Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/114/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121207116
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4121207116.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale

bytom C. XXX/XX, B., proti žalovanému: D. D., C., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832
37 Bratislava, v zastúpení: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036
01 Martin, IČO: 36 865 036, o určenie neplatných, neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,
o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť

žalobkyňa.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve, určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 2.6.2005 uzatvorila so žalovaným zmluvu o Splátkovom úvere –
spotrebiteľský úver č. 0402635930 vo výške 100 000,- Sk (3 319,39 eur). Poukázala na to, že
v júni 2019 podala žiadosť o vyjadrenie sa k spotrebiteľskej zmluve č. 0402635930 na MS SR,

odbor ochrany spotrebiteľa, pričom v odpovedi z MS SR zo dňa 18.6.2019 bolo uvedené, že zmluva
obsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,ktorésúneplatnéajemožnéžiadaťovydaniebezdôvodného
obohatenia. Uviedla, že veriteľ porušil ustanovenie Občianskeho zákonníka § 566.
V žalobe tvrdila, že poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože sa jedná o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej
stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti záujmom dodávateľa, predstavujúce čisté administratívnu
agendu veriteľa spojenú poskytnutím úveru, pričom odplatou veriteľa za poskytnutie úveru sú úroky.

Poukázala, že v zmluve uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným je uvedené v bode IV. Úročenie
úveru, bod 5. Ročná percentuálna miera nákladov /RPMN/ vo výške 6,41 %. V skutočností je výška
RPMN 13,28 %. RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na Zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Smernicu Rady EHS 93/13
o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, žalobkyňa má za to, že ide o spotrebiteľský úver
bezúročnýabezpoplatkov.Žalobkyňapoukázalanaabsenciurozpisusplátoknaistinuaúrokaabsenciu
celkových nákladov úveru a konečnu zaplatenú sumu. Žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom 4307,54

eur v splátkach a 66,39 eur poplatok za úver. Zároveň žalobkyňa žiadala o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1 054,54 eur, o ktorom sa dozvedela z listu MS SR zo dňa 18.6.2019. Úver bol
splatený 13.7.2011.2./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom 17Csp/114/2021-119 zo dňa 24.03.2022,
v ktorom žalobu zamietol, pričom predmetnú žalobu podrobil súdnej kontrole podľa § 4 ods. 2 zákona
číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a mal za to,

že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré obsahovať má.
Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, pričom
súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti a v prípade, že by aj
chýbala, respektíve absentovala jedna z podstatných náležitostí zmluvy, táto skutočnosť nespôsobuje
neplatnosť právneho úkonu ako celku, ale s uvedeným nedostatkom sa spája iný druh sankcie a to je

práve vyhlásenie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkový, čo by znamenalo, že žalobca má
nárok na vrátenie rozdielu, ktorý vznikne, keď sa od skutočne poskytnutej sumy odráta to, čo už bolo
hradené, čo sa na daný prípad nevzťahuje a z toho dôvodu nemohlo vzniknúť žalobkyni bezdôvodné
obohatenie ako požadovala.

3./ Voči predmetnému rozsudku bolo podané zo strany žalobkyne odvolanie, v ktorom opätovne

argumentovala nesprávne uvedenou výškou RPMN a poukázala na tú skutočnosť, že a nie je
uvedený vzorec na výpočet RPMN, RPMN je uvedené nesprávne a preto mal byť úver bezúročný a
bezpoplatkový.

4./ Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uznesením spisová

značka 5CoCsp/45/2022-147 zo dňa 31. januára 2024 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie nezaujal svoje stanovisko
k RPMN ako celku, z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala na zaplatenie dvoch
druhov poplatkov a to poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy vo výške

2.000 Sk a poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne. Súd prvej inštancie tak v odôvodnení
nezhoľadnil dané poplatky ani nezaujal stanovisko, či žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky
tak, ako bolo uvedené v zmluve, respektíve či uvedené poplatky mali byť zohľadnené pri určení výšky
RPMN. Súd prvej inštancie tak bude musieť posúdiť, či poplatok za poskytnutie úveru bol v danom
prípade nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom a v tejto súvislosti dal odvolací súd do pozornosti

rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022 spisová značka 9Cdo/287/2021. Ďalej vo svojom
rozhodnutí uviedol, že navyše zo zmluvy o úvere vyplývalo, že výška dohodnutého úroku bola 11,10 %
a výška RPMN 6,41 % . Odvolací súd bez ďalšieho nekonštatuje nesprávnu RPMN, pretože pôjde o
činnosť súdu prvej inštancie, ktorej sa s nosnými pochybnosťami vo vzťahu k RPMN vysporiada a či ak
jestvuje nesprávnosť RPMN mala zo zákona vplyv na úverový vzťah.

5./ Súd v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.

6./ Právny zástupca žalovanej v rámci procesného útoku uviedol , že podstatnou skutočnosťou je

to, že žalovaný samozrejme rešpektuje zrušovacie rozhodnutie Krajského súdu, avšak podotýka, že
zrušovacím dôvodom bol dôvod uvedený v § 389 ods. 1 písm. b) CSP a rozhodnutie bolo zrušené
pre podľa názoru odvolacieho súdu neúplnosť odôvodnenia, čo v sebe implikuje dva hlavné závery
a to: 1/ ak sa rozhodnutie zrušuje pre nepreskúmateľnosť, je vylúčené, aby obsahovalo záväzný právny
názor, keďže ak je niečo nepreskúmateľné znamená to, že odvolací súd to nemôže preskúmať a tým

pádom ani zaujať iný právny názor, 2/ uvedené znamená, že je súčasťou legitímnych očakávaní, že
jediným ústavou komformným postupom je taký postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne rovnako
a len doplní odôvodnenie podľa požiadaviek Krajského súdu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že odvolací súd okrem iného poukázal na konkrétne
rozhodnutie NS SR a to v bode 28 – konkrétne 9Co/287/2021, to však len vo forme, že dáva toto

rozhodnutie do pozornosti. Toto rozhodnutie je však v tejto veci neaplikovateľné a to z dôvodu, že sa
týka výkladu úplne inej smernice a iného prebratého zákona, konkrétne smernice 2008/48 a zákona č.
129/2010 a toto rozhodnutie je založené výlučne na výklade uvedených právnych predpisov.
Rozdiel však spočíva v tom, že nielenže nie sú naplnené skutkové okolnosti, tak ako sú vymedzené
právnou vetou, ale predovšetkým uvedené rozhodnutie je založené na skutkovej situácii a následne

právnych následkoch, ktorá má spočívať na tom, že v zmluve v takomto rozhodnutí nemá byť prítomná
povinná náležitosť, ktorou je uvedenie správnej výšky úveru s absenciou ktorej náležitosti je spojená
sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa uvedeného zákona, avšak podľa zákona č. 258/2001,
ktorý sa vzťahuje na zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania sa bez ohľadu na to, že sú náležitostiZmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené príkladno, v tomto zákone v rozhodnom čase, to znamená
ku dňu uzatvorenia zmluvy tu vôbec neexistuje sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti za údajne
nesprávne uvedenú náležitosť, ktorou má byť celková výška spotrebiteľského úveru.

Vkonkrétnostiachpoukazujeajnaustanovenie §4ods.2a3 zákona258/2001Z.z.anatamobsiahnuté
náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktorými táto nefiguruje a tak isto upriamujem
pozornosť na absenciu ustanovenia obdobného ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010.
Jediná sankcia je uvedená v ustanovení § 4 ods. 2 písm g) v znení zmluva obsahuje RPMN, ak nie je
uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Jeúplnezrejmé,žeRPMNvzmluveuvedenájeatopresnevovýšketak,akojevyžadovanápredmetným
zákonom a teda je nielen uvedená ale aj správna.
Poukazuje na to, že zákon jasne hovorí o neuvedený RPMN a nie o prípadnom nesprávnom uvedení
RPMN, pričom poukazuje na to, že i podľa súčasného platného zákona 129/2010 v ustanovení § 11
zákon prísne rozlišuje medzi tým, že RPMN je neuvedená a RPMN je nesprávne uvedená v neprospech
spotrebiteľa. Aj takáto právna norma v zákone 258/2001 v rozhodnom čase absentuje. Popri tom sú

tu však i iné skutkové okolnosti, ktoré sú rozdielne, keďže podľa výpisu predloženého samotnou
žalobkyňou je na tomto výpise uvedená položka v plnej sume mínus 100.000,-Sk, to znamená, že
poplatok bol zaplatený až po uzatvorení zmluvy a to spôsobom plne súladným s dohodou strán.
Ďalšou podstatnou odlišnosťou je to, že rozhodnutie NS SR je založené na tom, že nesprávne uvedenie
celkovej výšky spotrebiteľského úveru má mať automaticky za následok nesprávny údaj o RPMN.

Situácia však v tomto konaní je rovnako odlišná, rovnako ako je odlišná situácia vo väčšine iných konaní
podľa zákona č. 129/2010, keďže RPMN sa počíta v prípade každého zákona podľa vzorca, ktorý bol
uvedený v tomto zákone, pričom bez ohľadu na to, či sa do vzorca dosadí výška so spracovateľským
poplatkom, to znamená v tomto prípade teoreticky by to bolo 100.000,-Sk alebo sa dosadí výška aj bez
spracovateľského poplatku a takáto suma by sa uviedla ako výška spotrebiteľského úveru, to znamená

teoreticky by v tomto prípade išlo o uvedenie 98.000,-Sk, výsledok bude v obidvoch prípadoch rovnaký
a preto ani jedna, ani druhá situácia nevedie k podhodnoteniu RPMN.
Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaný predložil aj stanovisko NBS, v ktorom sa konštatuje uvedené
a zároveň poukazuje na to, že takýto postup bol aprobovaný už aj všeobecne záväzným opatrením,
ktoré NBS vydala pod číslom 5/2020.

Ako dôkaz teda označuje stanovisko NBS vo vzťahu k inému klientovi ale riešiace práve takúto
situáciu. Osobitne však zdôrazňuje a to v nadväznosti na uvedený rozsudok, že uvedené je založené
na rozhodnutí vo veci C-377/14 a na závere, ktorý je v tomto rozhodnutí vyjadrený, kedy súdny dvor
uviedol, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriace celkové náklady, bude nutne viesť k podhodnoteniu
RPMN, teda vychádzal z vnútroštátnej úpravy iného členského štátu, ktorá je rozdielna od slovenskej

právnej úpravy ako už bolo povedané a to nielen na úrovni zákonného pod ústavného práva, ale aj
ďalšíchpredpisov, osobitnetých,ktoréboli,resp.súvydávanéregulátoromt.j.NBS.Vprávnomštáteby
bolo absolútne neakceptovateľné, aby bol nejaký subjekt, vo vzťahu ktorému vydáva regulátor verejno-
mocenské predpisy, ktoré sú rešpektované trestaný za dodržiavanie predpisov vydaných orgánom
verejnej moci a predovšetkým za absencie akejkoľvek zákonnej úpravy, ktorá sa týka možnosti takéhoto

sankcionovania, keďže opätovne uvádzam, že takáto sankcia v danom čase nebola ani teoreticky
súčasťou právneho poriadku.
Osobitne tiež zdôrazňuje, že závery prezentované NS SR sa teda týkajú úplne inej skutkovej a právnej
situácie ale zároveň sú podľa názoru žalovaného aj v rozpore s inými rozhodnutiami NS SR a SDEÚ,
keď napríklad NS SR v rozhodnutí publikovanom pod R12/222 uviedol, že započítanie poplatku za

poskytnutie úveru do ročnej percentuálnej miery nákladov je v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010.
K predmetu, že zmluva by mala byť neplatná neuviedla žalobkyňa žiadne konkrétne tvrdenia, práve
naopak uviedla, že úver čerpala, pričom § 4 ods. 4 zákona 258/2001 stanovuje, že pri nesplnení
akýchkoľvek podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva platná, ak spotrebiteľ začal čerpať úver.
K bezúročnosti a bezpoplatkovosti, žalobca tak isto neuvádza konkrétnosti predovšetkým práve tie

v súlade so vzorcom v zákone 25/2001 t.j., ktoré údaje do tohto vzorca zadal.
Banka postupovala plne v súlade s týmto vzorcom a výsledná hodnota tomuto presne zodpovedá. To,
že sa niekomu niečo zdá nelogické je dôsledkom toho, ako bol tento vzorec stanovený a v roku 2006
došlo k jeho úprave. Poukazujem na § 2 písm. d) zákona 258/2001, podľa ktorého RPMN je sadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona.

Osobitne poukazujem na to, že banka samozrejme takýto údaj používa ako výstup z bankového
informačného systému, to znamená automatický výstup, ktorý systém je podľa § 40 ods. 9 zákona
o bankách rovnako auditovaný a dohliadaný NBS.Je predsa vylúčené, aby mal byť rovnako žalovaný trestaný za to, že postupoval podľa zákona. Sankcia
nemôže byť uplatňovaná za postup podľa zákona.
Ďalším predmetom majú byť údajne neprijateľné zmluvné podmienky a ich určenie, poukazuje na

skutkové tvrdenie žalobkyne, ktorá uviedla, že úver bol splatený 13.7.2011 a zároveň žaloba bola
podávaná v roku 2021. Ak je záver splnený, zaniká. Pripájam relevantnú judikatúru NS SR napríklad
zo súdnej praxe 40/96 č. 4 za nedovolenú možno určovaciu žalobu považovať tam, kde by neslúžila
potreba praktického života.
Zo súdnej praxe 17/00 č. 2 NPZ na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej

právnej neistoty medzi stranami.
Zo súdnej praxe 6/2003, 1Cdo/91/2006, ktoré všetky zotrvávajú na tom, že určovacia žaloba má
v zásade preventívny charakter a stav nemôže byť určovaný vo vzťahu k minulosti, čo je však presne
tento prípad, kedy sa žalobkyňa domáha určenia vo vzťahu dávno, dávno do minulosti a takéto určenie
je akademická a neslúži potrebám praktického života.
ZároveňpoukazujenaR17/72a7Cdo/46/2013,ktorévylučujúurčovaciužalobuajvprípadeakjemožná

žaloba na plnenie, čo je presne tento prípad.
Žalobkyňa mimochodom vôbec nepredložila amortizačnú tabuľku a vôbec neuviedla, ktoré konkrétne
plnenia žiada vydať, avšak už len z plnenia záväzku v úplnosti 13.7.2011 a doručenia žaloby v auguste
2021 žalovanému vyplýva, že žalobkyňa je nielen mimo 2 a 3-ročnej ale dokonca aj 10-ročnej premlčacej
doby pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení.

Premlčanie sa skúma ako prioritná skutočnosť a že v prípade, ak by išlo o úmyselné premlčanie je
samozrejme žalobkyňa povinná toto preukázať.

7./ Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

8./ Nebolo sporné, že strany sporu dňa 02.06.2005 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č.
0402635930, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 100.000,- Sk, pričom išlo
o spotrebný úver- bez účelu.
Žalobkyňa sa zaviazala predmetný úver splácať v mesačných splátkach vo výške 2.279,00 Sk

k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou 20.07.2005, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.05.2010.
V predmetnej zmluve sa dohodli aj na výške úrokovej sadzby a to 11,10% ročne, zároveň
sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť poplatok za poskytnutý úver vo výške 2000 SK, poplatok za správu
úveru vo výške 50 SK, medzi stranami sporu bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo
výške 6,41%, ktorá bola vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky

poskytnutého úveru.

9./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

10./ Podľa § 3 ods. 1) Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinkom od 01.04.2002
do 30.06.2006, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.4)

11./ Podľa ods. 2 vyššie cit. zák ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12./ Podľa § 4 ods. 2, Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinkom od 01.04.2002
do 30.06.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza

na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
13./ Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14./ Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15./ Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17./Podľa§151ods.1CSP,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné.

18./ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19./ Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

20./ Nebolo sporné, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatných neprijateľných podmienok

v spotrebiteľskej zmluve, domáhala sa určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov, vydania
bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti zmluvy.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 02.06.2005 zmluvu
o splátkovom úvere číslo 0402635930, na základe ktorej jej bola zo strany žalovaného poskytnutá v
hotovosti finančná čiastka vo výške 100.000 Sk, pričom predmetný úver mala žalobkyňa uhrádzať v

mesačných splátkach vo výške 2.279 Sk a to vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou dňa
20.07.2005 a poslednou splátkou, respektíve konečná splatnosť úveru bola dňa 20.05.2010.
Nebolo sporné, že strany sporu si dohodli v predmetnej zmluve výšku úrokovej sadzby vo výške 11,10
% v deň podpisu. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2.000 Sk
splatných v deň podpisu zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne a taktiež nebolo

sporné, že strany sporu si dohodli výšku RPMN vo výške 6,41% .

21./ Čo sa týka tvrdenie žalobkyne, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, žalobkyňa za
neprijateľné podmienky považovala a to článok
- III bod 7 dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace

s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí:
- III bod 4 dlžník súhlasí aby veriteľ vykonal inkaso z účtu v prípade omeškania so splácaním pohľadávky
z úveru a to vo výške pohľadávky z úveru, s ktorou je dlžník v omeškaní,
B článok III bod 5 dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi v zmysle § 499 Obchodného zákonníka poplatok
za poskytnutie úveru vo výške dohodnutej v základných podmienkach,

C článok V bod 2 dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať,
D článok 4 V bod 3 všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniami VO 5, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi a to v tomto poradí:

e) článok IV bod 2 veriteľ je oprávnený jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v
základných podmienkach zmluvy. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím veriteľa a
zverejnením. Žalobkyňa sa teda domáhala určenia neprijateľnosti predmetných podmienok.Splnomocnený zástupca žalobkyne sa na pojednávaní ohľadom neprijateľných podmienok vyjadril len
toľko, že sú podrobne rozpísané v písomnom podaní a doručené súdu bez bližšej špecifikácie.

22./ Žalobkyňa namietala neprijateľné podmienky, ktoré špecifikovala v písomnom podaní a zároveň
namietala aj výšku a to percentuálnu mieru nákladov, ktorá bola zmluvnými stranami v predmetnej
zmluve dohodnutá vo výške 6,41%, pričom podľa tvrdení žalobkyne v čase uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy bola výška RPMN 13,28%. Žalobkyňa tvrdila, že táto výška je uvedená v nesprávnej výške,
pritom aj keď síce je uvedená, ale v nesprávnej výške a v neprospech spotrebiteľa, znamená ako

keby uvedená nebola, v dôsledku čoho predmetná zmluva nespĺňa podmienky, je neplatná a každý z
účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej prijal.

23./ Podľa § 4 ods. , súd dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli dvojstranný právny úkon -
Zmluvu o splátkovom úvere, v predmetnom prípade sa jednalo o zmluvu uzavretú v zmysle Obchodného
zákonníka. Z predmetnej zmluvy ďalej vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, pretože ju uzatváral

dodávateľ - právnická osoba, predmetom činnosti ktorého je i poskytovanie úverov (peňažný ústav -
banka) a spotrebiteľ, keďže z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobkyňa predmetný úver čerpala za
účelom podnikania. Predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka prijatých na ochranu spotrebiteľa, ako i podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Občiansky zákonník stanovuje spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami.

24./ Súd prvej inštancie v zmysle intencií Krajského súdu sa zaoberal vznesenými námietkami
žalobkyne, pričom v prvom rade posúdil zmluvu, či obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle
zákona v tom čase účinnom, čiže v zmysle zákona číslo 258/2001 Z.z. účinnom v čase od 01.04.2002 do

30.06.2006, čiže v čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu.

25./ Súd prvej inštancie sa vysporiadal so vznesenou námietkou ohľadom výšky RPMN, pričom pri
posudzovaní jednej z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy vychádzal z § 4 ods. 2 zákona
číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase od 01.04.2002 do 30.06.2006,

kde podľa písmena g) ročnú percentuálnu mieru nákladov;, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd pri skúmaní zistil, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje výšku RPMN, ktorú presne
upravuje článok IV bod 5, dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 6,41%.
Súd prvej inštancie pri skúmaní výšky RPMN prihliadol na dátum uzatvorenia zmluvy, ktorý bol 02. júna

2005 a poukazuje v tejto súvislosti na platnú právnu úpravu v súvislosti s uvádzaním údajov veriteľa
ohľadom ročnej percentuálnej miere nákladov a v tom čase platil zákon číslo 258/2001.
Podľa § 4 ods.2 písmeno g), Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinkom od
01.04.2002 do 30.06.2006, predmetná úverová zmluva má obsahovať výšku RPMN a ak nie je uvedená,
predmetný úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

Z predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že výška RPMN je uvedená, čiže neabsentuje v predmetnej
zmluve, z toho dôvodu predmetný úver nemožno považovať za bezúročný a bezpoplatkový.
Súd prvej inštancie uvádza, že ministerstvo financií po prvýkrát zverejnilo priemerné hodnoty RPMN na
vlastnej internetovej stránke až dňa 29.04.2008, tak spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté po tomto
dátume museli obsahovať údaje týkajúce sa priemernej RPMN, pričom predmetná zmluva bola uzavretá

02.06.2005, načo sa daný zákon ešte nevzťahoval a preto sa nemohla výška RPMN posudzovať
podľa výšky stanovenej Ministerstvom financií na internetovej stránke a z toho titulu rozdielnosť v
týchto výškach nemôže spôsobiť, že predmetná výška RPMN je nesprávne stanovená, čo spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
Ako súd prvej inštancie vyššie konštatoval, v tom čase musela byť len uvedená výška RPMN a len, ak

nebola uvedená, vtedy sa úver považoval za bezúročný a bezpoplatkový.
Nebolo stanovené, že ak je uvedená výška RPMN stanovená nesprávne, čiže výška RPMN bola
určená v predmetnej úverovej zmluve a preto sa predmetný úver nemôže považovať za bezúročný a
bezpoplatkový, lebo obsahuje jednu z obligatórnych náležitostí, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať aj keď je uvedená v inej výške, avšak súd prvej inštancie vychádza zo zákonov platných v

čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, súd prvej inštancie mal za to, že výška RPMN je v úverovej
zmluve uvedená, čiže predmetná zmluva spĺňa základné obligatórne náležitosti stanovené zákonom a
preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú tak, ako tvrdí žalobkyňa.Súdprvejinštanciedávadopozornosti,žezákončíslo258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochplatných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebnom úvere neumožňuje určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.

26./ Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala určenia, že
zmluva o splátkovom úvere je neplatná a vyslovenia neprijateľnosti podmienok.
Súd sa v prvom rade vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou ohľadom neplatnosti zmluvy
o pôžičke, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 02.06.2005, pričom práve v rozhodnom období

zákonnou úpravou pre spotrebiteľské úvery bol zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
podľa tejto zákonnej úpravy zmluva o spotrebiteľskom úvere musela mať písomnú formu, inak bola
neplatná (§ 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z.).
Čo sa týka neplatnosti zmluvy o úvere, súd prvej inštancie uvádza, že je nesporné, že žalobkyňa
predmetný úver uhradila poslednou splátkou dňa 13.07.2011, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa
na takomto určení nemá žiadny naliehavý záujem a takéto určenie je v súčasnej dobe už aj pre ňu

právne bezvýznamné a zbytočné, pričom v prípade vyslovenia bezúročnosti a bez poplatkovosti sa po
splatnosti úveru môže domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia.
Čo sa týka určenia, že predmetná zmluva neplatná z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok,
súd prvej inštancie uvádza, že pokiaľ sú aj v spotrebiteľskej zmluve neprijateľné podmienky, to bez
ďalšieho nespôsobuje neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy ako celku ale neplatnou je len konkrétna

zmluvná podmienka .

27./ Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj na vyššie zistený skutkový a právny
stav mal za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná vychádzajúc zo skutočnosti, že
po preskúmaní obsahu zmluvy dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované

podmienky ku dňu jej uzavretia, čo do formy a obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nezistil,žebytátozmluvabolaneplatnýmprávnymúkonomvzmysle§37a§40Občianskehozákonníka
alebo z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na skutočnosť, že nebola vyslovená bezúročnosť a bezpoplatkovosť, s ktorým súvisel
aj žalobkyňou uplatnený ďalší nárok a to vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie

sa nezaoberal otázkou vznesenej hmotnoprávnej námietky premlčania a ani otázkou vydania
bezdôvodného obohatenia a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

28./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalovanému priznal
voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .