Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124206156
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124206156.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zast. JUDr. Ivanou Kochanskou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská
1311/33, proti žalovanej: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária
JUDr. TAKÁČOVÁ, s. r. o., so sídlom Nitra-Staré Mesto, Mariánska 1359/4, IČO: 55 783 554, o zrušenie

vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18. novembra 2024
č. k. 12C/58/2024-89 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.), žalobcovi vrátil súdny poplatok vo
výške 1 716,- eur prostredníctvom: Slovenská pošta, a. s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124,
so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti uznesenia (II.) a žalovanej
priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III.). Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP a § 11 odsek 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 03. 06. 2024, domáhal
od žalovanej zrušenia vecného bremena a vrátenia náhrady za zrušenie vecného bremena vo výške
28 100 eur. Pred začatím pojednávania žalobca písomne oznámil listom, doručeným súdu dňa 04.
11. 2024, že podanú žalobu berie v celom rozsahu späť. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, ako aj tú
skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako sa začalo pojednávanie, súd postupoval v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie zastavil. O vrátení súdneho poplatku kráteného

o sumu 10 eur súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (1 726
eur - 10 eur = 1 716 eur). O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, keďže
žalobca procesne zavinil zastavenie konania tak, že žalovanej súd priznal náhradu trov konania v plnej
výške, pretože zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a
nie podľa hmotného práva, preto ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie
konania, a preto je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy (rozsudok NS SR sp. zn. 5M Cdo 12/2008),

pričom ak vezme žalobca žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide vždy na strane
takéhoto žalobcu o procesné zavinenie a takémuto žalovanému patrí náhrada trov konania. Z hľadiska
komplexného vnímania sporového konania je samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby,
do značnej miery relevantná. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania
musímaťsúdpriposudzovaníprocesnéhozavineniapodľa§256ods.1CSPpreukázané,čivkonečnom
dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného alebo nie. Kritérium procesného

zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strananeskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno
interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k
príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci

v späťvzatí žaloby (bližšie napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 zo dňa 15. 08. 2018).

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku III. napadnutého uznesenia podal žalobca v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, odôvodniac ho ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že žalobca
sa domáhal zrušenia vecného bremena pre zmenu pomerov za náhradu z dôvodu ustanovenia §

151p ods. 3 OZ. Vecné bremeno spočíva v práve doživotného užívania nehnuteľností, ktorých je
vlastníčkou žalovaná. Z dôvodu vydania neodkladného opatrenia iniciovanej žalovanou, kedy žalobca
nemôže užívať predmetné nehnuteľnosti sa rozhodol pre podanie uvedenej žaloby na zrušenie vecného
bremena. V priebehu mimosúdnych rokovaní s protistranou sa žalovaná žalobcovi vyjadrila, že pokiaľ
zoberie žalobu späť v celom rozsahu, bude žalobcovi naďalej variť a prať. Na základe uvedeného
rozhovoru sa žalobca rozhodol, že vyjde žalovanej v ústrety, a preto spravil späťvzatie žaloby v celom

rozsahu. Z uznávaného komentovaného znenia OZ vyplýva, že v konaní „naďalej platí, že ak sa pre
správanie žalovaného vzala späť žaloba, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne
zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v
dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to,
aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný

splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Zároveň platí,
že pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je
súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu
o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú
splnenépredpokladynaaplikáciuustanovenia§257CSP.Súdzadanýchokolností,napriekprocesnému

zavineniu, vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Žalobca má za to, že z dôvodu povahy okolností sporu a zároveň aj
podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu by bolo možné využiť ustanovenie § 257 CSP, a teda ani
jednej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Žalobca
sa domnieva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

nakoľko súd s prihliadnutím na vyššie uvedené vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pričom aplikoval nesprávnu právnu normu. Navrhol, aby odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia
§ 257 CSP a rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odmieta, že by sa mala vyjadriť, že bude

žalobcovi naďalej variť a prať. Uviedla, že prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oslovila právneho
zástupcu žalobcu s návrhom, či má žalobca vôľu na uzatvorenie zmluvy o zrušení vecného bremena
bezodplatne, pričom v takom prípade by si žalovaná neuplatňovala trovy súdneho konania. Z tohto
vyplýva, že si trovy nebude uplatňovať jedine v prípade, ak žalobca so žalovanou uzatvorí zmluvu
o zrušení vecného bremena, a to bezodplatne. Mimosúdne rokovania preukázali tvrdenia žalovanej,

že žalovaná suma ako náhrada za zrušenie vecného bremena bola v celom rozsahu spotrebovaná.
Poukázala na to, že mimosúdne rokovania sa viedli v zmysle a v súlade s predbežným právnym
posúdením súdu, prezentovaným súdom na prvom súdnom pojednávaní. Žalobca sa rozhodol žalobu
zobrať späť dňa 31. 10. 2024, t.j. až po tom, ako mu bolo oznámené stanovisko žalovanej. Ako vyplýva
z odvolania, žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom späťvzatia žaloby, a teda neuniesol v tomto

smere dôkazné bremeno. Z predložených dôkazov je preukázané, za akých okolností by si žalovaná
náhradu trov konania neuplatnila, a to uzatvorením zmluvy na bezodplatné zrušenie vecného bremena.
Žalovaná nijako nezapríčinila ani vznik tohto sporu a ani jeho ukončenie, pričom žalobca ani skutkovo
netvrdil a ani nijako nepreukázal, že by boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie
náhrady trov konania žalovanej. Žalovaná trvá na náhrade trov celého súdneho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
žalobcom ako stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),popreskúmanízákonnostiavecnejsprávnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a rozhodnutie o trovách aj dostatočne
odôvodnil, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení, ktoré súd následne aj správne právne
posúdil, keď mal za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, čo správne posúdil z procesného hľadiska,

preto má znášať trovy konania. Tvrdenie žalobcu o dôvodoch späťvzatia žaloby (dohoda, že žalovaná
mu bude naďalej variť a prať) neboli preukázané. Odvolací súd v danej veci nevidel dôvod pre realizáciu
sudcovského moderačného práva v zmysle § 257 CSP, pre aplikáciu ktorého sa vyžaduje, aby išlo
o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v predmetnom prípade nevzhliadol.
Pokiaľ žalobca uvádzal, že takýmito okolnosťami by mal byť podiel oboch strán na vzniku a priebehu

sporu, s týmto jeho názorom sa odvolací súd nestotožňuje, keď z dôkazov založených v spise takéto
okolnosti nevyplývajú. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že v predmetnom prípade neboli
splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
z dôvodu zavinenia zastavenia konania zaviazal žalobcu k úhrade trov konania žalovanej. Na základe
uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že na predmetný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie

§ 256 CSP, teda zásadu zodpovednosti na zastavení konania. Keďže žalobca vzala žalobu v celom
rozsahu späť, pričom nemožno konštatovať, že by k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania
žalovanej, za zastavenie konania je procesne zodpovedný žalobca.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).