Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. december 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122210885
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122210885.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, D., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o vydanie bezdôvodného obohatenia,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 36Csp/177/2022-113 zo dňa 21.03.2023,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia

sumy 4 822,32 eura titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 7 ods. 1, 2, 15,
16, 17, 20, 21, 22, § 9 ods. 2 písm. i), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 53 ods. 6, § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodne podaná. Konštatoval, že zmluvu, ktorú uzatvoril
žalobca s právnym predchodcom žalovaného dňa 06.07.2015 je treba považovať za spotrebiteľskú
a zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy vyhodnotil podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Za nesporné považoval, že

spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako pôvodný veriteľ zanikol v dôsledku rozdelenia a jeho
právnym nástupcom sa stal žalovaný. Vychádzal zo záveru, že ak spotrebiteľ iba všeobecne uviedol, že
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky bez ich akéhokoľvek vymedzenia a špecifikovania,
nie je povinnosťou súdu sa zaoberať každým jedným ustanovením zmluvy. Na základe toho, že z obsahu
žaloby vyplývali len všeobecné námietky o neprijateľnosti zmluvných podmienok a žalobca ich ani v
nadväznosti na výzvu súdu nekonkretizoval, tieto jeho námietky nevzal súd do úvahy, pretože ani súd

sám nemal možnosť zistiť, že ktoré zmluvné podmienky a z akých dôvodov majú byť neprijateľné.
Z hľadiska zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uviedol, že dňa 06.07.2015 bola v Leviciach
medzi Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o
poskytnutí pôžičky na bývanie. Žalobcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 12 000 eur ako
účelový spotrebiteľský úver. Prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2015, celkový počet splátok 120, dátum
poslednej anuitnej splátky 7/2025, mesačná splátka 193,36 eur, z toho mesačná splátka poistného 7,26

eur, priemerná hodnota RPMN 10,39%, RPMN 14,9%, odplata 14,9%, najvyššia prípustná výška odplaty
23,06 %, ďalšie splátky splatné vždy k 20.dňu v mesiaci, fixná ročná úroková sadzba 14,90%, celkovénáklady spotrebiteľa 10 332 eur, celková čiastka 22 332 eur. Konštatoval, že žalobca dňa 06.07.2015
podpísal štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré obsahovali údaje o úvere,
spôsob výpočtu RPMN. Zároveň bol oboznámený s informáciou o ročnej percentuálnej miere nákladov

a priemernej RPMN na príslušný úver, ktorá podľa prepočtu predstavovala 14,9 % p.a.

1.1. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadne porušenia povinnosti žalovaného zisťovať bonitu klienta,
dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k hrubému porušeniu ust.
§ 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úverov, ktoré by zakladalo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný súdu predložil doklady, z ktorých zistil, že
žalobca (inak fyzická osoba, ktorá bola aj podnikateľom), k žiadosti o úver predložil doklad o výške
príjmu z podnikania, podľa ktorého bol akceptovaný jeho mesačný príjem vo výške 973,04 eura. Žalobca
nepoprel, že by žalovaný bonitu neskúmal, len mal námietky (i keď ich nešpecifikoval), k spôsobu jej
skúmania. Dopytom v úverovom registri žalovaný zistil u žalobcu existujúce úvery, ktoré zohľadnil pri
žiadosti o úver, zároveň v rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb zahrnul sumu

životného minima žalobcu, ktorý bol v tom čase slobodný, bezdetný, bez vyživovacej povinnosti.
1.2. K ďalšej námietke žalobcu v tom, že ročná úroková sadzba 14,90 %; je uvedená v nesprávnej výške
a je v rozpore s dobrými mravmi súd prvej inštancie uviedol , že sa zaoberal tým, či zmluva o úvere
spĺňa podmienku Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podľa § 9 ods. 2 písm. i). Pri posudzovaní
tejto náležitosti zmluvy považoval za smerodajnú aplikáciu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s tým,

že v danom čase bola hodnota priemernej RPMN vo výške 11,53 %. Preto ak v zmluve bola dohodnutá
odplata na výške 23,06 %, bol toho názoru, že zmluva o úvere v časti dojednanej odplaty najvyššiu
prípustnú odplatu neprekračuje. Čo sa týka výšky RPMN, tak súd poukázal na samotné znenie čl.
XIII. bod 7 zmluvy o úvere, kde je uvedený vzorec výpočtu výšky RPMN. Okrem toho bola žalobcovi
predložená informácie o ročnej percentuálnej miera nákladov a priemernej RPMN na príslušný úver, v

ktorom je uvedená RPMN vo výške 14,90 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 10,39 %. Zároveň
súd poukázal aj na súhrnné informácie o údajoch o úveroch na rok 2015, kde pre túto zmluvu platilo,
že RPMN bola vo výške 11,53 %, z čoho vyplýva, že priemerná RPMN bola dohodnutá v prospech
spotrebiteľa.

1.3. Vo vzťahu k výške úroku úveru konštatoval, že dojednaná fixná úroková sadzba 14,90 % p. a.
bola primeraná. Posúdil primeranosť výšky úrokov v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri
podobných úveroch na Slovensku. Z internetovej stránky NBS, kde sú zverejnené priemerné úrokové
sadzby bánk pri spotrebiteľskom úvere zistil, že v júli 2015 pri spotrebiteľskom úvere ako nový obchod
s dobou splatnosti nad 5 rokov bola priemerná úroková sadba bánk vo výške 11,45 % p. a. Súd prvej

inštancie preto nepovažoval zmluvne dohodnutý úrok za úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
Poukázal na to, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že o neplatnosti časti zmluvy pri výške úroku
úveru, by sa dalo uvažovať vtedy, ak tento úrok prevyšuje niekoľkonásobne úrok všeobecne zverejnený
NBS.

1.4. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal vznik nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže súdu ani nepredložil doklad o zaplatení sumy 16 822,32 eura ku dňu 20.10.2022 súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca síce podal žalobu, ktorou žiadal zaplatiť sumu 4 822,32 eura titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, ale obsah žaloby je veľmi všeobecný (tzv. formulovaný). Zdôraznil,
že k všetkým námietkam, ktoré súd mohol z podania žalobcu zistiť, sa vyjadril a dospel k záveru, že ani

jedna z nich nebola dôvodná. Na základe toho žalobu v celom rozsahu zamietol a v konaní úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2.Protitomutorozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrhol,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolaní žalobca uviedol, že rozsudkom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý
proces. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne
zistený stav veci, pretože súd sa nedostatočne vysporiadal s nesprávne uvedenou náležitosťou RPMN

a doručovaním ospravedlnenia neúčasti na pojednávania spolu s obhajobou. Tiež namietal, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k ohrozeniu práv a právom
chráneným záujmom žalobcu (spotrebiteľa) s tým, že súd uprednostnil nároky žalovaného nehľadiacna zásady spravodlivosti. Namietal, že v zmluve bola nesprávne uvedená RPMN, pretože v zmluve
je uvedená RPMN 14,90 %, ale v skutočnosti má byť v zmluve uvedená RPMN 15,24 %, a preto
žalobca považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Výška RPMN resp. výška úrokovej sadzby je

14,90 %, avšak poskytnutý úver bol 12 000 eur a celková cena za poskytnutie úveru je 22. 332 eura,
čiže samotné náklady sú 10 332 eur a predstavujú takmer 100 % poskytnutého úveru. Poukázal na
to, že v rozpore v dobrými mravmi sa považuje situácia, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu,
ktorá dosahuje takmer 100 % z hodnoty poskytnutého úveru a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, príp. rozrušenie. Poukázal na to, že zo samotnej zmluvy nevyplývajú všetky predpoklady

použité pri výpočte RPMN. Pravdepodobne poplatky sa neuvádzali v RMN, pretože samotná výška
RPMNjezhodnásfixnouúrokovousadzbou,atojevovýške14,90%.AspoňvtejtovýškeuvádzaRPMN
samotná zmluva. Na zmluve o spotrebiteľskom úvere má byť napísaná obligatórna náležitosť správne,
ak nie je napísaná správne, tak sa považuje ako by sa táto náležitosť na zmluve vôbec nenachádzala,
a preto sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoCsp/43/2022 zo dňa 01.12.2022 a následne na rozsudok

Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Csp/169/21 z januára 2023, ktorý je právoplatný, pričom sa jednalo
presne o tú istú zmluvu. Záverom uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov trvá na tom, že poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o posúdenie úrokovej

sadzby a jej prípadnej rozpornosti s dobrými mravmi, plne sa stotožňuje s vydaným rozhodnutím
s odôvodnením uvedeným v bode 37. napadnutého rozsudku. Za odplatu považuje zákonodarca úrok,
poplatky a akékoľvek iné náklady. Z toho je možné vyvodiť, že zákonodarca stanovil nie len maximálnu
výšku odplaty (ako množinu všetkých nákladov spojených s úverom), ale maximálnu výšku úrokovej
sadzby, ako jednu z jej súčastí. V prípade, ak je odplata dohodnutá len vo výške úrokovej sadzby

a nie sú dohodnuté žiadne ďalšie poplatky alebo iné náklady, výška úrokovej sadzby je zároveň jedinou
odplatou za poskytnutý úver. Uvedený právny názor potvrdil aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa
26.01.2023 sp. zn. 4Cdo/191/2022. Uviedol, že námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že v zmluve
o úvere je nesprávne uvedená RPMN považuje za novotu v odvolacom konaní, pretože toto tvrdenie
nebolo uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na túto námietku odvolací súd nemá

prihliadať. V tejto súvislosti uviedol, že tvrdenie žalobcu o správnej RPMN vo výške 15,24 % nie je
ničím preukázané. Žalobca síce predložil prepočet RPMN z NBS, avšak tento prepočet sa týka zmluvy
o pôžičke zo dňa 18.12.2013, predmetom tohto konania je však zmluva zo dňa 06.07.2015. Zo zmluvnej
dokumentácie je zrejmé, že ročná úroková sadzba bola v tomto prípade 14,90 %, RPMN taktiež 14,90
% (t. j. náklady spotrebiteľa, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN, boli v tomto prípade len úroky) a odplata

bola tiež 14,90 %. Pretože je jedinou odplatou práve úrok, je prirodzené, že tieto údaje sú totožné.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to v dôsledku nižšie
uvedených procesných pochybení .
5. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

6. Podľa § 292 CSP, súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom
spotrebiteľa poučí o
a) možnosti zastúpenia,

b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale
poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie
alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie
jeho práv.

7. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.8. Podľa § 389 odsek 1 CSP písm. b), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.10.2022
domáhal určenia, že úver č. zmluvy 6570500448 zo dňa 06.07.2015 uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. je bezúročný a bez poplatkov. Taktiež sa domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 4 822,32 eura titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil

tým, že dňa 06.07.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 6570500448
z dôvodu, že zmluva obsahovala (žalobcom nešpecifikované) neprijateľné zmluvné podmienky, že
žalovaný pred poskytnutím úver neoveril jeho bonitu podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 14,90 % považoval za v rozpore s dobrými mravmi, tiež
neobsahujenáležitosťpodľa§9ods.2písm.i)Zákonaospotrebiteľskýchúverochazdôvodunesprávne
uvedenej RPMN. Dňa 13.02.2023 bolo žalobcovi doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na

21.03.2023 o 12.30 hod. Pojednávanie sa uskutočnilo bez žalobcu podľa § 180 CSP, keď predvolanie
na pojednávanie mal žalobca doručené a svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok.

10. Súdny spis tiež obsahuje email od p. D. E. adresovaný F. G. dňa 21.03.2023 o 12:28, predmet

emailu: Urgencia sp. zn. 36Csp/177/2023. Prílohou emailu bol dokument obsahom, ktorého bolo
Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a obhajoba. V tomto dokumente je uvedené, že žalobca
žiada súd o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní žalobcu, pretože pracuje mimo SR a súhlasí
s pojednávaním a rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Email zo dňa 21.03.2023 o 12:28 bol súdu
prvej inštancie doručený v listinnej podobe podpísaný žalobcom dňa 24.03.2023. Odvolací súd inak

k bližšie neodôvodnenej námietke žalobcu v tom, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal
s ospravedlním neúčasti žalobcu na pojednávaní uvádza, že pokiaľ by si súd prvej inštancie bol
riadne splnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 292 a dodržal postup podľa § 150 ods. 2 CSP
a tiež vykonal nevyhnutné dôkazy podľa § 295 CSP, prípadne odôvodnil, z akého dôvodu nepovažoval
postup podľa § 150 ods. 2 a § 295 CSP za potrebný, mohol konať a rozhodnúť aj v neprítomnosti

žalobcu, ktorý vo svojom písomnom ospravedlnení doručenom sám súhlasil s pojenávaním v jeho
neprítomnosti . Z obsahu spisu totiž vyplýva, že predvolanie na pojednávanie určené na termín dňa
21.03.2023 o 12.30 hod. bolo žalobcovi riadne doručené dňa 13.02.2023 (č.l. 74b spisu). Z obsahu
zápisne o pojednávaní vyplýva, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil a ani nežiadal o jeho
odročenie, dokonca z písomného ospravedlnenia (č.l. 92 spisu) vyplýva, že súhlasil s pojednávaním

arozhodnutímvovecisamejbezjehoprítomnosti.Predvolanienapojednávanieboložalobcovidoručené
v súlade s ust. § 178 ods. 2 CSP riadne a včas, preto nie je dôvodná jeho námietka, že súd nesprávne
postupoval, keď konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

11. Ďalej sa odvolací súd zaoberal tým, či súd prvej inštancie riadne splnil voči žalobcovi - spotrebiteľovi,

ako slabšej strane sporu svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 292 CSP. Odvolací súd zistil, že
súd prvej inštancie v uznesení č. k. 36Csp/177/2022-71 zo dňa 04.01.2023, ktorým žalobcu vyzval, aby
sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného uviedol všeobecné poučenie koncentrácii konania. Išlo o prvý úkon
súdu voči žalobcovi, a preto súčasťou uznesenia malo byť aj poučenie žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle
ust. § 292 CSP, ktoré však v spise absentuje. V predvolaní na pojednávanie, vytýčeného na 21.03.2023,

bol žalobca poučený iba všeobecne podľa § 160 CSP (č. l. 73).

12. V sporoch so slabšou stranou, ktorou spotrebiteľ jednoznačne je, má súd zvýšenú tzv. manudukčnú
(poučovaciu) povinnosť. Takýto obsah poučenia spotrebiteľa je logicky širší ako v prípade všeobecného
poučenia strany, ktorá nemá postavenie slabšej strany (§ 160 CSP). Zákonodarca však nepristúpil k

taxatívnemu vymenovaniu toho, čo tvorí obsah poučovacej povinnosti, ale ponechal na uvážení súdu,
o čom spotrebiteľa poučí. Súd by mal dbať o také poučenie spotrebiteľa, ktoré by dosiahol u neho takej
vedomosti o súdnom konaní, ktorá mu umožní účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Vzhľadom
na to, by mal súd poučiť spotrebiteľa najmä o možnostiach zastúpenia, vrátane práva na bezplatnú
právnu pomoc za podmienok uvedených v Zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi; o inštitúte osobitných subjektov, ktoré môže súd pribrať do konania na ochranu práv niektorej
zo strán; o náležitostiach a forme podaní; o miestnej príslušnosti a skúmaní miestnej príslušnosti
súdom; o možnosti podať námietku zaujatosti; o doručovaní; o možnosti uloženia poriadkovej pokuty;
o možnosti predvedenia; o možnosti nahliadnutia do spisu; o povinnosti pravdivo a úplne uvádzaťpodstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu; o možnosti predložiť alebo označiť všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej;
o podmienkach odročenia pojednávania, o možnosti nariadenia neodkladného opatrenia, prípadne o

možnosti uzavrieť zmier a o ďalších možnostiach, potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho
práv, ak tak súd uzná za vhodné. Poučenie spotrebiteľa by nemalo byť návodom pre spotrebiteľa, ako
postupovať v konaní z hľadiska predkladania konkrétnych dôkazov, alebo určovať mu ciele, ktoré mal v
konaní dosiahnuť, ale toto poučenie by malo smerovať k tomu, aby spotrebiteľ podával v konaní včasné
a k podstate veci smerujúce návrhy.

13. Odvolací súd dodáva, že forma poučenia síce nie je zákonom stanovená, ale musí vychádzať z
kritéria účelnosti, zohľadnenia konkrétnych okolností prejednávaného sporu a zrozumiteľnosti. Treba
pritom vychádzať z čl. 6 CSP a spotrebiteľa pokladať za fyzickú osobu s rozumovými schopnosťami na
úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania,
ako aj jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v Civilnom sporovom poriadku. Účel poučenia

možno sčasti dosiahnuť napríklad formulárom zaslaným spotrebiteľovi spolu s prvým úkonom súdu
voči nemu. Takýto formulár je zverejnený na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky v sekcii Vzory a poučenia pre súdy (dostupný na: https://www.justice.gov/dokumenty/2021/05/
Vseobecne-poucenie-spotrebitel.pdf).

14. Súd prvej inštancie nepoučil v zmysle ust. § 292 CSP žalobcu ako slabšiu stranu (spotrebiteľa) v
tomto konaní o jeho vyššie uvedených procesných právach a povinnostiach, čím došlo k zásahu do jeho
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva spotrebiteľa na spravodlivý proces.

15. V zmysle vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle
ust. § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie žalobcu najskôr riadne poučí o procesných
právach a povinnostiach spotrebiteľa vrátane toho, že spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore
zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa (§ 291 ods. 1 CSP),
prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci tak, že im doručí písomné poučenie o

možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP.

16. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať tvrdením žalobcu, že v Zmluve
o poskytnutí pôžičky na bývanie zo dňa 06.07.2015 bola uvedená výška RPMN resp. výška úrokovej
sadzby je 14,90 %, avšak poskytnutý úver bol 12.000 eur a celková cena za poskytnutie úveru je

22.332 eur, čiže samotné náklady sú 10.332 eur a predstavujú takmer 100% poskytnutého úveru. Takto
dohodnutú odplatu žalobca považuje neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi s tým, že
s ohľadom na výšku odplaty nie je údaj o RPMN v zmluve správne uvedený. Z obsahu spisu vyplýva,
že žalobcom uvedené údaje zodpovedajú obsahu zmluvy, pričom súd prvej inštancie sa vo svojom
rozhodnutí nezaoberal tým, či za poskytnutý úver 22.332 eura je primeraná odplata vo výške 10.332

eura, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, a to po zohľadnení ďalších rozhodujúcich dojednaní, najmä počtu
splátok a doby trvania úverového vzťahu . Nezaoberal sa tým, či v zmluve uvedená RPMN vo výške
14,9% a fixná ročná úroková sadzba 14,90 % zodpovedajú výške dohodnutej odplaty a či sú tieto údaje
pravdivé, čo robí rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľným.

17. Následne súd prvej inštancie, keď dospeje k záveru, že zo žaloby, prípadne z obsahu spisu nie je
možné zistiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, môže postupovať podľa § 150 ods. 2 CSP a strany
požiada o ďalšie skutkové tvrdenia. Ak to bude nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
bude postupovať podľa § 295 CSP a obstará alebo zabezpečí aj také dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol.
V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude vecou opätovne zaoberať vyššie uvedeným spôsobom

a vyporiada sa aj s námietkami žalobcu, uvedenými v priebehu sporu a v podanom odvolaní vrátane
RPMN, priemernej hodnoty RPMN, výške úrokovej sadzby (č. l. 94) a výške poplatkov za poskytnutie
úveru, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mal uhradiť. V prípade, ak dospeje k záveru, že námietky žalobcu
sú dôvodné, bude sa zaoberať výškou uplatneného nároku a v zmysle ust. § 295 CSP, zaobstará
dôkazy, vrátane výšky sumy, ktorú žalobca žalovanému v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatil.

Svoje rozhodnutie aj riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, a aby z neho bolo možné zistiť akými
závermi a myšlienkovými postupmi sa súd riadil (§ 220 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne o náhrade trov konania, vrátane tohto odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).