. zn. 6T/7/2020. Z výpovede
svedka P. B. na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2022 vyplynulo, že poškodení si uvedomovali následky
svojho konania voči C. B., nakoľko uvádzali, že v prípade, ak pôjdu sedieť, bude s C. zle. V kontexte
vyššie uvedeného nemožno súhlasiť s postupom prvostupňového súdu, pokiaľ považoval za vierohodné
výpovede skupiny poškodených, z ktorých malo vyplynúť, že obž. C. B. nebol z ich strany napadnutý.
Výpovede poškodených ohľadne skutku nie sú konzistentné, vykazujú rozpory medzi výpoveďami z

prípravného konania a výpoveďami na hlavnom pojednávaní. Skutočnosť, že obž. C. B. niekoho z
poškodených napadol, nie je jednoznačne zrejmá ani z výpovede samotného oznamovateľa a pošk. J.
K.. Výpoveď tohto poškodeného ohľadne skutočnosti, kto ho vlastne mal udrieť, nie je jednoznačná,
poškodený bol v čase spáchania skutku pod značným vplyvom alkoholu, kde a kým mal byť napadnutý
na čl. 6 zápisnice zo dňa 24.10.2022 uviedol, že nevie, pretože nerozoznáva, potom uvádzal, že sám

nevie, kto ho udrel, má problémy so zrakom, pretože celý život zvára. Navyše mal stiahnuté tričko, takže
nič nevidel. Svedok pošk. L. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.09.2022 odmietol vypovedať,
pričom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku boli čítané jeho výpovede z prípravného konania, z ktorých
vyplynulo,žektohomaludrieť,uviesťnevedel, pretožemalvypitéaprebralsaažnapolícii.Akosadostal
na políciu v I., nepamätá. Ďalej uviedol, že zranenia nemal nijaké, okrem natrhnutého oka, ošetrenie

nebolo potrebné. Z jeho výpovede v prípravnom konaní zo dňa 24.08.2020 ďalej vyplynulo, že pošk.
J. K. sa pochytil s nejakými cigánmi v jedálenskom vozni, nevie presne o čo sa jednalo, lebo bol opitý.
Potom bol problém niekde pri záchode, kde sa K. začal biť s cigánmi z G.. Odkiaľ mal vedomosť, že šlo
o cigánov z G. nevedel povedať. Z tejto výpovede nevyplýva, či a kým presne mal byť napadnutý J. K..
Naopak, poškodený uviedol, že biť sa začal J. K. (č.l. 11 zápisnice). Výpoveď pošk. H. I. na hlavnom

pojednávaní dňa 26.09.2022, kde uviedol, že obž. C. B. prepadol J. K., nie je vierohodná, je účelová,
pretože H. I. k okolnosti, kedy mal dôjsť za J. K. k miestu incidentu, a akým spôsobom sa incidentu
zúčastnil, vypovedá rozporne. V priebehu vyšetrovania pri výsluchu dňa 26.11.2019 svedok uviedol,
že zostal v reštauračnom vozni, na záchod šiel L. H. a J. K., za 5 minút dobehol H.. Pri výsluchu dňa
24.08.2020 uviedol, že na záchod šiel K., a on za ním poslal L. H., aby sa za ním šiel pozrieť a ako

sa L. H. vrátil, uviedol, že J. K. je na zemi, že sa bije. Táto výpoveď však nevypovedá o napadnutí
J. K. inou konkrétnou osobou. Pri konfrontácii v prípravnom konaní dňa 22.04.2020 vypovedá k tejto
skutočnosti opäť inak, a to tak, že z reštauračného vozňa šiel na záchod spolu s J. K. a L. H.. Vzhľadom
na vyššie uvedené rozpory, je evidentné, že pošk. I. zahmlieva jeho konkrétnu, účasť na čine, pretože
z jeho výpovedí nie je evidentné, kedy došiel na miesto činu a čo vlastne videl, či vôbec bol svedkom

toho, prečo a ako incident pri toaletách začal a kto koho ako prvý udrel. Poškodený H. I. v prípravnom
konaní pri výsluchu dňa 24.08.2020 nevypovedal o napadnutí K. C. B.. Výpoveď pošk. H. I. v prípravnom
konaní zo dňa 24.08.2020, že nejaký vysoký starší chlap vo veku 50 rokov bol na J. K., tak aj na hlavnom
pojednávaní dňa 26.09.2022, kde túto osobu „opoznal“ ako obž. C. B., považuje za nevierohodnú a
účelovú, aj z dôvodu požitia alkoholu už v reštauračnom vozni tesne pred skutkom (v prípravnom konaní

dňa 24.08.2020 uvádzal tri pivá a tri poldecáky) tak z dôvodu blízkeho príbuzenského vzťahu medzi
pošk. J. K. a pošk. H. I.. Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zásady in dubio pro reo nie je možné
vysloviť záver, že obžalovaný C. B. sa mal dopustiť skutku, ktorý prvostupňový súd kvalifikoval ako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Aj keby napadnutý C. B. sedel, resp. ležal
na pošk. J. K. (tak ako to už pri konfrontácii zo dňa 05.02.2021 uvádzal pošk. H. I.) a týmto spôsobom

ho pacifikoval, tak táto skutočnosť by nenapĺňala znaky protiprávneho konania v zmysle § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zákona, pretože v takomto prípade by išlo o nutnú obranu, teda o okolnosť vylučujúcu
proti pravosť činu. Podľa § 25 ods. 1 Tr. zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci
alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. O nutnú obranu ide aj
vtedy, ak napadnutý odvracia činom inak trestným útok na telesnú integritu priamo mu hroziacu preto,

že sa snažil odvrátiť útok smerujúci proti telesnej integrite inej osoby (NS ČSSR 7 Tz 67/69). Vyššie
uvedeným sa však prvostupňový súd nezaoberal a pri skúmaní otázky viny v tejto veci prehliadol, že
obžalovaný C. B. útok nevyprovokoval, naopak, bránil jednak synovca A. B. pred verbálnymi útokmi a
hrozbounapadnutiaanáslednesebaprednáhlymfyzickýmútokomtrochútočníkov.Vzhľadomnavyššieuvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/
Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o vine a treste poukazujúc na
skutočnosť, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, podľa § 322 ods.

3 Tr. poriadku rozhodol sám a obžalovaného C. B. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil.

Písomne odôvodnené odvolanie proti tomuto rozsudku podal aj okresný prokurátor, kde v jeho dôvodoch
po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku a podstatných dôvodov, ktoré viedli okresný
súd k záverom prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku, uviedol, že s vyššie uvedenými

závermi súdu v napadnutom rozsudku sa nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Obžalovaní počas
prípravného konania a ani v konaní pred súdom neuviedli dôvod, pre ktorý ich mali údajne napadnúť
poškodení vo vlaku. Ich rozporné výpovede sa zhodujú len v tom, že ku konfliktu malo dôjsť, keď sa k ním
vrátil A. B.. Treba pripomenúť, že A. B. uviedol len to, že sa ho mal v reštauračnom vozni L. H. opýtať,
odkiaľ je a následne ho štopol. Poškodený L. H. svojou výpoveďou poprel tvrdenia obžalovaného A. B.
a potvrdil skutočnosti tvrdené J. K., a to, že cestou z práce mal J. K. 1.200,- eur, ktoré boli určené na ich

výplaty, pričom v reštauračnom vozni došlo k problému ohľadom peňazí, následne bol aj sám napadnutý.
Následne bol na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2022 vypočutý svedok - poškodený H. I., ktorý ukázal
na obžalovaného A. B. a uviedol, že tento chcel v reštauračnom vozni zobrať J. K. peňaženku, na čo
mu mal J. K. vykrútiť ruku. Následne A. B. ušiel do vagóna, kde za ním išiel J. K. a následne svedok
explicitne uviedol, že obžalovaný C. B. napadol J. K., jemu roztrhol tričko a keď následne chcel pomôcť

J. K., sotil ho A. B. a následne mu C. B. strhol retiazku. Svedok H. I. ďalej ukázal na obžalovaného J. B. a
uviedol, že bol na mieste činu, avšak len tam stál a pozeral sa. Svedok H. I. tak na hlavnom pojednávaní
jednoznačne opoznal všetkých obžalovaných a usvedčil ich zo spolupáchateľstva na zločine lúpeže. Je
pravdou, že svedok na predmetnom hlavnom pojednávaní uviedol, že tam mala byť okrem obžalovaných
aj ďalšia osoba, ktorá ho mala udrieť a mala mu strhnúť retiazku, avšak k predmetnej otázke obhajkyne

je potrebné uviesť, že táto bola kapciózna, keďže sa opakovane dotazovala na tú istú okolnosť zrejme
s cieľom zneistiť svedka napriek tomu, že svedok predtým dvakrát jednoznačne povedal, že retiazku
mu strhol C. B.. Napriek tomu má za to, že prípadné označenie ďalšej osoby a súčasné jednoznačné
usvedčenie troch známych obžalovaných odôvodňuje skôr zmenu skutkovej vety, a to tak, že sa skutku
dopustili obžalovaní spolu s doposiaľ nezisteným páchateľom a nie spochybnenie výpovedí všetkých

poškodených. K výpovedi svedka H. I. možno z hľadiska jej vierohodnosti poukázať na skutočnosť, že
tento na otázku obhajkyne uviedol, že sa s J. K. nedohadoval, ako má vypovedať. Naopak obžalovaný
C. B. na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol, že sa so spoluobžalovanými rozprávali o skutku
a bývajú asi 50 m od seba. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2022 bol ako tretí v poradí vypočutý
svedok-poškodený J. K., ktorý oproti rozporným výpovediam obžalovaných vypovedal v podstatných

okolnostiach skutku konštantné počas celého trestného konania. Svedok potvrdil, že bol v reštauračnom
vozni s H. I. a následne označil v pojednávacej miestnosti obžalovaného A. B. (v zápisnici nesprávne
uvedené meno J. B.) ako osobu, ktorá mu chcela z peňaženky zobrať peniaze pri pulte, následne
obžalovaný odišiel so slovami „ešte uvidíš“. Svedok mal v tom čase pri sebe 1.200,- eur na výplaty,
resp. zálohy pre H. I., L. H., I. B. a G. Q., čo potvrdil M. I., ktorý mu peniaze vyplatil dňa 16.08.2019.

Svedok na hlavnom pojednávaní jednoznačne opoznal obžalovaných všetkých troch obžalovaných a
popísal ich účasť na skutku. Svedok sa zároveň priznal k tomu, že na vlakovej stanici v I. napadol
obžalovaných, avšak toto napadnutie bolo dôsledkom skoršieho konfliktu vo vlaku, kde bol zbitý práve
obžalovanými v dôsledku toho, že zabránil obžalovanému A. B., aby mu z peňaženky zobral peniaze
určené na výplaty, resp. zálohy pre svojich spolupracovníkov. K poškodenému J. K. je potrebné v reakcii

na argumenty obhajoby, podľa ktorej podal trestné oznámenie neskoro, preto ho spochybňujú, uviesť,
že poškodený už v prípravnom konaní uviedol, že na železničnej polícii povedal po výsluchu policajtovi,
že chce podať trestné oznámenie. Ignorovanie tejto žiadosti, resp. neznalosť práva poškodeného však
v žiadnom prípade neznižuje jeho vierohodnosť. V opačnom prípade, by sme mohli dôjsť k záveru,
že v prípade okamžitého podania trestného oznámenia J. K. na toho času už obžalovaných by boli

jeho tvrdenia vyhodnotené obhajobou ako pravdivé? Dňa 28.11.2022 bola na hlavnom pojednávaní
vypočutá svedkyňa L. K., manželka poškodeného J. K., ktorá okrem iného uviedla, že po skutku prišla
na vlakovú stanicu do I., kde boli C. B. a A. B., ktorých na pojednávaní opoznala. Svedkyňa uviedla,
že po skutku za ňou na polícii prišla manželka C. B. a povedala jej, nech stiahnu papiere, že im všetky
peniaze vráti. Svedkyňa uviedla, že počas cesty vlakom jej manžel telefonoval a povedal jej, že mu chceli

zobrať peniaze, hovoril, že bol na zemi a kričal, aby ho nechali. K danej výpovedi považuje za potrebné
uviesť, že táto je relevantná, pretože potvrdzuje výpovede poškodených, že boli vo vlaku napadnutí
obžalovanými. Oproti tejto výpovedi je potrebné vyhodnotiť výpoveď svedkyne D. B. ako nevierohodnú,
keďže táto spočiatku vylúčila, že by na vlakovej stanici, resp. na železničnej polícii bola svedkyňa L. K.,resp. akákoľvek žena, čo nakoniec v tej istej výpovedi zmenila a pripustila, že tam bola nejaká žena.
Taktiež pokiaľ ide o ďalšiu časť výpovede svedkyne B., táto sa javila ako zmätočná a tým absolútne
nevierohodná, rovnako tak ako výpoveď svedka P. B.. S poukazom na obsah vyššie uvedených výpovedí

má za to, že bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal,
tento má znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a spáchali ho obžalovaní, z čoho ich
usvedčujú poškodení, najmä J. K. a H. I., pričom bolo preukázané, že poškodený K. skutočne disponoval
v čase činu hotovosťou 1.200,- eur, pričom nemožno súhlasiť s tvrdením obžalovaného B., že by ich
prepil alebo prehral, pretože aj ostatní poškodení potvrdili, že danú finančnú hotovosť poškodený K. mal

počas cesty vlakom. Naopak bolo preukázané, že obžalovaný B. mal vedomosť o tom, že poškodený
K. disponuje touto čiastkou, a to z reštauračného vozňa, kde sa mu ju pokúsil vziať, čo bolo aj motívom
ďalšieho konania obžalovaných popísaného v obžalobe. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd sa
v konaní nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. S poukazom na vyššie
uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo dňa 29.05.2023 a v zmysle

s ustanovením § 322 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu okresného prokurátora predložil písomné vyjadrenie obžalovaný A. B. prostredníctvom
obhajkyne J. H. H. N., v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu nesúhlasí s odvolaním okresného

prokurátora a s jeho odôvodnením, a považuje ho za nesprávne. Predovšetkým uvádza, že od začiatku
prípravného konania nikdy nezmenil svoju výpoveď, a táto v žiadnej okolnosti nevykazuje známky
žiadnej účelovosti, prispôsobovania okolností, zmene výpovede tak, ako to je v prípade všetkých
poškodených, na čo poukázal i v rámci ním podaného odvolania voči napádanému rozsudku. Okresný
prokurátor v odvolaní uviedol, že počas prípravného konania a ani v konaní pred súdom neuviedol

dôvod, pre ktorý mali byť napadnutí vo vlaku. Tento dôvod osobne nepozná dodnes, avšak uvedené nie
je dôvod k tomu, aby jeho výpoveď mala byť nevierohodná, nepravdivá, rozporuplná, resp. uvedené nie
je dôvodom na to, aby mal byť odsúdený pre niečo, čoho sa nedopustil. Naopak opätovne poukazuje
na to, že boli to práve poškodení, ktorí neustále menili svoje výpovede, nedokázali odstrániť rozpory vo
svojich výpovediach a tieto v konečnom dôsledku ani neboli odstránené v priebehu ani prípravného a

ani súdneho konania. Poukazuje na to, že obžaloba sa nezaoberala a nevyhodnocovala všetky dôkazy
vykonané v rámci súdneho konania, ale naopak tendenčne vyhodnotila a prispôsobila iba dôkazy, ktoré
by mali vyznievať v jeho neprospech, avšak vôbec sa nezaoberala dôkazmi, ktoré sú v jeho prospech
a to napr. výpoveď svedkyne A.. Poukazuje na to, že výpoveď svedka -poškodeného H. I., na ktorého
sa odvoláva obžaloba, nemožno hodnotiť ako dôveryhodnú výpoveď, keď aj zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní zo dňa 26.09.2022 je zrejmé, že tento sám seba spochybňuje vo svojej výpovedi, keď
nedokázal odstrániť rozpor v jeho výpovediach. Na položenú otázku obžaloby, prečo teraz vypovedal
inakaleboneuviedolvšetko,svedokpoškodenýH.I.uviedol,žecit.:„jahovorímvždypravdu,Prešloveľa
času, ja si to už všetko presne nepamätám“. Teda v čase bezprostredne po údajnom spáchaní skutku,
si svedok poškodený nepamätal veľa vecí, resp. jeho výpovede zneli v úplne inom kontexte, naopak s

odstupom času viac ako 3 rokov si svedok poškodený pamätá čoraz viac vecí ako predtým. Zároveň
uvádza, že zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 26.09.2022 je opätovne zrejmá skutočnosť,
že poškodený H. I. uviedol k údajnému odcudzeniu peňaženky, že cit.: „ ja som pri tom nebol, ako
sa to stalo, nevidel som, ako ju zobral“. Za takéhoto dôkazného prostredia je nemožné jednoznačne
vyvodiť záver, že sa mal dopustiť skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Zároveň poprel a namietal výpoveď

svedka - poškodeného H. I., nakoľko táto sa nezakladá na pravde. Opoznanie obžalovaných svedkom -
poškodeným H. I. je zrejmé iba z toho, že všetci či už poškodení alebo obžalovaní sa nachádzali vo vlaku
v predmetný deň, avšak v žiadnom prípade to nepreukazuje to, že obžalovaní sa mali dopustiť skutku,
ktorí sa im kladie za vinu. Samotná skutočnosť, že obžalovaní bývajú 50 m od seba, tiež neznamená,
že obžalovaní sa o skutku rozprávali. Nakoniec táto skutočnosť nevyplýva ani z výpovede C. B. na

hlavnom pojednávaní zo dňa 22.10.2021. Nakoľko z výpovede zo dňa 22.10.2021 je zrejmé, že cit.“ sa
rozprávali málo, tu na chodbe sme sa akurát rozprávali“. Všetky výpovede obžalovaných boli urobené
dávno predtým, ako sa obžalovaní rozprávali na chodbe Okresného súdu Poprad dňa 22.10.2021.
Takisto namieta to, čo uvádza obžaloba a to, že poškodený J. K. mal oproti nám všetkým obžalovaným
v podstatných okolnostiach vypovedať konštantné počas celého trestného konania. Nakoľko svedok

poškodený J. K. menil a prispôsoboval svoje výpovede a rozpory doposiaľ neodstránil. Namieta to, ako
sa obžaloba vysporiadala so svedkyňou L. K., keď jej výpoveď obžaloba považuje za relevantnú, keď
údajne táto má potvrdzovať výpovede poškodených. K tejto svedkyni je potrebné uviesť, že táto je na
jednej strane subjektívne zaujatá na výsledku konania, nakoľko poškodený J. K. je jej manžel, no nadruhej strane jej výpoveď namieta i z dôvodov, ktoré uviedol a namietala už jeho obhajkyňa na hlavnom
pojednávaní dňa 24.10.2022 a následne 28.11.2022 a to z dôvodu, že táto svedkyňa samovoľne a
bez vyzvania či predvolania predsedu senátu vbehla dňa 24.10.2022 počas hlavného pojednávania

do pojednávacej miestnosti a bez vyzvania predsedu senátu sa začala samovoľne vyjadrovať k veci,
resp. k tomu, čo odznelo v rámci výsluchu poškodeného J. K.. Už z uvedeného dôvodu nemôže
byť táto svedkyňa nezaujatá, keď počúvala za dverami pojednávacej miestnosti. Ku skutočnosti, že
poškodený J. K. podal neskoro trestné oznámenie, uvádza, že jeho neskoré podanie poškodeným je
iba reakciou na tú skutočnosť, že v predchádzajúcom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde

Poprad sp. zn. 6T/7/2020 bol odsúdený za skutok, ktorého sa mal dopustiť na osobe C. B. /v tomto
konaní obžalovanom/. K názoru resp. vyjadreniu obžaloby týkajúcemu sa skutkovej vety uvádza, že
samotné podanie obžaloby a ustálenie skutkovej vety je výlučne vecou obžaloby, a jej zmenu mohla
obžaloba vykonať v priebehu súdneho konania, nakoľko disponuje obžalobou. V plnom rozsahu trvá na
ním podanom odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo dňa 29.05.2023 a
navrhol, aby odvolací súd - Krajský súd v Prešove podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku napádaný

rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo dňa 29.05.2023 v celom rozsahu k jeho osobe
zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám v jeho prospech a spod obžaloby ho oslobodil.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných na podklade
argumentácie v nich prezentovanej nebolo dôvodné, aj napriek tomu, že rozsudok vo výroku o treste v

prospech obžalovaného zmenil, oproti odvolacím námietkam okresného prokurátora, ktoré naopak za
dôvodné v celosti nepovažoval, okrem výroku o nároku na náhradu škody.

Krajský súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho

rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové
a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo
odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení

skonanímpredprvostupňovýmsúdomkonanímtvoriacimjedencelok,keďžepredmetkonaniajetotožný
– krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich
plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaných a druhu a výmere
trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaných
a okresného prokurátora a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty
(predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaných
a určeného druhu trestu a jeho výmery, včítane výroku o náhrade škody.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam,ktorésamukladúzavinuadôkazomonich,vrámcitohopríkladmoajuvádzaťnepravdu,
ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné bremeno znáša štát prostredníctvom
žalobcu, ktorým je prokurátor.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako
aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil
rovnováhuhodnoteniadôkazov,produkovanýchakovprospechtakajvneprospechobžalovaného,musí
prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného

v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci
obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne
aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, žeprokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom
na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaných prezentovaných
v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní a okresného prokurátora nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech,
nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaných a okresného prokurátora, ktorými
argumentovali, už boli prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa,
aj v rámci záverečných rečí, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd
vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného

dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaných.

Pokiaľ má platiť, že konflikt mal v podstate byť vyprovokovaný zo strany obžalovaného A. B., ktorý sa mal

pokúsiť odcudziť peňaženku, resp. priamo vytiahnuť z peňaženky poškodenému J. K. peniaze, čomu
mal menovaný poškodený zabrániť, tak podľa názoru krajského súdu opierajúc sa o výpoveď najmä
poškodených, po tomto konflikte, malo následne dôjsť v podstate k náhodnému stretnutiu poškodeného
J. K. s obžalovaným A. B. pri toaletách, kde mala medzi nimi začať fyzická konfrontácia. Do priestoru
železničného vozňa k uličke pred toaletou, kde sa mali nachádzať obžalovaní A. B. a C. B., totižto

poškodený J. K. aj s L. H. mal prísť v podstate náhodne a nie cielene, keďže išiel pôvodne úplne iným
smerom, nakoľko na pôvodne zvolenej toalete na druhej strane vozňa bolo plno, čo bol dôvod, prečo
si zvolil v poradí druhú toaletu, pred ktorou, resp. v uličke pred ktorou sa mal stretnúť s obžalovanými,
A. B., pričom je potrebné pripomenúť, že to už bola situácia z časového hľadiska dejovej linky opísanej
v skutkovej vete obžaloby prokurátora po konflikte medzi obž. B. a poškodeným K. v reštauračnom vozni.

Už len táto skutočnosť zásadne vylučuje záver o možnom vopred pojatom úmysle zo strany
obžalovaných, po vyvolaní fyzického konfliktu s poškodeným/nými zmocniť sa finančných prostriedkov,
ktoré mal mať pri sebe v tom čase poškodený J. K. sume 1.200,- eur, resp. konkrétne spochybňujú
vedomosť o tejto skutočnosti, ktorú už vopred mal mať obžalovaný A. B. z reštauračného vozňa už len

z toho dôvodu, že z výpovedí poškodených J. K., L. H. a H. I. ako jednotlivo, tak už vôbec nie v súhrne,
nebolo možné bez rozumných pochybností ustáliť, aby si mohol A. B. za tak krátku chvíľu všimnúť, že
koľko finančných prostriedkov mal, či mohol mať u seba J. K.. Ďalej žiadna z výpovedí poškodených,
či iných svedkov neosvedčuje záver, že keď malo dôjsť k stretu medzi obžalovanými a poškodenými,
malo tomu predchádzať tzv. označenie si cieľa napadnutia - „že to sú oni, resp. to je on s tými peniazmi“.

Dokonca poškodený H. I. (ktorému mala byť odcudzená retiazka) tam prichádza až po tom, čo bol
upozornený L. H., že poškodený J. K. má konflikt pri toalete, čo tiež spochybňuje skutočnosť, aby mala
existovať nejaká príprava zo strany obžalovaných na útok voči tejto osobe poškodenému H. I. a už vôbec
nie pre odcudzenie retiazky, ktorej existenciu na krku osvedčoval iba samotný poškodený H. I. v čase
a po incidente s jemu neznámym vyšším Rómom, ktorý potom utekal smerom von z vozňa na druhú

stranu.

Súčasne platí, ako to správne hodnotil aj okresný súd, že pri spôsobe ako opisuje stretnutie poškodený
J. K. a následne aj H. I., s obžalovaným A. B. v reštauračnom vozni, ide o zásadné rozdiely nie len v časti
výpovede v akom kontakte, kedy, kde mal byť obžalovaný A. B. s J. K. v čase, kedy si mal všimnúť, že

má u seba peňaženku a už vôbec nie, kde peňaženku mal mať umiestnenú v čase, kedy sa mal pokúsiť
obžalovaný A. B. z peňaženky odcudziť hotovosť, či odcudziť celú peňaženku.

Dokonca stále je sporná samotná otázka, či poškodenému J. K. peňaženka bola alebo nebola
odcudzená a kým, nakoľko túto peňaženku videla samotná svedkyňa - sprievodkyňa p. A. A., keď túto

jej ukazoval samotný poškodený J. K., už po samotnom napadnutí. Tiež žiaden z poškodených v tom
čase nespomínal ani to, žeby mala byť odcudzená zlatá retiazka (H. I.).Opierajúc sa o doposiaľ uvedené a dopĺňajúc (ako už bolo skôr zvýraznené) prezentovanú argumentáciu
okresného súdu v napadnutom rozsudku za danej dôkaznej situácie, kedy samotní poškodení v podstate
negujúakúkoľvekúčasťnaopísanomkonfliktevuličkevozňaajobžalovanéhoJ.B.apritakejtozásadnej

dôkaznej núdzi skutočne nebolo možné ustáliť skutkový stav na podklade produkovaných dôkazov tak,
ako bol pôvodne ustálený v obžalobnom návrhu prokurátora okresnej prokuratúry a už vôbec nie ho
právne posúdiť ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona.

Preto považuje krajský súd za vecne správny a zákonu zodpovedajúci postup okresného súdu, ktorý
jednak znenie skutkovej vety upravil podľa výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní
tak, ako bude neskôr rozvedené, no najmä, že obžalovaného J. B. podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku
oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad č. 2 Pv 447/19/7706 - 54, zo dňa
07.05.2021 na skutkovom základe v nej uvedenom.

Ďalej k obrane oboch obžalovaných A. B. a C. B., že sa na podklade produkovaných dôkazov ani
nemohlidopustiťkonaniaustálenéhovnapadnutomrozsudkuaužvôbecprávneposúdenéhoakoprečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona krajský súd uvádza.

Z vykonaného dokazovania, nie len z výpovedí poškodených J. K., L. H. a H. I., ale aj výpovedí

menovaných obžalovaných platí, že nepochybne v reštauračnom vozni obžalovaný A. B. prítomný bol,
v čase kedy tam boli aj poškodení, že došlo ku konfliktu medzi obžalovaným A. B. a poškodeným J.
K., keďže sám obžalovaný osvedčuje, že mal do neho štopnúť poškodený K.. Následný fyzický konflikt
potom medzi obžalovanými a poškodenými, spôsob, priebeh a okolnosti tohto vzájomného fyzického
napádania, aj medzi obžalovaným a poškodeným je potom ako to správne uzavrel aj okresný súd,

osvedčovaný výpoveďami poškodených J. K., L. H. a H. I. do takej miery, že bolo možné na podklade
týchto výpovedí – ustáliť nielen jeho samotný priebeh, ale aj poškodenie odevov, ale aj drobných
zranení, ktoré neboli bližšie diagnostikované u poškodených. Tieto skutočnosti boli totižto osvedčované
aj zo strany prítomných nestranných svedkov, ktorými boli zamestnanci železníc, ktorí potvrdili, že malo
dôjsť ku samotnému konfliktu, bez bližšej špecifikácie, kto zo zúčastnených bol v akej pozícii, ako mal

konať. Následne ako to správne uzavrel aj okresný súd, že ku napadnutiu poškodených obžalovanými
malo dôjsť na mieste, ktoré bolo verejne prístupným a pričom zo strany obžalovaných vzhľadom
na priebeh samotného konfliktu, mal byť dostatočne vytvorený priestor na to, aby ďalej v konflikte
a fyzickom napádaní už nepokračovali, aj keď sami osvedčujú skutočnosť, že aj oni mali byť napadnutí
obžalovanými, nie len priamo vo vlaku, ale hlavne obžalovaný C. B. už na nástupišti mimo vlaku.

K obrane C. B. je potrebné uviesť, podľa výpovede poškodených, mal byť v úvode konfliktu pri toaletách
prítomný predsa len J. K., ktorý mal byť aj obžalovaným A. B. pred C. B. označený ako „to je ten, čo
s ním mal mať problém“, keď pred ním utekal z reštauračného vozňa, až následne nastáva situácia,
ktorú zásadne v podstatných rysoch opisujú všetci poškodení totožne, kto a koho mal napadnúť, akým

spôsobom, pričom v úvode fyzického napádania sa medzi obžalovanými A. B., C. B. a poškodeným J.
K., tam predsa neabsentuje nielen účasť poškodeného H. I., ale aj na nejakú chvíľu na mieste samom
chýba potom aj L. H., ktorý po H. I. mal utekať, aby šiel na pomoc K., ktorý mal byť súčasne napádaný nie
len A. B., ale aj následne C. B.. Pričom H. I. po príchode na miesto fyzického napádania sa obžalovaných
a poškodených, potom vo svojej výpovedi osvedčuje prítomnosť, postavenie a polohy jednotlivých osôb

na mieste činu z pohľadu osôb útočiacich a osôb útoku sa brániacich. Táto dôkazná situácia potom
spochybňuje obranu obžalovaných B., no najmä C. B., spočívajúcu v tom, že poškodení boli predsa
oveľa mladší a fyzicky zdatnejší ako on, boli naňho, (na nich traja), kde on bol oproti ním sám, keďže
ihneď v úvode fyzického napádania bol v prítomnosti len poškodeného J. K. a obžalovaného A. B..

Súčasne platí, že je potrebné priznať obžalovaným, že bolo by na mieste v posudzovanom prípade
v rámci vykonaného dokazovania presnejšie a zreteľnejšie precizovať zjavné rozpory vo výpovediach
poškodených a pokúsiť sa ich detailnejšie vysvetliť. No rovnako opierajúc sa o výpovede poškodených je
možné uzavrieť, základné rysy dejovej štruktúry skutku a na tomto podklade aj právne posúdiť konanie
kladené za vinu obžalovaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku tak, ako ho mal ustáliť okresný

súd, na rozdiel od obžalobného návrhu prokurátora okresnej prokuratúry.

Inak povedané, vo výpovediach poškodených síce existujú určité rozpory, kto a akým spôsobom,
za použitia akých úderov, či kopov zo strany obžalovaných, akým spôsobom smerovali voči telesnej(fyzickej) integrite poškodených, no súčasne podľa názoru krajského súdu platí, že z pohľadu právneho
posúdenia konania oboch obžalovaných A. B. a C. B. v skutkovej vete napadnutého rozsudku a teda
napokon ustáleného konania oboch obžalovaných, (kde nesmieme zabúdať aj pôvodne na prítomnosť

na mieste činu obžalovaného J. B., ktorý sa potom zmenil na štvrtého v poradí neznámeho Róma), je
potom bez významu, kto a koľkokrát a v akej polohe udrel, či kopol poškodených J. K., L. H., nakoľko
pri hodnotení v celosti konanie oboch obžalovaných, ako aj jednotlivo, bez rozumných pochybností
toto ich správanie napĺňa všetky obligatórne znaky základnej skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Tento záver platí aj z tohto dôvodu, nakoľko pokiaľ poškodení

pripúšťajú v rámci obhajoby preukázateľný fyzický konflikt s poškodenými, tak celý jeho priebeh nemal
z ich strany len charakter obranného konania (nutná obrana), ale zjavne z hľadiska intenzity obrany,
početnosti útokov a ich formy, prekročil aj hranicu nutnej obrany keďže mali prejsť aj obžalovaní v určitej
časti „obrany“, tzv. do útočného konania, od ktorého mohli upustiť, nemuseli v ňom pokračovať.

Napokon pokiaľ obžalovaní namietali, že podľa ich názoru odôvodnenie napadnutého rozsudku

neponúka odpovede na všetky nimi prednesené námietky, resp. nevysporiadal so všetkými možnými
skutočnosťami plynúcimi z vykonaných dôkazov s dôrazom na skutkové okolnosti, ktoré boli v ich
prospech, krajsky súd odkazuje na ustálenú konštantnú judikatúru súdov, v zmysle ktorej
odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o opravnom prostriedku a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní (primerane uznesenie NS SR, sp. zn. 4Tost/33/2015, uznesenie ÚS SR, sp. zn.
IV. ÚS 350/2014).

Subsidiárne teda je možné konštatovať, že odôvodnenia rozhodnutí vydaných vo veci treba vnímať
v súhrne, čo je možné vnímať tak, že ak sa súd vyššieho stupňa stotožňuje v plnom rozsahu s príslušnou
časťou odôvodnenia súdu nižšieho stupňa (ako v prejednávanom prípade bolo vyššie uvedené), je
akceptovateľné, aby na ňu len odkázal, bez toho, aby sa neúčelne opakovala tá istá argumentácia (m.

m. uznesenie NS SR 4Tdo/78/2020). V tejto súvislosti preto súd konštatuje, že by bolo nadbytočné
odôvodnenie svojho rozhodnutia poňať ako opätovné hodnotenie vykonaného dokazovania, ktoré
okresný súd značne extenzívne vykonal na hlavnom pojednávaní a na ktoré reflektoval vo svojom
rozhodnutí. Podľa názoru krajského súdu súd prvej inštancie postupoval správne, za zachovania
všetkých práv strán konania v plnej miere, vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré viedli súd k zreteľnému

objasneniu skutkového stavu a ku spravodlivému rozhodnutiu.

Nie je teda možné sa stotožniť s argumentáciou obžalovaných, ale aj okresného prokurátora, že okresný
súd dospel k svojim záverom na základe svojvoľného hodnotenia dôkazov a že uvedené závery nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Práve naopak, ako to už bolo konštatované odvolacím súdom, súd

prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, ako to predpokladajú základné zásady trestného konania
vyplývajúce z ust. § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. poriadku. Nemožno opomenúť ani evidentné zachovanie
práva rovnosti zbraní (kontradiktórnosť), v prejednávanom prípade. Okresný súd pri vyhodnocovaní
jednotlivých skutočností vychádzal iba zo zákonných dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci hlavného
pojednávania a s ktorými dôkazmi boli strany konania dostatočne oboznámené. Nad rámec uvedeného

krajský súd len pripomína, že zachovanie práva na spravodlivý proces neznamená nárok na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
resp. jej právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie
základného práva, pričom je potrebné mať na pamäti, že je právomocou všeobecných súdov vykladať
a aplikovať zákony. Ak tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, nie je nutné doň zasahovať

(m. m. nález ÚS SR, I. ÚS 79/2009).

Podľa názoru krajského súdu obžalovanými ale aj okresným prokurátorom konštatovaná námietka
o nepreskúmateľnosti časti rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je ničím podložená. Po preskúmaní
napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k totožným záverom ako súd prvého stupňa, pričom

opätovne konštatuje, že rozsudok spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 168
ods. 1 Tr. poriadku. Pokiaľ obhajoba argumentuje, že súd konal svojvoľne a prijal závery, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, odvolací súd konštatuje, že okresný súd vychádzal zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku. To znamená, že ak súd neuveril obhajobeobžalovaných a vykonané dôkazy vyhodnotil v inom smere, ako si to obhajoba priala alebo okresný
prokurátor, nemožno uvedené samo o sebe považovať za svojvôľu, ani za arbitrárnosť (opätovne v danej
súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedenú konštantnú judikatúru). Naopak krajský súd konštatuje, že

pri hodnotení vykonaného dokazovania okresný súd postupoval správne, keď dospel k vyššie uvedeným
záverom.

Ani vo výroku o druhu a výmere trestu napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd nezistil
také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o nezákonnosti, ktorá by mala vyvolať potrebu tento výrok

naprávať, no súčasne platí, že v čase prebiehajúceho odvolacieho konania nastala zásadná zmena
dôkaznej situácie vo vzťahu k hodnotenému výroku o druhu a výmere trestu, keďže nastali skutkové
okolnosti (v čaše vyhlásenia rozsudku okresným súdom neexistujúce) majúce za následok zásadnú
zmenu pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, 3 Tr. zákona voči zbiehajúcej sa trestnej
činnosti obžalovaného A. B. hodnotenej (súdenej) v inej trestnej veci, ktorej sa dopustil obžalovaný A.
B., nakoľko v trestnej veci, v ktorej pôvodne okresný súd v napadnutom rozsudku zrušil výrok o treste z

trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/42/2021 z 31.05.2021, ktorý nadobudol
právoplatnosť03.09.2021,ktorýmboluznanývinnýmzprečinukrádežepodľa§212ods.2Tr.zákona,za
čomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere6(šesť)mesiacovspodmienečnýmodkladomvýkonu
trestu so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, nastali v čase rozhodovania krajského
súdu ako súdu odvolacieho účinky tzv. osvedčenia sa páchateľa v skúšobnej dobe zo zákona (§ 50

ods.5 Tr. zákona), inak povedané, v tomto prípade sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený (§
42 ods. 3 Tr. zákona).

Súčasne platí, že krajský súd u oboch obžalovaných A. B. (okrem už zahľadeného zániku dôvodov
pre ukladanie súhrnného trestu) a C. B. bol povinný pri rozhodovaní o druhu a výmere tretru musel

rešpektovať a zohľadniť aktuálnu právnu úpravu, kedy v dôsledku prijatia zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov, došlo k úprave
základných ustanovení upravujúcich hodnotenie existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
najmä ich pomeru, bez povinnosti úpravy zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
.

Zadanejsituáciesakrajskýsúdpriukladanídruhutrestuajehovýmery následneriadilaprihliadalnajmä
na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými
sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, a jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým
je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov,
ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.

zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Krajský súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií určil druh trestu ako trest
odňatia slobody, pričom trest uložený vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu v trvaní 1 (jedného) roka je podľa krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne
zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania u oboch obžalovaných, ako aj
ich osobu, a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej
prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.
Napokon krajský súd si nemohol osvojiť záver okresného súdu, v ktorom konštatoval, že boli splnené

podmienky pre odkázanie poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288
ods. 3 Tr. poriadku, ktorý zákon predpokladá len v prípadoch oslobodenia spod obžaloby obžalovaného,
čo v tomto prípade splnené nebolo (okrem obžalovaného J. B.), no bol súčasne splnený dôvod podľa
§ 288 ods. 1 Tr. poriadku, keďže podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody - nebolo vykonaným dokazovaním preukázané spôsobenie škody poškodeným

protiprávnym konaním obžalovaných.

Toto boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.