Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36Csp/177/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122210885
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4122210885.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, D., zast. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, proti žalovanému: Všeobecná úverová
banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.
advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II.Žalovanémupriznávanároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu100%.Ovýškenáhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 28.10.2022 domáhal, aby bol zaviazaný žalovaný zaplatiť
mu sumu vo výške 4 822,32 eur zo zmluvy č. 6570500448 zo dňa 06.07.2015 titulom bezdôvodného
obohatenia ako aj trovy konania.

2. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 21.03.2023, č. k. 36Csp/177/2022-113, žalobu zamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22.12.2023, č. k. 7CoCsp/37/2023-172 tak, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
uviedol, že súd má povinnosť poučiť žalobcu o procesných právach a povinnostiach spotrebiteľa vrátane
toho, že spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou
alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, pripadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
Odvolacísúdkonštatoval,žesúdprvejinštanciesamádôslednezaoberaťtvrdenímžalobcu,ževzmluve
o poskytnutí pôžičky na bývanie zo dňa 06.07.2015 bola uvedená výšky RPMN, resp. výška úrokovej
sadzby je 14,90%, avšak poskytnutý úver bol 12 000 eur a celková cena za poskytnutie úveru je 22 332

eur, čiže samotné náklady sú 10 332 eur a predstavujú takmer 100% poskytnutého úveru. Žalobca
považuje takto dohodnutú odplatu za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi s tým, že
s ohľadom na výšku odplaty nie je údaj o RPMN v zmluve správne uvedený. Súd sa v rozhodnutí
nezaoberal tým, či za úver je primeraná odplata 10 332 eur, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, a to po
zohľadnení ďalších rozhodujúcich dojednaní, najmä počtu splátok a doby trvania úverového vzťahu.
Nezaoberal sa tým, či v zmluve uvedená RPMN vo výške 14,90% a fixná úroková sadzba 14,90%
zodpovedajú výške dohodnutej odplaty a či sú tieto údaje pravdivé, čo robí rozsudok súdu prvej inštancie

nespreskúmateľným. Súd má aplikovať § 150 ods. 2 a § 295 Civilného sporového poriadku, pričom
sa bude zaoberať vecou uvedeným spôsobom a vyporiada sa s námietkami žalobcu vrátane RPMN,
priemernej hodnoty RPMN, výške úrokovej sadzby (čl. 94) a výške poplatkov za poskytnutie úveru, ktorémal žalobca uhradiť. Ak dospeje k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné, bude sa zaoberať výškou
uplatneného nároku.

3. Súd v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, poučil žalobcu o jeho
procesných právach a povinnostiach a doručil mu uznesenie odvolacieho súdu spolu s poučením dňa
21.02.2024.

4. Právny zástupca žalovaného doručil súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že výsledok prepočtu

Národnej banky Slovenska so zanedbateľným rozdielom 0,15% potvrdzuje
správnosť hodnoty RPMN, ktorá je uvedená v zmluve zo dňa 06.07.2015, resp. prinajmenšom
potvrdzuje, že hodnota RPMN uvedená v zmluve nie je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Ak by súd
aj rozdiel 0,15% považoval za chybu, hodnota RPMN je v zmluve uvedená v prospech spotrebiteľa,
čo v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru. Uviedol, že podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave z 09.01.2024, sp. zn.

11CoCsp/2/2023: „Žalovaný tiež namietal, že konštatovanie súdu, že odchýlky v určení RPMN
nespôsobujú jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, nie je správne. Žalovaný
trval na tom, že pokiaľ RPMN nebola v zmluve určená správne, celý spotrebiteľský úver je bezúročný a
bezpoplatkový, pretože aj nepresne určená RPMN má rovnaké následky ako keby tam RPMN nebola
uvedená vôbec. Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že RPMN bola v zmluve

uvedená v správnej výške. V predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na
výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie
výšky úrokov. Pokiaľ ide o výpočty cez voľne dostupné internetové kalkulačky, tieto výpočty nemôžu
byť presné, keďže ani neumožňujú dosadiť všetky premenné v zmysle vzorca zverejneného v prílohe
č. 2 k ZoSÚ, preto tieto výpočty majú nezáväzný charakter a slúžia výlučne na informatívne účely. Z

tohto dôvodu i konštatovanie súdu prvej inštancie, že v prípade minimálnych odchýlok zistených cez
internetové kalkulačky, takto zistená skutočnosť nespôsobuje zákonný postih nesprávneho uvedenia
RPMN v zmluve, t. j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože pre zmluvy uzatvorené v roku 2016
neexistuje na výpočet RPMN jednotná kalkulačka vytvorená Národnou bankou Slovenska pre účely
súdneho spotrebiteľského konania, nemožno považovať za nepreskúmateľné ani vecne nesprávne.

Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.
Preto v prípade zistených rozdielov v hodnote RPMN s minimálnymi odchýlkami rádovo v stotinách
percenta, nemožno konštatovať, že RPMN je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, pretože
táto skutočnosť nie je spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či uzavrie zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Podstatou zákonom (§ 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy) stanovenej sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade
nesprávne uvedenej hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa je totiž sankcionovanie veriteľa za to,
že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uviedol takú náležitosť,
ktorej nesprávne uvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (por.
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15), k čomu v prejednávanej veci nedošlo.“ V súvislosti v zmluve

dojednanou odplatou poukázal na skutočnosť, že dojednaná odplata neprekračuje hodnotu najvyššej
prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru príslušnú pre prejednávaný úver a preto
nemôže byť označená sa spornú s dobrými mravmi. V súvislosti s tým poukázal opätovne na
totožný záver Najvyššieho súdu SR, vyjadrený v Uznesení zo dňa 26.01.2023, sp. zn.4Cdo/191/2022,
na ktoré poukázal v bode I vyjadrenia žalovaného zo dňa 08.06.2023. Žalobu navrhol zamietnuť.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, v rámci ktorého sa právny zástupca žalovaného pridržal doterajších
podaní a prednesov. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil.

6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie

listinami, ktoré strany sporu predložili, a to najmä: zmluvou o poskytnutí pôžičky s prílohami, splátkovým
kalendárom, výškou priemerných úrokových mier z úverov, dokladmi o príjmoch žalobcu, výpisy
z registra, súhrnnou informáciou o údajoch o novoposkytnutých úveroch za prvý štvrťrok 2015,
vyjadrenímNBS,vyjadreniamistránsporu,azistilnasledovnýskutkovýstavauvedenýsportaktoprávne
posúdil:

7. Dňa 06.07.2015 bola v Leviciach medzi Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a žalobcom
ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky na bývanie. Žalobcovi bol poskytnutý
spotrebiteľský úver v sume 12 000 eur ako účelový spotrebiteľský úver. Prvá splátka bola splatná dňa20.08.2015, celkový počet splátok 120, dátum poslednej anuitnej splátky 7/2025, mesačná splátka
193,36 eur, z toho mesačná splátka poistného 7,26 eur, priemerná hodnota RPMN 10,39%, RPMN
14,9%, odplata 14,9%, najvyššia prípustná výška odplaty 23,06 %, ďalšie splátky splatné vždy k 20.dňu

v mesiaci, fixná ročná úroková sadzba 14,90%, celkové náklady spotrebiteľa 10 332 eur, celková čiastka
22 332 eur. V zmluve boli uvedené údaje o žalobcovi ako rodinný stav – slobodný, dosiahnuté vzdelanie
– stredoškolské, spôsob bývania – vlastný s hypotékou, zamestnávateľ – A. B. (ako fyzická osoba
podnikateľ pod IČO: 40 538 575, zamestnaný od 3/2011, počet vyživovaných osôb – 0, mesačné
finančné náklady 200 eur, iné mesačné výdavky 0 eur, príjem z podnikania za min. rok – 19 460 eur,

základ dane – 12 148 eur. K zmluve predložil žalobca okrem preukazu totožnosti potvrdenie o výške
daňovej povinnosti, uviedol údaje o vlastníctve nehnuteľnosti v Machulinciach.

8. Žalobca dňa 06.07.2015 podpísal štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré
obsahovali údaje o úvere, spôsob výpočtu RPMN. Zároveň bol oboznámený s informáciou o ročnej
percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný úver, ktorá podľa prepočtu predstavovala

14,9 % p.a.

9. Žalobca poskytol žalovanému súhlas so spracovaním osobných údajov, súhlas s nahliadnutím
žalovaného do rôznych registrov a boli mu poskytnuté informácie o finančnom sprostredkovaní ako aj
podľa § 15 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z. z.

10.Podľasplátkovéhokalendáramalžalobcasplácaťúvervovýške12000eurvsplátkachpo193,36eur
mesačne. Žalobcovi bol predložený prehľad splácania úveru za obdobie od 20.08.2015 do 20.07.2025.
Celkovo mal žalobca zaplatiť žalovanému sumu 22 332 eur (12 000 eur istina + 10 332 eur ako úrok),
okrem toho mal zaplatiť poistné v sume 871,20 eur.

11. Podľa tabuľky „priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách v roku 2015“ bola výška
úroku pri úvere nových obchodov ako spotrebiteľské úvery s obdobím splácania úveru nad 5 rokov za
7/2015 vo výške 11,45 %.

12. V potvrdení o výške daňovej povinnosti zo dňa 01.07.2015, vystavenej daňovníkom A. B. (žalobca)
sauvádza,žezarok2014malcelkovépríjmy19460,89eur,základdanebol8344,75euradaň1585,50
eur.

13. Z výpisu z registra klientskych informácii (úverový register), realizovaných žalovaným, je zrejmé, aké

úvery mal žalobca nielen v čase podania žiadosti o úver u žalovaného, ale aké mal aj v predchádzajúcom
období, resp. o ktoré žiadal a boli odvolané. Bolo zistené, že dňa 06.07.2015 mal žalobca splátkový úver
(B43503060) v čiastke 14 560 eur (zostatková hodnota 14 419 eur), výška mesačnej splátky bola 204
eur. Okrem toho mal kreditnú kartu s úverovým limitom 300 (zostatková hodnota 243).

14. Národná banka Slovenska k žiadosti súdu oznámila listom zo dňa 29.02.2024, že odbor ochrany
finančných spotrebiteľov NBS vykonal kontrolný prepočet RPMN na základe údajov obsiahnutých v
zmluve a v ďalších predložených dokumentoch, a to pomocou interne vytvorenej aplikácie na výpočet
RPMN. Na základe vyššie uvedeného a z údajov získaných zo zmluvy konštatovala, že hodnota RPMN
je vo výške 14,75%.

15. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých úveroch veriteľmi za 1.
štvrťrok 2015 je pri spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou nad 5 rokov do
10 rokov vrátane, priemerná RPMN v hodnote to 10,39% (www.mfsr.sk/sk/financie/financny-
trh/bankovnictvo/spotrebitelskeuvery/suhrnneinformacie-udajoch-novoposkytnutych spotre-bitelskych-

uveroch-veritelmi).

16. Informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi sa zverejňujú na G.,
a to od roku 2008.

17. Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok
2015 – platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.05.2015 do 15.08.2015 pri zmluvnej
splatnosti nad 5 rokov do 10 rokov vrátane, je 23,06%.18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa
tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (písm. i), odplatu
podľa osobitných predpisov , (písm. j), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov (písm. k), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za
príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok (písm. z).

19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

21. Podľa § 21 ods. 2 ZoSU, ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle
ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom

sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa
predchádzajúcej vety.

22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažnýchprostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná
dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

26. Podľa § 1 ods. 4 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

27. Podľa § 21 ods. 1 ZoSU, veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a
poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

28. Podľa § 21 ods. 2 ZoSU, ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle

ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom
sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa
predchádzajúcej vety.

29.Podľa§1aods.1nar.vládyč.87/1995Z.z.,akodseky2a3neustanovujúinak,odplatapriposkytnutí

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

30. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. V prvom rade súd
poukazujenatúskutočnosť,žeuzatvorenúzmluvuzodňa06.07.2015posúdilakozmluvuoúvere,keďže
žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky za dohodnutý úrok, ktorý je pojmovým znakom úveru.
Právny vzťah založený uzatvorenou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych

predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože
mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania
(§ 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z.).

31. S poukazom na doterajší priebeh konania súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že zo
strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti pri skúmaní bonity žalobcu ako klienta, ktorá by mala
v konečnom dôsledku spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Vo vzťahu k tomu súd považuje
za dostatočné odôvodnenie v rámci svojho prvého rozsudku, a to aj s poukazom na právny záver

odvolacieho súdu, ktorý v bode 16. odôvodnenia uviedol, ktoré tvrdenia treba v spore ďalej skúmať
a riešiť.

32. Pokiaľ ide o námietky ohľadne výšky RPMN, súd mal preukázané, že bola v zmluve dohodnutá
14,90% a podľa vyjadrenia NBS, ktoré súd vyžiadal v súlade s § 295 CSP, hodnota RPMN je vo

výške 14,75%. Všeobecne platí, že úver alebo pôžička sa považuje za bezúročný a bezodplatný
v prípade, ak v zmluve nie je uvedená RPMN alebo je uvedená v zmluve nižšia hodnota RPMN než
v skutočnosti pôžičke alebo úveru prislúcha. Z obsahu spisu je zrejmé, že ak podľa prepočtu NBS je
RPMN vo výške 14,75%, tak jej hodnota dohodnutá v zmluve na 14,90% je vyššia, tj. nespĺňa podmienku
prípadnej aplikácie bezúročnosti úveru. Okrem toho súd uvádza, že rozdiel medzi zmluvne dohodnutou

a prepočítanou hodnotou RPMN je 0,15% (14,90 – 14,75), teda ide o minimálny, zanedbateľný rozdiel,
ktorý je v zmysle vyššie uvedeného v prospech spotrebiteľa, čo v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (napr. rozh. KS Košice, sp. zn. 3
Co/232/2019). Žalobca si neuplatnil okrem fixnej sadzby úrokovej sadzby žiadne iné parametre výpočtu
a výška RPMN je vypočítaná správne.

33. Výška úrokovej sadzby bola v zmluve dohodnutá ako fixná ročná 14,90%, pričom bol poskytnutý
úver 12 000 eur a celková cena za úver je 22 332 eur. V prvom rade súd uvádza, že úver mal žalobca
splácať v 120 splátkach, tj. počas obdobia 10 kalendárnych rokov. Prvá splátka mala byť uhradenádňa 20.08.2015 a termín konečnej splatnosti ešte ani nenastal, nakoľko sa tak má stať až 20.07.2025,
čo vyplýva aj zo splátkového kalendára ako aj zmluvy (čl. 9 a 22). Je všeobecne známe, že výška
úrokovej sadzby je rozdielna aj podľa doby splácania úveru, teda iná bude nielen výška úrokovej sadzby

ale aj výška konkrétnej mesačnej splátky úveru, ktorého splatnosť je napr. 3 roky a 10 rokov. Vyplýva
to aj tabuliek o priemerných úrokových mierach z úverov, kde sa rozlišuje nielen druh úverov ale aj
fixácia úrokovej sadzby do 1 roka, od 1 do 5 rokov, nad 5 rokov. Taktiež sa rozlišuje najvyššia prípustná
výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to podľa typu spotrebiteľského úveru, zmluvnej
splatnosti od 3 do 6 mesiacov, nad 6 do 12 mesiacov, nad 1 do 5 rokov, nad 5 do 10 rokov vrátane

a nad 10 rokov.

34. Súd preskúmal výšku dohodnutej odplaty a dospel k záveru, že táto neprekračuje hodnotu
najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru príslušnú pre predmetný úver,
z dôvodu čoho nemôže súd konštatovať, že by bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, resp.
zákonom. Výška dohodnutej odplaty bola v zmluve uvedená ako 23,06 % (najvyššia), pričom postupom,

uvedeným v § 1a nar. vlády č. 87/1995 Z. z., bolo zistené, že najvyššia prípustná výška odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru, vypočítaná zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov,
mohla byť 23,06 %. V tomto prípade bolo potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že úver mal
dohodnutú zmluvnú splatnosť 10 rokov. Pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.05.2015

do 15.08.2015 bola stanovená práve výškou 23,06% najvyššia prípustná výška odplaty, pričom úver
medzi stranami sporu bol poskytnutý podľa zmluvy zo dňa 06.07.2015. V tomto prípade mal súd za to,
že odplata bola dohodnutá len vo výške úrokovej sadzby a neboli zmluvnými stranami dohodnuté ďalšie
poplatky alebo iné náklady, tj. výška úrokovej sadzby bola jedinou odplatou za poskytnutý úver.

35. Ako už bolo vyššie uvedené, fixná ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 14,90 %. Súd
posúdil primeranosť výšky úrokov v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri podobných
úveroch na Slovensku. Z internetovej stránky NBS, kde sú zverejnené priemerné úrokové sadzby bánk
pri spotrebiteľskom úvere, súd zistil, že v júli 2015 pri spotrebiteľskom úvere ako nový obchod s dobou
splatnosti nad 5 rokov bola priemerná úroková sadba bánk vo výške 11,45 % p. a. Súd nepovažuje

zmluvne dohodnutý úrok za rozporný s dobrými mravmi, preto je aj platný. Z rozhodovacej praxe súdov
vyplýva, že o neplatnosti časti zmluvy pri výške úroku úveru by sa dalo uvažovať vtedy, ak tento úrok
prevyšuje niekoľkonásobne úrok všeobecne zverejnený NBS. Zároveň treba vziať do úvahy, že išlo
o bežný úver bez zabezpečenia vo výške 12 000 eur so splatnosťou 10 rokov. I keď v tomto prípade ide
o rozdiel cez 3%, nemôže to v konečnom dôsledku spôsobiť rozpor s dobrými mravmi, resp. zákonom,

keďže táto sadzba úrokov, zverejnená na internetovej stránke NBS je uvádzaná ako „začiatočná fixácia
úrokovej sadzby“. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná
podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho

zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto
stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). V tomto prípade ale nejde o prípad
rozporu dojednania s dobrými mravmi, pretože rozdiel medzi dohodnutým úrokom a úrokom všeobecne

zverejneným pre úvery, nie je tak vysoký, že by bolo možné uvažovať o aplikácii § 39 Občianskeho
zákonníka.

36. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, priemerné RPMN
mali byť v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich mohli jednoducho získať a bolo možné do zmluvy

o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu
podpisu zmluvy. Z dôvodovej správy vyplýva, že zákonodarca zdôraznil, že údaj o priemernej RPMN
má vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Priemerná hodnota RPMN je zverejňovaná na

stránke Ministerstva financií SR, pričom podľa skúsenosti súdu vždy až posledný prípadne predposledný
deň v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po uplynutí kalendárneho štvrťroku. Tento
dátum zverejnenia z nepochopiteľných dôvodov nebol pôvodne uvádzaný (čl. 82, dátum sa zverejňoval
až od roku 2020). Vzhľadom na to, že predmetná zmluva bola uzavretá 06.07.2015, relevantné súúdaje údaje o priemernej RPMN za prvý štvrťrok 2015, teda k 31.03.2015. Podľa súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi je potrebné vychádzať z kategórie
iných spotrebiteľských úveroch, teda bez zabezpečenia, keďže s poukazom na vyhlášku č. 289/2010 Z.

z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, zabezpečením sa pre tieto účely
považuje len záložné právo alebo zabezpečovací prevod práva. V tomto prípade bola priemerná RPMN
vo výške 10,39 %, preto súd konštatuje, že priemerná RPMN, uvedená v zmluve vo výške 10,39 %,
bola správna. Nad rámec súd uvádza, že ak by aj súd prípadne vzal do úvahy priemernú RPMN podľa
tabuľky súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch o úverov bankami

a pobočkami zahraničných bánk, kde bola uvedená výška 11,53 %, nespôsobilo by to bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods.1 písm. d) cit. zákona spotrebiteľských úveroch. Ak by napr.
bola uvedená nesprávne RPMN, čo ale inak nebola, súd poukazuje na to, že zákonodarca stanovil
sankciu podľa § 11 ods.1 písm. d) za nesprávny výpočet iba pri ročnej percentuálnej miere nákladov
uvedenej v konkrétnej spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, nie však pri nesprávnom údaji
pri priemernej RPMN na trhu.

37. Súd sa v priebehu konania zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu, pričom v prvom rade
uvádza, že ak spotrebiteľ iba všeobecne uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
bez ich akéhokoľvek vymedzenia a špecifikovania, nie je povinnosťou súdu sa zaoberať každým
jedným ustanovením zmluvy. Na základe toho, že z obsahu žaloby vyplývali len všeobecné námietky

o neprijateľnosti zmluvných podmienok a žalobca ich ani nekonkretizoval, tieto jeho námietky nevzal súd
do úvahy, pretože ani súd sám nemal možnosť zistiť, že ktoré zmluvné podmienky a z akých dôvodov
majú byť neprijateľné.

38. Na základe uvedeného, súd po vyporiadaní sa s námietkami žalobcu, viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a zamietol ju. Tým má na mysli súd
nedôvodnosť námietok žalobcu voči úveru ako takému, ako aj voči náležitostiam zmluvy o úvere. Keďže
súd nevyhodnotil zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú, neprichádzalo do úvahy rozhodovať o vydaní
bezdôvodného obohatenia, pretože jeho existencia nebola preukázaná. Okrem toho, ak by aj žalobca
zaplatil žalovanému ním tvrdenú sumu, je nižšia ako tá, ktorá má byť uhradená ako celková čiastka.

Zamietnutie žaloby sa vzťahuje aj na určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový.

39. Na záver súd uvádza, že dňa 25.04.2024 o 9.24 hod. bola súdu doručená mailová správa od p.
E., súčasťou ktorého bolo vyjadrenie žalobcu, na ktoré súd neprihliadol a ani ho nemohol posudzovať
v konaní, pretože nielenže o ňom nemal súd vedomosť ale v tom čase vo veci už bolo rozhodnuté, čo

vyplýva zo zápisnice z pojednávania, ktorá bola skončená a podpísaná o 9.20 hod.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, a to tak pred súdom prvej inštancie ako aj
pred odvolacím súdom. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal
postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.