Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208185
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124208185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 49C/68/2024

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. proti žalovanému: D. E. F., neznámy vlastník,
zastúpený: Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

2 49C/68/2024

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre obec G., katastrálne
územie B. G. ako pozemok registra „E“ parcela č. XXXX, o výmere 3518 m2, druh pozemku orná pôda,
a toto vyporiadava tak, že predmetný pozemok prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca je povinný zaplatiť za ustupujúci spoluvlastnícky podiel na pozemku uvedenom vo
výroku I. tohto rozsudku žalovanému primeranú náhradu vo výške 3518 eur, a to na účet Slovenského
pozemkového fondu IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

5 49C/68/2024

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19. 07. 2024 domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v k. ú. B. G. zapísanej na LV č. XXXX ako: parcela KN-
E č. XXXX – orná pôda o výmere 3518 m2 a jeho vyporiadania tak, že nehnuteľnosť sa prikáže do
výlučného vlastníctva žalobcu. Žiadal uložiť povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému v rade sumu vo
výške 3 518 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielový spoluvlastník v podiele 2/3 na nehnuteľnosti
vedenej Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX pre
katastrálne územie B. G. a to: parcela registra „E“ č. 4339, orná pôda o výmere 3518 m2. Žalovanýje podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 - ina na nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. G. a to:
parcela registra „E“ č. XXXX, orná pôda o výmere 3518 m2. Ako dôkaz predložil list vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie B. G.. Pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti žalovaný nemá vykonávať svoje
vlastnícke práva a povinnosti, preto ako väčšinový spoluvlastník (66.67 % výmera spoluvlastníckeho
podielu 2 345,33 m2) sa viacerými pokusmi snažil skontaktovať so zástupcom žalovaného a požiadal ho
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti odkúpením spoluvlastníckeho
podielu neznámeho (nezisteného) vlastníka, no Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaného

nemal reagovať. Žalobca bezprostredne po nadobudnutí spoluvlastníckych podielov začal s výkonom
vlastníckych práv a povinností, o predmetnú nehnuteľnosť sa má starať, udržovať na nej poriadok
a pravidelne ju kosiť. Žalobca má mať najlepší predpoklad na účelné využitie k KN parcely XXXX.
Predmetný pozemok E KN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 3518 m2 sa má nachádzať mimo
zastavaného územia obce v katastrálnom území B. G., nemá k nemu viesť žiadna prístupová cesta.
Nemajú sa na ňom nachádzať žiadne inžinierske siete, má priamo hraničiť s lesom, jeho reálna deľba

podľa spoluvlastníckych podielov nemá byť možná, nakoľko by dochádzalo k drobeniu ornej pôdy
v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Žalobca vzhľadom na reálne využitie pozemku, porovnávaním cien za obdobné nehnuteľnosti v
danom čase a mieste mal stanoviť čo najvyššiu možnú cenu pre žalovaného – hodnotu predmetnej
nehnuteľnosti nasledovne: parcela registra „E" parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 3518 m2 - celková

suma 10.554,- €, t.i. suma 3,- €/1 m2, z čoho má vyplývať suma 3.518 eur za spoluvlastnícky podiel
1/3 na parcele E KN parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 3518 m2, pričom výmera pripadajúca na
spoluvlastnícky podiel 1/3 predstavuje 1172,67 m2 (cena 3 €/m2).

3. Dňa 23. 10. 2024 bolo na súd doručené vyjadrenie zástupcu žalovaného 1/ (na č. l. 24 spisu),

v ktorom uviedol, že v pozícii zástupcu strany sporu vyjadruje súhlas so zrušením podielového
spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky
zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasil
aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhoval žalobca, a to prikázaním
predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Bol toho názoru, že v tomto

prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k predmetnej nehnuteľnosti nie je
dobré vzhľadom na jej tvar, účelné využitie a zákonné limity zakazujúce drobenie pozemkov. K výške
primeranej náhrady uviedol, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavané územie obce
G. v katastrálnom území B. G., je v blízkosti lesa, nepravidelného tvaru a bez prístupu ku komunikácii.
Umiestnenie inžinierskych sietí sa nedá predpokladať. Žalobca ako primeranú náhradu za zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti navrhol sumu 3,- € za m2.
Zástupca žalovaného mal vykonať interný prieskum cien nehnuteľností v extraviláne katastrálneho
územia B. G. a uvedenú výšku primeranej náhrady s ohľadom na charakter predmetnej nehnuteľnosti
považoval za adekvátnu.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. 01. 2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol, a to
za neúčasti žalobcu, žalovaného, ako aj zástupcu žalovaného. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, zástupca žalovaného svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaní v jeho
neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
vedený pre obec G., kat. úz. B. G. mal súd za preukázané, že na pozemku registra „E“: parc. č. XXXX,
druh pozemku orná pôda o výmere 3518 m2 sú ako vlastníci zapísaní žalobca v podiele 2/3, žalovaný
v podiele 1/3, pričom súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok (1/1).

6. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

7. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.8. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný je v evidencii katastra nehnuteľností vedený ako

spoluvlastník, označený menom a priezviskom bez iných identifikačných údajov, pri ktorom nie je možné
zistiť, či skutočne žije, ako ani jeho prípadných právnych nástupcov, dátum narodenia a podobne. Ani
lustráciou v registri obyvateľov vykonanou zo strany súdu nebolo možné zistiť, o ktorú konkrétnu osobu
sa pri žalovanom jedná.
10. Podľa ustanovenia § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozem. úpravách, usporiadaní pozem.
vlastníctva, pozem. fonde a pozem. spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov

koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,5) podielov spoločnej
nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise23h) a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to
aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo
veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a
správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.23haa)

Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov23hab) vyžaduje súhlasné
stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom23hab) alebo v lehote 60
dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom,23hab) platí, že fond vydal súhlasné stanovisko;
to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených
území.23hac)

11. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa
predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií
alebo ak sa nepreukáže inak.

12. Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom
alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).
13. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v
§ 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
14. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 prvá veta zák. č. 180/1995 Z. z. fond prijíma aj náhrady za

vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..
15. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 180/1995 Z. z..
16. Súd vychádzal z domnienky, že sa v predmetnom prípade jedná o nehnuteľnosť, ktorej podielovým

spoluvlastníkom je neznámy vlastník, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý
v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže
trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov
neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva
a navyše, Slovenský pozemkový fond túto skutočnosť ani v konaní nerozporoval.

17. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

18. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná,
nakoľko žalovaný je neznámy spoluvlastníkom, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť
výhradne na základe rozhodnutia súdu.
19. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec

patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, je potrebné, aby išlo o
nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.20. V prípade, ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte

neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone.

21. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

22. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci súdu vyplynulo, že reálne rozdelenie spoločných vecí
v danom prípade nie je pri pozemku parc. č. XXXX (o výmere 3518 m2) dobre možné, a to z dôvodu, že
sa jedná o ornú pôdu v extraviláne, a taký pozemok nemožno deliť na viaceré pozemky s výmerou pod
3 000 m2 (ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom). Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší
spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal podľa
druhej možnosti, ktorú zákon pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predpokladá, t.j.
prikázaním pozemku parc. č. XXXX do výlučného vlastníctva žalobcu.

23. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V konaní bolo nesporné,
že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú pozemky, pričom
existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaného nie sú známi, preto v danom prípade s predmetný

spoluvlastnícky podielom k pozemku pripadajúcom na žalovaného nakladal Slovenský pozemkový
fond. Zástupca žalovaného v rade (SPF) so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a
prikázaním pozemkov parc. č. XXXX do výlučného vlastníctva žalobcu súhlasil.

24. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo

strán sporu k pozemku evidovanom na LV č. XXXX a prikázal pozemok parc. č. XXXX do výlučného
vlastníctva žalobcu, a to výrokom I. tohto rozsudku.

25. Čo sa týka primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel neznámeho vlastníka, súd
vychádzal so sumy ustálenej zo strany žalobcu a zástupcu žalovaného, ku konsenzu na ktorej dospeli

(3 eurá/m2). Súd nemal dôvod predmetnú sumu dosiahnutú na základe konsenzu strán spochybňovať.
Súd tak rozhodol v zmysle zhodného tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej
náhrady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že za ustupujúci podiel na
nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym
odborom, pre obec G., katastrálne územie B. G. ako parcela KN-E č. XXXX, druh pozemku orná pôda

o výmere 3518 m2, žalobca povinný zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 3 518,- eur (3518:
3 x 3 = 3518), a to na účet Slovenského pozemkového fondu (ním špecifikovaný) v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok II. rozsudku). Súd na plnenie určil zákonnú paričnú lehotu v trvaní 15 dní
s prihliadnutím na vyplácanú hodnotu.

26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený
ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil,
preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vplyv na rozhodnutie o trovách konaniamala aj tá skutočnosť, že žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu nárok žalobcu nespochybňoval a
s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva navrhovaným žalobcom súhlasil.

Poučenie:

2 49C/68/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).