Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221200630
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8221200630.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ Z. R., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, a 2/ F. R., rod.
Č., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, zastúpení JUDr. Vladimírom Pochom, Bardejov, Hviezdoslavova 3, proti
žalovaným: 1/ J. A., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, a 2/ H. A., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, obaja
právne zastúpení advokátskou kanceláriou: LENGVARSKÝ, s.r.o., Vranov nad Topľou, Dobrianskeho
1651, IČO: 53 859 821, o uloženie povinností a o zaplatenie 1.919,98 eur s príslušenstvom, vedenom

na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 9C/10/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo 14. septembra 2023 sp. zn. 12Co/37/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v rozsudku Okresného súdu Bardejov č.
k. 9C/10/2021-194 z 30. 09. 2022 výrokom I. zastavil konanie v časti uloženia povinnosti žalovaným
upraviť presahujúce vetvy živého plota vysadeného na ich nehnuteľnostiach tak, aby nedochádzalo k ich
presahu na nehnuteľnosti žalobcov a k poškodzovaniu pletivového plota jestvujúceho medzi parcelami
strán sporu; výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a III. súvisiacim výrokom o trovách konania
rozhodol tak, že ich plnou náhradou solidárne zaviazal žalobcov 1/ a 2/.

1.1. Právne odôvodňujúc svoje rozhodnutie poukazom na ustanovenia čl. 5 CSP, § 137 písm. a) a b)
CSP, § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 123 OZ, § 124 OZ, §
126 ods. 1, § 127 ods. 1 a 3 OZ, § 415 OZ, § 417 ods. 1 a 2 OZ, § 420 ods. 1 a 3 OZ, § 441 OZ, §
442 ods. 1 a 3 OZ a vecne tým, že nárok ktorého sa žalobcovia podanou žalobou na plnenie domáhajú
voči žalovaným, po jeho čiastočnom späťvzatí v rozsahu zastavenia konania podľa výroku I. tohto
rozhodnutia, možno rozdeliť do piatich celkov a to jednako sa domáhajú, aby (i) žalovaní zabezpečili

odvodnenie spevnených plôch postavených na nehnuteľnostiach žalovaných tak, aby nedochádzalo
ku škode na nehnuteľnostiach žalobcov; (ii) aby žalovaní vyhotovili oplotenie s betónovými tvárnicami
medzi nehnuteľnosťami žalobcov a susediacimi nehnuteľnosťami žalovaných; aby (iii) žalovaní pred
výstavbouplotaapredvykonanímodvodneniaspevnenýchplôchpodľaprvýchdvochbodov,zabezpečili
vytýčenie hranice medzi nehnuteľnosťami žalobcov a susediacimi nehnuteľnosťami žalovaných; aby (iv)
žalovaní upravili kamenivo umiestnené na nehnuteľnostiach žalovaných za pletivovým plotom žalobcov

tak, aby nedochádzalo k jeho presahu na nehnuteľnosti žalobcov a k poškodzovaniu ich pletivového
plota a napokon (v) sa žalobcovia domáhajú, aby im žalovaní zaplatili na ich dome vzniknutú škodu v
sume 1.919,98 eur s príslušenstvom, ktorá škoda mala byť žalobcom spôsobená zatekaním vody zo
spevnených plôch žalovaných. Skôr než by sa okresný súd zaoberal jednotlivými žalobnými nárokmi
žalobcov,jenevyhnutnýmuviesť,ževkonanívykonanýmdokazovanímbolopreukázanýmanesporným,
že žalobcovia sú skutočne bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných pre katastrálne

územie E. na LV XXX a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bezprostredne s nehnuteľnosťami
žalobcov susediacich nehnuteľností, evidovaných pre katastrálne územie E. na LV XXX a LV XXX.1.2. Pokiaľ ide o prvý z nárokov žalobcov a to, aby žalovaní zabezpečili odvodnenie na ich
nehnuteľnostiach postavenej spevnenej plochy tak, aby nedochádzalo ku škode na nehnuteľnostiach
žalobcov, okresný súd mal za to, že za existencie daného, dokazovaním preukázaného, skutkového

stavu, kedy stavba spevnenej plochy žalovaných zo zámkovej dlažby, bola dodatočne povolená
stavebným úradom, ako aj jemu nadriadeným správnym stavebným úradom a to v súlade s projektovou
dokumentáciou vypracovanou autorizovaným Ing. Stašom, ktorá projektová dokumentácia obsahuje
aj navrhované odborné opatrenia týkajúce sa odvodnenia tejto spevnenej plochy, tak predmet sporu
v tomto bode nie je aktuálnym, resp. trvá alebo bude trvať iba do doby kedy žalobcovia neposkytnú

žalovaným potrebnú a nevyhnutnú súčinnosť k tomu, aby toto už žalovanými započaté odvodnenie
spevnenej plochy mohli žalovaní aj dokončiť, v čom im bránia práve žalobcovia. Vzhľadom na uvedené
závery tak okresný súd uzavrel, že žalobná žiadosť žalobcov v časti, aby žalovaní vykonali odvodnenie
ich spevnenej plochy tak, aby nebol poškodzovaný majetok žalobcov (k príčinnej súvislosti k poškodeniu
domu žalobcov, viď ďalej), za danosti skutkového stavu, kedy toto odvodnenie žalovaní v súlade s
projektovou dokumentáciou vykonali, dokonca pred podaním žaloby, avšak k jeho dokončeniu absentuje

aj súčinnosť žalobcov (ako to konštatoval už aj krajský súd, viď vyššie), je neopodstatnenou a javí
sa ako zjavné zneužitie práva žalobcami v zmysle cit. prvej vety čl. 5 CSP, keďže žalobcovia síce
majú samozrejme a nepopierateľne právo na ochranu svojho vlastníctva, avšak nie za situácie, kedy
k stavu jeho poškodzovania prispievajú aj sami žalobcovia svojím postojom, bez toho, aby prax a
život overili, či žalovanými realizované odvodnenie, samozrejme po jeho kompletnom dokončení v

zmysle projektovej dokumentácie, je alebo nie je účinným a či zo strany žalovaných či aj žalobcov
bude alebo nebude nevyhnutným vykonať ešte ďalšie opatrenia na zabránenie šíreniu sa žalobcom
už vzniknutej škody, samozrejme za predpokladu preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi
stekaním vody zo spevnenej plochy žalovaných a škodou na dome žalobcov. Z uvedených dôvodov, sa
za daného skutkového stavu, žalobná žiadosť žalobcov v jej prvom nároku javí nie len nedôvodnou, ale

aj predčasnou, preto ju okresný súd v tejto časti zamietol.
1.3. Pokiaľ ide o druhý nárok žalobnej žiadosti žalobcov, ktorým sa žalobcovia domáhali, aby
žalovaní medzi svojimi nehnuteľnosťami a susediacimi nehnuteľnosťami žalobcov vybudovali oplotenie
s betónovými tvárnicami, tak podľa okresného súdu v tejto časti žalobcovia svoju žalobnú žiadosť
adekvátne neodôvodnili a to ani vo vzťahu k potrebe vybudovania akéhokoľvek oplotenia ako takého

a ani vo vzťahu k ich žiadosti, žeby toto oplotenie malo byť explicitne z betónových tvárnic a napokon
ani v smere z akého dôvodu by táto povinnosť mala byť uložená žalovaným. Oplotene alebo plot je
stavebný prvok, ktorý slúži na oddelenie majetku dvoch majiteľov, ktorý majetok sa nachádza na jeho
(rozumej plota) oboch stranách, takže z hľadiska tejto funkcie, plot slúži obidvom susedom rovnako, čo
však automaticky neznamená, žeby tento plot musel byť nevyhnutne medzi susedmi aj vybudovaný,

ak sa susedia o hranicu nesporia alebo ak vyslovene nepotrebujú svoje majetky oddeľovať. V danom
prípade na strane vzdialenejšej od miestnej komunikácie sú parcely žalobcov na jednej strane a
parcely žalovaných na strane druhej, oddelené podľa geodetického zamerania samotnými žalobcami
postaveným pletivovým plotom, ktorý sa končí na úrovni, z čelného uhla pohľadu, ľavého zadného rohu
domu žalobcov, pričom od tohto rohu popri pokračujúcej celej bočnej stene domu žalobcov nie je žiadny

plot postavený a v podstate funkciu plota, resp. akéhosi oddelenia majetku žalobcov a žalovaných plní
v tejto časti práve táto bočná stena domu žalobcov a na úrovni cca 1 až 2 metrov pred ukončením tejto
bočnej steny domu žalobcov, je zasa žalovanými postavený murovaný plot, ktorý zasa oddeľuje majetok
žalobcov a žalovaných až smerom k miestnej verejnej komunikácii.
1.4. Vzhľadom k uvedenému tak možno sumarizovať, že majetok žalobcov na jednej strane a

majetok žalovaných na strane druhej je oddelený kombinovaným spôsobom a to v časti žalobcami
vybudovaným pletivovým plotom, v časti žalovanými vybudovaným murovaným plotom a vo zvyšnej
časti nachádzajúcej sa v oblasti pozdĺž bočnej steny domu žalobcov nie je postavený žiadny plot, pričom
priestor pozdĺž tejto bočnej steny domu žalobcov, ktorý je v šírke 0,97 - 1,39 m [po odpočítaní 0,20 m, čo
je podľa rozhodnutia stavebného úradu z 30. 09. 2020, šírka odsadenia spevnenej plochy žalovaných

od hraničnej čiary, od 1,17 - 1,59 m, čo je šírka odsadenia spevnenej plochy od domu žalobcov, pozn.],
keďže vo vzťahu k hraničnej čiare je dom žalobcov postavený šikmo (viď zameranie v geodetickej mapke
katastrálneho úradu, pozn.), tento priestor je vo vlastníctve žalobcov a žalovaní ho preto nevyužívajú,
avšak keďže žalovaní nemajú za potrebné oddeľovať tento priestor kvôli existujúcej akejsi prirodzenej
hranici, vytvorenej medzi nimi a žalobcami v tejto časti práve bočnou stenou domu žalobcov, pričom sa

o tento priestor žalovaní ani nesporia, tak podľa okresného súd im ani nie je možné ukladať povinnosť
požadovanú žalobcami, aby v tejto časti žalovaní postavili plot, pretože títo ho nepovažujú za potrebný
na oddelenie svojho majetku od majetku žalobcov, hranicu medzi ktorým nepovažujú za spornú a
vybudovanie tohto plota by bolo predovšetkým v záujme žalobcov, aby si v prípade záujmu tento imnepochybne patriaci priestor o šírke 0,97 - 1,39 m od ich domu sami prihradili k svojmu domu. Okrem
toho, žalobcovia touto požiadavkou zrejme nezobrali v zreteľ, že postavením betónového plota v tomto
mieste, t. j. pozdĺž bočnej steny ich domu, tak ak to sami požadujú, by došlo k absolútnemu zatieneniu ich

troch suterénnych okien, ktoré sa nachádzajú práve na tejto bočnej stene ich domu. Napokon nikomu nie
je možné ukladať povinnosť nad zákon, ako nakladať so svojim majetkom, preto aj v teoretickom prípade
zistenia potreby (ktorá v danom prípade zistená nebola), uloženia žalovaným povinnosti postaviť plot,
by okresný súd ani nemohol prikázať žalovaným, aby zo svojho majetku vynaložili finančné prostriedky
práve na betónový plot, pretože iba oni sami by sa mohli a mali rozhodnúť, akú sumu by boli ochotní

do plota zo svojho majetku investovať a teda z čoho by ho postavili. Ak by táto požiadavka žalobcov
na postavenie betónového plota, mala znamenať potrebu postavenia bariéry pred prenikaním vody
zo spevnenej plochy žalovaných na parcelu a do domu žalobcov, tak táto neobstojí už aj vzhľadom
k dôvodom uvedeným vyššie ohľadne prvého bodu žalobnej žiadosti, pretože je tu situácia, kedy
jednako za tohto skutkového stavu kedy nie je dokončené odvodnenie spevnenej plochy žalovaných
podľa stavebnej dokumentácie a to práve z dôvodu nesúhlasného postoja žalobcov, nie je zrejmým,

či tento odborne spôsobilou osobou (Ing. Y.) navrhovaný spôsob bude vôbec funkčným a účinným a
jednako z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti (viď ďalej) medzi podmočením domu žalobcov
a spevnenou plochou žalovaných tak, aby bolo nutným uložiť žalovaným vykonať ďalšie potrebné
opatrenia na zabránenie prípadného (doposiaľ nepreukázaného) negatívneho vplyvu ich spevnenej
plochy na majetok žalobcov, nehovoriac o tom, že postavenie murovaného plota samo o sebe ešte

nemusí znamenať, že tento bude spĺňať žalobcami požadovanú funkciu, keďže voda má prirodzenú
schopnosť presiakať skrz zemský povrch a to aj popod základ murovaného plota, takže v tomto smere
by bolo nevyhnutným aj technické posúdenie vhodnosti takéhoto riešenia, na ktoré odborné posúdenie
nemá okresný súd kompetenciu a táto je zverená stavebnému úradu. Okresný súd totižto upozornil, že
vyhovením tomuto bodu žalobnej žiadosti žalobcov, by okresný súd absolútne neprijateľným spôsobom

zasiahol do kompetencie zverenej zákonom výlučne stavebnému úradu, ktorý jediný po odbornom
zhodnotení podmienok akejkoľvek stavby (aj plota ako drobnej stavby), je oprávnený povoliť realizáciu
stavby (v danom prípade plota) a z hľadiska jej účelu určiť podmienky jej realizácie (napr. jej umiestnenie,
spôsob stavby, stavebný materiál a pod.) Uvedené východiská boli podkladom, na základe ktorých
okresný súd žalobu žalobcov aj v tomto druhom bode, ako nedôvodnú a predčasnú zamietol.

1.5. Okresný súd sa zaoberal aj preskúmaním dôvodnosti tretieho bodu žalobnej žiadosti žalobcov,
ktorým sa žalobcovia domáhali, aby žalovaní pred výstavbou plota a pred vykonaním odvodnenia
spevnených plôch podľa predchádzajúcich dvoch bodov žaloby, zabezpečili ešte vytýčenie hranice
medzi nehnuteľnosťami žalobcov a susediacimi nehnuteľnosťami žalovaných. V tomto smere však
žalobcovia žiadnymi skutočnosťami neodôvodnili spornosť hranice medzi nimi a žalovanými, navyše

sami žalobcovia nepopreli tvrdenie žalovaných, že podľa v minulosti vykonaného geodetického
zamerania tejto hranice, sami žalobcovia postavili stále existujúci pletivový plot, ktorým túto hranicu
rešpektovali, t. j. inými slovami, geodetické zameranie hranice medzi žalobcami a žalovanými už bolo
v minulosti vykonané a žalovanými ani žalobcami nebolo a nie je rozporované, a žalobcovia podľa
tohto zamerania postavili pletivový plot. Ak by totižto žalobcovia spochybňovali hranicu so žalovanými

ako takú znamenalo by to, že spochybňujú nimi samotnými na tejto hranici zriadený pletivový plot.
Ak by aj teoreticky žalobcovia boli toho názoru (aj keď vyslovene to netvrdia, pozn.), že pochybný je
okrem pletivového plota iba ďalší priebeh tejto hranice, tak jej priebeh je možné „odpichnutím sa“ od,
podľa žalobcov, nesporného pletivového plota, overiť podľa zamerania vo verejne dostupnej geodetickej
mapke katastrálneho úradu, podľa ktorého parcela žalobcov CKN 100/6 a parcela žalovaných CKN

100/7 sú identickej šírky 16 m a aj dĺžky 30 m, takže od 30 m dlhej hranice sú parcely žalobcov a
žalovaných od nej na každú stranu široké každá presne 16 m, pričom dom žalobcov je v jeho prednom
ľavom rohou od tejto hranice vzdialený 1 m a zadný ľavý roh domu žalobcov je od hranice vzdialený
2 m (dom žalobcov je vo vzťahu k hranici postavený šikmo) a dom žalovaných vo vzťahu k hranici vo
všetkých jeho bodoch nachádzajúcich sa najbližšie k hranici, je vzdialený 4 m. Tak či onak, z okolností

tvrdených žalobcami sa javí, že zameranie hranice žalobcovia požadujú iba ako keby preventívne „keby
niečo“, aby drenážna rúra (v jej nedokončenej časti), ktorú v zmysle projektovej dokumentácie chcú
žalovaní položiť, „náhodou“ nezasahovala do nehnuteľnosti žalobcov, čo by, ako už bolo uvedené v
prvom bode, mohlo žalobcom podľa ich tvrdenia brániť pri budúcej možnej výstavbe plota, výstavba
ktorého však, ako to už okresný súd odôvodnil v prvom bode, v zúženom priestore, kde zmienená

nedokončená drenážna rúra aktuálne ústi, medzi domom žalobcov, ktorý je v tomto bode od hranice
vzdialený iba 1 m a už teraz sa tam nachádzajúcim murovaným plotom žalovaných, je iba obtiažne
predstaviteľná, navyše ak sa v tomto priestore už nachádza plynová rúra žalobcov, pričom v inom ako
tomto zúženom priestore pri ľavom prednom rohu domu žalobcov by drenážna rúra priemeru 160 mm doparcely žalobcov nemohla zasiahnuť, pretože by mala byť uložená pozdĺž spevnenej plochy žalovaných,
ktorá plocha je podľa rozhodnutia stavebného úradu od hranice odsadená 200 mm. Napokon žalobcovia
v žalobe netvrdia a ani nepreukazujú, žeby žalovaní akokoľvek už zasiahli do ich parciel, takže v tej

spojitosti tu niet sporu, ktorý by bolo potrebné riešiť rozhodnutím súdu a žalobcovia neuvádzajú ani to,
žeby im hrozila vážna škoda alebo vážne ohrozenie, na odvrátenie ktorej/ktorého by mal súd zakročiť,
keďže žalovaní konajú alebo by mali konať (opak žalobcami preukázaný nebol), v súlade so schváleným
postupom stavebným úradom po ním vykonanom miestnom zisťovaní. V uvedenej súvislosti okresný
súd podotkol, že ak sa žalobcovia, napriek tomu, že žalovaní konajú v súlade s rozhodnutím stavebného

úradu, domnievajú, že tomu tak nie je a že žalovaní sa od tohto rozhodnutia odchýlili alebo že im napriek
tomu hrozí ujma, žalobcovia sa aj sami môžu správať preventívne a na verifikovanie (potvrdenie) si
svojho podozrenia si aj sami môžu nechať hranicu zamerať a v prípade potvrdenia si svojho podozrenia,
domáhať sa od žalovaných zjednania nápravy a náhrady jeho nákladov. Taktiež aj krajský súd vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 9Co/15/2021 z 29. 04. 2021, ktorým rozhodoval o odvolaní proti tomuto
sporu predchádzajúcemu vydanému neodkladnému opatreniu č. k. 8C/70/2020-28 z 19. 01. 2021, tiež

uviedol cit. „Zároveň je odvolací súd toho názoru, že žalobcom nič nebráni v tom, aby sami zabezpečili
vytýčenie hranice geodetom medzi parcelami č. 100/7, 100/15, 109 a susediacimi parcelami č. 100/6,
100/14, nakoľko je to prioritne v ich záujme.“ Vzhľadom na, za tejto skutkovej situácie, absentujúci spor
ohľadne narušenia hranice žalovanými, ktorý spor by mal okresný súd rozhodnúť, ako aj vzhľadom
na absentujúce preukázanie vážneho ohrozenia žalobcov alebo im hroziacej závažnej ujmy konaním

žalovaných, ktoré konanie žalovaných by malo byť v súlade s rozhodnutím stavebného úradu a ktorej
nateraz nepreukázanej ujme alebo nateraz nepreukázanému ohrozeniu, by mal okresný súd zabrániť,
okresný súd žalobu žalobcov aj v tomto jej bode zamietol.
1.6.Podľaokresnéhosúdubolnedôvodnýmajštvrtýbodžalobnejžiadostižalobcov,ktorýmsadomáhali,
aby žalovaní upravili kamenivo umiestnené na nehnuteľnostiach žalovaných za pletivovým plotom

žalobcov tak, aby nedochádzalo k jeho presahu na nehnuteľnosti žalobcov a k poškodzovaniu ich
pletivovéhoplota.Súdnaochranavlastníckehoprávavočivýkonuvlastníckychprávsusednéhovlastníka
v uvedenom prípade spadá pod právny režim cit. § 127 ods. 1 OZ, za predpokladu, že jeden zo
susedov vykonáva svoje vlastnícke právo spôsobom, ktorý nad mieru primeranú pomerom obťažuje
alebo vážne ohrozuje výkon práv susedného vlastníka pri užívaní alebo pri výkone jeho vlastníckych

práv. Inými slovami v danom prípade, predpokladom pre aplikáciu cit. § 127 ods. 1 OZ je, aby výkon
vlastníckeho práva jedného zo susediacich vlastníkov, rušil druhého suseda, avšak nie iba na bežnej
alebo obvyklej úrovni, ale až nad „mieru primeranú pomerom“ alebo, aby ho „vážne“ ohrozoval vo
výkone jeho vlastníckych práv. Z vykonaného dokazovania a to tak zo žalobcami (čl. 37 spisu), ako
aj zo žalovanými (čl. 89 spisu) predloženej fotodokumentácie je zrejmým, že na úrovni žalobcami

vybudovaného pletivového plota, je na tomto plote zo strany parcely žalovaných upevnená geotextília
a na zemi za týmto plotom na parcele žalovaných je do výšky cca 15 cm v lôžku vytvorenom z tejto
geotextílie vysypané ozdobné kamenivo, ktoré miernym prirodzeným tlakom pri zemi odtlačilo pletivový
plot žalobcov v jednom mieste o dĺžke cca 20 cm, o cca 8 cm od hranice smerom k parcele žalobcov,
pričom zvyšok pletivového plota je pri kolmom pohľade naň neporušený a bez akýchkoľvek vydutín

smerom k parcele žalobcov. Vzhľadom na uvedený skutkový stav, okresný súd konštatoval, že uvedený
výkon vlastníckeho práva žalovanými, so zohľadnením všeobecných zásad morálky a spravodlivosti, nie
je možné hodnotiť, ani ako konanie, ktoré by až „nad mieru primeranú pomerom“ obťažovalo žalobcov,
pretože žalovaní dokonca, aby zabránili prípadnému prieniku kameniva cez pletivo na stranu žalobcov,
učinili aj preventívne opatrenia spočívajúce v inštalácii geotextílie jednako na pletivový plot a jednako

aj na vystlanie lôžka pod kamenivo a toto ich správanie ani nijako vážne neohrozuje ani neobmedzuje
žalobcov vo výkone ich vlastníckeho práva k ich parcele, t. j. odtlačenie plota iba o cca 8 cm od
hranice iba v jeho prízemnej časti, a to iba v časti o dĺžke cca 20 cm je možné ľahko napraviť jeho
spätným zatlačením rukou smerom k parcele žalovaných a taktiež prehodením pár (cca 6) prepadnutých
kamienkov do trávy na stranu žalovaných a tento stav v žiadnom prípade nijako „vážne“ neznehodnocuje

parcelu CKN 100/6 žalobcov, ani im nijako vážne nebráni v jej užívaní ako trávnatej plochy. Vzhľadom
k uvedenému, aj pri aplikácii čl. 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu,
okresný súd žalobu žalobcov aj v tomto štvrtom nároku zamietol.
1.7. Posledným piatym žalobcami uplatneným nárokom, bol nárok na náhradu škody, ktorá im mala byť
spôsobená v sume 1.919,98 eur s 5 % úrokom z omeškania, pozostávajúcej jednako z nákladov v sume

1.719,98 eur, ktoré podľa odborného vyjadrenia Ing. J. S., znalca v odbore stavebníctvo č. 96/2020 z
19. 10. 2020 by mali byť vynaložené na opravu rodinného domu žalobcov v rozsahu odstránenia jeho
podmočenia a sadania rohu domu a zo sumy 200 eur, ktorú sumu žalobcovi vynaložili za vypracovanie
tohto odborného vyjadrenia. V danom konkrétnom prípade je podľa tvrdení žalobcov, zodpovednostnýprávny vzťah žalovaných (ďalej tiež aj len „škodcovia“) voči ním založený na ich protiprávnom konaní/
postupe, ktoré mali spočívať v postavení spevnenej plochy žalovanými bez stavebného povolania alebo
bez ohlásenia tejto stavby príslušnému stavebnému úradu, v ktorom dôsledku podľa žalobcov táto

spevnená plocha nie je správne vyspádovaná a preto pri nahromadení sa dažďovej vody na jej povrchu,
táto steká smerom k rodinnému domu žalobcov, ktorý je tak podmáčaný a vzniká na ňom škoda. V
uvedenej spojitosti okresný súd uvádza, že uvedené odôvodnenie nároku na náhradu škody žalobcami
zakladá predpoklady pre vyvodenie všeobecnej zodpovednosti za škodu žalovanými podľa cit. § 420
ods. 1 OZ, podľa ktorého za škodu všeobecne zodpovedá každý kto ju spôsobil porušením právnej

povinnosti, a to či už povinnosti plynúcej zo zmluvných alebo iných záväzkových vzťahov (tzv. zmluvná
alebo záväzková zodpovednosť) alebo povinnosti zákonnej (tzv. mimozáväzková zodpovednosť), tak
ako je tomu v danom prípade. V danom prípade žalovaní v súvislosti s výstavbou spevnenej plochy, tým
že túto postavili bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia tejto stavby stavebnému úradu, podľa
okresného súdu, opomenuli dodržať nie len všeobecné preventívne zákonné pravidlo, resp. porušili
právnu povinnosť, správať sa tak, aby sa zabránilo predchádzaniu škodám na zdraví, na majetku, na

prírode a životnom prostredí podľa cit. § 415 OZ, ale okrem toho tiež porušili právnu povinnosť aj podľa
ustanovení osobitného predpisu a to stavebného zákona, ktorý ukladá stavebníkovi realizovať stavbu
iba po získaní stavebného povolenia alebo po ohlásení stavby príslušnému stavebnému úradu.
1.8. Vo všeobecnosti platí zásada, že porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v cit. § 415 OZ alebo
jej porušenie podľa iného osobitného zákona, v danom prípade podľa stavebného zákona, je dôvodom

vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu či už na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom
prostredí podľa citovaného § 420 ods. 1 OZ, pričom zákonným predpokladom (prezumpciou) vzniku
takéhoto všeobecného zodpovednostného právneho vzťahu podľa cit. § 420 ods. 1 OZ je zavinenie
škodcu, resp. niektorá z foriem zavinenia (úmyselné alebo nedbanlivostné) za porušenie právnej
povinnosti, pričom pri tejto všeobecnej zodpovednosti za škodu je irelevantné, akú formu toto zavinenie

má, t. j. postačuje aj zavinenie nedbanlivostné. Keďže Občiansky zákonník nedefinuje jednotlivé formy
zavinenia, tak aj v občianskoprávnej praxi sa vychádza z vymedzenia týchto foriem zavinenia z § 15
a § 16 Trestného zákona, ktorý rozlišuje úmyselné (priame a neprime) zavinenie a nedbanlivostné
(vedomé a nevedomé) zavinenie. Ustanovenie § 420 OZ teda automaticky predikuje (predpokladá)
danosť tohto zavinenia škodcu (v danom prípade žalovaných), keďže § 420 ods. 1 OZ neproklamuje, že

za škodu zodpovedá každý, kto „zavinil“ porušenie právnej povinnosti, práve naopak, toto ustanovenie
automaticky (t. j. bez nutnosti preukazovania zavinenia) berie na zodpovednosť každého, kto porušil
právnu povinnosť. Inými slovami, danosť tohto zavinenia pri všeobecnej zodpovednosti za škodu, sa
u škodcu predpokladá (prezumpcia zavinenia) a poškodený (v danom prípade žalobcovia) danosť
zavinenia, nemusia dokazovať. V cit. § 420 ods. 3 OZ sa teda prezumuje (predpokladá) zavinenie

škodcu, t. j. zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil, ktorý zákonný predpoklad je tak
výhodou pre poškodeného, keďže, ako už bolo uvedené, ho nemusí dokazovať, avšak podľa ods. 3
tohto ustanovenia sa všeobecnej zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil,
t. j. prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou, t. j. vyvrátiteľným predpokladom, ktorý
môže vykonaným dokazovaným vyvrátiť škodca, čo znamená, že dôkazné bremeno preukázania

nezavinenia protiprávneho konania postihuje škodcu (v danom prípade žalovaných). V tomto prípade
však žalovaní podľa okresného súdu v tomto smere dôkazné bremeno neuniesli, pretože nepreukázali,
žeby nezavinene a to ani len z nedbanlivosti neporušili zákonnú povinnosť mať na stavbu stavebné
povolenie alebo jej ohlásenie, teda podľa okresného súdu v tomto smere žalovaní konali minimálne v
rovine nevedomej nedbanlivosti, t. j. síce nevedeli, že by mali mať stavebné povolenie alebo ohlásenie

stavby spevnenej plochy, ale toto vedieť mohli a mali (nevedomá nedbanlivosť ako forma zavinenia).
Existenciaprotiprávnehokonaniaškodcuajehozavineniezatotoprotiprávnekonanievšaknavyvodenie
všeobecnej zodpovednosti za poškodenému spôsobenú škodu, nie sú jedinými zákonnými kritériami na
priznanie jej náhrady, ale ďalšími takýmito kritériami, ktoré musia byť všetky naplnené kumulatívne (t.
j. všetky musia byť splnené súčasne), sú aj preukázanie vzniku škody a napokon existencia príčinnej

súvislosti medzi vzniknutou škodou na jednej strane a protiprávnym konaním škodcu na strane druhej.
Pokiaľ teda ide o tretí predpoklad na priznanie poškodenému nároku na náhradu škody, ktorým je jej
preukázanie, tento predpoklad žalobcovia splnili predložením odborného vyjadrenia Ing. J. S., znalca v
odbore stavebníctvo č. 96/2020 z 19. 10. 2020, ktorým odborným vyjadrením bola táto škoda vyčíslená a
vtomtosmerejejrozsahu,t.j.vakomrozsahubudepotrebnévynaložiťfinančnéprostriedkynavykonane

opráv domu žalobcov, vec spornou ani nebola, ale spornou bola otázka príčiny jej vzniku, resp. pôvodu.
Podľa okresného súdu však žalobcovia, ako poškodení, nepreukázali žeby im táto vyššie vyčíslená
škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti práve a výlučne so spevnenou plochou žalovaných, resp.
zatekaním na nej sa zhromažďujúcej dažďovej vody k rodinnému domu žalobcov. V tomto ohľadežalobcovia nepredložili žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by táto príčinná súvislosť bola odvoditeľnou
a zrejmou. Dôkazom o existencii príčinnej súvislosti medzi, bez stavebného povolania alebo ohlásenia
postavenej spevnenej plochy žalovaných na jednej strane a poškodeniami rodinného domu žalobcov

na strane druhej, nie je ani vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera Ing. N. X. zo 14. 08. 2020,
ktorý iba na základe jednoduchej obhliadky, bez akýchkoľvek meraní či sond konštatoval existenciu
síce zjavných trhlín a prasklín v murive, ktoré sú podľa neho dôsledkom cit. „trvalého“ zmáčania
s tým, že podľa neho tieto závady súvisia s realizáciou spevnených plôch na susednom pozemku
žalovaných, čo konštatoval, ako už bolo uvedené, bez akýchkoľvek meračských znaleckých metód; bez

toho aby si obzrel aj spevnenú plochu žalovaných, ako aj bez toho, aby vyhodnotil aj stavbu samotných
žalobcov, resp. jej odvodnenie, ktorý záver, neosvedčený znaleckou doložkou o zodpovednosti za
vedome nepravdivé vyjadrenie, možno mať iba za predpoklad a nie za znalecký fakt. Uvedené Ing.
X., potvrdil aj na pojednávaní a to, že svoj záver vyslovil iba na základe svojich skúseností, bez toho
aby zohľadňoval iné fakty či merania, pričom okresný súd síce nespochybňuje odbornosť a skúsenosti
svedka Ing. X., ale vzhľadom na závažnosť iba tak bez ničoho explicitného, ním konštatovaného záveru

s možným vážnym dopadom na majetkovú sféru, či už jednej alebo druhej strany sporu, okresný
súd nepovažoval za dostatočne presvedčivý a postačujúci. Okrem toho svedok Ing. X. mohol byť do
určitej miery pri formulovaní tohto svojho záveru nepriamo ovplyvnený aj žalobcami, keďže ako sám na
pojednávaní uviedol, už keď ho žalobcovia oslovili, títo mu vopred oznámili svoju domnienku, že príčinou
zatekania vody do ich domu je spevnená plocha žalovaných, ktorá bola postavená bez stavebného

povolenia alebo bez jej ohlásenia, ktorá skutočnosť (rozumej o absencii stavebného povolenia) taktiež
nemohla byť svedkovi známa z iného zdroja, ako od žalobcov. Pričom v tomto smere je nutné podotknúť,
žeskutočnosť,žestavbabolapostavenábezstavebnéhopovoleniaeštenemusíautomatickyznamenať,
že je postavená nesprávne, pretože práve takýto záver sa natíska s tvrdení žalobcov a svedka Ing.
X., a to v tom smere, že keďže bola spevnená plocha postavená bez stavebného povolenia zákonite

musí byť postavená aj nesprávne. Avšak ak by tomu tak bolo, stavebný úrad by stavbu dodatočne
nepovolil, ktorému dodatočnému povoleniu napokon predchádzalo ešte aj odborné posúdenie Ing. Y.
a ak sa žalobcovia domnievajú, že stavba spevnenej plochy nemala byť dodatočne povolená pre im
známe príčiny, tieto mohli a mali oznámiť pri miestnom zisťovaní stavebného úradu, na ktorom sa
však, ako už bolo uvedené, napriek vedomosti o jeho konaní žalobcovia nezúčastnili. Napokon Ing.

X. na pojednávaní síce uviedol, že pri ním vykonanej obhliadke domu žalobcov, pri meraní vykazoval
múr domu žalobcov 100 % vlhkosť, ktorá skutočnosť nebola a nie je spornou, t. j. ani okresný súd
nespochybnil, že žalobcovia majú evidentne problém s vlhkosťou vo svojom dome, ale táto skutočnosť
nedáva odpoveď na otázku prečo tomu tak je, t. j. čo je jej príčinou a na túto otázku nevedel na
pojednávaníodpovedaťaniIng.X.,ktorýnapokonpripustilexistenciuajinýchmožnostítohtozamokrenia

domu žalobcov, ako je plocha žalovaných, pričom v tej spojitosti Ing. X. taktiež síce na pojednávaní
uviedol, že mu žalobcami bola predložená technická dokumentácia týkajúca sa ich rodinného domu
s tým, že tento mal hydroizoláciu, ktoré tvrdenie, podľa okresného súdu vypovedá iba ak o tom, že
dom žalobcov mal mať podľa jeho projektovej dokumentácie aj hydroizoláciu, avšak nevypovedá o tom,
že túto aj reálne má, keďže napokon aj Ing. X. uviedol, že túto skutočnosť v reály neskúmal a teda

sa o nej nepresvedčil. Napokon syn žalobcov J. R. na pojednávaní uviedol, že dom žalobcov nie je
odizolovaný a túto skutočnosť nepopreli ani nespochybnili ani žalobcovia, aj keď táto skutočnosť bola
uvádzaná žalovanými vo všetkých ich vyjadreniach k žalobe, ktoré vyjadrenia boli žalobcom známe,
no žalobcami ostala táto argumentácia žalovaných bez povšimnutia. Na tomto mieste sa okresnému
súdu žiadalo podotknúť, že hydroizolácia slúži na to, alebo bola „vymyslená“ na to, aby chránila ňou

zabezpečené stavby pred atakom zatekajúcej vody, takže je na mieste položiť si otázku, či práve jej
absencia nie je prvotnou prapríčinou problému žalobcov, pretože práve táto hydroizolácia, by bez ohľadu
na to, z ktorého smeru by bol atak vody na dom žalobcov nasmerovaný, a to či už zo spevnenej plochy
žalovaných alebo z nedostatočne vykonaného odvodnenia zvodov na dome samotných žalobcov (k
tomu viď ďalej), by tomuto ataku zabránila. Inými slovami povedané, ak by dom žalobcov disponoval

hydroizoláciou, tak aj keby teoreticky, pretože táto skutočnosť preukázaná v konaní nebola, bol dom
žalobcov vystavený vplyvu dažďovej vody zo spevnenej plochy žalovaných alebo z vlastnej strešnej
odkvapovej rúry žalobcov (k tomu viď ďalej), tak toto by bolo nepodstatným, pretože túto dažďovú vodu
by táto hydroizolácia určite zastavila, napokon k tomu je určená.
1.9. Požiadavka zistenia príčinnej súvislosti vzniku uvedených poškodení domu žalobcov je o to

naliehavejšia, že ako už bolo uvedené, aj samotní žalobcovia si sami zrejme podmokrujú svoj dom
alebo k tomu tiež prispievajú, a to práve aj na mieste sadajúceho základu rohu ich domu, ku ktorému
je bezprostredne zvedený vývod odkvapovej rúry z ich vlastnej strechy a naviac aj iné na fotografiách
zachytené odkvapové rúry zo strechy domu žalobcov ústia priamo pri základoch domu, alebo vovzduchu nad základom domu a nie sú odvedené mimo základov domu žalobcov. Dôkazom o uvedenej
príčinnej súvislosti nie je ani žalobcami predložený videozáznam, pretože jednako žalobcovia svojím
vyjadrením cit. „Skutočnosť, že fotografie a videozáznam bol zhotovený v čase, kedy bola v oblasti

väčšie množstvo zrážok neznamená, že v prípade menšieho množstva zrážok sa dažďová voda
správa iným spôsobom a odteká inam.“, žalobcovia v podstate priznali, že uvedený videozáznam
zachytával mimoriadnu poveternostnú situáciu, počas ktorej by zrejme k zhromaždeniu vody na mieste,
kde sa nachádza spevnená plocha žalovaných bolo došlo tak či tak, t. j. bez ohľadu na to, či by
tam už tá plocha bola alebo nebola (počas silných lejakov, voda nestíha vsiakať ani do zeme a

vytvárajú sa aj stojaté mláky, napr. na poliach a to tam ani nemusí byť žiadna spevnená plocha,
pozn.) a jednako z tohto videozáznamu je badateľným, že voda po spevnenej ploche stekala dolu z
dvora žalovaných k miestnej komunikácii a väčšie množstvo vody na nej bolo zrejme iba v dôsledku
mimoriadne intenzívneho dažďa, kedy voda nestíhala odtekať (napr. niekedy pretekajúce kanály) ani
vsiakať a nie z dôvodu jej nevyspádovania, ktorého existenciu (rozumej spádu), ako už bolo uvedené,
konštatoval jednako projektant spevnenej plochy Ing. Y., ktorý projekt urobil až po postavení spevnenej

plochy, takže spád skontroloval a jednako to konštatovali aj obidva stupne stavebných úradov, pričom
druhostupňový stavebný úrad tiež uviedol cit. „K námietke týkajúcej sa riešenia odvodenia spevnených
plôchodvolacíorgánuvádza,žeprojektovádokumentácia,ktoráriešiajodvodneniespevnenýchplôchje
vypracovaná oprávnenou osobou - autorizovaným stavebným inžinierom Ing. T.N. Y.. Projektant podľa §
46 stavebného zákona vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania

projektovej dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za
jeho realizovateľnosť a je verejnoprávnym prvkom, ktorý zodpovedá za plnenie požiadaviek verejných
záujmov voči stavebnému úradu, obci, dotknutým orgánom štátnej správy a požiadaviek na odborný
výkon činnosti voči verejnoprávnym profesiovým komorám a zmluvným partnerom stavebníka. Nie je
v pôsobnosti stavebného úradu, ani odvolacieho orgánu zasahovať architektovi a projektantom do ich

projekčnej činnosti z hľadiska architektonicko-konštrukčného a technického riešenia predmetnej stavby.“
Napokon okresný súd podotkol, že k žalovanými namietanému zlému technickému stavu rodinného
domu žalobcov, ktorí mali mať problém so sadaním základu už od roku 1995, kedy došlo aj k spadnutiu
cit. „... hydroizolačnej vane...“, čo mala byť príčina terajších problémov žalobcov a nie spevnená
plocha žalovaných, sa žalobcovia najprv vo svojich písomných vyjadreniach vôbec nevyjadril v tom

smere, či sa uvedené zakladá alebo nezakladá na pravde a uvedené prisvedčili až na pojednávaní.
Okresný súd taktiež podotýka, že žalobcovia nepopreli ani na pojednávaní uvedené tvrdenie Ing. Y.,
ktorý záver napokon vyplýva aj zo žalobcom známeho jeho odborného posudku, ako aj z rozhodnutia
stavebného úradu, že spevnená plocha žalovaných bola realizovaná z časti na už v minulosti sa
existujúcej inej pôvodnej spevnenej plochy žalovaných, kedy žalobcovia ako tvrdia, paradoxne problém

so zamokrením domu nemali. Napokon žalobcovia v podanej žalobe neodôvodnili ani nimi požadované
úroky z omeškania a ani dôvodnosť dátumu 11. 01. 2021, od ktorého ich požadovali priznať. Vzhľadom
na uvedené, okresný súd uzavrel, že z dôvodu nepreukázania žalobcami kumulatívneho naplnenia
všetkých predpokladov na priznanie im nároku na náhradu škody s príslušenstvom, okresný súd ich
žalobu aj v tejto jej časti zamietol.

1.10. Poukazujúc na ustanovenie § 153 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 178 ods. 1, § 92 ods. 2, §
197 ods. 1 a 2 CSP, uviedol, že v súvislosti s procesnými návrhmi strán na dokazovanie, okresný súd
nevykonal dokazovanie žalobcami až na pojednávaní navrhovaným znalcom, ktorý by mal zisťovať, čo
by mohlo byť príčinou zamokrenia ich domu a to z viacerých dôvodov. Jednako v danom prípade sa
jedná o dôkaz, ktorý žalobcovia nenavrhli včas, pretože tento dôkaz mal byť súčasťou, resp. prílohou

už žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali priznania im nároku na náhradu škody, keďže žalobcovia
v danom prípade boli kvalifikovane právne zastúpení a teda vedieť mohli a mali (súd nemá voči
strane poučovaciu povinnosť o jej procesných právach a povinnostiach, ak je strana sporu zastúpená
advokátom, pozn.), že preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a škodou, je jedným z
elementárnych (základných) zákonných predpokladov na to, aby sa mohli domáhať jej náhrady. Inými

slovami povedané, žalobcovia vstúpili do sporu a do neho vtiahli žalovaných bez toho, aby mali dôkaz,
že konanie žalovaných má bezprostrednú príčinnú súvislosť s im vzniknutou škodou, ktorej náhrady
sa domáhali. Zaiste strany sporu majú právo navrhovať dôkazy aj v priebehu sporu, avšak jedná sa
spravidla o dôkazy, ktoré strany nemohli navrhnúť včaššie, pretože o nich jednoducho buď nevedeli
alebo ich potreba vyvstala až v súvislosti s vývojom dôkaznej situácie v spore, v danom prípade sa

však o takýto dôkaz nejedná. Ako už bolo uvedené, žalobcovia zastúpení advokátom mali a mohli
vedieť, že preukázanie uvedenej príčinnej súvislosti je zákonnou nevyhnutnosťou na uplatnenie si
nároku na náhradu škody, takže tento dôkaz mohli a mali navrhnúť už skôr, čo však žalobcovia neučinili,
hoci na nedostatok preukázania príčinnej súvislosti ich opakovane vo svojich písomných vyjadreniach„upozorňovali“ aj žalovaní, no bez reakcie žalobcov, ktorí stále mali za to, že túto príčinnú súvislosť
už preukázali predloženým znaleckým posudkom Ing. S., z ktorého písomného zadania však už za
predpokladu všeobecného porozumenia čítaného textu je zrejmým, že tento bol zameraný iba na

vyčíslenie sumy nevyhnutnej na opravy poškodení domu žalobcov, nie však na zistenie príčiny týchto
poškodení. Teda potreba vykonania tohto dôkazu nevyvstala, ako reakcia na v konaní vykonané dôkazy,
pretože ona tu bola už na začiatku sporu ako nevyhnutný predpoklad vôbec jeho iniciovania. Okrem
toho okresný súd pri vyhodnocovaní potreby vykonania tohto ktorého, stranami navrhovaného dôkazu,
prihliada nie len na včasnosť jeho predloženia alebo navrhnutia v zmysle cit. § 153 ods. 1 a 2 CSP, ale

aj na jeho hospodárnosť a prínos pre konanie vo veci, pričom navrhnutie uvedeného dôkazu žalobcami
za situácie, kedy na strane žalovaných už bolo v zmysle pokynu stavebného úradu vykonané, a to ešte
pre podaním žaloby, odvodnenie spevnenej plochy drenážnou rúrou, úspešnému dokončeniu ktorej už
absentuje iba súhlasný postoj samotných žalobcov, je podľa okresného súdu zistenie príčinnej súvislosti
medzi prípadným zatekaním vody zo spevnenej plochy žalovaných a poškodeniami domu žalobcov už
neefektívnym a to nie len z hľadiska jeho účelu a času, ale pre žalobcov aj z ekonomického hľadiska,

keďže finančné prostriedky, ktoré by museli vynaložiť na toto znalecké dokazovanie (znalec by mohol
vychádzať z už existujúceho stavu) a na v jeho dôsledku predlžovanie konania, by mohli investovať na
včaššie odstránenie závad svojho domu a tak zabrániť jeho ďalšiemu devastovaniu.
1.11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným žalovaným priznal spoločne a nerozdielne voči v

konaní spoločne a nerozdielne zaviazaným neúspešným žalobcom 100 % nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom zo 14. septembra 2023

sp. zn. 12Co/37/2023 rozhodol tak, že odmietol odvolanie. (I. výrok). Priznal žalovaným 1/ a 2/ voči
žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením. (II. výrok).
2.1. V odôvodnení uviedol, že v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít vzťahujúcej sa na
prejednávanú vec, treba rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 CSP a

dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. 1 CSP. Kým zmena alebo dopĺňanie
odvolacích dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť (teda pokiaľ ide
o túto náležitosť u tzv. „bezvadného odvolania“, ktoré obsahuje odvolacie dôvody), pretože nemožno
meniť,resp.dopĺňať(rozširovať)niečo,čovôbecnieje(porovnajnálezÚSČRsp.zn.II.ÚS217/98,),ato
len do uplynutia odvolacej lehoty, doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním

vady odvolania. Pre odstraňovanie takejto vady platí, že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá
CSP). Pre odvolateľa to znamená procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na
odstránenie uvedenej vady, môže po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec
odvolaciemu súdu a ten môže bezodkladne rozhodnúť o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d) CSP.
Nevyzývanie na odstránenie označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z

vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo
žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť
odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 CSP, pretože, ako
už bolo uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá. Nemožno ho
vyvodiť ani z ustanovenia § 380 ods. 1 CSP o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, lebo

táto viazanosť prichádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, prípadne, ak je vada,
spočívajúca v ich absencii, odstránená (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 06. 2019 SR, sp. zn.
6Cdo/119/2018). Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to,
aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov
v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená

náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna
úpravaneumožňujesúduvyzvaťstranusporunadoplneniechýbajúcejnáležitostiodvolaniaspočívajúcej
v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania (uznesenie
Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 90/2019).

2.2. Potom vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, so zreteľom na všetky dostupné
okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zhora citovanú judikatúru najvyšších súdnych autorít, v
danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že nemožno prijať iný záver ako ten, že žalobcami podané
odvolanie nemožno meritórne prejednať pre absenciu náležitosti odvolania v zmysle ust. § 363 CSP, čozaložilopotrebujehoodmietnutiapostupompodľaust.§386písm.d)CSP,pretožežalobcoviavodvolaní
len formálne uviedli odvolacie dôvody v súlade s ich znením uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. a), b),
d), e) a f) CSP bez toho, aby ozrejmili, v čom napadnutý rozsudok, prípadne postup súdu prvej inštancie

považujú za nesprávny, pričom ozrejmenie nesprávnosti napadnutého rozsudku, resp. postupu súdu
prvej inštancie nemožno vyvodiť ani z ich tvrdení uvedených pod písm. f) až j) podaného odvolania,
kde tvrdenie žalobcov v odvolacej duplike o nedostatočnom a riadnom odôvodnení napadnutého
rozsudku je potrebné považovať za snahu o rozpracovanie formálne citovaného odvolacieho dôvodu o
porušení práva na spravodlivý proces, avšak opätovne bez bližšej identifikácie okolnosti zakladajúcej

nimi namietanú prípadnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Odvolaciemu súdu tak potom
neostávalo nič iné, ako odvolanie žalobcov postupom podľa ust. § 386 písm. d) CSP odmietnuť.
2.3.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§
256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v
prípaderozhodnutiaoodmietnutíodvolania,pretootrováchvtomtoprípadeodvolacísúdrozhodolpodľa
§ 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania

z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda
obdobne, ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá
podala odvolanie nemajúce zákonom predpísané náležitosti. V prejednávanej veci žalobcovia svojím
správaním zavinili odmietnutie odvolania, keď toto podali bez toho, aby malo náležitosti v zmysle §
363 CSP, a tak im vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaným. O výške priznanej

náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Existenciu tzv. vady zmätočnosti [§
420 písm. f) CSP] odôvodnil poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, a tým že v zmysle ustanovenia § 415 sa kladie dôraz na predchádzanie škodám. Ide
o legislatívne vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktorý každému subjektu súkromného práva
ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických
osôb a ujme na zdraví fyzických osôb a aj vo vzťahu k prírode a životnému prostrediu. Princíp náhrady
škody a princíp prevencie patria medzi hlavné zásady občianskeho práva. V ustanovení § 415 je

vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen
o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby
nedochádzalokuškodám(tzv.prioritaprevencie).Zustanovenia§415možno-sozreteľomnanaliehavý
spoločenský záujem predchádzať škodám - vyvodiť povinnosť počínať si podľa konkrétnych okolností
tak, aby nebola spôsobená inému škoda. Z uvedeného vyplýva, že súdna prax využíva ustanovenie

§ 415 na objektivizovanie zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ v tých prípadoch, ak nemožno
naisto zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil. Názorne to vyplýva z nasledujúceho
súdneho rozhodnutia: „Aplikácia ustanovenia § 415 prichádza do úvahy, ak neexistuje konkrétna právna
úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto
ustanovením je taktiež porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ.“ (UZ NS ČR zo dňa 16.

5, 2002, sp. zn. 25Cdo/1427/2001). Účel, ktorý dovolatelia podaným dovolaním sa snažia dosiahnuť,
je zabránenie zväčšovania ujmy na ich vlastníckych právach a škody na nehnuteľnosti - rodinnom
dome v ich vlastníctve, ktorá vzniká vodou stekajúcou zo spevnených plôch vo vlastníctve dovolateľov
a trvalé vyriešenie problému s vodou stekajúcou zo spevnených plôch na ich parcely. Každý je pri
výkone svojho práva povinný dbať na to, aby neznemožnil či nerušil výkon práv iných. Preto zákon

ustanovuje, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených
záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zákon ustanovuje základné pravidlá a
spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností. Ide o pravidlá, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne
práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene. Subjekty právnych vzťahov sú pri výkone
svojich subjektívnych práv a povinností povinní rešpektovať výkon práv a povinností iných subjektov

a dodržiavať potrebnú mieru tolerancie vo vhodnej miere a únosnosti. Nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy vidia dovolatelia v preukázaní poškodzovaní ich rodinného domu, ktoré doposiaľ narušilo
statiku rodinného domu, pričom v prípade, ak bude podmáčanie rodinného domu dovolateľov pretrvávať,
uvedené je spôsobilé nenávratne poškodiť rodinný dom dovolateľov.
3.1. Vzhľadom na uvedené navrhol dovolaciemu súdu, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie žalobcu ako
neprípustné odmietol, avšak ak bude mať za to, že dovolanie obsahuje vymedzené dovolacie dôvodytak ako je to vyžadované v zmysle ustanovení § 428 a § 431 ods. 2 CSP, aby dovolanie ako nedôvodné
zamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolaniepodalavstanovenejlehote(§427ods.1CSP)stranasporuzastúpenávsúladesozákonom(§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru o potrebe dovolanie odmietnuť.

6. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. V zmysle § 428 CSP je dovolateľ povinný o. i. uviesť, z akých dôvodov dovolaním napadnuté
rozhodnutie považuje za nesprávne a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť spôsobom

uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd,
pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP),
vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia a z iných než dovolateľom uplatnených dôvodov
napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Ak teda dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom
uvedeným v § 431 až § 435 CSP, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania.

9. V posudzovanom prípade dovolateľ v dovolaní úplne jednoznačne uplatnil dovolací dôvod podľa § 420
písm. f) CSP, ale v súlade s § 431 ods. 2 CSP nešpecifikoval, v čom konkrétne spočíva vada zmätočnosti
konania predpokladaná v § 420 písm. f) CSP. Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol len skutkové
okolnosti danej prejednávanej veci, avšak v tejto súvislosti neuviedol v dovolaní žiadne relevantné, resp.

vecné argumenty, ale prezentuje nesúhlas a nespokojnosť s rozhodnutiami súdov. V dovolaní v zásade
iba poukázal na ustanovenia § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka podporiac
svoju argumentáciu poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 16. 5. 2002, sp.
zn. 25Cdo/1427/2001, opisujúc a polemizujúc so skutkovým stavom veci a poukazuje na vybrané časti
odôvodnení rozhodnutí súdov nižších inštancií, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore so skutočnosťou.

Ani z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) nie je možné vyvodiť, v čom dovolateľ vidí porušenie svojho
práva na spravodlivý proces. Dovolateľ tak nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným
v § 431 až § 435 CSP, keďže jasne nedefinoval nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým
mu mal odvolací súd v tomto spore znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že pokiaľ dovolateľ v dovolaní poukazom na vyššie citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka namietal nesprávne právne posúdenie veci, tak to nezakladá
procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017), ktorú dovolateľ uplatnil.

11. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

12. V dovolacom konaní úspešným žalovaným (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd
voči neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania, žalovanému v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.