Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123208827
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123208827.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci manželov,

na návrh navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. C. D. XXX/XXX, E. F., t.č. bytom XXX
A. E., Naas, Co. Kildare, W91TCX6, Írsko, zastúpený: JUDr. Martina Kmeťová, advokátka so sídlom
Moyzesova 1918/6A, Bánovce nad Bebravou, proti manželke: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F.
XXX, F., t.č. bytom X B. G. G. H., Co. Kildare W91TCX6, Írsko, zastúpená: Matejka Friedmannová, s.r.o.,
so sídlom Dunajská 48, Bratislava, IČO: 47 248 998, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom: H. B., nar. XX.X.XXXX, I. B., nar. X.X.XXXX, obe bytom X B. G. G.
H., Co. Kildare W91TCX6, Írsko, obe deti v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto

r o z h o d o l :

I.SúdmanželstvomanželovA.B.,nar.XX.X.XXXXaA.B., C.J.,nar.XX.X.XXXXuzavretédňa1.6.2019
vo Veselom, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veselé, vo zväzku VIII, ročník 2019, na
strane 41, pod poradovým číslom 4 r o z v á d z a .

II. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej H. a k maloletému I. na čas po rozvode.

III. Súd konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. a k maloletému
I. na čas po rozvode zastavuje.

IV.Súdvyhlasuje,ženemáprávomockonaťvovecivyživovacejpovinnostikmaloletejH.ak maloletému
I. na čas po rozvode.

V. Súd konanie vo veci vyživovacej povinnosti k maloletej H. a k maloletému I. na čas po rozvode

zastavuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2023 domáhal rozvodu manželstva a úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keď žiadal deti zveriť do osobnej starostlivosti matky
a jemu určiť povinnosť platiť výživné na maloletú H. v sume 170 eur a na maloletého I. v sume 130 eur
mesačne. Zároveň žiadal upraviť aj rozsah jeho styku s maloletými deťmi.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli po 4-5 ročnej známosti, kedy už
mali maloletú dcéru H., ktorá sa narodila pred uzavretím manželstva. Následne sa narodil maloletý
syn I.. Obe deti majú slovenské aj írske štátne občianstvo. Trvalé bydlisko majú obaja účastníci vSlovenskej republike, s deťmi však obaja dlhodobo žijú v Írsku, kde žili už v čase ich zoznámenia
a následne aj po uzavretí manželstva. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, i keď medzi nimi
neustále vznikali komunikačné problémy a hádky, pretože manželia mali odlišný pohľad na vedenie

spoločného života a hospodárenie. Manželka od uzavretia manželstva nepracovala a nehospodárne
míňala finančné prostriedky. Často odchádzala do Slovenskej republiky na dlhšiu dobu, počas ktorej
navrhovateľ nemohol byť s deťmi, čo mu prekážalo. Hádky medzi účastníkmi vyvrcholili tým, že manželia
začali hospodáriť každý samostatne a spolu prestali komunikovať, okrem starostlivosti o maloleté
deti. Dňa 16.6.2023 manželka navrhovateľovi uviedla, aby sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, čo

navrhovateľ prvý septembrový týždeň 2023 aj urobil a odvtedy manželia nežijú v spoločnej domácnosti.
Navrhovateľ od tej doby chodí do domácnosti navštevovať maloleté deti podľa dohody s manželkou.
Intímne spolu účastníci nežijú takmer rok, navrhovateľ má v súčasnej dobe priateľku, s ktorou žije v
spoločnej domácnosti. Navrhovateľ už nemá záujem naďalej v manželstve zotrvať a nevidí žiadnu nádej
na obnovenie manželstva, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel.

3. Manželka sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 30.5.2024 v ktorom
potvrdila, že manželia aj s deťmi dlhodobo žijú v Írsku. Ich manželstvo bolo spočiatku usporiadané,
postupom času však nezhody medzi manželmi vznikali čoraz častejšie. Manželka mala záujem na
vyriešení sporov, časom však vzťah medzi nimi ochladol. Po narodení syna I. manželka začala pociťovať

nezáujem navrhovateľa o starostlivosť o deti, o rozvoj manželského vzťahu, a po návrate z návštevy
Slovenska v čase pandémie, začal vzťah manželov stagnovať. Starostlivosť o maloleté deti, z ktorých
maloletý syn má od narodenia zdravotné ťažkosti, bola náročná a predovšetkým ju zabezpečovala
matka. Navrhovateľ dával prednosť svojim záľubám na úkor manželstva a starostlivosti o deti, veľa času
trávil cvičením v posilňovni, odkiaľ chodil domov unavený. V septembri 2021 si manželka všimla zmeny

v správaní navrhovateľa, keď bol nervózny a vyčerpaný, následne manželka zistila, že navrhovateľ berie
steroidy a neskôr začal pravidelne užívať aj marihuanu. Dochádzalo k vážnym výmenám názorov medzi
manželmi, nakoľko sa jej nepáčilo, že navrhovateľ užíva drogy, a to aj v prítomnosti maloletých detí.
Manželka bola v čase starostlivosti o maloleté deti nezamestnaná, navrhovateľ jej zablokoval prístup k
spoločnému účtu a klamal jej o finančnom zostatku na účte a o výške svojej mzdy. V roku 2022 manželka

zistila, že navrhovateľ je závislý na hazardných hrách a veľkú časť peňazí utráca na hazard. V auguste
2023 manželka zistila, že navrhovateľ nadviazal intímny vzťah s inou ženou. V ich v manželstve nastal
hlboký a trvalý rozvrat, manželstvo už neplní svoju spoločenskú funkciu, z toho dôvodu s rozvodom
manželstva súhlasí. Na čas po rozvode manželstva navrhovala zveriť maloleté deti do jej starostlivosti,
otcovi uložiť povinnosť platiť na výživu maloletej H. sumu 300 eur a na výživu maloletého I. sumu 300 eur

mesačne. Zároveň žiadala otcovi upraviť rozsah styku s deťmi. Okrem uvedenej úpravy rodičovských
práv a povinností matka navrhla, aby jej súd udelil súhlas namiesto otca na presťahovanie maloletých
detí na územie Slovenskej republiky.

4. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s návrhom, s vyjadrením manželky, ktorá návrh na rozvod

nepodala, so sobášnym listom manželov, s rodnými listami maloletých detí, s úradným prekladom
rozsudku Okresného súdu v Naas v Írsku, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14P/126/2023 a
zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Manželia uzavreli manželstvo dňa 1.6.2019 vo Veselom. U oboch manželov ide o prvé manželstvo,

sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, obaja sú slovenskej národnosti. V období pred uzavretím
manželstva sa im narodila maloletá H., následne po uzavretí manželstva maloletý I., deti majú slovenské
aj írske štátne občianstvo. Obaja manželia aj s maloletými deťmi dlhodobo žijú v Írsku.

6. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ na návrhu na rozvode

manželstva naďalej trvá a navrhuje, aby bolo manželstvo rozvedené. Medzičasom doručila do spisu
preklad rozhodnutia súdu pre obvod Naas v Írsku, ktorým príslušný súd rozhodol o starostlivosti o
maloleté deti, a to o výške výživného zo strany otca a schválil dohodu rodičov ohľadom úpravy styku otca
s maloletými deťmi. Z toho dôvodu na rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči
deťom na čas po rozvode manželstva netrvá a v tejto časti navrhla konanie zastaviť, keď sa stotožnila

s právnym názorom, že nie je daná právomoc súdu v danej veci rozhodovať o rodičovských právach
a povinnostiach.7. Právna zástupkyňa manželky, ktorá návrh nepodala, na pojednávaní uviedla, že aj manželka s
návrhom na rozvod súhlasí, pričom aj naďalej trvá na rozhodnutí ohľadom úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode manželstva tunajším súdom. Pokiaľ ide o návrh matky uvedený vo

vyjadrení k návrhu na začatie konania, a to návrh na udelenie súhlasu matke zo strany súdu namiesto
otca na presťahovanie maloletých detí na územie Slovenskej republiky, v tejto časti matka návrh zobrala
späť a ohľadom tejto časti žiadala konanie zastaviť.

8. Zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom ohľadom

právomoci tunajšieho súdu na rozhodovanie o právach a povinnostiach rodičov voči maloletým deťom,
nakoľko zo spisu je zrejmé, že obvyklý pobyt majú deti v Írsku, a teda aj právomoc rozhodovať majú
tieto súdy.

9. Z úradnej činnosti súdu je známe, že na tunajšom súde prebiehalo konanie vedené pod sp. zn.
14P/126/2023 o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia

maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a udelenia súhlasu súdom so zmenou bydliska maloletých
detí. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením č.k. 14P/126/2023-22 zo dňa
19.12.2023 zamietnutý. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
13CoP/22/2024-162 zo dňa 27.3.2024 potvrdené. Predmetné konanie bolo dňa 8.4.2024 právoplatne
skončené.

10. Z úradného prekladu rozsudku Okresného súdu v Naas v Írsku zo dňa 27.5.2024 súd zistil, že bol
upravený styk otca a priznané výživné na deti podľa dohody rodičov predloženej súdu.

11. Vzhľadom na to, že navrhovateľ - otec, manželka - matka a ani maloleté deti nemajú obvyklý pobyt v

Slovenskej republike, skúmal súd najprv, či má právomoc konať vo veci rozvodu manželstva a následne
či má právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode a či má právomoc konať vo veci vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na čas
po rozvode, keďže s konaním o rozvod manželstva nemusí byť nevyhnutne spojené konanie o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ani s určením vyživovacej povinnosti tak, ako

to predpokladá ustanovenie § 113 ods. 1 zákona č. 151/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku.

12. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie Brusel IIa"), vo veciach rozvodu,

rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam

má "domicil"
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia "domicil".

13. Článok 3 Nariadenia Brusel IIa obsahuje sedem možných právomocí na určenie súdu členského

štátu, ktorý má právomoc konať vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. V manželských
veciach sa neuplatňuje všeobecný princíp právomoci, ale princípy právomoci upravené v čl. 3 s
poukazom na spojku alebo a jazykový výklad textu sú alternatívne a rovnocenné, čo znamená, že žiadny
z nich nie je nadriadený inému, žiadny z nich nemá prednosť a manželia si môžu zvoliť, na súd ktorého
z uvedených členských štátov návrh podajú. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných

ustanovení Nariadenia Brusel IIa, je tunajší súd toho názoru, že vo veci rozvodu manželstva manželov
má právomoc konať a to podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel IIa, nakoľko obaja manželia sú
štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky.14. Zo zhodných skutkových tvrdení manželov mal súd preukázané, že manželstvo je vážne narušené a
trvalo rozvrátené. Z písomných vyjadrení manželov mal súd preukázané, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti od septembra 2023, intímne spolu nežijú, nehospodária spoločne, nestarajú sa spoločne o

deti a o domácnosť, navrhovateľ má už vážnu mimomanželskú známosť, s ktorou plánuje budúcnosť.
Manželia k sebe už nič necítia a obaja vylučujú obnovenie manželského spolužitia. Takého manželstvo
si neplní žiadnu zo svojich funkcii a je len formálnym zväzkom, zachovanie ktorého nie je ani v záujme
maloletýchdetí,pretosúddospelkzáveru,žesúsplnenépodmienkykrozvodumanželstvaamanželstvo
účastníkov rozviedol.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákona
neustanovuje inak.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak spor

alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

17. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

18. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

19. Podľa článku 8 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

20. Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci
podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v
každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:
a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a

b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

21. Podľaodseku12NariadeniaBruselIIa,kritériáprávomocivoveciachrodičovskýchprávapovinností,
upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä

kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu
dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi
rodičovských práv a povinností.

22. Podľa odseku 12 Nariadenia Brusel IIa, vypočutie dieťaťa zohráva dôležitú úlohu pri uplatňovaní

tohto nariadenia, hoci tento právny akt nie je určený na to, aby menil použiteľné vnútroštátne postupy.

23. Podľa článku 17 Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v
ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci
súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nemá tunajší súd právomoc konať. V zmysle
článku 8 Nariadenia Brusel IIa platí, že súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

V čase začatia tohto konania nemali maloleté deti obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ale v Írsku,
kde sa narodili a od tej doby tam nepretržite aj bývajú, čo v konaní sporné ani nebolo. Konanie vo
veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom začalo až dňa 13.11.2023,
preto v zmysle článku 8 Nariadenia Brusel IIa má právomoc vo veci rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom príslušný súd v Írsku. V zmysle článku 12 Nariadenia Brusel IIa súdy členského štátu

pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie
manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí
s týmto návrhom, ak a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b)
manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo inýmjednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, pritom všetky
tri podmienky musia byť splnené súčasne. Podľa odseku 12 Nariadenia Brusel IIa kritériá právomoci vo
veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali

najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti, čo v tomto prípade splnené nie je, nakoľko miesto
obvyklého pobytu detí je značne vzdialené a cesta na Slovensko nepochybne trvá niekoľko viac hodín.
Maloleté deti H. a I. bude potrebné v konaní vypočuť s poukazom na čl. 12 Nariadenia Brusel IIa
a zároveň prešetriť pomery v domácnosti matky aj otca, pričom vykonávanie takéhoto dokazovania
tunajším súdom nie je v záujme maloletých detí, keď cestovanie maloletých detí na tak dlhú vzdialenosť

je nielen nehospodárne ale pre deti aj zbytočne zaťažujúce, pričom ani v čase začatia konania a ani
teraz nemá na území Slovenskej republiky žiadny z účastníkov obvyklý pobyt.

25. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nakoľko maloleté deti mali v čase začatia konania
obvyklý pobyt v Írsku a majú ho tam doteraz, právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom majú súdy v Írsku. Zároveň slovenský súd nemá právomoc ani podľa čl. 12 Nariadenia

Brusel IIa, nakoľko to nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Súd preto vo výroku II. vyhlásil, že
nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode a konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode vo výroku III. zastavil, nakoľko prekážka nedostatku právomoci je takým nedostatkom
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť.

26. Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie o výživnom“), v
členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a

povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

27. Súdy členských štátov sú povinné osobitne skúmať, či majú právomoc na rozhodovanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností podľa Nariadenia Brusel IIa, a osobitne skúmať právomoc

podľa Nariadenia o výživnom, nakoľko Nariadenie Brusel IIa, sa na vyživovaciu povinnosť nevzťahuje.
Nariadenie o výživnom sa vzťahuje na všetky vyživovacie povinnosti, ktoré vyplývajú z rodinných
vzťahov, rodičovstva, manželstva alebo príbuzenstva. Obsahuje pravidlá o určovaní právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci. Zároveň obsahuje dôležité zásady týkajúce sa
prístupu k spravodlivosti, najmä vo vzťahu k dostupnosti právnej pomoci a asistencii pre osoby

oprávnené na výživné a povinné osoby, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom ústredných orgánov.
Všeobecné ustanovenia o právomoci vymedzuje článok 3 Nariadenia o výživnom, podľa ktorého v
členských štátoch právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti je daná: a) súdu podľa miesta obvyklého
pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý
má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej

povinnostijespojenástýmtokonaním,pokiaľsatátoprávomocnezakladávýlučnenaštátnejpríslušnosti
niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o
rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto
konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

28. V danom prípade je potrebné aplikovať článok 3 písm. c) Nariadenia o výživnom, v zmysle ktorého
súdom s právomocou prerokovať veci podľa Nariadenia o výživnom je ten súd, ktorý má podľa svojho
právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je
spojenástýmtokonaním,pokiaľsatátoprávomocnezakladávýlučnenaštátnejpríslušnostiniektoréhoz
účastníkov. Tunajší súd má podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel IIa právomoc konať o osobnom

stave účastníkov, teda vo veci rozvodu manželstva manželov a vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti
je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky spojená s týmto konaním, avšak vzhľadom na to, že
ani jeden z manželov nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike, sa táto právomoc vo veci rozvodu
manželstva zakladá výlučne na ich štátnej príslušnosti, preto právomoc slovenského súdu vo veciachvyživovacej povinnosti v zmysle článku 3 písm. c) Nariadenia o výživnom je vylúčená. Vzhľadom na
uvedené súd vo výroku IV. vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom na čas po rozvode a konanie v tejto časti ďalším výrokom zastavil, nakoľko prekážka nedostatku

právomoci je takým nedostatkom procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť.

29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď vo výroku VI. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd

nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov
konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.