Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124201031
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124201031.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobkyne
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E. F. E. G., zastúpenej JUDr. Ľudovítom Surmom, advokátom,
so sídlom Pavlice 183, Pavlice proti žalovanému iClinic plus s.r.o., so sídlom Dlhé Diely I/6A, Bratislava,
IČO: 36 835 528, zastúpenému Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom

Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 69C/4/2024-206 zo dňa 05. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. mení tak, že žalovanému
priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesením výrokomI.zastavilkonanieožalobe,ktorousažalobkyňa
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 10.365,40 Eur
s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví pre späťvzatie žaloby podľa § 144, § 145 ods. 1, 2
CSP. Výrokom II. súd prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania s poukazom
na § 256 ods. 1, § 257 CSP. Uviedol, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa tým, že

žalobu vzala späť z dôvodov, ktoré nespočívali v správaní žalovaného (v tom zmysle, že by sa celkom
či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky). Z uvedeného dôvodu žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania. Medzi stranami ostala sporná existencia dôvodov hodných
osobitnéhozreteľa,ktorábymalazanásledoknepriznanienáhradytrovkonaniažalovanému.Žalobkyňa
dovolávajúca sa aplikácie § 257 CSP argumentovala povahou žalobou uplatneného nároku, ktorý
považovala v celom rozsahu za dôvodný. V priebehu súdneho sporu však nastala situácia, kedy

vedenie konania a odmietavý postoj žalovaného, jeho vyjadrenia v konaní predstavujú pre žalobkyňu
takú psychickú záťaž, ktorú táto nevládze znášať a preto sa rozhodla v súdnom spore nepokračovať
v spojitosti so skutočnosťou, že žalobkyňa má v termíne nariadeného pojednávania naplánovanú
ďalšiu operáciu oka, ktorá má za cieľ odstrániť následky škody na zdraví vzniknutej podľa názoru
žalobkyne konaním žalovaného. Posúdením skutočností uvedených v podaniach strán sporu ako aj
predložených listinných dôkazov s prihliadnutím na štádium súdneho sporu a povahu uplatneného

nároku súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce
rozhodnutie, aby žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania tieto znášal sám. Z listinných
dôkazovpredloženýchžalobkyňouvyplývajúnasledovnéskutočnosti:Voznámení výsledkuprešetrenia
podnetu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 20.02.2023 skonštatoval, že zdravotná
starostlivosť zo strany žalovaného nebola žalobkyni poskytnutá správne. Zo znaleckého posudku č.
99026/2024 vypracovaného znaleckým ústavom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, so sídlom

B. Němcovej 8, Bratislava vyplýva, že postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
žalobkyni bol non lege artis vo viacerých bodoch (nedostatočný odstup medzi predoperačnýmvyšetrením a samotným operačným zákrokom, nedostatočné predoperačné vyšetrenie, absencia
informatívneho súhlasu pacientky s navrhovanou liečbou a najmä nedostatočná starostlivosť pri
kontrolných pooperačných vyšetreniach). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k

predbežnému právnemu záveru, v zmysle ktorého sa žaloba javí ako dôvodne podaná. Vzhľadom na
charakterprejednávanejvecibysimeritórnerozhodnutievovecinajmäčodovýškyžalobouuplatneného
nároku samozrejme vyžiadalo rozsiahlejšie dokazovanie. Predbežný právny záver o samotnej existencii
nároku žalobkyne je však nateraz dostačujúci pre rozhodnutie o trovách zastavovaného konania s
prihliadnutím na charakter ujmy na zdraví, ktorú žalobkyňa utrpela. Zároveň súd vzal do úvahy súčasné

štádiumsporu(zastaveniekonaniapredprvýmpojednávaním)atedarozsahtrov,ktorédoposiaľstranám
sporu vznikli. Žalovaný preto nebude rozhodnutím súdu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania
poškodený tak, akoby k zastaveniu konania došlo v neskoršom štádiu konania kedy by musel vynaložiť
za svoju obranu výraznejšie náklady.

2. Proti tomuto rozhodnutiu čo do výroku II. o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom

namietal, že zavinenie je nutné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva
z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej.
Ak zobral navrhovateľ návrh späť zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný
uhradiťodporcovijehotrovy(rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.5MCdo/12/2008zodňa14.10.2008).
Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca

k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné
okolnosti zákon nešpecifikuje; výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle konštantnej

judikatúry súdov sa za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov nepovažuje údajne
dôvodné podanie žaloby, keďže o dôvodnosti podania žaloby môže byť rozhodnuté až meritórnym
rozhodnutím. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení bez akýchkoľvek vykonaných dôkazov
prejudikoval rozhodnutie sporu, pričom sám uvádza, že rozhodnutie vo veci by si vyžiadalo rozsiahlejšie
dokazovanie. Takýto postup súdu prvej inštancie nemožno akceptovať. Aj

v prípade aplikácie § 257 CSP platí, že rozhodujúce skutočnosti musia byť riadne preukázané na
základe vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie k tvrdeniam sporových strán nepristupoval
objektívne, ignoroval argumentáciu žalovaného. Pokiaľ poukázal na znalecký posudok č. 99026/2024,
tento nehodnotil komplexne, opomenul závery znaleckej organizácie, týkajúce sa príčinných súvislostí
ako jedného zo štyroch obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Za stavu, keď k

naplneniu podmienky príčinnej súvislosti neboli zo strany žalobkyne produkované žiadne prostriedky
procesného útoku, súd nemôže hodnotiť žalobu ako dôvodne podanú. Späťvzatie žaloby bolo
subjektívnym rozhodnutím žalobkyne, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť žalovaný, rovnako ani za
vznik trov tohto konania, ktoré bolo zastavené výlučne z dôvodov na strane žalobkyne. Na základe
uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že

zaviaže žalobkyňu nahradiť mu trovy konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila tak, že dôvody, spochybňujúce vecnú
správnosť rozhodnutia súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalovaného, sú irelevantné. Žalovaný
porušil zákonnú povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, konal protiprávne a spáchal

správny delikt. Žalobkyni preukázateľne vznikla škoda na zdraví. Podľa žalovaného jeho zodpovednosť
zaškoduvylučujezápisotom,žesižmolilaoko.Právetakétoprázdneargumentyvyčerpávajúžalobkyňu
a odrádzajú ju od pokračovania v konaní. Banálne odmietanie zodpovednosti vzbudzuje v žalobkyni
vážne obavy, že aj jej súčasný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý odstránil pochybenie
žalovaného, bude postupovať rovnako. Taktiež jej bolo komunikované, že žalovaný realizuje kroky k

tomu, aby sa pomstil komukoľvek, kto spochybňuje jeho odbornosť. Pochybenia žalovaného sú verejne
známou skutočnosťou, žalovaný nie je ani v dobrej ekonomickej situácii. Súdom realizovaná aplikácia
§ 257 CSP chráni právo na ochranu zdravia a súkromia žalobkyne a rešpektuje hodnotu spravodlivosti.
Tejto hodnote zodpovedá naplnenie zásady, podľa ktorej je každý povinný znášať dôsledky svojho
protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. Navrhla, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Žalovaný podaním zo dňa 21.01.2025 doručil odvolaciemu súdu znalecký posudokč. 70/2024 znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o, vo veci zhodnotenia liečebného
a diagnostického postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalovaného - a posúdenia záverov
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Uviedol, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je v

rozpore s druhým znaleckým posudkom, ktorý si nechal vyhotoviť žalovaný. Žalobkyňa bez preukázania
naplnenia predpokladov potrebných pre vznik zodpovednosti za škodu iniciovala voči žalovanému
všetky možné konania, pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pred Ministerstvom
zdravotníctva SR i orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorých žalovanému vznikajú trovy právneho
zastúpenia. Žalobkyňa na rozdiel od žalovaného v týchto konaniach neznáša žiadne trovy, pretože v

nich nie je účastníkom konania. Zotrval na odvolacom návrhu.

5. Žalobkyňa sa ďalej písomne vyjadrila podaním zo dňa 22.01.2025 tak, že žalovaným predložený
znalecký posudok nie je pre odvolacie konanie prípustný, nič mu nebránilo doložiť posudok počas
prvoinštančnéhokonania.Znaleckýposudokjespracovanýorganizáciou-znalcom,ktorýniejezapísaný
v odvetví oftalmológia a jeho závery tak nie sú použiteľné.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. V súdenej veci žalobkyňa podala dňa 22.01.2024 na súd žalobu, v ktorej sa domáhala, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť jej 10 365,40 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví.

10. Podaním, doručeným súdu dňa 22.05.2024, vzala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu, že v termíne
nariadeného pojednávania (05.06.2024) má plánovanú operáciu poškodeného oka, čo je spoločne
s vyjadreniami žalovaného i pojednávaním pre ňu natoľko stresujúce, že už ďalej nechce pokračovať
v konaní a vnímať podania žalovaného vo veci. Vzhľadom na to, že nesporne došlo k poškodeniu zdravia

žalobkyne a k pochybeniu žalovaného, žiadala, aby súd aplikoval § 257 CSP a žalovanému nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

11. Súd prvej inštancie následne odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 256 ods. 1, § 257 CSP. Existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa vzhliadol v povahe sporu, keď z listinných dôkazov, predložených v danom
štádiu konania žalobkyňou mal predbežne za to, že žaloba je dôvodne podaná. Predbežný právny záver
o samotnej existencii nároku žalobkyne je podľa jeho názoru dostačujúci pre rozhodnutie o trovách
zastavovaného konania s prihliadnutím na charakter ujmy na zdraví, ktorú žalobkyňa utrpela. Zároveň
súd vzal do úvahy súčasné štádium sporu (zastavenie konania pred prvým pojednávaním) s tým, že

žalovaný nebude rozhodnutím súdu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania poškodený tak, akoby
k zastaveniu konania došlo v neskoršom štádiu konania.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa nestotožňuje s posúdením otázky nároku na
náhradu trov konania strán sporu súdom prvej inštancie.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyplývajúca z ust. § 256 ods. 1 CSP je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí konania. Uplatňuje sa pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi
stranami sporu navzájom. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a
to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Dôvodnosť žaloby súd skúma iba z hľadiska procesného, a nie hmotnoprávneho.

18. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby mal po zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby právo
na náhradu trov konania žalobca, musí byť medzi správaním žalovaného
a žalobným návrhom vecná spojitosť. Inými slovami, ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie
žalovaného v súlade so žalobným návrhom (petitom) žalobcu, treba dospieť k záveru, že zastavenie

konania zavinil žalovaný. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby
išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca.
19. Odvolací súd zistil, že z obsahu spisu v posudzovanom prípade nevyplýva, že by žalovaný svojím
konaním zapríčinil zastavenie konania. Žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a žalobu zobrala

späť s odôvodnením, že plánovaná operácia poškodeného oka spoločne s vyjadreniami žalovaného
i pojednávaním súdu sú pre ňu natoľko stresujúce, že už ďalej nechce pokračovať v konaní. Je
nutné uviesť, že takáto argumentácia bez ďalšieho nepredstavuje dôvod podľa § 256 ods. 1 CSP, aby
žalobkyňa nemusela uhradiť protistrane vzniknuté trovy konania. V tomto prípade nemožno pripísať
na ťarchu žalovaného skutočnosť, že žalobkyňa si pokračovanie v spore po podaní žaloby v priebehu

konania rozmyslela pre príliš stresujúcu povahu.

20. Možno teda uzavrieť, že v rozhodovanej veci z výlučne procesného hľadiska zavinila zastavenie
konania žalobkyňa späťvzatím žaloby bez toho, aby žalovaný po začatí konania plnil to, čoho sa voči
nemu v súdnom konaní domáhala, a preto žalovanému s poukazom na § 256 ods. 1 CSP patrí nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania.

21. Žalobkyňa sa v konaní domáhala aplikácie § 257 CSP, pričom dôvod hodný osobitného zreteľa videla
v tom, že nesporne došlo k poškodeniu jej zdravia a k pochybeniu žalovaného a žalobu vzala späť len
preto, že konanie vrátane vyjadrení žalovaného v spojení s plánovanou operáciou oka, sú pre ňu príliš

stresujúce.

22. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
a zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho použitie pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady

úspechu v konaní, avšak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania by mal konajúci súd mať vždy
na zreteli, či vzhľadom na okolnosti prípadu bude priznanie náhrady v súlade s dobrými mravmi, alebo či
nebude príkro nespravodlivé. Toto ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby
ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal

náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

23. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 261/2018 zo dňa 10.01.2019 ,,Podľa
§ 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Nevytvára však priestor na celkom voľnú úvahu súdu.

V zmysle dnes už ustálenej judikatúry ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie§ 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné
zásady rozhodovania o trovách konania.“

24. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach strán sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v zákone striktne uvedené. Podľa
odbornej literatúry možno dôvody hodné osobitného zreteľa zhrnúť takto:
„ a/ neprimeraná tvrdosť, b/ podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c/ povaha a okolnosti
sporu,d/zložitosťdoposiaľneriešenejprávnejproblematiky,e/zložitosťprípadovvýkladumedzinárodnej

zmluvy, f/ osobné pomery strán sporu, g/ nízky príjem.“ (BARICOVÁ, Jana. § 257 [Dôvody hodné
osobitného zreteľa]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek
a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1045, marg. č. 1.).

25. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne skúmal opodstatnenosť

aplikácieust.§257CSPvsúdenomprípade,avšaknestotožňujesasjehozáveromotom,žejenamieste
citované zákonné ustanovenie použiť. Za rozhodujúcu skutočnosť súd prvej inštancie považoval to, že
na základe listinných dôkazov, predložených v danom štádiu konania žalobkyňou, mal predbežne za to,
že žaloba je dôvodne podaná.

26. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že v rámci rozhodovania o nároku na trovy konania podľa §
256 ods. 1 CSP sa dôvodnosť žaloby posudzuje len a výlučne procesne a bez ohľadu na to, aký by bol
výsledokkonania,kebykspäťvzatiužalobynedošlo.Argumentáciasúduprvejinštancieotom,ževrámci
rozhodovania o trovách zastavovaného konania pre späťvzatie žaloby žalobkyňou (a to dokonca pred
prvým pojednávaním vo veci) dospel k predbežnému názoru o dôvodnosti a opodstatnenosti podanej

žaloby je tak celkom nenáležitá. Sám súd prvej inštancie pritom v ďalšom odôvodnení pripúšťa, že
meritórne rozhodnutie vo veci by si vyžiadalo rozsiahlejšie dokazovanie.

27. Obsah spisu podľa názoru odvolacieho súdu nedáva podklad pre konštatovanie existencie takých
výnimočných okolností, dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo namieste nepriznať

nárok na náhradu trov konania žalovanému, ktorému podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
zastaveného konania vznikol. Takýmto dôvodom nemôže byť sám osebe predmet sporu – o náhradu
škody na zdraví – pretože nejde o výnimočný ani ojedinelý prípad. Žalobkyňa v konaní, okrem
už spomínanej meritórnej dôvodnosti svojej žaloby, ktorý faktor však v zmysle horeuvedeného pri
rozhodovaní o trovách konania zastaveného pre späťvzatie žaloby nie je možné skúmať, existenciu

iného dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP ani netvrdila.

28. Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách
konania zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 257 CSP.

32. Žalovaný bol v odvolacom konaní vo vzťahu k žalobkyni v celom rozsahu úspešný,

a preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania žalovaného rozhodne
v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).