Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222201307
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6222201307.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. G. XXXX/
X, XXX XX D. H. a 2/ B. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. H., obaja žalovaní
zastúpení I. J. K., advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. VK-2C/48/2022 – 310 zo dňa
13. 09. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. VK-2C/48/2022 – 310 zo dňa 13. 09. 2023 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)

žalobu žalobcu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol (prvý výrok rozsudku). O trovách konania
rozhodol okresný súd tak, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok
rozsudku).
1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu
Veľký Krtíš dňa 30.06.2022 v znení jej doplnenia zo dňa 02.07.2022 sa žalobca proti pôvodne
žalovaným 1/, 2/, 3/, domáhal určenia, že kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckych práv

k spoluvlastníckym podielom 1/15-tina k parcele EKN č. XXX/X J. L. E. XXX/X v kat. úz. M., vedených
katastrálnym odborom Okresného úradu Veľký Krtíš na LV č. XXX, uzatvorená medzi žalovaným 1/
a žalovanou 2/ a v súlade s tým aj rozhodnutie o povolení vkladu katastrálneho odboru Okresného úradu
Veľký Krtíš, je neplatná, a preto katastrálny odbor Okresného úradu Veľký Krtíš je povinný navrátiť stav
na LV č. XXX kat. úz. M. do predošlého stavu, t. j. platného v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobu
žalobca skutkovo a právne odôvodnil porušením predkupného práva žalobcu žalovanou 2/.

2. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením č. k. 2C/48/2022 – 96 zo
dňa 05.05.2023 konanie proti žalovanému 3/ - Okresnému úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor zastavil
pre nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 62 CSP, pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.06.2023. Dňa 12.09.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako
„Oprava“, resp. spresnenie návrhu žaloby s pridaním alternatívneho návrhu k žalobe, v ktorom

žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok v znení: „Kúpna zmluva v časti, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom v pomere 1/15-tina z parc. L. E. XXX/X J. L. E. XXX/X
kat. úz. M., vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Veľký Krtíš na LV č. XXX, uzavretá medzi
žalovaným 1/ a žalovanou 2/, je neplatná a súd zrušuje rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného
úradu Veľký Krtíš zo dňa 11.07.2019 vydaného ku konaniu č. D. - XXX/XXXX, t. j. podloženého
spomenutou kúpnou zmluvou k spomenutému katastrálnemu konaniu č. V - 985/2019, čím sa právny

stav navracia do predošlého stavu platného v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy a umožní sa jej predaj
spoluvlastníckych podielov v súlade so zákonom“. Uvedené súd prvej inštancie posúdil ako návrh napripustenie zmeny žaloby a na pojednávaní konanom 13.09.2023 pripustil zmenu žaloby na znenie,
že kúpna zmluva v časti, ktorej predmetom bol prevod vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom,
uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, je neplatná a súd zrušuje rozhodnutie katastrálneho

odboru Okresného úradu Veľký Krtíš zo dňa 11.07.2019.
2.1 V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval vykonané dokazovanie,
závery z neho vyplývajúce, vo veci aplikoval ustanovenie § 137 písm. c/ Civilného sporového
poriadku, ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ, § 140 OZ
a ustanovenie § 603 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v zmysle súdnej praxe spoluvlastník, ktorý

je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo
strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: (a) sa bude žalobou domáhať
vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a
Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí
sú pasívne legitimovaní, (b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu

právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 229 CSP), (c) sa

uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo zachované, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v
uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré
z týchto riešení zvolí (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3 Cdo 122/2009). Tieto
nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch
nárokov (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 28/2009, zo dňa 26. mája 2010). Súd uviedol,

že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, či žalovaná 2/ porušila predkupné právo žalobcu
ako podielového spoluvlastníka nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny
odbor, pre k. ú. a obec Nenince, na LV č. XXX, parc. č. L. E. XXX/X trvalý trávny porast o výmere
2985 m2 a parc. č. L. E. XXX/X orná pôda o výmere 16652 m2, , titulom uzavretia Kúpnej zmluvy
zo dňa 14.06.2019 so žalovaným 1/, predmetom ktorej bol predaj vyššie uvedených nehnuteľností

pripadajúcichnapodielžalovanej2/ 1/15-inakcelku.Žalovaná2/uviedla,žežalobcovipísomnesporné
nehnuteľnosti neponúkla na predaj, ešte predtým ako ich predala žalovanému 1/. V danom prípade bola
medzi stranami sporná otázka, či sa žalobca riadne dovolal neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy
zo dňa 14.06.2019, tak voči nadobúdateľovi (žalovanému 1/) ako aj voči prevodcovi (žalovanej 2/) a
či tak stihol urobiť pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Z vykonaného dokazovania

vyplýva, že žalobca elektronicky podpísaným podaním zo dňa 07.06.2022 (v znení jeho opravy zo dňa
24.06.2023)vyzvalžalobcunanápravunezákonnéhostavutak,žežiadalžalobcu,abysním,resp.sjeho
otcom K. C., uzatvoril kúpnu zmluvu ohľadne vyššie uvedených nehnuteľností. Súčasne žalovaného 1/
upozornil na s tým súvisiacu neplatnosť právneho úkonu. Súd je toho názoru, že žalobca týmto podaním
výslovne neprejavil jeho vôľu spôsobiť absolútnu neplatnosť scudzovacieho právneho úkonu, ktorým

došlo k porušeniu jeho predkupného práva. Aj keby súd pripustil, že sa z jeho strany jedná o dovolanie sa
neplatnosti právneho úkonu, tak tu súd poukazuje na to, že pri porušení predkupného práva sa žalobca
nemôže súčasne domáhať dvoch nárokov (povinnosti ponúknuť podiel na predaj a súčasne sa dovolať
neplatnostikúpnejzmluvy).Podaniežalobcadoručilžalovanému1/dňa07.06.2019ajdojehosúkromnej
e- mailovej schránky F. , teda možno konštatovať, že sa týmto

dňom dostalo do dispozičnej sféry žalovaného 1/. Zákon výslovne neuvádza akým spôsobom sa možno
dovolať neplatnosti právneho úkonu, súd je toho názoru, že tak možno urobiť aj písomným podaním
odoslaným do e-mailovej schránky dotknutého subjektu, nielen poštou. Žalovaný 1/ doručenie podania
nepriamo potvrdil aj v e- maily zo dňa 24.06.2022, v ktorom žalobcovi uviedol, že vec bude konzultovať
so svojou právničkou. Z uvedeného je zrejmé, že sa žalovanému 1/ podarilo elektronicky podpísané

podanie otvoriť a že sa oboznámil s jeho obsahom. Podaním zo dňa 26.06.2022 adresovaným žalovanej
2/, žalobca upozornil žalovanú 2/ na porušenie predkupného práva v súvislosti s Kúpnou Zmluvou zo
dňa 14.06.2019 a podal voči tomuto právnemu úkonu „Námietku“. Súd je toho názoru, že žalobca týmto
podaním výslovne neprejavil jeho vôľu spôsobiť absolútnu neplatnosť scudzovacieho právneho úkonu,
ktorým došlo k porušeniu jeho predkupného práva. Navyše žalobca nepreukázal, že by bolo toto podanie

doručené žalovanej. Žalovaná 2/ na pojednávaní poprela, že by jej bolo doručené uvedené podanie,
tiež poprela, že by žalobcovi telefonicky potvrdila doručenie tohto podania. Ďalej uviedla, že poštová
schránka na adrese D. XX, D. H. (kde mala podanie zo dňa 26.06.2022 vložiť priateľka žalobcu), s
označením I. H. patrí jej synovi a nie jej. Kľúče od schránky mala pani z Ukrajiny, ktorá bývala v bytejej syna. Ak by aj súd pripustil, že podanie žalobcu zo dňa 26.06.2022, adresované žalovanej 2/, je
dovolaním sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu aj voči žalovanej 2/ (čo ale nie je) a že toto podanie
bolo žalovanej 2/ doručené dňa 26.06.2022, tak možno konštatovať, že toto dovolanie sa neplatnosti

právneho úkonu bolo urobené po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala v danom prípade
plynúť od uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2019, t. j. od 15.06.2019 a uplynula dňa 14.06.2022.
Vzhľadom na to, že súd nemal preukázané riadne dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, tak voči
žalovanému 1/, ako aj voči žalovanej 2/, preto potom žalobu žalobcu v časti určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy zamietol.

2.2 Súd prvej inštancie ustálil, že sa žalobca v konaní domáhal i zrušenia rozhodnutia katastrálneho
odboru Okresného úradu Veľký Krtíš zo dňa 11.07.2019. V tejto časti však súd prvej inštancie
skonštatoval, že preskúmanie uvedeného rozhodnutia by bolo možné len správnou žalobou podľa §
177 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku. Záverom odôvodnil postup a rozhodnutie súdu
vzhľadom na návrh žalobcu, aby súd v danom prípade neprihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax
v otázke začiatku plynutia premlčacej doby pri dovolaní sa neplatnosti právneho úkonu titulom porušenia

predkupného práva.

3. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a konštatoval
plný úspech žalovaných 1/, 2/, avšak keďže títo uviedli, že si voči žalobcovi trovy konania neuplatňujú,
súd im nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

4. Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobcasuvedením
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/, f/, g/, d/, b/, a/ Civilného sporového poriadku. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie prvoinštančnému
súdu s tým, že vylúči pôvodného sudcu z dôvodu zaujatosti.

4.1 V úvode odvolania žalobca namietal postup súdu prvej inštancie vyjadrujúci podozrenie žalobcu,
že postupom pracovníkov Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš, mohlo dôjsť k spáchaniu
trestného činu podvodu, resp. podporovania podvodu, keďže manželka konajúceho sudcu a súčasne
aj asistentka potvrdila a tým sa pokúsila žalobcu dostať do omylu zo súdu vydanom elektronickom
dokumente zo dňa 27.07.2023, kde bolo konštatované, že vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ zo dňa

08.12.2022 a vyjadrenie žalovaného 3/ zo dňa 07.12.2022 bolo žalobcovi doručené dňa 27.12.2022.
Žalobca namietal, že žiadne iné vyjadrenia žalovaných sa v súdnom spise, včítane elektronického
spisu, ku dňu 24.07.2023 nenachádzajú. Uviedol, že týždeň pred vytýčením pojednávania určeného
na 01. augusta 2023 mu poskytnutým prístupovým kódom po prihlásení sa do ESS našiel dovtedy
neregistrované podanie vo veci, stanovisko žalovaných k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.03.2023, ktorého

už len samotná existencia bola v rozpore so súdom vydaným elektronickým dokumentom, čo bolo
hlavným podkladom a dôkazom k opodstatnene podanému podaniu, z ktorého obsahu vyplynulo aj
oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že zo strany Okresného súdu Lučenec, pracovisko
Veľký Krtíš, mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu podvodu. Ďalej žalobca poukázal na obdržané
upovedomenie z Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš k veci zo dňa 18.09.2023 a tiež poukázal na podanie

zo dňa 07.10.2023 adresované Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš, ktoré zaslal do elektronickej podateľne
spomenutej prokuratúry, na základe ktorých namieta, že dochádzalo k nezákonnému konaniu zo strany
Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš. K vybaveniu súčasne podanej sťažnosti na Okresný
súd Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš, dochádzalo s vydaním upovedomenia o spôsobe vybavenia
sťažnosti, vybaveného zo dňa 12.10.2023 podpredsedom C. I., bývalým predsedom Okresného súdu

Veľký Krtíš a súčasným podpredsedom Okresného súdu Lučenec, kde sa podľa názoru žalobcu C.
I. vyhýbal čo i len spomenutiu najpodstatnejšej záležitosti z podania, a to vyššie opisovanej súdom,
ako i žalobcom, premlčanie existencie podaného stanoviska žalovaných k vyjadreniu žalobcu zo
dňa 14.03.2023 podaného právnym zástupcom žalovaných 1/, 2/, čo už samo o sebe nasvedčuje
nedostatočnému vybaveniu. Žalobca má za to, že sťažnosť v tomto podaní nebola riadne vybavená

a týmto žiada i o prešetrenie vybavenia sťažnosti obsahujúceho podanie zo dňa 18.09.2023.
4.2 Ďalej žalobca uviedol, že sa vyjadruje k samotnej podstate zamietnutia žaloby, k čomu uviedol,
že „poznamenáva nezaradenie elektronickej kópie kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX do ESS patriaceho ku
konaniu č. D. – XX/XX/XXXX, a to z dôvodu eliminácie aj takého nedostatku a k možnosti preverenia, že
z akého dátumu vlastne bola zmluva, resp. aká adresa sa na nej uviedla“. V prípade zaradenia kúpnej

zmluvy č. 985/2019 by mohlo dôjsť k dôkladnejšiemu preskúmaniu obsahu t. j. aj z obsahovej stránky
s dôrazom na zistenie dátumu uzatvorenia ako i na uvedenú adresu predávajúcej žalovanej, či tam
má uvedenú adresu D. XX, D. H., takú adresu mohla mať na LV č. XXX, kedy ešte bola vlastníkom
1/15-tiny podielu z pozemkov, alebo tam má uvedenú adresu D. XX, D. H., v tom prípade by moholbyť nesúlad v čase predaja s uvedenou adresou na LV. Ďalej žalobca namietal postup súdu, keď mu
bol umožnený prístup do ESS až týždeň pred súdnym pojednávaním, ku ktorému zo strany súdu došlo
minimálne k diskriminačnému konaniu, k čomu bol ľahostajný i C. I. pri vybavovaní sťažnosti. Tieto

popisované skutočnosti nasvedčovali možnej zaujatosti sudcu Okresného súdu Lučenec, pracovisko
Veľký Krtíš, čo v žalobcovi evokuje opodstatnené názory smerujúce k tomu, že na spomenutom
pracovisku súdu prostredníctvom príslušného sudcu nemohol vzniknúť bez pochýb zákonný rozsudok,
a preto opätovne navrhol Okresnému súdu Lučenec poverenie iného a nezaujatého sudcu s riešením
tohto súdneho konania vedeného pod č. D. – XX/XX/XXXX. Taktiež namietol, že v rámci súdneho

konanianedochádzalokvyužitiumožnostisúduvykonaťiiné,účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy,
k nevyhnutnosti preverenia ktorých však nasvedčovali aj znenia podania, ale aj vyjadrenia zo strany
žalovaných, aj zo strany žalobcu. Také by mohlo byť napr. vyžiadanie výpisu telefonických hovorov
od telefónnych operátorov minimálne od spoločnosti N. O. J., nakoľko staršie výpisy hovorov ako 3
mesiace zvyčajne vydávajú len orgánom činným v trestnom konaní pred súdom na vyžiadanie. Mohlo by
takýmto postupom byť opodstatnené aj vypočutie žalovaného 1/, že v rámci jeho svedeckej výpovede,

aby sa vyjadril aj k prostredníctvom telefónneho hovoru mu podanej námietke začiatkom júna roku 2022
podaného ešte v rámci premlčacej lehoty. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ak by od telefonického
operátora N. O. J. došlo k vyžiadaniu výpisov hovorov za mesiac jún 2022 a december 2022 k jeho
telefónnemu číslu, mohla by sa už objasniť celá situácia a uľahčilo by to posúdenie objektivity v žalobe
a k tomu patriacich vyjadrení uvedených, ale s tým by sa mohla potvrdiť aj kontroverznosť vyjadrení sa

právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ aj bez priamej konfrontácie žalovaných. Námietka bola podaná
aj ústnou formou, nakoľko žalovaný 1/ sa následne už žalobcovi vyhýbal. Ďalej sa žalobca vyjadril k
„pokusu“ o zaznamenanie konca telefonického hovoru s pánom F. zo dňa 10.06.2023, ktorý hovor trval
11 min. 6 s., v rámci ktorého hovoru zdôraznene potvrdil F. i opodstatnenosť podanej námietky z dôvodu
porušenia predkupného práva, avšak z dôvodu hendikepu žalobcu k zaznamenávaniu mohlo dôjsť až

po podaní námietky a nahrala sa už len záverečná časť týkajúca sa jeho návrhu o osobné stretnutie,
na ktorom sa dohodli. K uvedenému žalobca zdôraznil, že až po súdnom pojednávaní bola nájdená
autentická nahrávka, ako doložený dôkaz, pričom však konajúci sudca sa nezaoberal v dostatočnej
miere podanou námietkou. Ďalej sa žalobca vyjadroval k priebehu pojednávania zo dňa 13.09.2023,
keď na uvedené sa dostavila „svedkyňa žalovaná 2“, pričom pre žalobcu zostáva záhadou spôsob

doručenia jej predvolania, resp. či vôbec sa predvolala na pojednávanie a nie len ich spoločný právny
zástupca zabezpečil jej účasť. Taktiež namietal, že v rámci súdneho pojednávania zo dňa 13.09.2023
uskutočnením výsluchu žalovanej dochádzalo k vážnemu porušeniu ustanovenia § 196 ods. 2 CSP,
nakoľko vypočutie neprebiehalo v súlade s predpísanými nevyhnutnými náležitosťami, keďže nedošlo
k poučeniu o jej povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, ani k jej poučeniu o trestnoprávnych

následkoch krivej výpovede, preto žalovaná 2/ mohla hovoriť akoby nezáväzne s pocitom bezpečnosti,
leboanivprípadepreukázanianepravdivostijejsvedeckejvýpovedibyzrejmenemohlabyťpostihovaná,
nakoľko nezložila žiadnu prísahu.
4.3 Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 13.09.2023, čím potvrdila, že ona ho
telefonicky nekontaktovala po podaní námietky, žalobca uviedol, že žalovaná 2/ mu dňa 02. decembra

(bez uvedenie roka- pozn. odvolacieho súdu) prezvonila a následne mu aj zavolala, pričom hovor
trval 12 min. 39 s., v ktorom mu uviedla, že má z Okresného súdu Veľký Krtíš nejakú doporučenú
poštu a uviedla tiež, že jej syn radil, aby nič nepodpisovala, aby to, čo bolo predané nechala tak. Tento
telefonický hovor je ľahko preveriteľný z výpisu hovorov zo dňa 02.12.2022. Žalovaná 2/ aj bez úplnej
konfrontácie potvrdila nepravdivosť vyjadrenia spoločnej právnej zástupkyne I. K., keď uviedla, že pred

samotným prevodom telefonicky kontaktovala žalobcu s úmyslom predať svoj spoluvlastnícky podiel.
Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ bolo teda nepravdivým tvrdením I. K. a slúžilo výlučne
len v prospech záujmu žalovaného 1/. Ďalej sa žalobca vyjadril k adrese žalovanej 2/, keď táto na
súdnom pojednávaní dňa 13.09.2023 potvrdila svoju adresu D. XX, D. H., kde síce nebýva, pričom
ostáva otázne, že v roku 2013 z akého dôvodu mohla mať v evidencii katastrálneho odboru Okresného

úradu Veľký Krtíš adresu D. XX, D. H.. Pokiaľ sa týka vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných 1/,
2/ zo dňa 14.03.2023 o tom, že žaloba bola podaná na súd po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty
vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, k uvedenému žalobca uviedol, že námietka
žalovanému bola podaná v rámci trojročnej premlčacej lehoty, ktorého prečítanie žalovaným 1/ dokonca
spoločnýprávnyzástupcaničímnepoprel,naktorúsprávuobsahujúcunámietkukprevodupredkupného

práva žalobca a žalovaný 1/ nadviazali i telefonickým hovorom zo dňa 10.06.2023. Keďže i súd uznal
doručenie námietky žalovanému 1/, napriek tomu v odôvodnení sa uviedlo, ako by bola doručená len
na e-mailovú adresu spoločnosti J., N., nakoľko i dôkazy vyvracajú také tvrdenie. Žalobca ešte doplnil,
že žalovanému 1/ posielal aj SMS správy, avšak on na tieto už nereagoval. Ďalej žalobca uviedol, žez bodu 31. rozsudku je zrejmé subjektívne vyhodnotenie veci konajúcim sudcom a je v rozpore so
správnym právnym posúdením, keďže i nedoručenie námietky zostáva otázne a sporné, ale súd sa
ani nezaoberal prostredníctvom syna žalovanej 2/ slovnou formou doručenou námietkou, k čomu sa

vyjadrovala žalovaná na súdnom pojednávaní zo dňa 13.09.2023. Okrem súdom zamietnutia dôkazu
o doručení námietky žalovanej 2/, ktoré sa podľa názoru žalobcu prostredníctvom jej syna i naplnilo,
súd vo svojom odôvodnení neuznal podanú námietku, ktorú z obsahovej stránky najprv vyhodnotil
ako upozornenie žalovanej 2/ na porušenie predkupného práva v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa
14.06.2019 a podal voči tomuto právnemu úkonu námietku, k čomu žalobca uviedol, že o približnom

dátume uzatvorenia kúpnej zmluvy sa dozvedel už v priebehu súdneho konania, ale nakoľko to ešte
nemohol vidieť aj toto mu zostáva sporné. Pokiaľ sa týka plynutia premlčacej doby, keďže mal nejasnosti
okolo adresy predávajúcej – žalovanej 2/, podal námietku i v tomto podaní uvedenou formou a malo
by to byť aj v poriadku, ale z dôvodu nejasnosti okolo doručovacej adresy žalovanej 2/, by to malo
byť v poriadku, nehovoriac o vymeškaní trojročnej premlčacej doby, o ktorej nevedel od kedy začína
plynúť, pričom táto by nemala začať plynúť pred 15. dňom od uzatvorenia kúpnej zmluvy, čiže od

29.06.2022, resp. 30.06.2022 (v závislosti od skutočného dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy), avšak
v dôsledku telefonického kontaktu zo dňa 10.06.2022 ešte aj žalovaný 1/ prispel len k tomu, aby žalobca
tú námietku podanú súčasne aj na katastrálny odbor mohol doručiť skôr aj žalovanej 2/. S poukazom na
uvedené dôvody, ako aj na celý obsah dôkazov a vyjadrení, keď postup súdu bol poznačený procesnými
chybami so vznikom podozrenia nasvedčujúcom o súdom páchaného trestného činu podvodu, uvedené

nesvedčí o tom, že by sa vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca preto navrhol,
aby odvolací súd rozhodol vo veci, prípadne vrátil vec na ďalšie konanie prvostupňovému súdu s tým,
že vylúči pôvodného sudcu z dôvodu zaujatosti.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovaným 1/, 2/ prostredníctvom spoločného právneho zástupcu

dňa 23.11.2023 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
02.12.2023. Uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozsudkom Okresného súdu Lučenec, ktorý
žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Súd vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyplynulo,

že žalobca dosiaľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k spôsobu dovolania sa neplatnosti právneho
úkonu. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Relatívna neplatnosť
pôsobí až od momentu, kedy sa jej osoba dotknutá neplatnosťou úspešne dovolá. Právo dovolať sa

relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od momentu
uskutočneniaprávnehoúkonu.Všeobecnátrojročnápremlčaciadobavtakýchtoprípadochplynieužodo
dňa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva a nie až od okamihu nadobudnutia vlastníckeho
práva nadobúdateľom. Podľa názoru žalovaných žalobca nepreukázal, že by jeho listinné podanie
týkajúce sa dovolania neplatnosti právneho úkonu bolo doručené žalovanej. Žalovaná 2/ na pojednávaní

poprela, že by jej bolo doručené uvedené podanie, tiež poprela, že by žalobcovi telefonicky potvrdila
doručenie tohto podania, ďalej uviedla, že poštová schránka na adrese D. XX, D. H., kde mala podanie
zo dňa 26.06.2022 vhodiť do poštovej schránky priateľka žalobcu, bola označená „I. H.“ a táto patrí jej
synovi a nie žalovanej 2/. Kľúče od schránky v tom čase mala nájomkyňa, ktorá bývala v byte jej syna. Ak
by aj toto podanie žalobcu zo dňa 26.06.2022 malo byť dovolaním sa absolútnej neplatnosti právneho

úkonu aj voči žalovanej 2/, súd správne skonštatoval, že toto dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu
bolo urobené po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala v danom prípade plynúť od uzavretia
kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2019, t. j. nasledujúci deň, a to od 15.06.2019, a táto lehota uplynula dňa
14.06.2022. Súd preto správne aplikoval všetky zákonné ustanovenia týkajúce sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, plynutia doby vo vzťahu k námietke premlčania a žalobu zamietol. Žalovaní navrhli,

aby odvolací súd odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodné, rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a zároveň, aby súd žalobcu zaviazal zaplatiť trovy odvolacieho konania žalovaných
v rozsahu 100 %.

7. Vyjadrenie žalovaných 1/, 2/ bolo doručené žalobcovi dňa 24.11.2023 s možnosťou sa k uvedenému

vyjadriť v lehote 10 dní.

8. K vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ sa vyjadril žalobca. Uviedol, že jeho podanie obsahuje vyjadrenie
k vyjadreniu žalovaných a zároveň 6 podnetov úzko súvisiacich s konaním. K samotnému vyjadreniužalovaných uviedol, že nesúhlasí s „takými slabo podloženými výkladmi“ a vyjadreniami právneho
zástupcu žalovaných 1/, 2/ bez čo i len pokusu o uvedenie protiargumentov k odvolaniu. Žalobca
opätovne poukázal aj na odvolanie proti rozsudku a tam uvedený rozpor medzi vyjadreniami sa v rámci

výsluchu žalovanej 2/ na pojednávaní zo dňa 13.09.2023 a s písomnými vyjadreniami spoločného
právneho zástupcu žalovaných I. K.. Žalobca opätovne zvýraznil názor, že sa v konaní pred súdom
prvej inštancie nevykonalo žiadne dokazovanie nad rámce z vlastnej iniciatívy súdu aj napriek tomu,
že takýmito možnosťami vykonania dokazovania vlastnej iniciatívy počíta i Civilný sporový poriadok.
Ďalej žalobca uviedol citáciu § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. tak, že uviedol: „Kúpna zmluva

sa teda považuje za platnú, pokiaľ oprávnený spoluvlastník v lehote 3 rokov nevznesie námietku
neplatnosti. Ak sa však neplatnosť namietne, zmluva sa považuje za neplatnú od samotného začiatku.
Forma ani spôsob uplatnenia námietky pri tom nie je predpísaný. Dôležité je, že námietku podáva
dotknutý spoluvlastník, ktorý túto neplatnosť nespôsobil. Dovolať sa neplatnosti je možné tak ústne ako
aj písomne, pričom sa odporúča písomná forma. Žalobca opätovne poukázal na obsah odvolania, keďže
to obsahuje i námietku voči právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/, nakoľko žalobca tým preukázal

aj to, že právny zástupca žalovaných 1/, 2/ nepravdivé vyjadrenia podáva súdu v mene žalovaných
1/, 2/. Žalobca zdôraznil, že námietku neplatnosti zmluvy podal v súlade so zákonom. Za hlavného
porušovateľa jeho predkupných práv považuje žalovaného 1/ tak, ako ho označil v žalobnom návrhu.
Žalobca vychádzajúc z dátumu a údajov uvedenom na LV č. XXX, v ktorom bolo uvedené, že kúpna
zmluva D./XXXX zo dňa 11.07.2019, uvedený dátum považoval žalobca za dátum uzatvorenia kúpnej

zmluvy a k tomu zodpovedajúco bola podaná i námietka žalovanej 2/, ktorú námietku podal z dôvodu
vážneho hendikepu v žalobe uvedeným spôsobom, vložením do poštovej schránky s menovkou I. F. H.,
syna predávajúcej - žalovanej 2/. Námietka sa tak podala s opisovanou formou vychádzajúc z poslednej
známej adresy B. H.. Žalobca uviedol, že z dôvodu jeho hendikepu, ale aj nejasností okolo adresy
predávajúcej – žalovanej 2/, podal námietku v čase po premlčacej lehote, nakoľko nemal vedomosť

o dátume uzatvorenia zmluvy, keď i z katastrálneho odboru mu zamietli vydať informácie, ku ktorým
mal opodstatnený nárok dostať sa z dôvodu jeho vážneho hendikepu. I tak sa však nevedel dostať
k skutočnému orientačnému číslu adresy žalovanej na Venevskej ulici. Takže, ak by súd vyhodnotil, že
podanie námietky bolo podané po uplynutí trojročnej premlčacej doby, tak evidentne za to zodpovedá
Katastrálny odbor Veľký Krtíš, s ktorým má žalobca už 10 rokov značne naštrbený vzťah. Ďalej sa

žalobca vyjadril k okolnostiam vypracovania kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov
právnym zástupcom žalovaných 1/, 2/ a opätovne uviedol, že podal predávajúcemu námietku k prevodu
spoluvlastníckeho podielu, čo sa však stalo až po uplynutí 3 rokov od uzatvorenia zmluvy, nakoľko
k termínu uzatvorenia kúpnej zmluvy sa nedostal, vedel vychádzať len z výpisu LV č. XXX a o termíne
uzatvorenia zmluvy sa dozvedel až v rámci konania. Záverom poukázal i na to, ako „sa riešilo podané

trestné oznámenie nasvedčujúce o podvode vzniknutom na Okresnom súde Lučenec, pracovisko Veľký
Krtíš“, keď žalobcovi, ako nechodiacemu, ťažko zdravotne postihnutému, umelo obmedzovali prístup
do ESS a tým zasahovali do priebehu konania, ale hlavne z dôvodu, že súdnou asistentkou mu
bola poskytnutá falošná a nepravdivá informácia ohľadne utajenia rozširovania ESS, o ktorom zistení
orgány činné v trestnom konaní žalobcovi zamietajú k uvedenému vystaviť čo i len potvrdenie, s čím

vlastne konajú v rozpore s princípom právneho štátu. V ďalšom konaní žalobca opätovne poukázal na
skutočnosť uvádzanú v odvolaní o tom, že skutočnosť ohľadom telefonického kontaktovania žalobcu
žalovanou 1/ rozdielne popísala samotná žalovaná a rozdielne spoločná právna zástupkyňa žalovaných
1/, 2/. V ostatnom obsahu zotrval na skutočnostiach uvádzaných v odvolaní a navrhol, aby odvolací
súd rozhodol vo veci v prospech jeho podania vyslovením neplatnosti právneho úkonu, t. j. spornej

kúpnej zmluvy, prípadne vrátil vec na ďalšie konanie a dôkladné dokazovanie aj aplikovaním negatívnej
dôkaznej teórie prvostupňovému súdu s tým, že vylúči pôvodného sudcu z dôvodu zaujatosti.

9. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovaným prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19.01.2024
s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

10. Žalovaní 1/, 2/ sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

11. V dôsledku odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací (§
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385
ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b) CSP a vec vrátil súdu
prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.12. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.07.2022 domáhal
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2019, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
11.07.2019, pričom v zmysle návrhu na pripustenie zmeny žaloby sa žalobca domáhal i zrušenia

rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu Veľký Krtíš zo dňa 11.07.2019 vydaného ku
konania č. V-985/2019. V žalobe žalobca tvrdil porušenie jeho predkupného práva ako podielového
spoluvlastníka žalovanou 2/, keď táto podielová spoluvlastníčka uzavrela dňa 14.06.2019 kúpnu zmluvu,
ktorou, bez splnenia ponukovej povinnosti ostatným spoluvlastníkom, previedla spoluvlastnícky podiel
1/15-tina k parcele L. E. XXX/X J. L. E. XXX/X v kat. úz. M., evidované na LV č. XXX, na žalovaného

1/, ako na nadobúdateľa, ktorý však nebol podielovým spoluvlastníkom označených nehnuteľností.

13. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepostupoval v súlade
s ustanovením § 603 Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie konštatoval, že „nemal
preukázané riadne dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu voči žalovanému 1/, ako aj voči žalovanej
2/“. Pokiaľ súd pripustil záver, že „podanie žalobcu zo dňa 26. 06. 2022, adresované žalovanej 2/, je

dovolaním sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu aj voči žalovanej 2/ (čo ale nie je) a že toto podanie
bolo žalovanej 2/ doručené dňa 26. 06. 2022, tak možno konštatovať, že toto dovolanie sa neplatnosti
právneho úkonu bolo urobené po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala v danom prípade
plynúť od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 14. 06. 2019, t.j. od 15. 06. 2019 a uplynula dňa 14. 06. 2022“.

14. V prejednávanej veci už súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebola
sporná tá skutočnosť, že k porušeniu predkupného práva žalobcu, ako podielového spoluvlastníka
konaním žalovanej 2/ skutočne došlo, keď táto dňa 14.06.2019 uzatvorila kúpnu zmluvu na vlastnícky
podiel 1/15-tina k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe so žalovaným 1/, ktorý v danom čase
nebol podielovým spoluvlastníkom daných nehnuteľností. Zároveň bolo konštatované už súdom prvej

inštancie, že porušenie predkupného práva nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvu o prevode
spoluvlastníckeho podielu.

15. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje., že v prípade, ak dôjde k porušeniu povinnosti zo strany
spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, spoluvlastník ktorý je oprávnený z predkupného

práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má na výber, či:
a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo
spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade
smerovaťvočivšetkýmúčastníkomzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,priktorejboloporušené
jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní,

b) bude sa domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi
pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak
nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou
voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu

nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav vôle nadobúdateľa,
c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo zachované, avšak už voči nadobúdateľovi.
Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne
ktoré z týchto riešení zvolí.

16. V prípade, že spoluvlastník veci prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na inú osobu bez toho, aby
svoj spoluvlastnícky podiel najprv riadne ponúkol ostatným spoluvlastníkom, ide o porušenie zákonného
predkupného práva. Pokiaľ sa obídený spoluvlastník rozhodne domáhať sa relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, alebo domáhať sa, aby mu nadobúdateľ nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil od pôvodného

spoluvlastníka, je nutné mať na zreteli, že oba vyššie uvedené nároky sa premlčujú vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe. Vo vzťahu k počiatku premlčacej doby pri nároku dotknutého spoluvlastníka
na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy, najvyšší súd ustálil vo svojej rozhodovacej praxi (napr.
rozsudkom sp. zn. 1Cdo/27/2005 zo dňa 22.11.2005 alebo rozsudkom sp. zn. 4Cdo/37/2007 zo
dňa 31.01.2008, že všeobecná trojročná premlčacia doma v takýchto prípadoch plynie už odo dňa

uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva a nie až okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva
nadobúdateľom.
16.1 Aj keď je možné konštatovať, že spoluvlastníci nemajú objektívne možnosť dozvedieť sa o tom, že
iný spoluvlastník uzatvoril k svojmu spoluvlastníckemu podielu scudzovaciu zmluvu a o tejto skutočnostisa môžu ostatní spoluvlastníci objektívne dozvedieť až z príslušného listu vlastníctva založenom
v katastri nehnuteľností, Najvyšší súd Slovenskej republiky i s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť však
výslovne v svojej rozhodovacej činnosti uvádza, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti z porušenia

zákonného predkupného práva „nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu
o podstate práva a o jeho výkone (uplatnení)“. K rovnakému záveru o počiatku plynutia premlčacej doby
tohto nároku dospela aj ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. rozsudok
sp. zn. 32Odo/568/2002 zo dňa 15.04.2003, pričom česká právna úprava predkupného práva bola v tom
čase identická ako súčasná slovenská právna úprava.

17. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním zistené a ustálené, že kúpna zmluva
k spoluvlastníckemu podielu bola uzatvorená medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/ ako kupujúcim
(nadobúdateľom)dňa14.06.2019.Zároveňsúdprvejinštanciekonštatoval,ževykonanýmdokazovaním
mal preukázané, že do dispozičnej sféry žalovaného sa elektronicky (e-mailom) dostal prejav vôle
žalobcu označený ako „Námietka“, ktorým žalobca namietal uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy a jeho

obídenie ako spoluvlastníka a zároveň žalovaného 1/ vyzval na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným, v ktorej by žalobca, resp. jeho otec vystupoval ako kupujúci a žalovaný 1/ ako
predávajúci. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním ustálené, že tento prejav vôle označený
ako námietka sa i dostal do dispozície žalobcu dňa 07.06.2019, pričom súd prvej inštancie uznal, že
dovolať sa neplatnosti právneho úkonu možno i písomným podaním do e-mailovej schránky, a preto súd

prvejinštancievpredmetnomdospelkzáveru,žežalobcavyzvalnauzavretiekúpnejzmluvyžalovaného
2/ ešte v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 14.06.2022.

18. Súd prvej inštancie však žalobu zamietol bez vyvodenia záveru ako právne posúdil úkon žalobcu
smerom k žalovanému 1/ - námietku doručenú e-mailom žalovanému 1/ dňa 07.06.2019, aké právne

účinky tento úkon smerom k žalovanému 1/, resp. k platnosti prevodného právneho úkonu, privodil.

19. Opakovane súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval a dôvodil, že žalobca svojimi
podaniami prejavoval vôľu, resp. sa snažil dosiahnuť absolútnu neplatnosť scudzovacieho právneho
úkonu, keď uvedené konštatoval v ods. 30., 31. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že

súd prvej inštancie v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, resp. dospel k nesprávnym právnym
záverom, nakoľko opomenutý podielový spoluvlastník, t.j. spoluvlastník, ktorého zákonné predkupné
právo bolo porušené sa v zmysle ustanovenia § 603 a § 140 Občianskeho zákonníka môže
dovolať buď relatívnej neplatnosti scudzovacieho právneho úkonu, alebo môže požadovať od nového
nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu uzavretie kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok, za akých

bola uzatvorená kúpna zmluva medzi pôvodným podielovým spoluvlastníkom a novým nadobúdateľom
spoluvlastníckeho podielu, ktorý spoluvlastníkom v čase uzatvárania zmluvy nebol. Za žiadnych
okolností sa podielový spoluvlastník nemá možnosť dovolať absolútnej neplatnosť právneho úkonu;
zákon mu, ako jednu (z troch) možností priznáva , možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle

ust. § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktoré je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená
osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,
je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne
neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa

neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho
úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným
účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú
svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti (avšak nie je absolútnou neplatnosťou).

20. V prejednávanej veci z odôvodnenia súdu prvej inštancienie nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej
inštancie žalobu zamietol. Z odôvodnenie rozsudku nie je možné ustáliť, či tak súd konal z dôvodu, že
žalobca sa účinne nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, či z dôvodu, že žalobca tak nestihol
učiniť v zákonnej trojročnej premlčacej dobe na uplatnenie práva, resp. či žalobu zamietol z dôvodu,

že žalobcom uplatnený spôsob je kumuláciou viacerých spôsobov dosiahnutia nápravy porušeného
predkupného práva opomenutého spoluvlastníka.21.Vodôvodnenírozsudkusúdprvejinštancievods.30.odôvodneniarozsudkukonštatuje,ženámietka
žalobcu sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného 1/ v dátume 07.06.2019, avšak v odôvodnení v ods.
31. zároveň konštatuje, že „nemal preukázané riadne dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu tak

voči žalovanému 1/, ako aj voči žalovanej 2/, a preto žalobu žalobcu v časti určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy zamietol“. Z dôvodov nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a z dôvodu, že odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie si vo svojich jednotlivých odsekoch odporuje, pričom nedáva jednoznačnú
a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akého konkrétneho dôvodu, vyplynuvšieho z vykonaného
dokazovania, súd žalobu žalobcu zamietol, odvolací súd bol nútený rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou
nepreskúmateľnosti. Odvolací súd zvýrazňuje, že štruktúra odôvodnenia rozsudku musí byť vždy
v priamej spojitosti so základným právom strán sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2
CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich
nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

22. V danom prípade odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie
súce uviedol zistený skutkový stav, avšak v odôvodnení už dostatočným spôsobom neuviedol úvahy
súdu, ako zistený skutkový stav vyhodnotil a pri akých právnych úvahách dospel k záveru, že žalobu je
potrebné zamietnuť. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie totiž nedáva jednoznačnú odpoveď na

to, z akého súdom zisteného skutkového dôvodu súd dospel k záveru, že žalobcovi ako podielovému
spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené (ktorá okolnosť nebola v konaní sporná),
nemožno poskytnúť ochranu.

23. V súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad

opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom
na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie musí byť tiež aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom

konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220
ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné, pričom takéto rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť
uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý proces, pretože
jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných
prostriedkov. Súdne konanie sa riadi princípom dvojinštančnosti a vyjadruje vzájomnú nadväznosť

i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred súdom prvej inštancie. Rozhodnutiu
vydanému v odvolacom konaní musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože
aj jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatňovanie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade
odvolacieho konania. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť, ako súd prvej inštancie ustálil
skutkový stav, ako ho právne posúdil, čo je možné zistiť práv z odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie

a jeho odôvodnenie je základným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím súdom,
tzn. Že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti
(preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Nepreskúmateľnosť či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia
musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP), pričom
konvalidácia tohto nedostatku odvolacím súdom neprichádza z logických a systematických dôvodov do

úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil postupom podľa § 391
ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. V tomto súd prvej inštancie opätovne vec prejedná, uskutoční pojednávanie, na ktorom vykoná

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o veci, vo veci rozhodne a v odôvodnení svojho
rozhodnutia dostatočne zrozumiteľne uvedie, ako posúdil jednotlivé prejavy vôle žalobcu učinené
osobitne k žalovanému 1/ a žalovanej 2/, týmto jednotlivým prejavom - pokiaľ sa reálne a preukázateľne
dostali do dispozičnej sféry žalovaného 1/ a žalovanej 2/ - pripíše právne účinky a tieto náležite
odôvodní. Z odôvodnenia nového rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd vyhodnotil jednotlivé prejavy

vôle žalobcu smerom k žalovanému 1/ a žalovanej 2/, či uvedené vyhodnotil ako dovolanie sa relatívnej
neplatnosti scudzovacieho úkonu alebo boli inou voľbou ochrany práva obídeného spoluvlastníka
v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 140 Občianskeho zákonníka (napr. uplatnením práva
domáhať sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol nakúpu). Uvedené sa týka predovšetkým úkonu žalobcu smerom k žalovanému 1/ zo dňa 07.06.2019,
nazvaného ako „Námietka“, z obsahu ktorého však vyplýva návrh na uzavretie kúpnej zmluvy medzi
žalovaným 1/ a žalobcom (resp. otcom žalobcu). Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiada s námietkou

premlčania vznesenou zo strany žalovaných, pričom vymedzí začiatok plynutia premlčacej doby, keď je
potrebné uviesť, že v tejto čiastkovej právnej otázke súd prvej inštancie postupoval správne a správne
aplikoval ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie taktiež rozlíši, či za moment
uplatnenia práva považuje úkon žalobcu smerom k žalovanému 1/ a žalovanej 2/ alebo za tento
považuje až okamih podania žaloby na súde. Súd prvej inštancie tiež posúdi a uvedie, či úkony žalobcu

smerom k žalovanému 1/ a žalovanej 2/ predstavujú spôsobilý základ pre uplatnenie žaloby na súde,
tak ako ju v prejednávanej veci koncipoval žalobca v žalobnom návrhu.

25. Pokiaľ sa týka jednotlivých odvolacích námietok uplatnených v odvolaní žalobcu k týmto odvolací
súd uvádza, že pokiaľ v podanom odvolaní žalobca vyjadruje podozrenie pre spáchanie trestného činu
podvodu, uvedené posúdenie neprináleží ani v rámci odvolacej argumentácii odvolaciemu súdu, ale na

preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu sú príslušné výlučne orgány činné v trestnom konaní
a následne o tom, či bol spáchaný trestný čin a kým, rozhoduje na obžaloby súd v trestnom konaní.
Odvolacou argumentáciou smerujúcou k podozreniam k spáchaniu trestného činu podvodu, sa odvolací
súd preto nezaoberal.

26. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca namietal zaujatosť zákonného sudcu konajúceho vo veci,
odvolací súd uvedenú námietku nevyhodnotil ako zákonnú námietku zaujatosti sudcu v zmysle § 52
Civilného sporového poriadku, nakoľko jednak nespĺňa náležitosti v zmysle § 52 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a zároveň žalobca uvedeným namieta výlučne procesný postup sudcu a jeho
rozhodovaciu činnosť, ktorá okolnosť v zmysle § 53 ods. 3 CSP spôsobuje, že na takúto námietku

zaujatosti sa neprihliada.

27. Podľa § 52 ods. 1, 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia

dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha do pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.

28. Podľa § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní od kedy sa

strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

29. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu, alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto

prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

30. V prejednávanej veci žalobca namieta v rámci tvrdenej zaujatosti konajúceho zákonného sudcu
výlučne procesný postup sudcu a zároveň žalobca tvrdí zaujatosť sudcu pri rozhodovaní o veci
v prvoinštančnom konaní až v podanom odvolaní, t. j. po uplynutí zákonom určenej 7 - dňovej lehote

na uplatnenie námietky zaujatosti sudcu, od momentu, kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý
je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada. Z uvedených dôvodov
odvolací súd uvedenú argumentáciu žalobcu nevyhodnotil ako zákonnú námietku zaujatosti sudcu,
nakoľko jej obsahom je výlučne namietanie procesného postupu konajúceho sudcu, pričom zároveň
uplatnená argumentácia (mienená ako námietka zaujatosti) je uplatnená i oneskorene s poukazom na

ustanovenie § 53 ods. 1 CSP, preto o uvedenej nemal dôvod rozhodovať .

31. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca namietal nedostatočne vykonané dokazovanie, konkrétne
nevykonanie dokazovania zadovážením a oboznámením výpisom hovorov telekomunikačnej prevádzky
zostranysúdu,uvedenejodvolacejnámietkenemožnoprisvedčiťakodôvodnej.Civilnésporovékonanie

je založené na zásade kontradiktórnosti sporového konania a princípe zodpovednosti strán sporu
za procesný úspech či neúspech v konaní, unesenie dôkazného bremena a preukázanie skutkových
tvrdení, a to v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania. V prejednávanej veci nejde
o spor s ochranou slabšej strany (spotrebiteľský spor), v rámci ktorého v zmysle § 295 CSP civilnýsúd výnimočne môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará, alebo zabezpečí taký dôkaz. V prejednávanej veci ide
o „klasický“ spor medzi dvoma rovnocennými sporovými stranami, kde je žalobca povinný predložiť,

resp. minimálne označiť dôkaz, ktorý navrhuje vykonať, pričom súd rozhodne, ktorý z navrhnutých
dôkazov vykoná. V súdenej veci nebolo dôvodné, aby súd prvej inštancie sám zaobstarával výpisy
uskutočnenej telefonickej prevádzky, či už žalobcu, alebo ktoréhokoľvek žalovaného. Odvolací súd
dodáva, že uvedené nie je ani účelné, nakoľko z prípadne žalobcom označenej a tvrdenej okolnosti,
že bol uskutočnený určitý telefonický hovor medzi žalobcom a žalovaným 1/ alebo žalovanou 2/,

nepreukazuje zároveň čo bolo obsahom telefonického rozhovoru. Vykonanie dokazovania výpisom
uskutočnených hovorov tak, ako to navrhol žalobca v predloženom odvolaní, v rozsahu 3 mesiacov,
nie je spôsobilé preukázať žalobcom tvrdenú okolnosť, že námietku ako opomenutý spoluvlastník učinil
riadne a včas.

32. Za riadne uplatnené dovolanie za relatívnej neplatnosti učineného, označeného právneho úkonu

možno považovať len písomný prejav vôle obídeného podielového spoluvlastníka, ktorý sa dostal do
dispozičnej sféry dotknutého účastníka scudzovacieho právneho úkonu a z ktorého je zrejmé, ktorú
z možností v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa rozhodol obídený spoluvlastník uplatniť.
Preto odvolacia námietka spočívajúca v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pri
vykonaní dokazovania nie je dôvodná.

33. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, pričom odvolací súd v ods. 24 odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia i uviedol, ako má súd prvej inštancie vo veci samej postupovať.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o veci, odvolací súd o trovách
prvoinštančného ani odvolacieho konania nerozhodoval, s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. Keďže uznesením odvolacieho súdu konanie nekončí, vo veci bude vo veci ďalej

konať opätovne súd prvej inštancie, tento rozhodne v rozhodnutí o veci samej i o nároku na náhradu
trov konania.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).