Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723201907
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723201907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXXXX/XX, C., zastúpená: AK JUDr. Daniela Harkabusová, PhD., s. r. o., so sídlom Ambra Pietra
10645/17, 036 01 Martin, IČO: 55 897 967, a otec G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. A. XXXX/
XX, C., zastúpený: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o.. so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO:
36 868 108, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu

otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 17P/13/2023-199 zo dňa 24. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17P/13/2023-199 zo dňa 24. januára 2024 vo výroku I., II.,
III., IV., V. a VII. p o t v r d z u j e .

Konanie o odvolaní matky v časti napadnutého výroku VI. rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
17P/13/2023-199 zo dňa 24. januára 2024 z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. rozhodol, že otec je povinný platiť na
maloletú zvýšené výživné v sume 150 Eur vždy do 25. dňa v mesiaci, k rukám matky vopred, počnúc
dňom 01.09.2023; výrokom II. povolil otcovi splácať zameškané výživné od 01.09.2023 do 31.12.2023
v sume 200 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 5 Eur splatných spolu s bežným výživným;
výrokomIII.upravilstykotcasmaloletouvrozsahu-každýutorokaštvrtokod15:00hod.,kedyprevezme
otec maloletú v predškolskom zariadení do 18:00 hod., kedy maloletú otec odovzdá matke a každý párny

týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15:00 hod., kedy si otec maloletú prevezme v predškolskom
zariadení do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod., kedy otec maloletú odovzdá do
predškolského zariadenia. Pre prípad, že by sa maloletá nenachádzala v predškolskom zariadení, otec
maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná dieťa na styk riadne a včas
pripraviť; výrokom IV. upravil osobitnú úpravu styku otca s maloletou - počas vianočných sviatkov v
nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 18:00 hod. do 25.12. do 15:00 hod., počas veľkonočných
sviatkov v párnom kalendárnom roku od piatku od 15:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do

18:00 hod., počas leta od 01.07. do 10.07. príslušného roka a od 01.08 do 10.08. príslušného roka.
Počas osobitnej úpravy si otec maloletú prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá maloletú
na styk riadne a včas pripraví. Počas osobitnej úpravy sa všeobecná úprava styku nerealizuje; výrokom
V. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/185/2022 vo výroku o výživnom a vovýroku o styku otca s maloletou; výrokom VI. uložil rodičom a maloletému dieťaťu povinnosť podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte psychologicko-poradenských služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin v rozsahu minimálne 15. stretnutí, najdlhšie však na dobu šiestich

mesiacov; výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd citujúc § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 36 ods. 1 veta 1, 2 zákona o rodine, § 24 ods. 2
zákona o rodine, § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4 zákona o rodine preukázané, že

zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nie je v súlade s jej najlepším záujmom, zároveň
však vzhliadol potrebu upraviť styk otca s maloletou spôsobom odlišným od posledného rozhodnutia. Zo
samotného návrhu matky vyplýva, že počas pôvodnej úpravy styku maloletá často menila prostredie, čo
sa podpísalo na jej psychickej pohode negatívnym spôsobom. Uvedený záver konštatoval aj psychológ
referátu psychologicko-poradenských služieb úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý odporučil
predĺžiť intervaly styku otca s maloletou na 3 až 4 dni, podľa emocionálneho nastavenia maloletej.

Okresný súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj názor maloletej a upravil rozsah stretávania
maloletejsotcomvrozsahuuvedenýmvovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Akomiestopreberania
a odovzdávania okresný súd určil predškolské zariadenie, pričom touto formou sa snažil predísť
zbytočným stresujúcim situáciám pre maloletú, elimináciou vzájomných stretnutí rodičov maloletej,
ktorí sa ani v prítomnosti maloletej nedokázali vyvarovať značne konfrontačných postojov. Rozsah

stykuotcasmaloletourešpektujeodporúčaniapsychológareferátupsychologicko-poradenskýchslužieb
úradu práce sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k dĺžke prespávania. Vzhľadom k tomu, že okresný
súd bol presvedčený, že aktuálne rodičia nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, považoval za
potrebné upraviť aj styk otca s maloletou v osobitnej úprave, teda počas vianočných, veľkonočných a
letných prázdnin. Rozsah styku určený napadnutým rozhodnutím je podľa okresného súdu odrazom

dôkaznej situácie, pretože všetci svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí, zhodne potvrdili, že otec sa
o dieťa dokáže postarať, je starostlivý a maloletej sa venuje. Okresný súd zdôraznil, že vykonaným
dokazovaním rovnako bolo preukázané, že obaja rodičia sú milujúcimi rodičmi, ktorý každý z rodičov
dokáže mimoriadnym spôsobom maloletú obohatiť, intenzívny kontakt s oboma rodičmi je prínosom pre
maloletú a v jej najlepšom záujme. Dôkazná situácia tiež preukázala, že maloletá prechováva vrúcny a

srdečný vzťah k obom rodičom, preto mal okresný súd za to, že takto upravený styk otca s maloletou
bude v najlepšom záujme maloletej.

3. Okresný súd konštatoval, že rovnako bola preukázaná výrazná zmena správania maloletej
v poslednom roku, na čo poukazovala matka, ktorú potvrdili aj svedkovia, rovnako vyplynula aj zo

zvukových a obrazových záznamov. Podľa okresného súdu zmena správania maloletej nie je výrazom
negatívneho vzťahu ani k jednému z rodičov, ale dôsledkom výrazného rodičovského konfliktu, ktorému
je maloletá neustále vystavovaná. Okresný súd rodičovský konflikt neprehliadal, pokúsil sa aj v priebehu
konania o nápravu stavu tým, že rodičov odoslal na referát psychologicko-poradenských služieb úradu
práce sociálnych vecí a rodiny, avšak vzhľadom na závažnosť vzájomných negatívnych emócií rodičov

toto nebolo dostačujúce. Nakoľko súd musí prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie nápravy, tak
okresný súd uložil výchovné opatrenie napadnutým rozsudkom.

4. Vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného okresný súd zistil, že na strane otca od
posledného rozhodnutia súdu (01.12.2022) nedošlo k výraznej zmene majetkových pomerov. V čase

predchádzajúceho rozhodovania súdu matka poberala rodičovský príspevok, ktorý prestala poberať
v máji 2023, následne bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberala po dobu šiestich
mesiacov podporu v nezamestnanosti. V januári 2024 matka bola bez akéhokoľvek príjmu s tým,
že si rozbiehala súkromnú prax. Na strane matky došlo k zmene majetkových pomerov negatívnym
spôsobom. Na strane maloletej došlo k zmene pomerov tým, že začala navštevovať materskú školu,

s čím sú spojené poplatky vo výške 100 Eur za materskú školu a 2,90 Eur stravovanie/deň v škôlke.
Okresný súd konštatoval dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného len do výšky 150 Eur mesačne
počnúc 01.09.2023, a to vzhľadom k tomu, že práve k tomuto dátumu nastala výrazná zmena pomerov
na strane maloletej, ktorá je spojená s návštevou materskej škôlky. Zameškané výživné za obdobie od
01.09.2023 do 31.12.2023 v sume 200 Eur umožnil okresný súd otcovi splácať v splátkach po 5 Eur

mesačne. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).5. Proti výrokom I., III. a výrokom IV. až VII. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

zmenil alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že návrh na zmenu úpravy styku maloletej s
otcom podala z dôvodu, že rozsah styku upravený posledným rozhodnutím súdu a jeho praktizovanie
má vážne následky na ďalší vývin maloletej, pretože stavy maloletej a jej psychické rozpoloženie
môžu zásadným spôsobom tento vývin ovplyvniť a možno aj navždy poznačiť. Časté alebo pravidelné
odlučovanie dieťaťa na dlhší čas od matky v nízkom veku vplýva na jeho vnútorné rozpoloženie a

v neposlednom rade odlúčenie dieťaťa od matky spôsobuje, že matka má znemožnené túto potrebu
kontaktu dieťaťa napĺňať, v danom prípade už dlhú dobu. Od samotného začiatku po odlúčení od otca
prežívala maloletá odchody a odlúčenie od nej veľmi ťažko. Mala len 2 roky, pri odchodoch plakávala.
Otec vyvíjal nátlak, že odchod maloletej s ním musí vždy zabezpečiť, a to aj pod hrozbou volania polície.
Ešte vplyvom pretrvávajúceho strachu zo skúsenosti počas spolužitia s otcom a obáv z jeho správania
sa podvolila a šla proti svojmu prirodzenému materinskému cíteniu. Tento stav trval aj neskôr, pričom

sa dozvedela, že maloletá po tom, ako odišla s otcom, plakávala. Sám otec pred svedkom priznal, ako
maloletá za ňou často plače, keď je s ním. Obdobne otec hovoril, že je to jej vina, že maloletá je bez nej
a že tam môže kedykoľvek prespať a vrátiť sa k nemu. Otec už vtedy maloletú využíval ako prostriedok
na to, aby ju citovo vydieral. Maloletá má aktuálne znaky správania, ktoré nie je možné hodnotiť ako
bežné, ktoré by bolo možné prehliadať a tieto neriešiť. Prvé príznaky u maloletej boli v čase, kedy pri

odlúčeniach na jednu noc bolo zjavné, že je to pre ňu náročné a jej psychický stav sa už vtedy zhoršoval.
Aktuálne nastavený styk otca s maloletou, teda odlúčenie na 4 noci každý druhý týždeň môžu aktuálny
psychický a už aj fyzický stav maloletej zhoršiť. Pod vplyvom takéhoto rozhodnutia je vážna hrozba toho,
že následkom rozhodnutia a jeho realizovaním bude prehĺbená symptomatológia dieťaťa a ohrozenie
potreby jeho psychickej stabilizácie.

6. Matka v odvolaní uviedla, že ďalším rizikovým faktorom vo vývine maloletej je aj osobnosť otca.
Javí sa byť potrebné, aby súčasťou súdneho procesu vzhľadom na už prebiehajúcu symptomatológiu
maloletej, bolo aj súdnoznalecké posudzovanie maloletej a v rámci toho aj jej rodičov. Vníma otca
ako osobnosť s manipulatívnymi tendenciami a emočným vydieraním, zvýšenou mierou agresivity a

nezrelými obranami ako je projektívna identifikácia. Podľa matky iba objektívny nezávislý znalec môže
vec právne posúdiť a určiť podmienky vnútorného stresu maloletej výrazným spôsobom vyskytujúce sa
pri úprave stretávania sa s otcom. Je presvedčená, že pokiaľ nedôjde k zmene stretávania, je psychický
vývin maloletej vplyvom osobnosti otca ohrozený, čoho dôsledky bolo možné pozorovať v minulosti a
akútne aj v tomto období značne rozsiahlejšom a vypuklejšom rozsahu. Narcistický rodič svoje dieťa

nedokáže vnímať ako oddelené, prežívajúce samostatne. Toto sa deje na maloletej opakovane, kedy je
zjavné, že otec si svoje ublíženia opakovane projektuje do maloletej a v tejto svojej skreslenej predstave
akože maloletej vlastne pomáha tým, že jej veci vysvetľuje „hovorí jej pravdu“. Neustále otec pokračuje
v manipulácii, nerozlišuje medzi svojím a maloletej prežívaním a potrebami, používa ju na úľavu vlastnej
krivdy ako prostriedok ako ublížiť jej. Zaťahovaním trojročného dieťaťa do konfliktu medzi rodičmi je pre

maloleté dieťa vysoko ohrozujúce, narúša jeho vnútornú integritu, dôveru v rodičov, a tým pádom aj vo
svet. Takéto správanie otca voči maloletej potvrdzuje jej obavu, že to, čo sa prejavuje v jej prežívaní a
následne v správaní, je nepriamym dôsledkom vplyvu otca.

7. Matka ďalej k odvolaniu uviedla, že od februára 2023, kedy otcovi zamedzila vstup do bytu, sa

u maloletej začali objavovať prejavy rozbiehajúceho sa syndrómu zavrhnutého rodiča. Otec maloletú
opakovane informoval o podrobnostiach konfliktov medzi rodičmi, pričom vždy vystupoval v pozícii
obete, ako ten, komu je krivdené a ubližované. Uvedené správanie otca vyplýva aj z toho, že po
poslednom pojednávaní maloletej z vlastnej iniciatívy uviedol, že svedkyne v konaní o ňom tvrdili, že nie
je dobrý otec, nevie sa o maloletú postarať a že klamali. Maloletú to nahnevalo, pretože má otca rada a

prirodzene mu verí, avšak aj zo samotnej zápisnice z pojednávania je zrejmé, že ani jedna zo svedkýň
nepomenovala otca v zlom svetle vo vzťahu k maloletej a starostlivosti o ňu. Očierňovanie jej osoby
v očiach maloletej, ako aj časté vzájomné odlúčenie, postupne deformovali vnútorný svet maloletej až
tak, že táto sa v týchto dezinformáciách nevie orientovať a výsledok je absolútny stres maloletej pri
stretávaní sa s otcom. Toto všetko má za následok narúšanie vzťahovej väzby medzi ňou a maloletou,

lebo maloletá sa na jednej strane na ňu teší, má ju rada a na druhej strane po príchode od otca je plná
hnevu, nadáva, plače, bije sa a pľuje na ňu a stráca sa v tom, čo je jej prežívanie a čo je emócia prebraná
od otca. Tento stav sa nelepší, práve naopak sa zhoršuje, a tým sa zhoršuje aj fyzické zdravie maloletej.
Narušená komunikácia výrazne ovplyvnila riešenie aj zdravotných problémov maloletej, v súčasnosti samaloletej vyskytol problém s pomočovaním, a to aj cez deň. Problémy sa vyskytujú najmä vtedy, keď
maloletá sa vráti s tým, čo jej otec povedal na ňu alebo jej okolie, teda, keď je vo výraznejšom napätí.
Naopak nespochybniteľný poznatok z pozorovania maloletej je, že v čase dlhšieho času stráveného v

jej domácnosti, napríklad z dôvodu choroby otca, sa maloletá upokojí, odznejú agresívne prejavy, bitie
seba alebo jej, nadávanie, pľutie, ohrýzanie nechtov, obhrýzanie ďasien na vnútornej strane líc, nutkavé
močenie. Matka má za to, že popisované negatívne prežívanie a správanie u maloletej je dôsledkom
neprimerane častého odlučovania od materskej osoby, striedanie prostredia, režimu, nedodržiavanie
spánkových časov v čase, keď je u otca, chaos vo vonkajšom svete, narušený vzťah medzi rodičmi,

narušená komunikácia, ktorá je konfrontačná, a tým pádom nefunkčná, manipulácia zo strany otca.

8. Matka v odvolaní uviedla, že ak má byť rozhodované o ďalšom zdravom vývine maloletej, tak je
potrebné styk maloletej s otcom znížiť na takú úroveň, ktorá neublíži vzťahu maloletej s otcom a
zároveň bude pre maloletú vhodná. Má za to, že popísané a preukázané prejavy v správaní maloletej,
sú varovným signálom pred tým, že sa s maloletou deje niečo zásadné, čo nie je dôsledkom len

odovzdávania a preberania maloletej, ako to bolo chápané v súdnom procese. Je zarážajúce, že pri
dôkazoch, ktoré sú v súdnom spise založené, okresný súd pristúpil k tomu, že vytvoril priestor na 4
noci u otca bez kontaktu s matkou. Úplne primeraným na stabilizovanie tohto vzťahu matka považuje
čas stretávania skrátiť maximálne na 2 noci, teda od piatka do nedele večera, a to každý druhý víkend.
Rozsah stretávania počas dvoch poobedí v týždni nerozporuje. Navrhla, aby všeobecná úprava styku

otca s maloletou prebiehala v rozsahu každý druhý víkend od piatku od 15:00 hod. do nedele do 16:00
hod. a v utorok a v utorok alebo vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. Podľa matky takto stanovený
rozsah styku je plne štandardným stykom rodiča s maloletým dieťaťom pri rešpektovaní toho, že dieťa
navštevujepredškolskézariadenie,žeztohtozariadenia,vktoromsacítidobrenebudesvojvôľourodičia
vytrhávané. Takýto rozsah styku by viedol k stabilizácii správania sa maloletej, a to zažitím si určitého

režimu stretávania sa, ktorý bude plne opodstatnený za cca 2 roky pri návšteve školského zariadenia.

9. Matka poukázala v odvolaní na to, že otec maloletého dieťaťa, ako aj starý otec v konaní tvrdili
spoločne so svedkom I. J., že žiadne zmeny v správaní maloletej v ňou naznačovanom smere
nepozorujú, avšak samotná výpoveď otca toto správanie maloletej pri odovzdávaní si maloletej rodičmi

plne potvrdili. Matka nespochybnila skutočnosť, že krátkodobý pobyt na farme na odlúčenom mieste za
prítomnosti otca je v záujme maloletej, a to hlavne preto, že je vhodné vytvárať kontakt maloletej aj s
týmito osobami a s týmto prostredím, avšak nie v takom rozsahu ako to určil okresný súd. Celkový rozsah
hodín, ktoré stanovil okresný súd pre pobyt dieťaťa u otca je mesačne cca 264 hodín, čo zodpovedá 11
dňom. Za účelom kontaktu maloletej s otcom sa matke javí byť vhodné stretávanie sa maloletej s otcom

počas týždňa v rozsahu, aký určil súd. Ako nevhodná sa javí úprava styku každý párny týždeň od štvrtka
do pondelka. Tento čas je neprimerane dlhý a maloletá sa nebude vedieť z vyššie uvedených dôvodov
s takýmto odlúčením od nej vysporiadať.

10. Pri zohľadnení skutočnosti spomínanej maloletou, teda, že má záujem byť s deťmi brata otca, je

potrebné poukázať podľa matky na to, že tieto podľa nastaveného styku s otcom trávia na farme iba
každý druhý víkend v rozsahu piatok až nedeľa, čo evidentne vplýva na to, že v tomto období by bolo
vhodné určiť aj styk otca s maloletou, aby bratranci a sesternica boli spolu na farme. Nakoľko má záujem,
abymaloletábolavkontaktesosobamipribližnerovnakéhoveku,nemôžeakceptovať,abybolamaloletá
odkázaná na víkendové pobyty iba za prítomnosti otca, prípadne starých rodičov na odľahlom mieste,

na ktorom sa farma nachádza.

11. Čo sa týka osobitnej úpravy styku otca s maloletou, matka v odvolaní uviedla, že rozporovala, že
v nej dochádza ku kolízii každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtku od 15:00 hod. do pondelka
do 08:00 hod., počas vymedzeného obdobia uvedeného v osobitnej úprave. Touto osobitnou úpravou

okresný súd stanovil, že maloletá má právo stretávať sa s otcom v nepárnom kalendárnom roku od
23.12. do 25.12. daného roku. Podľa matky je potrebné túto osobitnú úpravu nastaviť aj pre ňu počas
vianočných sviatkov, pretože do budúcna sa stane to, že osobitná úprava spolu so všeobecnou úpravou
spôsobia, že matka nebude mať počas týchto výnimočných dní žiaden, respektíve obmedzený styk s
dieťaťom. Preto navrhla, aby bola osobitná úprava nastavená aj pre ňu tak, že párny kalendárny rok

bude maloletú mať v starostlivosti od 23.12. do 25.12.. Obdobný problém nastáva aj pri osobitnej úprave
počas veľkonočných sviatkov. K osobitnej úprave počas leta matka uviedla, že maloletá nie je pripravená
ani nedokáže emočne zvládnuť odlúčenie od nej na 10 dní. S prihliadnutím na tieto okolnosti je v záujme
maloletej upraviť počas leta stretávanie maloletej s otcom v druhom týždni 7. mesiaca od pondelka donedele v prospech otca a v 3. týždni v tom istom rozsahu v prospech matky, t.j. každý z rodičov bude mať
právo stráviť s dieťaťom 7 dní. Čo sa týka mesiaca august je potrebné tiež upraviť styk otca s maloletou
v rozsahu 7 dní, kedy v prvom týždni bude mať v rozsahu 7 dní dieťa ona, v druhom týždni mesiaca

august otec. Táto úprava je zladená so 7 dňovou úpravu bratrancov dieťaťa, ktorí v rovnakom rozsahu
môžu tráviť prázdniny u svojho otca a rovnaký termín by bol opätovne vhodný pre spoločné prežitie
prázdnin. Žiadala, aby v rámci osobitnej úpravy bol upravený aj druhý májový týždeň každého roku v
čase od pondelka do nedele a druhý januárový týždeň kalendárneho roku v rovnakom rozsahu, a to za
účelom čerpania plánovaných dovoleniek pre jej osobu.

12. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku okresného súdu o zvýšení výživného matka v odvolaní
uviedla, že opodstatnenosť zvýšeného výživného vyplýva zo zmeny okolností a hlavne zmeny cien
potravín, zmeny potrieb dieťaťa, zmeny jej veku a návštevu predškolského zariadenia. Od novembra
2023 do marca 2024 nemala žiaden príjem okrem rodinných prídavkov a nepravidelne plateného
výživného zo strany otca vo výške 100 Eur. V čase rozhodovania okresného súdu boli monitorované

jej majetkové pomery zodpovedajúce príjmom a vlastneniu jednoizbového bytu. Boli zdokladované
odôvodnené potreby maloletej, čo sa týka stravy návštevy predškolského zariadenia, kultúrneho a
spoločenského vyžitia. Otec tvrdí, že je podnikateľom s príjmom 430 Eur mesačne, pričom potencialita
príjmu otca je podľa matky oveľa vyššia. Otcove náklady na stravovanie v reštauračných zariadeniach,
náklady na pravidelné presúvanie sa na farmu vlastným vozidlom, iné aktivity na farme zjavne

preukazujú, že príjem otca vo výške 430 Eur je stanovený iba pre účely tohto konania.

13. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s rodičmi maloletej ako aj s
maloletou vykonal pohovor, bol prítomný na všetkých vytýčených pojednávaniach vo veci samej, ako
aj pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa na okresnom súde zákonným sudcom. Konštatoval, že v

priebehu súdneho konania sa výrazne stupňoval rodičovský konflikt. Pri zisťovaní názoru maloletého
dieťaťa na súde, sa maloletá neprejavovala tak, ako na pohovore na úrade. Vzhľadom na toto zistenie
nastali obavy, že rodičovský konflikt má dopad aj na maloletú. V najlepšom záujme maloletej bolo okrem
eliminácie rodičovského konfliktu aj rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Okrem istoty bola napadnutým rozhodnutím zabezpečená stabilita maloletého dieťaťa, ktorá

je pre jej zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin dôležitá. Podľa kolízneho opatrovníka okresný
súd vykonal dostatok dôkazov v konaní, čím zabezpečil zachovanie práva na spravodlivý proces,
prihliadal na najlepší záujem maloletej ako prvoradé hľadisko pri svojej rozhodovacej činnosti a vyhol
sa zbytočným prieťahom. Napadnuté rozhodnutie súdu je racionálne a v najlepšom záujme maloletej.
Na pojednávaniach zdôrazňoval a apeloval na rodičov maloletej, že ich konflikt, správanie a prejavy

v prítomnosti maloletej sú iracionálne a spôsobilé vážne ohroziť zdravý psychický, fyzický a sociálny
vývin. V prípade jeho pretrvávania a stupňovania následne aj život a zdravie maloletej. Z vykonaného
pohovoru s maloletou bolo evidentné, že maloletá má rada rovnako oboch rodičov a je šťastná v ich
prítomnosti. Rodičom by preto malo v prvom rade záležať na jej dobre a šťastí a podľa toho by sa
mali začať aj správať. Úrad objektívne zhodnotil situáciu a apeloval na oboch rodičov, nakoľko na

oboch stranách boli zistené znepokojujúce nedostatky. Obaja rodičia sú zodpovední za výchovu a
zabezpečenie potrieb ich maloletej dcéry. Rodičia maloletej sú inteligentní, vysokoškolsky vzdelaní ľudia
s potrebným právnym a spoločenským povedomím, teda by mali poznať hranice a mať životné priority.

14. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zvýraznil, že obaja rodičia sú pri výkone

rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávny. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne
právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť,
že nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia si vzájomne nesmú brániť v styku s dieťaťom, ale dieťa
obojstranne motivovať, matka smerom k otcovi a opačne, otec smerom k matke. V otázke výchovy by
mali spolupracovať a byť jednotní. V tomto veku sú deti manipulovateľné, ovplyvniteľné a je vysoko

pravdepodobné, že rodičia svoju animozitu z rozpadnutého partnerského vzťahu riešia prostredníctvom
svojho maloletého dieťaťa, čo na dieťa pôsobí veľmi negatívne. Skutočnosť, že rodičia do animozity
voči sebe zaťahujú maloletú, nevrhá na nich dobré svetlo, ale vnáša pochybnosti o ich rodičovskej
spôsobilosti a mravnej vyspelosti.

15. Správanie otca, podľa kolízneho opatrovníka, ktoré opisuje matka, je potrebné eliminovať, najmä
v súvislosti so správaním maloletej po tom, ako príde k svojej matke a logicky si potrebuje vysvetliť a
ventilovať skutočnosti, ktoré s ňou preberá otec, najmä, ak sú adresované druhému rodičovi, ktorého
má maloletá rada. Hlavne, keď sa jedná o matku, ku ktorej majú deti v tomto veku silnejšiu citovú väzbu,je to dôležité. Škody, ktoré môže takýto programujúci rodič na psychike dieťaťa napáchať, sú vážneho a
dlhodobého charakteru. Tu je však potrebné zhodnotiť, či obmedzenie styku maloletej s otcom je jediným
a východiskovým riešením. Obaja rodičia sú povinní prekonať vzájomnú averziu a v záujme zdravého

vývojamaloletejjenevyhnutné,abysivybudovalikorektnévzťahy,ktorébudúviesťkrealizáciiprávaotca
stýkať sa s maloletou, ktorú nemá zverenú do výchovy. Matka nemôže otcovi brániť v styku s maloletou.
Práve naopak, je povinná vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí, maloletú pripraviť a
motivovať. Rovnako je potrebné, aby otec nerobil matke prieky, ale upokojoval situáciu bez prejavov
nevhodných emócií. Odovzdávanie a preberanie maloletej tak, ako prebieha, čo bolo prezentované

rodičmi na súde a preukázané prostredníctvom zvukovo-obrazových záznamov, je neprípustné. Tu je
potrebné poukázať aj na skutočnosť, že rodičia v týchto prípadoch neboli schopní eliminovať napätie
a traumatizáciu maloletej, ale priebeh zaznamenávať technickými prostriedkami, čo vzájomnú nervozitu
len stupňovalo. Maloletá sa začína uzatvárať, čo nie je vôbec žiaduce.

16. Kolízny opatrovník uviedol, že v súvislosti s konaním rezonuje aj otázka socializácie maloletej a

potreba navštevovať materskú škôlku v rámci predprimárneho vzdelávania. Je potrebné si uvedomiť, že
maloletá bude mať 4 roky a nie je zaradená do povinného predprimárneho vzdelávania, tzv. predškolskej
prípravy. Vo vzťahu k výživnému, kolízny opatrovník uviedol, že uvedená otázka je otázkou právnou,
ktorej riešenie a vyhodnotenie je v kompetencii súdu a úrad do nej vstupuje a zasahuje v rámci svojej
kompetencie len okrajovo. Okresný súd však podľa kolízneho opatrovníka posúdil vec komplexne a

náležite ju vyhodnotil a rozhodol. Nepovažuje za potrebné naďalej naťahovať tento spor, v ktorom je
primárne potrebná eliminácia rodičovského konfliktu ako východisková pred zabezpečenie zdravého
psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletej a ochrany jej života a zdravia. Prejavy maloletej,
na ktoré matka poukazuje, sú podľa názoru úradu prejavy nespokojnosti so správaním jej rodičov,
nakoľko podľa názoru úradu je maloletá aj vo svojom veku natoľko inteligentná, že dokáže toto konanie

vyhodnotiť a následne emocionálne spracovať svojím spôsobom a správaním. Maloletá, ktorá má rada
oboch rodičov a vzhliada k nim, sa nedokáže stotožniť s ich vzájomným bojom a nechce byť nástrojom
tohto konfliktu. Rodičia by si mali uvedomiť, že takéto konanie a správanie je predurčené a spôsobilé
vážne ohroziť život a zdravie maloletej, ktorej prejavy sú nateraz miernejšie a môžu sa prejaviť omnoho
vážnejšie. Zodpovednosť je v prvom rade vecou rodičov a nemožno ju spájať s prípadnou činnosťou

a rozhodovaním súdov, alebo orgánov štátnej správy zaoberajúcimi sa s rodinnoprávnou agendou.
Niektoré nevhodné prejavy správania maloletej, napríklad tie, o ktorých sa zmieňuje matka, môžu byť
znakom rozvíjajúcej sa, zatiaľ ešte diskrétnej, poruchy psychického vývinu dieťaťa, pričom ich príčinou
môže byť pretrvávajúci a stupňujúci sa rodičovský konflikt. Kolízny opatrovník odporučil, aby odvolací
súd v otázke styku otca s maloletým dieťaťom potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu, pričom

otázku určenia výšky výživného ponecháva na rozhodnutie odvolacieho súdu.

17. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s napadnutým rozsudkom nebol moc
spokojný, nakoľko obmedzil vo významnej miere jeho styk s maloletou. Čo sa týka výšky výživného,
táto bola zvýšená aj napriek tomu, že má veľké problémy, čo sa týka príjmov. Podotkol, že pracuje v

sektore poľnohospodárstvo, ktoré je výrazne poddimenzované a štát nedodržiava svoje záväzky, čo sa
týka dotácií. Výživné, ktoré bolo určené napadnutým rozsudkom, je pre neho vysoké, avšak po dohode
so svojimi rodičmi sa rozhodol odvolanie nepodať. Uvedomuje si, že maloletá má právo na dôstojné
materiálne zabezpečenie, a to aj napriek tomu, že jej matka v čase, keď sa rozhodli mať dieťa, vedela,
aké to pre neho bude finančne náročné. Zameškané výživné, ktoré bolo určené napadnutým rozsudkom,

matke doplatil. Na prvom pojednávaní prejednávanej veci po prečítaní správy týkajúcej sa na maloletej,
bolo zrejmé, že maloletá matku vníma ako osobu, ktorá pije kávičku, kdežto jeho vníma ako osobu, ktorá
sa jej maximálne venovala. Má pocit, že matka začala na uvedené žiarliť a začal mu zo života robiť peklo.
Vyslovene vymýšľa diagnózy a rôzne nezmysly, čo je smutné, vôbec nemyslí na potreby maloletej. Nikdy
matkufyzickynenapadolapokiaľpredkladáakodôkazmodriny,môžesalendomnievať,žetomázkoňa,

v časoch, keď spolu žili na farme. Matka účelovo podsúva súdu ospravedlňujúcu esemesku a dá ju vedľa
odfotenejmodriny,čojeúčelovopodsunutéamanipulatívne.Uviedol,žekomunikáciusmatkouskutočne
niekedy po jej provokácií ukončil vulgarizmom, čo však nie je z jeho strany bežné, ale provokácia matky
ho k tomu dohnala. Takýto slovník mu nie je prirodzený a mrzí ho, že sa nechal vyprovokovať, preto
sa jej ospravedlnil. Podotkol, že maloletá nebola účastná použitia vulgarizmov smerom k jej matke. Po

poslednom pojednávaní, keď si prišiel pre maloletú, matka mu ju odmietla vydať. Maloletej rozpráva o
tom, že s ním ísť nemusí, lebo tatík by ju nikdy nenútil. Otázne je, aká môže byť reakcia maloletej, keď
tam má takto podsunuté vyjadrenia. Samozrejme, nemá inú možnosť, keďže mu trieska dverami pred
očami,lenvolaťpolíciu,čojeabsurdné.Matkasiuvedenénahrávaaúčelovopodsúvaužvyprovokovanéreakcie. Maloletá potrebuje tak otca ako aj matku a ak bol okresný súd presvedčený o tom, že treba
situáciu stabilizovať, aby maloletá nebehala hore dole, tak pristúpil na takéto riešenie, pretože sa chce
o maloletú starať. K odvolaniu pripojil čestné vyhlásenia.

18. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že sa s ním takmer v celej časti stotožňuje.
Nesúhlasí však s jeho vyjadrením, pokiaľ sa týka jeho správania. Nie je si vedomý skutočnosti, že by
akýmkoľvek spôsobom smeroval svoje vyjadrenia v negatívnom zmysle na adresu matky. Osobe matky
sa ani v čase jej neprítomnosti v zásade nevyjadruje v zlom, práve naopak, maloletú sa snaží motivovať

ku vzťahu s matkou a ak aj nastane situácia, že maloletá, napríklad nechce odísť k matke, snaží sa
apelovať na jej dobré osobnostné vlastnosti, prípadne pozitívne zážitky, ktoré s matkou má. Ako už
opakovane uviedol, nie je jeho záujmom vzniknutú situáciu eskalovať, práve naopak, je toho názoru, že
situáciu treba ukľudniť a upustiť od nezmyselného osočovania.

19. Matka v odvolacej replike uviedla, že po vydaní napadnutého rozsudku sa pokúšala s otcom

komunikovať a chcela vyskúšať realizáciu styku upravenú napadnutým rozsudkom. Faktom je, že
komunikácia medzi ňou a otcom je náročná, čo sa odzrkadlilo aj na tom, že sa nevedeli dohodnúť
a styk prebiehal chaoticky a opätovne sa vrátili k realizácii styku v zmysle posledného rozhodnutia
súdu. Matka uviedla, že z realizácie styku v období od 29.03. do 19.04. je možné konštatovať, že
v období, keď bol realizovaný často meniaci sa styk s otcom (od 29.03.-30.3, od 01.04. do 02.04.,

05.04. do 08.04.), maloletá bola plačlivá, nervózna, nepokojná s výraznými agresívnymi atakmi, emočne
nestabilná, úzkostne sa dožadovala jej nepretržitej fyzickej prítomnosti. Taktiež mala po príchode od otca
problém v pondelok nastúpiť do škôlky, čo u nej nie je bežné. Keď bola maloletá dlhší neprerušovaný
čas s ňou, upokojila sa, stabilizovala sa, bola výrazne uvoľnenejšia a odovzdanie maloletej na styk
s otcom dňa 15.04. prebehlo oveľa pokojnejšie a bez relatívnych problémov. Nechce brániť otcovi

v styku s maloletou, naopak, má záujem, aby sa vzťah otca s maloletou vyvíjal. Faktom je, že
maloletej neustále zmeny a často realizované styky s otcom nerobia dobre. Pokiaľ však okresný súd
na jednej strane správne vyhodnotil, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nie je
v jej najlepšom záujme, tak rozsah styku upravený napadnutým rozsudkom upravil de facto formu
striedavej osobnej starostlivosti napriek tomu, že de jure sa jedná o jej výhradnú osobnú starostlivosť,

čo sa podľa nej vzájomne vylučuje. Ako vyplynulo z rozsiahleho dokazovania súdu prvej inštancie,
jednotlivé odovzdávania maloletej medzi rodičmi sú neúnosné z hľadiska stresu, ktorý maloletá zažíva.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že maloletá prežíva veľmi náročné obdobie sprevádzané
emočnými výbuchmi hnevu, frustrácie, nepokoja. Maloletá je vo veku, kedy je potrebné, aby sa mohla
adaptovať na nové prostredie v materskej škole, socializovať sa a hlavne zastabilizovať. Má však za

to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na tento stav maloletej nenadviazal, jeho následkom
nie je stabilizácia dieťaťa, ale ďalšie pokračovanie v striedaní maloletej medzi otcom a matkou. Medzi
ňou a otcom sú priepastné rozdiely v náhľade na režim dieťaťa, obedný spánok, návštevu materskej
školy a podobne. Má za to, že najskôr je potrebné maloletú stabilizovať z hľadiska pokojnej adaptácie
v materskej škole a až následne je možné uvažovať o rozšírení styku s otcom. Maloletá nie je zvyknutá

tráviť toľko nadväzujúcich dní po sebe bez nej tak, ako to upravuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie. Čo sa týka podaného odvolania proti výroku VI. napadnutého rozsudku, uvedené bolo podané
zdôvodupisárskejchyby,vtejtočastiberiematkaodvolaniespäťasvýrokomopodrobenísaodbornému
psychologickému poradenstvu súhlasí.

20. Otec v odvolacej duplike uviedol, že s matkou sa dohodli najskôr na tom, že si vyskúšajú nový
režim realizácie jeho styku s maloletou tak, ako bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom za matkinej
podmienky, že na začiatku je lepšie pre maloletú začať s realizáciou styku s nižším rozsahom stretávania
(3 dni), aby maloletá nebola v strese. S uvedeným súhlasil a urobil ústupok. Matka však v tejto
dohode nepokračovala a svojvoľne zmenila dni realizácie styku. Matka uvádza, že maloletá je po styku

frustrovaná, plačlivá, je v strese. Matka účelne zavádza a jej vyjadrenia nie sú pravdivé. Ak sa vytvorí
atmosféra, keď je maloletá strese, nie je to len jeho vinou, ale najmä správaním matky, ktoré je útočné,
vždy sprevádzané krikom, bez snahy vytvoriť určitý kompromis, aby boli všetky strany spokojné. Matka
koná len vo svojom záujme. Maloletá ho dokonca prosila, či by u neho mohla ostať aj viac nocí. Matka
jej prosbe vyhovela asi len dvakrát za posledné dva roky. Maloletá ho za posledné štyri mesiace asi

dvakrát poprosila v čase, keď si ju bol zobrať od matky, že by chcela ostať pri mame. Samozrejme, ho
to mrzelo, neurobil však žiadne obštrukcie a prosbe maloletej vyhovel a odišiel. Považoval za dôležité
ozrejmiť aj to, že dňa 12.04.2024 zavolal policajnú hliadku preto, lebo bol zúfalý, pretože matka mu
maloletú nechcela odovzdať a dokonca ho aj napadla.21. Matka vo svojom následnom podaní uvádza, že z psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa zo
dňa 17.06.2024 vyplýva, že maloletá má anamnézu rozvodu rodičov, dominantnou potrebou maloletej

je nekonfliktné prostredie, súdržnosť rodičov, ochrana pred ohrozením rodiny. Psychológ v správe
naznačuje, že maloletá si v sebe nesie témy, ktoré nevie riešiť. Maloletá prežíva niektoré témy jej
života konfliktne, niektoré udalosti v jej živote vyvolávajú pocit ohrozenia a potrebu ochrany, že môže
dôjsť k štiepeniu emocionálneho sveta. Uvedené sa zvykne objavovať pri pretrvávajúcim nedoriešenom
vzťahu rodičov dieťaťa, alebo príliš odlišných prostrediach rodičov. Psychológ v závere správy uvádza,

že pokiaľ vo vývine dieťaťa pretrváva nemožnosť prepájať oba rodičovské svety, alebo pretrváva hostilita
a verbálne znevažovanie jedného rodiča voči druhému, psychika dieťaťa musí používať dostupné
obranné mechanizmy príslušné veku, ale tým dochádza k dlhodobému narušeniu zdravého psychického
vývinu dieťaťa. Matka vzhľadom na konzultáciu s vyšetrujúcou psychologičkou a zo svojho vlastného
pozorovania rozumie prežívaniu maloletej tak, že v čase, keď je u otca štiepi svoj vnútorný svet, t.j.
nemôžeprežívaťaintegrovať,tedacelkovobyťprítomnáscelýmsvojímvnútornýmsvetom,ktorýzahŕňa

aj ju a emócie voči nej. Preto maloletá používa obranné mechanizmy, pomocou ktorých časť prežívania
voči nej musí odštiepiť a následne po príchode domov sa dostáva do stavu disociácie, kedy odštiepenú
časť nedokáže opäť zapojiť. Vníma ako ohrozujúce práve to, že maloletá štiepi a nemôže si dovoliť
u otca prežívať jej osobu vnútorne a teda dovoliť si vnútorne uspokojovať potrebu prítomnosti matky aj
keď s ňou nie je. Uvedené sa však nedeje, ak maloletá trávi čas v materskej škole, alebo u starej mamy.

Matka poukázala na záver správy, v ktorej sa uvádza, že na hlbšie posúdenie stavu maloletej, rodičov
a vzájomného vzťahu rodičov je potrebné súdnoznalecké vyšetrenie. Psychologička zároveň vyjadrila
na konzultácii potrebu terapie pre maloletú, ktorú je pripravená s maloletou absolvovať.

22. V ďalšom podaní matka navrhla nariadenie súdnoznaleckého dokazovania vo vzťahu k otázke

vhodného rozsahu styku otca s maloletou, pričom poukázala na závery Správy vypracovanej
Spoločnosťou PSYCHOLOGIA s.r.o. o dňa 17.06.2024. Robí všetko preto, aby otcovi umožnila styk
s maloletou podľa rozhodnutia súdu, snaží sa maloletú podporiť pri získavaní dôvery k otcovi.

23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto rozhodnutie okresného
súdu v napadnutých výrokoch I., II., III. IV., V. a VII. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods.

1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a konanie o odvolaní matky v časti odvolaním napadnutého výroku
VI. rozsudku okresného súdu podľa § 369 ods. 3, 4 CSP zastavil.

24. Ako prvé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380

ods.2 CSP).

25. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§
35CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky styku otca s maloletým
dieťaťom ako aj výšky vyživovacej povinnosti otca, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku na zmenu styku otca s maloletou a nároku na
zmenu výšky vyživovacej povinnosti, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so všetkými
podstatnými argumentami účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti

s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k
rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky § 220 ods. 2 CSP na
riadne a dostatočné odôvodnenie.

26. V danom prípade matka svojím odvolaním napadla rozsah upraveného styku otca s maloletou,
kedy argumentačne sa zamerala na otázku úpravy rozsahu styku otca s maloletou každý párny týždeňv kalendárnom roku od štvrtka do pondelka, na otázku osobitnej úpravy styku ako aj na výšku určeného
zvýšeného výživného.

27. Primárne odvolací súd uvádza, že pre rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí
byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa,

záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je
uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov
udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu

existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk
maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

28.Vprejednávanejvecimá,podľaodvolaciehosúdu,takakovkonečnomdôsledkuzohľadnilajokresný
súd, najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletej A.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci

osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 zákona o rodine. Každé
dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na
uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

29. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát

rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v
„najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného,
dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera,
musia byť v danom konaní preukázané (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19.
januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len

vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať
do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený
nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní
preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne
nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu len na samotnom tomto nesúhlase založiť

rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal
vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve
rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať.
Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten – ktorý
modelúpravystykudruhéhorodičasmaloletýmdieťaťomzhľadiskasledovaniajehonajlepšíchzáujmov.

Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po
citovej, rozumovej, emocionálnej stránke a vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý
vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym
atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
podľa odvolacieho súdu správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie zmeny
pomerov, dôvodnej pre zmenu posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou (§ 26
zákona o rodine), kedy od poslednej úpravy styku otca s maloletou rozsudkom Okresného súdu Martin
č.k. 9P/185/2022-96 zo dňa 01. december 2022 uplynulo len niekoľko mesiacov (6 mesiacov), avšak

vykonaným dokazovaním ani účastníkmi konania nebol sporný záver súdu prvej inštancie o zmene
pomerov na strane maloletej, odôvodňujúcej zmenu rozsahu styku otca s maloletou.31. Ako vyplýva z odvolania, matka nesúhlasí s rozsahom styku upraveným súdom prvej inštancie a
navrhla, aby odvolací súd zmenil všeobecnú úpravu styku tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s
maloletoukaždýdruhývíkendodpiatkuod15:00hod.donedeledo16:00hod.avutorokalebovoštvrtok

od 15:00 hod. do 18:00 hod., v ďalších svojich podaniach matka s úpravou styku otca s maloletou v rámci
pracovného týždňa v napadnutom rozsudku okresného súdu vyjadrila súhlas. V rámci osobitnej úpravy
styku otca s maloletou počas leta matka žiadala skrátiť 10 dňový interval styku otca s maloletou na 7
dní (v druhom týždni 7. mesiaca od pondelka do nedele, v druhom týždni mesiaca august od pondelka
do nedele). Takto upravený styk podľa matky zodpovedá záujmu maloletej a umožní otcovi dostatočne

podieľať sa na výchove maloletej.

32. Pokiaľ ide o nesúhlas matky s dĺžkou pobytu maloletej u otca (interval všeobecnej úpravy styku
štvrtok – pondelok každý druhý týždeň), pretože celkový rozsah hodín, ktoré stanovil okresný súd pre
pobyt maloletej u otca je mesačne cca 264 hodín, čo zodpovedá 11 dňom a maloletá sa nebude vedieť s
takýmto odlúčením od nej vysporiadať, odvolací súd, hoci ide o relatívne dlhší nepretržitý časový úsek,

nehodnotí styk upravený súdom prvej inštancie ako neprimeraný vzhľadom na vek maloletej a ani z
dôvodu matkou prezentovanej citovej naviazanosti maloletej na jej osobu. Uvedená úprava umožňuje
otcovi a maloletej stráviť spoločne nielen bežné pracovné dni, ale aj víkend, čo poskytuje priestor
na rozvoj hlbšieho vzťahu a zapojenie sa nielen do rôznych voľnočasových aktivít, ale zároveň aj do
povinností bežného pracovného týždňa. Matkou uvádzané obavy z možného nepriaznivého dopadu

dlhšieho odlúčenia od nej na maloletú sa odvolací súd snažil vyhodnotiť z pohľadu individuálnych
okolností prípadu, veku dieťaťa a jeho adaptability. Zvýrazňuje, že práve v tomto období života je
potrebná socializácia maloletej prostredníctvom role nielen matky, ale i otca, ktorý zámer sa nedocieli
len upevňovaním matkou konštatovanej silnej citovej väzby na jej osobu. V zmysle článku 5 písm. h)
zákona o rodine je potrebné vytvoriť podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma

rodičmi, nielen s matkou.

33. Odvolací súd rovnako nevzhliadol v prejednávanej veci dôvod pre postoj matky vyjadrený v odvolaní,
že nemôže akceptovať, aby bola maloletá odkázaná na víkendové pobyty iba za prítomnosti otca,
prípadne starých rodičov na odľahlom mieste, na ktorom sa farma nachádza a preto za vhodné

považovala určiť styk maloletej s otcom v období, keď sú v domácnosti otca prítomní bratranci
a sesternica maloletej. Rozhodujúcim hľadiskom v danej otázke je kvalita a bezpečnosť prostredia, v
ktorom sa maloleté dieťa počas styku nachádza. Z vyjadrenia maloletej (Správa kolízneho opatrovníka
zo sociálneho šetrenia zo dňa 25.9.2023, č.l. 33 spisu okresného súdu) jednoznačne vyplýva, že
maloletá chodí k otcovi rada, lebo sú tam zvieratká, dedko a babka; otec jej pripravuje jedlá,

ktoré obľubuje; má rada ocina aj maminu. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo dostatočne
preukázané, že otec je nepochybne spôsobilý o maloletú sa postarať. Zároveň otec má aj vo svojej
domácnosti vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú a má aj eminentný záujem
byť jej plnohodnotným rodičom a tráviť s ňou čo najviac času. Výsledky vykonaného dokazovania
nenasvedčujú tomu, že by prostredie farmy bolo nevhodné pre maloleté dieťa. Naopak, ide o prostredie,

ktoré poskytuje dostatok príležitostí na aktivity primerané veku dieťaťa, pričom prítomnosť otca a
starých rodičov zabezpečuje jeho starostlivosť a bezpečnosť. Preukázané veľmi dobré vzťahy medzi
otcom a maloletou ako aj medzi starými rodičmi zo strany otca a maloletou, nevzbudzujú žiadne
pochybnosti o schopnosti maloletej bez problémov sa prispôsobiť novému modelu stretávania, pokiaľ
ju rodičia správne na takéto stretávanie nastavia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že

jedným z kľúčových aspektov rozhodovania o úprave styku je zabezpečenie pravidelného, stabilného
a predvídateľného režimu pre dieťa. Synchronizácia styku otca s maloletou výhradne podľa časového
rozvrhu prítomnosti ďalších členov rodiny by mohla viesť k narušeniu stability styku a komplikáciám
v praktickej realizácii rozhodnutia. Maloleté dieťa má právo na vyvážený kontakt s otcom (rodičom),
pričom tento kontakt nesmie byť podmieňovaný prítomnosťou ďalších osôb, hoci ich prítomnosť môže

byť prínosná, jednoznačne však nemôže byť dôvodom obmedzovania styku otca s maloletým dieťaťom.

34. Odvolací súd sa zaoberal aj tvrdeniami matky týkajúcimi sa negatívneho prežívania a správania
maloletého dieťaťa, ktoré podľa nej súvisia s neprimerane častým odlučovaním od materskej osoby,
striedaním prostredí a režimov, ako aj s ďalšími faktormi, ako je nedodržiavanie spánkového režimu

počas styku s otcom, chaos v živote dieťaťa, narušené vzťahy a komunikácia medzi rodičmi a údajnú
manipuláciu zo strany otca. Považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade úpravy styku sa vychádza
z princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý zahŕňa aj zabezpečenie jeho emocionálnej stability, pocitu
istoty a podpory v oboch rodičovských vzťahoch. Striedanie prostredí a režimov je prirodzenou súčasťousituácie, keď dieťa trávi čas s oboma rodičmi oddelene. Pokiaľ však ide o údajné negatívne dopady
striedania prostredí, súd musí vychádzať zo zistených skutočností a relevantných dôkazov. V konaní
nebolo sporné, že doterajšia úprava styku maloletej s otcom je nevyhovujúca pokiaľ ide o početnosť

striedania prostredí a režimov maloletej, práve preto okresný súd k zmene posledného rozhodnutia
o úprave styku otca s maloletou pristúpil. Odvolací súd akcentuje, že rozsah úpravy styku prijatý
napadnutým rozsudkom a matkou navrhovanou úpravou styku nevytvára rozdiel v počte striedaní
prostredia maloletej z domácnosti otca do domácnosti matky a naopak, predstavuje len skrátenie doby
starostlivosti otca o maloletú oproti prijatej úprave. Zdôrazňuje tiež, že primeraný stupeň flexibility v

dennom režime dieťaťa je nevyhnutný pre jeho schopnosť adaptovať sa na rôzne situácie.

35. Odvolací súd nevzhliadol potrebu nariadenia znaleckého dokazovania zameraného na
psychologické posúdenie otca, ani vo vzťahu k matkou tvrdeným skutočnostiam dospejúc k záveru, že
súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, ktorého závery postačovali pre rozhodnutie
vo veci. Podľa odvolacieho súdu je totiž takmer (ak nie úplne) vylúčené, aby psychologický profil otca

predstavoval objektívnu prekážku v styku s maloletou od štvrtka párneho týždňa do pondelka nepárneho
kalendárneho týždňa, a zároveň umožňoval jeho styk s maloletou od piatka do nedele párneho
kalendárneho týždňa a následne ešte aj styk počas každého utorka a štvrtka, i keď vníma potrebu
eliminovaniamatkoupopisovanéhosprávanieotca(akknemuvskutočnostidochádza).Vprejednávanej
veci nebolo preukázané, že by otec vedome a cielene manipuloval maloleté dieťa vo svoj prospech,

alebo že by jeho správanie malo významne negatívny vplyv na psychický stav dieťaťa, do takej miery,
abytomohloviesťkobmedzeniuprávaotcanastyksmaloletou.Dopĺňa,žedlhodobévystaveniedieťaťa
konfliktnej komunikácii alebo nepriateľským výrokom jedného rodiča voči druhému môže negatívne
ovplyvniť jeho emocionálnu stabilitu, avšak v konaní neboli predložené dôkazy, ktoré by jednoznačne
preukazovali, že správanie otca priamo spôsobuje matkou uvádzané prejavy správania alebo zdravotné

problémy maloletého dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že pomočovanie u detí môže byť spôsobené
rôznymi faktormi, vrátane emocionálneho napätia, zmien v prostredí alebo fyzických zdravotných
problémov. Preto je potrebné, aby rodičia spolupracovali pri identifikácii príčin a zabezpečení vhodnej
odbornej pomoci pre maloleté dieťa, či už zo strany pediatra, psychológa alebo iného špecialistu.
Odvolací súd na tomto mieste pripomína názor kolízneho opatrovníka obsiahnutého v písomnom

vyjadrení k odvolaniu matky, že znepokojujúce nedostatky boli zistené na oboch stranách. Stotožňuje
sa s argumentáciu okresného súdu obsiahnutou v napadnutom rozsudku a aj s argumentáciou
kolízneho opatrovníka, že sú to narušené vzťahy medzi rodičmi, ktoré primárne negatívne vplývajú na
prežívanie maloletej. Konfliktná komunikácia medzi rodičmi a ich vzájomná averzia nepriaznivo vplýva
na emocionálnu pohodu maloletej.

36. Vo vyššie uvedených súvislostiach sa pripája odvolací súd k apelu kolízneho opatrovníka na rodičov,
abysavzáujmemaloletéhodieťaťazdržalikonfrontačnýchpostojovasnažilisaočonajkonštruktívnejšiu
komunikáciu. Taktiež odvolací súd zdôrazňuje význam rodičovskej spolupráce pri zabezpečovaní
jednotného prístupu k starostlivosti o maloleté dieťa.

37. Z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že za účelom odstránenia/zmiernenia
negatívnych vplyvov na maloletú bolo okresným súdom nariadené výchovné opatrenie, ktorému majú
rodičia záujem rodiča sa podrobiť. Odvolací súd je presvedčený, že efektívna a skutočná (nielen
deklarovaná) spolupráca rodičov s určeným subjektom môže významne prispieť k riešeniu problémov,

ktoré boli v konaní identifikované. Účinná spolupráca s odborníkmi by mohla podporiť stabilizáciu
vzťahov medzi rodičmi a maloletou, zmierniť napätie a predísť situáciám, ktoré by mohli negatívne
ovplyvniť psychický a emocionálny vývoj maloletej. Odborné vedenie zároveň poskytuje možnosť
pracovať na zlepšení komunikácie medzi rodičmi, posilňovaní rodičovských kompetencií a na podpore
maloletej pri zvládaní emočných výkyvov a adaptácii na zmeny. Odvolací súd zdôrazňuje, že efektívna

spolupráca je možná len v prípade, ak sú rodičia ochotní aktívne sa podieľať na realizácii odporúčaní
odborníkov a ak kladú záujem maloletého dieťaťa nad svoje osobné spory. V takom prípade možno
očakávať zlepšenie celkovej situácie, ktoré bude mať pozitívny dopad na psychickú pohodu a stabilitu
maloletej. Vo vyvolanom odvolacom konaní bola matkou predložená správa vypracovaná spoločnosťou
PSYCHOLOGIA s.r.o. zo dňa 17.06.2024 (č.l. 314 spisu okresného súdu). Obsah spisového materiálu

do rozhodnutia okresného súdu napadnutým rozsudkom predstavuje dostatočný základ pre rozhodnutie
odvolacieho súdu, a teda nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie vykonané okresným súdom.38. K odvolaniu matky vo vzťahu k rozsahu osobitnej úprave styku otca s maloletou úvodom možno
poukázať na nesprávnosť argumentácie matky o tom, že v dôsledku úpravy súdu prvej inštancie
bude dochádzať ku kolízii termínov každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtku od 15:00

hod. do pondelka do 08:00 hod., počas vymedzeného obdobia uvedeného v osobitnej úprave. Touto
osobitnou úpravou okresný súd, podľa matky, stanovil, že maloletá má právo stretávať sa s otcom v
nepárnom kalendárnom roku od 23.12. do 25.12. daného roku. Podľa matky je potrebné túto osobitnú
úpravu nastaviť aj pre ňu počas vianočných sviatkov, pretože do budúcna sa stane to, že osobitná
úprava spolu so všeobecnou úpravou spôsobia, že nebude mať počas týchto výnimočných dní žiaden,

respektíve obmedzený styk s dieťaťom. Je evidentné, že došlo k nepochopeniu príslušnej výrokovej
časti napadnutého rozsudku matkou, kde je stanovená systematika všeobecnej a osobitnej úpravy styku
s maloletou tak, že počas osobitnej úpravy sa všeobecná úprava styku nerealizuje, inak povedané
osobitná úprava styku otca s maloletou vylučuje realizovanie tej všeobecnej. Počas vianočných sviatkov
(24.12., 25.12., 26.12.), počas veľkonočných sviatkov a počas leta sa uskutoční styk otca s maloletou
len v rozsahu určenom okresným súdom v rámci osobitnej úpravy. Z uvedeného dôvodu nie je preto

opodstatnený návrh matky na úpravu „jej styku“ počas vianočných sviatkov a veľkej noci, keďže
kumulácia styku otca s maloletou počas všeobecnej a osobitnej úpravy je výrokom okresného súdu
výslovne vylúčená. Pokiaľ matka žiadala, aby v rámci osobitnej úpravy bol upravený aj druhý májový
týždeň každého roku v čase od pondelka do nedele a druhý januárový týždeň kalendárneho roku v
rovnakom rozsahu, a to za účelom čerpania plánovaných dovoleniek pre jej osobu, odvolací súd uvádza,

že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky, čo znamená, že matka už disponuje dostatočným
časovým priestorom na organizáciu svojich voľnočasových aktivít a na realizáciu dovoleniek, pričom
tento priestor zahŕňa obdobia mimo času vyhradeného pre styk otca s maloletou. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd nevidí dôvod na ďalšie rozširovanie času, počas ktorého by bola maloletá
výlučne s matkou.

39. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacím návrhom matky upraviť rozsah styku otca s maloletou
počas letných prázdnin v rozsahu jedného týždňa v mesiaci júl a jedného týždňa v mesiaci august. Matka
vo svojom odvolaní nepreukázala žiadny relevantný dôvod a odvolací súd nezistil žiadnu prekážku, ktorá
by bránila v styku otca s maloletým dieťaťom nepretržite po dlhší čas ako jeden týždeň, a ani dôvod

pristúpiť k zmene rozsahu styku otca s maloletou počas letných prázdnin ukrátením maloletej o 6 dní
času s otcom oproti úprave okresného súdu. Upravený rozsah styku umožní obom rodičom a maloletej
absolvovaťletnédovolenky(vbežnejdĺžke8-10dní,ktoréponúkajúcestovnékancelárie,napr.pobytom
pri mori), umožní rodičom tráviť s maloletou čas efektívnejšie, zmysluplnejšie. Zároveň odvolací súd
zvýrazňuje, že obdobie letných prázdnin predstavuje dokopy 62 dní (júl 31 dní, august 31 dní) a otec

budesmaloletoumaťmožnosťtráviť20dní.Pokiaľideonepripravenosťmaloletej,resp.jejneschopnosť
emočne zvládnuť odlúčenie od matky, matka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Nedá
odvolaciemu súdu nepoznamenať, že prihliadajúc na rozsah všeobecnej úpravy styku (4 prespatia za
dva týždne) a časový odstup od prijatia rozhodnutia okresným súdom, a týmto rozhodnutím i krajským
súdom, do realizovania letného styku maloletej s otcom, maloletá a jej rodičia budú mať dostatočný

priestor na prípravu maloletej na jej dlhšie odlúčenie od matky. Prijatou osobitnou úpravou rozsahu
styku je podľa názoru odvolacieho súdu zachovaná rovnováha v právach oboch rodičov tráviť čas so
svojím maloletým dieťaťom. Dôvod na zúženie styku rodiča s maloletým dieťaťom v žiadnom prípade
nie je možné vzhliadnuť ani v ďalšej argumentácii matky, že matkou navrhovaný rozsah letného styku je
v zhode so 7 dňovou úpravu styku bratrancov maloletej, ktorí v rovnakom rozsahu môžu tráviť prázdniny

u svojho otca, i keď odvolací súd nespochybňuje, že spoločné prežitie prázdnin maloletej s bratrancami
je v súlade s jej najlepším záujmom.

40. Vo vzťahu k odvolaniu matky voči výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú odvolací
súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca)
a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti
sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možnostiach, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahovanézárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu,
životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný
obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné

prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič
na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods.
4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného
nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne

kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť
o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného
stavu.Najvýznamnejšípodielbudepredstavovaťprideťochnajnižšiehoveku,kdejeosobnástarostlivosť
najnáročnejšia.

41. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.

1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto

okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej

a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

42. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať

podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na

zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

43. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa z hľadiska jej
súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých

sú maloleté deti doposiaľ plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov
(§ 78 ods. 1 zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase
posledného rozhodnutia súdu o výživnom, a to rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9P/185/2022-96
zo dňa 01. decembra 2022, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, okrem iného, vo vzťahu k výške
vyživovacej povinnosti otca na maloletú vo výške 100 Eur mesačne od 01.05.2023.

44. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že v konaní bola preukázaná zmena
pomerov maloletej odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na ktorú okresný súd podľa
odvolacieho súdu správne reagoval svojím rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti. Ak matka
v podanom odvolaní spochybňovala otcom uvádzaný príjem vo výške 430 Eur mesačne, pričom okresný

súdneaplikovalprincíppotencionalitypríjmuotca,ktorýjezdravýanieježiadnymspôsobomobmedzený
v tom, aby zvýšil svoj príjem, tak odvolací súd uvádza, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
k maloletej (01. decembra 2022) do podania návrhu matkou na zvýšenie výživného (21.06.2023)
uplynula značne krátka doba, 6 mesiacov. V konaní nebola preukázaná podstatná zmena pomerov,
ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na sumu 250 Eur mesačne tak, ako žiadala matka. Okresný

súd správne ustálil podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej spočívajúcej v návšteve školského
zariadenia maloletou, s čím sú spojené nové, zvýšené výdavky a reagoval aj na zmeny pomerov na
strane matky. Zdôrazňuje odvolací súd, že predmetné konanie je (aj) konaním o zvýšení vyživovacej
povinnosti otca, nie o jej prvotnom určení. V rámci odvolacieho konania nebola preukázaná zmenapotencionality príjmu otca a ani zmena jeho životnej úrovne. Dodáva odvolací súd, že výšenie výšky
výživného o 50 Eur mesačne predstavuje zvýšenie výživného určeného posledným rozhodnutím súdu
o 50% za obdobie cca 9 mesiacov.

45.Rovnakoajzročnévýživnézaobdobieod1.9.2023do31.12.2023vsume200Eursúdprvejinštancie
určil podľa odvolacieho súdu správne a správne umožnil otcovi vzhľadom na jeho výšku jeho splatenie
v splátkach po 5 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

46. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Podľa odvolacieho súdu určená výška výživného pre maloletú súdom prvej inštancie zodpovedá

tak jej odôvodneným potrebám a veku ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov,
ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté
dieťa. Odvolacie argumenty matky vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti považuje odvolací súd
za nedôvodné a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia
všetkých zisťovaných skutočnosti, vrátane tých, na ktoré matka vo svojom odvolaní poukazovala,

pričom v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok
iné rozhodnutie o rozsahu výživného.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch I., II., III. IV., V. a VII. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1

CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí
okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP. Odvolacie konanie vo vzťahu k napadnutému výroku
VI. podľa § 369 ods. 3, 4 CSP zastavil, pre späťvzatie odvolania matkou v tejto časti.

49. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,

v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

50. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.