Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123209300
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123209300.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., štátnej občianky SR zastúpenej Mgr. Martin Berec, advokát, s. r. o.,
so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO 55134114, proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX, štátnemu občanovi SR, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o.,
so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO 36839132, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným LV č. XXXXX, vedenom G. H. I., J. G. E. J. H. I., K. I. J. E. E. L. M., E. B. XXXX/XXX,
N. E. K. O. G. A. XXX D., E. B. XXXX/XX, N. E. K. O. G. A. XXX D., E. B. XXXX/XX, N. E. K. O.
G. A. X D. K. E. B. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2 a jeho vyporiadania
tak, že uvedené nehnuteľnosti nadobudne do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty
žalovanému čiastky zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Súčasne žiadala i náhradu trov

konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie
uvedených nehnuteľností, pričom ona je spoluvlastníčkou v podiele ? a žalovaný v podiele ?. Zdôraznila,
že je majoritnou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Jedná sa o prístupovú cestu, kde sú
zároveň vedené všetky inžinierske siete. Ako jediná si plní povinnosti spoluvlastníka a ako jediná
udržiava tieto nehnuteľnosti, čo ju stojí nemalé investície. Má za to, že so spoluvlastníctva vyplývajú
nie len práva ale aj povinnosti, ktoré si žalovaný vôbec neplní a spoločnú vec ničí a znehodnocuje.
Žalovaný má tiež vydané právoplatné územné konanie a neprávoplatné stavebné povolenie, ktoré tiež

nerešpektuje vzťah k vlastníckym podielom a následným konaním výstavby hrozí veľké znehodnotenie,
nakoľko sú v nehnuteľnosti vedené inžinierske siete, čo vyžaduje o to väčšiu opatrnosť. Poznamenala,
že žalovaného oslovila v záujme odkúpiť jeho podiel, ale ten to odmietol. Žalovaný celkovo odmieta
akúkoľvek komunikáciu aj ohľadne údržby a starostlivosti. Vyslovila názor, že rozdelenie nehnuteľnosti
nie je z technického ani funkčného hľadiska účelné. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, s prihliadnutím na jej väčšinový podiel
a na správanie žalovaného žiada prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou

výplaty žalovanému hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovanému navrhla zámenu pozemkov.
Ak by s týmto riešením súhlasil, mohol by si na nej zriadiť vlastný prístup k svojej nehnuteľnosti, pričom
by mu bola maximálne nápomocná.2. Žalovaný súhlasil, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jeho v
podieloch tak, ako uviedla žalobkyňa. Uviedol, že nehnuteľnosti zabezpečujú prístup k nehnuteľnostiam
v jeho výlučnom vlastníctve zapísaným na LV č. XXXXX pre k. ú. I., a to k pozemkom parcely

registra C, parc. č. XXXX/X, G. E. G. A. XXX D. K. E. B. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 340
m2. Dal do pozornosti, že podiel žalobkyne je zaťažený záložným právom, ktoré znižuje hodnotu
je spoluvlastníckeho podielu, čo by malo byť zohľadnené pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, pretože zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým
patria práva viaznuce na nehnuteľnosti. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že si neplní povinnosti

vyplývajúce zo spoluvlastníctva a vec znehodnocuje a vyslovil názor, že úlohou tohto konania je
zmariť, resp. oddialiť mu vybudovanie stavby na pozemku parc. č. XXXX/XX, čím dôjde k ich
znehodnoteniu. Objasnil, že celé územie bolo riešené developerskou spoločnosťou, ktorá vybudovala
prístupovú cestu, inžinierske siete a územie rozdelila na 4 stavebné pozemky, z ktorých 3 nadobudla
žalobkyňa a jeden on. Žalovaná si v lokalite vybudovala dom. Dňa 16.12.2020 podal na stavebný
úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu. Na túto stavbu bolo vydané

rozhodnutie o umiestnení stavby. Žalobkyňa dňa 26.03.2021 odvolala súhlas vlastníka vodomernej
šachty s umiestnením vodomeru pre predmetnú stavbu a podala námietky, v ktorých konštatovala,
že tak ako je povolené umiestnenie stavby, nie je možné stavbu umiestniť, nakoľko v rozhodnutí
absentuje napojenie na inžinierske siete cez pozemky v jej výlučnom vlastníctve. Preto požiadal
stavebný úrad o vydanie zmeny územného rozhodnutia. Stavebný úrad prerušil stavebné konanie z

dôvodu predbežnej otázky, ktorou bolo zabezpečenie pripojenia stavby na siete technického vybavenia.
Žalovaný zabezpečil pripojenie navrhovanej stavby na inžinierske siete. Stavebný úrad vydal stavebné
povolenie na predmetnú stavbu. Žalobkyňa voči stavebnému povoleniu podala odvolanie, na základe
ktorého príslušný orgán zrušil stavebné povolenie a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa dňa 21.11.2023 doručila stavebnému úradu podanie, v ktorom žiadala prerušiť konanie z

dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti. Pretože sa jedná o konanie vo vzťahu k pozemkom, ktoré tvoria prístupovú komunikáciu
k navrhovanému rodinnému domu, stavebnú úrad konanie prerušil. Žalovaný tiež nesúhlasil, že odmieta
komunikáciu so žalobkyňou. Komunikoval s ňou len vo veci využitia prípojok za jej pozemku za odplatu
vo výške 5.000 eur, čo žalobkyňa odmietla a viac sa s ním nebavila. Nikdy ho neoslovila vo veci údržby

a starostlivosti o nehnuteľnosti. Vyjadril názor, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a len rozdelením
nehnuteľností zriadením vzájomných vecných bremien sa zabezpečí rovnaké právne postavenie strán
sporu pri využívaní nehnuteľností ako prístupovej cesty. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že reálne
rozdelenie nehnuteľností nie je možné, potom nesúhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctvatak,akonavrhuježalobkyňa,atozdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaspočívajúcichv

tom, že obe strany nadobudli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam spolu s nehnuteľnosťami, ktoré
sú stavebnými pozemkami. Nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve boli od počiatku špecifikované
ako prístupová cesta k stavebným pozemkom a sú nevyhnutné pre riadne užívanie nehnuteľností vo
vlastníctve strán sporu. Jedná sa pritom o jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
strán sporu. Prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne by stratil prístup k svojim

nehnuteľnostiam. Zdôraznil, že dôvodom tejto žaloby je zlý úmysel žalobkyne znemožniť mu vybudovať
rodinný dom a znehodnotiť tak jeho nehnuteľnosti. Podaná žaloba je šikanózna, a preto ju navrhuje
zamietnuť. V závere navrhol zrušiť a vyporiadať dotknuté nehnuteľnosti rozdelením so zriadením
vecných bremien. So zámenou pozemkov nesúhlasil, nakoľko medzi ponúkaným pozemkom žalobkyne
a jeho pozemkom sa nachádza ďalší pozemok, čo znamená, že by nemal priamy prístup z pozemku

žalobkyne na svoj pozemok.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z LV č. XXXXX pre k. ú. I., ktorý listinný dôkaz
predložila žalobkyňa, a oboznámením výpisu z LV č. XXXXX pre k. ú. I., kópie katastrálnej mapy,
fotodokumentácie v počte 8 ks, rozhodnutia stavebného úradu č. MSÚTN-ÚSaŽP/2023/1420/125323/

DUD zo dňa 07.12.2023, kolaudačného rozhodnutia, ktoré listinné dôkazy predložil žalovaný, a
vykonaním znaleckého dokazovania, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. 14/2024 znalca P. L.
Q. zo dňa 08.11.2024 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX,

vedenom G. H. I., katastrálnym odborom pre k. ú. I., a to pozemkov parcela registra C, parc. č. XXXX/
XXX, N. E. K. O. G. A. XXX D., E. B. XXXX/XX, N. E. K. O. G. A. XXX D., E. B. XXXX/XX, N. E. K. O.
G. A. X D. K. E. B. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2 a to žalobkyňa v podiele ?
a žalovaný v podiele 1/4. Podľa zápisu v LV sa jedná o pozemky, na ktorých je postavená inžinierskastavba - cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti.

5. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX vedenom G. H. I., J.
G. E. J. H. I., K. I. E. E. L. M., E. B. XXXX/X, G. E. G. A. XXX D. K. E. B. XXXX/XX, ostatná plocha
o výmere 340 m2.

6. Z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného priliehajú k

pozemkom parcely registra C, parc. č. XXXX/X K. E. B. XXXX/XX, E. I. R. R. E. E. L. M., E. B. XXXX/
XX K. E. B. XXXX/XX tvoria prístupovú cestu. Na fotodokumentácii je zachytená cestná komunikácia.

7. Rozhodnutím č. MSÚTN-ÚSaŽP/2023/1420/125323/DUD zo dňa 07.12.2023 stavebný úrad prerušil
stavebné konanie na stavbu rodinného domu na parcele registra C, parc. č. XXXX/X, E. B. XXXX/X
stavebníka D. E. z dôvodu predbežnej otázky, ktorou je prebiehajúce súdne konanie vo veci zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, nakoľko sa jedná o prístupovú cestu k
navrhovanému rodinnému domu.

8. Zo znaleckého posudku č. 14/2024 P. L. Q., znalca z odboru geodézia, kartografia a kataster
nehnuteľností, zo dňa 08.11.2024 vyplýva, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu sa nachádzajú v

extraviláne obce, v miestnej časti E. S., a slúžia ako miestna komunikácia, resp. prístupová cesta k
nehnuteľnostiam žalobkyne i žalovaného, pričom sa jedná o jedinú prístupovú cestu. Pri prípadnom
rozdelení by bolo možné uvažovať o vytvorení dvoch pozemkov, jedného pre žalobkyňu a druhého pre
žalovaného. Pozdĺžne rozdelenie pozemkov vzhľadom na šírku týchto pozemkov nie je vhodné, pretože
týmto rozdelením by boli vytvorené príliš úzke pozemky nevhodné na akékoľvek využitie. Vzhľadom k

terajšiemu využívaniu pozemkov ako prístupovej cesty nepovažuje za vhodné ani priečne rozdelenie
pozemkov. Rozdelením by boli vytvorené dva pozemky, pričom ich vlastníci by navzájom museli mať
zriadené vecné bremeno pre druhého vlastníka. Znalec tak dospel k záveru, že dané nehnuteľnosti nie
sú reálne deliteľné.

9. Kolaudačným rozhodnutím č. ÚSaŽP-2015/33061/85187/3/Mi zo dňa 03.09.2015 špeciálny stavebný
úrad pre miestne a účelové komunikácie povolil užívanie stavby "Výstavba komunikácií, inžinierskych
sietí a rodinných domov ulica O. I. I." J. T. O. E. M.: E. B. XXXX/X, E. B. XXXX/XXX, E. B. XXXX/XX,
E. B. XXXX/XX, E. B. XXXX/XXX J. H. I...

10. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

11. Podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku.

12. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Tak
ako Občiansky zákonník umožňuje viacerým subjektom vlastniť jednu vec, čiže vytvárať podielové
spoluvlastníctvo, umožňuje vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v
podielovom spoluvlastníctve, i zrušiť vytvorené podielové spoluvlastníctvo a vzájomné vzťahy z neho

plynúce vyporiadať. Z uvedenej zásady však v ustanovení § 142 ods. 2 stanovuje výnimku a dáva
súdu možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť a nevykonať jeho vyporiadanie, ak sú splnené
všetky zákonom stanovené predpoklady pre takýto výnimočný postup. Vzhľadom ku skutočnosti, že
žalovaný nesúhlasil so zrušením dotknutého podielového spoluvlastníctva tvrdiac splnenie podmienok
pre aplikáciu § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaoberal sa súd otázkou, či sú splnené podmienky

pre tento postup. Základnými predpokladmi pre uplatnenie výnimky z vyššie uvedenej zásady sú: a) vec
nie je možné reálne rozdeliť, b) existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ad a) Pri posudzovaní možnosti rozdelenia pozemku sú určujúcimi kritériami najmä veľkosť
spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Zohľadňovanie veľkostipodielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému rozdeleniu veci; preto pri konkrétnom konečnom
rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej novovzniknutej veci aj veci nachádzajúcej sa
na nej, napríklad stavby. Súd pritom dbá na to, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci (viď rozhodnutie

NS SR sp. zn. 5Cdo/93/2010). V danom prípade sú predmetom konania 4 pozemky, t. j. 4 samostatné
veci, hoc spolu tvoriace jednu komunikáciu. Súd preto skúmal možnosť reálneho rozdelenia každého
jedného dotknutého pozemku. Zistil, že po zohľadnení všetkých vyššie uvedených kritérií tieto nie sú
reálne deliteľné. Rozdelením pozemkov by najmä v prípade parciel parc. č. XXXX/XX, E. B. XXXX/
XX K. E. B. XXXX/XXX pri zachovaní podielov strán sporu vznikli na strane žalovaného pozemky s

malými až zanedbateľnými výmerami, a novovzniknuté pozemky by nebolo možné samé o sebe účelne
využívať. Vzhľadom na umiestnenie pozemkov a ich doterajší ako aj budúci spôsob využitia (prístupová
komunikácia) je rozdelenie jednotlivých parciel aj bez ohľadu na výmeru prípadne novovzniknutých
pozemkovabsolútneneúčelné.Nazabezpečenieriadnehoúčelnéhovyužívaniapredmetnýchpozemkov
by bolo nutné ku každej novovzniknutej parcele (celkom by vzniklo 8 nových pozemkov) zriadiť vecné
bremeno, čo samo o sebe nie je prekážkou rozdelenia pozemku, avšak vzhľadom na spôsob využitia

pozemkov a stavby na nich (cesty) toto nie je žiaduci spôsob vyporiadania vzťahov vyplývajúcich z
podielového spoluvlastníctva. Súd sa tak v plnom rozsahu stotožnil so záverom znaleckého posudku
č. 14/2014, ktorý dotknuté nehnuteľnosti vyhodnotil ako reálne nedeliteľné. Pokiaľ znalec v znaleckom
posudku uvažoval o možnosti vytvorenia z pôvodných štyroch pozemkov dva pozemky, pre každú
zo strán po jednom podľa veľkosti ich pôvodných podielov, čím by vznikli kompaktnejšie pozemky,

v tejto súvislosti súd uvádza, a to aj s poukazom na skutočnosť, že o takomto spôsobe rozdelenia
dotknutých nehnuteľností uvažoval vo svojom vyjadrení aj žalovaný, že z technického hľadiska je
takýto postup bezpochyby možný, avšak nie je možný z hľadiska predmetu tohto súdneho konania.
Zákon jednoznačne stanovuje spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, z ktorých primárnym
spôsobom je rozdelenie veci. Rozdelením sa rozumie vytvorenie viacerých vecí z pôvodne jednej veci,

v tomto prípade vytvorenie dvoch vecí z jednej. Rozdelením štyroch vecí by tak vzniklo 8 vecí; v
žiadnom prípade rozdelením nemôžu zo štyroch vecí vzniknúť veci dve. V takom prípade by bolo možné
hovoriť o zlúčení vecí, ktorý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva pri existencii viacerých
vyporadúvanýchvecíObčianskyzákonníknepozná.Jepretopotrebnévyporiadaťkaždúvecsamostatne
a ku každej veci osobitne upraviť právne vzťahy vyplývajúce z pôvodného podielového spoluvlastníctva.

Ad b) Občiansky zákonník nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodné osobitného zreteľa.
Keďže tieto dôvody nie sú v zákone ani len demonštratívne uvedené, je úlohou súdu, aby z
výsledkov dokazovania vyvodil, či treba zamietnutím žaloby poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkov tým, že sa podielové spoluvlastníctvo zachová a nezruší sa. Existencia týchto dôvodov
má byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Musí ísť o

skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné
osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného
ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové
spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti
viac-menejsubjektívnejpovahy,ktorézhľadiskaúspechuvsporevyznievajúbuďvprospechžalovaného

alebo v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti v prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav,
sociálna situácia, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde. V neprospech žalobcu môže
byť napríklad to, že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka
zániku podielového spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu. V súdenej veci súd vzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú výnimočnosť vybočenia zo zásady, že nikoho nemožno

nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve. Medzi stranami nebolo sporné, že na pozemkoch,
ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, je vybudovaná prístupová
komunikácia. Táto komunikácia bola vybudovaná práve za účelom vytvorenia prístupu k stavebným
pozemkom aktuálne vo vlastníctve strán sporu. Jedná sa pritom o jedinú prístupovú cestu k ostatným
nehnuteľnostiam strán sporu v danom území. Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva

spôsobom,akonavrhovalažalobkyňa,t.j.prikázanímdotknutýchpozemkovdojejvýlučnéhovlastníctva,
by žalovaný stratil akýkoľvek prístup k svojim ďalším nehnuteľnostiam, na ktorých si chce podľa
predložených rozhodnutí stavebného úradu uspokojovať svoju bytovú otázku vybudovaním rodinného
domu. Jeho záujem na zachovaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom, na ktorých leží táto jediná
prístupová cesta, je tak logický a v porovnaní so záujmom žalobkyne zrušiť podielové spoluvlastníctvo aj

podstatne významnejší. Žalobkyňa neuviedla žiadne rozumné dôvody, pre ktoré zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k pozemkom, na ktorých je vybudovaná jediná prístupová cesta nie len
k jej nehnuteľnostiam, ale i k nehnuteľnostiam žalovaného, požaduje. Poukázala len na skutočnosti
týkajúce sa užívacích vzťahov, a to, že žalovaný nevykonáva žiadnu údržbu dotknutých nehnuteľností. Zuvedených dôvodov tak možno vyvodiť, že zámerom žalobkyne bolo podanou žalobou riešiť tieto sporné
užívacie vzťahy a zánik spoluvlastníctva tak pre ňu nemá prioritu. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala
ničením komunikácie zo strany žalovaného, tieto svoje tvrdenia nijak nepreukázala. Rovnako nijak ani

len neodôvodnila svoj obavu zo zničenia komunikácie v prípade výstavby rodinného domu žalovaným.
Je možné dôvodne predpokladať, že žalobkyňa svoju stavbu realizovala v čase, keď komunikácia
bola už vybudovaná. Ak počas budovania svojho domu, nezničila alebo aspoň nepoškodila žalobkyňa
spomínanú komunikáciu, niet dôvodu, aby ju poškodil či zničil žalovaný. Navyše, komunikácia vedie k
stavebným pozemkom, teda už pri jej budovaní bol predpoklad pohybu ťažkých vozidiel po nej, preto

jej vyhotovenie bezpochyby umožňuje vstup a pohyb aj vozidiel nevyhnutných pri stavbe rodinného
domu. Aj keď sa žalobkyňa snažila nájsť zrejme pre ňu výhodnejšie riešenie ponúknutím iného svojho
pozemku žalovanému, cez ktorý by mohol realizovať prístup k svojim nehnuteľnostiam, tento by bol pre
žalovanéhonevýhodný,nakoľkoznehonemápriamyprístupksvojimnehnuteľnostiam.Súdzdôrazňuje,
že vyhovením žalobe by žalovaný nemohol riadne užívať svoje nehnuteľnosti a súčasne by súd mohol
svojimrozhodnutímvyvolaťďalšiesporymedzistranamikonania,vktorýchby bolonutnévyriešiťprístup

žalovaného k jeho nehnuteľnostiam.

13. S poukazom na uvedené, za zistenia, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu.

14. Žalobkyňa počas konania navrhla doplniť dokazovanie o zistenie hodnoty, ktorú by bola povinná
žalovanému vyplatiť titulom vyrovnacieho podielu. Vzhľadom na to, že súd vzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa a podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušil, zisťovanie hodnoty vyrovnacieho
podielu bolo nehospodárne, a preto súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal.

15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

16. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.