Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/139/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202154
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8513202154.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu J. D., narodeného XX. C. XXXX, Č., Č. XX,
zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Dlugolinským, Stará Ľubovňa, Levočská 1, proti žalovanej
obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Košice, Garbiarska 2, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5C/21/2013, o
dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. júla 2015 sp. zn. 5Co/153/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 2. júla 2015, sp. zn. 5Co/153/2014
potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 25. marca 2014, č. k. 5C/21/2013-112 a žalovanej

uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,61 eura na účet právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súdu prvej inštancie bolo dňa 4. septembra 2015 doručené podanie žalovanej označené ako
„dovolanie odporcu proti rozsudku“, podpísané predsedom a členom predstavenstva žalovanej (pričom
žalovaná nepreukázala, že by títo mali vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa), v ktorom

uviedla, že je v dovolacom konaní zastúpená advokátom JUDr. Jaroslavom Škapincom. K dovolaniu
však nepriložila plnomocenstvo preukazujúce oprávnenie menovaného advokáta konať v jej mene v
dovolacom konaní.

3. Dňa 10. septembra 2015 doručila súdu prvej inštancie žalovaná podanie označené ako „odporca
doplňuje prílohu“, ktorým odstránila vady podaného dovolania. K tomuto podaniu však nepriložila

plnomocenstvo preukazujúce oprávnenie menovaného advokáta konať v mene žalovanej v dovolacom
konaní. Rovnako nepreukázala, že by predseda predstavenstva mal vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),

bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. V zmysle § 470 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutiaúčinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá CSP). To
v prípade dovolateľky - právnickej osoby neplatí iba vtedy, ak za ňu koná jej zamestnanec alebo člen,
ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (viď § 429 ods. 2 písm. b) CSP). Obdobné
ustanovenie mala aj právna úprava účinná do 30. júna 2016 (viď § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len „O.s.p.“).

7. Z podaného dovolania vyplýva, že dovolanie podala žalovaná prostredníctvom RNDr. Petra Talána,
predsedu predstavenstva a Ing. Pavla Fialu alebo Ing. Heleny Vernerovej, člena predstavenstva,
pričom v dovolaní uviedla, že je v dovolacom konaní zastúpená JUDr. Jaroslavom Škapincom. V
podanom dovolaní chýbali dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. K podanému dovolaniu
nepredložila plnomocenstvo preukazujúce oprávnenie JUDr. Jaroslava Škapinca konať v jej mene v

dovolacom konaní, ako ani nepreukázala skutočnosť, že zamestnanec/člen, ktorý v jej mene koná,
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolateľka následným podaním podaným
prostredníctvom RNDr. Petra Talána konkretizovala dovolacie dôvody. K tomuto podaniu však taktiež
nepriložila plnomocenstvo preukazujúce oprávnenie JUDr. Jaroslava Škapinca konať v jej mene v
dovolacom konaní, rovnako nepreukázala, že by mal menovaný člen žalovanej vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa.

8. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 13. októbra 2015 vyzval žalovanú na predloženie plnej moci
udelenej advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní alebo na predloženie poverenia, alebo inej
plnej moci pre svojho zamestnanca, ktorý má právnické vzdelanie v zmysle ustanovenia § 241 ods.

1 druhá veta O.s.p. Po vrátení veci dovolacím súdom ako predčasne predloženej na rozhodnutie o
podanom dovolaní, súd prvej inštancie uznesením z 21. januára 2016, č. k. 5C/21/2013-211 žalovanú
vyzval, aby predložila plnú moc advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní, resp. aby preukázala,
že zamestnanci/členovia, ktorí v jej mene podali dovolanie, majú vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa Zároveň žalovanú poučil, že ak v stanovenej lehote dovolanie nedoplní, dovolací súd

dovolanie odmietne. Žalovaná uvedené uznesenie súdu prevzala 29. januára 2016, pričom na danú
výzvu nereagovala.

9. Žalovaná nepreukázala, že je v danom prípade splnená podmienka dovolacieho konania vyplývajúca
z § 429 CSP (predtým § 241 ods. 1 O.s.p.).

10. Nedostatok povinného právneho zastúpenia dovolateľky advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP, resp.
jej zamestnancom alebo členom, ktorý za ňu koná a má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa podľa § 429 ods. 2 písm. b) CSP, je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ
však dovolateľka napriek poučeniu o povinnom právnom zastúpení advokátom (a o stanovenej výnimke

zastupovania zamestnancom/členom s vysokoškolským právnickým vzdelaním v dovolacom konaní) a
výzve podľa § 436 ods. 1 CSP (§ 241 ods. 1 a 4 O.s.p.) uvedený procesný nedostatok neodstránila
(keďnepreukázala,žebyzamestnanec/členkonajúcivjejmene,malvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa, ako ani, že by JUDr. Jaroslav Škapinec bol oprávnený konať v jej mene v dovolacom
konaní), tak svojím procesným postupom spôsobila, že v dovolacom konaní pre tento nedostatok nie

je možné pokračovať.

11. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v dôsledku procesnej pasivity žalovanej
a) zostala nesplnená osobitná podmienka dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP a § 429 ods. 2 písm.
b) CSP) a b) nenastali také právne účinky, v dôsledku ktorých by právna úprava účinná v čase podania

dovolania umožňovala uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

12. Najvyšší súd z týchto dôvodov dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. e) CSP.

13. Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že v dovolacom konaní konal priamo so žalovanou obchodnou

spoločnosťou, nakoľko predmetom konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a tento
žalobcom uplatnený nárok sa priamo netýka majetku žalovanej podliehajúcemu konkurzu. V tejto
súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára
2015 č. k. III. ÚS 710/2014 - 35, v ktorom uviedol, že: „Ústavný súd po posúdení povahy uplatnenéhopráva sťažovateľkou v konaní pred všeobecnými súdmi konštatuje, že sa priamo netýka majetku
podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi. Sťažovateľka si neuplatňovala majetkové práva voči
odporcovi, ktorý je v konkurze, predmetom konania bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku,

v ktorom súd preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. V uvedenom
konaní zákon za striktne daných podmienok vytvára priestor pre súdnu kontrolu nad rozhodcovskými
rozsudkami v medziach uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov. Súdna kontrola je obmedzená na to, či boli splnené základné podmienky
prejednania a rozhodnutie sporu, vzhľadom na ústavne garantované právo na súdnu ochranu. Z

uvedeného vyplýva, že nároky sťažovateľky v konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú
majetkovéhocharakteru.Pretopodľanázoruústavnéhosúdunapriekvyhlásenémukonkurzunamajetok
odporcu nič nebráni tomu, aby všeobecné súdy rozhodli o žalobnom návrhu sťažovateľky (podobne
napr. I. ÚS 158/04).“

14. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta

druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.