Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 95Cb/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124223701
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124223701.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: Košický samosprávny kraj, so sídlom Nám. Maratónu mieru 1, 040
01 Košice, IČO: 35 541 016, práv. zast.: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom
Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: AVION Real s. r. o., so sídlom Mlynská
18, 040 01 Košice, IČO: 36 573 361, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému u k l a d á povinnosť vypratať

nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu v celkovej výmere 114,70 m2 spolu s prislúchajúcim podielom
na spoločných priestoroch, nachádzajúci sa na prízemí budovy súp. č. XXX na A. XX B. C., postavenej
na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, o výmere 1776 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom,
zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, katastrálne územie D. E., obec C., okres C. F.,
vedené Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, v lehote do 1 mesiaca odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním doručeným súdu 19. decembra 2024 sa žalobca domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nebytové
priestory vo vlastníctve žalobcu v celkovej výmere 114,70 m2 spolu s prislúchajúcim podielom na
spoločných priestoroch, nachádzajúci sa na prízemí budovy súp. č. XXX na A. XX B. C., postavenej na
parcele reg. „C“ č. XXXX/X, o výmere 1776 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom,

zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, katastrálne územie D. E., obec C., okres C. F.,
vedené Okresným úradom Košice katastrálny odbor, v lehote do 1 mesiaca odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia.

2. Zároveň sa žalobca domáhal, aby mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

3. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že titulom nadobudnutia:
uznesenie č. 225/2007, Z-3054/2007 v. z. 1594/2007, sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie D. E., obec C., okres C. F., vedeného
Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a to: nebytových priestorov v celkovej výmere 114,70 m2
spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných priestoroch, nachádzajúci sa na prízemí budovy súp.

č. XXX na A. XX B. C., postavených na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X o výmere
1776 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktoromje postavená nebytová budova označená súpisným číslom (ďalej ako „nebytové priestory“). Správcom
vyššie uvedených nebytových priestorov je Správa majetku Košického samosprávneho kraja, so sídlom
Tatranská 25, Košice, PSC 040 01, SR, IČO: 420 939 37.

4. Dňa 29.03.2010 uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o nájme nebytového priestoru č.
15/2010, ktorej predmetom bolo odplatné prenechanie užívacieho práva k nebytovému priestoru
vyšpecifikovanému v prílohe č. 1 zmluvy, teda k nebytovému priestoru v celkovej výmere 114,70 m2
spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných priestoroch, nachádzajúci sa na prízemí budovy súp. č.

XXX na A. XX B. C., postavenej na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, evidovanej v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXXX v kat. území D. E., Obec C. - D., okres C. F..

5. Dňa 29.6.2020 prijalo zastupiteľstvo žalobcu Uznesenie č. 395/2020, ktorým schválilo ukončenie
zmluvy o nájme na základe výpovede s tým, že nájom sa skončí uplynutím výpovednej doby najneskôr
do 31.03.2021.

6. Následne na základe právoplatného rozsudku Mestského súdu v Košiciach, sp. zn. 33Cb/29/2021
zo dňa 22.09.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/16/2024 zo dňa
30.05.2024 bolo potvrdené, že uzatvorená Zmluva o nájme nebytového priestoru č. 15/2010 spolu s jej
dodatkami na prenájom priestorov nachádzajúcich sa na prízemí budovy súp. č. XXX, na A. XX B. C.,

postavenej na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXXXX, bola ukončená platne.

7. Písomnou výzvou z 02.12.2024 bol žalovaný vyzvaný k vyprataniu a odovzdaniu nebytových
priestorov, čo však žalovaný odmietol. Žalovaný sa tak k dnešnému dňu z nebytových priestorov
nevysťahoval a naďalej ich užíva.

8. Žalobca sa domáha vypratania nebytových priestorov v jeho vlastníctve po ukončení nájomného
vzťahu žalovaného k nebytovým priestorom, ktoré mu žalovaný napriek uplynutiu výpovednej lehoty
neodovzdal, ani ich nevypratal a v čase podania tohto návrhu ich užíval bez akéhokoľvek právneho
dôvodu. Žalobca zdôraznil, že súčasťou jeho povinnosti hospodáriť so svojim majetkom v prospech

rozvoja vyššieho územného celku a jeho obyvateľov, je zveľaďovanie, chránenie a zhodnocovanie tohto
majetku, pričom pri plnení tejto povinnosti je žalobca povinný, okrem iného, majetok udržiavať a užívať,
používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo
oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

9. Žalobca považuje za nesporné, že návrh, ktorým sa domáha vypratania majetku v jeho vlastníctve,
ktorý žalovaný užíva bez právneho dôvodu a proti jeho vôli, je plnením povinnosti žalobcu používať
všetky právne prostriedky na ochranu jeho majetku a jednou z foriem, ktorou sa napĺňa povinnosť
žalobcu hospodáriť so svojim majetkom v prospech svojho rozvoja, jeho obyvateľov a povinnosť
zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať tento majetok v súlade so zákonom o majetku vyšších územných

celkov.Žalovanýtaksvojímneoprávnenýmužívanímzasahujedovlastníckychprávžalobcu,ktorýjeako
vlastník nebytových priestorov oprávnený slobodne rozhodovať o tom, ako bude so svojím majetkom
nakladať. Táto situácia bráni žalobcovi v efektívnom hospodárení s jeho majetkom a je v rozpore s
princípmi riadneho nakladania s verejným majetkom. Majetok žalobcu, vrátane predmetných nebytových
priestorov, patrí do verejného sektora a jeho efektívne využívanie je v záujme všetkých obyvateľov

žalobcu.

10. Na základe uvedeného je neodkladné opatrenie jediným efektívnym právnym prostriedkom
na ochranu práv žalobcu. Vydaním neodkladného opatrenia sa zabezpečí okamžitá ochrana jeho
vlastníckych práv a zabráni sa vzniku ďalšej ujmy. Civilný sporový poriadok v § 336 ods. 1 pripúšťa,

že neodkladným opatrením nariadeným pred začatím súdneho konania môže byť zabezpečená trvalá,
definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej a to v prípade tzv. návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej. Žalobca má za to, že v
danom prípade povaha veci pripúšťa, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Pred podaním tohto návrhu, bol žalobca neustále aktívny a snažil

sa všetkými dostupnými a možnými prostriedkami zabezpečiť vypratanie a odovzdanie nebytových
priestorov. Žalobca tak uplatňuje inštitút neodkladného opatrenia ako poslednú a krajnú možnosť na
ochranu svojich vlastníckych práv ako aj na zabezpečenie verejného záujmu a riadneho hospodárenia
s majetkom žalobcu.11. Žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť
pomery procesných strán. Na preukázanie svojho nároku predložil súdu rozsudok Mestského súdu v

Košiciach, sp. zn. 33Cb/29/2021 z 22. septembra 2023, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
3Cob/16/2024 z 30. mája 2024, list vlastníctva č. XXXXX pre okres C. F., obec C.- D., kat. územie D. E.,
Uznesenie č. 395/2020 z 19. zasadnutia Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaného dňa
29. júna 2020 v Košiciach, Zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 15/2010 z 29. marca 2010, Výzvu
na vypratanie a odovzdanie priestorov z 2. decembra 2024, Protokol o odovzdaní a prevzatí nebytových

priestorov z 12.12.2024, Dohodu o platbách – daňový doklad na rok 2010.

12. Podľa § 324 ods. 1, ods. 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13.Podľa§325ods.1,ods.2CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

15.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30
dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od
doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

17. Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.18. Podľa § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný

s výrokom vo veci samej.

19. Podľa § 331 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí

ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd
odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa
odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

20.Podľa§332ods.1,ods.2CSP,neodkladnéopatreniejevykonateľnédoručením,akosobitnýpredpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

21. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho

vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

22. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

23. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

24. Podľa § 335 CSP ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo
veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo

veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení
tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie
konanie. Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti,
vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci
samej.

25. Podľa § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie

strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší,
ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie
vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

26. Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V

prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia.

27. Podľa § 340 ods. 1, ods. 2 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,

navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Odsek
1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné
ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

28. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je však nevyhnutné
považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.29. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu v prípadoch, kedy strana
podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu
nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho,

prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.

30. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo
ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie

pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

31. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nerozhoduje na základe výsluchu procesných strán,
či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu,
ale vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh

podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby
bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj v
prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné
starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo

tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby
žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.

32. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo

zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na
základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu (navrhovateľa) odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí
súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí

teda navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

33. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez vydania neodkladného
opatreniabezprostrednehrozínenapraviteľnáalebovbudúcnostiťažkonapraviteľnáškoda.Osvedčenie
splnenia uvedenej podmienky zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, a to pod sankciou

zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie sa v tomto prípade
nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že je potrebné bezodkladne
upraviťpomery.Neodkladnéopatreniebudespravidlaopodstatnené,aknavrhovateľovihrozívznikalebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať

o konečnú súdnu ochranu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu
poskytnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom
na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon spája s nariadením neodkladného opatrenia bez
existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, jeho nariadenie je na mieste len v prípadoch,
kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“ takejto úpravy pomerov strán, najmä

vzhľadom na preukázanie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Strany sú povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

34. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom je povinnosťou súdu skúmať ich
splnenie, jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach.

35. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených
prípadoch. Dokazovanie súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností,
ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy
povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a

nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav.

36. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené
a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba

faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a
z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je
nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia.

37. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutočnosti

odôvodňujúcich potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom relevantné skutkové
tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku
konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci teda vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo

neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho
podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností, a to vo vzťahu
kslobodnýmaautonómnymprávnymsubjektom.Navrhovateľmusípretoopísaťskutočnostihodnoverne
osvedčujúcedôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Bezosvedčeniadôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

38. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená podmienka vychádza jednak z toho, že
zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu,
že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie

než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Súd totiž nemôže
nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci
samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou
a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže
navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami

a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia
než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

39. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

40. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

41.Podľa§126ods.1,ods.2OZvlastníkmáprávonaochranuprotitomu,ktodojehovlastníckehopráva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.42. Podľa § 663 ods. 1 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby
ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

43. Podľa § 665 ods. 1 OZ nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa
nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci
za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

44. Podľa § 682 ods. 1 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave

zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v
stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

45. Podľa § 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len zák. č. 116/1990
Zb.), tento zákon sa vzťahuje

a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo
bytu ani spoločné priestory domu;
b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

46. Podľa § 3 ods. 1. ods. 2, ods. 3, ods. 4 zák. č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor
prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové
priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a
musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde
o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s

ktorýmihospodáribytováorganizáciazaloženánárodnýmvýborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa
odseku 3, je neplatná.

47. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať

nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho
na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním
nebytového priestoru spojené.

48. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na

ktorý bol dojednaný.

49. Podľa § 10 zák. č. 116/1990 Zb., ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca
oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

50. Podľa § 13 zák. č 116/1990 Zb., ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca
povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

51. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že žalobca
dostatočne preukázal existenciu vlastníckeho práva k nebytovým priestorom v celkovej výmere 114,70

m2 spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných priestoroch, nachádzajúci sa na prízemí budovy súp.
č. XXX na A. XX B. C., postavenej na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, o výmere 1776 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená nebytová
budova označená súpisným číslom, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, katastrálne
územie D. E., obec C., okres C. F., vedené Okresným úradom Košice, katastrálny odbor.

52. V zmysle uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov, čl. IV, zmluva sa uzatvára na dobu určitú
od 01.04.2010 do 31.03.2015.

53. Dňa 29. júna 2020, prijalo zastupiteľstvo žalobcu uznesenie č. 395/2020, ktorým schválilo ukončenie

zmluvy o nájme na základe výpovede s tým, že nájom sa skončí uplynutím výpovednej doby najneskôr
do 31.03.2021. Tým mal súd preukázanú aj absenciu akéhokoľvek oprávnenia žalovaného na užívanie
predmetných nebytových priestorov. K zániku oprávnenia žalovaného užívať predmet nájmu došlo
uplynutím výpovednej doby podanej výpovede, najneskôr však uplynutím 31.03.2021.54. Písomnou výzvou z 2. decembra 2024 bol žalovaný vyzvaný k vyprataniu a odovzdaniu nebytových
priestorov, nakoľko na základe právoplatného rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach, sp. zn.

33Cb/29/2021 zo dňa 22.09.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
3Cob/16/2024 zo dňa 30.05.2024 bolo potvrdené, že uzatvorená Zmluva o nájme nebytového priestoru
č. 15/2010 spolu s jej dodatkami na prenájom priestorov nachádzajúcich sa na prízemí budovy súp.
č. XXX, na A. XX B. C., postavenej na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXXXX, bola
ukončená platne.

55. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov z 12. decembra 2024 vyplýva, že nebytové
priestory nebolo možné prevziať, nie sú vypratané a prázdne, teda žalovaný sa z nebytových priestorov
nevysťahoval a naďalej ich užíva.

56. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie

tohto návrhu a žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom z tohto právneho vzťahu, nakoľko užíva
nebytové priestory bez právneho titulu.

57. Súd ďalej poukazuje na to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
skúma, či tvrdený nárok vyplýva podľa zákonných predpisov zo skutkových okolností tvrdených

a osvedčených žalobcom Účelom neodkladného opatrenia je najmä potreba bezodkladnej úpravy
pomerov strán sporu. Strana domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia musí aspoň osvedčiť
dôvody na jeho nariadenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnenie potreby
neodkladnej úpravy pomerov.

58. Je potrebné zdôrazniť, že pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka
rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného
opatrenia má neodkladný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti,
ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,

najmä naliehavosťou jej riešenia.

59. Z predložených listinných dôkazov vyplývajú skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, preto súd po ich preskúmaní dospel k záveru, že nariadeniu tohto opatrenia je
možné vyhovieť v celom rozsahu, pričom sa stotožňuje so skutkovými a s právnymi dôvodmi podaného

návrhu.

60. Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 29. marca 2010, výpisom z LV č. XXXXX okres C.
F., obec C., kat. územie D. E., rozsudkom Mestského súdu v Košiciach, sp. zn. 33Cb/29/2021 z 22.
septembra 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/16/2024 z 30. mája

2024, výzvou na vypratanie a odovzdanie priestorov z 2. decembra 2024 a Protokolom o odovzdaní
a prevzatí nebytových priestorov z 12. decembra 2024 bolo preukázané, že žalovaný nebytové priestory
nevypratal, pričom v zmysle článku VI bod 14. Zmluvy o nájme nebytového priestoru, v prípade
skončenia nájmu je nájomca povinný ku dňu skončenia nájmu predmet nájmu vypratať a uviesť ho do
pôvodného stavu, a to s prihliadnutím na obvyklú mieru opotrebenia. Povinnosť vrátiť predmet nájmu

sa považuje za splnenú, ak nájomca súčasne vráti kľúče od predmetu nájmu a prenajímateľ prevezme
predmet nájmu písomným protokol s uvedením prípadných závad. Ak nájomca neodovzdá predmet
nájmu podľa tohto ustanovenia, považuje sa predmet nájmu za neodovzdaný.

61. Súd má tiež za preukázané, že žalovaný týmto svojím konaním koná spôsobom, ktorým bráni vo

výkone vlastníckych práv žalobcu, čím dochádza k výraznému obmedzeniu a oslabeniu práva žalobcu.
Žalovaný napriek platnému skončeniu nájomného vzťahu (čo vyplýva z rozsudku Mestského súdu
Košice, sp. zn. 33Cb/29/2021 z 22. septembra 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 3Cob/16/2024 z 30. mája 2024) naďalej pokračuje v užívaní nebytových priestorov žalobcu
(čo vyplýva z protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov z 12. decembra 2024), pričom

ide o dlhodobo trvajúci protiprávny stav – k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo podaním výpovede
uplynutím výpovednej doby najneskôr 31. marca 2021.62. Žalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobuje žalobcovi škodu, ktorej výška priamo úmerne
narastá s dĺžkou trvania tohto protiprávneho stavu, nakoľko žalovaný predmetnú nehnuteľnosť sám
ďalej užíva. Žalovaný sa tak obohacuje na úkor žalobcu bez akéhokoľvek právneho základu. Uvedené

preukazuje Protokol o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov z 12. decembra 2024, z ktorého
je zrejmé užívanie nebytových priestorov žalovaným. Prístup a užívanie nehnuteľností (nebytových
priestorov) vo vlastníctve žalobcu je žalobcovi obmedzený a nenariadením neodkladného opatrenia je
vážne ohrozené nielen jeho hospodárenie so svojím majetkom. Žalovaný sa zdržiava a užíva nebytové
priestory žalobcu neoprávnene, čím mu spôsobuje škodu spočívajúcu v tom, že žalobca nemôže

disponovať nebytovými priestormi, ktoré sú jeho vlastníctvom. Ak žalovaný aktívne bráni vo výkone práv
žalobcu, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodne podaný, pretože inak nie je možné
bezodkladne upraviť pomery strán.

63. K charakteru neodkladného opatrenia okrem iného patrí aj to, že zásah do práv dotknutých
účastníkov musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených

záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutým účastníkom. Pokiaľ je
navrhované neodkladné opatrenie svojím dopadom neprimerané tvrdenému a súčasne osvedčenému
zásahu do práv žalovaného a nesústreďuje sa výlučne a iba na tento zásah a z neho vyplývajúcu
naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, takému návrhu na neodkladné opatrenie nemožno vyhovieť
pre prekročenie medzí určených na jeho vydanie. (tzv. zásada primeranosti).

64. Skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladne upraviť pomery boli podľa názoru súdu náležitým
spôsobom preukázané, a preto súd dospel k záveru, že žalobca svoj nárok dostatočne osvedčil. Žalobca
preukázal, že bez vydania neodkladného opatrenia dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho
práv a oprávnených záujmov.

65. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje alebo vypratania
nehnuteľnosti. Je nepochybné, že žalovaný neodôvodnene a nezákonne užíva vec žalobcu tým, že
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom nájmu užíva aj naďalej po skončení nájmu, teda po tom, čo zanikol

zmluvný vzťah. Medzi žalobcom a žalovaným v súčasnosti neexistuje žiaden zmluvný vzťah ohľadne
nájmu predmetných nebytových priestorov, teda žalovaný užíva nebytové priestory neoprávnene, takéto
ich užívanie nemá žiadnu oporu v zákone a obmedzuje vlastnícke právo žalobcu k veci.

66. Napriek skutočnosti, že neodkladné opatrenie nie je forma súdnej ochrany nevyhnutne dočasná a

predbežná, pre jeho nariadenie je nutný záver, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany
ohrozené. V danom prípade zo strany žalobcu bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov,
a preto súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

67. V zmysle ust. § 336 CSP, z ktorého vyplýva, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím

konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd konštatuje, že týmto neodkladným opatrením
možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto súd žalobcovi neuložil povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko vyprataním nehnuteľností (nebytových priestorov)

možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným, keďže medzi nimi samotný
nájomný vzťah zanikol.

68. Podľa ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

70. Podľa ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.71. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP a 255
ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Vychádzajúc z toho, že

žalobcabolvkonanívcelomrozsahuúspešný,keďžesúdnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
vyhovel a náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, rozhodol súd tak, ako bolo uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§365 ods. 3CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.