Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25P/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202485
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424202485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Antalom, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času v spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
manželov: C. A., nar. XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. F. G. XXX/XX, XXX XX B.,
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica,
pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov - matka A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I.
a otec J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. XXXX/XX, XXX XX L., o návrhu navrhovateľky J. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/XX, XXX XX B., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť manželom C. A., nar. XX.XX.XXXX a D.
A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola nariadená Okresným súdom Žiar nad Hronom č. k. 23P/57/2020-70 zo
dňa 05.05.2021, ktorým bolo maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX zverená do spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti manželom C. A. a D. A..

II. Z v e r u j e maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky J.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E. XX/XX, XXX XX B., ktorá je o p r á v n e n á a p o v i n n á

zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa v rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia, je povinná sústavne
a dôkladne starať sa o jej výchovu, zdravie a výživu a má právo zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok v bežných veciach.

III. Matka maloletej je p o v i n n á platiť na jej výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

IV. Otec maloletej je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške
63,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

V. Týmto rozhodnutím dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
23P/57/2020-70 zo dňa 05.05.2021, a to v časti zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti
a v časti určenia vyživovacej povinnosti na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – teta maloletej zo strany matky sa návrhom podaným dňa 20.08.2024 domáhala,
aby súd jej zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, žes maloletou A. žije v spoločnej domácnosti od 17.08.2024, kedy odišla od svojich náhradných rodičov –
tety a uja D. a C. A., ktorým bola zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Matka maloletej
býva v Nemecku v meste Fürt s priateľom bez detí. S podaným návrhom matka vyjadrila súhlas, aby

bola mal. A. v jej výchove. S neterou A. má vytvorený veľmi dobrý vzťah, rozumie si s jej deťmi a aj jej
partnerom. N. A. sa vyjadrila, že by chcela ostať u tety. Partner navrhovateľky B. O., nar. XX.XX.XXXX
vyslovil súhlas, aby bola maloletá A. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zároveň
navrhovateľka podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, aby jej náhradní rodičia
nebránili v zabezpečovaní osobnej starostlivosti a aby si mohla na maloletú uplatňovať štátne sociálne

príspevky, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach, vybavovať v jej mene úradné
záležitosti, doklady, spolupracovať so školou, praktickou lekárkou pre deti a dorast a inými odborníkmi
a inštitúciami.

2. Rodičia maloletej sa k návrhu písomne nevyjadrili.

3. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na
pojednávanie nedostavili rodičia maloletej, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Podľa § 31
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd pojednával v neprítomnosti rodičov maloletej,
ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú, to vzhľadom na obsah správy kolízneho
opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 23.08.2024.

4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Z vyjadrenia
navrhovateľky vyplynulo, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje od 17.08.2024, odkedy maloletá
žije v ich domácnosti. Maloletá na pojednávaní súhlasila, aby bola zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti svojej tete u ktorej je spokojná a želá si u nej zostať na stálo.

5. Náhradní rodičia zotrvali na skutočnostiach uvádzaných dňa 15.08.2024 na ÚPSVaR kedy uviedli,
že ako náhradní rodičia maloletej nechcú už ďalej o maloletú A. zabezpečovať náhradnú osobnú
starostlivosť, keďže sama maloletá sa rozhodla, že bude bývať u tety, preto súhlasili so zrušením ich
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Kolízna opatrovníčka navrhla na pojednávaní podanému

návrhu vyhovieť.

6. Zo správy zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko
Žiar nad Hronom zo dňa 23.08.2024 súd mal preukázané, že maloletá má v domácnosti tety a jej
partnera vytvorené uspokojivé až dostatočné podmienky na bývanie, spánok, učenie sa a oddych.

Navrhovateľka so svojím partnerom sú ochotní a schopní zabezpečovať nielen materiálne podmienky,
ale aj riadnu osobnú starostlivosť o maloletú, ktorá má diagnostikovanú poruchu správania, pričom
zmenou aktuálneho výchovného prostredia došlo u maloletej k zastaveniu negatívneho prežívania
a sklonu k sebapoškodzovaniu. Matka maloletej A. v rámci telefonického rozhovoru dňa 20.08.2024
vyslovila súhlas, aby bola maloletá zverená do výchovy jej sestry (tety mal. A.) J. H.. Náhradný rodič

C. A. (sestra otca dieťaťa) vyslovila žiadosť dňa 15.08.2024 na ÚPSVaR s tým, že nechce už ďalej
o maloletú zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť. S týmto návrhom súhlasil aj náhradný rodič.

7. Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/57/2020-70 zo dňa 05.05.2021 vyplýva, že
týmto rozsudkom súd zveril maloletú A. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov C. A.,

nar. XX.XX.XXXX (sestry otca dieťaťa) a jej manžela D. A., nar. XX.XX.XXXX, matke súd určil povinnosť
prispievať na jej výživu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
podľa osobitného zákona a otcovi určil povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 63,- Eur
mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica.

8. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/120/2024-22 zo dňa 26.08.2024 súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú A. do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky J. H. s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.

9. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím
súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.10. Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov,
najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva
maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

11. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

12. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“).

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť

poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že spoločná náhradná osobná starostlivosť si
už neplní svoj účel, pretože maloletá u náhradných rodičov nebýva od 17.08.2024, odkedy býva

u svojej tety – navrhovateľky. Maloletá náhradných rodičov odmieta rešpektovať, medzi nimi došlo
k vzájomnému odcudzeniu a strate dôvery. V súčasnosti náhradní rodičia už odmietajú zabezpečovať
spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú a chcú, aby bola zrušená. Maloletá si želá, aby
bola zverená do osobnej starostlivosti tety J. H.. Rodičia a ani iní príbuzní o maloletú A. neprejavujú
záujem s výnimkou navrhovateľky. Zo sociálneho šetrenia v domácnosti navrhovateľky bolo zistené,

že mal. A. má v domácnosti tety a jej partnera vytvorené uspokojivé až dostatočné podmienky na
bývanie, spánok, učenie a oddych. Teta so svojím partnerom sú ochotní a schopní zabezpečovať
nielen materiálne podmienky, ale aj riadnu osobnú starostlivosť. Partner navrhovateľky vyslovil súhlas
stakýmtonávrhomjehopartnerky.MaloletáA.jedieťasdiagnostikovanýmiporuchamisprávania,pričom
zmenou aktuálneho výchovného prostredia došlo u nej k zastaveniu negatívneho prežívania i sklonov

k sebapoškodzovaniu. Vychádzajúc z týchto skutočností je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa,
aby vyrastalo v starostlivosti svojej tety a nie v spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti náhradných
rodičov. Súd preto rozhodol tak, že zrušil spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť nad maloletou a zveril
ju do náhradnej osobnej starostlivosti jej tety J. H..

16. Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou
povinnosťou, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda schopné uspokojovať
všetky svoje potreby z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, štúdia a schopnosti zamestnať sa
avykonávaťprácu.Obajarodičiamaloletejmajúvočidieťaťuzákonnúvyživovaciupovinnosťajejplnenie
je prvoradou povinnosťou rodičov. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade matka

a otec, musí prispievať na jeho výživu výživným, ktoré určí súd rešpektujúc zákonné kritériá, schopnosti,
možnosti a majetkové pomery.

17. Vzhľadom na tú skutočnosť, že od posledného rozhodovania o výživnom súd nemal zistené zmeny
pomerov na strane rodičov, súd určil matke platiť výživné len v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo aj nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, ktorým je Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov.
V súčasnosti je suma výživného, ktorou je každý rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného
dieťaťa, t. j. aj maloletú suma 37,53 Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2024. Vzhľadom na skutočnosť,
že sa súdu nepodarilo zistiť príjmové pomery matky a ani žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

zmenu rozsahu jej vyživovacej povinnosti určenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom a ani
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej
vo výške 63,- Eur mesačne určenú Okresným súdom Žiar nad Hronom č. k. 23P/57/2020-70 zo dňa
05.05.2021 a ani žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsahu ich vyživovacej povinnosti,
súd ponechal rozsah ich vyživovacej povinnosti v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.

18. Súd v súlade s ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť
poukazovať výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania a ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na odvolací súd, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na doručenie podania

nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho urobí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
má vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a doplniť až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).