Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122209893
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4122209893.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D. E., zastúpený: Mgr. Richard Bebjak, advokát so sídlom Lermontovova 14,
811 05 Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 8249 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom

Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.650,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9Csp/170/2022- 100 zo dňa 25. januára 2024,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.650,20
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.650,20 eur od 17.09.2022 do
zaplatenia a náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 83,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou
sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.650,20 eur s prísl. titulom

vydania bezdôvodného obohatenia a priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 03.09.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej poskytol žalobcovi úver vo výške 1.110 eur. Dôvodil, že absentuje písomná forma zmluvy, ktorá
ani neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo má za následok, že
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Poskytnutý úver splácal v mesačných splátkach po 60,67
eur, pričom v splátke bola zahrnutá aj suma za služby poskytované na základe dohody o poskytovaní

služieb, o uzatvorenie ktorej nemal záujem, nešlo o individuálne dojednanú dohodu, ani o dobrovoľnú
doplnkovú službu. Výška odplaty za tieto služby predstavuje skoro výšku poskytnutého úveru, avšak
nebola započítaná ani do celkových nákladov na spotrebiteľský úver, ani do výpočtu RPMN. Žalobca
zaplatil žalovanému spolu sumu 2.649,20 eur, nakoľko sa však úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, mal žalobca zaplatiť žalovanému iba skutočne poskytnutý úver a zvyšná zaplatená suma vo
výške 1.650,20 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré žiada vydať.

1.2 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 274, § 279 CSP, ako aj zisteným skutkovým
stavom, na základe čoho dospel k záveru, že sú splnené všetky procesné podmienky na rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Konštatoval, že nárok žalobcu súd považoval za dôvodný a to
titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.1,2 a § 456 OZ, keď mal za preukázané,
že nárok žalobcu nie je premlčaný (§ 107 ods.1,2 OZ, uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/29/2021,
7Cdo/268/2021)avzhľadomnazmluvuorevolvingovomúvere,priuzatváraníktorejžalobcapodpísaliba

žiadosť o poskytnutie úveru bez vyplnených údajov o poskytnutom úvere a nepreukázanie dobrovoľného
uzatvorenia dohody o doplnkových službách, ktorú žalobca nemal záujem uzavrieť, o jej existencii aninevedel (podpis na dohode nekorešponduje s podpisom žalobcu), dospel súd k záveru, že žalovaný
neoprávnene prijal plnenie žalobcu nad rámec poskytnutého úveru t.j. vo výške 1.748,44 eur (žalobca
si v žalobe uplatnil iba sumu 1.650,20 eur). Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.110 eur, avšak

v skutočnosti mu bola vyplatená iba suma 999 eur a za obdobie do konečného splatenia úveru
dňa 10.09.2020 zaplatil žalovanému celkom sumu 2.747,44 eur, v ktorej bola zahrnutá aj platba za
doplnkové služby vo výške 25,57 eur mesačne, ktoré služby k úveru automaticky patria a nie je dôvod,
aby boli predmetom samostatnej zmluvy a aby boli spoplatnené. Zaplatením sumy 2.747,44 eur zo
strany žalobcu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať

(2.747,44 - 999 = 1.748,44). Vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu v žalobe bol žalovaný zaviazaný na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.650,20 eur spolu s úrokmi z omeškania a nákladmi na
uplatnenie pohľadávky za poskytnutú právnu službu - predžalobnú výzvu žalovanému vo výške 83 eur.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.

2.1 Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vdôvodoch odvolaniažalobcauviedol,žezostranysúduprvejinštancienebolisplnenévšetkyprocesné
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 Civilného sporového poriadku.
Účelom rozsudku pre zmeškanie je procesná sankcia za nečinnosť v spore. Poukázal na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, ktorý

uviedol, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá
dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný nebol v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh
strán sporu. V opačnom prípade pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch, môže
takéto vydanie rozsudku pre zmeškanie znamenať porušenie práva na spravodlivý proces.
2.2 Poukázal na to, že žalovaný v konaní riadne uplatnil prostriedky procesnej obrany (podania zo dňa

27.10. 2012, 02.12. 2022, 05.12. 2022) a riadne a včas ospravedlnil neúčasť na termíne pojednávania
23.11. 2023 s tým, že z dôvodu hospodárnosti súhlasil s vykonaním pojednávania v neprítomnosti.
Z uvedeného je nesporné, že žalovaný v konaní nebol nečinný, čo je základný predpokladom pre
rozhodnutie formou rozsudku pre zmeškanie. Opomenutie žalovaného vo vzťahu k pojednávaniu
určeného na dňa 25.01. 2024 nie je v kontexte všetkých okolností možné považovať za splnenie

zákonných predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Napádaný rozsudok je založený na
formalistickom výklade zákona, a vydanie napádaného rozsudku predstavuje porušenie práva na
spravodlivý súdny proces. Dodal, že nakoľko pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené
zákonné podmienky, súd postupoval nesprávne a v rozpore so zákonom rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie. Prípustnosť odvolania žalovaný odôvodňuje § 356 písmeno b), jeho dôvodnosť nesprávnym

procesným postupom súdu a nesprávnym právnym posúdením teda podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm.
h) CSP. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na pokračovanie v konaní.

3. K odvolaniu žalovaného sa žalobcovia nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a prejednaní veci dospel k záveru , že aj keď
formálne boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, súd prvej
inštancie nepostupoval správne, keď rozhodol vydaním rozsudku pre zmeškanie, a to vzhľadom na
procesnú aktivitu žalovaného v prebiehajúcom konaní.

6. Ustanovenie § 274 CSP ukladá súdu na pojednávaní obligatórne rozhodnúť o žalobe podľa § 137
písm. a) CSP rozsudkom pre zmeškanie na návrh žalobcu, ktorým sa žalobe vyhovie, a to za splnenia
podmienok: a) ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný
a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie, a b) ak žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi

okolnosťami. Ďalším predpokladom je, že išlo výlučne o žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 písm.
a) CSP, pričom všetky vyššie uvedené podmienky musia byť kumulatívne splnené.7.1 Aj keď doslovný gramatický výklad ustanovenia § 274 CSP naznačuje, že v prípade ak sú splnené
formálne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd je povinný rozsudok pre zmeškanie
vydať, naráža takýto výklad na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdil

aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo svojej judikatúre. Ústavný súd
vo svojich rozhodnutiach opakovane kladie dôraz na materiálnu, nie formálnu ochranu práv strán
sporu (III. ÚS 121/2021). Všeobecný súd je povinný aj v prípade splnenia zákonom vyžadovaných
podmienok prihliadnuť na individuálne okolnosti prejednávaného prípadu, nie len automaticky rozsudok
pre zmeškanie vydať. Mal by teda rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní

dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania
inak procesne aktívnej strany (napr. vyjadrenia a podania v konaní, účasť na predchádzajúcich
pojednávaniach). V prípade, ak súd nemá v konaní preukázanú skutočnú pasivitu žalovaného, rozsudok
pre zmeškanie by nemal vydať (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020, III. ÚS 121/2021, porovnaj aj III. ÚS
354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021).
7.2 Je potrebné dodať, že hoci z ustanovenia § 274 CSP implicitne vyplýva, že v prípade splnenia

zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie súd nemá skúmať dôvodnosť žalobného
nároku, ale len vydať rozsudok pre zmeškanie, v zmysle judikatúry ústavného súdu takýto formalistický
prístup nie je správny. Takýto postup môže byť opodstatnený a legitímny v prípade, ak žalovaný bol v
konaní úplne pasívny, nevyjadril sa písomne ani sa nezúčastnil na žiadnych pojednávaniach vo veci.
Ak však už žalovaný v konaní podal svoje písomné vyjadrenia alebo sa zúčastnil na predchádzajúcom

pojednávaní, mal by súd vziať tvrdenia žalovaného do úvahy a kontumačný rozsudok nevydať, ak
žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu.( Uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/70/2022 z 30. apríla 2024)
7.3 V uznesení NS SR sp.zn. 2Cdo/10/2021 zo dňa 29.09.2022 dovolací súd uvádza, že ustanovenie §
274 CSP má svojou formou kogentný charakter a ustanovenia § 172 ods. 1 a ods. 2 a § 273 CSP majú
dispozitívny charakter. Dovolací súd však uvádza, že príliš formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP,

a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok
rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci. A to najmä, ak súdne konanie
trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v
konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru dovolacieho
súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa

§ 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia
§ 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku
pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom,
že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný
prostriedok (odvolanie vo veci samej). Uvedený záver uviedol v obdobnom prípade aj Ústavný súd

Slovenskej republiky v rozhodnutí I. ÚS 233/2019.
8. Odvolací súd sa zaoberal splnením vyššie uvedených podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného a dospel k záveru, že v danej veci nemožno konštatovať, že boli dané podmienky
pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie voči tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné /§356 písm. b) CSP/.

9. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaný sa
správal v konaní pasívne, nejavil oň záujem, a teda že by bol daný predpoklad pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný dňa
27.10.2022 podal odpor proti platobnému rozkazu. Následne sa žalovaný vyjadril k replike žalobcu
písomným podaním zo dňa 02.12.2022, ktoré podanie doplnil dňa 05.12.2022 návrhom na doplnenie

dokazovania výsluchom svedka. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 23.11.2023, pričom
žalovaný z dôvodov hospodárnosti ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti. Na ďalšie pojednávanie dňa 25.01.2024 sa právny zástupca žalovaného nedostavil,
pričom svoju neúčasť neospravedlnil, avšak v zmysle výzvy súdu, doručil súdu požadované listinné
dôkazy. Na uvedenom pojednávaní navrhol právny zástupca žalobcu, aby súd prvej inštancie rozhodol

rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
10. Z vyššie uvedených skutočností nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný nemal o konanie
skutočný záujem, keďže súdu zaslal viacero vyjadrení, listinné dôkazy, a v rámci svojej procesnej obrany
sám navrhol výsluch svedka. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný po predvolaní
na pojednávanie dňa 25.01.2024 na žiadosť súdu reagoval a zaslal mu požadované listinné dôkazy

a zrejme len nedopatrením neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Berúc do úvahy všetky
aspekty prejednávaného sporu dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvej inštancie bola
žalovanému spôsobená ujma, ktorou mu bolo znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných
práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný dôvodne namietal, že
napadnutý rozsudok predstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces, preto rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods. 1

písm. b) CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov, vrátane trov odvolacieho
konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).