Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 0T/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010858
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324010858.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou v trestnej veci obžalovaného C. T.,

stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 14.08.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. T., L. XX.XX.XXXX E. J., P. J. Š., prechodne bytom a adresa na doručovanie Š. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 20.07.2024 v čase okolo 21:50 hodine v meste D. na ulici S. Y. viedol ako vodič osobné

motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, evidenčného čísla N., kde bol pri obytnom dome č.
XXXX/X zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šoporňa, pričom
vykonanou lustráciou v evidencii vodičov bolo zistené, že má uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu v trvaní 2 (dva) roky, ktorý mu bol uložený dňa 29.05.2023 trestným
rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 11T/36/2023, právoplatný dňa 24.06.2023, pričom o
predmetnom rozhodnutí mal vedomosť,

t e d a :

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,

č í m s p á c h a l :

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 43 Trestného zákona ďalší trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 1 Pv 249/24/2202 zo dňa 22.07.2024
súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného C. T., L. XX.XX.XXXX (ďalej len
„obžalovaný“).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.08.2024 vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, v dôsledku čoho súd po prijatí jeho vyhlásenia vykonal dokazovanie iba vo
vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného k jeho
osobným a majetkovým pomerom a prečítaním listinných dôkazov.

Z výsluchu obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, zamestnaný s mesačným
príjmom 700,- eur, bez úspor, vlastní dve autá, drogy ani alkohol nepožíva, automaty ani hazardné hry
nehráva, trestného činu sa dopustil z dôvodu, že jeho sestra potrebovala ísť s dieťaťom na pohotovosť.

Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.05.2023, sp. zn. 11T/36/2023, právoplatný dňa

26.10.2023 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá vo výmere 2 roky.

Z evidenčnej karty vodiča č.l. 30 vyplynulo, že obžalovaný má evidovaných 19 blokových pokút a bol
mu uložený zákaz činnosti od 27.03.2015 do 27.03.2016 a od 30.09.2022 do 30.09.2023 z dôvodu, že
viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu ako aj od 24.06.2023 do 24.06.2025 a od
30.09.2025 do 30.09.2027 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona. V časti trestné činy má evidované dva záznamy za prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/27/2023 a rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp. zn. 11T/36/2023).

Z evidenčnej karty vozidla č.l. 34 vyplynulo, že výlučným vlastníkom ako aj držiteľom osobného
motorového vozidla Volkswagen Passat EČ: N. je obžalovaný.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 35 ako aj
aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa
v minulosti dopustil 18 priestupkov rôzneho charakteru, prevažne však proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, pričom dňa 13.08.2022 sa dopustil priestupku tým, že viedol motorové vozidlo bez

príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu,
za čo mu bola uložená pokuta vo výške 300,- eur.

Z aktuálneho odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, v
obochprípadochpreprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Trestného

zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
zo dňa 31.07.2023, sp. zn. 5T/27/2023, právoplatný dňa 15.11.2023 za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula

od spáchania trestného činu. Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona
účinného v čase vyhlásenia rozsudku, vzhľadom na priaznivejšiu úpravu zásad ukladania trestov. Súd
skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu
okolnosť a to v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu
trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nevzhliadol.

Pokiaľ ide o odsúdenie Okresným súdom Galanta sp. zn. 11T/36/2023, toto je obsiahnuté priamo v
skutkovej vete ako základný znak skutkovej podstaty trestného činu, preto v zmysle zásady ne bis in
idem naň nemožno prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť. Pokiaľ ide o odsúdenie Okresným súdom
Trnava sp. zn. 5T/27/2023 ani na toto súd ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestnéhozákona neprihliadol, nakoľko má za to, že v prípade predmetného odsúdenia mal byť obžalovanému
ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu 11T/36/2023, kedy pri takto uloženom súhrnnom treste by
naň z vyššie uvedených dôvodov rovnako nebolo možné duplicitne vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby, ktorá je pri prečine marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona až na dva roky a uložil obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, pričom takýto trest súd považuje z hľadiska generálnej
ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý. Súd pri určovaní výmery trestu zohľadnil najmä
postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa od začiatku priznával a ľutoval ju ako

aj na jeho vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane však bolo potrebné
zohľadniť aj skutočnosť, že obžalovaný je vo vzťahu k stíhanému prečinu špeciálnym recidivistom,
nakoľkoužbolvminulostidvakrátzarovnakýtrestnýčinodsúdenýabolimuuloženépodmienečnétresty
odňatia slobody, ktoré však zjavne neviedli k jeho náprave, keďže sa rovnakého trestného činu dopustil
opäť, dokonca v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čím bola vylúčená možnosť podmienečne
odložiť výkon ukladaného trestu odňatia slobody.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na trestnú minulosť obžalovaného. V prípade
obžalovaného podľa vykonaného dokazovania nešlo o ojedinelé protiprávne konanie, ktoré by bolo
len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom). Práve naopak,
obžalovaný má výrazné sklony k páchaniu protispoločenskej činnosti obdobného druhu, ktorej sa v

minulosti už opakovane dopustill, a to vo forme trestných činov ako aj priestupkov. Pokiaľ ide o osobu
samotného obžalovaného, ide o páchateľa, u ktorého sú badateľné sklony k páchaniu trestnej činnosti
obdobného charakteru, o čom svedčí odpis registra trestov, v ktorom má doposiaľ evidované dve
odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť. Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.05.2023,
sp. zn. 11T/36/2023, právoplatný dňa 24.06.2023 bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
2 roky ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.07.2023, sp. zn. 5T/27/2023, právoplatný dňa
15.11.2023 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere
2 roky. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný dňa 13.08.2022 sa dopustil priestupku tým,
že viedol motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas
zadržania vodičského preukazu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 300,- eur.

Z uvedeného vo svojom súhrne vyplýva, že doterajší výkon podmienečných trestov odňatia slobody, ako
i uložená sankcia za priestupok, nemali na obžalovaného dostatočne odstrašujúci a ani prevýchovný
vplyv a práve preto nebolo možné obžalovanému uložiť alternatívny trest. S poukazom na kriminálnu
minulosť obžalovaného a doterajšiu bezvýslednosť nápravy, resp. pokusov o nápravu obžalovaného

doposiaľ uloženými súd nepovažoval za vhodné a ani účelné uloženie niektorého z alternatívnych
trestov. Práve naopak, vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život má súd dôvodne za to, že obžalovanému je nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody, a to práve s poukazom na skutočnosť, že obžalovanému už bol v minulosti dva krát uložený
podmienečný trest odňatia slobody za rovnaký trest čin, no napriek tomu sa rovnakého trestného činu

dopustil opäť, dokonca v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Pokiaľ ani doposiaľ
uložené podmienečné tresty odňatia slobody neodradili obžalovaného od páchania ďalšej rovnakej
trestnej činnosti, len ťažko sa možno domnievať, že by uloženie alternatívneho trestu mohlo byť tentokrát
postačujúce na jeho nápravu. Obžalovaný už v minulosti preukázal, že podmienečný trest odňatia
slobody, teda trest miernejší ako trest nepodmienečný, no zároveň prísnejší než trest alternatívny, bol

bez účinku a že podmienečné odsúdenie nemalo pre neho dostatočný výchovný účinok, ktorý by sa
prejavil v tom, aby v páchaní ďalšej, dokonca rovnakej úmyselnej trestnej činnosti nepokračoval.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona
dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej trestnej

veci mal súd za jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného podstatne
sťažené. Vyplýva to z doterajšej trestnej histórie obžalovaného, z ktorej je ako už bolo uvedené zrejmé,
že obžalovaný v danom prípade v podstate úplne „odignoroval“ zmysel podmienečného trestu odňatiaslobody, z čoho vyplýva, že predchádzajúce podmienečné tresty odňatia slobody na neho nemali žiaden
resocializačný účinok.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne

v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k

spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany
spoločnosti jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v dostatočnej miere
dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim
z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady

ukladania trestov.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných
pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi

kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho
preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od
páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti
o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej
činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace
nepodmienečne ukladaný obžalovanému za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej
trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy
a prevýchovy. Takto uložený trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej

prevencie a zároveň odzrkadľuje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby jednak plne zohľadnil jeho postoj
ako i priznanie sa k trestnej činnosti a jeho úprimné oľutovanie a zároveň plní vo svojom komplexe
i zákonom požadovanú ochrannú funkciu, resocializačnú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie
smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských

pravidiel môžu byť odsúdení. Akýkoľvek alternatívny trest by nebol spôsobilý naplniť účel trestu, pričom
na uvedenom nič nemení ani obžalovaným tvrdená skutočnosť ohľadom potreby zabezpečovania
starostlivosti o jeho matku z dôvodu operácie kolena. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bolo preto
v súlade so základnými zásadami ukladania trestov potrebné obžalovanému uložiť trest spojený s ujmou
na jeho osobnej slobode.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti s
vedením motorového vozidla. Základná trestná sadzba trestu zákazu činnosti je ustanovená na 1 rok
až 10 rokov. Obžalovanému uložil ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky
a 6 mesiacov, pretože trestný čin spáchal pred tým, ako bol trest zákazu činnosti uložený trestnýmrozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 11T/36/2023 a trestným rozkazom Okresného súdu Galanta
sp. zn. 5T/27/2023 vykonaný. Takto uložený trest zákazu činnosti považuje súd za primeraný pre
naplnenie účelu trestu vzhľadom aj na mieru nebezpečnosti konania obžalovaného. Pokiaľ ide o výmeru

trestu, túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného, ako aj okolnostiam prípadu, pričom táto
tiež neprevyšuje spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skoršími trestnými rozkazmi
najvyššiu výmeru dovolenú Trestným zákonom pre tento druh trestu.

Pôvodne okresný súd rozhodol v tejto trestnej veci trestným rozkazom zo dňa 23.07.2024, ktorým

obžalovaného uznal za vinného na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a uložil mu
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo
výmere 2 roky a 6 mesiacov. Po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní následne súd vo veci rozhodol
rozsudkom, ktorým uložil obžalovanému oproti trestnému rozkazu trest miernejší, a to práve s ohľadom
na obžalovaným učinené vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní.

Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),
nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná, aj s poukazom na
skutočnosť, že obžalovaný je vo vzťahu k danému trestnému činu špeciálnym recidivistom.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v

Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.