Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204879
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424204879.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom:
C. XXXX/XX, D. E., právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom
Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom: C. XXXX/
XX, D. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu

Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. decembra 2024, č. k. 5C/114/2024-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný

sporovýporiadok,ďalejlen,,CSP“)uznesenímzodňa16.decembra2024,č.k.5C/114/2024-72zamietol
návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň žalovanému nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2,
§ 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 3, § 332 ods. 1, § 340 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľka podala dňa 25. 11. 2024 na súd prvej
inštancievočižalovanémunávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodľa§325ods.2písm.d/CSP.
Následne uviedol, že za účelom zistenia, či navrhovateľka osvedčila dôvodnosť navrhovanej dočasnej
úpravy vzťahov sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a súčasne si pripojil
spisy vedené na tomto súde pod sp. zn. 16P/123/2024 a sp. zn. 16P/156/2024, týkajúce sa rozvodového

konania strán sporu a ich maloletých detí, vzhľadom k tomu, že navrhovateľka práve na rozvodové
konanie a správanie sa žalovaného k nej a k maloletým deťom v návrhu na neodkladné opatrenie
poukazovala.

4. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D. E. súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka a žalovaný
sú podielovými spoluvlastníkmi bytu číslo 14, na 6. poschodí, ktorý sa nachádza vo vchode G. 28,

bytového domu so súp. č. XX, postavenom na parcele č. 7107, v D. E.. Každá zo strán je vlastníkom
bytu v podiele 1/2 k uvedenému bytu. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľka podala dňa 08. 11. 2024
trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
Súd sa oboznámil aj so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15. 10. 2024, fotkami z
uvedeného bytu, potvrdením o príjme žalovaného a zápisnicou o pojednávaní z 18. 11. 2024 vo veci
16P/123/2024. Tieto listiny boli vyhotovené a súdu predložené ešte pred rozhodnutím o rozvode. Súd

sa súčasne oboznámil s obsahom CD nosiča. Z pripojeného spisu 16P/123/2024 bolo zistené, že dňa
10. 12. 2024 sa rozhodlo o rozvode manželstva navrhovateľky a žalovaného a súčasne súd schválilich rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Podľa schválenej dohody boli
všetky tri maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok a podľa tejto dohody bol upravený styk s maloletými deťmi tak,

že otec je oprávnený sa s deťmi stýkať každý týždeň v stredu a piatok od 15:00 hod. do 19:00 hod.,
každý v poradí druhý víkend v mesiaci od piatka od 15:00 hod. do nedele 19:00 hod. Z uvedeného
spisu súd zistil, že navrhovateľka aj žalovaný sa vzdali práva podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu o
rozvode a schválení rodičovskej dohody. Zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok
a zároveň bola aj schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy styku otca (v tomto konaní žalovaný)

s maloletými deťmi, sa vyjadril aj kolízny opatrovník maloletých detí a navrhol schváliť rodičovskú
dohodu, ktorú navrhovateľka a žalovaný uzavreli dňa 03. 12. 2024. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie
navrhovateľky, ktorá poukazovala na údajné nevhodné správanie sa otca k maloletým deťom v tomto
konaní nekorešponduje s jej konaním v konaní o rozvod, v ktorom samotná navrhovateľka pristúpila
k dohode, podľa ktorej sa deti môžu stretávať s otcom popoludní v stredu a piatok a každý druhý
týždeň môžu byť u neho celý víkend (od piatka do nedele). S touto dohodou a jej schválením nemal

problém ani kolízny opatrovník, ktorý v konaní o rozvod manželov zastupoval záujmy detí. Zo samotného
návrhu navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľka v súčasnosti má zabezpečené bývanie a podľa správy
kolízneho opatrovníka vo veci sp. zn. 16P/156/2024 vyhotovenej dňa 22. 11. 2024, t. j. aktuálnejšej, než
je tá, ktorú predložila navrhovateľka, vyplýva, že súčasné bývanie navrhovateľky spĺňa bežné štandardy
a potreby všetkých členov domácnosti.

5.Prenariadenieneodkladnéhoopatrenianiejepostačujúcelento,abynavrhovateľpopísalrozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo existencie obavy
z toho, že exekúcia bude ohrozená. Tieto rozhodujúce skutočnosti musí aj hodnoverne osvedčiť. T.
j. musí dostatočne osvedčiť dôvodnosť, ale aj existenciu potreby poskytnúť ochranu navrhovanej

úprave pomerov strán. V tomto prípade sa nenavrhuje neodkladné opatrenie z dôvodu, že by tu
existovali obavy, že exekúcia bude ohrozená, ale ide o návrh podaný z dôvodu, že podľa navrhovateľky
existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným k ich spoločnej veci (3-
izb. bytu), a to až do skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
tejto spoločnej veci. Pri tomto návrhu neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil

existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby úpravy určitých vzájomných právnych vzťahov medzi
stranami konania o neodkladné opatrenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva
v tom, že nenariadenie neodkladného opatrenia zo strany súdu by spôsobilo taký stav, ktorý by bol
nezvratný, prípadne by konaním osoby, ktorej sa má neodkladným opatrením niečo nariadiť, by bez
tohto nariadenia vznikli navrhovateľovi neodstrániteľné následky. Súčasne je potrebné, aby právne

účinky neodkladného opatrenia nespôsobili výraznú nerovnováhu medzi stranami, ktorá by viedla k
obmedzeniu povinnej osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, to znamená, že pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí byť zachovaný princíp proporcionality. Ako už bolo uvedené,
navrhovateľka, aj keď poukazovala na agresívne správanie a fyzické násilie žalovaného, či už k nej,
tak aj k deťom a s tým korešpondujúci strach zo žalovaného, nepodala návrh na neodkladné opatrenie

z dôvodu, že by bol ohrozený jej život, resp. zdravie, nejde teda o návrh na neodkladné opatrenie
podaný podľa § 325 odsek 2 písmeno e/ alebo f/, resp. h/ CSP. Nenavrhovala teda neodkladné opatrenie
z dôvodu zabezpečenia jej ochrany pred žalovaným, ale navrhovala klasické neodkladné opatrenie
v zmysle ustanovení § 325 odsek 2 písmeno d/ CSP, a to za účelom dočasnej úpravy užívacích
práv k ich spoločnému bytu. Dôvody, ktoré uvádzala, a to agresívne správanie sa a fyzické násilie

žalovaného k nej a k ich spoločným deťom, pre ktoré považuje spoločné spolunažívanie v byte za
nemožné, ale dostatočne neosvedčila. V návrhu síce poukázala na správanie sa žalovaného voči
nej a ich deťom, ktoré malo mať až násilnícky charakter, na druhej strane sa však so žalovaným v
rozvodovom konaní dohodla a uzavrela s ním dohodu o úprave styku s maloletými deťmi v rozsahu,
ktorý nezodpovedaná jej tvrdeniam o násilí rodiča - otca voči ich deťom. Okrem toho s touto dohodou

súhlasil aj kolízny opatrovník a podľa jeho správy, súčasné bývanie navrhovateľky je vyhovujúce a
zodpovedá bežným štandardom bývania rodiny (jej a jej detí). Bez ohľadu na to, aké sú vzťahy medzi
stranami sporu, v súčasnosti rozvedenými manželmi, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať
súd osvedčenú potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov navrhovateľa a osoby, proti ktorej návrh
na neodkladné opatrenie smeruje a súčasne ako už bolo uvedené, súd musí prihliadnuť na princíp

proporcionality a pokiaľ má byť obmedzené vlastnícke právo čo i len jedného zo spoluvlastníkov, musia
byťktomudostatočneosvedčenédôvody,zktorýchjezrejmé,žetaktoneodkladnýmopatrenímpriznaná
ochrana navrhovateľovi, resp. obmedzenie žalovaného (v tomto prípade vo výkone vlastníckych práv)
je absolútne nevyhnutná a neznesie odklad. Tieto skutočnosti však navrhovateľka v tomto konanídostatočne neosvedčila. Pripojila potvrdenie z polície, že dňa 08. 11. 2024 realizovala oznámenie vo
veci podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Toto potvrdenie
samo o sebe však dostatočne neosvedčuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom

znení, t. j. neodkladnú potrebu vylúčiť žalovaného z užívania spoločnej veci. Súd prvej inštancie
opätovne uviedol, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak skutočne existuje dôvodná
potreba bezodkladne upraviť pomery strán a jeho nariadením sa bez vážneho dôvodu a nad skutočne
nevyhnutnúmierunezasiahnedoprávprotistrany,pričomuvedenébolapovinnáosvedčiťnavrhovateľka.
Navrhovateľke sa nepodarilo preukázať, že bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia vznikne na

jej strane nejaký nezvratný stav, prípadne stav spôsobujúci neodstrániteľné následky. Len skutočnosť,
že navrhovateľka a žalovaný sa rozvádzajú, že spolu nevychádzajú a že žalovaný vlastní aj iný
byt, nie je dostatočným dôvodom k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného, tak ako to navrhuje
navrhovateľka, t. j. do skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Preto
súd návrh navrhovateľky na nariadenie tohto neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

6. O trovách tohto konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní
úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne doposiaľ nevznikli.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalovaného dočasne vylúči z užívania bytu číslo 14, umiestneného na 6. poschodí, vo vchode č. 28
bytového domu - stavby so súpisným číslom XX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ s parc. č.
7107, o výmere 555 m2, druh pozemku: zastavana plocha a nádvorie – nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom D. E., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie

D. E., obec D. E., okres D. E., a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k uvedenému bytu. Navrhovateľka v podanom odvolaní poukázala na
existenciu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Uviedla, že nesúhlasí so záverom
súdu, že agresívne správanie a fyzické násilie žalovaného neosvedčila.

8. V dôsledku správania sa žalovaného navrhovateľka ďalej nemohla spoločný byt užívať, resp.
vyhodnotila opustenie spoločnej domácnosti ako krok, ktorý je v najlepšom záujme maloletých detí.
V dôsledku tohto kroku a snahy o ochranu detí sa však dostala do situácie, keď spoločný majetok
užíva výlučne žalovaný. Tento navyše situácie využil až do tej miery, že navrhovateľke už ani neumožnil
do bytu vstúpiť. Nemohla si zobrať svoje veci, a už vôbec nie veci detí, nedovolil zobrať z bytu

ani paplóny pre deti. Navrhovateľka má za to, že súdu preukázala, že žalovaný ju do bytu odmietol
vpustiť, že na prevzatie aspoň nejakých svojich osobných vecí, čí vecí maloletých detí bola nútená si
privolať políciu, že žalovaný do bytu rozmiestnil viaceré kamery, že po byte ponalepoval upozornenia
o monitorovaní. Taktiež osobné veci navrhovateľky nahádzal do odpadkových vriec a umiestnil ich
na balkóne. Z uvedeného konania žalovaného je pritom úplne zrejmé, že akékoľvek spolunažívanie

v spoločnom byte s ním nie je možné. Navrhovateľka sa domáha poskytnutia ochrany jej práv a
oprávnených záujmov, ako aj práv a oprávnených záujmov svojich maloletých detí, ktoré jej medzičasom
boli zverené do osobnej starostlivosti, keď má za to, že správanie žalovaného nemôže požívať právnu
ochranu a nie je spravodlivé a najmä nie je v záujme maloletých detí, aby žalovaný užíval sám 3-izbový
spoločný byt zatiaľ čo navrhovateľka spolu s deťmi bude obývať provizórne bývanie. Súd v napadnutom

uznesení vyhodnocuje zásah do práv žalovaného, aký by nastal v prípade nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia, vôbec však nevyhodnotil faktický zásah do práv navrhovateľky, t. j. faktický
stav v súčasnosti, keď ona je tá, ktorá byt užívať nemôže.

9. Navrhovateľka ďalej nesúhlasí ani so záverom súdu, že jej tvrdenia o násilnom správaní žalovaného

nekorešpondujú s jej konaním v konaní o rozvod manželstva, v ktorom pristúpila k dohode. Nie je
namieste vyčítať matke, že uzavrela s otcom rodičovskú dohodu a samotná táto skutočnosť otca
ani neospravedlňuje od toho, ako sa správal. Avšak aj uzavretie rodičovskej dohody je spôsob, ako
eliminovať rodičovský konflikt a znížiť napätie medzi rodičmi, ktoré vnímajú aj deti. Predovšetkým tieto
skutočnostibolimotivácioumatkynauzavretierodičovskejdohody.Avšakjejsnahaozmiernedoriešenie

rodičovského konfliktu by nemala byť za žiadnych okolností vyhodnocovaná v jej neprospech, alebo
jej byť na ujmu, pretože by sa jednalo o absurdný výklad práva a navádzalo rodiča na to, aby účelovo
odmietol pristúpiť k akejkoľvek dohode. Matka však takto nekonala a od začiatku rozvodového konania
pri svojom správaní sleduje jediné kritérium, ktorým je najlepší záujem ich maloletých detí. V danej vecisa navrhovateľka domáha ochrany bývania a zastabilizovania úpravy práv a povinností do času, kým
súd nerozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu, keď žalobkyňa si
uvedomuje, že toto konanie bude trvať rádovo niekoľko mesiacov, možno rokov a ona objektívne nemá

prostriedky na to, aby do tej doby zabezpečila sebe a deťom primerané bývanie, teda bývanie na úrovni,
na ktorú boli zvyknuté doposiaľ. Na druhej strane, žalovaný užíva sám 3-izbový byt, má stabilný príjem
cca 1 500 eur mesačne a zároveň vlastní aj ďalší byt, v ktorom by mohol bývať, preto riešenie, ktoré
navrhuje matka aj týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako logické a vzhľadom
na situáciu oveľa spravodlivejšie, ako je aktuálna situácia.

10. Navrhovateľka v ďalšom namietala nesprávne aplikovaný princíp proporcionality súdom prvej
inštancie. Aj keď nenariadením neodkladného opatrenia nenastane stav nezvratný, tu je dôležitým
kritériom časové hľadisko a tiež záujem maloletých detí, ktorý nebol pri rozhodovaní súdu zohľadnený
vôbec. Súd totiž v odôvodnení uznesenia stroho uvádza, že zo správy kolízneho opatrovníka
vyhotovenej dňa 22. 11. 2024 vyplýva, že súčasné bývanie navrhovateľky spĺňa bežné štandardy a

potreby všetkých členov domácnosti. Súd však v tomto smere neprihliadol na skutočnosť, že kolízny
opatrovník posudzoval len minimálne štandardy bývania, ktoré umožňujú zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti jedného rodiča. Súd v tomto smere absolútne neprihliadol na skutočnosť, že
nasťahovanie sa do tohto bytu bolo len dočasným riešením vzniknutej situácie. Ide o 1-izbový starší
byt, ktorý má len základné vybavenie, a aj to si navrhovateľka musela zadovážiť za pomoci rodiny a

známych. V porovnaní so spoločným bytom strán sporu ide o neporovnateľné podmienky, čo však súd
vôbec nezohľadnil. Súd ďalej nezohľadnil ani skutočnosť, že navrhovateľka je toho času nezamestnaná,
nemá možnosť získať hypotéku na iné bývanie. Práve poskytnutie ochrany žalovanému, ktorý bez snahy
o akúkoľvek dohodu sám užíva spoločný byt je podľa názoru navrhovateľky neprimeraný zásah do
jej práv, a preto zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za rozhodnutie

v rozpore s princípom proporcionality. V neposlednom rade sa súd nevysporiadal ani s porovnaním,
resp. vyvážením zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľky. Navrhovateľka je rovnako ako žalovaný
oprávnená spoločný byt užívať, avšak nemôže tak urobiť práve v dôsledku konania žalovaného.
Vinou konania žalovaného sa navrhovateľka musela zo spoločného bytu odsťahovať, nemôže sa do
neho vrátiť a žalovaný nie je ochotný na akúkoľvek dohodu v súvislosti s užívaním spoločného bytu

pristúpiť. Navrhované neodkladné opatrenie preto podľa názoru navrhovateľky predstavuje dôvodný a
spravodlivý zásah do práva žalovaného, ktorý zároveň vyváži neoprávnený zásah do vlastníckeho práva
navrhovateľky zo strany žalovaného.

11. Žalovaný sa k navrhovateľkou podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd predmetné odvolanie

navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. V danom prípade odvolací súd vychádzajúc zo svojej zákonnej povinnosti skúmať, čo zo
strany navrhovateľky napadnuté prvoinštančné uznesenie o zamietnutí ňou požadovaného návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo vydané v konaní postihnutom výskytom niektorej
z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP dospel k tomu záveru, že je potrebné vo vzťahu
k tomuto uzneseniu aplikovať procesný postup podľa § 387 ods. 1 CSP, majúci za následok potvrdenienapadnutého uznesenia, ako vecne správneho v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pretože nevykazuje ani jednu
z procesných vád obsiahnutú v ust. § 389 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd v súlade so zaujatým právnym názorom vo veci konajúceho prvoinštančného
súdu zhodne konštatuje, že tento súd na základe dostatočného rozsahu vykonaného osvedčovania
skutkových tvrdení potrebných pre rozhodnutie o podanom návrhu uviedol, že navrhovateľke sa
nepodarilo preukázať, že bez nariadenia ňou požadovaného neodkladného opatrenia nastane na jej
strane nezvratný stav, resp. taký stav, ktorý by spôsobil nezvratné následky. Pokiaľ ide o samotné právne

posúdenie požadovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľkou, tak súd prvej
inštancie v tejto súvislosti správne vychádzal z aplikácie ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, pričom z dôvodu
nenaplnenia esenciálnych predpokladov potrebných k dočasnej úprave užívacích práv k predmetnému
bytu, návrh navrhovateľky v tomto smere opodstatnene zamietol. K uvedenému je potrebné uviesť,
že pri posudzovaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd síce nie je viazaný
právnym posúdením, ale iba jeho skutkovým vymedzením, avšak v danom prípade zmenou právnej

kvalifikácie z ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP uplatnenú v podanom návrhu na právnu kvalifikáciu
podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP uplatnenú v upresnení návrhu zo dňa 26. 11. 2024, čo znamená,
že uložením povinnosti žalovanému niečoho sa zdržať alebo niečo znášať v súvislosti s užívaním,
resp. neužívaním predmetného bytu došlo aj k čiastočnej modifikácii skutkových tvrdení zo strany
navrhovateľky spočívajúcich v dočasnej úprave užívacích práv k predmetnému bytu. Navrhovateľka

nežiadala žalovanému uložiť povinnosť zákazu vstupu do tohto bytu žalovanému, čo predpokladá
doslovná dikcia ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, a preto právne posúdenie podaného návrhu súdom prvej
inštancie podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP plne korešponduje so skutkovým vymedzením požadovaného
neodkladného opatrenia.

16. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súvislosti so zamietnutím podaného návrhu ako nedôvodného
súd prvej inštancie dôvodne vzal zreteľ na existenciu dohody rodičov o úprave práv a povinností k ich
maloletým deťom uzatvorenej dňa 03. 12. 2024 počas rozvodového konania, ktorá svojím obsahom
umožňujúcim okrem iného rozsiahlu úpravu styku otca s mal. deťmi spochybňuje tvrdenia o nevhodnom
sa správaní otca k mal. deťom. Čo sa týka predloženého potvrdenia navrhovateľkou ohľadne iniciovania

trestného stíhania žalovaného pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby, tak navrhovateľke sa nepodarilo v konaní osvedčiť jeho ďalší osud, t. j. či bolo vo veci začaté
trestné stíhanie. Navrhovateľkou uvádzané tvrdenia o fyzickom násilí voči nej zo strany žalovaného, či
už v rozvodovom konaní alebo v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, táto aj podľa
názoru odvolacieho súdu neosvedčila, pretože žalovaný v rámci svojej výpovede v rozvodovom konaní

priznal iba facku, ktorú dal maloletému synovi, avšak dodal, že k žiadnym iným incidentom nedošlo.
Uvedené znamená, že tvrdenia navrhovateľky o fyzickom násilí žalovaného voči nej za danej situácie,
t. j. bez predloženia ďalších dôkazov je potrebné považovať za jednostranné a zároveň neosvedčené.

17. Na margo súčasných bytových pomerov navrhovateľky a jej troch maloletých detí je potrebné

uviesť, že tieto sú aj podľa správy kolízneho opatrovníka, ktorý je zo zákona povinný preferovať záujem
maloletých detí, v súčasnej dobe zodpovedajú bežným životným štandardom bývania rodiny, čo bol
tiež jeden z dôvodov, kvôli ktorému správne súd prvej inštancie nepristúpil k dočasnej úprave právnych
vzťahov formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že
všetky tri maloleté deti nie sú úplne vylúčené z užívania predmetného bytu, ktoré aj keď v obmedzenej

forme majú zabezpečené pri realizácii ich styku s otcom (žalovaným). Bytové pomery navrhovateľky,
žalovaného a ich troch maloletých detí sú v súčasnej dobe stabilizované, nevyžadujúce podľa názoru
odvolacieho súdu bezodkladnú úpravu požadovanú navrhovateľkou, pričom úprava týchto pomerov
sa dosiahne až právoplatným rozhodnutím o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k predmetnému bytu.

18. Navrhovateľka z hľadiska časovej pôsobnosti vymedzila trvanie ňou požadovaného neodkladného
opatrenia právoplatným skončením konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k predmetnému bytu, avšak z obsahu spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 5C/114/2024 podanie návrhu
tohto druhu nevyplýva, čo do určitej miery taktiež spochybňuje bezodkladnosť navrhovanej úpravy

pomerov.

19. V kontexte uvedeného odvolací súd o podanom odvolaní navrhovateľky ako o nedôvodnom rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že ich náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie

trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).