Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Kvietok
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/49/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100789
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100789.1
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie
Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a
výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava,
IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom
Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, 2/ A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., 3/ E. F. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX D., 4/ E. H. A., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom I. H. XX/XX, XXX XX D., 5/ Mesto Žilina, sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2024/010189-002/PAV zo
dňa 24. júla 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu zo dňa 24. septembra 2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 24. septembra 2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba žalobcu,
ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2024/010189-002/PAV zo dňa 24. júla 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ako aj jemu
predchádzajúceho rozhodnutia Mesta Žilina č.: 6864/2023-129057/2023-SÚ-TAA zo dňa 6. júna 2023.
Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina č.:
6864/2023-129057/2023-SÚ-TAA, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy ako stavebnú úrad, podľa
§39a§39aods.1zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)
v znení neskorších predpisov, vydal pre navrhovateľa: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri
Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, rozhodnutie o umiestnení stavby: „14205 – Žilina –
Trnové – Vradenie skrine PRIS, Žilina – Trnové“, s objektovou skladbou: SO 01 NN podzemné vedenia
na pozemkoch parc.č.: KN – C 1441/25, 1570/7, 1402/15, 1292/4 a KN – E 5517/2 v kat. území H..
2. Žalobca, podanou správnou žalobou, zároveň žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Žalobca uviedol, že v prípade nepovolenia odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by mohlo
dôjsť k vzniku škody, ktorej následky by nebolo možné odstrániť.
3. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárskaškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 14. októbra 2024 vyzval
žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný
v písomnom vyjadrení zo dňa 7. januára 2025 uviedol, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len
pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018, ktoré sú analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie
správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podľa ktorých:
„Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2
SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú
náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom
„hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší
súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej
ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,
osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením
nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu,
ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ Podľa
názoru žalovaného, žalobca neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí,
prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, na základe ktorých by bolo možné priznať
správnej žalobe odkladný účinok, pretože žalobca iba žiadal odklad vykonateľnosti bez uvedenia toho,
akýmspôsobomavakomrozsahubymalodôjsťkvznikuškody.Zuvedenýchdôvodovžalovanýnavrhol,
aby súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v
právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou
takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.9.Koncepciainštitútuodkladnéhoúčinkutedapredpokladáexistenciuhrozby,ktorámusíbyťvintenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na
ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí
byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a)
alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode,
závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd
musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením
ust.§185písm.a)alebob)SSP. Správny súdprirozhodovaníonávrhunapriznanieodkladnéhoúčinku,
každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť
o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte
ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych
následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že
nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16
zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanieodkladnéhoúčinku.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujeajnazáveryuzneseniaÚstavného
súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa
na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri
dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
11. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného
účinku žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Žalobca vo svojom návrhu nešpecifikoval o akú ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok má ísť, len všeobecne uviedol, že by mohlo dôjsť k vzniku škody, ktorej následok by nebolo
možné odstrániť. Takéto tvrdenia vo všeobecnej rovine, nemajú pre správny súd z dôvodu jeho
absolútnej neurčitosti a nekonkrétnosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu
žalobcu. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež
ich dostatočne osvedčiť, nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Úlohou žalobcu je v samotnom návrhu na priznanie odkladného
účinku preukázať, doložiť dôkazmi, hrozbu ujmy resp. iného nenapraviteľného následku. Žalobca v
súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle uvedeného nepredložil
o uvedených skutočnostiach žiaden dôkaz, preto táto argumentácia žalobcu v súvislosti s návrhom na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobstojí.
12. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súdnezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.