Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124291683
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124291683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcu:
A. B. C., D., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H., zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom
Garom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava,
IČO 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, H., zastúpenej SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 36
862 711, o zaplatenie 127,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 03. októbra 2024, č. k. 8C/59/2024-68, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II.
a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú
náhradu trov odvolacieho konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím
súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi istinu 127,89 eur, spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 127,89 eur od

11.06.2024 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia /výrok I./, žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 127,89 eur, spolu
s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 127,89 eur od 11.06.2024 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia /výrok II./ a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% /výrok III./. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady škody vo výške 127,89 eur s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 18P/54/2019-2309

zo dňa 20.12.2021 upravil styk tak, že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v
kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou
od 01.03.2022 je žalobca oprávnený na stretnutie s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a v nedeľu od 11.00 hod. do
17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas
a riadne pripraviť
a stretnutie umožniť s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom

v H., J. K. J., pred kultúrnym domom, prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti.
Žalovaná vykonateľné súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s
maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi, tak žalovaná zmarila do dnešného dňa viacero stykov
žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 01.05.2022 prevziaťmaloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom upovedomil
žalovanú
osvojompríchodeprostredníctvomSMSsprávy,čosazaobišlobeználežitejodozvyžalovanej.Žalovaná

stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku, žalobcovi dané skutočnosti nepreukázala a
nedovolila mu vidieť dieťa, zo strany žalobcu bola privolaná hliadka príslušníkov Policajného zboru,
ktorej taktiež nebolo umožnené vidieť rozrušenie dieťaťa
z údajnej prítomnosti otca. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá spočíva v zbytočne
vynaložených nákladoch na cestu z H. do H. a späť a nákladoch na ubytovanie. Žalovaná neposkytnutím

potrebnej súčinnosti - povinnosti v zmysle súdneho rozhodnutia porušila svoju prevenčnú povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, čím vedome spôsobila škodu žalobcovi, nakoľko jej zámer zmariť
styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Žalovaná
uviedla, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach. Maloletý syn je pravidelne
vystavovaný stresovým situáciám, ktoré sú spôsobené konaním žalobcu, kedy bez ohľadu na záujem
a požiadavky maloletého, privoláva policajnú hliadku a žiada, aby žalovanú opustil na dlhšie časové

obdobie, čo spôsobuje u maloletého rozrušenie. Napriek tomu, že všetky uvedené skutočnosti sú
žalobcovi známe, žalobca opakovane vytvára na maloletého tlak a vinu za správanie
a odmietanie maloletého kladie na ťarchu žalovanej. Žalovaná má za to, že v žiadnom prípade za
zmarenie styku žalobcu s maloletým nezodpovedá a nemôže byť zodpovedná ani za vznik škody, ktorej
náhradu si žalobca v konaní uplatňuje. V danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi konaním

žalovanej a vznikom škody. Žalovaná nesúhlasí s náhradou cestovných výdavkov.

2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že Okresný súd Prievidza
uznesenímč.k.18P/54/2019-2309zodňa20.12.2021upravilstyktak,žežalobcajeoprávnenýstretávať
sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od

10.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou od 01.03.2022 je žalobca oprávnený
na stretnutie s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do
15.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej,
ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas
a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného

pred kultúrnym domom v H., J. K. J., pred kultúrnym domom, prevezme a na tom istom mieste
maloletého žalovanej vráti. V prípade, že sa styk žalobcu s maloletým neuskutoční v súdom určenom
čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa, žalovaná je povinná umožniť žalobcovi styk s
maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia
šiel dňa 01.05.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred

príchodom žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy.

3.Súdprvejinštanciepoprávnejstránkesvojerozhodnutieodôvodnilust.§415,§420ods.1,3zákonač.
40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občiankyzákonník“),§145ods.2,§139zákonač.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd mal za to, že žalovaná zavinene zmarila styk dieťaťa

s otcom v rozhodný deň, keď bez objektívneho dôvodu odmietla dieťa žalobcovi odovzdať. Nešlo teda
o nesplnenie si prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, ktorú by nesplnila vtedy,
keď by existujúcu objektívnu okolnosť včas neoznámila, ale naopak, išlo o priame porušenie povinnosti
styk umožniť
podľa právoplatného rozhodnutia súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu podľa § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti, súd mal za preukázané, že
dňa 01.05.2022 sa otec maloletého v súlade s vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Prievidza
18P/54/2019-2309 dostavil do miesta bydliska maloletého, kde si ho mal od matky prevziať. Matka
maloletého bola podľa predmetného rozhodnutia povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom včas
a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Súd mal za to, že matka si nesplnila takto uloženú

povinnosť. Súčasťou uložených povinností matky je aj riadna príprava maloletého na styk, čím sa
rozumie nielen fyzická príprava, ale aj psychická príprava maloletého. Povinnosť maloletého na styk s
otcom riadne pripraviť po psychickej stránke znamená povinnosť matky aktívne maloletého k stretávaniu
s otcom motivovať, a to vrátane režimového nastavenia maloletého na dodržiavanie termínov stretnutia
určených súdom, či využitia odborného psychologického poradenstva. Jej súčasťou je tiež povinnosť

zdržať sa pred maloletým akéhokoľvek konania, či vyjadrení, ktoré by mohli maloletého od stretnutia
s otcom odradiť. Je zrejmé, že medzi stranami prebieha v otázke starostlivosti o maloletého dlhodobý
konflikt, cez ktorý sa ani jedna strana nevie preniesť.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že napriek týmto konfliktom má otec s maloletým vytvorený
pozitívny vzťah, ktorý chce naďalej rozvíjať. Súd je toho názoru, že vzhľadom na nízky vek maloletého
a na jeho v zásade pozitívny vzťah k otcovi, bolo v silách a možnostiach matky dostatočne maloletého

pripraviť na styk tak, aby sa tento mohol riadne uskutočniť. Neuskutočnenie styku nie je v danom prípade
možné pripisovať iba odmietaniu maloletého tak, ako sa to snaží prezentovať žalovaná. Žalovaná mala
dostatočný časový priestor na to, aby využila pomoc kolízneho opatrovníka pri motivácii maloletého
na prípravu styku s otcom. Matke nič nebránilo aj v tom, aby kontaktovala súkromného psychológa a
požiadala ho

o pomoc v otázke riadnej a včasnej prípravy maloletého na styk s otcom, aby dieťa pokojne prijalo
a pozitívne vnímalo skutočnosť, že je určený čas, kedy bude dieťa v starostlivosti otca. Matka
nepreukázala splnenie svojej povinnosti pripraviť dieťa riadne a včas na styk s otcom, nakoľko bolo
preukázané porušenie povinnosti žalovanej maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi takýto
stykumožniť.Žalovanábezexistencieobjektívnehodôvoduneumožnilažalobcovirealizáciustykusjeho
maloletým synom, tvrdiac, že syn tento styk odmieta. Súd mal za to, že takýto argument žalovanej nie

je objektívnou prekážkou, ktorá by bránila uskutočneniu styku, navyše s ohľadom na vek dieťaťa, ktoré
neviedostatočnevyjadriťsvojuvôľuvotázkestretávaniasasotcom.Ďalejbolopreukázané,žežalovaná
bezprostredne pred tým, ako sa mal podľa rozhodnutia súdu styk otca s maloletým synom uskutočniť,
nekomunikovala so žalobcom v dostatočnej miere, vôbec mu nenavrhovala akékoľvek alternatívne
riešeniavčase,keďsažalobcanastyksmaloletýmuždostavil.Žalovanážalobcovidopreduneoznámila,

aby z určitého dôvodu za maloletým neprišiel. Bolo tak preukázané, že žalovaná styk žalobcovi s
maloletým vo vyššie uvedenom čase neumožnila a v konaní nepreukázala, že by sa oň aspoň pokúsila.
Súdmalzapreukázané,žeškodavzniklažalobcovitým,žezbytočnevynaložilnákladynacestuvlastným
motorovým vozidlom zo svojho bydliska /F. G. XXXX/XX, H./ do bydliska maloletého v H. za účelom
uskutočnenia styku, ktorý mu nakoniec nebol umožnený. Výška cestovného bola určená

v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách vo výške 79,24 eur a 48,66 eur. Cesta
z H. /F. G./ do H. /K. J. XX/ a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1, 4 zákona
č. 283/2002 Z.z. si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 79,24 eur /0,213 eur x 372 km, viď
Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 143/2019 Z.z./ a náhradu za spotrebované
pohonné hmoty vo výške 48,66 eur podľa priemerných cien pohonných látok v SR podľa Štatistického

úradu SR na prepočet ceny benzínu natural 95 oktánový od 25.04.2022 do 01.05.2022. Pri spotrebe
vozidla 7,6 l na 100 km, predstavuje náhrada 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov, čo
tvorí sumu 48,66 eur, čo v konaní nebolo sporným. Súd priznal žalobcovi takto uplatnenú náhradu
účelne vynaloženú v súvislosti so stykom dieťaťa. K príčinnej súvislosti a zavineniu žalovanej mal
súd preukázané, že žalovaná porušením svojej povinnosti uloženej jej rozhodnutím Okresného súdu

Prievidza č. k. 18P/54/2019-2309, a to riadne maloletého na styk pripraviť, zavinila vznik škody žalobcu,
ktorý zbytočne vynaložil cestovné náklady. Žalobca vynaložil tieto náklady výlučne za účelom kontaktu
s maloletým, pričom tento cieľ bol konaním žalovanej zmarený. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. patrí žalobcovi úrok z omeškania 9,5 %
ročne zo sumy 127,89 eur od 11.06.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej.

Nakoľko si žalobca uplatnil pôvodne nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % z istiny od 02.05.2022
a na pojednávaní urobil dispozičný úkon, ktorým žiadal priznať vyšší úrok z omeškania vo výške 9,5
% ročne od 11.06.2024, súd predmetný návrh vyhodnotil ako návrh na zmenu petitu, kedy v konaní
neexistovala zákonná prekážka na pripustenie takejto zmeny a z uvedeného dôvodu súd vyhlásením
rozhodnutia pripustil zmenu žaloby, ktorej vyhovel.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. V zmysle
zásady úspechu a rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trenčíne vo veciach sp. zn. 16Co/9/2023,
17Co/61/2023, 8Co/26/2023, 17Co/42/2023, 17Co/66/2023, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania, nakoľko je na úvahe žalobcu, akým spôsobom uplatňuje svoje práva a skutočnosť, že
sa domáha svojich nárokov samostatnými žalobami, nemôže mu byť pripočítaná na škodu. Súd priznal

rozsah náhrady trov žalobcovi voči žalovanej vo výške 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku, vo vzťahu k výrokom II. a III., podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že
dňa 01.05.2022 sa žalobca dostavil do miesta bydliska maloletého za účelom jeho prevzatia. V danom
období bolo platné uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 09.02.2022, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený stretávať sa s
maloletým v období od 01.03.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti
matky vždy v sobotu v čase od 10:00 hod. do 15:00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11:00
hod. do 17:00 hod. toho istého dňa. Neuskutočneniu styku dňa 01.05.2024 bezprostredne predchádzalasituácia z predchádzajúceho dňa 30.04.2022, kedy sa žalobca domáhal styku s maloletým v rozsahu
prespania, teda v rozpore s uznesením, následne privolal príslušníkov PZ a na OR PZ v Prievidzi podal
na žalovanú trestné oznámenie. Žalovaná už viackrát informovala žalobcu, že odovzdávanie maloletého

je často sprevádzané výraznými citovými reakciami a maloletý odmieta styk so žalobcom v rozsahu
na prespanie. Žalobca bol o uvedenej skutočnosti vopred informovaný. Súd nesprávne právne posúdil
vec, že žalovaná zavinene zmarila styk žalobcu s maloletým v dôsledku porušenia právnej povinnosti v
zmysle § 420 OZ a zodpovedá za náhradu cestovných výdavkov žalobcu do miesta bydliska maloletého.
Nemôže byť pripisované na ťarchu žalovanej, ak sa styk neuskutočnil v dôsledku konania samotného

žalobcu, nakoľko tento si žiadal maloletého na styk v rozpore s uznesením. Žalobca nebol v zmysle
uznesenia oprávnený na styk s maloletým mimo stanovených denných hodín. Žalovaná svojim konaním
neporušila žiadnu právnu povinnosť, nakoľko žalobca koná
v rozpore s právoplatným uznesením a nárokuje si styk nad rámec uznesenia. Žalovaná aktívne riešila
situácie, ktoré sa vyskytovali pri odovzdávaní maloletého, snažila sa hľadať riešenia, žalobcu riadne
informovala o vôli maloletého pri odovzdávaní. Žalovaná po celý čas postupovala tak, aby bol sledovaný

najlepší záujem dieťaťa, a to vrátane prípravy maloletého na styky s otcom. Najlepší záujem dieťaťa
je prvoradým kritériom pri posudzovaní akýchkoľvek právnych povinností, ktoré súvisia s maloletými.
Uvedené kritérium je potrebné skúmať aj v tomto konaní, keďže najlepší záujem dieťaťa priamo
súvisí s tvrdeným zavinením žalovanej. Súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec, keď nevzal pri
rozhodovaní do úvahy, že žalovaná opakovane upozorňovala na citové prejavy maloletého, pričom tieto

aktívne opakovane riešila. V konaní je preukázané, že nešlo o úmyselné konanie žalovanej a žalovaná si
svojim konaním splnila prevenčnú povinnosť. Žalovaná si plnila všetky svoje povinnosti, konala v záujme
maloletého, keď na problém ohľadom styku v rozsahu na prespanie opakovane upozorňovala žalobcu,
konajúce súdy a kolíznu opatrovníčku. Aj napriek snahe a motivácii žalovanej ako matky, má maloletý
problém s realizáciou styku v rozsahu na prespanie,

k uvedenému však nedochádzalo zavinením žalovanej. Tomu, že sa styk dňa 01.05.2022 neuskutočnil,
bezprostredne predchádzala situácia, ktorá sa odohrala dňa 30.04.2022. Žalobca opakovaným
privolávaním policajnej hliadky a domáhaním sa styku s maloletým v rozpore
s právoplatným uznesením, teda v rozsahu na prespanie zo soboty 30.04.2022 do nedele 01.05.2022,
vystavoval syna stresovej situácii, na základe ktorej maloletý odmietal odísť so žalobcom. V danom

prípade si bol žalobca vedomý, že maloletý odmieta styk v rozsahu na prespanie a napriek uvedeným
skutočnostiam trval na takomto rozsahu styku. Bol si tiež vedomý skutočnosti, že pri odovzdávaní
maloletý vyjadruje svoju vôľu, t.j. plače, schováva sa a odmieta ísť so žalobcom. Súd pri rozhodovaní
nevzal do úvahy vôľu maloletého a jeho najlepší záujem pri uskutočnení styku. Konanie v najlepšom
záujme dieťaťa má v tomto prípade prednosť pred konaním, ktoré zakladá nárok na náhradu škody

žalobcu. V tomto smere žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13CoE/2/2023. Náhrada škody žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej, ale v
súvislosti so samotným konaním žalobcu, ktorý pre maloletého vyvoláva stresové situácie a neberie
ohľad na najlepší záujem maloletého. Žalovaná vyvinula dostatočnú snahu na motiváciu maloletého k
styku so žalobcom, vyhľadala kolíznu opatrovníčku a žiadala ju o pomoc pri riešení daného problému,

ako aj o pomoc s dodržiavaním právoplatného rozhodnutia zo strany žalobcu. Žalobca nerešpektuje
hodiny styku stanovené v uznesení, žiada styk nad rámec rozhodnutia
v rozsahu prespania, v dôsledku čoho sa zintenzívňuje odpor maloletého zúčastniť sa na styku so
žalobcom. Skutočnosť, že žalobca sa v sobotu 30.04.2022 domáhal styku v zmysle apelu Okresného
súdu Bratislava IV, nie je možné považovať za právne nárokovateľné, nakoľko Okresný súd Bratislava IV

v danom prípade nevydal meritórne rozhodnutie, ktoré by bolo pre obe strany záväzné. V danom prípade
išlo len o odporúčanie postupného rozširovania styku s maloletým. Žalovaná poukázala na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2017 a má za to, že vôľa maloletého je absolútny objektívny dôvod,
pre ktorý nedošlo k realizácii styku
v súbehu so sledovaním najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom v konaní nedošlo k preukázaniu zavinenia

žalovanej, napr. vo forme jej ovplyvňovania maloletého. Pri posúdení príčinnej súvislosti medzi konaním
žalovanejavznikomškody,niesúsplnenépredpokladyprenáhraduškody.Vkonanínebolopreukázané,
že by konanie maloletého spôsobila žalovaná. Zo všetkých dôkazov vyplýva, že uvedené spôsobuje
sám žalobca svojim konaním, keď opakovane privolával do miesta bydliska policajné hliadky. Aj pri
rozhodovaní o náhrade škody pozostávajúcej z cestovných výdavkov do miesta bydliska maloletého

v prípade neuskutočnenia styku, je nevyhnutné posudzovať dôvody, pre ktoré k styku nedošlo. Vôľa
maloletého je v danom prípade objektívnou skutočnosťou, pre ktorú k styku žalobcu
smaloletýmnedošlo.Vtomtoprípadejezároveňpotrebnésituáciu,kedydošlokvynaloženiucestovných
výdavkov do miesta bydliska maloletého, posudzovať ako bežné riziko, ktoré znáša žalobca akopoškodený. Je nevyhnutné skúmať mieru zavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody
pozostávajúcej z cestovných výdavkov, kedy bol maloletý zo strany žalobcu opakovane vystavovaný
stresovým situáciám, ktoré sám žalobca svojim konaním vyvolával. Došlo k preukázaniu skutočnosti,

že žalobca odmieta dodržiavať hodiny styku stanovené uznesením a že neuskutočnenie styku nastalo
pričinením samotného žalobcu. Keby žalobca riadne dodržiaval stanovené denné hodiny styku a netrval
na ňom v rozsahu prespania, maloletý by voči žalobcovi neprejavoval taký odmietavý postoj a styk
sa mohol v nedeľu 01.05.2022 riadne uskutočniť. Žalovaná nemôže zodpovedať za škodu, ktorú si
žalobca uplatňuje, keď ku škode došlo v dôsledku objektívnej prekážky vyvolanej samotným konaním

žalobcu. Náležitosťou náhrady škody je aj zavinenie, ktoré je potrebné preukázať. Žalovaná riadne
pripravila maloletého na styk a snažila sa ho motivovať k stretnutiu. V konaní nebolo preukázané, že
by žalovaná úmyselným konaním zamedzila styku žalobcu s maloletým. Vôľa maloletého nemôže byť
v danom prípade pripisovaná na ťarchu žalovanej. Vôľa maloletého preukazuje, že žalovaná konala
v súlade s právnym poriadkom, keďže bola daná objektívna prekážka neuskutočnenia styku. Súd sa
nezaoberal proporcionalitou porušenia právnej povinnosti vo vzťahu k najlepšiemu záujmu maloletého

a neposudzoval vôľu maloletého, ale len stroho konštatoval, že v dôsledku neumožnenia styku v zmysle
vykonateľného rozhodnutia došlo k porušeniu právnej povinnosti. Žalovaná sa snaží o to, aby sa medzi
žalobcom
a maloletým vyvíjal dobrý vzťah, pričom v konaní preukázala, že odpor maloletého nevyplýva z konania
žalovanej. Táto sa naopak v prítomnosti maloletého zdržiava všetkých negatívnych vyjadrení na osobu

žalobcu a svojím pozitívnym prístupom sa snaží o to, aby sa styk riadne uskutočnil. Súd nesprávnym
právnym posúdením dospel v konaní aj k rozhodnutiu o náhrade trov konania. Je preukázané, že trovy
konania neboli účelne vynaložené a je daný osobitný dôvod pre zamietnutie nároku na náhradu trov
konania napriek úspechu žalobcu vo veci. V tomto smere žalovaná poukázala na ust. § 251 CSP
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6 MCdo 9/2013. S prihliadnutím na toto konanie, boli naplnené objektívne skutočnosti
majúce povahu dôvodov osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné žalobcovi priznať náhradu trov
konania. Trovy konania, ktoré žalobcovi v konaní vznikli totiž neboli „účelne vynaložené“, a to najmä
s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca opakovane podáva takmer identické návrhy na vydanie
platobných rozkazov z dôvodu neuskutočnených stykov. Konanie žalobcu, ktorý podal na žalovanú viac

identických žalôb, čo do účastníkov konania a predmetu sporu, je potrebné posudzovať za účelové s
cieľom uškodiť žalovanej, teda priznanie náhrady trov konania žalobcovi je v rozpore so základnými
princípmi a zásadami konania pred súdom. Žalovaná v tomto smere poukázala na Nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. I.ÚS 988/2012. Ide
o účelové konanie žalobcu, s cieľom neprimeraným spôsobom nútiť žalovanú vynaložiť značné

množstvo času a finančných prostriedkov na svoju obranu. Žalobcovi nič nebránilo podať žalobu, v ktorej
si uplatní svoje nároky na náhradu škody za viacero dní, nakoľko ide o totožné škody z titulu cestovných
nákladov, o totožný okruh sporových strán. Zo strany žalobcu ide
o zjavné zneužitie práva. Žalovaná namieta výšku cestovných nákladov, ktoré boli žalobcovi priznané,
a to z dôvodu, že žalobca sa do miesta bydliska maloletého za účelom jeho prevzatia dostavil na

motorovom vozidle, ktorého nie je vlastníkom, pričom uvedené využíval na základe zmluvy o výpožičke
zo dňa 24.09.2021. V konaní bolo rovnako poukázané na skutočnosť, že výpožička je bezodplatným
právnym úkonom a s poukázaním na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.04.2024 sp.
zn. 17Co/77/2023 má žalovaná za to, že žalobcovi nevznikol nárok na paušálnu náhradu cestovných
nákladov. Zo zmluvy o výpožičke predmetné nijako nevyplýva, preto žalobca neuniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu k cestovným nákladom. Odvolacím dôvodom sú nesprávne skutkové zistenia súdu,
ku ktorým dospel súd na základe vykonaného dokazovania. Súd sa nesprávne vysporiadal s právnou
otázkou porušenia právnej povinnosti pri nerešpektovaní vykonateľného súdneho rozhodnutia, nakoľko
porušenie zo strany žalovanej nebolo v konaní preukázané. Súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal
najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktorý bezprostredne súvisí so vzniknutou škodou

a určuje objektívny dôvod, pre ktorý k styku nedošlo, je podľa názoru žalovanej porušením práva na
spravodlivý proces. Žalovaná poukázala na ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP a v odvolaní predložila
záverečnú správu z vykonávaného ambulantného výchovného opatrenia za obdobie od 20.02.2024 do
20.08.2024 s tým, že odmietavý postoj maloletého k styku so žalobcom stále pretrváva aj v súčasnosti.
Žalovaná predložila v odvolaní znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný do konania vedenom na

Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 13P/91/2019,
v právnej veci rozvodu manželov žalobcu a žalovanej a úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode k maloletému. Vzhľadom na skutočnosť, že znalecký posudok obsahuje
dôležité zistenia aj pre rozhodnutie v tejto veci, je daný odvolací dôvod v zmysle§ 365 ods. 1 písm. g) CSP. Znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, že žalovaná zastáva v živote
dieťaťa primárnu a najdôležitejšiu úlohu, čo je pochopiteľné najmä s prihliadnutím na jeho vek, kedy má
v blízkosti matky naplnené vývinové potreby a rovnako vybudovaný pocit bezpečia

a zázemia. Maloletý, ktorý je vo vývinovom období, kedy môže mať strach z výrazných zmien a odmietať
ich. Vzhľadom k tomu sa môže obávať, že odlúčenie od matky by mohlo byť pre neho trvalé, preto takéto
odlúčenie odmieta. Znalkyňa počas vyšetrenia nezistila vedomé tendencie k manipulácii maloletého
dieťaťa. Žalovaná ďalej poukázala na expertnú správu zo dňa 07.10.2024 vypracovanú D. A. L., ktorá
preukazuje, že žalovaná úmyselne nemarí styk žalobcu s maloletým a skutočne vyvíja aktívnu snahu

na motivovanie maloletého na styk so žalobcom. Žalovaná má za to, že vôľa maloletého, v dôsledku
ktorej sa styk nezrealizoval, je objektívny dôvod, pričom nedošlo k preukázaniu zavinenia žalovanej,
napr. vo forme jej ovplyvňovania maloletého syna. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že podľa žalovanej výlučným dôvodom,

prečo odmietla realizovať styk otca s maloletým dňa 1.5.2022, bola odmietavá vôľa maloletého stretnúť
sa so žalobcom. Táto odmietavá vôľa maloletého však
v celom priebehu konania nebola preukázaná. Žalovaná styk žalobcu s jeho synom v predmetný deň
neumožnila a v konaní ani nebolo preukázané, že by sa oň aspoň pokúsila. Žalovaná po celý týždeň
pred uskutočnením styku neodpovedala žalobcovi na žiadne sms správy. Žalobca tak nemal preukázanú

objektívnu prekážku styku. Žalovaná nepreukázala existenciu jej tvrdenej objektívnej príčiny, teda vôľu
maloletého v deň zmareného styku v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Súd správne
vyhodnotil skutkový stav, nakoľko žalovaná mala povinnosť maloletého na stretnutie so žalobcom včas
a riadne pripraviť, stretnutie umožniť, a to bez ohľadu na jej subjektívne a nepreukázané úvahy o vôli
maloletého. Žalovaná nepreukázala plač, schovávanie sa, ani žiadny iný odmietavý postoj maloletého.

Žalobca poukázal na znalecký posudok č. 144/2020 vypracovaný znalkyňou D. B. K., D. v konaní na
Okresnom súde Prievidza vedenom pod sp. zn. 18P/54/2019,
z ktorého vyplývajú závažné skutočnosti, že žalovaná umocňuje u maloletého ňou naučenú krátkodobú
odmietavú reakciu maloletého smerom k žalobcovi. Táto reakcia však aj na základe posudku znalkyne
po chvíli opadá a maloletý sa vie so žalobcom radostne hrať

a komunikovať. Znalkyňa uviedla, že žalovaná si kladie vlastné podmienky pre styk žalobcu
s maloletým a zároveň negatívne ovplyvňuje maloletého proti žalobcovi s tým, že si maloletý osvojuje
negatívne nastavenie žalovanej proti žalobcovi a jej odmietavý postoj k realizáciám styku. Žalobca
preukázal svoje tvrdenia týkajúce sa nároku čo do výšky, účelnosti aj dôvodu, ako aj kauzálny nexus.
Žalovaná nepreukázala ani jedno z jej tvrdení o výlučne jej domnelej objektívnej príčine. Žalovaná so

žalobcom nijako nekomunikovala, nereagovala na sms správy, ani deň pred, ani v deň zmareného styku,
žalobca preto nechápe, čo myslí žalovaná pod jej tvrdenou snahou nájsť riešenie a nevie, kde by mal
konajúci súd a žalobca hľadať postup
v sledovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. Žalovaná v odvolaní hodnotila názory odbornej literatúry
vo vzťahu k životnému riziku a poukázala na to, že pri hodnotení účasti poškodeného na škode

nebude dôležité len jeho zavinenie. Vo vzťahu k zmarenému styku, žalobca sa nemal ako dozvedieť
o nepreukázanej objektívnej príčine zmarenia styku skôr, pred realizáciou styku, keďže dátum styku
vychádzal z právoplatného rozhodnutia súdu a žalovaná nereagovala na sms správy zaslané deň pred
uskutočneným styku. Žalovaná nepreukázala vôľu maloletého v čase styku, nepreukázala jej tvrdenia,
že ho motivovala, pričom nedala dostatočne včas vedieť žalobcovi o existencií objektívnej prekážky

styku s maloletým tak, aby zabránila škode. Koncepciu „bežného rizika“ tak nemožno aplikovať na
toto konanie, ktorého predmetom je náhrada škody spôsobenej zmareným stykom zo strany žalovanej.
Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 5/2022 zo dňa 15.01.2023 a záverečné správy, v rámci ktorých sa
žalovaná snaží preukázať, že napriek svojej snahe motivovať maloletého nenesie zodpovednosť za
jeho odmietavý postoj, tak dané prostriedky procesnej obrany žalovanej sú nezákonné a neprípustné,

nakoľko podliehajú sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania. Deň zmareného styku, ktorý je
predmetom tohto konania, vyplýva z vykonateľného rozhodnutia súdu. Predmetný znalecký posudok
a záverečné správy sú vyhotovené takmer 4 roky odkedy je súdom nariadený styk s otcom. Znalecký
posudok vyhotovený dňa 15.01.2023, ako aj záverečné správy, nemajú žiadny vplyv na toto konanie,
ktorého predmetom je náhrada škody v súvislosti so zmareným stykom dňa 01.05.2022. Žalovaná

nepreukázala, ako sa „snažila“ maloletého motivovať v deň zmareného styku. V súvislosti s apelom
Okresného súdu Bratislava IV o rozšírení styku, nejde len o odporúčanie súdu, ale predovšetkým ide
o dohodu medzi oboma rodičmi, keďžes odporúčaním súdu súhlasil žalobca aj žalovaná. Apel Okresného súdu Bratislava IV sa nevzťahuje na
predmet tohto konania, keďže styk dňa 01.05.2022 bol určený právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, pričom dohoda žalobcu a žalovanej a apel

Okresného súdu Bratislava IV sa na deň 01.05.2022 nevzťahovali. Dňa 17.10.2024 OR PZ Prievidza
vydalouznesenie,ktorýmbolovočižalovanejzačatétrestnéstíhanieavznesenéobvineniezaspáchanie
prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia. Tvrdenia o náležitej komunikácií žalovanej smerom k
žalobcovi neboli preukázané, preto sa žalobca stotožnil s argumentáciou súdu v bode 16 odôvodnenia
rozsudku. K právnej otázke výpožičky vozidla žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení čestné

vyhlásenie požičiavateľa motorového vozidla zo dňa 02.12.2024. Z obsahu čestného vyhlásenia vyplýva
potvrdenie dohody
a preukázanie tých skutočností, ktoré žalobca tvrdí v konaní, a to, že nárok žalobcu na zaplatenie
cestovných náhrad v súvislosti použitím motorového vozidla je opodstatnený a nesporný. Žalobca je v
zmysle dohody s požičiavateľom povinný sa starať o technický stav motorového vozidla, a to uhrádzať
všetky povinné technické prehliadky, ako aj vymieňať všetky opotrebované časti motorového vozidla na

vlastné náklady. Rovnako je povinný udržiavať motorové vozidlo v riadnom technickom stave na jeho
užívanie a za týmto účelom je žalobca povinný uhrádzať všetky náklady spojené s technickou údržbou
vozidla. Cestovné náhrady za používanie predmetného motorového vozidla znáša žalobca výlučne sám.
V tomto smere žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2369/2003. Žalobca
preukázal, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná paušálna cestovná náhrada

zohľadňuje amortizáciu vozidla, povinné zmluvné, havarijné poistenie, opravy
a údržbu motorového vozidla, opotrebenie a výmenu pneumatík, rôznych druhov filtrov, motorového
oleja a rôzne ďalšie náklady a poplatky spojené s technickou údržbou a mobilitou motorového vozidla.
Na týchto nákladoch a poplatkoch sa podieľa výlučne žalobca. Tie sa zvyšujú aj počtom najazdených
kilometrov, ktoré žalobca zbytočne vynaložil za účelom realizácie styku s maloletým, ktorý žalovaná

preukázane zmarila svojim konaním. Pri vyčíslení nákladov spojených s použitím vozidla za účelom
realizácie styku sa prihliada na paušálne náhrady nákladov obdobného používania osobných vozidiel
na iné účely (R 12/1990). Na tie sa vzťahuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v
zmysle ktorého patrí základná náhrada zamestnancovi bez ohľadu na to, či je použité motorové vozidlo
vlastné alebo prenajaté (odplatne alebo bezodplatne) a vždy vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady

uvedené
v ust. § 7 zákona. Nie je zákonná podmienka, aby na vyplácanie uvedených náhrad muselo ísť
ovlastnémotorovévozidlo.Žalobcapreukázalvznikškodyvcelomrozsahu,vrátanecestovnýchnáhrad,
preto prijatie odlišného záveru by bolo hrubým zásahom do princípu právnej istoty a predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia. Žalobca súhlasil s konštatovaním súdu v bode 18 odôvodnenia rozhodnutia. Pri

námietkach žalovanej k priznanej náhrade trov konania žalobca poukázal na správne konštatovanie
súduvbode22odôvodneniarozsudku.Podaniežalôbzajednotlivénerealizovanéstretnutiasmaloletým
nemôže byť zjavným zneužitím práva, a to aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza
č.k. 8C/34/2022-67, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej na spojenie vecí, vrátane predmetnej veci.
Žalovaná dlhodobo a účelovo bez ospravedlniteľného dôvodu bráni v styku maloletého so žalobcom,

pričom žalobca sa len domáha ochrany svojich práv, a to náhradou škody za zmarený styk. Žalovaná
nepreukázalašikanóznesprávaniealebozneužitieprocesnýchprávžalobcuscieľompoškodiťžalovanú.
Z konania žalovanej je zrejmé, že sa jednalo o úmyselný účelový postup tak, aby žalobcovi zmarila
styk s maloletým, porušujúc tak právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o úprave rodičovských
práv a povinností. Preto žalovaná v zmysle § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu

spôsobenú žalobcovi svojim protiprávnym konaním, pretože žalobcu nedôvodne obmedzila na riadnom
výkone rodičovských práv vo vzťahu k maloletému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti vo výroku II. je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1
CSP spolu so súvisiacim výrokom III. o trovách konania, pričom
v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne odôvodnenie,
s ktorým sa stotožňuje.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd pripustil zmenu žaloby, odvolaním napadnutý
nebol,pretozostalorozhodnutiesúduprvejinštancievtejtočastiprávoplatnéarozhodnutímodvolacieho
súdu nedotknuté.9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.

Odvolacie námietky žalovanej boli totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, s
ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal a so všetkými námietkami sa náležite vysporiadal. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal
preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval

správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil
konečný záver o dôvodnosti žalovaného nároku a závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé,
akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám v zmysle ust. § 220 CSP. Námietky žalovanej uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnila

už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v
odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

11. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

12. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu vzniku v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti a zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky
musia byť splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno

ohľadnenichležínapoškodenom.Zavineniejesubjektívnejpovahy,jehoexistenciavoformenevedomej
nedbanlivosti sa predpokladá. Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná
súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť
predvídateľná. Porušenie právnej povinnosti musí byť preukázané, v predmetnom prípade sa jedná o
právnu povinnosť uloženú rozhodnutím súdu o úprave styku otca /žalobcu/ s maloletým dieťaťom. Podľa

výkladu súdnej praxe sa škodou rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne
vyjadriť v peniazoch. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná
v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré
treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné a účelné /nález Ústavného

súdu SR sp. zn. 177/08/.

13. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody od žalovanej, ktorá mu
vznikla zmareným stykom s maloletým dieťaťom, keď napriek tomu, že dňa 01.05.2022 pricestoval do
miesta bydliska dieťaťa, kde si ho mal prevziať, žalovaná mu styk s maloletým neumožnila, dieťa na styk

nepripravila tak, aby bol styk zrealizovaný v zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia.

14. Žalovaná namietala správnosť právneho posúdenia zodpovednosti za škodu a mala za to, že neboli
správne posúdené predpoklady vzniku jej zodpovednosti za škodu, a to zavinenie a protiprávny úkon /
konanie/, keď súdom nariadený styk žalobcu s maloletým sa neuskutočnil dňa 01.05.2022 pre vôľu

maloletého, pretože maloletý styk s otcom odmietal a žalovaná považovala svoje konanie za také, ktoré
sledovalo najlepší záujem maloletého. Poukázala na to, že nemôže zodpovedať žalobcovi za škodu,
ktorú si zapríčinil sám žalobca svojim konaním, pre ktoré maloletý odmieta styk so žalobcom. Žalovaná
popieralaporušenieprávnejpovinnostiauvedenéodôvodňovalapoukazomajnaskutočnosť,žekškode
došlo v dôsledku nerešpektovania právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia zo strany

žalobcu a taktiež namietala, že súd prvej inštancie sa v danom prípade vôbec nezaoberal najlepším
záujmom maloletého dieťaťa vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti, z ktorej žalovanej vyplýva
povinnosť nahradiť žalobcovi škodu. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil odvolacie námietky
žalovanej ako nedôvodné. Žalobca sa domáhal náhrady škody titulom vynaložených cestovnýchnákladov na cestu do miesta bydliska maloletého syna dňa 01.05.2022 za účelom realizácie styku so
synom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
v tomto čase existovalo právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Prievidza

č.k. 18P/54/2019-2309 zo dňa 20.12.2021, ktoré žalobcovi umožňovalo styk s maloletým okrem iného i
dňa 01.05.2022. V zmysle uvedeného uznesenia bol žalobca oprávnený stretnúť sa s maloletým synom
každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do
15.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou od 01.03.2022 bol žalobca oprávnený na stretnutie
smaloletýmsynomkaždýnepárnytýždeňvkalendárnomrokuvždyvsobotuod10.00hod.do15.00hod.

bez prítomnosti žalovanej a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej. Žalovanej
bola zároveň uložená povinnosť maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a
stretnutie umožniť s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom
v H., J. K. J., pred kultúrnym domom, prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti.

15. Práve okolnosť, že v rozhodnom čase existovalo vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré ukladalo

žalovanej povinnosť maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť, neumožňuje prijať záver,
že žalovaná tak nemusela urobiť z dôvodov, ktoré uvádza. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia
orgánu verejnej moci, ktorá umožňuje vynútenie splnenia povinnosti uloženej takýmto rozhodnutím. Z
toho možno logicky dovodiť, že ten, komu je vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, musí túto
povinnosť splniť. Z tejto kategorickej požiadavky možno zľaviť v zásade iba v prípade, ak by splneniu

uloženej povinnosti bránili objektívne okolnosti. V opačnom prípade, pokiaľ by vykonateľné rozhodnutia
orgánov verejnej moci nemuseli byť v zásade kategoricky plnené, znamenalo by to popretie princípov
záväznosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a rozhodnutia verejnej moci by stratili na význame, ktorý
majú v rámci doktríny právneho štátu.

16. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo a nebolo v konaní sporné, že žalobca sa dňa
01.05.2022 dostavil do miesta bydliska maloletého za účelom realizácie styku s maloletým v zmysle
vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia súdu, avšak styk žalobcu (otca) s maloletým synom sa
neuskutočnil. Z výpisu SMS komunikácie bolo zistené, že žalobca kontaktoval dňa 01.05.2022 žalovanú
ohľadom odovzdania maloletého na styk, ktorý sa mal uskutočniť v ten deň, aby žalovaná nachystala

maloletého a následne žalovanej oznámil, že čaká na námestí. Žalovaná reagovala na sms správu a
uviedla, že maloletý syn plače a nechce ísť za žalobcom /otcom/. Žalobca sa dostavil pred bytový dom
žalovanej, žiadal odovzdanie maloletého, pričom žalovaná opätovne oznámila žalobcovi, že maloletý
nechce ísť a žalobcovi neodovzdala maloletého na styk.

17. Správne sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal posúdením porušenia právnej povinnosti na
strane žalovanej. Rovnako tak pre posúdenie veci bolo potrebné zistiť, či tu boli také okolnosti, z ktorých
možno spoľahlivo vyvodiť, že vzniknutej škode nemohla žalovaná zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré bolo možné od nej objektívne požadovať.
Vpredmetnejvecizvykonanéhodokazovanianevyplývalo,žebyexistovalitakéobjektívneokolnosti,pre

ktorébykstykužalobcusmaloletýmdňa01.05.2022nemohlodôjsť.Žalovanávtejtosúvislostinamietala
vôľu maloletého, ktorý mal podľa žalovanej styk so žalobcom /otcom/ odmietať, a preto považovala
nesplnenie súdom uloženej povinnosti týkajúcej sa odovzdania maloletého na styk so žalobcom za
súladné s najlepším záujmom maloletého. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že záujem
maloletého dieťaťa je kľúčovým kritériom pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých detí, avšak v

predmetnom konaní
o náhradu škody bolo nevyhnutné vychádzať z toho, že dané kritérium (najlepší záujem maloletého
dieťaťa) bolo zohľadnené v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, a pokiaľ bolo v konaní
starostlivosti súdu o maloletého istým spôsobom rozhodnuté a rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť,
nebolo prípustné, aby súd v konaní o žalobcom uplatnenej náhrade škody súlad so záujmom maloletého

nanovo hodnotil alebo prehodnocoval. Posúdenie žalovanej, čo je v najlepšom záujme maloletého, preto
nepredstavuje okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť konania žalovanej a dokazovalo neexistenciu
zavinenia žalovanej. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalobca nežiadal styk s maloletým mimo
stanovených denných hodín, domáhal sa styku dňa 01.05.2022 v zmysle právoplatného rozhodnutia
súdu, preto ani námietka žalovanej, že žalobca sa predchádzajúci deň 30.04.2022 domáhal styku

s maloletým v rozsahu na prespanie, teda v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu, nie je dôvodná.
Treba mať na zreteli, že išlo o štvorročné dieťa závislé na matke, ktorá ho má vo svojej starostlivosti,
a tak má možnosť dieťa ovplyvňovať i po vôľovej stránke. Povinnosťou žalovanej bolo maloleté dieťa na
stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie so žalobcom umožniť, čo sa však v danej vecinestalo. Žalovaná nepreukázala existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné
stretnutie žalobcu s maloletým v predmetný deň realizovať.

18. Vychádzajúc z čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. V zmysle § 149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie
dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami

sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného
vyplýva, že medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia /bremeno
tvrdenia/
a dôkazná povinnosť, ktoré si však strany musia splniť do určitého okamihu konania /do vyhlásenia
uznesenia o skončené dokazovania konajúcim súdom/. Pokiaľ žalovaná chcela preukázať objektívne
okolnosti vylučujúce jej zodpovednosť za vzniknutú škodu s poukazom na znalecký posudok č. 5/2022

zo dňa 15.01.2023 a záverečné správy z vykonávaného ambulantného výchovného opatrenia zo dňa
27.08.2024, žalovaná mala tieto dôkazy predložiť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 03.10.2024, pričom tak neurobila. Keďže znalecký posudok
č. 5/2022 a záverečné správy žalovaná predložila až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v
odvolacom konaní, ktoré možno použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Odvolací súd v tomto
spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novoty zo strany
žalovanej v odvolacom konaní. Novo použité dôkazy žalovanej sa netýkajú procesných podmienok /

medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania,
neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci, spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom -
procesná spôsobilosť a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde
ani o situáciu, kedy žalovaná bez svojej viny nemohla predmetné dôkazy uplatniť a predložiť v konaní
pred súdom prvej inštancie.

Z uvedeného dôvodu, keď neboli zistené podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní, odvolací
súd na predložené nové dôkazy zo strany žalovanej v odvolaní pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

19. Odvolací súd zároveň v odvolacom konaní neprihliadol ani na žalovanou predloženú správu
vyhotovenúD.A.L.zodňa07.10.2024,nakoľkotátosprávaneobsahujedôležitézisteniaprerozhodnutie

v preskúmavanej veci. Predmetom tohto konania je náhrada škody spočívajúcej vo vynaložených
nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého a späť za účelom uskutočnenia styku
dňa 01.05.2022, vzhľadom na ktorú skutočnosť predmetná správa zo dňa 07.10.2024 nevypovedá nič
o vtedajšom psychickom stave maloletého.

20. Odvolací súd považoval pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
za významné, že žalovaná v prípade styku, ktorý mal byť realizovaný dňa 01.05.2022, žalobcovi včas
neoznámila, že jeho styk s maloletým sa uskutočniť nemôže z objektívnych dôvodov, pričom za takéto
dôvody nemožno považovať odmietnutie styku so žalobcom zo strany maloletého. Neuskutočnenie
styku nie je v danom prípade možné pripisovať iba odmietavému postoju u maloletého tak, ako to tvrdí

žalovaná. Žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo splnenie si súdom
uloženej povinnosti maloletého syna na styk s otcom /žalobcom/ riadne pripraviť, teda nepreukázala, že
by vyvinula akékoľvek opatrenia smerujúce k upokojeniu maloletého, k pozitívnej motivácii maloletého
a k riadnemu odovzdaniu maloletého na styk tak, aby sa predišlo vzniku škody. Pokiaľ ide o otázku
vzniku škody, v konaní bolo preukázané, že žalobca dňa 01.05.2022 absolvoval za účelom styku so

synom cestu osobným motorovým vozidlom zo svojho bydliska /H./ do miesta bydliska maloletého /
H./. Stretnutie sa však nezrealizovalo, nakoľko žalobcovi nebol umožnený styk s maloletým a žalovaná
neodovzdala maloletého na styk so žalobcom. V danej veci bolo preukázané porušenie povinnosti
žalovanej maloletého syna na styk so žalobcom riadne a včas pripraviť a styk so žalobcom umožniť.
Žalovaná zavinene zmarila styk maloletého so žalobcom, keď ho bez objektívneho dôvodu odmietla

odovzdať žalobcovi /otcovi/ a zároveň žalovaná nesplnila ani prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Občianskehozákonníka.Osplneníprevenčnejpovinnostibybolomožnéuvažovaťvtedy,akbyžalovaná
existujúcu objektívnu okolnosť žalobcovi včas oznámila a ten by tak nemusel zbytočne absolvovať cestu
do miesta bydliska maloletého, čo nebolo preukázané.21. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú skutočnosť, že v danom prípade je predmetnú situáciu, t.j.
vynaloženie uvedených cestovných výdavkov, potrebné posudzovať ako bežné riziko, ktoré znáša

žalobca, s týmto názorom sa odvolací súd nemôže stotožniť. O bežnom riziku, že môže dôjsť k
zbytočnému vynaloženiu cestovných nákladov, by bolo možné hovoriť v prípade neuskutočnenia
bežného stretnutia nenariadeného súdnym rozhodnutím, ku ktorému z rôznych dôvodov nedošlo.
V danom prípade však žalovaná mala súdom nariadenú povinnosť maloletého odovzdať žalobcovi,
uskutočnenie styku sa predpokladalo a žalobcovi nebol vopred oznámený žiaden objektívny dôvod jeho

neuskutočnenia. Na uvedenú situáciu pri rozhodovaní o náhrade škody tak nemožno podľa názoru
odvolacieho súdu aplikovať žalovanou tvrdený koncept ,,bežného životného rizika“.

22. V odvolaní žalovaná namietala i výšku cestovných nákladov, ktoré boli žalobcovi priznané. Vytýkala,
že žalobca sa do miesta bydliska maloletého za účelom jeho prevzatia dostavil na motorovom vozidle,
ktorého nie je vlastníkom, pričom uvedené užíval na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 24.09.2021

uzavretej na dobu neurčitú, ktorá je bezplatným právnym úkonom, a preto žalobcovi nevznikol nárok na
paušálnu náhradu cestovných nákladov. Odvolací súd s týmto konštatovaním žalovanej nesúhlasí, súd
prvej inštancie vysvetlil svoje úvahy ohľadom rozsahu /výšky/ týchto nákladov, s ktorým hodnotením
a následným právnym posúdením odvolací súd v celom rozsahu súhlasí. Podľa právnej teórie
bezodplatnosti zmluvy o výpožičke neodporuje, ak si zmluvné strany v súvislosti

s opotrebovaním vypožičanej veci dohodli určitú náhradu /porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 28Cdo 2369/2003/. Nie je relevantná ani obrana žalovanej v odvolaní, že žalobca nie je vlastníkom
predmetného motorového vozidla, nakoľko podľa zákona č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách, v zmysle ktorého vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady bez ohľadu na
to, či je použité vlastné motorové vozidlo alebo prenajaté /porovnaj R12/1990/. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, vec po
právnej stránke správne posúdil a správne rozhodol, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 127,89
eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 11.06.2024 do zaplatenia.

23. Žalovaná namietala aj výrok III. o náhrade trov konania. Poukázala na to, že súd mal aplikovať

ustanovenie § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Okrem iného mala za to, že konanie žalobcu, keď tento podal niekoľko takmer identických
žalôb, je účelové s cieľom uškodiť žalovanej a v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd konštatuje,
že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP, ktorého použitia sa žalovaná dovoláva, prichádza

do úvahy v prípadoch, keď sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti súd neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán
sporu. Odvolací súd konštatuje, že podanie žalôb za jednotlivé nerealizované stretnutia so synom, kedy
porušovala zákonnú povinnosť žalovaná, nemôže byť zjavným zneužitím práva. Odvolací súd svoj názor

odôvodňuje aj s poukazom na vydané uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.12.2022 č. k.
8C/34/2022-67, ktorým súd zamietol návrh žalovanej na spojenie vecí vedených na Okresnom súde
Prievidza pre neefektívnosť z dôvodu, že jednotlivé veci strán sporu, ktorých predmetom je náhrada
škody z titulu nerealizovaných stykov žalobcu
s dieťaťom, sa líšia skutkovými tvrdeniami strán sporu, exekučnými titulmi, štádiom konania

a požiadavkou na vykonanie dokazovania. Za týchto okolností ani odvolací súd nezistil existenciu takých
výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.
Už z tohto procesného postupu okresného súdu je potrebné vyvodiť záver, že samotný súd svojim
rozhodnutím o nespojení vecí na spoločné konanie akceptoval ako správny postup žalobcu, ktorý si
svoje nároky proti žalovanej uplatnil samostatnými žalobami. Rovnaký názor zdieľa aj odvolací súd v

prejednávanej veci.
V predmetnom spore bol vo veci samej plne úspešný žalobca, keď súd prvej inštancie výrokom II. jeho
žalobe vyhovel, preto súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods.
1 CSP.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom III. o
trovách konania.25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktorú náhradu

trov odvolacieho konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).