Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010393
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5819010393.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 28.11.2024
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/139/2019-637 z 28.5.2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/139/2019-637 z 28.5.2024 bol obžalovaný A. B.
postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Námestovo, č. Pv 520/17/5507-53 z 5.11.2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods.
1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 04.11.2016, na presne nezistenom mieste, prostredníctvom internetu, diaľkovou formou, s využitím
autentifikačných prvkov jedinečne klientovi pridelených, uviedol do omylu spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok tým, že so spoločnosťou uzavrel
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7610500219, evidenčné číslo 7171953, ktorej predmetom bolo
poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 10.000,- EUR, pričom na uzavretie zmluvy

neoprávnene použil osobné údaje osoby C. D. E., nar.XX.X.XXXX, bytom F., A. XXX, okr. G., a to
fotokópiu občianskeho preukazu č. H. XXXXXX, sfalšované výplatné pásky a sfalšované výpisy z účtu
potvrdzujúce príjem, dňa 04.11.2016 bola finančná hotovosť vo výške 10.000,- Eur poukázaná na účet
č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý mal dispozičné právo, následne požiadal osobu J. B.,
K. XXX/XX, L. o úhradu splátky úveru, ktorá bola dňa 21.12.2016 uhradená priamym vkladom vo výške
182,03 €, čím takto spôsobil škodu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,

060 01 Kežmarok vo výške 10.978,17 EUR a vážnu ujmu na právach C. D. E.,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 28.5.2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, po vysvetlení
významu rozhodnutia súdu a poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že si ponecháva

lehotu na podanie odvolania. Hlavné pojednávanie sa za splnenia zákonných podmienok vykonalo v
neprítomnosti obžalovaného (konanie proti ušlému).

Dňa 3.6.2024 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného
voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku.

Dňa 11.7.2024 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, v ktorom sú
uvedené nasledovné argumenty:„ProkurátorkaOkresnejprokuratúryNámestovopodaladňa05.11.2019naOkresnomsúdevNámestove
obžalobu na A. B. pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona

a prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na skutkovom základe opísanom v podanej obžalobe.

Okresný súd v Námestove po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní v konaní vedenom proti
ušlému, rozhodol rozsudkom sp. zn. 6T/139/2019 zo dňa 28.05.2024, oslobodil obžalovaného A. B.

pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzích práv
podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spod obžaloby tunajšej prokuratúry spisová značka Pv
520/17/5507 zo dňa 05.11.2019, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

S predmetným rozsudkom prvostupňového súdu ako aj s dôvodmi uvedenými v odôvodnení jeho
písomného vyhotovenia sa nestotožňujem a mám za to, že vykonaným dokazovaním bolo v potrebnom

rozsahu preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný tak, ako je to uvedené v obžalobe a svojím
konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona a
prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Napadnutý rozsudok považujem za vydaný v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov

uvedenou v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní
boli, podľa môjho názoru, vyhodnotené jednostranne a to v prospech obžalovaného, kde takýto postup
súdu mal za následok jeho nesprávny právny záver o tom, že skutok nespáchal obžalovaný. Je potrebné
poukázať na skutočnosť, že bolo preukázané, že na uzatvorenie zmluvy boli použité osobné údaje D.
E., obžalovaný mal dispozičné právo k účtu, na ktorý boli zaslané finančné prostriedky vo výške 10

000,- Eur, taktiež disponoval platobnou kartou vydanou na jeho meno. Aj svedok J. B. v prípravnom
konaní uviedol, že mu A. B. zobral z firmy 10 000,- €, niekedy v roku 2016, ktoré mu následne vrátil.
Následne ho A. B. požiadal o úhradu splátok asi dvoch v decembri 2016, bola to suma cca 120,- €,
vkladal v hotovosti peniaze na účet, ktorý mu zadal B.. Číslo účtu mu nadiktoval telefonicky, peniaze
mu pri ich stretnutí vrátil. Peniaze, ktoré mu poslal B. v decembri 2016, mu boli zaslané na účet priamo

od spoločnosti Quatro.

S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že v danom konaní bolo v celom rozsahu preukázané,
že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky stíhaných prečinov a preto navrhujem
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie

a rozhodnutie“.

Dňa 29.8.2024 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie obžalovaného, prostredníctvom obhajcu,
k odvolaniu prokurátora, podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, kde doslova uviedol:

„Mám za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vyhodnotil vykonané dôkazy v môj prospech,
keďže nebolo dokázané, že som spáchal súdené skutky. Poznamenávam, že dané súdené skutky som
ja ani nespáchal. Ďalej mám za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav potrebný
pre právne posúdené veci a vyvodil z neho i správny právny záver a svoje dôvody vedúce k môjmu

oslobodeniu aj náležite odôvodnil.

Vzhľadom na uvedené mám dôvodne za to, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo
zo dňa 10.07.2024 proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/139/2019 zo dňa 28.05.2024
nie je dôvodné.

Na základe uvádzaného si dovolím žiadať, aby odvolací súd odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Námestovo zo dňa 10.07.2024 proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/139/2019 zo dňa
28.05.2024 ako nedôvodné zamietol“.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.
Odvolanie prokurátora bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods.
1 Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva napodanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd sa dôsledne riadil citovanými
zákonnými ustanoveniami.

Aj podľa názoru krajského súdu oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu je správny a zákonný a má
dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal

všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného
procesu podľa § 2 ods. 7, zásady práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9, zásady voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 2 ods. 12, a tiež zásady rovnosti strán podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Závery okresného
súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa oslobodenia obžalovaného spod obžaloby
prokurátora, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a vysvetlenie
týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si v celom rozsahu krajský súd osvojil, a preto
v podrobnostiach odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Okresný súd odôvodnil oslobodzujúci výrok okrem iného nasledovnými právnymi úvahami:

„Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa nedopustil skutku, ktorý mu obžaloba kládla za vinu, nakoľko
obžaloba neuniesla dôkazné bremeno. Na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych

dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú a ucelenú reťaz, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti súdeného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Výrok o vine môže byť
založený len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, či sa skutok stal a kto skutok spáchal.

V zmysle § 2 ods. 18 Trestného poriadku je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie

dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho
obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Vzhľadom na uvedené preto nie súd, ale
strany trestného konania pred nezávislým a nestranným súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy,
ktoré obžalovaného buď usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovaciehoorgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2
ods. 5, veta prvá Trestného poriadku) a obžalovaným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovávať
nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by

k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku) ale aj
zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku).

Súd mal za preukázané, že dňa 04.11.2016 došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere diaľkovou
formou medzi osobou vystupujúcou pod menom D. E. a právnym predchodcom (Consumer Finance

Holding, a.s.) poškodenej nástupníckej spoločnosti, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 10 000 EUR. Súd mal za preukázané, že danú zmluvu neuzavrel poškodený M.
D. E., nakoľko daná skutočnosť vyplynula z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, v ktorej uviedol,
že žiadnu zmluvu o úvere neuzavrel a nepredložil žiadne doklady. Vzhľadom na uvedené mal súd
za preukázané, že predložené výpisy z účtov ako aj výplatné pásky na účely poskytnutia úveru boli
sfalšované.

Vo vzťahu k predloženej fotokópii občianskeho preukazu poškodený na hlavnom pojednávaní uvádzal,
že fotokópiou občianskeho preukazu mohol disponovať obžalovaný, nakoľko mu ho poškodený
poskytol na účely vybavovania cestovných víz do Čínskej ľudovej republiky. Obžalovaný však tvrdenia
poškodeného poprel a uviedol, že cestovné víza si vybavoval poškodený a obžalovaný samostatne. Na

účely preukázania, resp. popretia daných tvrdení, požiadal prokurátor Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej
republiky v Slovenskej republike o súčinnosť a o predloženie dokladov, ktoré obžalovaný a poškodený
pri vybavovaní cestovných víz predložili. Veľvyslanectvo však danými podkladmi už nedisponovalo.
Uvedené tvrdenia poškodeného a obžalovaného tak nebolo možné preveriť. Vzhľadom na uvedené sa
preto súd v zmysle zásady in dubio pro reo priklonil k tvrdeniam obžalovaného.

Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere
mal uzatvoriť obžalovaný. Poškodený na hlavnom pojednávaní vylúčil, že by hlas osoby na zvukovej
nahrávke patril obžalovanému. Rovnako obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že hlas na
nahrávke opoznal a tento má patriť svedkovi J. B.. Obžalovaný nepoprel, že by založil bankový účet,
na ktorý boli prevedené finančné prostriedky poskytnuté zo spotrebiteľského úveru, avšak zo strany

obžaloby nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, že po založení daného bankového účtu ako aj ďalších účtov
obžalovaný odovzdal všetky podklady vrátane platobných kariet a PIN kódov E. N.. Z uvedeného je tak
zrejmé, že bankovým účtom, na ktorý boli prevedené finančné prostriedky, mohol disponovať ktokoľvek,
kto mal k dispozícii platobnú kartu. Súd zároveň uvádza, že obžaloba bola postavená de facto na
tvrdení prokurátora, že občianskym preukazom mohol disponovať práve obžalovaný. Uvedené tvrdenie

však žiadnym spôsobom preukázané nebolo. Poškodený bol na hlavnom pojednávaní dopytovaný,
či nemohlo dôjsť k úniku jeho osobných údajov zo strany spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Kuric, s.r.o., ktorá ho právne zastupovala. K uvedenému tvrdeniu sa však poškodený nevedel
jednoznačne vyjadriť.

Súd predvolal na hlavné pojednávanie svedka J. B.. Uvedený svedok však využil svoje právo odoprieť
výpoveď podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku, pričom prokurátor nenavrhol súdu prečítať výpoveď
svedka z prípravného konania. V zmysle vyššie uvedenej zásady kontradiktórnosti konania súd nemohol
nad rámec procesných návrhov vykonať dôkaz prečítaním výpovede svedka J. B.. Pokiaľ by súd k
prečítaniu výpovede svedka pristúpil, porušil by tým zásadu kontradiktórnosti konania, ako aj zásadu

rovnosti strán trestného konania. Súd však nad rámec uvádza, že aj v prípade pokiaľ by pristúpil k čítaniu
výpovede svedka z prípravného konania, dôkaznú situáciu by to žiadnym spôsobom v neprospech
obžalovaného neovplyvnilo. Z výpovede svedka z prípravného konania totiž žiadnym spôsobom
nevyplynulo, že by zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel obžalovaný, resp. že by obžalovaný uhradil
splátku vyplývajúcu z tejto zmluvy a zároveň sa obžalovaný bránil, že hlas na zvukovej nahrávke opoznal

a hlas patrí práve svedkovi J. B., pričom táto obrana obžalovaného nebola vyvrátená a obžalovaný
poukazoval aj na prepojenie tohto svedka s E. N., pre ktorého on založil bankové účty a ktorému aj mal
odovzdať kompletnú dokumentáciu k týmto účtom, vrátane platobných kariet a PIN kódov.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že v danej trestnej veci neexistoval žiadny

priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by obžalovaného usvedčoval zo spáchania súdeného skutku. V
zmysle zásady in dubio pro reo súd preto vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obžalovaného. Súd
uvádza,žepoužitiezásadyindubioproreoprichádzadoúvahylenvtedy,keďpochybnosti,ktorévznikliv
trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov(uznesenie NS SR sp. zn. 3Tdo/58/2014 zo dňa 22.10.2014). Vzhľadom na uvedené pochybnosti, súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
dokázané, že obžalovaný spáchal súdený skutok.“

Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových
okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu
prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne

a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli
vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvah, ktorými sa k takýmto záverom
došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v neprospech

obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ

sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého

stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že skutkový dej, ktorý obžaloba
kvalifikovala ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák., sa síce stal, napĺňa všetky znaky skutkových podstát
súdených trestných činov, avšak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Odvolací súd zdôrazňuje, že náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por.
vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so
skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového
stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o nepravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď

výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že neexistuje, avšak na druhej strane nevylučujú
možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom,
podľa ktorého sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná,
o to viac, že má možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť a vytvoriť si podmienky
k jednoznačnému záveru. Zo zásady prezumpcie neviny síce vyplýva pravidlo „v pochybnostiach v

prospech obvineného“ (in dubio pro reo), ale použitie tohto pravidla, ktoré je upravené v ustanovení
§ 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o
dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonom zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru
dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora
podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v
takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že:

- skutok sa stal,
- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. len
z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení skutkového

stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal byť dôvodne
postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci, vyjadrený aj podaním
obžaloby, musí mať oporu v zhromaždených dôkazoch.

Okresný súd sa uvedenými základnými zásadami trestného konania dôsledne riadil. Aj podľa názoru

krajského súdu za aktuálnej dôkaznej situácie nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Odvolací súd pripomína, že je povinnosťou prokurátora vinu obžalovanému preukázať. Je výlučne vecou
obžalovaného, pre aký spôsob obhajoby sa rozhodne.
Za súčasnej dôkaznej situácie nemožno jednoznačne a s istotou uznať obžalovaného za vinného zo
súdeného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania

cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže existujú pochybnosti o tom, že skutok spáchal
obžalovaný.

V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora treba uviesť, že samotná skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku,

nemôže sama osebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Prokurátor vo svojom odvolaní uviedol, že považuje napadnutý rozsudok vydaný v rozpore so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní

boli podľa názoru prokurátora vyhodnotené jednostranne, a to v prospech obžalovaného, kde takýto
postup súdu mal za následok jeho nesprávny právny záver o tom, že skutok nespáchal obžalovaný.
Podľa názoru prokurátora bolo preukázané, že na uzatvorenie zmluvy boli použité osobné údaje D. E.,
obžalovaný mal dispozičné právo k účtu, na ktorý boli zaslané finančné prostriedky vo výške 10.000 Eur,
taktiež disponoval platobnou kartou vydanou na jeho meno. Aj svedok J. B. v prípravnom konaní uviedol,

že mu obžalovaný zobral z firmy 10.000 Eur, niekedy v roku 2016, ktoré mu následne vrátil. Následne
ho obžalovaný požiadal o úhradu splátok asi dvoch v decembri 2016, bola to suma cca 120 Eur. Vkladal
v hotovosti peniaze na účet, ktorý mu zadal obžalovaný. Číslo účtu mu nadiktoval telefonicky, peniaze
mu pri ich stretnutí vrátil. Peniaze, ktoré mu poslal obžalovaný v decembri 2016 mu boli zaslané na účet
priamo od spoločnosti Quatro.

V tomto prípade prokurátor svoje odvolanie založil na dôkaze, ktorý nebol vykonaný pred súdom a to
výpoveď svedka J. B., ktorý vypovedal v prípravnom konaní a v konaní pred súdom podľa § 130 ods. 2
Tr. por. využil svoje právo odoprieť výpoveď a prokurátor ako strana konania nenavrhol čítať zápisnicu
o výsluchu tohto svedka z prípravného konania. Okresný súd správne bez návrhu prokurátora nevykonal

tento dôkaz, nakoľko by tým porušil základné zásady trestného konania a to najmä zásady rovnosti strán
trestnéhokonaniaataktiežzásadukontradiktórnostikonania.Odvolacísúdvšakuvádza,žeajvprípade,
ak by prokurátor navrhol prečítanie zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania a súd by tento
dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonal, nemalo by to vplyv na dôkaznú situáciu a aj naďalej by bolo
dôvodné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Svedok J. B. v prípravnom konaní totiž nepotvrdil, že

predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel obžalovaný, resp. že by obžalovaný uhradil splátku,
ktorá vyplývala z tejto zmluvy.

Odvolací súd mal teda za to, že dňa 4.11.2016 skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere medzi osobou vystupujúcou pod menom D. E. a spoločnosťou Consumer Finance Holding,

a.s., ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 10.000,- Eur. Uvedené bolo
nepochybne preukázané najmä výpoveďou samotného poškodeného D. E., že predmetnú zmluvu
neuzavrel. Za danej dôkaznej situácie, za aplikácie zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného
nebolo možné jednoznačne ustáliť, že obžalovaný bol tým, kto zneužil osobné údaje poškodeného na
vylákanie úveru od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.

Čo sa týka fotokópie občianskeho preukazu poškodeného, tak v tomto sa výpovede poškodeného
a obžalovaného rozchádzali, pričom na preukázanie pravdivosti ich tvrdení bolo dopytované
veľvyslanectvoČínskejľudovejrepublikyvSlovenskejrepublike,ktoréuviedlo,ženedisponujedokladmi,ktoré obžalovaný a poškodený pri vybavovaní cestovných víz predložili. Tiež nebolo jednoznačným
spôsobom preukázané, komu patril hlas na zabezpečenej hlasovej nahrávke. Poškodený na hlavnom
pojednávaní vylúčil, že hlas na nahrávke patrí obžalovanému, obžalovaný poprel, že hlas na nahrávke

je jeho a uviedol, že hlas patrí svedkovi J. B.. V ostatných neuvedených podrobnostiach odvolací súd
odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.

Vdanejvecitedaabsentovalakýkoľvekpriamy,činepriamydôkaz,ktorýbyobžalovanéhousvedčovalzo
spáchania žalovaného skutku, bolo preto namieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ a obžalovaného

A. B. spod obžaloby prokurátora oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora treba uviesť, že samotná skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku,
nemôže sama osebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ primárne namieta
vpodrobnomodvolaníhodnoteniedôkazovsúdomprvéhostupňaapredkladáodvolaciemusúduvlastné

hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní.

Legitímnym dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku nemôže byť len nové prejednanie
veci súdom prvého stupňa a bez ďalšieho rozhodnutie podľa predstáv jednej zo strán v konaní –

v prejednávanej veci odvolateľa. Odvolací súd nezistil, že hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
nebolo založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Nezistil,
že skutkové zistenia súdu prvého stupňa nie sú logicky odôvodnené. V dôsledku tohto zistenia nemôže
napadnutýrozsudokzrušiťlenpreto,žeodvolateľnazákladesvojhopresvedčeniahodnotítieistédôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.

Keďže krajský súd dospel k záverom, že prvostupňový súd citlivo vyhodnotil vykonané dôkazy a najmä
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj so zásadou „in dubio pro reo“, preto rozhodol tak,
že odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.