Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119302615
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6119302615.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD.
a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: Svitana
s.r.o., so sídlom Dostojevského 2563/15, Poprad, IČO: 43 949 576, právne zastúpeného: Mgr. Lucia
Lorenčíková, advokátka so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, IČO: 50053167, proti žalovaným: 1/ A.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X,

D., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého
8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o
zaplatenie 10.422,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
19C/12/2020-273 zo dňa 24.4.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne na úhradu istiny vo výške 10.422,18 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne
od 18.6.2018 do zaplatenia z titulu neuhradenej faktúry č. 20180035 zo dňa 3.6.2018, splatnej dňa
17.6.2018. Faktúra bola vystavená za vykonané práce na rodinnom dome v D. súp. č. XXX a išlo o
montáž kotla, radiátorov a dodávku materiálu. Žalobca tvrdil, že po vykonaní prác na dome, po vystavení
faktúry za tieto práce a po niekoľkých výzvach žalovaní faktúru neuhradili. Tvrdili, že so žalobcom nikdy

neuzavreli zmluvu o dielo v rozsahu fakturovanej sumy, preto fakturovanú sumu neuhradia. Žalobca
argumentoval tým, že medzi ním a žalovanými bola uzavretá ústna zmluva o dielo, na základe ktorej
žalobca dodal tovary za ceny dohodnuté žalovaným 1/ so spoločnosťou F. – G. H., za ktoré žalobca aj
zaplatil, a následne materiál namontoval v rodinnom dome žalovaných. K žalobe priložil aj potvrdenie
o montáži kotla a vyjadrenie servisného technika, ktorý potvrdil, že montáž kotla bola vykonaná riadne
v požadovanej kvalite a odborným spôsobom. Žalobca pôvodne z opatrnosti žaloval aj I. I. a D. I.

ako žalovaných 3/ a 4/, pretože vlastníkmi nehnuteľnosti sú títo žalovaní spolu s E. B. (žalovaná 2/).
Objednávateľom prác boli žalovaní 1/ a 2/, p. A. B. a E. B.. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica,
v ktorom súd žalobcovi oznámil, že žalovaní 3/ a 4/ nie sú v konaní pasívne legitimovaní, a že to, že sú
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti je pre toto konanie irelevantné, zobral žalobu voči žalovaným 3/ a 4/ späť.
Následne Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz, ktorým k
náhrade žalovanej istiny s príslušenstvom zaviazal žalovaných 1/ a 2/. Proti platobnému rozkazu podali

obajažalovaníodpor,vktorompopreliakýkoľvekprávnyvzťahsožalobcom.Žalobcanavrholpokračovať
v konaní na príslušnom súde, preto konanie pokračovalo na Okresnom súde Poprad (ďalej ako „súd
prvej inštancie“ alebo iba „súd“). V priebehu konania strany sporu zastúpené právnymi zástupcami
trvali na svojich ústnych aj písomných stanoviskách. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tak
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, tiež výsluchmi samotných strán sporu, ako aj výsluchmi
navrhovaných svedkov a odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej takto:„I. Žalovaní 1/ a 2/ súp o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 10.422,18
eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 18.06.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie skutkový stav ustálil na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení

strán sporu, z výsluchu svedkov, z faktúry č. 20180035, z cenových ponúk, z mailov svedka J.,
adresovaného žalovanému 1/, z faktúry č. 4001801669, z faktúry č. 4001801668, z faktúry č.
4001801620, z faktúry č. 4001800830, z výpisu z účtu vo VÚB svedka I., z protokolu o uvedení kotla,
zo záručného listu, z rozhodnutia Daňového úradu Prešov, zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi K. L. a
manželmi I., tak, že žalobca vykonával v rodinnom dome súp. č. XXX G. D. stavebné práce v dvoch
etapách. V 1.etape to boli vodoinštalačné a kanalizačné práce, v druhej etape, za ktorú neuhradenie

prác a dodaného materiálu si žalobca v tomto konaní podanou žalobou uplatnil svoj nárok, to bola
montáž kotla, radiátorov a čerpadlovej zostavy, montáž podlahového kúrenia a montáž rozdeľovača
a cena za dodávku s tým súvisiaceho materiálu. To, že uvedené práce v dvoch etapách žalobca
v predmetnom rodinnom dome vykonal, a to vrátane dodávky k tomu potrebného materiálu bolo v
konaní podľa súdu prvej inštancie nepochybne preukázané. Samotní žalovaní potvrdili, že tieto práce v

rodinnom dome vykonané majú, potvrdili to aj vypočutí svedkovia M., J., M., tiež svokrovci žalovaného
1/ a rodičia žalovanej 2/, p. I. I. a p. D. I.. Svedkovia, manželia I. a žalovaní tvrdili, že za práce a materiál
v rozsahu prác dohodnutých so žalobcom (prvá aj druhá etapa prác) žalobcovi zaplatili manželia I., a
to na základe faktúry vystavenej na sumu 4.277,- eur. Z tejto faktúry vystavenej dňa 8.1.2018, splatnej
dňa 22.1.2018, je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že bola vystavená žalobcom voči žalovaným za

montáž vodovodného a kanalizačného potrubia (1.etapa prác vykonávaných žalobcom), teda za práce
nesúvisiace s prácami, za vykonanie ktorých si žalobca žiada úhradu v prebiehajúcom súdnom konaní.
Ako vyplýva z potvrdenia VÚB o zrealizovaní transakcie, predmetná faktúra vystavená na sumu 4.277,-
eur bola dňa 16.1.2018 p. I. I. uhradená. To, že zmluvný vzťah existoval medzi žalobcom a žalovanými
je podľa súdu prvej inštancie zrejmé z vykonaného dokazovania, ale napr. aj z toho, že aj faktúra

na sumu 4.277,- eur bola vystavená a nikým to nebolo namietané, na odberateľov A. B. a manželku
E. B.. Namietané žalovanou stranou bolo akurát to, že p. N. si dal platbu uhradiť na svoj súkromný
účet fyzickej osoby, čo ale podľa názoru súdu nemá pre toto súdne konanie žiadnu relevanciu. Išlo o
pochybenie štatutárneho zástupcu žalobcu v súvislosti s účtovníctvom, čo bolo prešetrené daňovým
úradom, bola mu za to uložená pokuta, ale to nijakým spôsobom nemôže mať vplyv na meritórne

rozhodnutie tohto súdneho sporu. Súd prvej inštancie mal za preukázané aj to, že medzi stranami
sporu bola uzavretá zmluva o dielo ústnou formou, keďže v konaní bolo preukázané, že tak montáž
vodovodného a kanalizačného potrubia (1.etepa prác), ako aj montáž kotla, radiátorov a čerpadlovej
zostavy, montáž podlahového kúrenia a montáž rozdeľovača (2.etapa prác) bola žalobcom vykonaná.
Žalovaní namietali iba dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, nakoľko p. I. I. úhradou sumy 4.277,-

eur uhradil žalobcovi za všetko, čo na dome v D. vykonal. Takéto tvrdenie je v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Z toho vyplynulo, že 1.etapa prác bola vykonaná žalobcom v jeseni a zime roku 2017,
skončil ju na prelome rokov 2017/2018. Z cenovej ponuky zo dňa 16.11.2017 na materiál (potrebný na
realizáciu tejto 1.etapy) od firmy F. - G., H. vyplýva, že len materiál bez práce je v hodnote 6.194,22
eur s DPH. Až následne bola realizovaná druhá etapa prác (montáž kotla, radiátorov a čerpadlovej

zostavy, montáž podlahového kúrenia a montáž rozdeľovača) a tá bola ukončená koncom mája 2018. V
konaní bolo preukázané, že ceny výrobkov pre túto druhú etapu si žalovaný 1/ dohodol sám s firmou F..
Ceny takto dohodnuté za materiál v zmysle dvoch cenových ponúk predstavovali spolu sumu 8.274,18
eur. Faktúry, ktoré firma F. vystavila žalobcovi za dodaný tovar boli vystavené v období od 31.1.2018
do 28.2.2018 a boli žalobcom uhradené. Logicky až po dodaní tovaru sa tento mohol zabudovať v

dome žalovaných a žalobca až po vykonaní týchto prác mohol vystaviť za ne faktúru (vrátane dodaného
tovaru, ktorý žalobca firme F. uhradil, čo potvrdil aj vypočutý svedok J.). Teda v žiadnom prípade faktúra
na sumu 4.277,- eur vystavená dňa 8.1.2018, splatná dňa 22.1.2018 a uhradená dňa 16.1.2018, sa
nemohla vzťahovať na kúrenárske práce a v neposlednom rade to vylučuje samotný text tejto faktúry.
Uvedená faktúra nebola podľa súdu prvej inštancie čo do opodstatnenosti nikým spochybňovaná a bola

uhradená, druhá faktúra (ktorá je predmetom žaloby) uhradená nebola, žalovanými ale nebola ani ako
nedôvodná vrátená. Tí záporne reagovali až na výzvy žalobcu na úhradu. Rovnako ani práce vykonané
žalobcom v prospech žalovaných neboli nikdy relevantným spôsobom reklamované. Uzavretie zmluvy
o dielo ústnou formou potvrdili okrem výpovede žalobcu aj svedecké výpovede p. J. a p. M., pričomosvedok M. potvrdil aj ukončenie a odovzdania diela. Svedok M. vypovedal, že práce ďalej realizoval
žalobca, keďže oni (firma p. L.) realizovali len hrubú stavbu. To, že následne po vykonaní vodovodného
a kanalizačného potrubia (1.etepa prác) si žalovaní objednali u žalobcu aj ďalšie práce, a to montáž

kotla, radiátorov a čerpadlovej zostavy, montáž podlahového kúrenia a montáž rozdeľovača a s tým
súvisiaci materiál preukazuje aj skutočnosť, že žalobca sa so žalovaným 1/ a svedkom J. stretol na
konci zimy roku 2017, kedy žalobca finišoval s prácami na vodovodnom a kanalizačnom potrubí. Vtedy
zaslal svedok J. mailom žalovanému v 1.rade cenovú ponuku na „podlahovku“ a na kotolňu (celkom
dva maily a dve cenové ponuky). Kotol po jeho montáži už len spúšťala do prevádzky iná firma, keďže

žalobca nemal oprávnenie na revíziu a spustenie plynového kotla. Obsahom spisového materiálu je aj
potvrdenie firmy BDR Thermea (Slovakia) s.r.o. o montáži plynového kotla, špecifikovaného názvom
aj výrobným číslom, na adrese C., D., firmou Svitana, s.r.o., a tiež potvrdenie servisného technika o. i.
o tom, že prevedenie montáže vykurovacieho systému prebehlo v najlepšej kvalite podľa postupov a
štandardov jednotlivých výrobcov komponentov vo vykurovacou systéme, že sa nepotvrdili špekulácie
o vysokej spotrebe plynu, že námietky majiteľa nehnuteľnosti neboli opodstatnené.

3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 145 ods. 2, § 631 a §
633 ods.1 Občianskeho zákonníka.

4. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že predmetné dielo bolo vykonané na základe uzavretej

zmluvy o dielo ústnou formou, že bolo žalobcom pre žalovaných vykonané riadne, títo však faktúru
vystavenú po realizácii diela neuhradili. Žalovaní sú pasívne legitimovaní, keďže žalovaná 2/ nadobudla
podiel na nehnuteľnostiach, kde vykonával práce žalobca na základe objednávky jej manžela v čase,
kedy už boli manželmi, a to formou kúpnej zmluvy, teda podiel na nehnuteľnosti je tak preukázateľne v
BSM a tým je daná pasívna solidarita oboch žalovaných. Žalobca uniesol povinnosť tvrdiť a preukázať

svoje tvrdenia, preto súd žalobe vyhovel. Naopak, žalovaní neuniesli svoju časť presunutého dôkazného
bremena, ako sa to od nich vyžaduje v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010). Náhradu trov konania v rozsahu 100 % súd
priznal plne úspešnému žalobcovi.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní, a to z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. d) písm. f) a písm. h) CSP.

6. Napadnutému rozsudku vytkli, že neobsahuje dostatočné odôvodnenie a zároveň vykazuje znaky
arbitrárnosti. Súd podľa ich názoru žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako posúdil viaceré skutkové

tvrdenia strán a prečo zobral do úvahy len tvrdenia žalobcu a nevysporiadal sa so všetkými tvrdeniami
a argumentmi žalovaných. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia skresľuje tvrdenia
sporových strán a vôbec neprihliada na tvrdenia žalovanej strany. Žalovaní poukázali predovšetkým
na bod 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd okrem iného konštatuje, že sporná
faktúra uplatnená v predmetnom spore síce nebola žalovanými uhradená, ale nebola ani ako nedôvodná

vrátená. Žalovaní záporne reagovali až na výzvy žalobcu na úhradu. Taktiež rozporujú tvrdenie súdu
o tom, že práce vykonané žalobcom v prospech žalovaných neboli nikdy relevantným spôsobom
reklamované. Tieto závery súdu prvej inštancie nie sú ničím podložené a nevyplývajú ani z výpovede
svedka J., ani pána N.. Žiadnym spôsobom nebolo v konaní preukázané, že to, čo bolo uvedené
v cenových ponukách predložených v rámci konania žalobcom bolo skutočne zabudované v dome

žalovaných. Žalovaný opätovne tvrdia, že pán N. dostal zaplatenú kúpnu cenu za práce, ktoré skutočne
realizoval, pričom nešlo o prípojky a kanalizáciu, ale o realizáciu kúrenia, pričom následne po tejto
realizácii bol riadne spustený a formálne uvedený do prevádzky aj kotol. Nie je logické najprv spúšťať
kúrenie, a až potom kúrenie realizovať. Cenové ponuky od firmy F. – G., H., sa žalovaných vôbec
netýkajú, preto ich nie je možné vydávať za dôkazy svedčiace tvrdeniam žalobcu. Argumentácia súdu

je absolútne vytrhnutá z kontextu tvrdení žalovaných a dôkazy sú jednostranne vyhodnocované výlučne
v prospech žalobcu. Žalovaní trvajú na tom, že to, čo bolo so žalobcom dohodnuté, bolo zaplatené I. I.
dňa 16.1.2018 na účet žalobcu. Išlo o sumu 4277,- eur zaplatených I. I. s manželkou po tom, čo žalobca
zrealizoval na stavbe ich rodinného domu to, čo bolo dohodnuté. Žalovaní poukázali aj na skutočnosť,
že žalobca od počiatku nevie koho má žalovať, a nevie ani, akú sumu má vlastne žalovať. Na Okresnom

súde Poprad totiž prebieha aj aktuálne prerušené konanie, kde totožný žalobca si uplatňuje voči I. I.
a jeho manželke D. I., ako aj voči tu žalovanej 2/ E. E. B. sumu 10.422,18 eur titulom bezdôvodného
obohatenia. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, z akého dôvodu I. I. zaplatil
žalobcovi 4.277,- eur na súkromný účet spoločníka a konateľa žalobcu pána N., po tom čo realizovalpráce, na ktorých sa dohodol a po tom, čo bolo realizované kúrenie v rodinnom dome. Súd vôbec
nezaujímalo, že v tom čase nebola vystavená žiadna faktúra, ani to, čo bolo predmetom ústnej dohody
medzi štatutárom žalobcu pánom N. a I. I. a jeho manželkou. Podľa názoru žalovaných žalobca až

v rámci súdneho konania na základe predsúdnej výzvy vyhotovil faktúru č. 201835 zo dňa 3.6.2018,
s dátumom vystavenia 3.6.2018, kde uviedol, že účtuje za materiál v zmysle cenovej ponuky číslo
N400180963 a cenovej ponuky N400181454 na sumu 10.422,18 eur splatnú 17.6.2018. Cenová ponuka
N400180963 je cenovou ponukou medzi spoločnosťou F. – G., H. a odberateľom Malopredaj - DC
Poprad, čo platí aj o ďalšej cenovej ponuke, pričom ponuka je zo dňa 5.6.2018, teda po tom, čo žalobca

vo svojej faktúre uvádza dátum dodania 3.6.2018. Cenová ponuka bola teda vystavená 2 dni po termíne
dodania toho, čo žalobca požaduje zaplatiť. Žalovaní sústavne tvrdili, že nie sú v žiadnom vzťahu so
žalobcomafaktúrač.201835jevystavenábezprávnehodôvodu.Sústavneaopakovanepoukazovalina
to, že pán N. už dostal riadne zaplatené za uskutočnené práce pánom I. a jeho manželkou dňa 16.1.2018
bez toho, aby k tomu v tom čase vystavil akýkoľvek účtovný doklad. Až na základe tohto tvrdenia
žalovaných žalobca vystavuje žalovaným faktúru č. 20180000 na sumu 4.277,- eur doručenú žalovaným

1/ a 2/, pričom predmetom fakturovanej sumy má byť montáž vodovodného a kanalizačného potrubia
s dodávkou materiálu na novostavbu rodinného domu v D.. Súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že táto
faktúrasaobjavilazostranyžalobcuažvpriebehusúdnehokonania,nikdypredtýmžalovanýmdoručená
nebola, vystavovaná bola mimo akéhokoľvek poradia v rámci účtovníctva žalobcu s koncovkami 0000
a účelovo znie na rovnakú sumu, akú zaplatil I. K. žalobcovi 16.1.2018. Žalovaní preto popierajú, že

sa so žalobcom dohodli, a tento realizoval montáž vodovodného a kanalizačného potrubia. Žalovaní na
základe uvedených skutočností opätovne tvrdia, že všetky realizované práce boli žalobcovi zaplatené
I. I. vo výške 4.277,- eur a žiadne ďalšie práce neboli dohodnuté a žalobca ich ani nerealizoval. F. I.
predložil súdu dôkaz o zaplatení dohodnutej sumy, ako aj to, že už vo februári 2018 konkrétne 202.2018
I. I. zaplatil za uvedenie kotla do prevádzky sumu 250,- eur na účet E. O. pričom dostal aj protokol o

uvedení kotla do prevádzky. Pokiaľ sa teda spúšťal kotol, je zrejmé, že kúrenie už muselo byť v tom čase
realizované. a pri všetkej logike, na ktorú sa odvoláva aj žalobca, za realizované práce žalobca dostal
aj zaplatené. Všetky ostatné účtovné doklady boli vyrábané dodatočne a majú viesť k bezdôvodnému
obohateniu žalobcu. Záver súdu o tom, že faktúra, ktorá bola zaplatená, teda č. 20180000 nebola
nikým spochybňovaná, a druhá faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu, nebola vrátená, je preto pre

žalovaných nepochopiteľný. Žalovaná faktúra bola nimi namietaná od prvopočiatku, a prvá faktúra s
koncovkami 0000 nebola žalovaným až do pojednávania známa, pretože žalobca ju vystavil až účelovo
v priebehu súdneho konania. Ako taká bola pochopiteľne žalovanými okamžite namietaná. Žalovaní
poukázali aj na vyjadrenie svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 19.11.2021 a na tvrdenia
svedka M., ktorý v odpovedi na otázky právneho zástupcu žalovaných na predmetnom pojednávaní

uviedol, že cenovú kalkuláciu nerobili, iba si v D. prešli celý dom a povedali si, koľko to bude stáť.
Obdobne pán N. na pojednávaní 7.5.2021 uviedol, že cenu materiálu dohodol pán B. s F. a cena práce
bola dohodnutá za ceny, ktoré vtedy boli, nepamätá si. Celá zákazka bola dohodnutá za cenu uvedenú
vo faktúre. Ďalej však N. uviedol, že cena sa stopercentne dopredu určiť nedá. Na otázku, či dohodnutá
cena bola 4.277,- eur uviedol, že to sa nedá dopredu presne vyrátať ohľadom materiálu. Na otázku,

prečo faktúru na sumu 4.277,- eur vystavil až po roku a pol pán N. uviedol, že na toto odpovedať nevie, je
to otázka na jeho ekonómku. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že nad rámec diela dohodnutého
so žalobcom prostredníctvom pána N. došlo aj k ďalším dohodám o diele alebo o cene diela. Takýmto
dôkazom nie sú ani cenové ponuky, keďže tieto sú datované po fakturácii a nijak z nich nevyplýva,
že sa týkajú priamo žalovaných. V rámci právnej argumentácie poukázali odvolatelia aj na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to spisová značka 1MObdoV/11/2008, ObdoV/31/2000. Za
nenáležitý považovali tiež poukaz súdu prvej inštancie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3MCdo/6/2010 zo dňa 22.9.2010. Je totiž povinnosťou súdu zdôvodniť, prečo považuje
špekulatívne vyrábané účtovné doklady a dodatočne vyrábané cenové ponuky za relevantné dôkazy
a akým spôsobom a kedy žalobca preukázal existenciu zmluvy o dielo, ktorej podstatná náležitosť

je dohoda o cene. Až potom možno hovoriť o prenose dôkazného bremena na žalovaných. Žalovaní
nemôžupreukazovaťneexistenciuakýchkoľvekdohôdodieleaojehocene,aktakédôvodyneexistovali.
V tomto smere napokon poukázali žalovaní aj na tú skutočnosť, že manželia I., ktorý N. zaplatili sumu
4.277,- eur, ako aj na to, že žalovaní sú v tomto prípade spotrebitelia. Súd nevysvetlil, akým spôsobom
posúdil skutkové tvrdenia žalovanej strany, ako vyhodnotil tvrdenia svedkov a účastníkov, predovšetkým

pána N., J., keďže títo nepreukázali, že by cenovú ponuku doručili žalovaným a ani neobjasnili, či táto
cenová ponuka bola niekým skutočne aj realizovaná v prospech žalovaných. Nevyhodnotil tvrdenia
žalovaného 1/, ktorý uviedol, že si od žalobcu nič v hodnote 10 422,18 eur neobjednával, ale ani tvrdenia
svedkov I. I. a D. I., ktorí potvrdili, že časť prác na dome robili svojpomocne a za kúrenie N. zaplatili.Žalobca teda nepreukázal existenciu zmluvy o dielo a dohodu o cene v rozsahu, v akom si tento nárok
voči žalovaným v tomto spore uplatnil, a teda nepreukázal, žeby mu voči žalovaným vznikol nárok
na zaplatenie žalovanej sumy. Napadnutý rozsudok navrhli zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.

7. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol že súd prvej inštancie sa dostatočným
spôsobom v napadnutom rozsudku vysporiadal tak s argumentáciou žalobcu, ako aj s argumentáciou
žalovaných. Žalovaní si u žalobcu objednali najprv montáž vodovodného a kanalizačného potrubia

v rodinnom dome, ktorú jedinú zaplatil svokor žalovaného 1/ (v sume 4.277,- eur), a ktorú žalobca
vykonávalvjeseniazimeroku2017,skončilnaprelomerokov2017/2018.Následnesižalovaníobjednali
aj ďalšie, nadväzné práce, t. j. montáž kotla, radiátorov a čerpadlovej zostavy, montáž podlahového
kúrenia a montáž rozdeľovača a s tým súvisiaci materiál. Tomu zodpovedá fakt, že žalobca sa so
žalovaným 1/ a svedkom J. stretol a že už na konci zimy 2017, kedy žalobca finišoval s prácami na
vodovodnom a kanalizačnom potrubí. Vtedy zaslal svedok J. osobne mailom žalovanému 1/ cenovú

ponuku na „podlahovku“ a na kotolňu (celkom dva maily a dve cenové ponuky). Je v tom smere
irelevantné, ako tvrdia žalovaní, že cenová ponuka je medzi veľkoobchodom a iným odberateľom, v
konaní bolo riadne preukázané a potvrdené aj svedkom J., že zasielal cenové ponuky na materiál,
ktorý mal žalobca použiť priamo žalovanému 1/. Z predmetných mailov je zrejmé, že svedok J. sa so
žalovaným 1/ bavil kamarátsky, preto tvrdenie svedka a žalobcu, že žalovaný 1/ dostal veľkoobchodné

ceny práve vďaka tomu, že materiál, ktorý má žalovaný 1/ v dome, zaplatil v prvom kroku priamo žalobca
je tak preukázané, rovnako ako to, že sa všetci stretli a žalobca musel mať aj projektovú dokumentáciu
k rodinnému domu, resp. podrobnejšie informácie práve od žalovaného 1/ ako osoby, ktorá bola na
veci zainteresovaná. Suma, ktorá ako jediná bola žalobcovi uhradená, bola uhradená za práce, ktoré
urobil žalobca s kolegom v jeseni 2017, a ktoré museli predchádzať montáži kotla, radiátorovej zostavy,

podlahového kúrenia a ostatných. Jednotlivé položky uvedené v žalovanými spochybnených cenových
ponukách pritom korešpondujú s tými, ktoré sa dostali do konečnej fakturácie spolu s tými, ktoré nie
je možné pri dojednávaní zákazky vopred predvídať resp. ktoré nakoniec neboli potrebné. Je zrejmé,
že omnoho väčšia časť fakturácie je za použitý materiál, za práce žalobca účtoval necelých 2.200,-
eur. Rovnako z listinných dôkazov vyplýva, že faktúra, ktorá je predmetom sporu, bola žalovanému

riadne doručovaná. Tvrdeniam žalobcu svedčí ďalej nepriamo aj to, že kotol po jeho montáži už len
spúšťala do prevádzky iná firma (oprávnená, keďže žalobca už nemá oprávnenie revíziu a spustenie
plynového kotla realizovať). Že zákazku realizoval žalobca a že bola v rozsahu, ako ju následne
fakturoval, svedčia listinné dôkazy, výpovede svedkov zainteresovaných na veci a nepriamo aj výpovede
žalobcu a rodinných príslušníkov žalovaných, ktorí aj keď situáciu zahmlievali, je zrejmé, že v dome

majú vybudované všetko, čo žalobca uplatňuje v konaní. To, že žalobca si nárok titulom bezdôvodného
obohatenia uplatnil aj od vlastníkov nehnuteľnosti, kde dielo vykonal, ktorí boli v tom čase vedené na
príslušnom liste vlastníctva, je zákonná forma uplatnenia nároku, v konečnom dôsledku prerušenie
tohto konania s poukazom na to, že je nevyhnutné počkať na výsledok tohto, potvrdil aj odvolací súd
(Uznesenie č. k. 8Co/27/2021-60 zo dňa 26.8.2021).

8. Na vyjadrenie žalobcu reagovali replikou žalovaní, ktorí uviedli, že v celom rozsahu trvajú na svojom
odvolaní. Poukázali na to, že v priebehu konania nemenili svoju argumentáciu, sústavne a opakovane
poukazovali na to, že to, čo si svokrovci žalovaného 1/ a rodičia žalovanej 2/ I. objednali u pána N., to mu
aj zaplatili. Sumu 4.277,- eur mu poukázali na účet, ktorý pán N. určil, pričom išlo jeho súkromný účet. Z

uvedeného je zrejmé, že pán N. celú zákazku poňal tak, že síce urobí to, čo sa dohodlo s I., ale túto sumu
nezdaniaanebuderiadnezúčtovaná.Tvrdeniežalobcu,žesižalovanínajprvužalobcuobjednalimontáž
vodovodného a kanalizačného potrubia v rodinnom dome, je lož. S uvedeným argumentom prišiel až
tretí právny zástupca žalobcu, pričom žiadnym svedectvom toto tvrdenie nebolo preukázané. Manželia
I. zaplatili za kúrenie sumu 4.277,- eur a tým považovali svoj záväzok voči žalobcovi za vysporiadaný.

Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu vôbec nezaoberá argumentáciou vo vzťahu k faktúre s
koncovkou 0000 a námietkou, že táto bola vyhotovovaná až dodatočne, s odkazom na údajnú montáž
vodovodného a kanalizačného potrubia. V konaní nebolo preukázané, že by si žalovaní po úhrade sumy
4.277,- eur manželmi I. objednali aj ďalšie práce a takýto záver nevyplýva ani z výpovede svedka J.. Je
to len účelová konštrukcia žalobcu, ktorú má podporiť dvojica emailov s cenovými ponukami, ktoré boli

medziveľkoobchodomainýmodberateľom.Tútoskutočnosťniejemožnépovažovaťzairelevantnú,ako
ju označil žalobca. Žalovaní doručenie takýchto mailov nepotvrdili a maily nezodpovedajú ani časovým
súvislostiam, nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k rodinnému domu, v ktorom žalovaníbývajú, a nie sú ani svedectvom komunikácie medzi žalobcom a žalovanými, a už vôbec nie svedectvom
o realizácii diela.

9. Žalobca sa k odvolacej replike žalovaných nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl.

CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
je dôvodné.

11. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva
na spravodlivý proces, zaručeného Čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného
súdu SR implikované aj v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej

súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné
odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo
právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Civilný sporový poriadok
upravuje v ustanovení § 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

12. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

13. Treba vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v Čl. 15 základných princípov
CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami
súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však

povinný v odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu. Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná,
pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

14. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv

na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď
na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia,
či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá
požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/114/2008).

15. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou
námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav
arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II.
ÚS 410/2006).

16. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil, výsledky vykonaného
dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo a dostatočným spôsobom
neodôvodnil.

17. Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.18. Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

19. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v Čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS/4/1994).

20. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. Čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/

a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn.
I.ÚS/226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

21. Súd sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniaazistenérozhodujúceskutočnosti,aletiežspoukazom
na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a
z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne

a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

22. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

23.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

24. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho

vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za
predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú
dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno

ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo/157/2011).

25. V danom prípade súd prvej inštancie sumarizoval zistený skutkový stav v bodoch 14. a 15.
napadnutého rozsudku, pričom takto ustálený skutkový sta následne právne posúdil a konštatoval, že
žalobca uniesol dôkazné bremeno, zatiaľ čo obrana žalovaných nebola spôsobilá spochybniť tvrdenia

žalobcu.

26. Odvolací súd na tomto mieste musí konštatovať, že práve táto kľúčová časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku obsahuje závažné nedostatky, v dôsledku čoho skutkové závery súdu prvej
inštancie pôsobia rozporne, nelogicky a nepresvedčivo. Zároveň v dostatočnej miere nereflektujú obsah

spisu a nevysporiadavajú sa náležitým spôsobom s tvrdeniami žalovaných.

27. Súd prvej inštancie konštatuje ako nepochybne preukázané to, že žalobca vykonal v dome
v spoluvlastníctve žalovaných práce v dvoch etapách, a to v 1. etape vodoinštalačné a kanalizačnépráce a v 2. etape, za ktorú uplatnil v predmetnom spore svoj nárok, práce spočívajúce v montáži kotla,
radiátorov, čerpadlovej zostavy, podlahového kúrenia a rozdeľovača. Tento záver súdu má nepochybne
vyplývaťokreminýchsvedeckýchvýpovedíajzvýpovedísvedkovsvokrovcovžalovaného1/–manželov

I., ktorí podľa súdu tvrdili, že práce a materiál potrebný aj na druhú etapu prác žalobcovi vyplatili
na základe faktúry vystavenej na sumu 4.277,- eur. Z výpovede svedkov I. I. (na pojednávaní dňa
31.3.2023) ani svedkyne D. I. (na pojednávaní dňa 7.11.2022) však takéto tvrdenie svedkov, na ktoré
prvoinštančný súd poukazuje, nevyplýva. Obaja zmienení svedkovia tvrdia, že peniaze, ktoré žalobcovi
vyplatili, boli úhradou za realizáciu kúrenia, nie za práce v prvej aj druhej etape. Navyše, ani jeden

z týchto svedkov neuvádza, že by úhradu realizovali na základe žalobcom predloženej faktúry zo dňa
8.1.2018 a že by takúto faktúru mali v čase úhrady k dispozícii. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že
z predmetnej faktúry na sumu 4.277,- eur zo dňa 8.1.2018 je zrejmé, že bola vystavená žalobcom za
montáž vodovodného a kanalizačného potrubia, čo vyplýva z jej obsahu. Súd prvej inštancie sa však
v tejto súvislosti vôbec nezaoberal a nevysporiadal s námietkou žalovaných, že táto faktúra im nikdy
nebola doručovaná, dozvedeli sa o jej existencii až v priebehu súdneho konania a aj s ohľadom na jej

číslo je zrejmé, že bola vystavená až dodatočne, mimo poradia faktúr vystavovaných v roku 2018 a iba
pre účely argumentácie žalobcu v súdnom konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že existencia
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými je zrejmá z toho, že faktúra na sumu 4.277,- eur
bola vystavená na žalovaných, čo nebolo nikým namietané, tento záver nemá oporu v súdnom spise.
Žalovaní existenciu predmetnej faktúry a jej doručenie opakovane v priebehu konania namietali, pričom

žalobcanepreukázal,žetútofaktúruvyhotoviladoručilžalovanýmvčase,keďdošlokúhradefinančných
prostriedkov manželmi I. na jeho súkromný bankový účet, resp. v čase, ktorý je na nej uvedený ako
dátum vystavenia. Uvedené námietky žalovaných, ktorými sa súd prvej inštancie v dostatočnej miere
nezaoberal sa odvolaciemu súdu javia ako významné pre ustálenie skutkového stavu aj s ohľadom na to,
že v súhrne s inými skutočnosťami spochybňujú skutkové tvrdenia žalobcu. V prvom rade pochybnosť

o tom, že faktúra č. 20180000 bola vystavená skutočne v súvislosti s ukončením údajnej prvej etapy prác
avtomčase,ktorýjevnejuvedený,vyplývaztoho,žemanželiaI.sumu4.277,-euruhrádzalinainýúčet,
než je účet uvedený vo faktúre (suma bola poukázaná na súkromný účet p. N., ktorý im oznámil sám
pán N.), ale aj to, že žalobca vo faktúre č. 20180000 nijak nekonkretizuje konkrétne fakturované položky
alebo cenové ponuky, ako to urobil v neskoršej žalovanej faktúre č. 20180035 z 3.6.2018. V bode 15.

odôvodnenianapadnutéhorozsudkusúdprvejinštanciekonštatujevykonanieprvejetapyprácžalobcom
v jeseni a zime roku 2017, pričom podľa súdu prvej inštancie z cenovej ponuky zo dňa 16.11.2017
vyplýva, že materiál potrebný na realizáciu prvej etapy (vodovodné a kanalizačné potrubie) bez ceny
práce je v hodnote 6.194,22 eur s DPH. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej
inštancie tento záver vyslovil bez toho, aby reflektoval, že v sprievodných mejloch k cenovým ponukám

zo 16.11.2017 odosielaných zrejme I. J. žalovanému 1/ a I. N. sa uvádza, že p. J. posiela ponuku na
podlahovku a ponuku na kotolňu. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu priložených cenových ponúk
N400173578, N400173311. Odvolaciemu súdu teda nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie
ustálil, že uvedené cenové ponuky sa týkajú údajnej prvej etapy, teda realizácie vodovodu a kanalizácie.
Pokiaľ z obsahu cenových ponúk a sprievodných mejlov vyplýva, že ide o ponuku podlahového

kúrenia a kotolne, potom v odôvodnení rozhodnutia chýba logické vysvetlenie vzťahu cenových ponúk
doručovaných prílohou k mejlom zo 16.11.2017 (N400173578, N400173311) vystavených spoločnosťou
F. – G., H. pre odberateľa Svitana, s.r.o. a cenových ponúk č. N400180963 a N400181454, na ktoré
poukazuje žalobca vo faktúre č. 20180035, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, a ktoré sú
vystavené pre odberateľa Malopredaj – DC Poprad. Súd sa nevysporiadal ani s tvrdením žalovaného

1/, že cenové ponuky zasielané mejlom zo 16.11.2017 nedostal a v tejto súvislosti ani s absenciou
preukázateľnej akceptácie týchto cenových ponúk žalovanými (svedok J. vo svojej výpovedi 7.5.2021
uviedol, že písomný súhlas žalovaných s cenovou ponukou nemá, súhlas iba predpokladá, keďže
bez neho by montáž neprebehla). Súd prvej inštancie v súvislosti s predmetnými cenovými ponukami
zasielanými mejlom 16.11.2017 konštatuje, že cena materiálu bez práce je 6.194,22 eur, pričom má

ísť o prvú etapu prác, avšak nijak sa v tejto skutkovej situácii nevysporiadal so skutočnosťou, prečo
manželia I. uhradili v tejto fáze iba sumu 4.277,- eur, ktorú následne zjavne považoval aj žalobca za
postačujúcu, a ktorá sa premietla aj do faktúry č. 20180000. Napokon tento záver súdu vyjadrený
v bode 15. odôvodnenia rozsudku je v rozpore s konštatovaním súdu v bode 16. odôvodnenia, kde súd
prvej inštancie konštatuje vo vzťahu k totožným cenovým ponukám doručeným mejlom zo 16.11.2017,

že preukazujú uzatvorenie zmluvy o dielo na druhú etapu prác, teda na montáž kúrenia a kotla.
Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti nevysporiadal s otázkou, či boli žalovaným doručené a nimi
odsúhlasené cenové ponuky, na ktoré sa odvolal žalobca v žalovanej faktúre č. 20180035, teda ponuky
č. N400180963 a N400181454, ktoré boli vystavené F. – G., H. pre odberateľa Malopredaj – DC Poprad,a teda odberateľom podľa ich obsahu nebol ani žalobca, ani žalovaní. Pokiaľ súd prvej inštancie v rámci
skutkových zistení konštatuje, že druhá etapa prác, v rámci ktorej bolo realizované kúrenie, mala byť
ukončená v mesiaci máj 2018, v odôvodnení rozsudku absentuje vysporiadanie sa s preukázanou

skutočnosťou (č. l. 112, 113, 131), že kotol spolu s reguláciou podlahového systému bol uvedený
do prevádzky už 19.2.2018, ako aj s tvrdením žalovaného 1/, že od apríla 2018 už v dome riadne
bývali. V tejto súvislosti môže byť významným z hľadiska skutkového stavu aj to, že cenové ponuky č.
N400180963 a N400181454 boli vystavené v dňoch 18.4.2018 a 5.6.2018, teda v oboch prípadoch až
po preukázateľnej montáži kotla, a v prípade ponuky zo dňa 5.6.2018 až po dátume dodania, ktorý bol

uvedený na žalovanej faktúre (3.6.2018). Ani túto skutočnosť súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nehodnotil. Z odôvodnenia rozsudku tiež nie je zrejme, aký vplyv na ustálenie skutkového stavu a jeho
právneho posúdenia má podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že žalovaní nevrátili žalobcovi žalovanú
faktúru č. 20180035, ale opakovane negatívne reagovali až na výzvy žalobcu na úhradu dlžnej sumy.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia si teda v podstatných skutkových tvrdeniach protirečí, resp.
významné skutkovo sporné skutočnosti ponecháva bez povšimnutia, čím sa stáva nepresvedčivým

a nedostatočným, bez opory vo vykonanom dokazovaní. Za takto nepresvedčivo ustáleného skutkového
stavu sa javí nepriliehavým aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a jeho záver o unesení
dôkazného bremena žalobcom a zároveň o jeho neunesení žalovanými.

28. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie

(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý náležite nevysvetlil
prijaté skutkové a právne závery poukazom na vykonané dokazovanie, a ktorého medzery v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP),buderiadnevsúladesplatnouprocesnounormou(ust.§185anasl.CSP)skutkovýstavopätovne

komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia,
a predovšetkým, pri opätovnom posúdení veci sa náležite vysporiadať so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán, najmä sa vysporiadať s otázkou, či bolo preukázané uzatvorenie platnej
zmluvy o dielo v rozsahu prác a ceny diela ako boli fakturované spornou faktúrou č. 20180035, a či
bola takáto zmluva preukázateľne uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalobcom ako právnickou

osobou Svitana, s.r.o., alebo I. N. ako fyzickou osobou. S rovnakou dôslednosťou bude potrebné
zaoberať sa tvrdeniami a dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu a v prospech žalovaných. Súd
prvej inštancie sa tiež vysporiada s námietkou žalovaných týkajúcou sa skutočnosti, že ide o spor
spotrebiteľský, pričom sa bude zaoberať otázkou, aký dopad môže mať spotrebiteľský charakter sporu
na jeho právne posúdenie a na prípadné možnosti ďalšieho dokazovania a dôkazné bremeno sporových

strán. Vykonané dôkazy súd vyhodnotí v širších vzájomných skutkových aj logických súvislostiach (v
intenciách výhrad odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia), skutkový stav právne
posúdi a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP
odôvodní tak, aby nepôsobilo protirečivo, mätúco a nelogicky, a aby sa vysporiadalo so všetkými pre
vec relevantnými dôkazmi a tvrdeniami sporových strán.

30. Prvoinštančný súd v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).