Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200557
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1623200557.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Y. J., X.. XX.XX.XXXX,
L. XXXX/XX, R., zast. JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, proti
odporkyni: Z. J., X.. XX.XX.XXXX, L. B. XX, F., zast. AK JAKUBCOVA s.r.o., Rajská 7, Bratislava, IČO:
51 207 575, o zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného

súdu Malacky zo dňa 07.03.2024 č.k. 27C/26/2023-158 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zrušenia neodkladného opatrenia p o
t v r d z u j e .

V časti o náhrade trov konania napadnuté uznesenie m e n í tak, že navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznáva.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené výrokom IV.
uznesenia Okresného súdu Malacky zo dňa 14.08.2020 č.k. 32C/73/2020-38 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.01.2021 č.k. 1Co/1/2021-245, ktorým súd uložil navrhovateľovi,

aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval
odporkyňu a aby sa k odporkyni nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50m s výnimkou súdnych
konaní vo veci resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní. Priznal navrhovateľovi nárok na náhradu
trov konania voči odporkyni v rozsahu 100%. Uviedol, že zo spisu sp. zn. 32C/73/2020 zistil, že dňa
14.08.2020 bolo uznesením sp. zn. 32C/73/2020 nariadené neodkladné opatrenie tak, že vo výroku
č. II súd uložil odporcovi (v tomto konaní navrhovateľovi), aby dočasne nevstupoval do rodinného

domu so súp. č. XXXX Y. R., postaveného na parcele č. XXX/XXX, o výmere 110m2, zastavané
plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor,
pre F..Ú.. R.. Vo výroku č. IV nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi (v tomto konaní
navrhovateľovi), aby písomne, telefonicky, a elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
úplne nekontaktoval navrhovateľku (v tomto konaní odporkyňu) a aby sa k navrhovateľke nepribližoval
na vzdialenosť menšiu ako 50m s výnimkou súdnych konaní vo veci, resp. vyšetrovacích úkonov v

trestnom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2021 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1Co/1/2021-245 zo dňa 14.01.2021, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdené. Zo spisu sp. zn. 4C/10/2021 zistil, že uznesením č.k. 4C/10/2021-331 zo dňa 11.02.2022
súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené výrokom II uznesenia Okresného súdu Malacky zo dňa
14.08.2020 č.k. 32C/73/2020-38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.01.2021
č. k. 1Co/1/2021-245, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného

domu súp. č. XXXX Y. R.. Navrhovateľ svoj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia odôvodnil
tým, že potreba úpravy pomerov strán už neexistuje, po dva a pol roku od nariadenia neodkladnéhoopatrenia sú vzťahy medzi stranami diametrálne odlišné, obaja si zariadili a vedú svoj vlastný život,
odporkyňa sa odsťahovala pred viac ako jeden a pol rokom zo spoločnej domácnosti, ktorú mala s
navrhovateľom v R. a žije so svojím partnerom v spoločnej domácnosti v inom meste aj s obidvoma

deťmi navrhovateľa a odporkyne, zmenila zamestnávateľa a pracovisko, už nepracujú pre toho istého
zamestnávateľa a na tom istom pracovisku. Každý z nich má vlastnú domácnosť a vlastné odlišné
záujmy. On má záujem o svoje deti, dostávať o nich informácie a vykonávať svoje rodičovské práva
a povinnosti; nemá záujem o žiadny kontakt s odporkyňou nad rámec ich komunikácie ohľadne
ich maloletých detí. Komunikácia nateraz prebiehala len na úrovni právnych zástupcov strán sporu,

čo spôsobuje komplikácie na obidvoch stranách; komunikácia je strohá a vecná a zjavne žiaden z
nich nemá záujem komunikovať viac, než je potrebné. Naviac v priestupkových konaniach ako i v
trestnom konaní sa žiadnym spôsobom nepreukázalo konanie navrhovateľa popisované odporkyňou,
v konaní sp. zn. 8P/57/2022 bolo nariadené výchovné opatrenie na sanáciu a opätovné nadviazanie
vzťahov navrhovateľa s maloletými deťmi a nevyhnutným predpokladom na realizáciu rodičovských
práv a povinností voči maloletým deťom je potreba komunikácie rodičov ohľadne maloletých detí.

Návrh navrhovateľa posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,
2, § 334, § 339 C.s.p. a dospel k záveru, že jeho návrh na zrušenie neodkladného opatrenia je
dôvodný. Uviedol, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľ navrhol
zrušiť, mal dôvodné podozrenie z násilia navrhovateľa voči odporkyni osvedčené len zo skutkových
tvrdení odporkyne v návrhu, zo záznamu o podaní oznámenia, z potvrdenia o vykázaní zo spoločného

obydlia, z lekárskej správy predloženej odporkyňou, správy z kontrolného psychiatrického vyšetrenia
navrhovateľa u psychiatra H.. E.Č. avšak dôvodnosť obavy odporkyne z ohrozenia jej telesnej a
duševnejintegrityponariadeníneodkladnéhoopatreniabolavyvrátenádokazovanímvykonanýmvtroch
priestupkových konaniach ako aj v trestnom konaní. Zo záznamu o odložení veci Okresného úradu
Malacky zo dňa 17.12.2020, rozhodnutia Okresného úradu Malacky zo dňa 03.02.2021, rozhodnutia

Okresného úradu Malacky zo dňa 30.12.2020 zistil, že konanie navrhovateľa označené odporkyňou
v oznámeniach po vykonaní dokazovania nebolo navrhovateľovi preukázané. Z uznesenia ORPZ
Malacky zo dňa 13.07.2021 zistil, že konanie navrhovateľa uvedené v oznámení odporkyne nie je
trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci na prejednanie ako priestupku, pretože sa na
rovnakom podklade už priestupkové konania vedú alebo viedli. Konštatoval preto, že odpadli dôvody,

pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Nestotožnil sa s námietkou odporkyne, že skutočnosť,
že priestupkové a trestné konanie boli ukončené nepotvrdzuje to, že k tvrdenému konaniu navrhovateľa
nedošlo. Uviedol, že pokiaľ po vykonanom dokazovaní oprávnený orgán konštatoval, že odporkyňou
tvrdené konanie sa navrhovateľovi nepreukázalo, ostali skutočnosti uvádzané odporkyňou len v rovine
jej tvrdenia, z čoho nemožno mať za osvedčenú dôvodnú obavu na strane odporkyne. Ak v čase

nariadenia neodkladného opatrenia súd vychádzal z toho, že odporkyňa podala na navrhovateľa
oznámenie, ktoré bolo nutné prešetriť a za tým účelom dočasne odporkyni poskytol ochranu, tak potom
nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že oznámenia odporkyne boli medzičasom prešetrené
a skončili zastavením príslušných konaní. Ide o relevantnú zmenu pomerov medzi stranami sporu,
ktorá odôvodňuje záver, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, odpadli, pretože

nie je osvedčená dôvodná obava na strane odporkyne. Za významnú považoval aj skutočnosť, že
odporkyňa sa v júli 2021 odsťahovala zo spoločnej domácnosti, z ktorej bol navrhovateľ dňa 03.08.2020
vykázaný. Táto skutočnosť sa odrazila nielen v tom, že neodkladné opatrenie bolo v časti, ktorou bolo
navrhovateľovi uložené, aby dočasne nevstupoval do spoločného bydliska na adrese v R. uznesením
č.k. 4C/10/2021-331 zrušené, ale aj v tom, že v súvislosti s uloženým zákazom priblíženia a zákazom

kontaktovania možno konštatovať, že došlo v spojení s uvedenými závermi v priestupkových konaniach
ako aj v trestnom konaní, k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bol takýto zákaz nariadený. Podľa tvrdení
odporkyne odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia všetky ataky na jej telesnú a duševnú
integritu sa sústreďovali na miesto lokalizácie spoločnej domácnosti strán sporu a táto významná
skutočnosť sa zmenila. Primárnym ohniskom konfliktov medzi stranami bola ich spoločná domácnosť.

Obava, ktorú odporkyňa pociťovala, plynula predovšetkým zo skutočnosti, že navrhovateľ a odporkyňa
žili v spoločnej domácnosti. Počas tohto spolužitia prichádzalo k vzniku konfliktných situácií. V spoločnej
domácnosti už nežijú a podľa ich tvrdenia je táto zmena trvalá. Ku konaniu navrhovateľa, ktorým
odporkyňa odôvodňovala pretrvávanie jej obáv zo správania navrhovateľa, a to, že raz bol v mieste
jej terajšieho bydliska, pretože za vchodové dvere bytového domu položil deťom „Mikuláša“ a že

sa zúčastnil na rodičovskom združení ich spoločného syna a sedel cca 2m od nej, čím porušil
zákaz priblíženia, uviedol, že z uvedeného nemožno vyvodiť, že toto konanie navrhovateľa by bolo
namierené voči telesnej alebo duševnej integrite odporkyne a že by z tejto situácie odporkyňa dôvodne
vyvodzovala obavu o svoj život alebo zdravie. Prichádzalo do úvahy aj hodnotenie tejto situácie zhľadiska objektívnych skutočností, a to, že navrhovateľ je stále rodič ich spoločných detí a nič mu nebráni
sa rodičovského združenia zúčastniť. K tvrdeniam odporkyne o tom, že sa navrhovateľ mal pozerať cez
plotnasynovvškolealebovškôlke,uviedol,žetietoostalivrovinetvrdeniaodporkyneaanineosvedčujú

konanie navrhovateľa namierené voči odporkyni. K odporkyni uvádzanej obave, že navrhovateľ bude
neodôvodnene vstupovať na jej pracovisko, ktoré je len 900m od jeho súčasného pracoviska, bude
ju vyhľadávať, čím môže dôjsť k opätovnej interakcii, uviedol, že odporkyňa neuviedla, z čoho tak
usudzuje a poukázal na to, že doposiaľ mali pracovisko totožné a neodôvodnený kontakt navrhovateľa
na odporkyňu nebol preukázaný ani počas tejto doby. Uviedol, že odporkyňa odôvodňovala svoju

obavu zo správania navrhovateľa v tom, že má psychiatrickú diagnózu - zmiešanú poruchu osobnosti
a pokiaľ sa nepodrobí liečbe bude trvať jej obava o jej život a zdravie, pričom poukázala na znalecký
posudok vypracovaný znalkyňou J.. F., J.., v ktorom znalkyňa uviedla, že správanie navrhovateľa
má voči odporkyni pasívno - agresívny charakter a jeho správanie má znaky nepredvídateľnosti.
Obavy odporkyne sa javia ako pochopiteľné, avšak je potrebné závery znalkyne hodnotiť komplexne.
Znalkyňa na otázku či je v záujme zdravého psychického a osobnostného vývoja detí, aby sa stretávali

s otcom alebo je v ich záujme, aby bol styk s otcom obmedzený eventuálne zakázaný, uviedla,
že pre zdravý vývin maloletých detí by bola vhodná postupná sanácia vzťahu detí s otcom pre
nich v bezpečnom prostredí a časovo realizovaná postupne. Znalkyňa teda odporúča obnovu vzťahu
navrhovateľa s jeho deťmi a napriek tomu, že správanie navrhovateľa javí známky nepredvídateľnosti
odporúča pripustiť jeho styk s deťmi aj keď spočiatku len asistovaný. Znalkyňa diagnózu navrhovateľa

nevidí ako absolútnu prekážku nadviazania prerušenej komunikácie s deťmi. Znalkyňa uvádza, že
odporkyňa aktuálne nie je schopná priamej komunikácie s navrhovateľom, avšak ako dôvod uvádza
spracovávanienáročnýchživotnýchsituáciízospoločnejdomácnostiodporkyňou,čovšaknadôvodnosť
hrozby nepostačuje. Ďalej uviedol, že na trvanie neodkladného opatrenia nepostačuje akákoľvek obava,
pocit neistoty alebo strata bezpečia, ale súd musí ohodnotiť vzniknutú situáciu tak, či takáto obava

je dôvodná a skutočne osvedčená aspoň v základných predpokladoch. Preto ani závery znalkyne v
tomto smere neodôvodňujú trvanie neodkladného opatrenia. Ani z tohto záveru sa súdu nejaví, že by
trvalo osvedčenie dôvodnej obavy odporkyne o jej život alebo zdravie v dôsledku konania navrhovateľa.
Odporkyňa predložila zhodnotenie situácie klinickou psychologičkou H.. H., ktorá konštatovala, že
odporúča styk navrhovateľa s maloletými deťmi len asistovane, pretože vidí riziko retraumatizácie;

diagnózu navrhovateľa však hodnotí len všeobecne bez vyšetrenia jeho zdravotného stavu; takisto
lekárske správy H.. E. preukazujú len nespornú skutočnosť, že navrhovateľovi bola diagnostikovaná
zmiešaná porucha osobnosti a bola mu odporučená medikamentózna liečba. Odporkyňou navrhované
dokazovanie vyžiadaním si od žalobcu aktuálnej správy od psychiatra ohľadne jeho psychického stavu
a potvrdenia o medikamentóznej liečbe nevykonal, pretože ho považoval vzhľadom na skutkový stav za

nadbytočné. Poukázal na to, že rozsudkom sp. zn. 8P/57/2022 zo dňa 21.03.203 bolo uložené výchovné
opatrenie v podobe psychologického poradenstva stranám sporu jednotlivo, ale aj vo vzájomnej
interakcii; k tomuto rozhodnutiu dospel súd práve v dôsledku posudku znalkyne J.. F., J.. a mal za to,
že je potrebné vytvoriť priestor pre strany sporu na nadviazanie komunikácie navzájom a komunikácie
navrhovateľa voči maloletým deťom. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2023 bez

podania odvolania niektorej zo strán, pričom strany sa vzdali práva na podanie odvolania, z čoho možno
usudzovať, že s výchovným opatrením súhlasili. Nariadené neodkladné opatrenie teda predstavuje
do istej miery aj bariéru pre účinné napĺňanie cieľa výchovným opatrením sledovaného. V danej veci
došlo teda ku kvalitatívnemu posunu v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, keď z
pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní dokazovania v trestnom konaní a priestupkovom konaní

je preukázané, že táto nie je splnená. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa, žiadala napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamieta
a žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a žiadala priznať jej

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
skutočností uvedených v jej vyjadreniach zo dňa 30.06.2023 a 24.09.2023, ako aj návrhu na vykonanie
dôkazov. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, pretože súd
nemôže len na základe výsledkov priestupkových konaní a trestného konania izolovane posúdiť, že
tvrdenia odporkyne o existencii dôvodnej hrozby sú nepreukázané. Z predložených lekárskych správ,

potvrdenia klinickej psychologičky a psychoterapeutky odporkyne vyplýva, že zo strany navrhovateľa
dochádzalo k psychickým aj fyzickým útokom na odporkyňu, čo preukazuje jej obavy z pokračovania
takéhoto konania. Skutočnosť, že príslušné orgány v rámci priestupkového konania či orgány činné
v trestnom konaní nezačali priestupkové konanie alebo trestné konanie, resp. v ňom nepokračovali akonanie zastavili alebo odložili neodôvodňuje záver, že ku konaniu navrhovateľa (fyzické a psychické
násilie), ktoré bolo ich predmetom reálne nedošlo. Uvedené skonštatovala aj znalkyňa J.. C. F., J..
na pojednávaní v právnej veci o rozvod manželstva a ÚPP na čas po rozvode vedenej vo vzťahu

k stranám a ich maloletým deťom, a to že „ale o tom že podanie bolo nedôvodné, neznamená, že
atmosféra v rodine bola taká ako ju matka popísala". Poukázala na to, že k zastaveniu trestného
konania došlo z dôvodu, že skutok nebol trestným činom, t.j. že skutok nenaplnil znaky skutkovej
podstaty trestného činu, nie z toho dôvodu, že ku samotnému skutku vôbec nedošlo, ale že toto
konanie nemožno subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu. Na základe uvedeného samotné

rozhodnutie v priestupkovom/trestnom konaní neodôvodňuje zmenu pomerov a súd nemôže len na
základe týchto rozhodnutí postupovať izolovane a vyhodnotiť odpadnutie dôvodov na nariadenie
neodkladného opatrenia, bez prihliadnutia na ostatné predložené dôkazy. Ďalej namietala, že ohniskom
konfliktov nebola spoločná domácnosť strán sporu, ako uviedol súd prvej inštancie, ale odporcova
povaha, sklony a jeho psychický stav, ktorý bol dôvodom jeho verbálnych aj fyzických útokov a
agresívneho správania voči odporkyni a ich maloletým deťom. Neexistencia spoločnej domácnosti

neopodstatňuje záver o odpadnutí dôvodu neodkladného opatrenia, pretože dôvodom jeho nariadenia
bol psychický stav a s tým spojené konanie navrhovateľa, nie súžitie strán v spoločnej domácnosti.
Namietala tiež, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej tvrdením, že navrhovateľ opakovane
porušil povinnosti uložené nariadeným neodkladným opatrením, uvedené súd dokonca bagatelizoval a
nepovažoval to za dôležitú skutočnosť. Podľa jej názoru opakované porušenie neodkladného opatrenia

je v priamom rozpore s návrhom na jeho zrušenie a opodstatňuje nutnosť jeho platnosti. Pokiaľ sa súd
zaoberal tvrdeniami znalkyne v znaleckom posudku, z tohto použil závery znalkyne vo vzťahu žalobca
- maloleté deti a nie žalobca - žalovaná. Predloženými listinnými dôkazmi podľa jej názoru preukázala
dôvodnosť svojej obavy. Nesúhlasila ani s vyhodnotením ňou navrhnutého dokazovania vyžiadaním od
žalobcuaktuálnejsprávypsychiatraohľadompsychickéhostavunavrhovateľavovzťahukjehodiagnóze

F 61 - zmiešaná porucha osobnosti a potvrdenia o dodržiavaní medikamentóznej liečby, súdom prvej
inštancie za nadbytočný. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021 sp.
zn.5Cdo/107/2019apoukázalanato,ževcelomkonanínebolažalobcompredloženáanijednalekárska
správa, týkajúca sa jeho aktuálneho zdravotného stavu, či potvrdenie o absolvovaní medikamentóznej
liečby. Posledná lekárska správa H.. E. je z 24.02.2020. Zároveň súd neuviedol úvahy, ktorými sa

riadil pri vyhodnotení navrhovaného dôkazu ako nadbytočného, čím došlo k porušeniu práva na súdnu
ochranu a spravodlivý súdny proces. Súd postupoval v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR:
takáto dôkazná vada zakladá nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia o návrhu na vykonanie
dôkazov pre nedostatok dôkazov, ale súčasne aj pre jeho protiústavnosť. Namietala, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia aj v časti o trovách konania z dôvodu,

že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď v danom prípade mal
aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Súd mal vziať do úvahy vzájomný vzťah medzi stranami, navrhovateľ
je manžel odporkyne, má s ňou dve maloleté deti, pričom odporkyňa podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu neprípustného konania navrhovateľa - domáceho násilia, fyzického
a psychického týrania za účelom ochrany seba a spoločných maloletých detí, pričom súd jej návrhu

vyhovel. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 158/2015, v zmysle ktorého ako
dôvody hodné osobitného zreteľa možno kvalifikovať aj vzájomné vzťahy medzi stranami sporu a ich
príbuzenský pomer. Ďalej zdôraznila charakter súdneho konania; konanie navrhovateľa k nej a jej
maloletým deťom; neexistenciu inej možnosti chrániť svoje práva a právom chránené záujmy; vzájomný
vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou; a vyvolanie konania si de facto zapríčinil sám navrhovateľ

svojím vlastným konaním voči nej. Vzhľadom na uvedené nebolo by spravodlivé zaťažiť ju náhradou
trov konania, ale je potrebné nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán, pričom poukázala,
že v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia- zrušenie dočasného zákazu styku stretávania sa
navrhovateľa s maloletými deťmi č.k. 8P/106/2003 súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Namietala aj absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia;

odôvodnenie je nedostatočné ako celok, pretože je všeobecne, stručne, záverom nejakým spôsobom
stranám neodôvodňuje, na základe akých skutkových okolností súd rozhodol (bod 35 uznesenia).
S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR namietala, že odôvodnenie
uznesenia je arbitrárne, porušujúce právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, v značnej
časti pozostáva len z popisu priebehu konania a vyjadrenia sa k tvrdeniam a námietkam navrhovateľa,

k argumentácii odporkyne sú tvrdenia súdu strohé a nesúladné s namietanou podstatou. Neodkladné
opatrenie chápe ako vytvorenie bezpečného prostredia pre ňu a maloleté deti minimálne pokým nebude
známy výsledok výchovného opatrenia a toto nebude ukončené. Keďže maloleté deti sú zverené do jejosobnej starostlivosti a žije s nimi v spoločnej domácnosti, akékoľvek budúce hoci aj potenciálne ataky
voči nej môžu narušiť bezpečný priestor, ktoré maloletým deťom a aj sebe vytvorila.

3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že k nariadeniu neodkladného opatrenia
došlo len na základe tvrdení odporkyne, ktoré uvádzala aj v priestupkových a trestnom konaní. Všetky
tieto konania boli ukončené, pričom ani v jednom z nich konajúci orgán nedospel k záveru, že by sa
preukázalo konanie navrhovateľa tak, ako bolo popisované odporkyňou a dôvodnosť obáv odporkyne

bola vyvrátená dokazovaním v 3 priestupkových a jednom trestnom konaní. S poukazom na závery
všetkých týchto konaní namietal, že bolo v nich preukázané, že dôvodnosť obáv odporkyne o jej
život a zdravie nielenže v súčasnosti neexistuje, ale neexistovala ani v čase nariadenia neodkladného
opatrenia. V rámci všetkých týchto konaní prebehlo riadne dokazovanie a vo všetkých bol rovnaký
záver, že dôvodnosť obáv odporkyne o jej život a zdravie nebola preukázaná. Keďže tieto jej tvrdenia
boli kľúčovými tvrdeniami, na základe ktorých súd nariadil neodkladné opatrenie, po preukázaní ich

nedôvodnosti je zrejmé, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá už sama osebe odôvodňuje zrušenie
nariadeného neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o tvrdenia odporkyne o jeho opakovanom porušení
nariadeného neodkladného opatrenia uviedol, že súhlasí s názorom súdu, že ani jedno z týchto konaní
nie je takým, ktoré by bolo namierené voči telesnej alebo duševnej integrite odporkyne. Poukázal na
to, že on a odporkyňa už nežijú nielen v spoločnej domácnosti, ale ani ich pracovisko nie je totožné,

pričom ani v čase, kedy pracovisko strán sporu bolo totožné, nebol preukázaný žiadny jeho kontakt na
odporkyňu. Nemá záujem ani dôvod vyhľadávať stretnutia a komunikáciu s odporkyňou a jediná oblasť,
kde s ňou potrebuje komunikovať sú deti a po rozvode manželstva majetkové vyporiadanie. Je teda
preukázané, že ani v tomto smere obavy odporkyne nie sú dôvodné a došlo k odpadnutiu dôvodov
na nariadenie neodkladného opatrenia. Súhlasil s názorom súdu, že s ohľadom na skutkový stav je

vykonanie dokazovania navrhnutého odporkyňou nadbytočné. Uviedol, že skutočnosť, ako prebieha
liečba a ani skúmanie jeho osoby nie je samo osebe spôsobilé určiť predpoklad jeho správania sa
po zrušení neodkladného opatrenia. Naviac k jeho osobe sa vyjadrila už znalkyňa J.. C. F., J.., ktorá
v znaleckom posudku č. 17/2022 zo dňa 30.10.2022 konštatovala, že „aktuálne je psychický stav
dobre kompenzovaný, nebolo potrebné posúdenie znalcom v odbore klinická psychológia dospelých,

resp. psychiatrie.“ Uviedol, že výchovné opatrenie nariadené v konaní sp. zn. 8P/57/2022 sa do
31.08.2023 realizovalo a boli uskutočnené len samostatné stretnutia s otcom a matkou; aktuálne sa
žiadne nerealizuje a nariadeniu nového výchovného opatrenia, ktorého cieľom má byť zlepšenie vzťahu
medzi rodičmi a obnova vzťahov navrhovateľa s maloletými deťmi, bráni skutočnosť, že nariadené
neodkladné opatrenia o zákaze styku otca s maloletými deťmi a matkou neboli zrušené, čo v konaní

8P/155/2023 potvrdil aj kolízny opatrovník. Z uvedeného vyplýva, že trvanie neodkladného opatrenia
komplikuje nariadenie a realizáciu nového výchovného opatrenia a odporkyňa vo svojom odvolaní
účelovo zavádza, keď uvádza že neodkladné opatrenie nie je kontraindikáciou vo vzťahu k výchovnému
opatreniu. Súhlasil s rozhodnutím súdu aj v časti o náhrade trov konania. Podľa jeho názoru nie sú
splnené dôvody na aplikáciu § 257, pričom poukázal na to, že ďalšie trvanie neodkladného opatrenia

bráni v realizácii výchovného opatrenia za účelom obnovy jeho vzťahu s maloletými deťmi a preto nemal
inú možnosť ako domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia. Odvolanie odporkyne považoval za
nedôvodné a účelové.

4. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa zotrvala na svojom odvolaní a argumentácii

v ňom uvedenej. K citácii konštatovania znalkyne vo vzťahu k navrhovateľovi, uvedenej v jeho vyjadrení,
poukázala na konštatovanie znalkyne na inom mieste znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že
správanie navrhovateľa voči matke detí má pasívno - agresívny charakter. Namietala, že závery
znaleckého posudku je potrebné vykladať komplexne vo vzájomných súvislostiach a uviedla, že
vzhľadom na predchádzajúce správanie navrhovateľa voči nej vykazujúce znaky domáceho násilia,

naďalej trvá na vykonaní ňou navrhnutého dokazovania. Zotrvala aj na svojom vyjadrení, že neodkladné
opatrenie nie je kontraindikáciou vo vzťahu k výchovnému opatreniu, ktoré sa má realizovať v zmysle
uznesenia Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/155/2023.

5. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne zotrval na svojej argumentácii uvedenej v

predchádzajúcom vyjadrení a nesúhlasil s tvrdeniami odporkyne uvádzanými v jej vyjadrení ako aj v
predchádzajúcich podaniach. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/6/2024 -
299 zo dňa 31.05.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Malacky 8P/106/2023-155
zo dňa 01.08.2023 o zrušení neodkladného opatrenia Okresného súdu Malacky č. k. 8P/143/2020 - 30zo dňa 14.09.2020 spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/335/2020 - 212 zo
dňa 30.12.2020 v časti výroku o dočasnom zákaze stretávania sa otca s maloletými deťmi. Uviedol, že
Krajský súd mal za preukázané, že dôvody na nariadení neodkladného opatrenia odpadli a navrhovateľ

nepredstavuje hrozbu pre maloleté deti. Odporkyňa v uvedenom konaní používala rovnaké argumenty,
ako v tomto konaní, avšak odvolací súd sa s jej tvrdeniami nestotožnil a mal za dostatočne osvedčené
že dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia pominuli. Odvolací súd poukázal aj na skutočnosť,
že zo znaleckého posudku vyplynulo, že „u otca neboli zistené tak závažné črty a poruchy osobnosti,
ktoré by diskvalifikovali otca zo vzťahovej väzby otca so synmi. Keďže súdy mali za preukázané, že

navrhovateľ nie je pre maloleté deti nebezpečný, neexistuje ani dôvod, prečo by malo naďalej trvať
neodkladné opatrenie zakazujúce mu kontaktovanie s odporkyňou.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne proti uzneseniu

súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zrušil neodkladné opatrenie, nie je dôvodné, avšak dôvodné je v
časti rozhodnutia o náhrade trov konania strán sporu.

7. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného výrokom
IV.uzneseniaOkresnéhosúduMalackyzodňa14.08.2020,č.k.32C/73/2020-38vspojenísuznesením

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.01.2021 č. k. 1Co/1/2021 - 245, ktorým súd uložil navrhovateľovi,
aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval
odporkyňu a aby sa k odporkyni nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych
konaní vo veci resp. vyšetrovacích úkonoch v trestnom konaní.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie všetkých
skutočností relevantných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie odporkyne, na ktorej
založila svoju obranu v konaní. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi
z ustanovenia § 191 CSP a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam. Vec posúdil správne po

právnej stránke, keď skúmal splnenie zákonom stanovených podmienok pre zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia v zmysle § 334 CSP, ktoré aj správne vyložil. Svoje zistenia a závery,
pre ktoré návrhu navrhovateľa vyhovel odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď
s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil po skutkovej aj právnej stránke, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. Jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto
záverom súdu prvej inštancie mohla odporkyňa náležite skutkovo a právne argumentovať a preto v tejto
súvislosti bolo zachované jej základné právo na spravodlivý proces a nebola jej odňatá možnosť konať

pred súdom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno preto považovať
za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno
považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán.

9. Odporkyňa vo svojom odvolaní zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom

prvej inštancie, ktorý sa však s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal.
Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa
preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2
CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje.

10. Súd prvej inštancie s poukazom na dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené; ktorými
boli podozrenia z násilia navrhovateľa voči odporkyni a z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
odporkyne,osvedčenéokreminéhoajoznámeniamipodanýmiodporkyňouvočinavrhovateľovinapolícii
a trestným oznámením podaným odporkyňou na navrhovateľa; a s poukazom na skutočnosti zistené
v konaní z návrhu navrhovateľa, vyjadrení strán a predložených listinných dôkazov; týkajúce sa najmä

výsledkov priestupkových konaní a trestného konania, zmeny spolužitia strán v spoločnej domácnosti,
zmeny ich spoločného zamestnávateľa a ich spoločného pracoviska; dospel k správnemu záveru, že v
danom prípade ide o relevantnú zmenu pomerov medzi stranami, odôvodňujúcu záver, že dôvody, pre
ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, odpadli, pretože nie je osvedčená dôvodná obava na straneodporkyne. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku
vypracovaného znalkyňou J.. F.X., J.., na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
uznesenia, z ktorých vyplýva, že znalkyňa odporúča obnovu vzťahu navrhovateľa s jeho deťmi a pokiaľ

ide o diagnózu navrhovateľa, nevidí ju ako absolútnu prekážku nadviazania prerušenej komunikácie s
deťmi. Pominutie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia preukazuje aj nariadené výchovné
opatrenie rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/57/2022 zo dňa 21.03.2023 z dôvodu potreby
vytvoreniapriestoruprestranysporunanadviazaniekomunikácienavzájomakomunikácienavrhovateľa
voči maloletým deťom.

11. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky odporkyne, že súd nemôže len na základe výsledkov
priestupkových konaní a trestného konania izolovane posúdiť, že tvrdenia odporkyne o existencii
dôvodnej hrozby sú nepreukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že
podozrenie z násilia navrhovateľa voči odporkyni a ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity
správaním navrhovateľa, súd pri nariadení neodkladného opatrenia nemal za osvedčené len z iných

správ a potvrdení, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní, ale v ich kontexte aj s podaniami
odporkyne na polícii a s podaným trestným oznámením. Odporkyňa v odvolaní namieta tiež, že
skutočnosť, že príslušné orgány v rámci priestupkového konania, či orgány činné v trestnom konaní
nezačali priestupkové konanie/trestné konanie, resp. v ňom nepokračovali a konanie zastavili/odložili
neodôvodňujú záver, že ku konaniu, ktoré bolo ich predmetom reálne nedošlo. S touto námietkou

sa však vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, keď poukázal na to, že pokiaľ vo
vykonanomdokazovaníoprávnenýorgánkonštatoval,žeodporkyňoutvrdenékonaniesanavrhovateľovi
nepreukázalo, ostali skutočnosti uvádzané odporkyňou len v rovine jej tvrdenia, na základe čoho
nemožno mať za osvedčenú dôvodnú obavu na strane odporkyne. Správne tiež uviedol, že ak v čase
nariadenia neodkladného opatrenia súd vychádzal z toho, že oznámenie ktoré odporkyňa podala na

navrhovateľabolonutnéprešetriťazatýmúčelomodporkyniposkytoldočasnúochranu,potomnemožno
nechať bez povšimnutia následné prešetrenie a skončenie príslušných konaní zastavením. Nedôvodne
tiež odporkyňa namieta v odvolaní, že ohniskom konfliktov nebola v prípade vzťahu strán sporu ich
spoločná domácnosť ale odporcova povaha, sklony a jeho psychický stav. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu z tvrdení odporkyne, ktorými odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia, vyplýva, že ku

všetkýmatakomnajejtelesnúaduševnúintegritudochádzaloprávevspoločnejdomácnostistránsporu.
Ďalej odporkyňa namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal nijakým spôsobom s jej
tvrdením,žeodporcaopakovaneporušovalpovinnostiuloženémunariadenýmneodkladnýmopatrením,
avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že s týmito tvrdeniami odporkyne sa súd prvej
inštancie zaoberal a dostatočne sa s tým vysporiadal, keď konštatoval, že nešlo o konania namierené

voči telesnej alebo duševnej integrite odporkyne, z ktorých by mohla vyvodzovať obavu o svoj život alebo
zdravie a v súvislosti s účasťou navrhovateľa na rodičovskom združení ich spoločného syna, poukázal
na to, že ako rodič je oprávnený zúčastniť sa rodičovského združenia; pokiaľ sa mal navrhovateľ pozerať
cez plot na synov v škôlke alebo v škole, toto ostalo len v rovine tvrdení odporkyne. Odvolací súd sa
nestotožnil ani s tvrdením odporkyne, že odôvodnenie uznesenia v značnej časti pozostáva len z popisu

priebehu konania a vyjadrenia súdu k tvrdeniam a námietkam navrhovateľa a k jej argumentácii sú
tvrdeniasúdustrohéanesúladnésnamietanoupodstatou.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutia
okrem iného aj náležite vysvetlil, že i keď sa obavy odporkyne javia ako pochopiteľné, je potrebné závery
znalkyne hodnotiť komplexne a tiež, že na trvanie neodkladného opatrenia nepostačuje akákoľvek
obava, pocit neistoty alebo strata bezpečia, ale súd musí hodnotiť vzniknutú situáciu tak, či obava je

dôvodná a aj osvedčená aspoň v základných predpokladoch. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

12.Odvolacísúdposúdilakonedôvodnúnámietkuodporkynetýkajúcusanevykonaniaňounavrhnutého
dokazovania súdom prvej inštancie, a to vyžiadaním od odporcu aktuálnej správy od psychiatra ohľadne

jeho psychického stavu ako aj potvrdenia o medikamentóznej liečbe, keď toto dokazovanie by aj
podľa názoru odvolacieho súdu bolo nadbytočné. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním
bez dôvodných pochybností preukázané tvrdenie navrhovateľa, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené, pominuli a túto skutočnosť nie je navrhovateľkou navrhnutý dôkaz spôsobilý
vyvrátiť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ani v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia nebol zisťovaný aktuálny zdravotný stav navrhovateľa, bola predložená len nečitateľná správa
RZP, ktorá podľa vyjadrenia odporkyne mala byť z 20.08.2017, správa H.. E. kontrolné vyšetrenie
z 09.01.2018, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný až 13.08.2020. Súd
konštatoval, že z nich vyplýva ohrozenie odporkyne týraním, avšak osobitne ich nevyhodnotil a anipsychický stav navrhovateľa v čase ich vystavenia, ani aktuálny psychický stav navrhovateľa v čase
rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného súd nezisťoval, preto ani nemohol byť dôvodom,
pre ktoré by bolo neodkladné opatrenie nariadené. Z tohto dôvodu nemôže byť ani relevantný aktuálny

psychický stav navrhovateľa v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia, keďže ním nemôže byť
preukázané odpadnutie ale ani trvanie žiadneho z dôvodov, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie
nariadené.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zrušenia

neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd posúdil ako dôvodné odvolanie odporkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie v
časti o náhrade trov konania, keď stotožnil sa s jej názorom, že v prejednávanej veci sú dané dôvody
osobitnéhozreteľavzmysle§257C.s.p.prenepriznanienáhradytrovkonanianavrhovateľovipodľajeho
úspechu v konaní. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania

úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle ustálenej judikatúry
aplikácia uvedeného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda
nadosiahnutiespravodlivostiprestranysporu,pokiaľideovedeniesúdnehokonaniaajehovýsledok.Za
dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku

a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

15. Odporkyňa poukázala na to, že nedala dôvod na podanie návrhu na zrušenie neodkladného

opatrenia a namietala, že súd mal v súlade s princípom dobromyseľnosti a princípom spravodlivého
prejednania veci aplikovať § 257 CSP, pričom mal vziať do úvahy vzájomný vzťah medzi navrhovateľom
a odporkyňou, navrhovateľ je manžel odporkyne, s odporkyňou má 2 maloleté deti, pričom odporkyňa
podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu neprípustného konania navrhovateľa-
domáceho násilia-fyzického a psychického týrania za účelom ochrany seba ako aj spoločných

maloletých detí, pričom súd jej návrhu vyhovel. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 158/2015 v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že aj vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania
a ich príbuzenský pomer možno kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako dôvody hodné
osobitného zreteľa v prejednávanej veci zdôraznila charakter súdneho konania, konanie navrhovateľa
vo vzťahu k nej a k jej maloletým deťom, neexistenciu inej možnosti chrániť svoje práva a právom

chránené záujmy, vzájomný vzťah medzi navrhovateľom a ňou a, že vyvolanie konania si zapríčinil sám
navrhovateľ svojím vlastným konaním voči nej. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorého
zrušenie navrhovateľ navrhol a jeho návrhu súd vyhovel, chránila nielen svoje práva a právom chránené
záujmy, ale predovšetkým práva svojich maloletých detí, pričom nemala inú možnosť. Nie je preto
spravodlivé zaťažiť ju úhradou náhrady trov konania navrhovateľovi, ale je potrebné nepriznať náhradu

trov konania žiadnej zo strán. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu,
pretože nie sú splnené dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP; žalovaná si musí byť vedomá, že dôvody na
nariadenie neodkladného opatrenia odpadli a jeho ďalšie trvanie bráni v realizácii výchovného opatrenia
za účelom obnovy jeho vzťahu s maloletými deťmi, a preto nemal inú možnosť ako domáhať sa zrušenia
neodkladného opatrenia.

16.Odvolacísúdsastotožnilsargumentáciouodporkyneadospelkzáveru,ževdanomprípadesúdané
dôvody osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach danej veci, a to predovšetkým v okolnostiach
vzniku predmetného sporu a jeho povahe. V danom prípade bolo vyhovené návrhu navrhovateľa,
ktorým sa domáhal zrušenia neodkladného opatrenia, ktoré však bolo nariadené na návrh odporkyne

ako navrhovateľky, podaný z dôvodu ochrany jej práv a právom chránených záujmov ako aj práv jej
maloletých detí, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odporkyňou bol podaný dôvodne,
keďže súd jej návrhu vyhovel. Dôvody na zrušenie neodkladného opatrenia odporkyňa subjektívne
nezapríčinila, tieto dôvody vyplynuli z objektívnych okolností danej veci a vznikli bez jej pričinenia,
keď nedala svojím správaním dôvod na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ale boli

to objektívne existujúce okolnosti. Samotné neodkladné opatrenie, zrušenia ktorého sa navrhovateľ
domáhal v konaní, v ktorom bol úspešný, bolo nariadené z dôvodu existencie neprípustného konania
navrhovateľa voči odporkyni, pričom odporkyňa nemala inú možnosť ochrany svojich práv a právom
chránených záujmov a preto by nebolo spravodlivé podľa výsledku konania o návrhu na zrušenieneodkladného opatrenia zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania navrhovateľa, ale za účelom
odstránenia neprimeranej tvrdosti zákona je potrebné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 257
CSP a nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania
podľa § 388 CSP zmenil tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 a § 257 CSP tak, že

navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané

včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhéhostupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).