Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. január 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 20Odi/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203577
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PaedDr. Andrea Kontárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123203577.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou PaedDr. Mgr. Andreou Kontárovou

v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776
005, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. A., zastúpený:
JUDr. Jozef Pirohár, advokát, so sídlom: Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 199 671, v konaní
o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd zrušuje oddlženie žalovaného: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D.
A., uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27OdK/111/2022 – 19 z 27. mája 2022.

II/ Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra 25.04.2023 domáhal, aby súd vydal rozsudok,
ktorým zruší konkurz na majetok dlžníka: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D.
A., vyhlásený na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 27OdK/111/2022 – 19 z 27.05.2022.
Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že voči dlžníkovi eviduje dlh v nesplatenej výške 31.259,35 eura, vymáhaný
v šiestich exekučných konaniach, pričom dlh nebol uhradený ani len čiastočne. 31 pohľadávok

bolo riadne prihlásených do konkurzu. Prevažne ide o pohľadávky postúpené zmluvami o postúpení
daňových nedoplatkov z Daňového úradu Zlaté Moravce za nezaplatenú daň z motorových vozidiel,
nezaplatenú DPH a nezaplatené preddavky na daň.
Žalobca sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov uvedených v §
166g ods. 2 písm. a), c), d), e), f), h), l) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
ZoKR), pričom žiadal prihliadnuť prísnejšie na dlžníka s poukazom na § 166g ods. 3 ZoKR, nakoľko
dlžník v minulosti vykonával podnikateľskú činnosť, a to konkrétne 29 rokov. Ďalej poukázal na § 166g

ods. 1 ZoKR s odôvodnením, že žalovaný napriek vysokému príjmu (1.200,- eur) neuhradil ani jeden
záväzok po splatnosti a to ani čiastočne, hoci je zamestnaný od 05/2019.
K dôvodu upraveného v § 166g ods. 2 písm. a) ZoKR žalobca poukázal na to, že dlžník v návrhu na
vyhlásenie konkurzu v zozname majetku uviedol, že nevlastní žiadnu hnuteľnú vec, pričom až na výzvu
správcu zaslal čestné vyhlásenie, že vozidlá, ktorých je vlastníkom (ŠKODA s EČ: D., AVIA s EČ: D.,
ŠKODA s EČ: D.), predal na súčiastky.
Žalobca mal za to, že dlžník v návrhu a v prílohe k návrhu uviedol nepravdivé informácie, keď v čestnom

vyhlásení uviedol, že centrum záujmov má na Slovensku, kde býva s manželkou a dcérou a zdržiava sa
tu 50% času. Toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko dcéra dlžníka žije dlhodobo v Prahe a sám dlžník na
stretnutí so správcom dňa 08.11.2022 priznal, že na Slovensku sa v minulosti zdržiaval 2 dní v týždni,
no teraz sa zdržiava ešte menej kvôli pracovnej vyťaženosti.Dlžník v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol, že si požičiaval peniaze, aby dokázal uživiť
rodinu a v podnikaní sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Toto tvrdenie považuje žalobca
za nepravdivé, nakoľko dlžník je v prevažnej miere dlžný za nezaplatené odvody na zdravotnom

a sociálnom poistení, ako aj nezaplatenú DPH vykázanú daňovými kontrolami, pri ktorých si uplatňoval
nižšiu DPH ako v skutočnosti vykázať mal, z čoho žalobca usudzuje, že dlžník disponoval príjmami, len
odmietal uhrádzať svoje záväzky. Dlžník bol od roku 2019 zamestnaný v Rakúsku s platom 1.200,- eur
mesačne v čistom, avšak v exekučných konaniach súdni exekútori zistili, že dlžník je nemajetný, nemá
postihnuteľný príjem a na výzvy nereaguje.

Žalobca za ďalší dôvod zrušenia oddlženia považoval to, že žalovaný bez vážneho dôvodu neposkytol
správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú od neho vyžadoval, keďže sa nedostavil na stretnutie, ktoré sám
navrhol, a predmetom ktorého mali byť nezrovnalosti v majetku dlžníka, ktorý nepriznal a ktorý uviedol
ako majetok vo výlučnom vlastníctve manželky. Správca vyšiel dlžníkovi v ústrety a dal mu možnosť
vybrať si termín, na ktorý sa dlžník ani len nedostavil.
K dôvodu ustanoveného v § 166g ods. 2 písm. e) ZoKR žalobca uviedol, že žalovaný sa úmyselne

vyhýbal splácaniu svojich záväzkov, keď svoje dlhy ani napriek výzvam či už zo strany veriteľov alebo
exekútorov nesplácal. Dlžník sa zamestnal v cudzine, aby sťažil výkon exekučného práva a uspokojenie
svojich veriteľov.
Žalobca mal ďalej za to, že dlžník v čase podania návrhu nebol platobne neschopný, nakoľko pracoval
a zarábal 1.200,- eur mesačne.

Manželka dlžníka nakupovala spoločné veci vo svojom mene, s tým, že so svojou dcérou spísali
darovacie zmluvy, v ktorých jej dcéra daruje tieto obstarané veci, ktoré vydávala za svoje, no ktorých
vlastníčkou nikdy nebola. Dcéra dlžníka si zároveň zriadila účet vo VÚB, ku ktorému bola vydaná
platobná karta na meno dlžníkovej manželky, ktorá mohla na tomto účte disponovať s finančnými
prostriedkami, a tak sa vyhnúť sankciám, ktoré by manželov postihli pri výkone exekučného práva.

Z tohto správania možno usudzovať, že dlžník mal snahu poškodiť svojich veriteľov.
Dlžníksadomáhalzbaveniadlhovnapriektomu,ženaúzemíSlovenskejrepublikynemalvčasepodania
návrhu centrum hlavných záujmov. Dlžník tvrdil, že jeho centrum hlavných záujmov je na Slovensku,
kde býva s manželkou a dcérou, s ktorými tu trávi viac ako 50% času. V priebehu konania vyšlo najavo,
že dcéra dlžníka žije v Prahe s manželom, o ktorého sa stará, nakoľko je chorý. Zároveň dlžník vyhlásil,

že pre pracovnú vyťaženosť sa na Slovensku nezdržiava ani len dva dni v týždni.

3/ K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poprel tvrdenie žalobcu, že napriek
preukázanému vysokému príjmu neuhradil ani jeden záväzok po splatnosti. Žalovaný časťou svojho
príjmu splácal dlžoby voči štátu, najmä Daňovému úradu a Sociálnej poisťovni.

Žalovaný nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že v prípade žalovaného ide o splnenie podmienok v zmysle
§ 166g ods. 3 ZoKR, keďže práve podnikanie žalovaného priviedlo do nezávideniahodnej situácie, kvôli
ktorej je zadlžený. Zároveň poukázal na § 166g ods. 4 ZoKR s tým, že je (takmer) v dôchodkovom
veku, nakoľko v najbližšom čase mu vznikne nárok na starobný dôchodok, navyše jeho manželka trpí
značnými zdravotnými onkologickými ťažkosťami.

Žalovaný sa ďalej vyjadril k vozidlám, ktoré žalobca uviedol v žalobe a ktoré žalovaný neuviedol
v zozname majetku. ŠKODA s EČ: D. bola vyrobená v roku 1985, AVIA bola v čase podania návrhu na
konkurz tiež staršia ako 30 rokov a ŠKODA PICK UP bola z roku 1992. Tieto vozidlá boli buď rozpredané
na dielce alebo iným spôsobom znehodnotené a z administratívnych dôvodov ich nebolo možné vyradiť
z prevádzky. Išlo o predmety nepatrnej hodnoty. Ak by mali nezanedbateľnú hodnotu, boli by v rámci

exekučných konaní vydražené v prospech veriteľov.
Žalovanýďalejpoprelskutočnosť,žebyneposkytolsúčinnosťsprávcovi.Uviedol,ženemávedomosť,že
by sa zámerne bezdôvodne nedostavil na stretnutie so správcom. Poukázal na písomné ospravedlnenie
žalovaného, kde dostatočne zdôvodnil, prečo sa v daný termín nemohol zúčastniť stretnutia.
Žalovaný uviedol, že nie je naplnený ani dôvod na zrušenie oddlženia podľa § 166g od. 2 písm. f) ZoKR,

nakoľko bol platobne neschopný a splácanie svojich záväzkov sa snažil zabezpečiť práve príjmom zo
zahraničia.
Žalovanýpotvrdil,žemanželkedarovalaichdcérafinančnéprostriedky,zktorýchsimanželkazadovážila
osobný automobil. V danom prípade však ide o výlučné vlastníctvo manželky, a preto tento majetok
nemôže byť zahrnutý do konkurznej podstaty žalovaného.

Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že v čase podania návrhu nemal centrum hlavných
záujmov na Slovensku. Skutočnosť, kde sa zdržiava dcéra žalovaného nemá vplyv na prejednávanú
vec z pohľadu centra hlavných záujmov. Žalovaný je občanom Slovenskej republiky, podnikanie ako
SZČO v minulosti vykonával na území Slovenskej republiky, trvalé bydlisko aj s manželkou má na územíSlovenskej republiky, je zdravotne a sociálne poistený na území Slovenskej republiky a jeho veritelia
z časov podnikania sú na území Slovenskej republiky, preto je nevyhnutné konštatovať, že centrum
hlavných záujmov žalovaného je na území Slovenskej republiky.

4/ Žalobca sa v replike vyjadril k jednotlivým tvrdeniam žalovaného. K splácaniu dlžôb Daňovému úradu
a Sociálnej poisťovni žalobca uviedol, že tieto dlhy žalovaný splácal z dôvodu hrozby trestného stíhania
za nezaplatenie dane a poistného. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení
neuviedol, že zo Sociálnou poisťovňou sa dohodol aj na splácaní ostatných svojich dlhov, ale ani len

jednu splátku nezaplatil. V prípade VšZP sa žalovaný ani nesnažil splatiť dlhy, ale žiadal poisťovňu,
aby mu dlhy odpustila. Pri zistení poisťovne, že žalovaný nespláca mesačné preddavky na zdravotné
poistenie mu bolo odmietnuté odpustenie poplatkov. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že
dlžník sa nesnažil úprimne splácať svoje dlhy.
K skutočnosti, že nemožno na dlžníka prihliadať prísnejšie, nakoľko ho podnikateľská činnosť priviedla
k bankrotu a spôsobila mu dlhy, žalobca zdôraznil, že podnikanie žalovaného bolo ziskové a na základe

uvedeného mu bola vyrubená daň a poistné, ktoré mal z tejto zárobkovej činnosti platiť. Dlžník sa
sám rozhodol, že dane a poistné nebude platiť a zákonné povinnosti si plniť nebude, ale tieto finančné
prostriedky použije na iný účel. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak by podnikanie žalovaného bola
minulosť, tak ako uvádza vo vyjadrení, tak by žalovaný svoju živnosť zrušil. Zo živnostenského registra
však vyplýva, že žalovaný má živnosť iba prerušenú, a to do 11.07.2024.

K motorovým vozidlám, pri ktorých žalovaný uviedol, že boli nepatrnej hodnoty, žalobca predložil súdu
inzerciu, z ktorej vyplýva, že v prípade, ak by sa brala na posúdenie spodná hranica ceny predávaných
automobilov, tak by predajná suma bola 3.500,- eur. Žalobca zdôraznil, že v roku 2000 tieto vozidlá mali
nižšiu cenu, a preto sa exekútorom neoplatilo ich speňažovať. Následne prišla hospodárska kríza, po
ktorej väčšina týchto vozidiel bola zošrotovaná za tzv. šrotovné. Po tejto udalosti začala cena týchto

automobilov stúpať, nakoľko ich bol na trhu nedostatok a navyše sa stali veteránmi. V čase vyhlásenia
konkurzu tak ich cena nebola zanedbateľná. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie, že žalovaný na tieto
vozidlá zabudol, lebo ich asi predal alebo rozpredal, keď k týmto vozidlám navyše disponuje dokladmi.
Žalovaný prehlásil, že nevlastní žiaden majetok, a až keď prišlo vyjadrenie z Okresného dopravného
inšpektorátu, že je vlastníkom automobilov, až následne žalovaný poslal správcovi vyhlásenie, že ich

fyzicky nemá.
K súčinnosti, ktorú poskytol žalovaný správcovi, žalobca uviedol, že správca si so žalovaným dohodol
termín prvého stretnutia po telefonickej konzultácii, následne bol vyzvaný aj písomne. Žalovaný sa na
dané stretnutie nedostavil.
Žalobca záverom poukázal na skutočnosť, že manželka a dcéra žalovaného spísali darovaciu zmluvu,

v ktorej dcéra darovala osobný automobil MERCEDES-BENZ triedy S svojej matke. Táto zmluva bola
predložená správcovi konkurznej podstaty, ktorý zistil, že predmetom darovacej zmluvy je automobil,
ktorý dcéra nikdy nevlastnila. Po upozornení na túto skutočnosť a na skutočnosť, že zmluva je
antidatovaná z dôvodu, že na zmluve je podpis dcéry, ktorá v čase uzatvárania darovacej zmluvy sa
volala inak a používala iný podpis, žalovaný a jeho rodina prišli s novou teóriou darovania peňazí matke.

Zároveň si manželka žalovaného kúpila aj druhé auto, kde jej na jeho kúpu dcéra poslala peniaze
priamo na účet. Žalobca vybratie peňazí z účtu inej osoby nepovažuje za akt darovania a spochybňuje
vlastníctvo finančných prostriedkov na účte, ktorých pôvod je nejasný.

5/ Žalobca sa na pojednávaní pridržiaval podanej žaloby. Uviedol, že ako veriteľ sa domáha zrušenia

oddlženia z dôvodu, že žalovaný pri oddlžení nemal poctivý zámer, nesplnil podmienku platobnej
neschopnosti, zatajil majetok, ktorý vlastnil. Súčasne žalovaný bez vážneho dôvodu neposkytol
správcovi primeranú súčinnosť, ktorú zákon od neho vyžaduje, zároveň zo správania dlžníka pred
vyhlásenímkonkurzumožnousudzovať,žesadodlhovejpascepriviedolsámanáslednevyužilmožnosť
oddlženiasaformoukonkurzu.Zároveňuviedol,žedlžníkpredvyhlásenímkonkurzumalsnahupoškodiť

svojhoveriteľaadomáhalsazbaveniadlhovnapriektomu,ženaúzemíSlovenskanemalhlavnécentrum
záujmov.

6/ Žalovaný na pojednávaní uviedol, že podnikal na Slovensku a v roku 2004 robil ako subdodávateľ
pre spoločnosť VD Stav Bratislava s.r.o. na jednej stavbe v Bratislave. Za práce mal dostať zhruba 7

miliónov Sk. Nakoľko mu nechceli zaplatiť, podal na súd žalobu a nakoniec sa mimosúdne dohodli na
úhrade 4,8 milióna Sk. Z danej sumy vymohol len 800 tisíc Sk, pretože spoločnosť, ktorá mu dlžila, išla
do konkurzu. V roku 2008 mal ďalšie problémy, keď mu nezaplatili ďalších 900 tisíc Sk v Banskej Bystrici
a 120 tisíc Sk v Piešťanoch. V priebehu troch rokoch tak prišiel o veľa peňazí, preto mal problémy splácaťsvojim veriteľom. Bol nútený predať dom, ktorý dal do zástavy pánovi, od ktorého si v roku 2006 požičal
peniaze- zhruba 2,9 milióna Sk. Tieto peniaze, ktoré si požičal, použil na splácanie svojim veriteľom.
Jeho prioritou bolo splácanie veriteľom.

K vozidlám, pri ktorých je evidovaný ako vlastník, vysvetlil, že tieto už fyzicky neexistujú. Vozidlo Felícia
bolo totálne havarované, Pickup používal jeden známy, ktorého syn dal vozidlo v zahraničí zošrotovať.
Vozidlo ŠKODA odovzdal známemu, ktorému bol dlžný peniaze a on ho použil na náhradné diely ešte
v roku 2006. Vozidlo AVIA bolo odstavené na pozemkoch v Žitavanoch. Stálo tam niekoľko rokov, za
ten čas ho rozkradli.

K pohľadávkam, ktoré prevzal žalobca uviedol, že pohľadávky daňového úradu sú všetky vyrovnané,
pohľadávky Sociálnej poisťovni uhradil v roku 2021 okolo 1.900,- eur a predtým ešte 500,- eur, VšZP
zaplatil za rok 2020 vyše 300,- eur.
Zdôraznil, že za centrum svojich hlavných záujmov považuje Slovensko, kde má aj svojho lekára.
V návrhu na oddlženie napísal, že žije s dcérou a manželkou na území Slovenska, pretože nemá žiadne
aktivity v Rakúsku. S manželkou žijú v dome ich dcéry v podnájme. Keď odišiel robiť do Rakúska,

živnosť si iba prerušil, lebo nevedel, či sa niekde zamestná, keď sa vráti na Slovensko, alebo či pôjde
do predčasného dôchodku. V Rakúsku skončil pracovať v decembri 2022 a momentálne je evidovaný
na Úrade práce.
Ďalej uviedol, že v roku 2022 mala jeho manželka trikrát operáciu, po ktorej sa o ňu staral. Keď ho
kontaktoval správca, aby sa k nemu dostavil, opýtal sa svojho zamestnávateľa, ktorý s tým nesúhlasil,

a preto sa správcovi ospravedlnil. So správcom sa dohodol na inom termíne- mimo pracovných dní a na
tento termín sa aj dostavil. Nie je si vedomý toho, že by nespolupracoval.

7/ Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomného vyjadrenia. Žalobu považoval za
neopodstatnenú a mal za to, že žalobca vymenoval všetky dôvody, pre ktoré by mohlo byť oddlženie

zrušené a podľa vlastnej úvahy doplnil skutočnosti, ktoré považoval za opodstatnené, avšak tieto
tvrdenia ničím nepodložil. Uviedol, že nie je sporné, že žalovaný v čase pred podaním a po podaní
návrhu pracoval v Rakúsku, avšak aj napriek tomu sa jeho centrum hlavných záujmov nachádzalo na
území Slovenska.

8/ Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Čestné
vyhlásenie C. B. z 16.06.2022, Darovacia zmluva zo dňa 15.12.2017, Darovacia zmluva zo dňa
27.08.2021, Daňový úrad Zlaté Moravce - Dodatočný platobný výmer č. 629/230/9839/07/Korp, Daňový
úrad Zlaté Moravce - Dodatočný platobný výmer č. 629/230/9841/07/Korp, Doručenka, Okresné
riaditeľstvo PZ v Nitre - Poskytnutie súčinnosti zo dňa 10.06.2022, Kúpna zmluva zo dňa 24.08.2021,

Čestné prehlásenie - E. F., Kúpno - predajná zmluva zo dňa 13.12.2017, Ospravedlnenie - A. B.
zo dňa 18.10.2022, Všeobecná zdravotná poisťovňa - Oznámenie o výsledku prerokovania žiadosti
o odpustenie poplatkov z omeškania - zamietnutie zo dňa 05.05.2008, Unicredit Bank - potvrdenie
o vklade zo dňa 13.12.2017, VÚB banka - Potvrdenie o prevzatí platobnej karty, VÚB banka -
Potvrdenie o zrušení produktov a služieb zo dňa 21.06.2018 + Údaje klienta zadané do systému

banky zo dňa 06.12.2017, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.04.2009, A. G. H. - Doručenie
kópie úradného záznamu z osobného stretnutia s dlžníkom zo dňa 05.11.2022 + Úradný záznam,
VÚB banka - Výber v hotovosti zo dňa 11.12.2017, Úradný záznam zo dňa 20.06.2022, A. G. H. -
Odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 27.10.2022, CPP Nitra - Rozhodnutie o priznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 25.04.2022, Úradný záznam zo dňa 19.04.2022 +

Zmluva o pôžičke a dohoda o splátkach zo dňa 17.04.2022 + Čestné prehlásenie - A. B. + Žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci s prílohami, preukaz poistenca, Upovedomenie o spôsobe vykonania
exekúcie zo dňa 08.07.2009, poštové poukazy, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o povolení splátok
zo dňa 06.03.2020, Rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa 09.12.2004, Technický preukaz,
Výpis zo živnostenského registra žalovaného, Občiansky preukaz žalovaného, Oznámenie o výsledku

prerokovania žiadosti o odpustenie poplatkov z omeškania- zamietnutie z 05.05.2008, DÚ ZM-
dodatočný platobný výmer z 24.05.2007 č. 629/230/9839/07/Kopr + doručenka, DÚ ZM- dodatočný
platobný výmer z 24.05.2007 č. 629/230/9841/07/Kopr + doručenka, DÚ ZM- dodatočný platobný výmer
z 24.05.2007 č. 629/230/9853/07/Kopr + doručenka, DÚ ZM- dodatočný platobný výmer z 24.05.2007
č. 629/230/9855/07/Kopr + doručenka, Inzercia, Výplatné pásky žalovaného, Pracovná zmluva.

9/ Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: Okresný súd Nitra uznesením č. k.
27OdK/111/2022-19 z 27. mája 2022 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, o začatí
hlavného insolvenčného konania, ustanovení správcu, vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok,oddlžil dlžníka (žalovaného) tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, uložení správcovi povinnosti bez zbytočného odkladu
individuálne informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka jeho známych zahraničných veriteľov,

uložení povinnosti správcovi predložiť v určenej lehote správu súdu, o poukázaní preddavku správcovi a
poučilúčastníkovoprávepodaťnámietkuzaujatostivočisudcovi.Predmetnéuzneseniebolozverejnené
v Obchodnom vestníku č. 105/2022 dňa 01.06.2022.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemal poctivý zámer pri oddlžení, pretože v zozname
majetku neuviedol časť svojho majetku (vozidlá s EČ: D., D., D.), v návrhu alebo v prílohe návrhu uviedol

nepravdivúdôležitúinformáciu,ato,žežijesmanželkouadcérou,pričomnaSlovenskusazdržiava50%
času, bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, keď sa nedostavil na dohodnuté
stretnutie,vyhýbalsasplácaniudlhov,zamestnalsavcudzine,abysťažilvýkonexekučnéhopráva,nebol
platobne neschopný, keď zarábal 1.200,- eur za mesiac, manželka žalovaného nakupovala spoločné
veci vo svojom mene, nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov na Slovensku.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vozidlá, ktoré neuviedol v zozname majetku, už fyzicky neexistujú,

žije aj s manželkou v dome dcéry, správcovi poskytol potrebnú súčinnosť, nemá vedomosť, že by sa
zámerne bezdôvodne nedostavil na stretnutie so správcom. Ďalej uviedol, že sa nevyhýbal ani splácaniu
dlhov, nakoľko zo svojho príjmu splácal dlžoby voči Daňovému úradu a Sociálnej poisťovni. V čase
podania návrhu na oddlženie bol platobne neschopný a splácanie svojich záväzkov sa snažil zabezpečiť
príjmom zo zahraničia. Potvrdil, že jeho manželke ich dcéra darovala finančné prostriedky, z ktorých si

manželka zadovážila osobný automobil.

10/ Podľa § 3 ods. 2 veta štvrtá ZoKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180
dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

11/ Podľa § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

12/ Podľa § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo

výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

13/ Podľa § 166g ods. 2 ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa

spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

14/ Podľa § 166g ods. 3 ZoKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

15/ Podľa § 166g ods. 4 ZoKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u

dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

16/ Podľa § 166g ods. 5 ZoKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

17/ Z vykonaného dokazovania vyplýva (a medzi stranami to ani nebolo sporné), že žalovaný bol
oddlžený formou konkurzu uznesením č. k. 27OdK/111/2022-19 zo dňa 27.05.2022, zverejneným

v Obchodnom vestníku č. 105/2022 dňa 01.06.2022. Nesporné nebolo ani to, že žalobca eviduje voči
žalovanému dlh vo výške 31.259,35 eura.

18/ Medzi stranami vznikol spor o poctivom zámere žalovaného ako dlžníka pri oddlžení. Súd však
v konaní primárne skúmal zachovanie procesných podmienok konania v zmysle § 166f ods. 1 ZoKR

a to aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a zachovanie prekluzívnej
lehoty na podanie žaloby. Súd poukazuje na to, že konkurzné konanie voči žalovanému je vedené
Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 27OdK/111/2022, pričom konkurz na majetok žalovaného sa
považuje za vyhlásený dňom 02.06.2022 (§ 167a ods. 3 ZoKR v spojení s ust. § 199 ods. 9 ZoKR). Súd
konštatuje, že lehota na podanie návrhu na zrušenie oddlženia bola zachovaná, nakoľko návrh žalobcu

na zrušenie oddlženia žalovaného bol podaný na Okresnom súde Nitra dňa 25.04.2023, teda skôr ako
uplynula lehota 6 rokov od vyhlásenia konkurzu. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby. Žalobca mal oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe § 166f ods. 1
ZoKR. Žalobca je veriteľom dotknutým oddlžením, keďže jeho pohľadávky vznikli pred rozhodujúcim
dňom (§ 166a ods. 1 písm. a) ZoKR) a zároveň nejde o oddlžením nedotknuté pohľadávky (§ 166c

ZoKR). Ďalej súd konštatoval, že žaloba bola podaná proti pasívne vecne legitimovanému subjektu, teda
dlžníkovi (žalovanému), na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz.

19/ Súd poukazuje na to, že poctivý zámer dlžníka neskúma pred vyhlásením konkurzu a rozhodnutím
o oddlžení, ale zákonodarca umožnil všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka,

domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní, a to
z dôvodu, aby sa minimalizovalo zneužívanie inštitútu oddlženia. V rámci tohto konania súd skúma
na návrh veriteľa dotknutého oddlžením poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok
oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať
konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer dlžníka

je v zákone vymedzený jednak pozitívne a jednak negatívne, pričom obe vymedzenia sú v zásade
postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho
nemástým,žečasovýmoment,kuktorémusúdvyhodnocujesprávaniesadlžníkajeprejednotlivédruhy
okruhyznakovsprávaniasarôznym.Poctivýzámerdefinovanýv§166gods.1ZoKRmožnokonštatovať
nazákladesprávaniasadlžníkapotom,akopodalnávrhnavyhláseniekonkurzu,naprotitomunepoctivý

zámer možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. d), i), j), k) ZoKR), v čase pred
podanímnávrhunavyhláseniekonkurzu(napríkladkonaniadlžníkauvedenév§166gods.2písm.e),g),
h) ZoKR) alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v§166gods.2písm.a),b),c),l)ZoKR).Ustanoveniaopoctivomzámerenabádajúsúd,abypoctivýzámer
neposudzoval len mechanicky, ale osobitne zhodnotil skutkové okolnosti každého konkrétneho prípadu.
Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu (nález ÚS SR III. ÚS

570/2016, v ktorom ÚS SR uviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho
dlhov (§ 166 ods. 1 ZoKR), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho
života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok, a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia
svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy“). Zákonodarca úpravou § 166g ods.
5 ZoKR vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé a dobromyseľné konanie dlžníka pri podaní návrhu

na konkurz s oddlžením a zákon v tejto fáze konania vychádza z právnej domnienky jeho poctivého
zámeru. Splnenie podmienky poctivého zámeru preto zákon vyhradil až na osobitné konanie o návrhu na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Dlžník môže využiť zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich
dlhov, avšak z jeho konania pred a po podaní návrhu musí byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval
a využil aj s ohľadom na oprávnené záujmy a práva veriteľov, t.j. s poctivým zámerom, s vynaložením
maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom, bez primárnej kalkulácie zbavenia

sa záväzkov oddlžením. Len takéto konanie dlžníka môže byť legitímne. Pri rozhodovaní o oddlžení je
teda hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane
dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.

20/ Medzi stranami vznikol spor o nepoctivom zámere žalovaného ako dlžníka pri oddlžení v konaní

vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27OdK/111/2022, ktorú pochybnosť žalobca zakladal na
tom, že žalovaný v zozname majetku neuviedol časť svojho majetku (§ 166g ods. 2 písm. a) ZoKR), že
žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm. c)
ZoKR), že žalovaný bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť (§ 166g ods. 2 písm.
d) ZoKR), že žalovaný sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti (§ 166g ods. 2 písm. e) ZoKR),

žežalovanývčasepodanianávrhunebolplatobneneschopný(§166gods.2písm.f)ZoKR),žežalovaný
mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZoKR),
že žalovaný na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov (§
166g ods. 2 písm. l) ZoKR), a že zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že
vynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v rámci svojich schopností a možností (§ 166g ods. 1 ZoKR).

21/ Po vyhodnotení procesných podmienok konania v zmysle § 166f ods. 1 ZoKR, súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná pre naplnenie skutkových
okolností nepreukázania poctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1 ZoKR, zároveň na strane žalovaného
bol preukázaný nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. a), písm. c) a písm. h) ZoKR.

22/ Súd mal v konaní preukázané naplnenie skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods.
2 písm. a) ZoKR. Neuvedenie časti svojho majetku nie nepatrnej hodnoty zakladá skutkovú podstatu
nepoctivého zámeru pri oddlžení. Žalobca v konaní preukázal, že žalobca je evidovaný ako vlastník
štyroch motorových vozidiel, a to: zn. Škoda s EČ: D., zn. Škoda s EČ: D., zn. AVIA s EČ: D. a zn. Škoda

s EČ: D., ktorých hodnota je približne vo výške 3.500,- eur. Žalovaný sa bránil tým, že ide o vozidlá,
ktoré už fyzicky neexistujú a boli buď rozpredané na súčiastky alebo havarované. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil technický preukaz k vozidlu zn. Škoda s EČ: D.. Na pojednávaní uviedol, že
k vozidlám, ktoré boli predané, boli vyhotovené aj kúpne zmluvy a pri predaji odovzdal všetky doklady
spolu s vozidlami. Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaný sa ani po

zistení, že sú na neho stále evidované štyri vozidlá, ktoré podľa neho neexistujú, nesnažil zariadiť
vyradenie týchto vozidiel z evidencie. Súd mal preukázané, že dlžník v zozname majetku neuviedol štyri
motorové vozidlá, pri ktorých je uvedený ako vlastník.

23/ V konaní bol preukázaný aj dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods.

2 písm. c) ZoKR, teda že žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol
nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. V tejto súvislosti žalobca za nepravdivú
dôležitú informáciu považoval tvrdenie žalovaného, že žije na Slovensku so svojou manželkou a dcérou
a zdržiava sa tu 50% času. Žalobca preukázal, že toto tvrdenie je nepravdivé, keďže dcéra žalovaného

žije v Prahe so svojim manželom a žalovaný na stretnutí so správcom dňa 08.11.2022 sám priznal, že
na Slovensku sa nezdržiava ani dva dni v týždni. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žije s manželkou
v dome dcéry. Nevyjadril sa k tomu, z akého dôvodu v čestnom vyhlásení zo dňa 19.04.2022 uviedol,
že žije so svojou dcérou, keď táto dlhodobo žije v Prahe so svojim manželom. Žalovaný uvedenie tejtoinformácie v prílohe k návrhu vysvetľoval tým, že nie je zrejmé, ako súvisí pobyt dcéry v Českej republike
s uvedením nepravdivej dôležitej informácie, keď túto skutočnosť nezamlčoval. Žalovaný aj v životopise
v riadku, do ktorého sa zapisujú deti, ktoré žijú s dlžníkom v spoločnej domácnosti, uviedol svoju dcéru.

Súd považoval túto informáciu za dôležitú na posúdenie rodinných vzťahov žalovaného. Nakoľko bolo
preukázané, že išlo o nepravdivú informáciu, bol daný dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR.
ZaďalšiunepravdivúdôležitúinformáciupovažovalžalobcaskutočnosťuvedenúvŽiadostioposkytnutie
právnej pomoci, v ktorej žalovaný uviedol, že ako podnikateľ sa dostal do druhotnej platobnej

neschopnosti a musel si požičiavať, aby mal z čoho uživiť rodinu. Žalobca uvedenú informáciu považoval
za nepravdivú z dôvodu, že žalovaný je v prevažnej miere dlžný za nezaplatené odvody na zdravotnom
a sociálnom poistení a má nezaplatenú DPH. Žalobca na základe uvedeného vyvodil, že žalovaný
disponoval príjmami, len odmietal uhrádzať svoje záväzky. Tvrdenie žalobcu v tomto smere je len
všeobecné, bez konkrétneho uvedenia príjmov žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný je dlžný za
nezaplatené odvody a dane, nie je dôkazom toho, že sa žalovaný nemohol dostať do druhotnej platobnej

neschopnosti, a teda že táto informácia uvedená v žiadosti bola nepravdivá.

24/ Žalobca ako ďalší dôvod nepoctivého zámeru uviedol, že žalovaný bez vážneho dôvodu neposkytol
správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať. Žalobca uviedol, že dlžník
sa nedostavil na stretnutie dňa 24.10.2022, ktorého čas sám navrhol, a ktorého predmetom mali byť

nezrovnalosti v majetku dlžníka, ktorý nepriznal a ktorý uviedol ako majetok vo výlučnom vlastníctve
manželky. Žalovaný k uvedenému uviedol, že si nie je vedomý, že by sa zámerne bezdôvodne nedostavil
na stretnutie so správcom a poukázal na písomné ospravedlnenie z 18.10.2022, v ktorom zdôvodnil,
prečo sa v daný termín nemohol zúčastniť stretnutia. Súd nemal preukázané, že žalovaný sa na
dohodnuté stretnutie so správcom nedostavil bez vážneho dôvodu. Súd neskúmal, či stretnutie, na ktoré

sa žalovaný nedostavil, bolo dohodnuté medzi žalovaným a správcom, alebo išlo o termín, ktorý pevne
stanovil správca. Žalovaný preukázal, že pred termínom stretnutia zaslal správcovi ospravedlnenie,
v ktorom vysvetlil, prečo sa nemôže termínu zúčastniť. Takisto bolo preukázané, že žalovaný sa dostavil
na stretnutie so správcom dňa 31.10.2022. Na základe uvedeného nebol preukázaný dôvod na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. d) ZoKR.

25/ Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne
neschopný, pretože bol zamestnaný s príjmom 1.200,- eur mesačne a z rozdielu medzi výdavkami
a príjmami žalovaného bol pomerne dostatočný priestor na riadne splácanie svojich záväzkov. Súd
konštatuje, že samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjem žalovaného ešte neznamená, že

je splnená podmienka platobnej schopnosti. Súd poukazuje na to, že platobná neschopnosť fyzickej
osoby je definovaná v § 3 ods. 2 ZoKR. Zákonná definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby
vyžaduje splnenie dvoch podmienok: a to existenciu aspoň jedného splatného peňažného záväzku a
uplynutie doby viac ako 180 dní po splatnosti toho záväzku, v rámci ktorej doby nie je fyzická osoba
schopná plniť takýto splatný záväzok. Jedným zo zákonných predpokladov vyhlásenia konkurzu a

oddlženiafyzickejosobyjevzmysle§166ZoKRexistencia,t.j.vedenieexekučnéhokonaniaaleboiného
vykonávacieho konania. Platobnú neschopnosť žalovaného potvrdzuje skutočnosť, že voči žalovanému
boli vedené viaceré exekučné konania. Súd má za to, že žalobca neuviedol také okolnosti, ktoré
by v rámci zákonnej definície platobnej neschopnosti vyvrátili takto zákonom definovanú platobnú
neschopnosť ku dňu podania návrhu na oddlženie. Dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer je

na žalobcovi a pokiaľ žalobca ako dôvod nepoctivého zámeru uvádzal existenciu platobnej schopnosti,
ktorá mala brániť povoleniu oddlženia, bol povinný preukázať svoje tvrdenia a uniesť dôkazné bremeno
o tom, že žalovaný bol platobne schopný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ by
chcel žalobca preukázať, že žalovaný nebol platobne neschopný, teda že bol platobne schopný, musel
by tvrdiť a preukázať dostatok peňažných prostriedkov na úhradu všetkých záväzkov žalovaného.

Žalobca nepreukázal ani neoznačil hodnotu záväzkov dlžníka, ktorá je jednou z podmienok pre určenie
a posúdenie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný
ako dlžník mal aj ďalšie záväzky, nielen záväzky voči žalobcovi, s ktorými bol v omeškaní a ktoré bolo
potrebné vziať do úvahy na posúdenie platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZoKR. Všeobecné
konštatovanie, že žalovaný mal príjem, z ktorého mohol čiastočne uhrádzať svoje záväzky, na vyvodenie

záveru o platobnej schopnosti žalovaného nestačí. Preto žalobcom uvádzaný dôvod nepoctivého
zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol
žalovaný ako dlžník platobne neschopný, žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal.26/ Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne
neschopný,jevlogickomvzájomnomrozporestvrdením,žežalovanýsaúmyselnepriviedoldoplatobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalobca uviedol, že žalovaný sa úmyselne vyhýbal

splácaniu svojich záväzkov a to tým, že sa zamestnal v zahraničí, aby sťažil výkon exekučného práva
a uspokojenia svojich veriteľov. V konaní neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali, že
žalovaný sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalovaný
tvrdenie žalobcu, že sa vyhýbal splácaniu svojich záväzkov, vyvrátil tým, že preukázal splácanie
záväzkov niektorým zo svojich veriteľov (Daňový úrad, Sociálna poisťovňa).

27/ Žalobca ako ďalší dôvod nepoctivého zámeru uviedol, že zo správania sa dlžníka pred podaním
návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
Žalobca uviedol, že pri daňových kontrolách žalovaného bolo zistené, že si uplatňoval nižšiu daňovú
povinnosť ako si mal uplatniť, prípadne v nadmernom odpočte si uplatnil viac ako si mal. Žalovaný sa
dlhodobo vyhýbal plateniu odvodov, zaplatil len tie dlhy, za ktoré mu hrozilo trestné stíhanie. Takisto

žalobca poukázal na to, že manželka žalovaného nakupovala spoločné veci vo vlastnom mene a mala
vydanú platobnú kartu k účtu, ktorý zriadila ich dcéra.
Žalovaný potvrdil, že jeho manželka je vlastníčkou motorového vozidla, ktoré kúpila z prostriedkov, ktoré
jej darovala ich dcéra. Zároveň uviedol, že v danej veci sa vedie osobitné konanie o vylúčenie majetku
zo súpisu podľa § 167j ZoKR.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v čase, keď bol zamestnaný v zahraničí, uhradil svoje
pohľadávky Daňovému úradu a Sociálnej poisťovne.
Na základe vyjadrenia žalovaného, ako aj z predloženia poštových poukazov predložených žalovaným,
mal súd preukázané, že žalovaný zvýhodnil svojich veriteľov Daňový úrad a Sociálnu poisťovňu, keď
Daňovému úradu uhradil všetky svoje pohľadávky, pričom iným veriteľom (žalobcovi) neuhradil žiadnu

pohľadávku. Žalobcapreukázal,ževčase,kedyžalovanýuhrádzalsvojdlhDaňovémuúraduaSociálnej
poisťovni (2020- 2021) bolo vedené voči žalovanému exekučné konanie v prospech oprávneného
Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktoré začalo dňa 10.09.2008.
Súd mal za to, že bola naplnená skutková podstata uvedená v § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR a to,
že zo správania žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu zvýhodniť iného

veriteľa. Žalovaný uhradenie dlhov iba niektorým veriteľom v čase, kedy nebol schopný splatiť všetky
svoje pohľadávky, nevysvetlil. Žalovaný sa tiež nevyjadril k vyjadreniu žalobcu, že uvedené splnil pod
hrozbou trestného konania. Súd považoval za preukázané, že úhradou pohľadávok veriteľov Daňový
úrad a Sociálna poisťovňa došlo k zvýhodneniu týchto veriteľov.

28/ Osobitným dôvodom pre posúdenie nepoctivého zámeru je absencia centra hlavných záujmov
dlžníka na území Slovenskej republiky. Centrum hlavných záujmov sa môže niekedy ťažko určiť. Podľa
čl. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 o insolvenčnom konaní, centrum
hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími osobami. Centrum hlavných záujmov sa obsahovo dotvára judikatúrou Súdneho dvora

EÚ. V zmysle judikatúry je potrebné zohľadniť miesto, kde sa nachádza centrum prevádzkových alebo
výrobných aktivít, lokalizácia majetku dlžníka a miesto hlavného vykonávania podnikateľských aktivít,
ktoré je objektívne zistiteľné tretími stranami. Centrum hlavných záujmov dlžníka by malo zodpovedať
miestu, v ktorom dlžník spravuje svoje záujmy a ktoré by mali byť pre tretie osoby zistiteľné. Judikatúra
opakovane zdôrazňuje, že toto miesto musí byť zistiteľné tretími stranami, v zásade veriteľmi. Správa

hlavných záujmov musí byť trvalá, nielen občasná.
Žalobca ako jeden z dôvodov nepoctivého zámeru uviedol, že žalovaný nemal v čase podania návrhu
centrum hlavných záujmov na území Slovenskej republiky (§166g ods. 2 písm. l) ZoKR), nakoľko
v danom čase sa zdržiaval prevažnú časť roka v Rakúsku, kde aj býval a pracoval. Uvedené vyvrátil
žalovaný, ktorý preukázal, že trvalý pobyt má na Slovensku, kde žije so svojou manželkou. Súd mal

preukázané, že žalovaný vykonával podnikanie na Slovensku, je zdravotne poistený na Slovensku a na
miesto trvalého pobytu sa pravidelne vracal zo zahraničia, nakoľko sa staral o svoju chorú manželku.
S poukazom na uvedené súd považoval za centrum hlavných záujmov žalovaného územie Slovenskej
republiky.

29/ Žalobca ako dôvod na zrušenie oddlženia uvádzal aj to, že žalovaný po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností (§ 166g
ods. 1 ZKR). Zákonodarca vymedzil termín poctivý zámer dlžníka pozitívne aj negatívne. Zákon určuje
poctivýzámerlennazákladesprávaniadlžníkapopodanínávrhunavyhlásenieoddlžovaciehokonkurzualebo na určenie splátkového kalendára. Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní
návrhu je možné usúdiť, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a
schopností. Danosť poctivého zámeru na strane dlžníka predpokladá určité aktívne konanie zo strany

dlžníka ohľadom riešenia jeho situácie. Keďže v zmysle negatívnej dôkaznej teórie veriteľ z procesného
hľadiska nemôže úspešne preukazovať neexistenciu konania dlžníka, s ktorým zákon spája poctivý
zámer,dochádzafaktickykpresunudôkaznéhobremenanadlžníka,ktorýjepotompovinnýpreukazovať
existenciu konania, s ktorým zákon spája poctivý zámer dlžníka. V dôsledku negatívnej dôkaznej teórie
teda dochádza k prenosu dôkazného bremena na dlžníka. Právna úprava ZoKR definuje aj typy konaní,

resp. správanie dlžníka, ktoré v dôsledku znamenajú, že dlžník poctivý zámer má. Správanie sa dlžníka
pri poctivom zámere sa posudzuje v rovine ekonomickej, v rovine osobných pomerov a podľa súčinnosti
v oddlžovacom konaní. Typy konaní dlžníka sú vymedzené len demonštratívne, dlžník však vždy musí
preukazovať to, že z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktorými
chcel dlžník preukázať svoj poctivý zámer leží na dlžníkovi. Dlžník v tomto smere, teda žalovaný, musí

uviesť vlastné skutkové tvrdenia, ktorými svoj poctivý zámer preukazuje. Žalovaný v priebehu celého
konania neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývala existencia jeho poctivého
zámeru spočívajúca v tom, že po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu následkom oddlženia vynaložil
úprimnú snahu riešiť svoj dlh (dlhy) v rámci svojich schopností a možností. Žalovaný uviedol, že po
oddlžení nesplácal žiadne svoje dlhy, pretože bol upozornený Centrom právnej pomoci, že po podaní

návrhu už nemá splácať žiadne dlhy. Z dikcie § 166g ods. 1 ZoKR vyplýva, že pokiaľ dlžník - žalovaný
v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe riešiť svoj dlh v rámci
svojich schopností a možností po podaní návrhu, platí, že dlžník, t.j. žalovaný, poctivý zámer pri využití
inštitútu oddlženia nemal. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná aj pre naplnenie
skutkových okolností nepreukázania poctivého zámeru u žalovaného v zmysle § 166g ods. 1 ZoKR.

30/ Pri hodnotení dôvodov pre poctivý, resp. nepoctivý zámer zákon prikazuje prihliadnuť aj na osobu
dlžníka. Súd prísnejšie hodnotí tieto dôvody u dlžníka, ktorý mal v minulosti alebo stále má významnejší
majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobil
v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. Existencia ktorejkoľvek tejto

skutočností, ktorá sa viaže k osobe dlžníka, je dôvodom na prísnejšie hodnotenie dôvodov pre poctivý
zámer. Ak ide o dlžníka, ktorý má iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko tohto
veku, má vážne zdravotné problémy, načas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná
udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti, súd prihliada miernejšie k dôvodom pre posudzovanie
poctivého zámeru.

Súd sa preto v konaní zaoberal aj požiadavkou žalobcu prihliadať podľa § 166g ods. 3 ZoKR na osobu
dlžníka ( žalovaného ) prísnejšie. V tejto súvislosti žalobca žiadal zohľadniť, že žalovaný 29 rokov
vykonával podnikateľskú živnosť.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd prihliadol na jeho osobu miernejšie v zmysle
§ 166g ods. 4 ZoKR nakoľko je takmer v dôchodkovom veku, v najbližšom čase mu vznikne nárok na

starobný dôchodok.
Súd vzal do úvahy skúsenosti žalovaného v podnikaní, ako aj to, že je blízko dôchodkového veku. Súd
vychádzal pri rozhodovaní z vykonaného dokazovania.

31/ Súd preto na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru,

že žaloba žalobcu je dôvodná pre naplnenie skutkových okolností nepreukázania poctivého zámeru
žalovaného v zmysle § 166g ods. 1 ZoKR a zároveň boli naplnené aj skutkové podstaty nepoctivého
zámeru žalovaného v zmysle §166g ods. 2 písm. a), písm. c) a písm. h) ZoKR. Vyhodnotením zistených
skutočností tak súd dospel k záveru, že konanie žalovaného jednoznačne napĺňa pojem nepoctivého
zámeru podľa ustanovení ZoKR, a to aj v kontexte so závermi vyplývajúcimi z nálezu Ústavného súdu

SR sp. zn. III ÚS 570/2016, podľa ktorého pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho
súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka fyzickej osoby) a záujmy
stále neuspokojených veriteľov, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami ZoKR súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (I. výrok).

32/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.33/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34/Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP, a to tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči procesne neúspešnému žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra
(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365
ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.