Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 80Csp/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123268151
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123268151.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO:
53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. C. D., o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 20 000 eur vrátane
úroku z omeškania 5% z danej sumy od 13.09.2022 do zaplatenia, úroku vo výške 3167,27 eur,
úroku z omeškania vo výške 269,98 eur a náhrady trov konania. Dôvodil, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 12.09.2022
medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a.s. a žalobcom, postúpila OTP Banka Slovensko, a.s.

na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný bol v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo
i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. D.
uzatvorila so žalovaným dňa 03.12.2018 Zmluvu č. 18/3017/112059SRE (ďalej aj ako ,,zmluva“),
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky banky v znení ich dodatkov (ďalej ako ,,VOP“).
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru vo výške 24

770,- eur. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov,
podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie sú upravené v zmluve a vo VOP. Podľa žalobcu,
zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia §
497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedenej zmluvy
banka poskytla žalovanému úver za nasledujúcich podmienok: výška úveru: 24 770 eur, poskytnutie
úveru: po splnení podmienok do 16.12.2018, výška úrokovej sadzby: 5% p. a., ročná percentuálna
miera nákladov: 6,84%, celkové náklady spotrebiteľa: 32 044,12 eur, priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov: 8,19%, výška splátky a splatnosť: 336,55 eur mesačne, vždy k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci, celkový počet splátok: 96, výška prvej splátky: 336,55 eur, splatnosť prvej splátky:
20.01.2019, výška poslednej splátky: 335,67 eur, splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru):
20.11.2026. Žalovaný napriek opakovaným výzvam banky, v ktorých ho v súlade s ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka banka upozorňovala v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil

svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, banka v súlades príslušnými ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásila podaním zo dňa
13.04.2021mimoriadnusplatnosťúveru,pričomvyzvalažalovanéhonaúhradudlžnejsumy.Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 24 872,16 eur, ktorá

pozostávalazistinyvovýške21.252,22eur,zriadnehoúrokuvovýške3167,27eur,zúrokuzomeškania
vo výške 269,98 eur a z poplatkov vo výške 182,69 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu
podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Žalovaná suma predstavuje 23.437,25 eur, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny 20.000,- eur, neuhradeného riadneho úroku 3.167,27 eur a z neuhradeného úroku
z omeškania vo výške 269,98 eur. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 13.09.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

2. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil nasledovné listinné dôkazy: Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 22.09.2022, Pokus o zmier zo dňa 07.02.2023, podací hárok, Zmluvu o postúpení
pohľadávokzodňa12.09.2022vrátaneprílohy,ZmluvuospotrebiteľskompoistenomE.refinancexprese

zo dňa 03.12.2018, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informácie o RPMN
a priemernej hodnote RPMN, žiadosť o poskytnutie (čerpanie) úveru zo dňa 03.12.2018 vyhlásenie
úveru za predčasne splatný zo dňa 13.04.2021, fotokópia obálky 2x, VOP, Sadzobník pre fyzické osoby-
občanov, poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 02.03.2021, okamžitý (priebežný) výpis z účtu.

3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.10.2023 uviedol, že žalovaný dňa 27.12.2018 čerpal peňažné
prostriedky v celkovej výške 24 770 eur. Z poskytnutého úveru uhradil celkovo 5487,08 eur a to v období
01/2019-04/2020 po 336,55 eur mesačne. Úhrady žalovaného boli započítané na istinu v sume 3517,78
eur, na zmluvný/riadny úrok suma 1542,70 eur a na poplatky suma 426,60 eur. Žalobca si uplatňuje v
rámci svojho dispozičného oprávnenia istinu vo výške 20 000 eur s tým, že poplatky vo výške 182,69 eur

si neuplatňuje. K sume 3167,27 eur uviedol, že žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal splácať poskytnutý
úver s úrokovou sadzbou 5% ročne. Žalovanému bol vyúčtovaný riadny úrok v celkovej výške 4709,97
eur, pričom zúhradžalovanéhobolanariadnyúrokzapočítanásuma1542,70eur.Neuhradenýzmluvný
úrok teda predstavuje sumu 3167,27 eur. Žalovanému bol taktiež účtovaný úrok z omeškania v celkovej
výške 269,98 eur, na ktorý z úhrad žalovaného nebola započítaná žiadna suma.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.11.2023 uviedol, že pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa
splácať úver je veriteľ povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa,
údaje o existujúcich záväzkoch získaných z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Veriteľ musí poznať taktiež aj údaje o rodinnom

stave a počte osôb žijúcich so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Veriteľ je povinný pred poskytnutím
úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom jeho
výsledná hodnota nemôže prekročiť hodnotu 1. Podľa žalobcu, vo vzorci na výpočet limitu ukazovateľa
schopnosti splácať úver sa hodnota N = životnému minimu spotrebiteľa a členov jeho domácnosti. V
súdenomprípadeveriteľoverilexistujúcezáväzkyspotrebiteľadopytomdoúverovéhoregistra,zktorého

zistil, že v čase podania žiadosti mal žalovaný evidované záväzky: osobný úver s mesačnou splátkou
182 eur, spotrebný úver s mesačnou splátkou 341 eur a kontokorentný úver s úverovým rámcom vo
výške 300 eur s mesačnou splátkou vo výške 15 eur. Poskytnutý úver mal byť použitý na splatenie
spotrebného úveru s mesačnou splátkou 341 eur. Veriteľ teda bral do úvahy splátku novoposkytnutého
úveru vo výške 336,55 eur, teda celkové úverové zaťaženie sume 533,55 eur. Žalovaný uviedol, že je

zamestnaný na dobu neurčitú ju zamestnávateľa Kwizda Pharmadistribution GMbH od 02/2017 a jeho
priemerný čistý príjem bol v sume 1330 eur. Uvedené preukazoval pracovnou zmluvou a výpisom z účtu.
Uviedol, že je slobodný a má jedno vyživované dieťa. V rámci nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a jedného vyživovaného dieťaťa, t.j.
sumu 298,68 eur. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo výške 20%
rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov
jeho domácnosti, voči ktorým mal spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Podľa žalobcu, veritelia nie sú
povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie
a podobne). Podľa žalobcu, uplatňovanie paušálnych výdavkov spĺňa predpoklady postupu s odbornou

starostlivosťou. Podľa žalobcu, veriteľ nie je povinný preukazovať skúmanie bonity spotrebiteľa, ak táto
skutočnosť nebola medzi stranami sporná a spotrebiteľ nevyužil svoje právo namietnuť takéto skúmanie.
Skúmanie bonity v tomto konaní nebolo sporné, resp. namietané zo strany žalovaného, preto nastupujú
účinky nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. Žalovaný je povinný uvádzať pravdivé údaje vo svojejžiadosti o úver, pričom z opatrení Národnej banky Slovenska vyplýva, že veriteľ môže overovať výlučne
úverové záväzky spotrebiteľa. Jeho možnosti skúmania bonity spotrebiteľa sú limitované a musí prioritne
vychádzať z údajov, ktoré mu poskytol spotrebiteľ žiadosti o úver. Žalobca ďalej citoval z rôznych

rozhodnutí slovenských súdov. K uvedenému podaniu pripojil listinné dôkazy - žiadosť E. REFINANC
expres úver zo dňa 19.11.2018, pracovnú zmluvu, prehľad transakcií na účte, Dáta dopytu v SRBI,
potvrdenie o príjme žalovaného.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na nariadené pojednávanie sa nedostavil.

6. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, resp. listinných dôkazov predložených žalobcom na
podporu svojich tvrdení, zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi stranami je nesporné (žalobca toto tvrdil a žalovaný to účinne nepoprel), že E. D. F., G.
uzatvorila so žalovaným dňa 03.12.2018 Zmluvu č. 18/3017/112059SRE, ktorej súčasťou sú VOP.

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru vo výške
24 770,- eur. Bolo nesporné, že v zmluve boli dohodnuté nasledovné podmienky: výška úveru: 24
770 eur, poskytnutie úveru: po splnení podmienok do 16.12.2018 , výška úrokovej sadzby: 5% p. a.,
ročná percentuálna miera nákladov: 6,84%, celkové náklady spotrebiteľa: 32 044,12 eur, priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 8,19%, výška splátky a splatnosť: 336,55 eur mesačne,

vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, celkový počet splátok: 96, výška prvej splátky: 336,55 eur,
splatnosť prvej splátky: 20.01.2019, výška poslednej splátky: 335,67 eur, splatnosť poslednej splátky
(konečná splatnosť úveru): 20.11.2026. Nesporné je i to, že OTP banka Slovensko, a.s. upozorňovala
žalovaného na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, keďže žalovaný
neplnil v stanovených termínoch splátky s tým, že vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do

omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, banka ku dňu 13.04.2021 vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy. No a napokon je nesporné,
že OTP banka Slovensko a. s. sa s účinnosťou od 01.10.2021 zlúčila so spoločnosťou Československá
obchodná banka, a.s., ktorá dňa 12.09.2022 ako postupník uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bola i pohľadávka voči žalovanému titulom vyššie uvedenej zmluvy.

8. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – poistený E. REFINANC expres č. 18/3017/112059SRE zo dňa
03.12.2018 má súd za preukázané, že medzi OTP bankou Slovensko, a.s. a žalovaným bolo dohodnuté,
že banka je oprávnená vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo
pred termínom splatnosti ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti (čl.

X bod 1. písm. a) v spojení s bodom 2. písm. b)). Z uvedenej zmluvy je zrejmé i to, že úver bol poskytnutý
za účelom splatenia existujúcich záväzkov žalovaného (čl. I. bod 2.) v inej bankovej inštitúcii splatných
15.03.2026 a to vo výške 24.067 eur; zvyšok 560 eur mal byť bezúčelovo prevedený na účet žalovaného
(čl. V. bod 2 písm. a), b) ).

9. Z listiny - Posledná výzva pred zosplatnením zo dňa 02.03.2021 má súd za preukázané, že OTP
Banka Slovensko, a. s. vyzvala žalovaného k zaplateniu sumy 464,67 eur z dôvodu, že mešká so
splácaním úveru viac ako 3 splátky. Z fotokópie obálky na č.l. 57 spisu je zrejmé, že banka predmetný
list žalovanému aj zaslala, a to na adresu uvedenú v zmluve, resp. v žiadosti o E. REFINANC expres
zo dňa 19.11.2018.

10. Z listiny - Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 13.04.2021 má súd za preukázané, že
OTP Banka Slovensko, a.s. uvedeným listom oznámila žalovanému, že vyhlasuje predčasnú splatnosť
úveru č. 18/3017/112059SRE a zároveň ho vyzvala k zaplateniu dlžnej sumy 22.532,- eur. Z fotokópie
obálky na č.l. 37 spisu je zrejmé, že banka predmetný list žalovanému aj zaslala, a to na adresu uvedenú

v zmluve, resp. v žiadosti o E. REFINANC expres zo dňa 19.11.2018.

11. Z listinného dôkazu - žiadosti o E. REFINANC expres zo dňa 19.11.2018 má súd za preukázané, že
žalovaný do žiadosti o poskytnutie úveru uviedol okrem osobných a kontaktných údajov (kde ako adresu
trvalého bydliska a korešpondenčnú adresu žalovaný uviedol Rozkvet 2042/80, Považská Bystrica) aj to,

že je slobodný, počet nezaopatrených detí v spoločnej domácnosti 1, počet plnoletých osôb v spoločnej
domácnosti1,bývavbytepričomvkolónke„Vlastníckyvzťahknehnuteľnosti“uviedol„Ináformabývania
(u rodičov a pod.)“. Ďalej do žiadosti uviedol, že je zamestnaný na dobu neurčitú u zamestnávateľa
Kwizda Pharmadistribution GMbH, Rakúsko od 2/2017 ako špeditér s priemerným čistým mesačnýmpríjmom zo závislej činnosti za 3 mesiace vo výške 1330 eur. V časti žiadosti s podtitulom „Údaje
o výdavkoch (záväzkoch)“ je v kolónke „Celkové mesačné splátky bankových úverov“ uvedená suma
450 , v kolónke „Mesačná platba výživného“ je uvedená suma 250, v kolónke „Celkové mesačné platby

neúverových záväzkov /poistné, tel., TV.../“ je uvedená suma 0. Z uvedenej žiadosti nevyplýva, že by
žalovaný ku dňu 19.11.2018 splácal nebankové úvery, resp. iné úvery, prípadne, že by bola na jeho
majetok vedená exekúcia.

12. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2017 v spojení s potvrdením o príjme na č.l. 135 spisu má súd

za preukázané, žalovaný od 01.02.2017 pracoval u zamestnávateľa Kwizda Pharmadistribution GMbH,
Rakúsko ako pracovník špedície na dobu neurčitú tým, že jeho čistý mesačný príjem bol nasledovný:
5/2018 vo výške 1371,42 eur, 6/2018 vo výške 1307,68 eur, 7 2018 vo výške 1320,20 eur, 8/2018 vo
výške 1333,33 eur, 9/2018 vo výške 1317,10 eur a 10/2018 vo výške 1751,52 eur.

13. Z listiny – Dáta dopytu zo SRBI, ktorým sa žalobca snaží preukázať skúmanie bonity žalovaného

pred uzavretím zmluvy o úvere má súd za preukázané, že žalovaný mal ku dňu 20.11.2018 tri existujúce
úvery, a to osobný úver čerpaný vo výške 12.000,- eur s mesačnou splátkou vo výške 182,- eur
a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 16.562 eur, spotrebný úver čerpaný vo výške 25.000,- eur
s mesačnou splátkou vo výške 341,- eur a zostávajúcou istinou a príslušenstvom 30.313,- eur a
kontokorentný úver s úverovým rámcom 300 eur. Celkovo teda žalovaný mal splácať titulom úverov 523

eur mesačne. Z uvedenej listiny je zrejmé aj to, že v priebehu roka 2018 žalovanému bolo odmietnutých
5 žiadostí o úver (od 11.666 eur do 25.000 eur) a o ďalšie dva úvery (oba vo výške 30.000 eur) žiadal.
V roku 2017 banky odmietli žalovanému žiadosti o úver v štyroch prípadoch.

14. Z listiny - pohyby na účte žalovaného za obdobie 02.01.2018-08.10.2018 má súd za preukázané

tvrdenia žalobcu, že OTP Banka Slovensko, a.s. overovala príjem žalovaného u zamestnávateľa Kwizda
Pharmadistribution GMbH aj touto formou.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak
by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

25. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/210 Z. z., Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

26. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/210 Z. z., Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä

to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

28. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy,
Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na

tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred

termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu a realizácii záväzkového vzťahu - Zmluvyo spotrebiteľskom úvere – poistený E. REFINANC expres č. 18/3017/112059SRE zo dňa 03.12.2018,
a to v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je vzhľadom na povahu účastníkov
právneho vzťahu spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvou OTP

Banka Slovensko, a.s. v rámci predmetu svojej činnosti poskytla žalovanému ako fyzickej osobe -
nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal vrátiť aj s úrokmi tak, že ich bude
splácať v pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Predmetná zmluva je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona

č. 129/2010 Z. z., pričom OTP Banka Slovensko, a.s. vystupovala v pozícii veriteľa (§ 2 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z.) a žalovaný v pozícii spotrebiteľa (§ 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.).

30. Žalobca podal žalobu dôvodiac, že je právnym nástupcom OTP Banky Slovensko, a.s., na základe
postúpenia pohľadávky. Súd preto skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z OTP Banky
Slovensko, a.s., resp. ČSOB, a.s. na žalobcu, t. j. či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Ako

už bolo spomínané vyššie, Zmluva o spotrebiteľskom úvere – poistený E. REFINANC expres č.
18/3017/112059SRE zo dňa 03.12.2018 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto sa na ňu vzťahuje
zákon č. 129/2010 Z. z..

31. Z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku,

ktorú má voči spotrebiteľovi len ak sú kumulatívne splnené zákonom stanovené podmienky. Prvou je,
že postupník je veriteľom v zmysle § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., bankou, zahraničnou
bankou alebo pobočkou zahraničnej banky. V súvislosti s týmto súd uvádza, že je nesporné, že žalobca
je veriteľom v zmysle § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.. Druhou podmienkou, ktorá musí byť
súčasne splnená je to, že sa postupuje pohľadávka po termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Zo zmluvy uzavretej medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. a žalovaným vyplýva, že zmluvné
strany si dojednali termín konečnej splatnosti 20.11.2026. Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá
medzi bankou a žalobcom je zo dňa 12.09.2022, t. j. k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť ešte pred
dátumom konečnej splatnosti úveru, čo znamená, že splnenie podmienky, v zmysle ktorej predmetom

postúpenia môže byť pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, nebolo
v konaní preukázané. Žalobca však tvrdil zosplatnenie úveru zo strany OTP Banky Slovensko, a.s. čo
by v prípade, ak by toto zosplatnenie bolo platné, umožňovalo banke svoju splatnú pohľadávku postúpiť
na žalobcu, nakoľko by bola splnená aj druhá podmienka stanovená v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z., a síce že by sa jednalo o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru.

32. Súd teda posudzoval, či zosplatnenie ku dňu 13.04.2021 zo strany OTP Banky Slovensko, a.s. je
platné alebo nie. Od posúdenia platnosti tohto zosplatnenia závisí aj platnosť postúpenia pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

33. Pokiaľ si teda žalobca na súde uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
titulom postúpenia pohľadávky, musí v konaní okrem iného preukázať aj to, že tak pred uzavretím

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri jej uzatvorení, ale i následne v priebehu jej trvania a samozrejme
aj pri postúpení pohľadávky, boli splnené všetky podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie
právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda Občiansky zákonník, zákon č. 129/2010 Z. z.,
zákon o bankách, prípadne ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby teda preukázal aj to, že pred poskytnutím
úveru žalovanému OTP Banka Slovensko, a.s. náležite s odbornou starostlivosťou skúmala schopnosť

žalovaného splácať úver, ergo že si banka splnila povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z.. Nesplnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. môže mať vplyv na aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. To, či OTP Banka Slovensko, a.s. pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvereposudzovala s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, skúma súd ex offo (napr. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18, C-449/2013 a iné).

34. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou
starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok
uvedených v ustanovení § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len
formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie
a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou

posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a
výdavkov na splácanie úverov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo
by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti
(rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.07.2023).

35. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je povinný

posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. možno vyvodiť, že rovnako
dôležité sú aj údaje o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa a tiež aj overovanie údajov v príslušných
databázach alebo registroch. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer

medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po
vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu
príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej
zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

36. K tvrdeniam žalobcu ohľadne preverovania záväzkov žalovaného dopytom v úverovom registri súd
uvádza, že tieto boli v konaní preukázané, keď žalobca predložil listinu s názvom Dáta dopytu, z ktorej
vyplývajú zistenia, že žalovaný mal ku dňu 20.11.2018 existujúce 3 úverové vzťahy a splácal dohromady
523eur.Preukázanémalsúditvrdeniažalobcuozisťovaníanásledneoverovanípríjmužalovaného,keď

bolo preukázané z potvrdenia o príjme, že žalovaný ku dňu 14.11.2018 pracoval v Rakúsku s príjmom od
1307,68 eur do 1371,42 eur (v období 5/18-9/2018), pričom v mesiaci 10/2018 mal príjem 1751,52 eur.

37. Z ustanovenia § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva povinnosť veriteľa pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere zisťovať údaje aj o výdavkoch spotrebiteľa (žiadateľa

o spotrebiteľský úver). Žalobca však v konaní nepreukázal, že by OTP Banka Slovensko, a.s. pred
poskytnutím úveru zisťovala a následne overovala, aké sú výdavky žalovaného na jeho základné životné
potreby ako sú napr. náklady na bývanie, stravu, energie, cestovné do práce, telefón, náklady na
zdravotnú starostlivosť, teda na také základné odôvodnené potreby, ktoré musí vynakladať v priemere
za mesiac.

38. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že je v poriadku, ak veriteľ v rámci skúmania bonity za výšku
výdavkov žiadateľa o úver automaticky považuje sumu rovnajúcu sa sume životného minima + 20%
z rozdielu medzi výškou príjmov a životným minimom spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, s týmto sa súd nestotožňuje. Zo žiadneho ustanovenia či už

zákona č. 129/2010 Z.z. alebo Opatrenia NBS č. 10/2017 nevyplýva, že výška výdavkov spotrebiteľa je
paušálna a automaticky sa rovná výške životného minima spotrebiteľa, prípadne osoby, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť + spomínaných 20%.

39. Hoci sa ustanovenie § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z. z. na súdený prípad nevzťahuje (vzhľadom

na § 7 ods. 24 písm. a) cit. zákona), súd považuje za potrebné poukázať na to, že ani v prípade, ak je
veriteľ povinný určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu (§ 7ods. 19 cit. zákona),
sa ako náklady na zabezpečenie základných životných potrieb automaticky neuplatňuje suma rovnajúca
životnému minimu. Pokiaľ sa v § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 spomína životné minimum,

v kontexte s ustanovením § 7 ods. 41 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že ide o minimálnu
výšku, ktorá musí byť bez ohľadu na údaje zistené od spotrebiteľa braná veriteľom do úvahy ako náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa pre potreby výpočtu ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Uvedené ustanovenie § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017v žiadnom prípade nezbavuje veriteľa povinnosti zisťovať od každého žiadateľa informácie o skutočnej
výške výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb, a to v súlade s ustanovením § 7 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. a neumožňuje veriteľovi pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať

úver, resp. pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver namiesto údaja
o reálnych výdavkoch použiť automaticky údaj rovnajúci sa sume životného minima.

40. Súd konštatuje, že každý potenciálny klient - žiadateľ o úver je vysoko individuálny, má rôzne životné
potreby a z toho vyplývajúcu rôznu výšku výdavkov potrebnú na uspokojenie týchto svojich potrieb (napr.

iné výdavky na bývanie budú v prípade prenajatého bytu alebo domu, iné v prípade vlastného bytu alebo
domu, niekto má pravidelne mesačne výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a niekto nie a
pod.), preto podľa názoru súdu veriteľ musí prihliadnuť na individuálne náklady každého potenciálneho
klienta a skúmať jeho reálne výdavky, v tomto konkrétnom prípade išlo o osobu pracujúcu v Rakúsku.

41. Okrem toho, pokiaľ mala OTP Banka Slovensko, a.s. z listiny Dáta dopytu informáciu, že žalovaný

v priebehu roka 2018 požiadal iné finančné inštitúcie 7x o poskytnutie úveru, z ktorého počtu bolo
5 odmietnutých (žalovaný žiadal o úver v rozmedzí od 11.666 eur do 25.000 eur) a dve boli ku dňu
posudzovania bonity ešte v štádiu podanej žiadosti (v oboch prípadoch žiadal žalovaný o poskytnutie
úveru 30.000 eur), skúmanie skutočných výdavkov žalovaného malo byť o to dôslednejšie, aby sa
žalovaný nedostal do dlhovej (úverovej) špirály.

42. Je síce pravdou, že v súvislosti so zisťovaním informácií o príjme a výdavkoch spotrebiteľa veriteľ
vychádza prvotne z údajov, ktoré mu poskytol žiadateľ o úver, na druhej strane z obsahu spisu vyplýva,
že OTP Banka Slovensko, a.s. nevynaložila žiadne úsilie na to, aby informácie o pravidelných výdavkoch
na zabezpečenie základných životných potrieb od žalovaného získala, hoci jej to z ustanovenia § 7 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplývalo. Je totiž nemožné, aby fyzická osoba nemala žiadne výdavky na
uspokojenie svojich potrieb (to v súvislosti s tým, že v kolónke „Celkové mesačné platby neúverových
záväzkov/poistné,tel.,TV../“vžiadostioúverjeuvedenýúdaj0).PokiaľtedaOTPBankaSlovensko,a.s.
od žalovaného nežiadala informácie o jeho pravidelných výdavkoch, nemohla následne postupovať pri
posudzovaníschopnostižalovanéhosplácaťúversodbornoustarostlivosťou.Bezznalostiúdajaotýchto

výdavkoch žiadateľa o úver jednoducho nemožno s odbornou starostlivosťou posúdiť jeho bonitu.

43. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, vychádzajúc z jeho znenia,
skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti dodávateľa. Za
posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou nemožno

považovať to, ak veriteľ nezisťuje výšku výdavkov na uspokojenie životných potrieb a túto určí paušálne.
Bez toho, aby OTP Banka Slovensko, a.s. skúmala aj tieto aspekty, t. j. skutočné výdavky žalovaného,
nemohla si utvoriť reálny obraz o jeho celkovej finančnej situácii, ktorý je potrebný pre posúdenie
schopnostižalovanéhosplácaťdlhzpredmetnejzmluvy.Zatýchtookolnostímásúdzato,žeOTPBanka
Slovensko, a.s. nekonala s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá ustanovenie § 7 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z. z., ale naopak, svoje povinnosti porušila, keď riadne neskúmala výdavky žalovaného,
čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010
Z. z., t. j. že predmetná banka nebola oprávnená vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Súd teda konštatuje, že v súdenej veci nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru.
Pokiaľ teda OTP Banka Slovensko, a.s. listom zo dňa 13.04.2021 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru,

urobila tak v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a teda toto zosplatnenie je
neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..

44. Je zrejmé, že ČSOB, a.s. (ako právny nástupca OTP Banky Slovensko, a.s.) a žalobca
uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2022, predmetom ktorej bola aj pohľadávka

voči žalovanému titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - poistený E. REFINANC expres č.
18/3017/112059SRE zo dňa 03.12.2018. Keďže predmetom postúpenia nebola pohľadávka po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (ktorý bol dohodnutý až na 20.11.2026)
a pohľadávka ČSOB, a.s. (predtým OTP Banky Slovensko, a.s.) voči žalovanému sa z dôvodov
uvádzaných v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia nestala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nemohla ČSOB, a.s.
previesť práva vyplývajúce zo spomínanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, t. j. žalobcu.
Ak tak zmluvou zo dňa 12.09.2022 urobila, je toto postúpenie neplatné pre rozpor so zákonom podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..45. Postúpenie ešte nesplatnej pohľadávky, tzv. „živého úveru“ nie je možné ani v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách. Citované ustanovenie oprávňuje banku postúpiť na iný subjekt len peňažný záväzok,

sktorýmjedlžníkvomeškaníanemôžepostúpiťpohľadávku,ktoráeštenebolasplatná.ČSOB,a.s.teda
nemohla postúpiť na žalobcu tzv. „živý úver“ ani podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ
tak učinila, konala v rozpore i s týmto ustanovením zákona, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa12.09.2022včastitýkajúcejsapohľadávkyČSOB,a.s.vočižalovanémuajztohtodôvoduneplatným
právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (obdobne aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 5CoCsp/4/2021 zo dňa 31.03.2021, resp. 16CoCsp/10/2023 zo dňa 12.03.2024).

46. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca nie je v súdenej veci aktívne vecne
legitimovaný, preto žalobu zamietol.

47. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu by v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

konania patril žalovanému. Nakoľko mu však zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol
tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Trenčín v jednom vyhotovení. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).