Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121277622
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121277622.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 44
414 315, právne zastúpeného Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Štúrova
13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, proti žalovanému Obec Krásna Ves, so sídlom Krásna Ves 142,
IČO: 00 310 581, právne zastúpenému Advokátka kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom
Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie sumy 3.075,03 Eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-1Cb/20/2021-327 zo dňa 16. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-1Cb/20/2021-327 zo dňa 16. januára 2024 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto

náhrady bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žepredmetomsporujenárokžalobcunazaplatenie
žalovanej sumy uplatnený voči žalovanému titulom úroku z omeškania v celkovej sume 3.035,03 Eur
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, ktorý žalobca odôvodnil tým, že
spoločnosť A. B. realizovala ako zhotoviteľ na základe Zmluvy o dielo zo dňa 18.02.2018 stavebné práce
pre žalovaného ako objednávateľa. Na základe realizovaných stavebných prác vystavila spoločnosť

A. B. dňa 05.02.2020 žalovanému faktúru č. VF202001002 na sumu 107.032,33 Eur, ktorá bola
splatná dňa 06.03.2020. Medzi spoločnosťou A. B. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola
uzatvorená Faktoringová zmluva zo dňa 14.11.2019, pričom k postúpeniu pohľadávky spoločnosti A.
B. voči žalovanému vo výške 107.032,33 Eur s príslušenstvom na žalobcu došlo v zmysle čl. II.
bod 2.4 Faktoringovej zmluvy v okamihu, keď A. B. predložila žalobcovi konkrétnu faktúru vystavenú
žalovanému, pričom faktúra musela obsahovať aj písomné potvrdenie o jej prijatí žalovaným. V
zmysle uvedeného žalobca listom zo dňa 17.03.2020 písomne informoval zhotoviteľa o tom, že

spomínanú faktúru prijal dňa 17.03.2020, pričom sa zaviazal ju prefinancovať do 10 pracovných dní
odo dňa akceptácie faktúry, tzn. k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 17.03.2020. Žalobca ešte v deň
17.03.2020 oznámil žalovanému postúpenie tejto pohľadávky a jej príslušenstva na žalobcu. Žalovaný
uhradil žalobcovi postúpenú pohľadávku vo výške 107.032,33 Eur až dňa 27.10.2020, hoci faktúra č.VF202001002 bola splatná dňa 06.03.2020, čiže žalovaný bol v omeškaní so zaplatením pohľadávky
(faktúry) v období od 07.03.2020 do 27.10.2020. V zmysle uvedeného vystavil žalobca žalovanému
dňa 29.01.2021 penalizačnú faktúru č. 006/21 na sumu 3.035,03 Eur, ktorou vyčíslil dlžné úroky z

omeškania za časť obdobia omeškania žalovaného s úhradou istiny. Penalizačná faktúra bola splatná
dňa 12.02.2021, pričom túto žalovaný neuhradil ani čiastočne. Podľa žalobcu sa vzájomný vzťah strán
sporu spravuje príslušnými ustanovenia § 261 ods. 2 a 3 písm. b) a § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), pričom úroky z omeškania si žalobca uplatnil vo výške 9 %
ročne, a to s poukazom na § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka. Napriek zákonnému nároku žalobcu na úrok z omeškania už od
prvého dňa omeškania žalovaného s úhradou istiny, t. j. odo dňa 07.03.2020, žalobca požadoval od
žalovaného zaplatenie len úroku z omeškania odo dňa 05.07.2020 do dňa 27.10.2020, a to s poukazom
na čl. IV. bod 4.3 faktoringovej zmluvy, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli na 120 darovacích
dňochodsplatnostipostúpenejpohľadávkyvprospechžalovaného.Zároveňsižalobcavočižalovanému
uplatnil v zmysle § 369c ods. 1 ObZ a v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. nárok na

zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že faktúra
č. VF202001002 vo výške 102.032,33 Eur bola zo strany spoločnosti A. B. stornovaná a nahradená
novou faktúrou s tým istým číslom, avšak iným číslom účtu, na ktorý mala byť suma faktúry vyplatená.

Podľa žalovaného si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z nesprávnej faktúry.
Peňažný nárok z faktúry č. 2 nebol predmetom postúpenia, a preto si z neho žalobca nemôže uplatňovať
žiadne úroky z omeškania. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania z faktúry č. 1, tak s
úhradou tejto faktúry sa žalovaný nemohol dostať do omeškania, keďže faktúry č. 1 bola nahradená
faktúrou č. 2, ktorej splatnosť trpí viacerými vadami. Žalovaný ďalej uviedol, že zhotoviteľ si faktúru vo

výške 102.032,33 Eur (a to tak faktúru č. 1, ako aj faktúru č. 2) uplatnil v rozpore so zmluvou o dielo.
Z uvedeného dôvodu žalovaný predmetnú faktúru vrátil dňa 07.04.2020 spoločnosti A. B. so žiadosťou
o zohľadnenie pohľadávok obce voči zhotoviteľovi v zmysle čl. 4.8 zmluvy o dielo, ako aj z dôvodu,
že faktúra nebola vystavená v súlade so zmluvou o dielo. Opravená faktúra nebola žalovanému do
dnešného dňa vrátená, preto žalovaný nemôže byť v omeškaní s úhradou predmetného záväzku z

faktúry č. 2. Žalovaný uviedol, že konečná faktúra musí byť vystavená aj v súlade s čl. 4 zmluvy o
dielo, pričom konečná faktúra zhotoviteľa tieto dohodnuté náležitosti nespĺňa. Žalovanému predmetná
faktúra nebola do dnešného dňa doručená elektronicky a ani v 4 vyhotoveniach v písomnej forme, ako to
vyžaduje zmluva o dielo, od kedy by mala začať plynúť 30-dňová lehota k termínu splatnosti. Žalovaný
sa teda nemohol dostať do omeškania s úhradou faktúry č. 202001002 vystavenej na sumu 107.032,33

Eur, keďže faktúra č. 1 a ani faktúra č. 2 mu neboli doručené v súlade so zmluvou o dielo tak, aby
žalovanému začala plynúť lehota splatnosti podľa čl. 4.10 zmluvy o dielo.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci
rozsudkom sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.11.2021 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu

vyhovel.NazákladeodvolaniazostranyžalovanéhoKrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacíuznesením
sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.01.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa
nezaoberal obranou žalovaného, ktorá spočívala okrem iného v tom, že faktúra (označená žalovaným
ako faktúry č. 1), z ktorej odvodzuje žalobca právo na zaplatenie žalovanej sumy, bola spoločnosťou

A. B. stornovaná a nahradená novou faktúrou z dôvodu, že žalovaný listom zo dňa 07.04.2020 vrátil
faktúru č. 1 spoločnosti A. B. na prepracovanie. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal storno faktúry č. 1 VF 202001002 zo dňa 05.02.2020, splatnej dňa
06.03.2020, s číslom účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a jej nahradenie inou faktúrou, s iným
dátumom splatnosti, je tento záver predčasný, pretože z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v konaní

už spolu s odporom predložil faktúru označenú rovnakým číslom VF 202001002, z rovnakého dňa
05.02.2020, splatnú rovnako dňa 06.03.2020, s rovnakým variabilným symbolom a sumou na úhradu
ako na faktúre predloženej žalobcom spolu so žalobou, avšak s úplne odlišným číslom účtu na úhradu
tejto faktúry, ktorá skutočnosť – vzhľadom na argumentáciu žalovaného, že v súlade so zmluvou o
dielo bola faktúra spoločnosti A. B. zo strany žalovaného vrátená a došlo k jej oprave, resp. stornu

– nepochybne môže mať vplyv na otázku splatnosti danej faktúry (čl. 4.10, 4.11 zmluvy o dielo).
Ďalej sa podľa záverov odvolacieho súdu súd prvej inštancie osobitne nevysporiadal ani s ďalšou
obranou žalovaného o nedostatku náležitostí konečnej faktúry VF 202001002 v zmysle čl. 4.6 až
4.8 zmluvy o dielo, o tom, že pri konečnej fakturácii mali byť v rámci danej faktúry vysporiadané ajostatné vzájomné pohľadávky a záväzky objednávateľa a zhotoviteľa a ani s argumentáciou žalovaného
ohľadom vadného doručovania faktúra zo strany spoločnosti A. B. žalovanému. V ďalšom konaní,
prikázal súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a zaoberať sa pritom nielen argumentáciou

žalobcu, ale i argumentáciou žalovaného, vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení, na základe
procesných návrhov strán prípadne doplniť dokazovanie tak, aby získal skutkové zistenia v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie, vec opätovne skutkovo i právne posúdiť a vysporiadať sa komplexne s
argumentáciou strán v konaní.

5. Súd prvej inštancie pridržiavajúc sa záverov odvolacieho súdu vyzval žalobcu, výzvou zo dňa
05.09.2023 na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, ktoré bližšie vo výzve špecifikoval.
Žalobca sa napriek výzve súdu v stanovenej lehote, ani po jej uplynutí, nijako písomne k veci nevyjadril,
nedoplnil žiadne skutkové tvrdenia a ani nenavrhol doplniť dokazovanie v lehote stanovenej súdom,
resp. v rámci predĺženej lehoty na vyjadrenie. Žalovaný na výzvu súdu v písomnom podaní zo dňa
07.09.2023 okrem iného uviedol novú skutočnosť, že postúpenie pohľadávky z faktúry č. VF202001002

na sumu 107.032,33 Eur na žalobcu spochybnil aj samotný postupca, keď v súčasnosti túto sumu
vymáhaodžalovanéhovkonanívedenomnaOkresnomsúdeBanskáBystricasp.zn.XXXX/XXX/XXXX.
Žalovaný preto navrhol, aby súd vyzval právneho predchodcu žalobcu, aby súdu oznámil, či pohľadávku
z jeho faktúry č. VF202001002 na sumu 107.032,33 Eur voči žalovanému postúpil na žalobcu a ak áno,
aby oznámil, kedy a na základe čoho a postúpenie predmetnej pohľadávky súdu aj preukázal. Pokiaľ

spoločnosť A. B. ako sama tvrdí predmetnú pohľadávku z faktúry č. VF202001002 na sumu 107.032,33
Eur nemala postúpiť na žalobcu, nemal by žalobca v tomto súdnom konaní aktívnu legitimáciu domáhať
sa zaplatenia úrokov z omeškania z predmetnej faktúry. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obchodná spoločnosť A. B. na výzvu súdu zo
dňa 30.10.2023, doručenú dňa 30.10.2023, aby súdu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia výzvy
oznámili, či pohľadávku z faktúry č. VF202001002 na sumu 107.032,33 Eur voči veriteľovi Obec Krásna
Ves postúpili a ak áno, kedy, na koho a na základe čoho, nijako nereagovala.

7.Súdprvejinštancienaprejednávanúvecaplikovalustanovenia§261ods.2,3 ObZ,§365ods.1,2a4
ObZ, ako ja ustanovenia § 149 a § 151 ods. 1 zákona č. 160/20115 Z.z. Civilného sporového poriadku,
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pričom konštatoval, že medzi účastníkmi konania
nebolo sporné uzatvorenie Faktoringovej zmluvy zo dňa 14.11.2019 medzi žalobcom ako faktorom –
postupníkom a spoločnosťou A. B. ako postupcom a zároveň zhotoviteľom diela na základe Zmluvy

o dielo zo dňa 18.02.2018, ktorá bola uzatvorená so žalovaným ako objednávateľom. Sporným bol
nárok žalobcu voči žalovanému na úhradu penalizačnej faktúry č. 006/21 vystavenej dňa 29.01.2021
s dátumom splatnosti dňa 12.02.2021, keď nárok žalobcu ňou uplatnený žalovaný rozporoval ako
nedôvodný s tým, že žalobca nepreukázal, či a kedy nastala splatnosť faktúry č. VF 202001002 vo výške
107.032,33 Eur, od nezaplatenia ktorej v lehote jej splatnosti odvodzoval svoj nárok uplatnený v tomto

konaní.

8. Súd prvej inštancie vzhľadom k procesnej obrane žalovaného ako predbežnú posudzoval otázku
splatnosti faktúry č. VF202001002 zo dňa 05.02.2020 vo výške 107.032,33 Eur vystavenej zhotoviteľom
(právnym predchodcom žalobcu) objednávateľovi (žalovanému), nakoľko nárok žalobcu uplatnený v

tomto konaní na vystavenie a uplatnenie si nároku z penalizačnej faktúry č. 006/21 zo dňa 29.01.2021
sa odvíja od posúdenia skutočnosti, či a kedy sa faktúra č. VF202001002 zo dňa 05.02.2020, z ktorej
oneskoreného uhradenia žalobca odvodzuje svoj nárok v tomto konaní, stala splatnou. Po vykonanom
dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že splatnosť uvedenej faktúry
nastala dňa 06.03.2020, ako je na nej uvedené, resp. nepreukázal, kedy nastala splatnosť uvedenej

faktúry, a teda nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s jej úhradou.
Podľa záverov súdu prvej inštancie z predložených listinných dôkazov vyplýva, že faktúra č. 1 (t. j.
faktúra č. VF202001002, na ktorej bolo uvedené číslo účtu na úhradu B. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX) bola dňa 11.02.2020 prevzatá zástupcom žalovaného (starostom obce Krásna Ves). Avšak
žalobca žiadnym z predloženým listinných dôkazov nevyvrátil tvrdenia žalovaného, že táto faktúra bola

žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu vrátená na prepracovanie, čo žalovaný preukázal listom
zo dňa 07.04.2020, z ktorého vyplýva žiadosť žalovaného adresovaná právnemu predchodcovi žalobcu
o schválenie súpisu prác a dodávok, ktoré na diele vykonal objednávateľ (žalovaný) vlastnými silami
a prostriedkami a zároveň o predloženého súpisu prác naviac zo strany zhotoviteľa. Podľa súdu prvejinštancie skutočnosti, že faktúra č. 1 bola neskôr nahradená faktúrou č. 2, nasvedčuje aj to, že na faktúre
č. 2 už na rozdiel od faktúry č. 1 nie je uvedená informácia o prevzatí faktúry dňa 11.02.2020 žalovaným
(starostom obce), hoci číslo účtu na jej úhradu je odlišné. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vrátenie

faktúry žalovaným ako objednávateľom žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi na prepracovanie
z dôvodu, že faktúra neobsahuje náležitosti v zmysle bodov 4.5 až 4.8 zmluvy, spôsobuje v zmysle čl.
4.10 zmluvy o dielo, že nová lehota splatnosti faktúry začína plynúť dňom doručenia opravenej faktúry.
Zožiadnehozožalobcompredloženýchlistinnýchdôkazovnevyplývadátum,kedybolaopravenáfaktúra
č. VF202001002 zo dňa 05.02.2020 doručená žalovanému, a to v súlade s čl. 4.5 zmluvy o dielo (za deň

doručenia sa považuje neskorší z dohodnutých dvoch spôsobov doručenia, v písomnej forme v štyroch
vyhotoveniachnaadresužalovanéhoakoobjednávateľaatiežvelektronickejformenae-mailovúadresu
žalovaného) a ani v súlade s čl. 4.8 zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu, že splatnosť faktúry je v zmysle
zmluvy o dielo naviazaná na deň doručenia faktúry, v súlade s čl. 4.5 až 4.8 zmluvy o dielo potom bez
preukázania riadneho doručenia faktúry č. VF202001002 nie je možné dospieť k záveru o začatí plynutia
lehoty splatnosti, resp. uplynutí lehoty splatnosti predmetnej faktúry.

9. Súd prvej inštancie uzavrel, že s poukazom na uvedené nie je možné priznať žalobcovi nárok
uplatnený v tomto konaní na úhradu penalizačnej faktúry č. 006/21, ktorý predstavuje úroky z omeškania
z faktúry postúpenej na žalobcu za obdobie od splatnosti do uhradenia a žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol, keď nemal za preukázaný nárok žalobcu na úhradu faktúry, z ktorej si žalobca uplatnil

svoj nárok v tomto konaní.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh právneho
zástupcu žalobcu, podaný ústne do zápisnice o pojednávaní dňa 16.01.2024, na doplnenie dokazovania
výsluchom svedka C. D. (konateľa právneho predchodcu žalobcu), a to s poukazom na sudcovskú

koncentráciu konania a so zreteľom na hospodárnosť a rýchlosť konania, keď vyhovenie tomuto návrhu
na doplnenie dokazovania by si vyžiadalo odročenie pojednávania. Uviedol, že žalobca s poukazom na
závery rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci nedoplnil žiadne nové skutkové tvrdenia. Žalobcovi
nič nebránilo (s poukazom na dĺžku prebiehajúceho konania, námietky žalovaného uvádzané v odpore,
odvolaní a jeho ďalších vyjadreniach) navrhnúť doplnenie dokazovania v danom smere už skôr, na čo

bol v zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho súdu aj vyzvaný (výzva zo dňa 05.09.2023 bola doručenú
žalobcovi dňa 05.09.2023). Na predmetnú výzvu nijako nereagoval. Súd prvej inštancie zároveň uviedol,
že pokiaľ skutočnosť, že žalobca návrhy na doplnenie dokazovania adresované súdu až na pojednávaní
konanom dňa 16.01.2024 vysvetľoval tým, že je veľkou nadnárodnou spoločnosťou a pohľadávku
svojho právneho predchodcu nadobudol už v čase, kedy mala byť sporná faktúra splatná, uvedená

argumentácia nič nemení na právnom závere súdu, že navrhovaný dôkaz výsluchom svedka mohol
uplatniťužskôr,akbykonalstarostlivosozreteľomnarýchlosťahospodárnosťkonania.Jenažalobcovi,
ktorý si v tomto konaní uplatnil nárok, aby vedel tento nárok aj včas preukázať a uniesť dôkazné bremeno
svojich skutkových tvrdení, bez ohľadu na to, v akom štádiu bola pohľadávka právneho predchodcu
žalobcu voči žalovanému v čase jej postúpenia.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 100 %.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol
rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V odvolaní namietal

nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že splatnosť faktúry č. VF 202001002
nastala dňa 06.03.2020, ako je na nej uvedené, resp. nepreukázal, kedy nastala splatnosť uvedenej
faktúry, v dôsledku čoho nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s jej
úhradou. Žalobca uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že by voči
žalobcovi namietal pochybenie pri vystavovaní faktúry a následne by z uvedeného dôvodu odmietol

faktúru uznať ako účtovný doklad, ktorý by tvoril súčasť jeho účtovníctva a rovnako odmietol pohľadávku
zaplatiť. Do doručenia penalizačnej faktúry žalovaný nenamietal ani termín splatnosti faktúry. Žalobca
poukázal na list žalovaného zo dňa 07.04.2020, ktorým od právneho predchodcu žalobcu žiadal o
schválenie súpisu prác a dodávok, ktoré na diele vykonal objednávateľ (žalovaný) vlastnými silami aprostriedkami a zároveň o predloženého súpisu prác naviac zo strany zhotoviteľa. Obsahom listu nebola
výslovná žiadosť o opravenie faktúry č. VF 202001002, len vysporiadanie vzájomných pohľadávok a
záväzkov. Dňa 26.10.2020 starosta žalovaného E. F. G., zaslal zástupcom žalobcu e-mailovú správu

v nasledovnom znení: „Dobrý deň, pri snahe o úhradu postúpenej pohľadávky od postupcu (A. B., so
sídlom 956 32 Nadlice, E.: XX XXX XXX) na Faktora - postupníka BFF Central Europe s.r.o., Mostová
2, 811 02 Bratislava mestská časť Staré Mesto IČO: 44 414 315, a to faktúry VF202001002 v celkovej
výške107.032,33Eursmezistilinezrovnalostivčíslachúčtov,naktorétrebaplatbuuhradiť,uvedenýchv
písomnejkomunikáciimedziBFFCentralEuropes.r.o.aObcouKrásnaVesakodlžníkomačíslamiúčtov

uvedenými v Oznámení o postúpení pohľadávok (viď prílohy). Banka nás upozornila, že pri kontrole účtu
tento vykazuje chybné kontrolné číslo, a tak je pravdepodobne nesprávny. Keďže nie sme vlastníci účtov
nemôžu nám podať žiadne informácie. Vyzývame Vás preto k neodkladnému zaslaniu správneho čísla
účtu k definovanej platbe do elektronickej schránky obce s podpisom štatutárneho zástupcu BFF Central
Europe s.r.o., a to obratom. Z dôvodu povinnosti Obce Krásna Ves ako prijímateľa predfinancovania
poukázať platbu do 5 dní od obdržania od poskytovateľa platby okamžité oznámenie správneho čísla

účtu nestrpí odklad.“ Vychádzajúc z obsahu tejto správy mal žalobca za to, že žalovaný s ohľadom na
odstup času t. j. od 07.04.2020 do 26.10.2020 už nemal najmenšie pochybnosti o správnosti faktúry
č. VF202001002. Evidentne od svojich požiadaviek na schválenie súpisu prác a dodávok, ktoré na
diele vykonal objednávateľ (žalovaný) vlastnými silami a prostriedkami, ako aj o predloženie súpisu
prác naviac zo strany zhotoviteľa, v celom rozsahu upustil. Nenamietal žiadne nezrovnalosti faktúry

so zmluvou o dielo, nevyžadoval ani storno faktúry. Žiadal len oznámenie správneho čísla účtu, na
ktorý má žalovaný pohľadávku zaplatiť. Komunikácia sa týkala len ustálenia správneho čísla bankového
účtu žalobcu. Žalobca trval na tom, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal storno faktúry č.
VF 202001002 zo dňa 05.02.2020, splatnej dňa 06.03.2020 a jej nahradenie inou faktúrou, s iným
číslom a iným dátumom splatnosti. Uviedol, že oprava čísla účtu faktúry je z hľadiska účtovného

výlučne opravou administratívnou, nakoľko takouto opravou nedošlo k zmene poradového čísla faktúry,
fakturovanej sumy bez DPH, sumy s DPH, fakturovaných položiek. Takáto faktúra bola riadne uvedená
v kontrolnom výkaze DPH a DPH bola riadne odvedená. Oprava administratívnej chyby v čísle účtu
nemala vplyv na splatnosť faktúry. Žalovaný dňa 27.10.2020 uhradil pohľadávku žalobcu vo výške
107.032,33 Eur z titulu faktúry č. VF202001002, ktorá bola splatná už dňa 06.03.2020. V poznámke

pre adresáta pri zadaní platby vo výške 107.032,33 Eur doslova uviedol: „platba v zmysle oznámenia
o postúpení pohľadávky zo 17.03.2020“, čo je dôkazom toho, že žalovaný bez spochybňovania faktúry
č. VF 202001002 faktúrou vyúčtovanú sumu bez výhrad uhradil. Faktúru teda konkludentne uznal
a nepodnikal žiadne kroky voči žalobcovi smerujúce k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Žalobca
zdôraznil, že žalovaný sa v súdnom konaní snažil splatnosť faktúry rozporovať, neuviedol však, prečo

vykonal úhradu dňa 27.10.2020 práve vo výške sumy vyúčtovanej vo faktúre č. VF 202001002. V zmysle
čl.4.10zmluvyodielomalobjednávateľzhotoviteľanaopravufaktúryneobsahujúcejnáležitostivzmysle
bodov 4.5 až 4.6 a pri konečnej faktúre aj podľa bodu 4.7, vyzvať. Bol toho názoru, že k takejto
výzve malo dôjsť do splatnosti faktúry, aby nedošlo k omeškaniu s jej úhradou. K vzneseniu námietok
žalovaným rozhodne nedošlo bez zbytočného odkladu. Žalovaný nepreukázal v konaní žiaden dôvod,

pre ktorý nemohol riešiť údajné vysporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov pred dátumom
vystavenia faktúry spoločnosťou A. B., resp. najneskôr do dátumu splatnosti faktúry. Žalobca namietal,
žepostúpeniepohľadávkyboložalovanémuoznámené17.03.2020,aležalovanýuplatnilvočipostupcovi
svoju žiadosť o vysporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov až 07.04.2020. V tom čase už ale
nemohol účinne vznášať námietky voči postupcovi, mohol ich uplatniť voči žalobcovi ako postupníkovi.

Žalovaný tak však neurobil. Do okamihu zaplatenia pohľadávky žalovaný žiadne námietky týkajúce sa
nesprávnosti faktúry, či už fakturovanej sumy alebo spôsobu doručenia faktúry (s výnimkou korekcie
čísla účtu) nevzniesol a do okamihu doručenia penalizačnej faktúry v zmysle § 529 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) neoznámil ani
žiadne svoje splatné pohľadávky, ktoré mal voči spoločnosti A. B. z titulu realizácie Zmluvy o dielo

zo dňa 18.02.2018. Žalovaný nepostupoval v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa 18.02.2018 ani v
súlade s Občianskym zákonníkom a jeho námietka týkajúca sa neodsúhlasenia vzájomných prác naviac
so spoločnosťou Construction s.r.o. je bez právneho významu. Výzva žalovaného zo dňa 07.04.2020
neobsahuje akékoľvek výhrady týkajúce sa doručovania faktúry č. VF 202001002. Doručovanie faktúry
teda z pohľadu žalovaného nebolo prinajmenšom ku dňu 07.04.2020 sporným. Žalovaný neprodukoval

v konaní žiaden dôkaz o tom, že žalobcu pred podaním žaloby na súd vyzýval, aby doručil faktúru č.
VF 202001002 spôsobom dohodnutým v čl. 4.5 Zmluvy o dielo. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že
s postúpenou pohľadávkou dochádza aj k postúpeniu príslušenstva tejto pohľadávky a všetkých práv sňou spojených a napriek tomu si žiadne výhrady voči postúpenej pohľadávke u žalobcu ako postupníka
neuplatnil.

13. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie
výsluchom svedka C. D. (konateľa právneho predchodcu žalobcu), ktorý bol významný pre posúdenie
krokov spoločnosti A. B. (postupcu) voči žalovanému, pretože táto obchodná spoločnosť súdnou cestou
spochybnila postúpenie pohľadávky z faktúry č. VF202001002 na sumu 107.032,33 Eur na žalobcu
a v súčasnosti uvedenú sumu vymáha od žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Banská

Bystrica sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Podľa žalobcu tak zostali neobjasnené skutočnosti, ktoré majú pre
posúdenie veci zásadný význam, a to predovšetkým z pohľadu, či je splnená v tomto konaní základná
procesná podmienka, a to aktívna a pasívna legitimácia strán sporu. Žalobca uviedol, že predmetný
výsluch navrhol z dôvodu spochybnenia aktívnej legitimácie žalobcu zo strany žalovaného, keď sa
najprv obrátil na postupcu a požiadal ho, aby oznámil (prípadne aj zaslal listinné dôkazy), kedy bola
v súlade s podmienkami čl. 4 Zmluvy o dielo zo dňa 18.02.2018 žalovanému z jeho strany doručená

faktúra označená číslom VF 202001002 zo dňa 05.02.2020, splatná dňa 06.03.2020, s číslom účtu B.
XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (opravná faktúra), akým spôsobom boli faktúrou č. VF 202001002
zo dňa 05.02.2020 vysporiadané ostatné vzájomné pohľadávky a záväzky objednávateľa a zhotoviteľa
v zmysle čl. 4.6 až 4.8 zmluvy o dielo, pričom postupca napriek snahe žalobcu nereagoval. Žalobca
uviedol, že sám nemá možnosť vyvíjať na postupcu tlak, aby sa k veci vyjadril a prípadne predložil

potrebné listiny, preto navrhol výsluch menovaného svedka, ktorý má podľa názoru žalobcu z hľadiska
záverov odvolacieho súdu ako aj z hľadiska preverenia aktuálnej procesnej situácie zásadný význam.
Jeho nevykonanie zo strany súdu prvej inštancie je porušením práva žalobcu na spravodlivé konanie.

14. V závere odvolania žalobca zhrnul, že žalovaný neuplatnil svoje námietky, ktoré mal voči postúpenej

pohľadávke bez zbytočného odkladu ani voči zhotoviteľovi, t. j. spoločnosti A. B., ani voči žalobcovi.
Argumentáciu týkajúcu sa započítania jeho prác naviac do odmeny za vykonané dielo uviedol až po
postúpení pohľadávky vo výzve adresovanej spoločnosti A. B. dňa 07.04.2020 a výhrady týkajúce sa
doručenia faktúry č. VF202001002 na sumu 107.032,33 Eur až v priebehu súdneho sporu. Predmetné
námietky nie je možné podľa žalobcu považovať za relevantné s ohľadom na nedodržanie zákonnej

lehoty pre ich uplatnenie. Keďže podľa žalobcu žalovaný neuniesol v súdnom konaní dôkazné bremeno
vovzťahuknamietanémuneoprávnenémuvystaveniupenalizačnejfaktúryč.006/21zodňa29.01.2021,
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania, v rozsahu 100 %.

15. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.02.2024,
pričom sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Zdôraznil, že splatnosť faktúry je v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 18.02.2018 naviazaná na deň
doručenia a bez riadneho preukázania doručenia faktúry nie je možné dospieť k záveru o začatí

plynutia lehoty splatnosti, resp. uplynutí lehoty splatnosti predmetnej faktúry. Na ťarchu žalobcu je
potom potrebné pričítať skutočnosť, že žalobca s poukazom na závery rozhodnutia odvolacieho súdu
uvedené v predošlom zrušujúcom rozhodnutí nedoplnil žiadne nové skutkové tvrdenia a prostriedky
svojho procesného útoku neuplatnil včas. Žalobca poukázal na ustanovenie § 340 ods. 1 ObZ, v zmysle
ktorého je dlžník povinný záväzok splniť v čase dojednanom v zmluve, ako aj na ustanovenie § 548

ods. 1 prvú vetu ObZ, v zmysle ktorého je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Uviedol, že v oboch prípadoch ide o dispozitívne ustanovenia, ktoré zakotvujú
priorituobsahuzmluvypredzákonnouúpravou.Podľahmotnéhoprávajetakpreidentifikáciupodmienok
nadobudnutiasplatnostipohľadávkyvtomtoprípaderozhodujúciobsahzmluvyodielo.E-mailováspráva
zo dňa 26.10.2020, na ktorú poukazoval žalobca, nemala charakter dodatku k zmluve o dielo, ktorá by

zmenila dohodu zmluvných strán ohľadne začatia plynutia lehoty pre určenie splatnosti spornej faktúry.
Žalovaný mal za to, že dôkazné bremeno v tomto spore bolo na strane žalobcu. Sám nebol povinný
preukazovať, že vyzýval žalobcu pred podaním žaloby, aby doručil faktúru spôsobom dohodnutým
v zmluve. Nakoľko žalovaný si v tomto spore neuplatňuje voči žalobcovi žiadne pohľadávky, ktoré by
vplývali zo zmluvy s postupcom, je ustanovenia § 529 OZ, na ktoré v odvolaní poukazuje žalobca,

vo vzťahu k riešeniu prejudiciálnej otázky tohto konania s ohľadom na závery odvolacieho súdu
irelevantné. Žalovaný poukázal tiež na kontradiktórnosť civilného súdneho konania, v zmysle ktorej súd
prvej inštancie vykonal tie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré sporové strany navrhli včas. Pokiaľ
žalobca na výzvu súdu zo dňa 05.09.2023 reagoval tak, že listom zo dňa 08.01.2024 (teda takmerpo 3 mesiacoch) oslovil spoločnosť A. B., uvedený postup žalobcu nebol správny. Navyše, aj keby
spoločnosť odpovedala na všetky žalobcom položené otázky, ktoré jej v predmetnom liste adresoval,
nedošlo by k zodpovedaniu všetkých relevantných otázok, ktoré nariadil opätovne preskúmať odvolací

súd. Žalobca sa vôbec nedopytoval na to, kedy mal postupca doručiť faktúru č. 2 elektronicky a kedy
v štyroch rovnopisoch v papierovej podobe. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobca v podaní doručenom okresnému súdu dňa 21.03.2024 zotrval na svojej predchádzajúcej

právnej argumentácii, že po postúpení pohľadávky z faktúry č. VF 202001002 v sume 107.032,33
Eur spoločnosťou A. B. na žalobcu a oznámení, že došlo k postúpeniu pohľadávky, žalovaný žalobcu
nekontaktoval ani nepodnikol žiadne kroky smerujúce voči žalobcovi za účelom určenia správnej výšky
odmeny za zhotovenie diela, či úpravy dátumu splatnosti postúpenej faktúry. Žalovaný uhradil odmenu
za vykonanie diela vyúčtovanú spoločnosťou A. B. vo faktúre č. VF 202001002 v sume 107.032,33
Eur v celej výške dňa 27.10.2020, pričom samotnú výšku tejto sumy nerozporoval. Rovnako z pozície

dlžníka neuplatnil voči žalobcovi žiadne námietky, ktoré mohol uplatniť pred postúpením pohľadávky
voči pôvodnému veriteľovi. S ohľadom na obsah e-mailovej správy žalovaného zo dňa 26.10.2020 a
zaplatenie celej vyúčtovanej sumy žalovaným nebol dôvod pochybovať o tom, že suma vyúčtovaná vo
faktúre č. VF202001002 zo dňa 05.02.2020 je správna a konečná. Žalovaný nevrátil žalobcovi faktúru
č. VF202001002 zo dňa 05.02.2020 na prepracovanie. Okamih prevzatia faktúry žalovaným vyplýva

priamo z faktúry, ktorá je opatrená dátumom prevzatia, t. j. 11.02.2020 a podpisom starostu ako štatutára
žalovaného E. F. G.. Lehota splatnosti bola jasne definovaná v texte faktúry. Ak by mal žalovaný
skutočne pochybnosti o splatnosti faktúry, určite by túto skutočnosť namietal a fakturovanú čiastku vo
výške 107.032,33 Eur by nezaplatil. Dátum splatnosti faktúry č. VF202001002 zo dňa 05.02.2020 začal
žalovaný rozporovať až po podaní žaloby. Argument spočívajúci v tom, že opravou čísla účtu došlo k

vystaveniu inej/novej faktúry, neobstojí. To, či sa jedná o novú faktúru alebo nie, z pohľadu vedenia
účtovníctva určuje poradové číslo faktúry. V danom prípade nedošlo po úprave čísla účtu k zmene
čísla faktúry a žalovaný ako aj žalobca ju vedú pod rovnakým číslom vo svojom účtovníctve. Žalobca
trval na tom, že výsluch navrhovaného svedka C. D. bol z hľadiska preverenia aktuálnej procesnej
situácie zásadného významu, nakoľko žalovaný informoval súd o tom, že postúpenie pohľadávky z

faktúry č. VF202001002 na žalobcu je predmetom iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, v ktorom spoločnosť A. B. v pozícii žalobcu na základe
tejto faktúry vymáha od žalovaného sumu 107.032,33 Eur. Bez vykonania tohto dôkazu nebol podľa
žalobcu náležite zistený skutkový stav veci a nemohli byť vyhodnotené všetky skutočnosti, ktoré sú pre
rozhodnutie súdu významné.

17. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 04.04.2024 uviedol, že
argumentácia žalobcu uvedená v jeho vyjadrení je pre posúdenie veci irelevantná, pretože podstatné v
danom prípade sú zmluvné dojednania medzi žalovaným a postupcom, pričom zo žiadneho tvrdenia a
žalobcom predloženého listinného dôkazu nevyplýva dátum, kedy bola opravená faktúra č. 2 doručená

žalovanému, a to v súlade s čl. 4.8 Zmluvy o dielo a ani v súlade s čl. 4.5 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého
sa za deň doručenia považuje neskorší z dohodnutých dvoch spôsobov doručenia, jednak v písomnej
forme v štyroch vyhotoveniach na adresu žalovaného ako objednávateľa a tiež v elektronickej forme na
e-mailovú adresu žalovaného. Vzhľadom k tomu, že splatnosť faktúry je v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa
18.02.2018 naviazaná na deň doručenia, potom nie je možné dospieť k záveru o začatí plynutia lehoty

pre určenie splatnosti faktúry, resp. uplynutí lehoty splatnosti predmetnej faktúry. Žalovaný nepovažoval
za správne ani tvrdenia žalobcu o tom, že argument spočívajúci v tom, že opravou faktúry došlo k
vystaveniu inej/novej faktúry, neobstojí. To, či sa jedná o novú faktúru alebo nie, z pohľadu vedenia
účtovníctva určuje poradové číslo faktúry, avšak len pre účtovné účely. V posudzovanom prípade a z
pohľadu právnej stránky veci je však zmena čísla účtu podstatná, keďže k zmene čísla účtu mohlo

dôjsť len tým, že faktúra č. 1 bola stornovaná a nahradená novou faktúrou č. 2, ktorá následne mal byť
doručená žalovanému v súlade so zmluvou o dielo. Lehota splatnosti síce bola uvedená v texte faktúry,
avšak platné dojednania zmluvy o dielo majú prednosť pred jednostranným určením lehoty splatnosti
vystaviteľom faktúry. Žalovaný ďalej v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, v ktorom postupca v pozícii žalobcu vymáhal od žalovaného cenu diela

vo fakturovanej sume 107.032,33 Eur, uviedol, že uvedené konanie bolo skončené z dôvodu späťvzatia
žaloby, a teda je pre toto konanie ďalej irelevantné.18.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacípodľaustanovenia§34CSP,pozistení,žeodvolanie
žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími

dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Podstatou odvolacích dôvodov žalobcu bolo namietanie nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za preukázaný
žalobcom uplatnený nárok na príslušenstvo pohľadávky nadobudnutej na základe Faktoringovej zmluvy
zo dňa 14.11.2019 od právneho predchodcu – spoločnosti A. B., spočívajúce v úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 107.032,33 Eur od 05.07.2020 do 27.10.2020 (t. j. 3.035,03 Eur) a v nákladoch
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur z dôvodu nepreukázania okamihu splatnosti

predmetnej pohľadávky zo strany žalobcu, keď podľa žalobcu splatnosť pohľadávky bola definovaná
v texte faktúry č. VF 202001002 zo dňa 05.02.2020 znejúcej na sumu 107.032,33 Eur s uvedeným
dátumom splatnosti dňa 06.03.2020, a teda preukázaná bola. Žalobca tvrdil, že žalovaný, ktorý sa
s úhradou predmetnej faktúry dostal do omeškania, v konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci
skutočnosť, že by žalobcu alebo jeho právneho predchodcu vyzýval na opravu tejto faktúry, do doručenia

penalizačnej faktúry č. 006/21 termín splatnosti faktúry č. VF 202001002 zo dňa 05.02.2020 ani
nenamietal. Zároveň podľa žalobcu nevykonaním ním navrhnutého dokazovania výsluchom svedka C.
D. (konateľa právneho predchodcu žalobcu) došlo zo strany súdu prvej inštancie i k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivé proces.

20. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý považoval za dostatočný a spôsobilý na rozhodnutie vo
veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že skutkový stav veci zodpovedá skutkovému stavu uvedenému

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom ako
objednávateľom a obchodnou spoločnosťou A. B. ako zhotoviteľom bola dňa 18.02.2018 uzatvorená
Zmluva o dielo na zhotovenie stavby „Zníženie energetickej náročnosti budovy MŠ v obci Krásna
Ves“, a to v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2019 a Dodatku č. 2 zo dňa 29.01.2020. V čl. 4.11
zmluvy zmluvné strany lehotu splatnosti faktúr upravili tak, že lehota splatnosti faktúr je 30 dní odo dňa

doručenia faktúry. V čl. 4.10 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak ktorákoľvek faktúra
zhotoviteľa nebude obsahovať náležitosti v zmysle bodov 4.5 až 4.6, resp. konečná faktúra aj podľa
bodu 4.7 tohto článku, je objednávateľ oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na prepracovanie s tým, že
nová lehota splatnosti faktúry začína plynúť dňom doručenia opravenej faktúry. Z čl. 4.5 zmluvy o dielo
vyplýva, že zhotoviteľ predloží objednávateľovi príslušnú faktúru vrátane príloh v štyroch vyhotoveniach

v písomnej forme na adresu objednávateľa uvedenú v záhlaví zmluvy a tiež v elektronickej forme na e-
mailovú adresu objednávateľa, pričom za deň doručenia sa považuje neskorší z predmetných spôsobom
doručenia faktúry. Z čl. 4.7 zmluvy o dielo vyplýva, že k faktúre je zhotoviteľ povinný doložiť nasledovné
náležitosti: krycí list faktúry, zisťovací protokol, schválený súpis vykonaných prác. Z čl. 4.8 zmluvy o
dielo vyplýva, že konečná faktúra bude zhotoviteľovi vystavená do 14 dní odo dňa podpísania protokolu

o odovzdaní a prevzatí diela a okrem náležitostí uvedených v bode 4.5 musí obsahovať: - vyúčtovanie
celého rozsahu prác tvoriacich predmet zmluvy – na základe schválených súpisov prác, - započítanie
všetkých zmluvných pokút a oprávnených nárokov objednávateľa na náhradu škody, na ktoré mu vznikol
nárok do vyhotovenia konečnej faktúry, ako aj vyúčtovanie nárokov na náhradu zvýšených nákladov
spôsobených objednávateľovi činnosťou zhotoviteľa, - vyúčtovanie prípadných služieb a prác, ktoré

objednávateľ zhotoviteľovi poskytol, resp. pre zhotoviteľa vykonal počas realizácie diela.

22. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 05.02.2020 bola vystavená dodávateľom (A. B.) žalovanému
ako odberateľovi faktúra č. VF202001002, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi stavebné práce –
Zníženie energetickej náročnosti budovy MŠ v obci Krásna Ves, na základe Zmluvy o dielo zo dňa

18.02.2018 a na základe priloženého súpisu vykonaných prác vo výške 107.032,33 Eur s DPH, s
dátumom splatnosti dňa 06.03.2020, a to na účet B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej aj „faktúra
č. 1“). Uvedenú faktúru prevzal dňa 11.02.2020 za obec Krásna Ves E. F. G..23. Zo strany žalovaného bola predložená faktúra č. VF202001002 vystavená dňa 05.02.2020
dodávateľom (A. B.) odberateľovi (obec Krásna Ves), ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi stavebné
práce – Zníženie energetickej náročnosti budovy MŠ v obci Krásna Ves, na základe Zmluvy o dielo

zo dňa 18.02.2018 a na základe priloženého súpisu vykonaných prác vo výške 107.032,33 eur s
DPH, s dátumom splatnosti dňa 06.03.2020, a to na účet B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, bez
uvedenia dátumu prevzatia (ďalej aj „faktúra č. 2“), ako aj list zo dňa 07.04.2020, ktorým žalovaný
vyzval zhotoviteľa (A. B.) na vysporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov s odkazom na
priložený podrobný položkovitý súpis prác a dodávok vykonaných objednávateľom vlastnými silami a

prostriedkami, súpis ostatných nákladov objednávateľa vzniknutých so zabezpečením stavby, ktoré si
neuplatňuje do vzájomného zápočtu a rozpočet naviac prác predložených zhotoviteľom (s vyznačenými
neodsúhlasenými položkami) s tým, že v zmysle Zmluvy o dielo je nevyhnutné pri platbe konečnej faktúry
predložiťzapočítanievšetkýchvzájomnýchpohľadávokazáväzkov.Žalovanýlistomžiadaloneodkladné
písomné schválenie ním zaslaného súpis prác a dodávok, ktoré na predmetnej stavbe vykonali vlastnými
silami a prostriedkami a zároveň o predloženie opraveného súpisu prác naviac zo strany zhotoviteľa.

Ďalej navrhol, aby oba potvrdené súpisy prác boli priložené k záverečnému zúčtovaniu ku konečnej
faktúre, a to spôsobom vystavenia daňového dokladu – faktúry na sumu vo výške rozdielu medzi
vzájomne predloženými a odsúhlasenými súpismi prác.

24. Súčasťou spisového materiálu je aj Faktoringová zmluva č. F/2019/10/17 zo dňa 14.11.2019

uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou A. B. ako klientom a žalobcom ako faktorom, ktorej
predmetom bola dohoda o prefinancovaní služieb a tovarov poskytnutých a dodaných klientom obci
Krásna Ves v rámci realizácie stavebných prác a dodávok materiálov k stavbe „Zníženie energetickej
náročnosti budovy MŠ v obci Krásna Ves“ faktorom, ktoré bude realizované formou preplácania faktúr,
ktoré klient vystavil za realizáciu diela dlžníkovi na základe Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby zo dňa

18.02.2018 ako aj oznámenie spoločnosti A. B. adresované žalovanému zo dňa 17.03.2020 o postúpení
pohľadávky na žalobcu v celkovej nominálnej hodnote 107.032,33 Eur vzniknutej na základe Zmluvy o
dielo zo dňa 18.02.2018 a spoločnosťou A. B. vystavenej faktúry č. VF202001002 zo dňa 05.02.2020 v
celkovej výške 107.032,33 Eur splatnej dňa 06.03.2020, ako aj výpis účtu žalobcu zo dňa 27.10.2020
preukazujúci, že žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 107.032,33 Eur, s VS 202001002 s poznámkou:

„platba v zmysle oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2020“.

25. Podľa § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

26. Podľa § 365 ods. 1, 2 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého
záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní
nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník
je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až

do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

27. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

28.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dostatočne zistil skutkový stav
potrebný pre rozhodnutie a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal rozsudok, ktorým
žalobu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne vady. Súd prvej inštancie
sa dostatočne vysporiadal s tvrdením strán sporu a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a
zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal nárok na
úhradu penalizačnej faktúry č. 006/21, ktorou si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania pre tvrdené
omeškanie žalovaného s úhradou faktúry č. VF202001002 zo dňa 05.02.2020 vystavenej žalovanému

právnym predchodcom žalobcu v sume 107.032,33 Eur, ktorej splatnosť v konaní nebola preukázaná.
Súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol, pričom odvolací súd v zmysle § 387 ods.
2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje.

31.Ibanazdôrazneniesprávnostiodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancieodvolacísúddopĺňa,že
predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou
strán. V tejto súvislosti odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, poukazuje na čl. 8 CSP, v zmysle
ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať skutkové
tvrdenia aj dôkazy. Strana konania má rozhodujúce skutočnosti nielen tvrdiť, ale zároveň je nositeľom

i dôkaznej povinnosti, pričom od splnenia tejto povinnosti závisí jej úspech v spore. Strany sporu musia
na preukázanie pravdivosti skutkových navrhnúť vykonanie dôkazov, ktorými majú byť ich skutkové
tvrdenia potvrdené, alebo vyvrátené. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, ak neboli preukázané
tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci
samej v jej neprospech.

32. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom na predmet sporu, v ktorom si žalobca uplatňoval
nárok na úrok z omeškania tvrdiac, že faktúra č. VF202001002 vystavená právnym predchodcom
žalobcu bola uhradená po lehote splatnosti, bolo pre účely zodpovedania otázky, či sa žalovaný dostal
do omeškania, povinnosťou žalobcu preukázať, kedy splatnosť predmetnej faktúry nastala. Odvolací

súd zdôrazňuje, že predmetom sporu v tomto konaní nebol nárok žalobcu na zaplatenie samotnej
pohľadávky, ani jej výška, pretože v konaní nebolo sporné, že žalovaný pohľadávku žalobcu v plnom
rozsahu vo výške 107.032,33 Eur dňa 27.10.2020 uhradil. Ako správne ustálil súd prvej inštancie
rozhodujúcou v prejednávanej veci bola otázka určenia okamihu splatnosti pohľadávky, od ktorej závisí
zistenie prípadného omeškania žalovaného s plnením svojho peňažného záväzku a s tým spojený vznik

nároku žalobcu na žalobou uplatnený úrok z omeškania. Nositeľom dôkazného bremena bol teda ten,
kto si nárok na úrok z omeškanie v konaní uplatňoval, t. j. žalobca.

33. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu faktúru č. VF202001002 vystavenú dňa
05.02.2020 na sumu 107.032,33 Eur s uvedeným dátumom splatnosti dňa 06.03.2020 (faktúru č. 1),

pričomžalovanývrámciuplatneniaprostriedkovprocesnejobranydátumsplatnostitejtofaktúrynamietal
poukazujúc na znenie zmluvy o dielo, v zmysle ktorej je splatnosť faktúry naviazaná na jej doručenie
(čl. 4.10 a čl. 4.11 zmluvy). Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 340 ods. 1 ObZ v spojení
s ustanovením § 548 ods. 1 vety prvej ObZ zastáva názor, že predložená faktúra sama o sebe nie
je dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať splatnosť pohľadávky žalobcu nadobudnutej od jeho

právneho predchodcu a dátum splatnosti uvedený v texte predmetnej faktúre nie je rozhodujúcim.
V prejednávenej veci je pri určovaní splatnosti fakturovanej sumy potrebné vychádzať z obsahu zmluvy,
v ktorej si strany upravili, že lehota splatnosti faktúr je 30 dní odo dňa doručenia faktúry. Pre úspech
žalobcu v konaní bolo preto potrebné, aby žalobca preukázal súdu deň doručenia predmetnej faktúry,
čo žalobca neurobil.

34. Žalobca síce predložil faktúru č. 1, na ktorej je uvedený dátum jej prevzatie žalovaným dňa
11.02.2020, správnosť a riadne doručenie tejto faktúry však žalovaný v konaní rozporoval. Neobstojí
námietka žalobcu, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že žalobcu alebo
jeho právneho predchodcu na opravu tejto faktúry vyzýval. Žalovaný preukázal, že zhotoviteľovi listom

zo dňa 07.04.2020 adresoval výhrady súvisiace s nedodržaním zmluvných podmienok upravených
v čl. 4.8 zmluvy, kedy okrem vzájomného vysporiadania pohľadávok a záväzkov zmluvných strán
požadoval priloženie potvrdených súpisov prác ku konečnej faktúre. V danom prípade sa nesporne
jednalo o konečnú faktúru, ktorú v prípade, že táto neobsahovala náležitosti podľa bodu 4.7 zmluvy, bol
objednávateľ oprávnený vrátiť zhotoviteľovi na prepracovanie s tým, že nová lehota splatnosti faktúry

začne plynúť dňom doručenia opravenej faktúry (čl. 4.10 zmluvy o dielo). Keďže v zmysle čl. 4.7. zmluvy
o dielo bol zhotoviteľ povinný k faktúre doložiť aj schválený súpis vykonaných prác, z uvedeného je
zrejmé, že pôvodne vystavená konečná faktúra č. 1, ktorú žalovaný prevzal dňa 11.02.2020, všetky
zmluvou vymienené náležitosti konečnej faktúry neobsahovala. Odvolací súd dospel preto k záveru,že zo strany žalobcu namietaná skutočnosť bola predložením listu zo dňa 07.04.2020 žalovaným
preukázaná.

35. Žalovaný rovnako preukázal, že okrem žalobcom predloženej faktúry č. 1 zhotoviteľ vystavil
žalovanému aj ďalšiu faktúru č. 2 (s iným číslom účtu veriteľa), táto však neobsahuje dátum jej doručenia
žalovanému. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný namietal predovšetkým nepreukázanie
doručeniafaktúryvrátaneprílohžalovanémuvsúladesčl.4.5zmluvyodielo,t.j.vštyrochvyhotoveniach
v písomnej forme na adresu žalovaného ako objednávateľa a tiež v elektronickej forme na e-mailovú

adresu žalovaného, kde i v tomto prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Žalobca dôkazy
preukazujúce riadne doručenie faktúry včas neoznačil. Okrem faktúry č. 1 s dátumom prevzatia
11.02.2020 (dátum, ktorý predchádza listu žalovaného zo dňa 07.04.2020), ktorej nesúlad náležitostí
so zmluvou a doručovanie v rozpore so zmluvou žalovaný namietal, žalobca nenavrhol také dôkazné
prostriedky, ktorými by žalovaným namietané skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátil.
Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal, že splatnosť faktúry

nastala dňa 06.03.2020, ako je na nej uvedené, teda nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný sa
dostal do omeškania s jej úhradou, keď žalobca nepreukázal, kedy splatnosť uvedenej faktúry nastala.

36. Ako už bolo uvedené, predmetom tohto sporu nebol nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o dielo spočívajúcej vo fakturovanej odmene za zhotoviteľom vykonané

stavebné práce. Žalovaný samotnú pohľadávku ani jej výšku v tomto konaní nenamietal. Keďže
žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok len na príslušenstvo nadobudnutej pohľadávky, odvolací súd
nepovažoval za relevantné v odvolaní namietané skutočnosti, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi ako
postupníkovi neuplatnil žiadne námietky, ktoré mal v čase postúpenia pohľadávky voči postupcovi (§ 549
OZ). Rovnako nebolo relevantné ani zisťovanie dôvodov, pre ktoré žalovaný aj napriek nepreukázanej

splatnosti pohľadávky, faktúru žalobcovi v plnej výške dňa 27.10.2020 uhradil. Pre rozhodnutie v danej
veci bola podstatná len otázka určenia momentu omeškania žalovaného, ktorú však pre neunesenie
dôkazného bremena žalobcu, nebolo možné ustáliť.

37. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované na pojednávaní dňa

16.01.2024, odvolací súd uvádza, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu (čl. 8 CSP v spojení s § 153 CSP). Uvedené sa týka tak strany žalobcu, ako aj strany
žalovaného. Prostriedky procesného útoku žalobcu sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách
podľa § 167 CSP. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení

alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní, resp. krátko pred pojednávaním, kedy protistrana nemá
dostatok času na oboznámenie sa s týmito skutkovými tvrdeniami a dôkaznými návrhmi (§ 178 ods. 2
CSP), nie je včasné. Ustanovenie § 153 ods. 2, ods. 3 CSP preto zakotvuje sankciu za to, že strana
sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. V danom prípade súd prvej inštancie v intenciách
odôvodnenia predchádzajúceho rozhodnutia odvolaciemu súdu výzvou zo dňa 05.09.2023 vyzval

žalobcu na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutočností a poskytol mu dodatočný priestor na
preukázanie žalobou uplatneného nároku. Žalobca na výzvu súdu nereagoval a tento priestor nevyužil.
Žalobca mal možnosť už v čase doručenia uvedenej súdnej výzvy obrátiť sa na svojho právneho
predchodcu so žiadosťou o zodpovedanie ním položených otázok (prípadne požiadať súd o predĺženie
lehoty na označenie dôkazov) tak, aby v prípade potreby mal dostatočný časový priestor navrhnúť i

výsluch svedka a zabezpečiť jeho účasť na nariadenom pojednávaní. Odvolací súd je toho názoru,
že žalobca časový priestor, ktorý mal od doručenia súdnej výzvy zo dňa 05.09.2023 do nariadeného
termínu pojednávania konaného dňa 16.01.2024, efektívne nevyužil, keď sa na spoločnosť Construction
s.r.o. obrátil až krátko pred pojednávaním listom zo dňa 08.01.2024. Pokiaľ potom v danom prípade súd
prvej inštancie považoval návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutého svedka za

oneskorený a navrhnutý dôkaz z tohto dôvodu nevykonal, odvolací súd sa s uvedeným postupom súdu
prvej inštancie stotožňuje.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že je v tzv. diskrečnej právomoci súdu rozhodnúť o tom, či prihliadne
na prostriedky procesného útoku, resp. prostriedky procesnej obrany predložené až po uplynutí lehoty

určenej súdom na ich predloženie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu (§ 185 ods. 1 CSP), a nie vecou sporových strán, preto pokiaľ ide o návrh žalobcu vykonaťdokazovanie výsluchom svedka, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie tento dôkaz
považuje za oneskorený. Keďže účasť svedka nebola na pojednávaní v súlade s § 197 CSP žalobcom
zabezpečená, vykonanie tohto dôkazu by si nevyhnutne vyžiadalo odročenie pojednávania, čo v súlade

so zásadou hospodárnosti konania nebolo a konaním súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

39. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ mala byť navrhnutým dôkazom preukázaná žalovaným
spochybňovaná aktívna vecná legitimácia žalobcu pre pochybnosti o platnosti postúpenia pohľadávky

zo spoločnosti A. B. na žalobcu, odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom
tohto svedka, pretože podľa tvrdení žalovaného právny predchodca žalobcu späťvzatím návrhu
v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXX/XXXX upustil od vymáhania
pohľadávky voči žalovanému a z obsahu vyjadrení žalovaného v odvolacom konaní je zrejmé, že na
námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu netrvá.

40. Vzhľadom na uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne aplikoval platnú právnu úpravu, vec právne posúdil podľa právnej normy, ktorá dopadá na daný
skutkový stav, túto správne vyložil a správne ju na daný skutkový stav aplikoval. Súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru o nepreukázaní nároku žalobcu na úhradu penalizačnej faktúry, z ktorej si
žalobca uplatnil svoj nárok v tomto konaní.

41. Odvolací súd preto považoval napadnuté rozhodnutie v prvom výroku, ktorým žalobu zamietol,
za vecne správne. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane
druhého výroku o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, v
súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne priznal žalovanému voči žalobcovi právo

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

42. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §

262 ods. 2 CSP.

44. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).