Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Borovská
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-4Csp/47/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122228315
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:6122228315.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01, Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar: 20.6.1982, C.
XX, XXX XX D., zast. JAKUBIS & PARTNERS, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365,
o zaplatenie 2678,13 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 2678,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2678,13 eur od 18.03.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu
žalobkyne Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO:
53 255 739, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vyšší súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 28.01.2022 žalobkyňa podala na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na
konanie podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie
platobného rozkazu, ktorým žiadala, aby upomínací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 2.678,13
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.678,13 eur od 15.07.2021 do zaplatenia,
a náhradu trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 17.05.2016 spoločnosť Home Credit Slovakia a.s.,
Teplická 7343/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej už len „Home Credit Slovakia a.s.“) ako
veriteľ uzatvorila so žalovanou ako dlžníkom zmluvu č. 6605027879, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú obchodné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Na základe tejto zmluvy Home Credit
Slovakia a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitostí sú upravené v zmluve a obchodných podmienkach. Zmluva obsahuje všetky náležitostí
zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že
na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaná neplnila v stanovených
termínoch splátky dohodnuté v zmluve, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť. Spoločnosť Home CreditSlovakia a.s. tak dňa 29.06.2020 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.07.2021 uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka spoločnosť Home
Credit Slovakia a.s. postúpila pohľadávku zo zmluvy voči žalovanej na žalobkyňu. Ku dňu postúpenia
pohľadávkagenerovanábankovýmsystémombolavovýške9.143,30eurapozostávalazistinyvovýške
7.727,93eur,riadnychúrokov921,56eur aúrokovzomeškania493,81eur.Žalovanánazákladezmluvy
čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 19.208,13 eur. Pred postúpením pohľadávky uhradila
celkom 16.530 eur. Žalovaná suma 2.678,13 eur predstavuje rozdiel medzi žalovanou čerpanými
peňažnými prostriedkami a úhradami vykonanými žalovanou (19.208,13 eur – 16.530 eur). Zvyšnú
časť si žalobkyňa v konaní neuplatňuje. S poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. žalobkyňa si žalobou uplatnila aj nárok na úroky z omeškania
vzákonnejvýške5%ročnepočnúcdňom15.07.2021,t.j.dňomnasledujúcimpodniúčinnostipostúpenia
pohľadávky.
3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil upomínaciemu súdu listiny označené ako: „Zmluva
o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver“, „Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. pre Úverovú kartu HC-IHK116“ platné od 15.03.2016, prehľad čerpania peňažných prostriedkov,
prehľad úhrad vykonaných žalovanou, listinu „Výzva k splateniu celého úveru„ zo dňa 29.06.2020
spolu s poštovým podacím hárkom, výzvu pred podaním žaloby zo dňa 13.01.2022 spolu s podacím
hárkom, „Zmluvu o postúpení pohľadávok č. B1/2021“ zo dňa 14.07.2021, vrátane príloh, a oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2021.
4. Dňa 14.03.2022 upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 26Up 92/2022, ktorým žalovanej
uložil povinnosti v súlade so žalobou žiadosťou. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná
odpor, v ktorom s poukazom na § 3 ods. 6 Zákona o upomínacom konaní namietla, že neboli splnené
podmienky pre vydanie platobného rozkazu, nakoľko spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. A to až do takej miery, že zmluvu je potrebné vyhodnotiť ako neplatnú. Žalobkyňa
si je vedomá, že zmluva je v rozpore so zákonom, a to tak, že je potrebné ju považovať za neplatnú, čo
potvrdila tým, že požaduje iba úhradu rozdielu medzi údajne čerpanými a údajne zaplatenými finančnými
prostriedkami. Žalobou žalobkyňa teda požaduje iba údajné bezdôvodné obohatenie, ktoré je však
vzhľadomnadátumpodaniažalobypremlčané.Napriekriadnemusplácaniupohľadávkažalobkynestále
narastala. Žalobkyňa všetky ňou poukazované platby započítavala na úroky a rôzne poplatky. Zmluva,
ktorá sleduje takýto účel, je neplatná nie len pre rozpor s právnym poriadkom, ale aj pre rozpor s dobrými
mravmi a poctivým obchodným stykom, a akékoľvek nároky z nej vyplývajúce nemôžu požívať ochranu.
Poprela, že by ju žalobkyňa bola 3 mesiace pred podaním žaloby vyzvala na dobrovoľné splnenie dlhu.
Žiadna takáto písomnosť jej nebola doručená. Preto návrh na vydanie platobného rozkazu je podľa
Zákona o upomínacom konaní neprípustný. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy, ako aj na fakt, že výška
žalovanej pohľadávky nebola v konaní preukázaná (doložený iba akýsi výpis platieb), navrhla žalobu
celkom zamietnuť.
5.Navýzvuupomínaciehosúdunavyjadreniekodporužalovanejzástupcažalobkynereagovalpodaním
zo dňa 07.06.2022, ktorým oznámil, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. V podaní uviedol, že
zmluvou č. 6605027879 bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver formou kreditnej karty s úverovým
rámcom 5.000 eur. Ide o úver, ktorého výška sa neustále dopĺňa po stanovenú hranicu, a ktorý je tak
možné čerpať opätovne. Nejednalo sa o splátkový úver, kedy dlžník spláca vopred dohodnutú presnú
sumu formou pravidelných splátok. Žalovaná síce bola podľa bodov 32. a 37. zmluvy povinná hradiť
vždy k 20. dňu v mesiaci splátku vo výške 121,80 eur, nejednalo sa však o splátky v zmysle ust. §
565 Občianskeho zákonníka. Táto minimálna splátka, ktorú podľa zmluvy žalovaná bola povinná platiť,
je len opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu dojednanom na dobu neurčitú. Na
podporu tohoto právneho záveru citoval odborný komentár k ust. § 565 Občianskeho zákonníka: „Pri
plnení v splátkach je dlh, ktorého výška je vopred určená, rozdelený na dve alebo viac čiastkových
plnení, ktorých súčet predstavuje celkový objem záväzku. Od plnenia v splátkach je potrebné dôsledne
odlišovať opakujúce sa plnenie, resp. plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkovom vzťahu.
Celková výška dlhu nie je v tomto prípade vopred stanovená a závisí od doby trvania samotného
záväzku. Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom slova zmysle, ale
uplynutím času, výpoveďou, dohodou alebo iným odlišným spôsobom… Na právne vzťahy s opakujúcim
sa plnením nemožno § 565 aplikovať.“. Poukázal ďalej na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 15CoCsp 1/2021 zo dňa 23.02.2021. Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu preto ani na
predmetný záväzkový vzťah nemožno aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53ods. 9 Občianskeho zákonníka. Obe ust. sa vzťahujú len na plnenie dojednané v splátkach, o ktoré sa
v prejednávanej veci nejedná. V prejednávanej veci zmluvné strany v súlade s ust. § 563 Občianskeho
zákonníka a § 2 Hlavy 7 písm. a) úverových podmienok dohodli, že žalovaná je povinná v prípade
oneskorenia s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace,
splatiť čerpaný úver a všetky záväzky na požiadanie. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením
splátok splatných počnúc mesiacom december 2019 (poslednú splátku uhradila v mesiaci november
2019 a následne poukázala čiastočnú úhradu v mesiaci marec 2020). Spoločnosť Home Credit Slovakia
a.s. vyzvala žalovanú k splateniu celého úveru listom zo dňa 29.06.2020 do 15 dní od spísania tejto
výzvy.
6. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovanou v podaní uviedol, že právo na zaplatenie
celej pohľadávky žalobkyňa mohla uplatniť na súde najskôr v deň nasledujúci po poslednom dni
15 dňovej lehoty na zaplatenie, tzn. dňa 15.07.2020. Premlčacia doba by tak uplynula najskôr dňa
15.07.2023. Žaloba bola na súde podaná dňa 28.01.2022. Žalobkyňa si tak nárok uplatnila na súde v
rámci premlčacej doby.
7. Ďalej v podaní uviedol, že má za to, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom, a to najmä: druh úveru – bezúčelový
spotrebiteľský úver – revolvingový/kreditná karta (čl. 27. zmluvy), riadne označenie veriteľa a
spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere – doba neurčitá (hlava 7 § 1 úverových
podmienok), celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru – úverový rámec vo výške
5.000 eur (čl. 30 zmluvy), ročnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru 23,50 % (čl. 31 zmluvy),
ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) 26,30% (čl. 33. zmluvy), výšku, počet a
frekvenciu splátok 121,80 eur vždy k 20. dňu v mesiaci (čl. 32 a 37 zmluvy), a ďalšie. RPMN je
pritom v zmluve v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov uvedená indikatívnym výpočtom
(rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co 95/2010 zo dňa 27.01.2011, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 9C 94/2013 zo dňa 10.12.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co
148/2016 zo dňa 28.02.2017).
8. Poprel tvrdenia žalovanej, že 3 mesiace pred podaním žaloby nebola vyzvaná na dobrovoľné splnenie
dlhu. Predložil súdu print screen zo stránky Slovenskej pošty a.s. https://tandt.posta.sk/, podľa ktorého
(spolu s predloženým poštovým podacím hárkom) listina, „Pokus o zmier“ zo dňa 13.01.2022 bola
žalovanej doručená dňa 18.01.2022.
9. Uznesením zo dňa 16.11.2022 č.k. 4Csp 47/2022-109 súd podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového
poriadku vyzval žalovanú na vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne k odporu v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia. Uznesenie bolo žalovanej doručené dňa 10.12.2022. Podaním zo dňa 27.12.2022 žalovaná
oznámila, že trvá na návrhu na zamietnutí žaloby celkom. Zotrvala na obrane uvedenej v odpore,
na námietke premlčania s tým, že žalobkyňa si žalobou uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Trvala na tom, že žalobkyňa nepreukázala, že spotrebiteľská zmluva je v súlade s predpismi
na ochranu spotrebiteľa, a že uplatňovaná čiastka zodpovedá skutočnému stavu údajnej pohľadávky.
Žalobkyňa nijako nepreukázala správnosť výpočtu úrokovej sadzby a RPMN. Ak by tieto údaje boli
správne, žalobkyňa by určite nepristúpila k vymáhaniu iba údajnej istiny úveru. Jediným podkladom je
predložený zoznam transakcií, ktorého relevanciu žalobkyňa nepodložila žiadnym iným vierohodným
spôsobom.Nemožnohopretopovažovaťzadôkazoposkytnutíúveru,ospôsobeasprávnomzapočítaní
úhrad. Nie je možné nijako overiť, či výška úrokov bola skutočne uplatnená, a to isté platí tiež o RPMN.
Žalobkyňa doposiaľ nepreukázala reálne poskytnutú výšku finančných prostriedkov, a dodatočne to už
nemôže urobiť.
10. Výzvou zo dňa 29.03.2023 súd zástupcu žalobkyne vyzval na doplnenie rozhodujúcich skutkových
tvrdení a uvedenie, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná schopnosť žalovanej spotrebiteľský
úver splácať, a to s poukazom na § 7 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aktuálnu judikatúru,
a na predloženie všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými úverovú bonitu žalovanej overovala.
11. Na výzvu zástupca žalobkyne reagoval podaním doručeným súdu dňa 21.04.2023, v ktorom uviedol,
že žalovaná v čl. 10. až 26. zmluvy o úvere uviedla, že je vo vzťahu druh/družka, počet vyživovacích
povinností 0, a formu bývania deklarovala ako podnájom. Ďalej žalovaná deklarovala, že je zamestnanáod 09/2009, jej čistý mesačný príjem je 1.000 eur a čistý mesačný príjem partnera 800 eur (z tohto
príjmu partnera bolo braných do úvahy 50 %, t.j. 400 eur). Príjem žalovaná preukázala doložením
výplatných pások. Existujúce záväzky žalovanej veriteľ overil dopytom do úverového registra, ktorý tiež
v prílohe predkladá, a z ktorého je zrejmé, že žalovaná v čase podania žiadosti o úver mala 4 splátkové
úvery. Zároveň mala kreditné karty, ktoré podľa výpisu nečerpala. Spolu mesačné splátky vo výške 636
eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb veriteľ zobral do úvahy paušálne
minimum pre spotrebiteľa vo výške 160 eur (2 x 80 eur na členov domácnosti) a paušálne náklady
na bývanie vo výške 90 eur. Zastáva názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov v rámci overovania
platobnej kapacity spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Poskytovatelia úverov nie sú
ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok pre poskytovanie úverov, povinní žiadať
preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (faktúry za telefón, bývanie a pod.), a to jednak
z dôvodu zachovania transparentnosti, ako aj z dôvodu častých zmien ich výšky. Pri posudzovaní bonity
žalovanej veriteľ tak vychádzal z čistého mesačného príjmu žalovanej 1.000 eur, jej partnera 400 eur,
životného minima dospelých členov domácnosti 160 eur, celkových mesačných nákladov domácnosti na
bývanie90eur,splátokinýmspoločnostiam636eur,asplátkypredmetnéhoúveru121,80eur,vdôsledku
čoho žalovanej stále ostávala finančná rezerva 392,20 eur. Žalovaná teda mala dostatočnú rezervu na
poskytnutie predmetného úveru. Preto zastáva názor, že veriteľ pri skúmaní úverovej bonity žalovanej
postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. V prílohe
podania predložil úverovú správu a výplatné pásky žalovanej.
12. Zástupca žalovanej na toto vyjadrenie zástupcu žalobkyne reagoval podaním zo dňa 18.05.2023
v spojení s podaním zo dňa 02.06.2023, ktorými zotrval na zamietnutí žaloby celkom. V podaní uviedol,
že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez
príslušné databázy, pričom nevykonanie čo aj jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie
odbornej starostlivosti veriteľa v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Namietal, že žalobkyňa
nemala k dispozícii všetky relevantné údaje o výške celkových príjmov a výdavkov žalovanej, v dôsledku
čoho došlo k naplneniu hypotézy § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a žalobkyňa nebola oprávnená
požadovať jednorázové splatenie celého úveru a úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez
poplatkov(rozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co53/2019,sp.zn.22Co107/2018,sp.zn.7Co
126/2016, sp.zn. 3Co 53/2019, sp.zn. 12Co 107/2019). Poukazoval na porušenie povinnosti veriteľa
stanovených v § 7 ods. 20 a ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa ustálenej judikatúry nezosplatnený
úver nemožno postúpiť na tretiu osobu, následkom čoho žalobkyňa nedisponuje aktívnou legitimáciou.
13. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 28.07.2023. Zástupca žalobkyne na
tomto pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že žalobou žalobkyňa požaduje
len vrátenie istiny úveru. Zástupca žalovanej trval na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne
v spore z dôvodu straty oprávnenia veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru a následného
postúpenia celej úverovej pohľadávky v rozpore so zákonom. Súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok,
ktorým žalobe vo vzťahu k celej žalovanej istine vyhovel. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:
14. Dokazovaním vykonaným v celom rozsahu návrhov zástupcu žalobkyne (žalovaná nenavrhla
vykonanie žiadnych dôkazov) skutkový stav v prejednávanej veci ustálil nasledovne:
15. Žalovaná nepoprela, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti
o tvrdení žalobkyne, že dňa 17.05.2016 spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. a žalovaná uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere formou kreditnej karty, evidovanú pod č. 6605027879. Na základe
tejto zmluvy sa spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. zaviazala poskytnúť žalovanej revolvingový
úver s výškou úverového rámca (kreditného limitu) 5.000 eur a žalovaná sa zaviazala platiť žalobkyni
pravidelne mesačné splátky vo výške 121,80 eur. Tieto skutočnosti preukazuje listina predložená v spore
žalobkyňou spolu so žalobou označená ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver“.
Listina obsahuje údaje o: druhu úveru „Bezúčelový revolvingový úver“, výške úverového rámca „5.000
eur“, ročnej úrokovej sadzbe „23,50 %“ , výške mesačnej splátky 121,80 eur , frekvencii splátok vždy 20.
deň v mesiaci, hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej už len „RPMN“) 26,30 %, vypočítanej
na obdobie jedného roku pri splácaní úveru v 12 mesačných splátkach s rovnakou výškou, hodnote
priemernej RPMN 24,34 %, výške odplaty 23,50% , a dobe trvania zmluvy - neurčitá (ďalej už len „zmluva
o úvere“).16. Podľa prehľadu čerpania úveru predloženého zástupcom žalobkyne spolu so žalobou (čl. 33 spisu)
k čerpaniu úveru došlo dňa 17.05.2015, kedy žalobkyňa bankovým prevodom poukázala na účet sumu
5.000 eur. Následne žalovaná peňažné prostriedky čerpala prevodom hotovosti z účtu nasledovne: dňa
06.02.2017 sumy 100 eur, dňa 10.04.2017 sumy 100 eur, dňa 28.04.2017 sumy 100 eur, dňa 24.10.2017
sumy 100 eur, 29.01.2019 sumy 48,13 eur, dňa 22.02.2018 sumy 5.000 eur, dňa 26.02.2018 sumy 5.000
eur, dňa 30.05.2018 sumy 3.000 eur, dňa 20.08.2018 sumy 180 eur, dňa 13.11.2018 sumy 100 eur, dňa
17.01.2019 sumy 200 eur, dňa 19.08.2019 sumy 200 eur a dňa 16.10.2019 sumy 80 eur. Žalovaná teda
podľa tohto prehľadu predloženého žalobkyňou spolu so žalobou vyčerpala za uvedené obdobie celkom
19.208,13 eur.
17. Podľa prehľadu úhrad predloženého zástupcom žalobkyne spolu so žalobou (čl. 18 spisu) žalovaná
dohodnutémesačnésplátkyvovýške121,80eurriadneplatilaod20.06.2016do13.11.2017(18x121,80
= 2.182,40 eur). Dňa 05.12.2017 poukázala úhradu vo výške 5.044,36 eur a dňa 23.02.2018 úhradu vo
výške 5.000 eur. Následne v mesiacoch marec 2018, apríl 2018 a máj 2018 poukázala 3 x 121,80 eur
(121,80 eur x 3 = 365,40 eur). Od júna 2018 do novembra 2019 poukázala 18 x 194,88 eur, t.j. 3.507,84
eur. Poslednú úhradu žalovaná poukázala dňa 03.03.2020 vo výške 420 eur. Spolu teda podľa prehľadu
predloženého žalobkyňou žalovaná poukázala úhrady celkom vo výške 16.530 eur.
18. Podľa obsahu listiny predloženej žalobkyňou označenej ako „Výzva k splateniu celého úveru“ zo
dňa 29.06.2020 táto listina obsahuje výzvu spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. adresovanú žalovanej
na adresu Trenčianska 39, 821 01 Bratislava 2, na splatenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy
o úvere naraz z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a zaplatenie
čiastky 8.726,49 eur do 15 dní od spísania výzvy. Podľa predloženého podacieho hárku dňa 01.07.2020
bol pod č. zásielky RE686626776SK podaný na prepravu na pošte list adresovaný žalovanej na adresu
Trenčianska 39, 821 01 Bratislava 2.
19. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že dňa 14.07.2021 spoločnosť Home Credit Slovakia
a.s. uzavrela so žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávok špecifikovaných v Prílohe č. 2 zmluvy, o.i.,
aj pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. voči žalovanej zo zmluvy o úvere vo výške ku dňu
postúpenia celkom 9.143,30 eur, z toho istina 7.727,93 eur.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere,
tzn. ku dňu 17.05.2016 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, tzn. k 17.05.2016 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
25. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
26. Vychádzajúc z cit. ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je
osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná
zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ
a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ.
27. Medzi stranami nebolo sporné, a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere
v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaná má v právnom vzťahu
založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaná zmluvu o úvere uzavrela
ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, vyplýva zo samotného označenia zmluvy ako zmluvy o „spotrebiteľskom“
revolvingovom úvere, označenia druhu úveru ako bezúčelový „spotrebiteľský„ úver, označenia žalovanej
v zmluve údajmi fyzickej osoby – nepodnikateľa, ako aj obsahu predložených zmluvných dokumentov
(úverové podmienky a pod.). Súd tu poukazuje tiež na právnu argumentáciu zástupcu žalobkyne
v priebehu celého konania, podľa ktorej zmluva o úvere bola uzavretá podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Niet pochýb, že spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. pri poskytovaní úveru konala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
28. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv o úvere sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch.
Spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v prejednávanej veci upravoval Zákon
o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a k Občianskemu zákonníku má
postavenie lex špecialis. Súd zastáva názor, že úver poskytnutý žalovanej na základe spotrebiteľskej
zmluvy o úvere v prejednávanej veci má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon
o spotrebiteľských úveroch, a spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
tohoto zákona.
29. V každom spotrebiteľskom spore, teda v spore medzi dodávateľom (veriteľom) a spotrebiteľom
vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy, je súd v zásade povinný bez ohľadu na prostriedky procesnej
obrany preskúmať, či nedošlo k závažnému porušeniu predpisov spotrebiteľského práva slúžiacich
ochrane spotrebiteľa vo vzájomnej kontraktácií s dodávateľom (veriteľom), ktoré právna úprava spája
s nasledujúcimi základnými právnymi následkami:
a) so sankciou neplatnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
b) so sankciou neplatnosti časti alebo celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere; zmluva o spotrebiteľskom
úvere môže byť tak sčasti alebo celá pritom neplatná aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa neplatnosti právnych úkonov.
c) so sankciou spočívajúcou v tom, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov
a bez poplatkov,
d) so sankciou spočívajúcou v strate oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové
splatenie spotrebiteľského úveru.
30. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa 1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
34. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
35. V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania považoval bez dôvodných
pochybnosti za preukázané, že spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. a žalovaná uzavreli platnú
písomnú zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere formou kreditnej karty s výškou úverového
rámca 5.000 eur. Cit. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré možno označiť ako „generálna
klauzula“, v druhej vete upravuje výnimku od všeobecne vyjadrenej zásady rovnovážnosti práv a
povinnosti v spotrebiteľských zmluvách podľa prvej vety tohto ustanovenia. Výnimka sa vzťahuje na
hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny, ak boli v spotrebiteľskej zmluve jasne, určito a zrozumiteľne
vyjadrené. Uvedená výnimka je vyjadrená v čl. 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nasledovne: „Hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu
na jednej strane, ako aj na tovar a služby dodávané výmenným spôsobom druhej strane pokiaľ
tieto podmienky sú zrozumiteľné.“ V prejednávanej veci hlavný predmet plnenia je v zmluve o úvere
vymedzený jasne a zrozumiteľne. Žalobkyňa sa žalobou domáha na žalovanej plnenia z tejto zmluvy
o úvere iba v rozsahu nevrátenej istiny vyčerpaných peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez
poplatkov. Preto súd mal za to, že pre záver o platnosti zmluvy o úvere v časti hlavného predmetu
plnenia, o ktorú žalobkyňa opierala žalobný nárok, je irelevantné hodnotenie jednotlivých zmluvných
podmienok z hľadiska ich neprijateľnosti a prípadnej neplatnosti zmluvy o úvere v týchto jej častiach.
Zmluva o úvere vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia neodporuje zákonu, a ani sa neprieči dobrým
mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka), a Zákon o spotrebiteľských úveroch v cit. § 11 ods. 2 sankciu
dodávateľa spája iba s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie s neplatnosťou zmluvy ako
takej. Nakoľko žalobkyňa sa žalobou domáhala iba vrátenia nevrátenej časti istiny úveru, súd v záujme
hospodárnosti konania sa nezaoberal ani skúmaním dôvodov, ktoré právna úprava spotrebiteľského
práva spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 a ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.).36. Za relevantné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom žalobou súd tak považoval predovšetkým to, že
žalobkyňa v konaní preukázala, že zmluvou o úvere, ktorá bola uzavretá platne, sa žalobkyňa zaviazala
poskytnúť žalovanej revolvingový úver formou kreditnej karty s úverovým rámcom 5.000 eur. Ďalej to,
že žalobkyňa preukázala, že peňažné prostriedky v súlade so zmluvou o úvere vo výške 5.000 eur
dňa 17.05.2016 poukázala bezhotovostným prevodom na účet. Táto skutočnosť vyplýva z prehľadu
čerpania úveru predloženého žalobkyňou spolu so žalobou (čl. 33 spisu). A tiež, že žalovaná prevodom
hotovostizúčtuvyčerpalacelkom19.208,13eur,pričomnaúčetzaplatilaúhradycelkomvovýške16.530
eur. Tieto skutočnosti vyplývajú z prehľadov čerpania a úhrad predložených žalobkyňou (čl. 18 a čl.
33 spisu). Žalovaná tak z vyčerpaných peňažných prostriedkov doposiaľ nevrátila sumu 2.678,13 eur
(19.208,13 eur + 16.530 eur), ktorú žalobkyňa učinila predmetom žaloby. Pokiaľ žalovaná namietala,
že žalobkyňa nepreukázala skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov a ich výšku, „údajnú“ výšku
čerpaných peňažných prostriedkov a „údajnú“ výšku zaplatených úhrad, súd poukazuje na ust. §
150 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Podľa tohto ust. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré
sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných okolnostiach. Žalovaná,
ktorá nepoprela uzavretie zmluvy o úvere, v konaní neuviedla žiadne vlastné tvrdenia o uvedených
popieraných skutočnostiach. Neuviedla, kedy a koľko peňažných prostriedkov jej bolo poukázaných,
koľko peňažných prostriedkov a kedy vyčerpala, a koľko a v akej výške zaplatila úhrady. Nepredložila a
nenavrhla žiadne dôkazy. Preto súd takého popretie tvrdení žalobkyne žalovanou, navyše, doložených
žalobkyňou listinami na čl. 18 a 33 spisu, považoval za neúčinné.
37. Žalobou sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia nevrátenej časti revolvingového úveru
v celej výške 2.678,13 eur naraz, a to s poukazom na omeškanie žalovanej s platením dohodnutých
mesačných splátok a písomnú výzvu spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. na zaplatenie celého úveru
pre omeškanie so splátkami naraz zo dňa 29.06.2020. Podľa zmluvy o úvere žalovaná sa zaviazala platiť
veriteľovi pravidelne mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci splátku vo výške 121,80 eur. Súd sa stotožnil
s názorom zástupcu žalobkyne, že v prípade revolvingového úveru, ktorý je nepochybne potrebné
odlišovať od klasického splátkového úveru, dohodnutá mesačná splátka má charakter opakujúceho sa
plnenia v existujúcom záväzkovom vzťahu dojednanou na dobu neurčitú. Revolvingový spotrebiteľský
úver, o ktorý sa jedná aj v prejednávanej veci, je špecifickým druhom úveru, ktorého výška sa v priebehu
existencie vzťahu mení dopĺňaním po dohodnutú výšku úverového rámca. Veriteľ teda poskytuje
spotrebiteľovi peňažné prostriedky do výšky úverového rámca tak, že vždy po ich aspoň čiastočnom
vrátenímuumožňuječerpaťposkytnutépeňažnéprostriedkyopakovane,beznutnostižiadaťopovolenie
čerpania. Teda, keď spotrebiteľ vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu
čiastočne alebo úplne jednorázovo splatí, hneď po pripísaní čiastočnej alebo úplnej úhrady, má opäť
k dispozícii časť alebo celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca pravidelne postupne, má k
dispozícii vždy tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná, a ktorá sa zároveň s každou splátkou
zvyšuje. Ide tak o postupné nadobúdanie majetkových hodnôt a ich postupné splácanie, ktoré sa vždy
odvíja od konkrétneho čerpania dlžníkom. Nejedná sa o splátky, aké sú charakteristické pri splácaní
úveru dohodnutého na splátky čerpaného jednorázovo, kedy celková výška úveru, celkový počet splátok
a ich výška sú vopred presne určené. Preto súd prisvedčil zástupcovi žalobkyne, že na revolvingový úver
nemožno aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené s tým, že toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.
38. V prejednávanej veci strany v zmluve o revolvingovom úvere dohodli úverový rámec do výšky
5.000 eur, ktorý podľa výsledkov dokazovania vo veci žalovaná aj opakovane čerpala do výšky tohoto
úverového rámca, a to tak, ako to súd vyššie špecifikoval. Zároveň, strany v zmluve o úvere dohodli
spôsob splácania revolvingu pravidelne každý mesiac splátkami vo výške 121,80 eur. Podľa Hlavy 5 § 12
listiny„ÚverovépodmienkyspoločnostiHomeCreditSlovakiaa.s.preÚverovúkartuHC–IHK116“(ďalej
už len „Úverové podmienky“) dlžník v žiadnom prípade nemôže prestať splácať alebo splátky tohto úveru
znížiť. Podľa Hlavy 6 § 4 Úverových podmienok veriteľ môže pozastaviť čerpanie už dohodnutého úveru
a od zmluvy odstúpiť. Podľa Hlavy 6 § 1 zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorenú na dobu neurčitú
môže veriteľ písomne vypovedať. Podľa Hlavy 6 § 2 písm. a) Úverových podmienok dlžník je v prípade,
že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace,
povinný celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).39. V prejednávanej veci zástupca žalobkyne netvrdil, a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva,
že by veriteľ bol zmluvu o revolvingovom úvere písomne vypovedal, alebo že by bol čerpanie úveru
pozastavil, alebo od zmluvy odstúpil. V prejednávanej veci zástupca žalobkyne tvrdil, že žalovaná
prestala dohodnuté mesačné splátky platiť, a to počnúc mesiacom december 2019, a že v dôsledku
omeškania žalovanej so splátkami spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podľa § 2 Hlavy 6 písm.
a) Úverových podmienok listom zo dňa 29.06.2020 vyzvala žalovanú na splatenie celého čerpaného
úveru naraz. Súd považoval za preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkami
počnúc splátkou splatnou 20.12.2019. Podľa prehľadu úhrad (čl. 18 spisu) žalovaná poslednú splátku
zaplatila dňa 19.11.2019 a následne už iba dňa 03.03.2020 poukázala 420 eur. Podľa listiny predloženej
žalobkyňou označenej ako „Výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 29.06.2020 táto listina obsahuje
výzvu spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. adresovanú žalovanej na adresu Trenčianska 39, 821
01 Bratislava 2, na splatenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy o úvere naraz z dôvodu
omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a zaplatenie čiastky 8.726,49 eur
do 15 dní od spísania výzvy. Žalobkyňa však nepreukázala doručenie tejto listiny žalovanej. Podľa
predloženého podacieho hárku zo dňa 01.07.2020 bola síce pod č. zásielky RE686626776SK podaná
na prepravu na pošte zásielka adresovaná žalovanej na adresu Trenčianska 39, 821 01 Bratislava 2.
Žalobkyňa však ničím nepreukázala, že by sa jednalo o uvedený list, a tiež že by táto zásielka sa bola
dostala do dispozičnej sféry žalovanej, a súd o týchto skutočnostiach mal dôvodné pochybnosti. Podľa
zmluvy o úvere žalovaná ako adresu trvalého bydliska uviedla E. XXX, F., a ako adresu na doručovanie
pošty Bojnícka 23, 831 04 Bratislava. Teda nie adresu Trenčianska 39, 821 01 Bratislava 2. Listina
„Výzva k splateniu celého úveru“ jej nebola doručovaná na ani jednu z týchto adries, pričom napr. listina
„Oznámenie o postúpení pohľadávky„ zo dňa 22.07.2021 jej bola doručovaná na adresu trvalého pobytu
Mlynčeky, a doručenie listiny „Pokus o zmier“ doručovanej žalovanej tiež na adresu Trenčianska 39,821
01 Bratislava, žalovaná poprela.
40. Tu súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 36/2000 zo dňa 15.12.2000,
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR pod
č. 4/2021, podľa ktorého: „11.3….Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti
vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva.
Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov
dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou
osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť
do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví
zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či
sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie…Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných
strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž
zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu
nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane
istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky
aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti
(napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je
potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom
vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát
mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za
účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si
však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať
odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi
zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať“. Preto súd mal za to, že aj listinu „Výzva k splateniu
celého úveru „zo dňa 29.06.2020 bolo potrebné doručiť do dispozičnej sféry žalovanej (porovnaj tiež
napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12CoCsp 26/2021 zo dňa 10.03.2022, sp.zn. 8CoCsp
16/2021 zo dňa 28.02.2022, sp.zn. 3CoCsp 23/2021 zo dňa 16.02.2022, a ďalšie). Keďže žalobkyňa
toto skutočnosť nepreukázala, súd nemohol tomuto právnemu úkonu priznať právne účinky.41. Súd však zastáva názor, že za výzvu na zaplatenie celého úveru naraz v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal,
možno považovať samotnú žalobu, ktorá bola žalovanej riadne doručená dňa 17.03.2022. Preto súd
žalobe v časti celej istiny vyhovel a uložil žalovanej povinnosť vrátiť celú nevrátenú vyčerpanú časť istiny
úveru tak, ako to žalobkyňa žalobou žiadala.
42. Súd zastáva názor, že aktívna vecná legitimácia žalobkyne v spore je daná zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.07.2021, uzavretou podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá spolu
so žalobou bola riadne doručená žalovanej dňa 17.03.2022. Tým boli splnené zákonné podmienky §
526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, a dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Tu súd len dodáva, že v prípade spoločnosti Home Credit Slovakia sa nejedná o banku,
na ktorú sa vzťahuje ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, upravujúce zákonné podmienky pre platné
postúpenie živej úverovej pohľadávky bankou na tretiu osobu.
43.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
46. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia úrokov z omeškania z priznanej nevrátenej istiny úveru
v zákonnej výške 5 % ročne 2.678,13 eur od 15.07.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky na ňu, do zaplatenia. Vzhľadom na splatnosť celej žalovanej pohľadávky až
doručením žaloby žalovanej dňa 17.03.2022, súd žalobkyni priznal úroky z omeškania až od 18.03.2022,
a v prevyšujúcej časti žalobu ohľadne úrokov z omeškania zamietol.
47. Záverom súd len udáva, že uplatnenú pohľadávku žalobkyne na vrátenie celej istiny úveru naraz
súd nepovažoval za premlčanú, nakoľko splatnosť pohľadávky na vrátenie celého úveru naraz nastala
až dňom nasledujúcim po doručení žaloby, teda dňom 18.03.2022.
48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
52. Žalobkyňa mala v spore plný úspech vo vzťahu k istine, a súd žalobu ohľadne žalovaného prísl.
zamietol iba v nepatrnej časti. Preto žalobkyni prislúcha voči žalovanej právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady v súlade s cit. právnou úpravou rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu.Poučenie:
Proti výrokom I. – III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.