Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Cpr/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202682
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8720202682.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Ivana Križová Červenáková, advokát,
Konštantínova 6, 080 01 Prešov proti žalovanému: Park kultúry a oddychu, Hlavná 50, 080 01 Prešov,
IČO: 00 187 437, právne zastúpenému: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.9.2020 domáhal pôvodne voči žalovaným
1/ Park kultúry a oddychu, Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 00 187 437 a žalovanému 2/ Mesto
Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646 - I. Určenia, že skončenie pracovného pomeru zo
dňa 16.07.2020 daného žalovanými voči žalobcovi je neplatné a pracovný pomer žalobcu na základe
uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 trvá; II. Žalovaní sú povinný uhradiť náhradu škody
v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 Zákonníka práce a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku;
III. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi k rukám jeho trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
U žalovaných pracoval od 02.11.2015 ako poverený (zastupujúci) riaditeľ Parku kultúry a oddychu
Prešov, a to na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy (ďalej len ako „pracovná zmluva“), pričom bol
zamestnaný v Parku kultúry a oddychu, Prešov, IČO : 00 187 437, so sídlom Hlavná 50,080 01
Prešov, ktorého je zriaďovateľom Mesto Prešov, IČO: 00327646, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov.

Predmetná pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do návratu A. B. F., pričom predmetná
pracovná zmluva bola opakovane predlžovaná Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.05.2016
a Dohodou o zmene pracovného pomeru zo dňa 31.05.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
uvedený pracovný pomer sa konkludentným spôsobom stal pracovným pomerom na dobu neurčitú,
a to s poukazom na ustanovenie § 48 zák. č. 311/2001 Z. z . Zákonník práce v znení neskorších
predpisov. Následne dňa 16.07.2020 bolo žalobcovi za prítomnosti zástupcu žalovaného Mesta Prešov
doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru u žalovaného Park kultúry a oddychu, Prešov a to

z dôvodu zániku verejnej funkcie v ktorej bol A. B. F., riaditeľa Parku kultúry a oddychu, ktorého funkcia
skončila dňa 15. 07. 2020, pričom žalobcovi táto informácia bola písomne oznámená až v poobedňajších
hodinách16.07.2020zostranyzástupcuMestaPrešovaniepánaA.F..Dňa16.07.2020žalobcaobvykle
vykonával svoju prácu a to tak, že pre zamestnávateľa, žalovaného absolvoval pracovné stretnutie krealizácii V. ročníka festivalu architektúry a dizajnu FEAD 2020, pričom v tento deň žalobca vykonával aj
ďalšie administratívne úkony súvisiace s výkonom jeho povolania. Dané skončenie pracovného pomeru
je neplatné, a teda nie je a ani nemôže byť v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej

republike, konkrétne so Zákonníkom práce, a preto má žalobca za to, že jeho pracovný pomer s
žalovanými naďalej trvá. Žalobca poukázal na § 71 ods. 2 a § 13 ods . 3 Zákonníka práce. Opakovane
sa pokúšal kontaktovať žalovaného s výzvou k vyriešeniu celej situácie, avšak táto snaha zostala bez
akejkoľvek relevantnej odozvy žalovaného. Preto si uplatnil svoj nárok súdnou cestou. Má za to, že
konanie žalovaných je účelové a neopodstatnené a prieči sa dobrým mravom v zmysle ustanovenia §

39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Taktiež poukázal na § 77, 79 ods.1 a § 80
Zákonníka práce.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na nesporné skutočnosti medzi stranami sporu a to:
1.Dňa 02.11.2015 bola uzavretá pracovná zmluva medzi zamestnávateľom: Park kultúry a oddychu a
zamestnancom: A. B. C., v zmysle ktorej podľa bodu 2. žalobca ako zamestnanec vykonával druh práce:

poverená riadením Parku kultúry a oddychu.
2.Podľa bodu 3. pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú, do
návratu A. B. F., riaditeľa Parku kultúry a oddychu z verejnej funkcie prednostu Okresného úradu Prešov,
najneskôr však do 02.05.2016.
3.Podľa bodu 4. pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 pracovný pomer sa môže predĺžiť' iba z dôvodu

uvedeného v § 48 os. 4 Zákonníka práce.
4.Dňa 02.05.2016 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy medzi žalovaným ako
zamestnávateľomažalobcomakozamestnancom,vzmyslektorejbodu1.pracovnýpomerjedohodnutý
na dobu určitú, najneskôr do 31.05.2016.
5.Dňa 31.05.2016 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy medzi žalovaným ako

zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, v zmysle ktorej bodu 1. sa ustanovenie platnej
pracovnej zmluvy v bode 3. mení nasledovne: Pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú, do návratu
A. B. F., ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa Parku kultúry a
oddychu, resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr.
6.Mestské zastupiteľstvo v Prešove uznesením č. 70/1992 zo dňa 13.04.1992 podľa § 11 ods. 3 písm. i)

zákona č. 369/1990 Zb o obecnom zriadení zriadilo dňa 01.05.1992 mestskú príspevkovú organizáciu:
Park kultúry a oddychu, so sídlom na C. G. H. XX I. E., s identifikačným číslom: 00187437.
Ďalej uviedol, že spornými skutočnosťami medzi stranami sporu sú:
1.Žalobca v žalobe tvrdí, že pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do návratu A. B. F., pričom
predmetná pracovná zmluva bola opakovane predlžovaná Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa

02.05.2016 a Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016, pričom uvedený pracovný pomer
sa konkludentným spôsobom stal pracovný pomer na dobu neurčitú s poukazom na ustanovenie § 48
Zákonníka práce.
2.Žalobca v žalobe tvrdí, že následne dňa 16.07.2020 bolo žalobcovi za prítomnosti zástupcu
žalovaného Mesta Prešov doručené Oznámenie o skočení pracovného pomeru u žalovaného Parku

kultúry a oddychu, a to z dôvodu zániku verejnej funkcie, v ktorej bol A. B. F., ktorého funkcia skončila
dňa 15.07.2020, pričom žalobcovi táto informácia bola písomne oznámená až v poobedňajších hodinách
16.07.2020 zo strany zástupcu Mesta Prešov a nie pána A. F..
3.Žalobca v žalobe tvrdí, že dňa 16.07.2020 žalobca obvykle vykonával svoju prácu, a to tak, že pre
zamestnávateľa žalovaného absolvoval pracovné stretnutie k realizácii V. ročníka festivalu architektúry

a dizajnu FEAD 2020, pričom v tento deň žalobca vykonával aj ďalšie administratívne úkony súvisiace
s výkonom jeho povolania.
4.Žalobca v žalobe tvrdí, že dané skončenie pracovného pomeru je neplatné a nie je a nemôže byť v
súlade s platnými právnymi predpismi a preto má žalobca za to, že jeho pracovný pomer so žalovaným
trvá.

5. Žalobca sa v žalobe žalobným petitom č. I domáha určenia, že Skončenie pracovného pomeru zo
dňa 16.07.2020 dané žalovaným voči žalobcovi je neplatné a pracovný pomer žalobcu na základe
uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 trvá a žalobným petitom č. II náhrady škody podľa §
79 ods. 1 Zákonníka práce.
Žalovaný poukázal na to, že v zmysle Štatútu parku kultúry a Výpisu z registra organizácií je zrejmé, že

správne označenie je Park kultúry a oddychu, bez dodatku Prešov, ako aj to, že Park kultúry a oddychu
má vlastnú právnu subjektivitu. Nie je zrejmé, či žalobca žalobou žaluje Park kultúry a oddychu alebo
Mesto Prešov, alebo žaluje dvoch žalovaných Park kultúry a oddychu a Mesto Prešov.K samotnému meritu žaloby žalovaný uviedol, že žalobca mal uzavretý pracovný pomer len na dobu
určitú, a to do návratu A. B. F., ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie
riaditeľa Parku kultúry a oddychu, resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto

skutočnosť nastala skôr. Skutočnosť, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú je nesporná a
nespochybňuje ju ani samotný žalobca. Žalovaný poukázal na § 59 ods. 1, ods. 2 a § 71 Zákonníka
práce s tým, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pracovný pomer sa môže skončiť nielen
na základe právneho úkonu, ale aj na základe právnej udalosti, ktorou je kvalifikované uplynutie času.
V takomto prípade sa pracovný pomer sa skončí bez toho, aby zamestnanec alebo zamestnávateľ

museli vykonať určitý právny úkon. Pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú sa skončí uplynutím
doby dohodnutej v pracovnej zmluve, ku skončeniu pracovného pomeru dôjde bez toho, aby účastníci
pracovného pomeru museli vykonať určitý právny úkon smerujúci k jeho skončeniu. Pracovný pomer
žalobcu sa skončil uplynutím doby určitej bez toho, aby bol potrebný nejaký úkon zo strany žalovaného
Parku kultúry a oddychu alebo Mesta Prešov. Oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa
16.07.2020 učinené primátorkou Mesta Prešov je irelevantné, nakoľko pracovný pomer sa skončil

uplynutím doby určitej, teda dňa 15.07.2020. Medzi stranami sporu je nesporné, že A. B. F. ako
riaditeľovi PKO skončil výkon verejnej funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove dňa 15.07.2020.
Rovnako nesporné je, že pracovný pomer žalobcu bol dojednaný na dobu určitú, do návratu A. B.
F., ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného
teda skončil dňa 15.07.2020 priamo zo zákona uplynutím doby určitej zánikom verejnej funkcie A.

B. F., ako prednostu Okresného úradu v Prešove. Od 16.07.2020 žalobca nebol zamestnancom
žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa pokračoval ďalej vo výkone práce. Nepredložil žiadny listinný ani iný dôkaz o tom,
že by sa zúčastnil pracovného stretnutia FEAD 2020 ani že by vykonával administratívne úkony pre
žalovaného. Nepreukázal ani to, že by tak robil s vedomím a súhlasom zamestnávateľa. Ďalej žalovaný

poukázal na to, že dňa 15.07.2020 A. B. F. po tom čo mu bola doručená listina o skončení verejnej
funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove telefonicky kontaktoval žalobcu a telefonicky mu oznámil,
že bol odvolaný z funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove a že dňa 16.07.2020 sa vráti do práce
ako riaditeľ PKO s tým, že výslovne upozornil žalobcu, aby nevykonával žiadne úkony dňa 16.07.2020.
Tiež poukázal na to, že v zmysle čl. 3 (Riadenie a organizácie práce) bod 1: štatutárnym orgánom

PKO je riaditeľ, ktorý je vymenúvaný a odvolávaný v zmysle § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení. Riaditeľa v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu práv a povinností
riaditeľom určený zástupca riaditeľa. S poukazom na uvedené je zrejmé, že keďže A. B. F. nastúpil
do práce dňa 16.07.2020 ako riaditeľ PKO, nemohol žalobca vykonávať žiadne obvyklé pracovné a
administratívne úkony s vedomím zamestnávateľa, ani ho zamestnávateľ nemohol poveriť výkonom

pracovných úloh, účasťou na nejakom pracovnom stretnutí alebo administratívnymi úkonmi. A. B. F.
ako riaditeľ PKO ani zástupca riaditeľa PKO nezadal žalobcovi dňa 16.07.2020 žiadne pracovné úlohy
ani pokyny. Dôkazné bremeno v tomto smere musí uniesť žalobca, ktorý ho neuniesol a svoje tvrdenia
žiadnym spôsobom nepreukázal. K zmene pracovného pomeru žalobcu z doby určitej na dobu neurčitú
nedošlo. S poukazom na § 77 Zákonníka práce ďalej uviedol, že žaloba je nedôvodná a neprípustná,

nakoľko v tomto prípade nedošlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
ani v skúšobnej dobe ani dohodou, teda k skončeniu pracovného pomeru nedošlo právnym úkonom
zamestnávateľa. V danom prípade ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe právnej udalosti,
a to uplynutím času - doby určitej. Skončenie pracovného pomeru uplynutím doby určitej dňa 15.07.2020
je platné a účinné. Oznámenie o skončení pracovného pomeru pod hlavičkou Primátorky Mesta Prešov

zo dňa 15.07.2020, doručené žalobcovi dňa 16.07.2020, je právne irelevantné, zbytočné a nadbytočné
urobené nad rámec zákona (Zákonníka práce) a nepodlieha preskúmavaniu súdom. Žalobca rovnako
nemá ani nárok na náhradu škody podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko toto ustanovenie
výslovne upravuje situáciu, ak zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď alebo neplatne okamžite skončil
pracovný pomeru, potom by mal zamestnanec nárok na náhradu škody, k čomu v tomto prípade zo

strany žalovaného nedošlo a pracovný pomer skončil uplynutím doby určitej. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.12.2020 doručenom súdu 8.12.2020 uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením
žalovaného, pričom žalovaný nepozná ani svoje vlastné predpisy, keď operuje nedoplneným štatútom

z roku 2014 pričom predkladá žalobca dodatok č. 1 zo dňa 10.04.2019 k predmetnému štatútu. Žalobca
uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanej žalobe. Má za to, že ukončenie pracovného pomeru
bolo nezákonné a porušujúce základne práva žalobcu ako zamestnanca v pozícii slabšej strany. Sám
Park kultúry a oddychu, Prešov ku dnešnému dňu písomne so žalobcom neukončil pracovný pomer,ale bol to zástupca - Mesta Prešov, ktorý vymenúvava, odvoláva a podobne riaditeľa Parku kultúry a
oddychu, Prešov, preto toto tvrdenie je účelové. Dôležitou skutočnosťou je aj fakt, že pracovnú zmluvu
uzatváral žalobca so zástupcom Mesta Prešov. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného týkajúceho sa A. B.

F. žalobca uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu oznámeniu skutočnosti týkajúcich sa ukončenia
pracovného pomeru, a to dňa 15.07.2020, kedy žalobcovi pán F. len telefonicky oznámil, že sa s ním
potrebuje 16.07.2020 stretnúť, na čo mu žalobca povedal, že súhlasí, ale až po 11.00 hod, lebo ide na
Msú na stretnutie k FEAD-u a že keď skončí hneď mu dá vedieť. Pán F. súhlasil, do kancelárie riaditeľa
PKO v Čiernom orly prišiel po žalobcovom návrate zo stretnutia k FEAD-u , kde mu oznámil, že skončil

ako riaditeľ, lebo jeho včera (15.07.2020) odvolali. K dnešnému dňu od pána A. B. F. nedostal žalobca
akýkoľvek písomný dokument týkajúci sa ukončenia jeho pracovného pomeru. Predmetné vyjadrenie
nedokazuježiadneskutočnostivyvracajúcejehonárokobsiahnutývžalobe.Dňa16.07.2020sazúčastnil
žalobca prípravného rokovania/porady týkajúceho sa organizácie už V. ročníka festivalu architektúry a
dizajnu FEAD 2020, podujatia, ktoré je u pani primátorky prioritou čo prejavuje každoročnou záštitou
nad týmto podujatím aj finančnou podporou z mesta a kde od prvého ročníka je PKO nezastupiteľným

partnerom, lebo zastrešuje technické zabezpečenie a sprievodný program. V tento deň (16.7.2020)
žalobca vykonával aj ďalšie administratívne úkony súvisiace s výkonom jeho povolania, resp. funkcie,
pričom poukázal na čestné prehlásenia svedkov, ktorí boli prítomní na rokovaniach so súvisiacim
plánovaním predmetného podujatia. Pán A. B. F. v tom čase nemal žiadne vedomosti o činnosti
žalovaného, nevykonával nič pre žalovaného, pričom ani v súčasnosti nič pre žalovaného nevykonáva

a v žiadnom prípade žalobcovi nezakazoval, aby vykonával činnosť.

5. Žalovaný následne vo vyjadrení zo dňa 22.12.2020 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení
s tým, že k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný s ním do dnešného dňa neskončil pracovný pomer uviedol,
že pracovný pomer žalobcu sa skončil „ipso facto" uplynutím doby určitej, na ktorú bol uzavretý,

pričom k takémuto spôsobu skončenia pracovného pomeru nie je potrebný žiaden písomný dokument
zamestnávateľa, žiaden právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru ani žiadne oznámenie
zamestnávateľa o uplynutí doby určitej a skončení pracovného pomeru na základe právnej udalosti.
Podľa bodu 3. pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 pracovný pomer žalobcu bol dohodnutý na dobu
určitú a to do návratu A. B. F., riaditeľa Parku kultúry a oddychu z verejnej funkcie prednostu Okresného

úradu Prešov, najneskôr však do 02.05.2016. Dňa 02.05.2016 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej
zmluvy medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, v zmysle ktorej bodu
1. pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú, najneskôr do 31.05.2016. Dňa 31.05.2016 bola
uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako
zamestnancom, v zmysle ktorej bodu 1. sa ustanovenie platnej pracovnej zmluvy v bode 3. mení

nasledovne: Pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú, do návratu A. B. F., ktorý je dlhodobo
uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa Parku kultúry a oddychu, resp. do skončenia
alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala neskôr. V tomto prípade teda
nebolo nutné a ani možné aplikovať ust. čl. 3 (Riadenie a organizácia práce) bod 1 Štatútu Parku kultúry
a oddychu v Prešove, v zmysle ktorého štatutárnym orgánom PKO je riaditeľ, ktorý je vymenúvaný a

odvolávaný v zmysle §11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Pracovný pomer
žalobcu u žalovaného skončil dňa 15.07.2020 priamo zo zákona uplynutím doby určitej, a to zánikom
verejnej funkcie A. B. F. ako prednostu Okresného úradu v Prešove. Od 16.07.2020 teda žalobca
nebol zamestnancom žalovaného. Tvrdenia žalobcu ohľadne stretnutia s A. B. F. sú nepravdivé. Dňa
15.07.2020A.B.F.,potomčomuboladoručenálistinaoskončeníverejnejfunkcieprednostuOkresného

úradu v Prešove telefonicky kontaktoval žalobcu a telefonicky mu oznámil, že bol odvolaný z funkcie
prednostu Okresného úradu v Prešove ku dňu 15.07.2020 a že dňa 16.07.2020 sa vráti do práce ako
riaditeľ PKO s tým, že výslovne upozornil žalobcu, aby nevykonával žiadne úkony dňa 16.07.2020. A. B.
F. ako riaditeľ PKO nemal vedomosť o tom a neudelil súhlas s tým, aby žalobca sa dňa 16.07.2020 sa
zúčastnil na MsÚ v Prešove na prípravnej porade FEAD 2020 v pozícii riaditeľa PKO. Žalobca neoznámil

v telefonickom rozhovore A. B. F. uskutočnenom dňa 15.07.2020, že dňa 16.07.2020 ide na prípravnú
poradu FEAD 2020 a keby žalobca túto skutočnosť A. B. F. oznámil, tento by mu túto účasť výslovne
zakázal, o to viac, že by sa na porade mal žalobca zúčastniť ako riaditeľ PKO. Vzhľadom na to, že A.
B. F. nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalobca sa dňa 16.07.2020 chystá na prípravný výbor FEAD
2020 nemohol mu to logicky ani zakázať. A. B. F. ako riaditeľ PKO nezadal žalobcovi dňa 15.07.2020

ani dňa 16.07.2020 žiadne pracovné úlohy ani pokyny, ani nemal vedomosť o tom, že žalobca mal
byť na pracovisku, resp. na nejakom pracovnom stretnutí FEAD 2020, resp. že mal vykonávať nejakú
prácu pre zamestnávateľa. Pokiaľ ide o žalobcom predložené sms správy s A. B. F. z týchto nevyplývajú
skutočnosti v prospech žalobcu, nepreukazujú, že A. B. F. súhlasil s účasťou žalobcu na FEAD 2020ani to, že by žalobca upozorňoval A. B. F., že ide dňa 16.07.2020 na poradu FEAD 2020, resp. že by ho
žalobca dňa 16.07.2020 upozorňoval, že žalobca je na porade FEAD 2020 a potom sa vráti. Pokiaľ ide
o žalobcom predložené emaily z týchto je zrejmé, že dňa 01.07.2020 bol z kancelárie primátorky mesta

Prešov doručený email žalobcovi, že dňa 07. júna 2020 (zrejme preklep, malo byť správne „júla") pozýva
primátorka viaceré osoby na koordinačné stretnutie k príprave FEAD 2020. Z emailu zo dňa 7.7.2020
od J. K. C. - A. je zrejmé, že na stretnutí dňa 07.07.2020 bolo pracovné stretnutie FEAD 2020 zvolané
na deň 15.07.2020 o 10.00hod. v kancelárii vedúcej OÚr, AaV, čd. 415. Z emailu zo dňa 14.7.2020 o
10:45hod.odJ.K.C.-A.jezrejmé,žepracovnéstretnutieFEAD2020zvolanénadeň15.07.2020ol0:00

hod. bolo presunuté na 16.07.2020 o 10.30hod. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedome zneužil
situáciu, keď na stretnutie pôvodne zvolané na deň 15.07.2020, o ktorom nikoho v PKO neupovedomil,
ktoré následne bolo preložené na deň 16.07.2020, išiel bez súhlasu a vedomia zamestnávateľa a v
tom čase riaditeľa PKO A. B. F.. Pokiaľ by sa stretnutie FEAD 2020 uskutočnilo v pôvodnom termíne
dňa 15.07.2020, situácia, ktorú navodil žalobca podanou žalobou, by vôbec nevznikla a žalobca by
nemohol argumentovať údajným pokračovaním v práci aj po uplynutí doby určitej. Žalovaný zdôraznil,

že žalobca vôbec nemal ísť na pracovné rokovanie FEAD 2020 dňa 16.07.2020 na MsÚ v Prešove,
nakoľko sa jeho pracovný pomer skončil dňa 15.07.2020, a nemal tam ísť ani v pozícii riaditeľa PKO ani
v pozícii radového zamestnanca PKO. Účastníci rokovania logicky neskúmali pracovnú pozíciu žalobcu
v PKO, resp. či je ešte zamestnancom PKO, nakoľko toto je len v kompetencii PKO ako zamestnávateľa.
K čestnému prehláseniu A. E. o tom, že žalobca sa dňa 16.07.2020 zúčastnil na prípravnej porade

festivalu FEAD 2020 v pozícii riaditeľ PKO, žalovaný uviedol, že A. E. vôbec nebola prítomná na porade
FEAD dňa 16.07.2020 na MsÚ v Prešove a preto jej Čestné vyhlásenie je nepravdivé a klamlivé. K
čestnému prehláseniu J. A. o tom, že žalobca sa dňa 16.07.2020 zúčastnil na prípravnej porade festivalu
FEAD 2020 v pozícii riaditeľ PKO žalovaný uviedol, že tento určite nezisťoval na porade FEAD 2020,
kde sa zúčastnilo viacero osôb, či sa tam žalobca zúčastňuje ako riaditeľ PKO. J. A. nemohol mať

vedomosť o vnútorných pomerov v PKO, o skončení funkcie J. B. F. a tým aj skončení pracovného
pomeru žalobcu, nakoľko J. A. ako osoba mimo MsÚ v Prešove a mimo PKO nemala tieto informácie
a nebola kompetentná zisťovať, či žalobca je riaditeľom PKO. A. E. vôbec nebola prítomná na rokovaní
FEAD 2020 dňa 16.07.2020 a napriek tomu podpísala takéto čestného prehlásenie, žalobca poslal
emailom zo dňa 03.12.2020 rovnaké čestné prehlásenie aj pani E. L., bývalej zamestnankyni PKO,

v súčasnosti zamestnankyni Mestského úradu v Prešove, ktorá sa zúčastnila na porade FEAD 2020
dňa 16.07.2020 a v ktorom emaily dňa 03.12.2020 žalobca žiada p. E. L., s apelom na ich dlhoročnú
spoluprácu a priateľstvo o jej údaje do čestného prehlásenia, ktorého text jej žalobca v prílohe emailu
zo dňa 03.12.2020 zaslal a ktorý je presne identický s textom podpísaným A. E. a J. A., ktoré predložil
žalobca do súdneho spisu. Ďalej žalobca v emaily zo dňa 03.12.2020 p. E. L. uviedol, že ak podpíše

toto čestné prehlásenie, nemusí sa zúčastniť pojednávania ako svedok. Je teda zrejmé, že žalobca
nepreukázal, že sa zúčastnil na porade FEAD 2020 so súhlasom a vedomím zamestnávateľa. K zmene
pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú nedošlo. Žaloba je teda nedôvodná a neprípustná.
K skončeniu pracovného pomeru nedošlo právnym úkonom zamestnávateľa a nemožno rozhodovať o
neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.07.2020. Rovnako je nedôvodná žaloba v časti,

že pracovný pomer trvá, nakoľko nedošlo k zmene pracovného pomeru žalobcu z doby určitej na dobu
neurčitú. Žalovaný ďalej zotrval aj na svojom stanovisku ohľadne náhrady škody uplatňovanej podľa
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce.

6. Žalobca ani v podaní zo dňa 07.07.2021 doručenom súdu 12.07.2021 neodstránil vady žaloby, ako

mu to bolo uložené v uznesení č.k. 9Cpr/14/2021 – 56 zo dňa 22.6.2021. V citovanom podaní žalobca
zotrval na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v žalobe a v predchádzajúcich podaniach s tým, že
poukázal na sms komunikáciu s primátorkou mesta Prešov M. N..

7. Žalobca následne po tom čo splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v predmetnom konaní

podaním doručeným súdu dňa 23.11.2021 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 26.11.2021
spresnil žalobu čo do označenia žalovaného aj petitu žaloby. Na základe uvedeného súd uznesením č.k.
9Cpr/14/2021 – 122 zo dňa 10.05.2022 konanie vo vzťahu k žalovanému 2. zastavil, vo vzťahu žalobcu
ažalovaného2.náhradutrovkonanianepriznalaďalšímvýrokompripustilzmenužalobyvnasledujúcom
znení:

„Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.7.2020 dané žalovaným voči žalobkyni
je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 2.11.2015 naďalej trvá. Žalovaný je povinný v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomerunasledovne:1. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 7.8.2020 do zaplatenia, 2. sumu
1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 7.9.2020 do zaplatenia, 3. sumu 1.938,31 eur spolu
s 5 % úrokom z omeškania od 7.10.2020 do zaplatenia, 4. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom

z omeškania od 7.11.2020 do zaplatenia, 5. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania
od 7.12.2020 do zaplatenia, 6. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 7.1.2021 do
zaplatenia, 7. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 7.2.2021 do zaplatenia, 8. sumu
1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 7.3.2021 do zaplatenia, 9. sumu 1.938,31 eur spolu
s 5 % úrokom z omeškania od 7.4.2021 do zaplatenia, 10. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom

z omeškania od 7.5.2021 do zaplatenia, 11. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania
od 7.6.2021 do zaplatenia, 12. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 7.7.2021 do
zaplatenia, 13. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 7.8.2021 do zaplatenia, 14. sumu
1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 7.9.2021 do zaplatenia, 15. sumu 1.938,31 eur spolu
s 5 % úrokom z omeškania od 7.10.2021 do zaplatenia, 16. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom
z omeškania od 7.11.2021 do zaplatenia, 17. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od

7.12.2021 do zaplatenia. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.“

8. Vo vyššie uvedenom podaní doručenom súdu dňa 23.11.2021 okrem iného žalobca k samotnému
pracovnému pomeru žalobcu u žalovaného ďalej uviedol, že A. B. F. zanikla verejná funkcia dňa

15.7.2020 čo bolo žalobcovi oznámené až 16.7.2020 po tom ako už pol dňa vykonával svoju prácu
a okrem toho mu táto skutočnosť nebola oznámená žiadnym relevantným spôsobom. Zákonník práce
vyžaduje pri skončení pracovného pomeru či už výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného
pomeru písomnú formu. Na základe uvedeného sú presvedčení, že aj oznámenie skutočnosti, ktorá
zakladá skončenie pracovného pomeru žalobcu je povinný jej žalovaný oznámiť v písomnej forme

obzvlášť, ak sa skončenie pracovného pomeru viaže na skutočnosť o ktorej žalobca nemohol a nemal
odkiaľ mať vedomosť, nakoľko skončenie pracovného pomeru žalobcu nebolo viazané na uplynutie času
napr. do 15.7.2020, teda na určitý dátum, ktorý je bežnou verejne dostupnou informáciu ale na zánik
verejnej funkcie A. B. F., o ktorom nemal odkiaľ mať žalobca vedomosť ak by mu to nebolo oznámené. Z
uvedeného dôvodu sú aj vyjadrenia žalovaného, že žalobca zneužil situáciu keď sa zúčastnil stretnutia

k FEAD 2020 absolútne odporujúce skutočnosti, nakoľko žalovaný nijako nepreukázal, že by žalobcovi
oznámil návrat A. B. F. na pozíciu riaditeľa žalovaného, ktorý by zakladal skončenie jej pracovného
pomeru. Žalobca si dňa 16.7.2020 len štandardne plnil svoje pracovné povinnosti. Tvrdenie, že A. B. F.
telefonicky oznámil žalobcovi, že bol odvolaný z funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove a že dňa
16.7.2020 sa vráti do práce ako riaditeľ PKO s tým, že výslovne upozornil žalobcu, aby nevykonávala

žiadneúkonydňa16.7.2020je nepravdivéanepreukázané.To,žetototvrdeniejenepravdivépotvrdzuje
aj skutočnosť, že žalobca bol dňa 16.7.2020 už ráno v práci, v sídle žalovaného, odkiaľ aj s kolegyňou
paniA.E.L.spoločneišlinarokovanieohľadomFEAD2020.Akbymalobyťpravdoutočotvrdížalovaný,
že A. B. F. začal 16.7.2020 vykonávať svoju funkciu riaditeľa a upozornil žalobcu aby už 16.7.2020
nevykonával žiadne úkony, A. B. F. by mal byť 16.7.2020 v sídle žalovaného tak ako žalobca a vykonávať

svoju funkciu a ak by tak urobil zistil by, že žalobca je v práci a vykonáva svoje bežné pracovné povinnosti
v čom bol povinný mu zabrániť, nakoľko ak by zamestnanec prišiel po uplynutí doby do práce a chcel
vykonávaťprácu,zamestnávateľsamusípostaraťoto,abyzamestnanecprácunemoholvykonávaťaak
je možné, zamestnanca vôbec na pracovisko nevpustiť. Nič také sa nestalo, čo len potvrdzuje pravdivosť
tvrdení žalobcu oproti tvrdeniam žalovaného, že A. B. F. žalobcovi oznámil, že bol odvolaný z funkcie

prednostu Okresného úradu v Prešove a že dňa 16.7.2020 sa vráti do práce ako riaditeľ PKO s tým, že
výslovne upozornil žalobcu, aby nevykonával žiadne úkony dňa 16.7.2020, ktoré ničím nepreukázal.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právnych zástupcov sporových strán,
výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov: A. O. E., A. E. L., A. A. E., B. D., A.

B. F. a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

10. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že od dňa 02.11.2015 vykonávala funkciu riaditeľky
PKO v Prešove. Do 31.05.2016 bola poverená riadením do uznesenia zo dňa 23.05.2016, z mesta
jej prišlo zo dňa 31.05.2016 že je riaditeľka nie poverená riadením. Túto funkciu vykonávala až do

momentu, keď sa stala táto vec a to keď jej prišiel A. F. dňa 16.07.2020 niekedy okolo obeda asi 12.00
oznámiť, že skončila, že on sa vrátil, že on bol odvolaný. Toto stretnutie mali dohodnuté deň predtým,
ale v takom zmysle, že jej zatelefonoval A. F. okolo 15:30 – 16:00, načo zrušila jeho hovor, lebo bola
na nákupe. Potom mu zavolala a on jej povedal, že Edita potrebujem sa zajtra s tebou stretnúť. Onapovedala OK, ale s tým, že doobeda má stretnutia, že ide na stretnutie na Mestský úrad k FEAD-u, načo
jej povedal OK, ona mu povedala, že sa mu ozve, keď skončia. Po tomto rozhovore išla na návštevu,
potom prišla domov to bolo dňa 15.07.2020. Na druhý deň ráno si išla zacvičiť a potom išla do PKO

v budove Čierneho orla do svojej kancelárie okolo 09:00 hod. Po bežných pracovných úkonoch, ktoré
vykonávala ako riaditeľka, t. j. skontrolovala emaily a pripravovala sa na poradu, ktorá mala byť o 10.30
na Mestskom úrade, potom išla po pani L. a išli na Mestský úrad. Poradou myslela ňou už uvádzané
stretnutie FEAD-u, kde poznamenala, že to bolo preložené zo dňa 15.07.2020 na deň 16.07.2020, ale
nie z dôvodov na strane PKO, ale kvôli tomu, že z Mestského úradu hlavná architektka sa nemohla

dňa 15.07.2020 zúčastniť, lebo sa to robilo v kancelárii u nej. Porada prebiehala tak ako mala, pričom
žalobkyňa aj p. L. odišli pred skončením asi okolo 11:45. Vtedy poslala sms p. F., že až teraz skončili a že
uteká k sebe a čaká ho. Keď prišla do kancelárie, prišiel za ňou do kancelárie p. F. a ona si fakt myslela,
že sa prišiel dohodnúť ako to bude ďalej, lebo bolo jasné že ho odvolajú, len nebolo jasné kedy. On
prišiel a povedal ,,som tu, si skončila, odovzdaj notebook a mobil, dúfam, že si dnes nič nepodpisovala“.
Povedala mu, že ako to, že skončila, načo jej on povedal, že či jej nevolala primátorka, lebo ho včera

odvolali a poslal jej sms. Tak mu žalobkyňa povedala, že jej nevolala. On povedal, že ho odvolali včera,
že mu prišiel email poobede dňa 15.07.2020. Žalobkyňa povedala, že jej nikto nič nepovedal, volala pani
primátorke, nedvíhala, volala zástupcovi pánovi P., právničke p. P. a ona jej jediná povedala, že to práve
teraz rieši pani primátorka s pani Q., to je vedúca oddelenia, kde je aj právne oddelenie. Potom asi okolo
13:00 – 13:30 ju zavolal p. P. aby prišla k nemu, tiež sa čudoval prečo nastala taká situácia, lebo si

myslel, že už jej to bolo oznámené. Ona mu povedala, že hlavne, že všetci vedia, len ona nie. Ešte mu
povedala, že bola aj na stretnutí k FEAD-u a že čo má robiť. Za práce 25 rokov mestu, ostala okamžite
na ulici, bez akéhokoľvek varovania. Ak by to vedela, tak by nešla dňa 16.07.2020 v kľude si zacvičiť
a potom pripravovať festival a chystať sa na prezentáciu ich práce, myslí si, že každý súdny človek by
to mal pochopiť, že keby vedela, že sa niečo také deje, tak to rieši. Ak žalovaná strana tvrdí, že sa

zúčastnila všetkých výberových konaní na riaditeľa ktoré boli, že tým priznáva, že berie do úvahy že jej
pracovný pomer skončil, uvádza, že to nie je pravda, lebo nežaluje za to, že jej skončil post riaditeľky, ale
že jej pracovný pomer naďalej trvá nie ako riaditeľky, ale ako zamestnanca PKO. Preto sa nezúčastnila
všetkých výberových konaní, ale len na funkciu riaditeľky, lebo má za to, že jej pracovný pomer naďalej
trvá. Za 25 rokov práce jej nepovedali ani ďakujem. V PKO bolo X voľných pracovných miest, dve išli

na materskú, dvaja išli do dôchodku, aj pani L. odišla na Mestský úrad opäť, ktorej miesto je doteraz
neobsadené. Ona si zodpovedne plnila svoju funkciu, aj svoje pracovné povinnosti bez vedomia toho, že
končí,nerobilažiadneľstivéveciapretotvrdí,žejejpracovnýpomernaďalejtrváakozamestnanecPKO.
V odpovediach na otázky žalobkyňa uviedla, že stretnutia ohľadom FEAD dňa 16.07.2020 sa zúčastnili
architekta M. E., J. E. A., za Pamiatkový úrad pani R. B., z odboru hlavného architekta bol p. C., šéf

kancelárie primátorky p. S., druhý zástupca primátorky p. T., ona s pani L., a ešte tam boli aj ďalší
ľudia, ktorých uviesť nevedela. Bavili sa len o FEAD-e. Mesto Prešov je zriaďovateľom PKO, riadi
všetky procesy ohľadom štatutára a riaditeľa v súvislosti s Mestským zastupiteľstvom. Jej prvá pracovná
zmluva bola zo dňa 02.11.2015, podľa nej išla na 80% ako poverená riadením PKO a na 20% na
Mestskom úrade so svojou pôvodnou agendou. Po vymenovaní do funkcie riaditeľa PKO svoju funkciu

vykonávala na 100% v súvislosti s uznesením mestského zastupiteľstva dňa 23.05.2016. Jej pracovný
pomer u žalovaného by mal naďalej trvať ako šéf programového oddelenia alebo na referáte programu,
nevie presne aká je tam teraz štruktúra, ale skrátka na programovom oddelení. 16.7.2020 nedošlo
k zmene práce, robila svoju prácu ako riaditeľka a pripravovala sa na FEAD, čo vlastne je prácou aj
programového oddelenia, takže nemusela byť žiadna zmena druhu práce. Zúčastnila sa uvedeného ako

riaditeľka PKO, nie ako zamestnanec. A ako bola vyhotovovaná prezenčná listina to nevie, zapísala sa
zrejme tak, ako sa zapisovali ostatní, určite tam figurovalo PKO. Pokiaľ ide o odhlásenie zo sociálnej
poisťovne uviedla, že sa jej zdá, že to urobil p. F. keď išiel ku nej do kancelárie, takže dňa 16.07.2020.

11. Štatutárny zástupca žalovaného A. O. E. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že posledný deň

kedy bol v kontakte so žalobkyňou ako riaditeľkou PKO bol deň 15.07.2020, kedy ho ako jeho priama
nadriadená poverovala nejakými úlohami. V tom čase bol radovým zamestnancom PKO na pozícií
vedúci technického oddelenia. Mali indície, že k zmene na poste štatutára z dôvodu prepúšťania, alebo
odvolávania prednostov Okresných úradov dôjde. Vtedy sa prvý krát dozvedel, resp. bola mu daná
informácia, že pani C. je dočasnou riaditeľkou, do návratu A. F., ktorého dovtedy nepoznal a nevidel.

Nasledujúci deň 16.07.2020 prichádzal ráno do práce okolo 06:30, bolo mu hneď pri vstupe do práce
domovníkom a ďalšími zamestnancami oznámené, že pani C. nie je riaditeľka a od dnes je riaditeľom
A. F.. Pre neho to neznamenalo nič osobné, bral to ako zmenu na poste štatutára. V deň 16.07.2020 sa
s pani C., ani s pánom F. nestretol, ani ich nevidel v ich organizácií. On rovnako, ako aj všetci ostatníradoví zamestnanci boli v očakávaní aké kroky budú nasledovať ďalej. Ako bude táto zmena na pozícií
štatutára PKO prebiehať. V ten deň sa podľa neho v práci nenastalo nič výnimočné, každý si vykonával
svoje bežné pracovné povinnosti. S pánom F. sa prvý krát videl a teda osobne stretol až dňa 17.07.2020,

na krátkej kontaktnej porade zamestnancov s členom vedenia PKO. Toľko z jeho pohľadu. Čo sa stalo
následne, nevie presne. Dátum, možno 17.-18.07.2020 keď v kancelárií riaditeľa bol prítomný ako člen
inventarizačnej komisie, pri vykonaní mimoriadnej inventarizácie zariadenia kancelárie a technického
vybavenia, kedy prebiehalo odovzdanie tohto inventára, ktoré odovzdávala pani C..
V odpovediach na otázky uviedol, že si presne nespomína kto mu konkrétne 16.07.2020 povedal,

že pani C. už nie je riaditeľkou, ale bol to jeden z dvoch domovníkov ktorých v práci majú, ktorí sa
striedajú a upratovačky, ktoré boli vo vestibule. Nevie odkiaľ oni mali túto informáciu. S riaditeľom PKO
ako takým, nebolo pravidlo aby radoví zamestnanci prichádzali do kontaktu každý deň. Či pán F. dňa
15.07.2020 oznámil žalobkyni, že skončil vo funkcii prednostu, týmito informáciami sa osobne začal
zaoberať až mesiac a niečo po tejto udalosti a to z pozície zástupcu riaditeľa PKO. To že pán F. oznámil
svoje odvolanie žalobkyni a následne nástup do funkcie riaditeľa PKO mu povedal osobne p. F.. Túto

informáciu mu neskôr potvrdil aj viceprimátor pán P.. Pokiaľ ide o odhlásenie žalobkyne zo sociálnej
poisťovne, túto agendu má v PKO na starosti personalistka p. D., ktorá mu potvrdila, že na základe
telefonátu dňa15.07.2020 pár minút pred 15:00 hod. keď jej volal A. F., ho pani D. prihlásila do sociálnej
poisťovne a následne odhlásila pani C., keďže tento úkon sa v zmysle legislatívy musí urobiť deň pred
ukončením pracovného pomeru. V PKO je vedená dochádzková kniha a podľa jeho informácií riaditeľ

sa do tejto dochádzkovej knihy nezapisuje, ako jediná výnimka, resp. nie je povinný sa zapisovať.

12. Svedok A. E. L. pri výsluchu uviedla, že so žalobkyňou je len v kolegiálnom vzťahu. Pokiaľ ide
o žalovaného, tam už nie je zamestnaná. K veci samej uviedla, že bola zamestnaná ako odborný referent
v PKO. Pracovala tam do dňa 01.12.2020, potom išla na Mestský úrad. Nevie čo sa vtedy dialo, oni

ako radoví zamestnanci boli na 80% a do práce chodili podľa rozpisu. Emailové správy si mohli čítať aj
doma a ona si doma prečítala email zo dňa 14.07.2020, ktorý jej prišiel o 10:45 od vedúceho odboru
školstva MÚ a následne jej prišla správa od pani riaditeľky, že porada z 15.07.2020 sa prekladá na
16.07.2020 o 10:30 hod. Ona jej odpísala, ani nevie čo, ale tuší, že jej odpísala, že to berie na vedomie.
Keď prišla 16.07.2020 do práce na desiatu, keďže bola zamestnaná na 80%, vzala si svoje poznámky,

ktoré potrebovala na poradu a išla za pani riaditeľkou jej oznámiť, že je v práci, pripravená na poradu.
Tá porada bolo vlastne stretnutie k festivalu pod skratkou FEAD, mal sa predstaviť program, ktorý bol
pripravený vonku na pódiu. Sedela v kancelárií, kývla jej, že len niečo vybaví a idú. Išli na poradu, po
porade sa vrátili, s tým, že keďže ona bola len na 80%, odniesla poznámky do kancelárie a odišla domov.
V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom kedy riaditeľka skončila vo funkcii

riaditeľky PKO, mala iné problémy. V ten deň 16.07.2020 jej nikto nepovedal, že by pani C. skončila vo
funkcii a že má prísť pán F.. Táto informácia nepadla ani na FEAD-e. V PKO sa v ten deň stretla s pani
E., s ňou sedela v kancelárií, s ňou sa pozdravila. A na druhej strane kde mala riaditeľka kanceláriu,
dievčatá majú otvorenú kanceláriu, takže sa s nimi len pozdravila, nerozprávala sa s nikým. Žalobkyňa
jej emailom poslala na podpis čestné prehlásenie.

13. Svedok A. A. E. pri výsluchu uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k žalobkyni, u žalovaného je
zamestnaná. K veci samej uviedla, že pracuje na programovom oddelení, pracovala tam aj v roku 2020.
S odstupom času 15. júl a 16. júl 2020 vyzerali ako normálne pracovné dni, každý si robil svoju prácu.
Dňa 15.07.2020 malo byť jedno pracovné stretnutie na Mestskom úrade, ktoré sa potom preložilo na

deň 16.07.2020 na ktorom pôvodne mala byť aj ona. Okrem toho, že robí v PKO, tak robí aj Občianske
obrady a v ten deň 16.07.2020 boli tri pohreby. Vzhľadom na túto skutočnosť a to aj vzhľadom na to,
že vykonávala prácu aj za dlhodobo PN kolegu, bolo koronové obdobie, keď sa menil program, takže
poprosila pani riaditeľku aby ju uvoľnila z tejto úlohy v rámci prípravy programu FEAD a aby sa obrátila
na pani L.. Toto sa udialo, že p. L. bola zadelegovaná aby išla na toto stretnutie. Dňa 16.07.2020 pani

riaditeľka a p. L. išli na to stretnutie, a svedkyňa utekala na tie svoje pohreby. Pamätá si to, dohodli sa, že
keď sa vráti pani riaditeľka zo stretnutia a ona z pohrebov, pôjdu spolu na neskorší obed. Medzi druhým
a tretím pohrebom mala telefonát od pani riaditeľky, že už skončila, tak sa jej spýtala ako skončila, ona
povedala, že skončila úplne v PKO, prišiel Emil. Rozhovor skončili, svedkyňa išla robiť pohreb a potom
keď sa vrátila do PKO, pani riaditeľka jej povedala, čo sa udialo, že keď sa vrátila z úradu, prišiel B.

a povedal jej, že nastupuje naspäť ako riaditeľ do PKO.
V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla, že dňa 16.07.2020 pána F. nevidela. V tento deň vypila
kávu s pani riaditeľkou, prišla do kontaktu s kolegyňou pani L. s ktorou sedela v kancelárií a s ďalšími
kolegami z programového oddelenia, to predpokladá. Všeobecne bolo známe, že väčšina prednostovbude končiť, ale nevedeli kedy, ako a kde. Nemala vedomosť, že dňa 15.07.2020 skončil na úrade a
dňa 16.07.2020 bude v PKO, až keď jej to povedala pani C..

14. Svedok B. D. pri výsluchu uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k žalobkyni, u žalovaného je
zamestnaná. K veci samej uviedla, že u žalovaného je zamestnaná ako personalistka a účtovníčka
a to od roku 1991 doposiaľ. Ako personalistke sú jej známe skutočnosti, ako došlo k ukončeniu
pracovného pomeru žalobkyne. Tým, že je personalistka má všetky osobné spisy zamestnancov, aj
bývalej pani riaditeľky. Z pracovnej zmluvy jej bolo jasné, aké bolo ukončenie pracovného pomeru.

Bývalá pani riaditeľka mala v zmluve, že pracovný pomer sa začal a ukončil tým, že bol do návratu,
ukončenia straníckej funkcie pána F. na Okresnom úrade, ako ukončenie funkcie prednostu. Tým, že
bolo všeobecne známe, že sa budú odvolávať prednostovia Okresných úradov, bola pripravená na to,
že sa pán F. vráti. Pán F. bol odvolaný 15.7.2020 s tým, že nastupuje 16.7.2020 a po telefóne jej pán
F. povedal, že nastupuje 16.7.2020 a oboznámil Mestský úrad a pani riaditeľku, že nastupuje 16.7.2020
do zamestnania. Keďže sú pravidlá také, že keď nastupuje nový zamestnanec, tak ho musí deň pred

nástupom nahlásiť na sociálnu poisťovňu, ona ho nahlásila 15.7.2020, že nastupuje 16.7.2020, má o tom
aj registračné listy. Čo sa týka bývalej pani riaditeľky, u tej mala čas ju odhlásiť do 8 dní. Takže to urobila
až 16.7.2020, keď jej priniesla potvrdenie od primátorky o ukončení pracovného pomeru k 15.7.2020.
V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla, že pán F. jej volal 15.7.2020, 10 min. predtým, ako ho
prihlásila. Uviedla, že má so sebou registračný list FO, kde je uvedený čas 15:56, takže volal okolo

15:40. E. F. jej bolo predložené Oznámenie o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe
zákona a potvrdenie o štátnej službe. Svedkyňa predložila súdu na nahliadnutie Oznámenie o ukončení
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. SPSČ–OU č. 2-2020/003022 zo dňa 15.7.2020
A. B. F., podľa ktorého štátnozamestnanecký pomer, štátneho zamestnanca sa skončí 15.07.2020 z
dôvodu: odvolania z funkcie prednostu Okresného úradu Prešov, uznesením vlády SR , č. 471 zo dňa

15.7.2020, dňom 15.7.2020 a potvrdenie o štátnej službe menovaného č. SPSČ–OU 2–2020/003035 zo
dňa 15.07.2020, druh štátnej služby: dočasná štátna služba, pri dobe trvania štátnozamestnaneckého
pomeru od 4.12.2014 do 15.7.2020. Tieto listiny jej boli predložené pánom F. dňa 16.7.2020. 16.7.2020
sa nachádzala v práci aj žalobkyňa. Žalobkyňu videla ráno keď prišla, potom išla na Mestský úrad,
ale presne, to už nevie, 16.7.2020 so žalobkyňou nekomunikovala. V tento deň bol prítomný pán F.

na pracovisku, bol na sekretariáte, s tým, že čakal na pani riaditeľku, bolo to okolo obeda. Keď prišla
na sekretariát, ohľadne inej veci, tak sa akurát s pánom F. pozdravili. V ten deň bola v práci od 7:30
asi do 16:00. Nemá vedomosť o tom, aby prebehol nejaký úkon, aby pani žalobkyňa nevykonávala
toho 16.7.2020 svoju činnosť. E. F. boli spomínané doklady odovzdané asi okolo obeda. Žalobkyňu
odhlásila z príslušného registra sociálnej poisťovne 16.7.2020 o 14:34, čo citovala z dokladu ktorý mala

so sebou, registračného list FO pani žalobkyne, kde je pri dátume 16.7.2020 uvedený čas 14:34:49. Dňa
16.7.2020 videla žalobkyňu prísť, nesedela s ňou, takže nemôže posudzovať či vykonávala prácu a ako
už povedala, vedela, že pani riaditeľka odišla potom na Mestský úrad. Či žalobkyňa prišla 16.7.2020
s vedomím a súhlasom pána F., k tomu sa vyjadriť nevedela. Že sa budú odvolávať prednostovia vedela
z médií, čo bolo všeobecne známe.

15. Svedok A. B. F. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k sporovým stranám.
K veci samej uviedol, že v PKO bol na pozícii riaditeľa od roku 2003 do r. 2014, kedy bol uvoľnený
na výkon funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove. Tam bol prakticky až do 15.7.2020, kedy
rozhodnutím vlády zo dňa 15.7.2020 s okamžitou platnosťou bol odvolaný. To odvolanie prišlo mailom,

s tým že ráno 16.7.2020 ak chce a on to považoval za svoju povinnosť, môže prísť odovzdať svoj úrad
novému prednostovi. Na to ihneď upovedomil vedenie mesta, že končí a vracia sa na svoje pôvodné
miesto riaditeľa PKO. Na to volal vtedajšej pani riaditeľke C., kde jej oznámil, že bol odvolaný a že končí
ako riaditeľka dňom 15.7.2020 a ďalším dňom 16.7.2020 nastupuje on s tým, že jej ešte povedal, že dňa
16.7.2020 príde v dopoludňajších hodinách prevziať si PKO s tým, že mu pani C. na to povedala, že ona

má ešte nejakú pracovnú poradu, nejaký FEAD alebo niečo také s architektmi a na to jej on povedal, že
16.7.2020 už nie je riaditeľkou, že končí už 15.7.2020 aj ako zamestnanec. Ona zamestnanec nebola,
jej poverenie skončilo dňom 15.7.2020, teda jeho ukončením funkcie. Povedal jej, že na tú poradu nemá
ísť, pretože už nie je riaditeľkou. Ona ale povedala, že pôjde, no a on jej povedal, že už nie je riaditeľkou,
ani zamestnankyňou PKO. On jej zabrániť nemohol.

V odpovediach na otázky svedok uviedol nasledujúce. Pokiaľ ide o to, či vo všeobecnosti očakával
svoje odvolanie z funkcie prednostu uviedol, že už v médiách rezonovali v tom čase informácie, že sa
uznesením vlády budú meniť prednostovia. Vtedy ich vymenili 52 naraz. Bolo to v zmysle Zákona o
štátnej službe, i keď trochu neštandardné, kde ich do hodiny odvolali. Takže áno očakával to, v priebehuposledných 2 – 3 týždňov, že dôjde k jeho odvolaniu. Telefonicky informoval pána viceprimátora P.,
kde mu oznámil svoje odvolanie a návrat do PKO, 15.7.2020 o 15:08. Tieto informácie má z výpisu
telefonických hovorov, ktorý priniesol so sebou na pojednávanie. Žalobkyňu telefonicky kontaktoval

15.7.2020o15:33,aleneboladostupná,následne15:37mudvihlatelefón,kdejejdaltúinformáciu,čouž
ajspomínal.Ďalejkontaktoval15.7.2020o15:43paniD.abysplnilapovinnosťanahlásilahodosociálnej
poisťovne. S tým že od 16.7.2020 je už na svojom pôvodnom mieste. Pani D. pracuje na mzdovej učtárni
akopersonalistkaamzdárka.PaniD.povedal,žeuznesenímvládybolodvolaný,ženastupuje16.7.2020
do PKO a tým pádom končí poverenie pani C., že je potrebné ju odhlásiť zo sociálnej poisťovne. Časovo

presne nepovie ako to 16.7.2020 bolo, ale určite do takej 17tej hod. tam bolo ešte množstvo povinností
a bola to streda, kedy boli aj úradné hodiny do 17:00 hod na Okresnom úrade. 16.7.2020 na Okresnom
úrade odovzdal agendu novému prednostovi okolo pol 9 a do PKO prišiel okolo 10:00 – 10:30 kde
čakal, kým príde pani C.. Opäť jej oznámil, že je tu, že preberá agendu. Myslí, že spomínala, že bola
na tej porade, ale on to považoval už za vybavené, že jej oznámil, že končí funkciu prednostu, a tým
pádom končí jej poverenie na výkon funkcie riaditeľky počas jeho uvoľnenia. Uznesenie vlády je verejne

dostupná informácia, nadobúda automaticky účinnosť. Dňa 16.7.2020 sa stretol s pani C. okolo obeda.
Pani C. na neho pôsobila dojmom, že je zaskočená, že si celkom neuvedomuje, že už je tu on. Pokiaľ ide
o to, že sa pani C. po ich rozhovore ešte zdržiavala na pracovisku, myslí si, že už nie, ale nevie presne
či nešla k pani E., to nevie určite. Pokiaľ ide o vyhotovenie nejakého písomného protokolu o odovzdaní
agendy myslí si, že tam bol asi nejaký zápis urobený s pani ekonómkou, o odovzdaní počítača, telefónu

a podobne. Pani C. bola odhlásená zo sociálnej poisťovne pani D.. Myslí si, že jeho musela prihlásiť deň
predtým, ale ju mohla odhlásiť až dňom 16.7.2020. On ako riaditeľ nemohol nejako zabrániť pani C. vo
vstupe do budovy PKO dňa 16.7.2020, nebol prítomný, bol na Okresnom úrade, ale keby tam bol, tak
by to bral tak, že si sadnú a idú spraviť nejaký preberací protokol, podobne ako on odovzdal agendu na
Okresnom úrade. Pokiaľ ide o budovu PKO v tom čase tam už nebol 6 rokov, tak presne nevedel ako to

funguje pokiaľ ide o zamykanie budovy, či bol nejaký čipový systém, ale vie, že pri vstupe bol informátor.
Nevie kedy žalobkyňa odovzdala kľúče od kancelárie a od budovy PKO. 16.7.2020 on kľúč nemal,
normálne vošiel cez vchod, išiel na sekretariát a tam čakal. On súhlas žalobkyni na účasť na spomínanej
porade na Mestskom úrade nedal, lebo keď mu v telefonickom rozhovore spomínala, tak nebol jej šéfom,
ani nadriadeným, ani nemal kompetenciu ju poveriť, aby sa zúčastnila tejto porady. Jednak už nebola

na druhý deň v pracovnom pomere. Zároveň predložil súdu výpis z telefonických hovorov z ktorého
citoval a uznesenie MÚ Prešov č. 392/2016 zo dňa 23.5.2016. V ďalších odpovediach na otázky svedok
uviedol, že zamestnanci vedeli, že príde. Bolo to v médiách, že už sa prakticky vrátil naspäť, že už bol
odvolaný, stretol upratovačky, p. D., p. R., p. U., E. L. a na sekretariáte p. A.. Vedeli prakticky o tom, že
nastúpil do PKO. Myslí si, že tam bola aj pani E.. Reakcie boli pozitívne. S tými ľuďmi sa poznal. Myslí

si, že odvolanie ktoré mu došlo emailom nedoručil pani C., ale poslal to p. D., s tým že s p. C. rozprával
telefonicky a jej túto informáciu dal. Oznámil jej, že už ako riaditeľka končí polnocou 15.7.2020. Dňa
15.7.2020 nemal kompetenciu a právo smerom k nej vykonávať nejaké úkony, alebo pokyny a v tom
čase bola jej nadriadenou primátorka mesta. Takže si myslí, že primátorku mala žalobkyňa informovať,
že chce vykonať nejakú pracovnú činnosť aj po uplynutí mandátu na zastupovanie. Zdôraznil jej, že

16.7.2020 už nie je zamestnankyňou. Reakcia žalobkyne bola taká, že ona tam pôjde tak či tak, že to je
nejaká dlhodobejšia záležitosť. Či tam pôjde alebo nepôjde, to on nemohol vedieť, to nemohol ovplyvniť,
bolo to jej rozhodnutie, opakoval, že v tom čase už bol on riaditeľom a ona nebola jeho zamestnankyňou.
PKO na tej porade zastúpenie malo, bola tam p. L., takže nebola účasť p. C. nevyhnutná. 15.7.2020
ešte nebol riaditeľom PKO, túto úlohu, povinnosť mala p. C. a to povinnosť oznámiť pani primátorke, že

sa chystá na tú poradu, napriek tomu, že sa jej skončilo poverenie. Pokiaľ ide o to, že uviedol, že pani
C. bola zaskočená, spresnil, že nevie či použil presné slová, bola to situácia, ktorú je ťažko popísať,
lebo to bola situácia ktorá bola nepríjemná. Viac k tomu nemá čo dodať. Pri jeho telefonáte s pani C.
dňa 15.7.2020 myslí, že bola prítomná p. E., ale nie je si istý, lebo tam išli telefonáty jeden za druhým,
mal veľa povinností, musel obtelefonovať veľa ľudí. Či prišiel dňa 16.7.2020 do kontaktu s pani L. si

už nepamätá.

16. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že pracovný
pomer žalobkyne, založený pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2015, ktorý bol uzatvorený na dobu určitú
do návratu A. B. F. do funkcie naďalej trvá, nakoľko sa tento pomer pretransformoval z doby určitej na

dobu neurčitú a do dnešného dňa nebol riadne a v súlade so zákonom ukončený. Pre transformáciu
pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú je potrebné, aby zamestnanec v danom prípade
žalobkyňa,vykonávalaprácuajpouplynutídobynaktorúbolpracovnýpomerdojednanýaabytútoprácu
vykonávala s vedomím zamestnávateľa. Pokiaľ ide o naplnenie prvej podmienky a teda vykonávaniepráce po uplynutí doby, na ktorú bol pracovný pomer dojednaný to že žalobkyňa prácu vykonávala po
15.7.2020, keď mal podľa tvrdenia žalovaného jej pracovný pomer zaniknúť, jednoznačne potvrdila vo
svojej výpovedi svedkyňa A. E. L., ktorá uviedla, že žalobkyňa dňa 16.7.2020, keď svedkyňa prišla o

10tej do práce a vzala si svoje poznámky a išla k žalobkyni, tá bola vo svojej kancelárii, kývla jej že
len niečo vybaví a idú na stretnutie k FEAD, ktorého sa obe zúčastnili a po tomto stretnutí sa vrátili do
sídla žalovaného. Svedkyňa L. nemala vedomosť o tom, že by žalobkyňa vo svojej funkcii skončila, táto
informácia nepadla ani na stretnutí FEAD, resp. nikto nenamietal, že by žalobkyňa nemala byť na tomto
stretnutí prítomná, lebo už nie je riaditeľkou, či zamestnancom žalovaného a to napriek tomu, že na

samotnom stretnutí bol prítomný zástupca primátorky mesta Prešov, ktorý je zástupcom zriaďovateľa
žalovaného. Rovnako to, že žalobkyňa pokračovala v riadnom výkone práce, aj dňa 16.7.2020, uviedla
vo svojej výpovedi, aj svedkyňa, A. A. E., ktorá taktiež potvrdila, že žalobkyňa bola dňa 16.7.2020
prítomná práci a zúčastnila sa stretnutia FEAD. Táto svedkyňa zároveň uviedla že ani ona, ani žalobkyňa
nemali celé dopoludnie dňa 16.7.2020 vedomosť o tom, že by žalobkyňa mala vo svojej funkcii a na
svojej pozícii skončiť dňa 15.7.2020. Účasť žalobkyne na stretnutí FEAD a riadne pokračovanie vo

výkone práce žalobkyňou dňa 16.7.2020 potvrdzuje aj čestné prehlásenie arch. A.. Pokiaľ ide o výsluch
svedka p. D., tá taktiež jednoznačne potvrdila že dňa 16.7.2020 sa žalobkyňa nachádzala v práci riadne,
tak ako každý iný deň, pričom zároveň uviedla, že to, že by mala zaniknúť funkcia žalobkyne a jej
pracovný pomer mala len z telefonického oznámenia A. F., pričom dňa 15.7.2020 ho nemala podložené
žiadnym listinným dôkazom, nakoľko jej ten bol predložený až 16.7.2020 v dopoludňajších hodinách.

Pokiaľ ide o samotné úkony prihlásenia a odhlásenia do sociálnej poisťovne, prihlásenie p. A. B. F. ako
zamestnanca k 15.7.2020 nezakladá skutočnosť, že žalobkyni bola táto informácia oznámená, nakoľko
touto informáciou disponovala výlučne svedkyňa D. od A. F.. Výpovede svedkov potvrdzujú tvrdenia
žalobkyne, že dňa 16.7.2020 riadne vykonávala svoju prácu. Pokiaľ ide o vedomie zamestnávateľa o
tom, že naďalej vykonávala svoju prácu, žalobkyňa kategoricky odmieta opätovne, že by jej bolo A.

F. oznámené, že dňa 16.7.2020 sa vracia na miesto riaditeľa žalovaného a jej pracovný pomer dňa
15.7.2020 končí. Žalobkyňa trvá na tom, že A. B. F. jej dňa 15.7.2020 v popoludňajších hodinách volal
a požiadal ju o stretnutie dňa 16.7.2020, kde mu ona oznámila, že súhlasí ale až po stretnutí na MÚ
k FEAD a že sa mu žalobkyňa ozve, keď toto stretnutie skončí, s čím on súhlasil, čo potvrdzuje aj
sms žalobkyne pre p. F. dňa 16.7.2020 o 11:43 v znení citujem : „ahoj B., teraz sme skončili, utekám

ku sebe a čakám ťa.“ Až na tomto stretnutí dňa 16.7.2020 žalobkyni A. F. oznámil, že jej pracovný
pomer skončil k 15.7.2020 pričom toto oznámenie prišlo až po tom ako už polovicu dňa 16.7.2020
vykonávala svoju prácu. Nakoľko to, že oznámenie skončenia prac. pomeru žalobkyni dňa 15.7.2020
nenastalo, jedná sa o negatívnu skutočnosť a od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby túto
skutočnosť preukázala, napriek tomu sú presvedčení, že to že táto skutočnosť dňa 15.7.2020 nenastala,

vyplýva z viacerých vykonaných dôkazov. Napriek tomu, že právny zástupca žalovaného uviedol, že
oznámenie pod hlavičkou primátora Prešov, ktorý je zriaďovateľom žalovaného, zo dňa 15.7.2020, ktoré
bolo žalobkyni doručené viceprimátorom mesta Prešov K. P., dňa 16.7.2020 je nadbytočné a právne
irelevantné, majú zato, že tomu tak nie je. Z doručenia tohto oznámenia dňa 16.7.2020 jednoznačne
vyplýva, že táto skutočnosť nebola žalobkyni oznámená dňa 15.7.2020, pretože ak by tomu tak bolo,

neexistoval by dôvod toto oznámenie doručovať žalobkyni opäť 16.7.2020. Uvedené potvrdzuje aj sms
komunikácia medzi žalobkyňou a primátorkou mesta Prešov, v ktorej primátorka mesta Prešov dňa
16.7.2020 o 18:40 na sms žalobkyne zo dňa 16.7.2020 o 15:16 v ktorej žalobkyňa píše, že dnes t. j.
16.7.2020 sa dozvedela, že skončila na poste riaditeľky PKO uvádza: „Editka, dnes som sa to dozvedela,
vieš to riešiť s Emilom?“, v zmysle uvedeného ani štatutár mesta ktorý je zriaďovateľom žalovaného

podľa vyjadrenia v sms touto informáciou dňa 15.7.2020 nedisponoval. K tvrdeniam žalovaného, že
pracovný pomer žalobkyne zanikol 15.7.2020 priamo zo zákona a nevyžadovalo sa žiadne oznámenie,
resp. úkon zo strany žalovaného, s uvedeným sa nie je v žiadnom prípade stotožniť, nakoľko napriek
tomu, že v tomto konaní zaznelo, že sa o odvolávaní prednostov hovorilo, nejedná sa o bežne dostupnú
informáciu v danom čase. Ak zamestnávateľ nesúhlasil s tým, aby žalobkyňa pokračovala dňa 16.7.2020

v práci, mal tento nesúhlas v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 21Cdo/2633/2004 zo
dňa 3.8.2005 prejaviť aj navonok a vo výkone práce žalobkyni zabrániť. Vo výkone práce žalobkyni sa
nepokúsil zabrániť ani A. B. F., ani nikto iný. Je zarážajúce, že ak žalovaný tvrdí že žalobkyňa vedela,
že nemá dňa 16.7.2020 vykonávať svoju prácu a od 16.7.2020 ju mal vykonávať A. F., že A. F. nebol
dňa 16.7.2020 od rána prítomný na pracovisku a vo svojej kancelárii, a nevykonával tam svoju činnosť

a to napriek tomu, že ako dnes sám uviedol, agendu na OÚ Prešov odovzdal dňa 16.7.2020 zhruba o
8:30 a aj napriek tomu mal vedomosť o tom ,že žalobkyňa sa stretnutia FEAD zúčastní, nakoľko mu to
oznámila, avšak neurobil jediný úkon smerujúci k tomu, aby tomu tak nebolo ak mal za to, že jej pracovný
pomer už skončil. Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že v zmysle rozsudku NS ČR21Cdo/2080/2001 sa za vedomie zamestnávateľa považuje vedomie najbližšieho nadriadeného, alebo
štatutárneho zástupcu, toto však považujú za značne vytrhnuté z kontextu, nakoľko predmetný rozsudok
hovorí, že stačí vedomosť hoci len najbližšieho nadriadeného, a nie to, že je potrebná vedomosť

len najbližšieho nadriadeného. Nakoľko žalobkyňa ako riaditeľka žalovaného nemala v organizačnej
štruktúre žalovaného žiadneho nadriadeného, majú za to, že vedomosť zástupcu žalovaného, ktorý bol
zástupca primátorky mesta Prešov, ktorý bol prítomný na stretnutí FEAD je postačujúca. A teda konanie
žalobkyne nie je žiadnym ľstivým konaním, ako sa snaží žalovaný prezentovať, ale riadnym výkonom
jej práce. Záverom pokiaľ ide tvrdenia svedka A. F., že 15.7.2020 žalobkyni oznámil, že 15.7.2020 končí

jej pracovný pomer, je to tvrdenie jediného svedka, ktoré je v rozpore so všetkými vykonanými dôkazmi
a nebolo ničím iným preukázané. Aj svedkyňa D. uviedla, že to, že by mala byť o tomto upovedomená
žalobkyňa,malalenzvyjadreniaA.B.F..Výpisyhovorovuvedenénepreukazujú,nakoľkopreukazujúlen
uskutočnenie hovoru, nie jeho obsah. Pričom uskutočnenie hovoru nepopierala ani samotná žalobkyňa,
popierala jeho obsah. Vzhľadom na uvedené majú zato, že žalobkyňa vykonávala dňa 16.7.2020 riadny
výkon svojej pracovnej činnosti s vedomím a súhlasom zamestnávateľa, ktorý nevykonal jediný krok aby

jej v takomto konaní zabránil a teda pracovný pomer žalobkyne trvá, navrhla, aby súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania nemali.

17. Žalobkyňa v záverečnej reči uviedla, že sa pridržiava toho čo uviedol jej právny zástupca.

18. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že podstatou celého súdneho sporu je
skutočnosť, že žalobkyňa sa dňa 15.7.2020 a 16.7.2020 a ani doposiaľ nedokázala ľudsky zmieriť so
skutočnosťou, že svedok B. F. bol odvolaný z funkcie prednostu OÚ Prešov a tým žalobkyni zanikol
pracovný pomer u žalovaného, ktorý bol len na dobu neurčitú a to na zastupovanie počas výkonu

verejnej funkcie A. B. F.. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že zastupovanie B. F. sa jedného dňa
skončí, pričom odvolanie prednostov okresných úradov bola skutočnosť všeobecne známa, prevažná
väčšina zamestnancov žalovaného o tejto skutočnosti vedela už 15.7.2020 pričom dňa 16.7.2020 v
doobedňajších hodinách, kedy p. B. F. prišiel na pracovisko, ho zamestnanci žalovaného od domovníka
po upratovačky, až po administratívne pracovníčky vítali so slovami : „dobrý deň pán riaditeľ“. Preto

neobstojí účelová argumentácia žalobkyne že ona jediná v rámci PKO nevedela o takejto všeobecne
známej skutočnosti. Svedok B. F. bol povinný vypovedať pravdu pod následkami trestného činu krivej
svedeckej výpovede, pričom sa jedná o 65 ročnú v Prešove významnú osobnosť, ktorá celý život
zastávala významné verejné funkcie a je v Prešove vnímaná ako dôveryhodná a seriózna osobnosť a
preto nemá dôvod klamať v tomto súdnom konaní, z čoho by nemal ani žiadne výhody, nakoľko nie

je ani nebude riaditeľom PKO, keďže je už na dôchodku. V celom rozsahu poukázal na zhodnotenie
jeho výpovede a výpovede p. D., ktoré učinil na pojednávaní, kde uviedol, že výsluchmi svedkov bola
v celom rozsahu preukázaná obrana žalovaného, kde z výsluchu svedka F. jednoznačne vyplynulo,
že dňa 15.7.2020 bol odvolaný z funkcie prednostu OÚ Prešov a túto skutočnosť telefonicky oznámil
viceprimátorovi mesta Prešov K. P.. Následne telefonicky samotnej žalobkyni, kde jej uviedol, že

k 15.7.2020 bol odvolaný a odo dňa 16.7.2020 je on riaditeľom PKO, pričom ako vyplynulo z jeho
svedeckej výpovede vyslovene povedal žalobkyni, že odo dňa 16.7.2020 žalobkyňa už nie je riaditeľkou
PKO a ani zamestnankyňou PKO a ohľadne spomínanej účasti na porade FEAD žalobkyni uviedol, že
na túto poradu, žalobkyňa nemá ísť, pričom ďalej uviedol že žalobkyňa sa síce domáhala účasti na
tejto porade, avšak on jej zabrániť nemohol, keďže dňa 15.7.2020 do 24:00 bol ešte prednostom OÚ.

Výpoveď tohto svedka korešponduje aj s výpoveďou svedkyne p. D., ktorej telefonicky volal svedok F.,
čo vyplynulo tak z jeho výpovede, ako aj z jej výpovede ako aj z predloženého listinného dôkazu a to
výpisu telefonických hovorov. Následne chronologicky z výsluchu svedkyne D. bolo preukázané, že táto
nahlásila svedka F. do sociálnej poisťovne dňa 15.7.2020 v čase o 15:56 hod. a odhlásila žalobkyňu
dňa 16.7.2020 o 14:34 hod. Týmito svedeckými výpoveďami ako aj predloženými listinnými dôkazmi

bolo v celom rozsahu preukázané, že funkcia prednostu OÚ v Prešove zanikla dňa 15.7.2020 pánovi F..
A v súlade s uznesením Mestského úradu v Prešove č. 392/2016 o poverení žalobkyne zastupovaním
riaditeľa bolo preukázané, že odo dňa 16.7.2020 bol riaditeľom žalovaného p. F. a žalobkyňa už nebola
riaditeľkou ani zamestnankyňou žalovaného, nakoľko jej pracovný pomer skončil uplynutím času a to
právnou udalosťou – odvolaním p. F. z funkcie prednostu OÚ. Samotná účasť žalobkyne na stretnutí

FEAD na Mestskom úrade v Prešove nemá za následok zmenu pracovného pomeru z dobu určitej
na dobu neurčitú, nakoľko nešlo o výkon práce so súhlasom zamestnávateľa, pričom ako vyplynulo
z výpovede svedka F. budova PKO je voľne prístupná a nikto nemôže zabrániť žalobkyni aby vstúpila
do budovy, resp. následne nikto nemôže zabrániť žalobkyni aby voľne opustila túto budovu a odišlana Mestský úrad. Na tomto stretnutí FEAD, ako vyplynulo z výsluchu A. F., bola za PKO prítomná
p. L. ako zamestnankyňa PKO a účasť žalobkyne na tomto stretnutí nebola potrebná a naviac jej
účasť bola nezákonná, keďže žalobkyňa nebola 16.7.2020 zamestnankyňou žalovaného. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa sa zúčastnila na stretnutí FEAD, avšak posúdenie či
žalobkyňa sa na tomto stretnutí zúčastnila so súhlasom a na pokyn zamestnávateľa a či sa tam
zúčastnila ako zamestnankyňa žalovaného je otázkou právnou, ktorej posúdenie prináleží len súdu.
Ďalej v záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa právnej teórie žalobkyne, kedy sa
jej mal predĺžiť pracovný pomer len tým, že sa fyzicky dostavila na pracovisko a následne sa bez súhlasu

zamestnávateľa zúčastnila stretnutia FEAD, by sa potom analogicky mala predĺžiť aj funkcia pána F. ako
prednostu OÚ v Prešove, ktorý sa dňa 16.7.2020 dostavil do svojej kancelárie prednostu a odovzdal
agendu novému prednostovi. Čo je samozrejme právne neakceptovateľná teória. Nemožno teda pre 2
alebo 3 hodiny účasti na pracovisku žalobkyne mať za to, že jej pracovný pomer sa zmenil z doby určitej
na dobu neurčitú o to viac, že bolo preukázané, že p. B. F. výslovne telefonicky dňa 15.7.2020 oznámil
žalobkyni, že od zajtra už nie je riaditeľka ani zamestnankyňa PKO a vyslovene jej uviedol, že na poradu

FEAD nemá ísť, nakoľko už nie je zamestnankyňou PKO, odo dňa 16.7.2020. Toto je plne v súlade
s judikatúrou, teda rozsudkom NS ČR 21Cdo/2080/2001, kde je zrejmé, že takýto nesúhlas preukázal
p. F. a bol prejavený aj navonok a to konkrétne v telefonickom oznámení. Žalovaný uniesol dôkazné
bremeno ohľadne ukončenia funkcie prednostu, prihlásenia A. F. a odhlásenia žalobkyne ako aj ohľadne
oznámenia A. F. žalobkyni o ukončení jej pracovného pomeru, k čomu okrem svedeckej výpovede F. bol

predložený aj výpis hovorov. K ukončeniu pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú nedochádza
žiadnymprávnymúkonom,alenazákladeprávnejudalosti,ktoroujekvalifikovanéuplynutiečasu,pričom
nie je potrebné vykonať ani právny úkon oznámenia o ukončení pracovného pomeru. Takéto oznámenie
sa v praxi vydáva len z dôvodu právnej istoty, avšak z právneho hľadiska nie je potrebné. Pokiaľ ide o to,
či sa žalobkyňa zúčastnila na stretnutí FEAD s vedomím zamestnávateľa je potrebné poukázať na to, že

žalovaná má právnu subjektivitu ako príspevková organizácia a teda žalobkyňa ako poverená riaditeľka
do 15.7.2020 nemala žiadneho nadriadeného zamestnanca, pričom nie je pravdou tvrdenie právneho
zástupcu žalobkyne, že nadriadeným žalobkyne je primátorka, resp. viceprimátor, nakoľko riaditeľa PKO
vymenúva podľa § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení mestské zastupiteľstvo. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že nie je dňa 16.7.2020 riaditeľka

ani zamestnankyňa žalovaného a napriek tomu, podľa ich názoru účelovo a ľstivo práve za tým účelom,
aby sa následne domáhala predĺženia pracovného pomeru sa zúčastnila na stretnutí FEAD bez vedomia
asúhlasuA.F.,akoajMestskéhoúradu.Poukázalajnaúčelovékonaniežalobkynepočastohtosúdneho
konania, kedy svedkyniam posielala pretlače čestných prehlásení, čo preukázali tak emailom ako aj
výsluchom svedkyne p. L.. Záverom poukázal na to, že samotná žalobkyňa si je vedomá toho, že jej

pracovný pomer vo funkcii riaditeľky PKO sa skončil, nakoľko na strane 5 zápisnice zo dňa 13.7.2022
sama uviedla, že: „ja nežalujem za to, že mi skončil post riaditeľky, ale že môj pracovný pomer naďalej
trvá,nieakoriaditeľky,aleakozamestnancaPKO“.Zvykonanéhodokazovaniavšakvyplynulo,ženielen
že nedošlo k zmene pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú, ale nedošlo ani k zmene
druhu práce v obsahu pracovnej náplne žalobkyne a teda sa žalobkyňa nemôže domáhať podanou

žalobouabydošlokprekvalifikovaniudruhupráce,resp.jejpracovnejpozície.Vzhľadomnato,ženebolo
preukázané, že došlo k prekvalifikovaniu pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú, žaloba
nie je dôvodná a navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

19. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že súhlasí s vyjadrením svojho právneho zástupcu v celom
rozsahu.

20. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

21. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzavreli Pracovnú zmluvu zo dňa
02.11.2015 podľa § 42 a nasledujúce Zákonníka práce č.311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov
a v zmysle ustanovenia § 48 Zákonníka práce s tým, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 02.11.2015,
pričom týmto dňom vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer.
Podľa bodu 2. predmetnej pracovnej zmluvy, zamestnanec bude vykonávať nasledovný druh práce:

poverená riadením Parku kultúry a oddychu.
Podľabodu3.predmetnejpracovnejzmluvy,pracovnýpomerjedohodnutýnadobu:určitú,donávratuA.
B. F., riaditeľa Parku kultúry a oddychu z verejnej funkcie prednostu Okresného úradu Prešov, najneskôr
však do 02.05.2016.Podľa bodu 4. predmetnej pracovnej zmluvy, pracovný pomer sa môže predĺžiť iba z dôvodu uvedeného
v § 48 ods. 4 Zákonníka práce.
Podľa bodu 5. predmetnej pracovnej zmluvy, miesto výkonu práce zamestnanca: Mesto Prešov.

Podľa bodu 6. predmetnej pracovnej zmluvy, pracovisko zamestnanca: Park kultúry a oddychu, Hlavná
50, 080 01 Prešov.
Podľa bodu 7. predmetnej pracovnej zmluvy, zamestnávateľ a zamestnanec sa nedohodli na skúšobnej
dobe.

22. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce
zo dňa 02.05.2016 s tým, že pracovný pomer je dohodnutý na dobu: určitú, najneskôr do 31.05.2016.

23. Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov prijalo na svojom 20-tom zasadnutí dňa 23.05.2016 pod
číslom 392/2016 k materiálu: Návrh na poverenie riadenia Parku kultúry a oddychu Uznesenie, ktorým
vymenovalopodľa§11ods.4písmenol) zákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadenívzneníneskorších

predpisov na návrhy primátorky mesta Prešov J. M. N., A. B. C. do funkcie riaditeľky Parku kultúry
a oddychu, Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 00 187 437 s účinnosťou od 01.06.2016 do návratu A. B.
F., ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa Parku kultúry a oddychu,
resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr.

24. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce zo
dňa 31.05.2016 s tým, že zamestnanec bude vykonávať nasledovný druh práce: riaditeľka Parku kultúry
a oddychu s tým, že pracovný pomer je dohodnutý na dobu: určitú, do návratu A. B. F., ktorý je dlhodobo
uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa Parku kultúry a oddychu, resp. do skončenia

alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr.

25. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce
zo dňa 31.05.2017 v bode 10., ktorý sa zmenil tak, že pracovný čas bol 37,5 hodín/týždenne (100%
pracovný úväzok).

26. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, vystavilo Oznámenie
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 15.07.2020, číslo SPSČ-
OU2-2020/003022, podľa § 82 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) v spojení s § 82 ods. 4 zákona o štátnej službe

oznámilo skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona štátneho zamestnanca: A. B.
F., druh štátnej služby: dočasná štátna služba, funkcia: prednosta okresného úradu (okrem ďalších
údajov) s tým, že štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí 15.07.2020 z dôvodu:
odvolania z funkcie prednostu Okresného úradu Prešov Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 471
zo dňa 15. júla 2020, dňom 15. júla 2020.

27. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava zároveň vystavilo Potvrdenie
o štátnej službe zo dňa 15.07.2020, číslo SPSČ-OU2-2020/003035 a to podľa § 86 zákona č.
55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátnemu zamestnancovi:
A. B. F., druh štátnej služby: dočasná štátna služba, v ktorom okrem iného je uvedená doba trvania

štátnozamestnaneckého pomeru od 4.12.2014 do 15.07.2020.

28. Podaním zo dňa 15.7.2020 označeným ako Oznámenie o skončení pracovného pomeru primátorka
mesta Prešov J. M. N. oznámila žalobkyni, že jej pracovný pomer uzavretý na dobu určitú na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 2.11.2015 v znení jej dohôd o zmene pracovnej zmluvy v spojení s uznesením

Mestského zastupiteľstva mesta Prešov č. 392/2016 zo dňa 23.5.2016 skončil dňa 15.7.2020 z dôvodu
zániku verejnej funkcie, do ktorej bol A. B. F., riaditeľ Parku kultúry a oddychu dlhodobo uvoľnený a jeho
nástupom na pracovné miesto, z ktorého bol dlhodobo uvoľnený dňa 16.7.2020. Uvedené oznámenie
prevzala žalobkyňa dňa 16.7.2020, čo potvrdila svojím podpisom.

29. Následne žalobkyňa podaním doručeným žalovanému dňa 03.08.2020 a zaslaným na vedomie J. M.
N., primátorke mesta Prešov s označením Oznámenie o zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú,
okrem iného oznámila, že v súlade s § 71 ods. 2 Zákonníka práce sa zmenil jej pracovný pomer na
dobu neurčitú a naďalej trvá.30. Žalovaný v odpovedi žalobkyni zo dňa 11.08.2020 uviedol, že Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov
na svojom zasadnutí dňa 23.05.2016 na návrh primátorky mesta Prešov J. M. N. žalobkyňu vymenovalo

podľa ustanovenia § 11 ods. 4 písm. l) zákona č, 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov do funkcie riaditeľky Parku kultúry a oddychu s účinnosťou od 01.06.2016 do návratu A. B.
F., ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie prednostu Okresného úradu Prešov, resp. do
skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr. A., B. F. bolo dňa
15.07.2020 Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky oznámené skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru štátneho zamestnanca z dôvodu odvolania z funkcie prednostu Okresného úradu Prešov
uznesením vlády Slovenskej republiky č. 471 zo dňa 15.07.2020, dňom 15.07.2020. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, funkcia riaditeľky Parku kultúry a oddychu žalobkyni skončila dňom
15.07.2020 a preto jej tvrdenie o zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú je právne irelevantné.
Zároveň žalovaný uviedol, že v súčasnosti Park kultúry a oddychu nedisponuje žiadnym voľným
pracovným miestom.

31. Na uvedené reagovala žalobkyňa písomným vyjadrením doručeným Mestu Prešov, Mestský úrad
v Prešove dňa 17.8.2020 a ďalším vyjadrením zo dňa 10.9.2020 adresovaným Mestu Prešov, ako aj
žalovanému.

32. Podľa Štatútu Parku kultúry a oddychu v Prešove, Mestské zastupiteľstvo v Prešove uznesením
č.70/1992 zo dňa 13.04.1992 podľa § 11 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov zriadilo dňom 01.05.1992 mestskú príspevkovú organizáciu: Park kultúry
a oddychu (ďalej len „PKO“), so sídlom na C. G. H. XX I. E., s identifikačným číslom (IČO): 001 874 37.
Podľa článku 1. Úvodné ustanovenia: „PKO je kultúrno-osvetovým zariadením mesta Prešov (ďalej

len „mesto“). Kultúrno – osvetovú a podnikateľskú činnosť môže PKO vyvíjať na celom území SR aj
v zahraničí v zmysle platných právnych predpisov. Poslaním PKO je zabezpečovať kultúrno – osvetovú
činnosť rôznymi formami a metódami s cieľom uspokojenia kultúrno – spoločenských záujmov a potrieb
obyvateľov mesta a efektívneho spravovania zvereného majetku mesta.“
Podľa článku 3. Riadenie a organizácia, bod 1.: „Štatutárnym orgánom PKO je riaditeľ, ktorý je

vymenúvaný a odvolávaný v zmysle § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov. Riaditeľa v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu práv
a povinností riaditeľom určený zástupca riaditeľa.“

33. Podľa Dodatku č. 1 k Štatútu Parku kultúry a oddychu v Prešove zo dňa 10.4.2019, ktorý

nadobudol účinnosť dňa 1.5.2019 štatutárnym orgánom príspevkovej organizácie je riaditeľ príspevkovej
organizácie, ktorého menuje a odvoláva mestské zastupiteľstvo na návrh primátora mesta. Riaditeľ
zastupuje príspevkovú organizáciu navonok. Riaditeľ príspevkovej organizácie je pracovníkom
príspevkovej organizácie a zodpovedá za svoju činnosť mestskému zastupiteľstvu a primátorovi mesta
v rozsahu tohto štatútu.

34. Podľa Čestného prehlásenia A. A. E. zo dňa 4.12.2020, táto čestne prehlásila, že žalobkyňa
bola prítomná dňa 16.7.2020 od 10:30 hod. v kancelárii vedúcej OURaA na stretnutí súvisiacom
s organizáciou V. ročníka FEAD v pozícii riaditeľa Parku kultúry a oddychu , Prešov, IČO: 00 187 437,
so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov.

35. J. E. A. H. prehlásením zo dňa 7.12.2020 prehlásil, že žalobkyňa bola prítomná dňa 16.7.2020 od
10:30 hod. v kancelárii vedúcej OURaA na stretnutí súvisiacom s organizáciou V. ročníka FEAD v pozícii
riaditeľa Parku kultúry a oddychu, Prešov, IČO: 00 187 437, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov.

36. Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v
pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene
neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer
je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

37. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť:
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,d) skončením v skúšobnej dobe.

38. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím

dohodnutej doby.

39. Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím
tejto doby.

40. Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s
vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný
pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

41. Podľa § 71 ods. 3 Zákonníka práce, pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný
pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.

42. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na
pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za

to, že podal na iného zamestnanca, alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného
stíhania, alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo inej protispoločenskej činnosti.

43. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

44. Podľa § 11 ods. 4 písm. l) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo
rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené, zriaďovať, zrušovať a kontrolovať
rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich

(riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov
obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej
osobe.

45. Výpoveďami svedkov, čestnými prehláseniami, sms správami a mailovou komunikáciou bola

potvrdená len tá skutočnosť, že žalobkyňa bola prítomná 16.07.2020 v práci a zúčastnila sa V. ročníka
festivalu architektúry a dizajnu FEAD 2000, čo ani nebolo sporné. (A. E. L. sa s ňou aj zúčastnila V.
ročníka festivalu architektúry a dizajnu FEAD 2000, A. A. E. uvedené potvrdila). A. B. F. jednoznačne
potvrdil, že žalobkyňu oboznámil deň vopred t.j. 15.07.2020 s tým, že bol odvolaný z funkcie prednostu
Okresného úradu Prešov ku dňu 15.07.2020 a od 16.07.2020 sa opäť ujíma funkcie riaditeľa PKO a že

od uvedeného dátumu nie je riaditeľkou ani zamestnancom. Zároveň potvrdil, že ani nevedel o akcii
FEAD 2000 a teda nedal žalobkyni súhlas, resp. nepožiadal ju o účasť na tomto stretnutí ani nikto zo
strany zamestnávateľa, alebo mesta Prešov. B. D. potvrdila, že 16.07.2020 sa žalobkyňa nachádzala
v práci, ale nevedela sa vyjadriť, či vykonávala nejakú prácu. Potvrdila, že pán F. oboznámil Mestský
úrad a žalobkyňu, že nastupuje 16.07.2020 do zamestnania. Bolo to teda rozhodnutie žalobkyne tejto

akcie (ktorej sa zúčastnil aj ďalší zamestnanec) sa zúčastniť, avšak žalobkyňa si vzhľadom na vykonané
dokazovanie musela byť vedomá, že už nevykonáva funkciu riaditeľky PKO a teda účasť na uvedenej
akcii musí byť minimálne s vedomím riaditeľa A. B. F..

46. Aby bolo preukázateľné, že zamestnávateľ nepočíta s výkonom práce zamestnanca pracujúceho

v pracovnom pomere na určitú dobu po jej uplynutí, v aplikačnej praxi je obvyklé, že zamestnávateľ
zašle oznámenie zamestnancovi, kedy sa mu končí pracovný pomer (ide len o úkon zamestnávateľa
nad rámec povinností daných Zákonníkom práce, avšak týmto úkonom výslovne deklaruje svoju vôľu
naďalej zamestnanca nezamestnávať).

47. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobkyňa s vedomím zamestnávateľa –
žalovaného vykonávala prácu aj po 15.07.2020, nebolo teda preukázané, aby došlo k zmene
pracovného pomeru žalobkyne z doby určitej na dobu neurčitú. Oznámenie o skončení pracovného
pomeru zo strany primátorky mesta Prešov zo dňa 15.07.2020 doručené žalobkyni 16.07.2020s poukazom na vyššie uvedený bod 45. je právne irelevantné. Pracovný pomer sa v zmysle citovaných
zákonných ustanovení skončil kvalifikovaným uplynutím času t. j. na základe právnej udalosti dňa
15.07.2020 priamo zo zákona a v súlade s Uznesením Mestské zastupiteľstva mesta Prešov zo

dňa 23.05.2016 č. 392/2016 a Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016 uplynutím
doby určitej a to zánikom verejnej funkcie A. B. F., ako prednostu Okresného úradu v Prešove. Od
16.07.2020 teda žalobkyňa nebola zamestnancom žalovaného. Nesprávne sa domnievala, že ostala
naďalej zamestnancom žalovaného (ako sama uviedla už prestala vykonávať funkciu riaditeľa PKO, ale
sa domnievala, že zostala zamestnancom žalovaného).

48.Podľacitovanýchzákonnýchustanovení,nazákladevykonanéhodokazovanieavzhľadomnavyššie
uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol (výrok I.).

49. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

50. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalovanému
voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

V Poprade, dňa 31. júla 2023

Mgr. Nina Kollárová
sudca