Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200108
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200108.5

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Andrey Soukupovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
NEMCO, s.r.o., so sídlom Sasinkova 1481/21, 908 01 Kúty, IČO: XX XXX XXX, zast.: TAX LAW, s.r.o.,
so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti

rozhodnutí žalovaného č. 100420383/2023 a č. 100420920/2023, obe zo dňa 26. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
100420838/2023 zo dňa 26. januára 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
408101/2022 zo dňa 22. septembra 2022 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

II. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.

100420920/2023 zo dňa 26. januára 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
408134/2022 zo dňa 22. septembra 2022 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

III. Návrh žalobcu na zrušenie Protokolu Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č. 101953285/2020 zo
dňa 10. decembra 2020 o d m i e t a .

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 50%
a zaplatiť ich v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u

žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia máj 2015, jún 2015, september
2015, október 2015 a november 2015, ktorá bola začatá dňa 1. júla 2020 na základe Oznámenia o
daňovej kontrole č. 100981633/2020 zo dňa 3. júna 2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane
vyhotovil Protokol č. 101953285/2020 zo dňa 10. decembra 2020 (ďalej ako „Protokol“), vrátane výzvy
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Daňová kontrola bola ukončená dňa 15. decembra

2020 doručením Protokolu. Žalobca doručil správcovi dane dňa 8. januára 2021 vyjadrenie k Protokolu z
daňovej kontroly. Pripomienky k zisteniam uvedeným v Protokole prerokoval správca dane so žalobcom
na ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná Zápisnica č. 100327808/2021 zo dňa 24. februára
2021. Následne správca dane vydal dňa 26. apríla 2021 Rozhodnutie č. 100685166/2021 a Rozhodnutie
č. 100685283/21. Proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolanie. Žalovaný
Rozhodnutiami č. 102034618/2021 a č. 102034745/2021, obe zo dňa 27. októbra 2021, zrušil odvolaním

napadnuté rozhodnutia správcu dane a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie
z dôvodu nedostatočného dokazovania a nesprávne uvedenej sumy určeného rozdielu dane vo výrokudaných rozhodnutí správcu dane. Správca dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní vykonal
ďalšie dokazovanie, s výsledkami ktorého oboznámil žalobcu listom č. 100404270/2022 zo dňa 2. marca
2022. Následne správca dane vydal rozhodnutia č. 100834254/2022 a č. 100835088/2022, obe zo dňa

11. apríla 2022, voči ktorým sa žalobca odvolal. Žalovaný zistil, že vo výroku daných rozhodnutí bola v
číselnom vyjadrení naďalej uvedená nesprávna suma určeného rozdielu dane, čo spôsobilo nepresnosť
a nejednoznačnosť rozhodnutí, a preto rozhodnutím č. 102223679/2022 a č. 102223972/2022, obe
zo dňa 10. augusta 2022, zrušil napadnuté rozhodnutia správcu dane a veci vrátil správcovi dane na
ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom zaviazal správcu dane uviesť vo výroku rozhodnutí správnu výšku

určeného rozdielu dane.

Rozhodnutia správcu dane

2. Následne správca dane vydal Rozhodnutie č. 408101/2022 zo dňa 22. septembra 2022, na základe
ktorého vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 4 000,00 eur za zdaňovacie obdobie september 2015 a

Rozhodnutie č. 408134/2022 zo dňa 22. septembra 2022 na základe ktorého vyrubil žalobcovi rozdiel
DPH vo výške 4 000,00 eur za zdaňovacie obdobie október 2015 (obe uvedené rozhodnutia ďalej ako
„rozhodnutia správcu dane“).

3. Správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom období september 2015 odpočítanie DPH z faktúr

od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava 1, IČO: XX XXX XXX, DIČ:
XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. (ďalej len „NOBOX MEDIA, s.r.o.“) č. 150100251, dátum vystavenia a dátum
dodania 8. septembra 2015, celkom fakturovaná suma 24 000,00 eur, z toho základ dane v sume 20
000,00 eur a 20% DPH v sume 4 000,00 eur; predmetom fakturácie bolo zabezpečenie reklamných
činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“. Správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom

období október 2015 odpočítanie DPH z faktúry č. 150100308, dátum vystavenia a dátum dodania 5.
októbra 2015, celkom fakturovaná suma 24 000,00 eur, z toho základ dane v sume 20 000,00 eur
a 20% DPH v sume 4 000,00 eur od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.; predmetom fakturácie bolo
zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“ (všetky uvedené
faktúry spolu ako „Faktúry“).

4. Zabezpečenie reklamných služieb sa malo uskutočniť v zmysle podmienok dohodnutých v Zmluve
o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 18. februára 2015 (ďalej ako „Zmluva“), uzatvorenej medzi
žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. ako dodávateľom. Predmetom
Zmluvy bol záväzok spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. zabezpečiť reklamné služby špecifikované

v bode 2.1.1. Zmluvy v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL DRACULA“. Spoločnosť NOBOX MEDIA,
s.r.o. sa zaviazala zabezpečiť pre žalobcu reklamnú službu v súvislosti s reklamným partnerstvom vo
forme prezentácie loga žalobcu v pozícii reklamného partnera v reklamných spotoch odvysielaných
v televíziách Markíza, Doma, na bigboardoch, bilboardscrolloch, citylightoch, na LED obrazovke v
Bratislave, prostredníctvom inzercie v denníku Nový čas, týždenníkoch Život, Rytmus života, Slovenka,

v mesačníkoch Kam do mesta, Beauty & Woman, Liek, Eva. V zmysle bodu 2.1.5. Zmluvy bol
dodávateľ povinný vyhotoviť a odovzdať žalobcovi po skončení reklamnej služby hodnotiacu správu
vo forme CD nosiča, ktorá musela obsahovať údaje o priebehu reklamnej služby, ako aj reklamnej a
mediálnej kampani, ktorá mu predchádzala, respektíve s ním súvisela. Dodávateľ bol oprávnený využiť
subdodávateľov na vykonanie činností, ktoré boli predmetom Zmluvy (čl. III. Zmluvy). Cena reklamných

služieb bola stanovená v celkovej výške 80.000,00 eur bez DPH, pričom dodávateľ bol oprávnený
žalobcovi fakturovať v mesiacoch máj 2015 sumu 10.000,00 eur bez DPH, v mesiaci jún 2015 sumu
10.000,00 eur bez DPH, v mesiaci september 2015 sumu 20.000,00 bez DPH, v mesiaci október sumu
20.000,00 eur bez DPH a v mesiaci november sumu 20.000,00 eur bez DPH (čl. V. zmluvy). Žalobca
predložil hodnotiacu správu, ktorá obsahovala fotodokumentáciu o reklame a propagácii podujatia

„MUZIKÁL DRACULA“, ktoré sa konalo v dňoch 20. júna 2015 v Open air kameňolome v Pezinku,
dňa 20. novembra 2015 na Zimnom Štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave a dňa 24. novembra
2015 v Steel aréne v Košiciach. Na plagátoch, snímkach z LED obrazoviek, reklamách a inzerátoch
zverejnených v časopisoch, v novinách a aj v reklamnom spote bolo medzi reklamnými partnermi
podujatia „MUZIKÁL DRACULA“ zverejnené logo žalobcu v pozícii reklamného partnera. V spodnej časti

reklamných materiálov boli zverejnené logá, resp. obchodné mená generálnych partnerov, hlavných
reklamnýchpartnerovareklamnýchpartnerov,medziktorýmiboloajlogožalobcu.Súčasťouhodnotiacej
správy boli tabuľky deklarujúce odvysielanie reklamných spotov propagujúcich „MUZIKÁL DRACULA“
v televízii Markíza, v televízii TA3 a v televízii TV Bratislava. Vo fotodokumentácii sa nenachádzalažiadna informácia o spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. V pravom hornom rohu plagátov, billboardov
a oznamov bolo zverejnené logo spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87,
902 01 Pezinok, IČO XX XXX XXX, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. (ďalej ako „SILVI PRODUCTION,

s.r.o.“). Vo fotodokumentácii nebola zverejnená žiadna informácia o predmete činnosti, produktoch alebo
poskytovaných službách žiadneho z reklamných partnerov, ani žalobcu. Z názvu reklamného partnera
alebo jeho loga sa široká verejnosť nemohla dozvedieť informácie o jeho predmete činnosti alebo ním
poskytovaných službách.

5. B. C., konateľ žalobcu v Zápisnici č. 101103453/2020 zo dňa 1. júla 2020 uviedol, že prevažujúcou
podnikateľskou činnosťou žalobcu bola sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, konkrétne sa
jednalo o poradenstvo v príprave náterových hmôt v automobilovom priemysle. Činnosť spoločnosti
vykonávajú zamestnanci, resp. živnostníci priamo v automobilkách (KIA, MOBIS, Volkswagen). Žalobca
má uzatvorenú zmluvu s nemeckou pobočkou spoločnosti Axalta, ktorá dodáva farby pre automobilový
priemysel. Úlohou žalobcu bolo zabezpečiť požadovanú kvalitu farieb na autá (odtieň, kvalita farby

na povrchu, vzhľad). Správca dane Výzvou č. 101203061/2020 zo dňa 21. júla 2020 žiadal žalobcu
o vysvetlenie a predloženie dôkazov, ktoré by preukázali, že v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL
DRACULA“bolžalobcapropagovanýnielenakoreklamnýpartnertohtopodujatiavoformezverejneného
loga, ale že bola prezentovaná činnosť a produkty žalobcu. V prílohe odpovede doručenej dňa 26.
augusta 2020 e-mailom boli správcovi dane zaslané dve fotografie reklamného priestoru na podujatí

„MUZIKÁL DRACULA“, kde bolo zverejnené logo žalobcu. Správca dane nahliadnutím do informačného
systému finančnej správy, o čom spísal úradný záznam č. 101504851/2020 zo dňa 30. septembra
2020, prevzal do spisu daňovej kontroly svedecké výpovede D. E., bývalého konateľa spoločnosti
NOBOX MEDIA, s.r.o. získané z iných konaní u iných daňových subjektov uvedené v Zápisniciach
o ústnom pojednávaní č. 100736398/2020 zo dňa 1. apríla 2020, č. 101319352/2020 zo dňa 17.

augusta 2020, č. 101479109/2020 zo dňa 24. septembra 2020. D. E. opakovane uviedol, že nedisponuje
žiadnymi účtovnými a ani inými dokladmi spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. Na skutočnosti ohľadom
zabezpečenia a realizácie reklamy podujatia „MUZIKÁL DRACULA“ si s odstupom času nevedel
spomenúť. Uviedol, že odvysielanie spotov sa uskutočnilo pravdepodobne cez spoločnosť JK Media
s.r.o.,pričomfotodokumentáciuoreklamepodujatianevyhotovoval.Naotázkypoloženézamestnancami

správcu dane odpovedal nejasne, subdodávateľov pomenovať nevedel. Kto vytvoril reklamné spoty a
grafické návrhy reklám si nepamätal, na iné konkrétne plnenia si nespomenul. V Zápisnici o ústnom
pojednávaní č.101319352/2020 spísanej dňa 17. augusta 2020 na otázku správcu dane, kto viedol
účtovníctvo spoločnosti po jej predaji, odpovedať nevedel. Na otázku, kto vystavoval faktúry za
spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o., uviedol, že asi on, nakoľko mal splnomocnenie, že môže dorobiť

rozbehnuté veci. Úradným záznamom č. 101588649/2020 zo dňa 15. októbra 2020 prevzal správca
dane do svojho spisu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101071893/2018 spísanú dňa 1. júna 2018
so svedkom D. E., ktorej prílohou tvorila Zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti NOBOX
MEDIA, s.r.o. zo dňa 3. septembra 2015 uzatvorená medzi prevádzajúcim D. E. a nadobúdateľom B. B.,
bytom F. XX B.XX, XX-XXX G., G. H.. Podľa článku III bod 4. danej zmluvy nadobúdateľ B. B. vyhlásil, že

prevzal od prevádzajúceho všetky dokumenty týkajúce sa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., vrátane
všetkých účtovných a korporačných dokumentov.

6. Nahliadnutím do informačného systému finančnej správy správca dane prevzal zistenia iného správcu
dane týkajúce sa reklamnej kampane podujatia „MUZIKÁL DRACULA“, o čom spísal úradný záznam č.

101600146/2020 zo dňa 19. októbra 2020. Zo zistení vyplynulo, že pri organizácii podujatia „MUZIKÁL
DRACULA“ a jeho propagácii spolupracovali štyri spoločnosti, a to JK Event s.r.o., Šancová 3B/6865,
811 04 Bartislava, IČO XX XXX XXX (ďalej len „JK Event s.r.o.“), JK Media, s.r.o., Hrachová 14G, 831
03 Bratislava, IČO XX XXX XXX (ďalej len „JK Media, s.r.o.“), SILVI PRODUCTION, s.r.o. a NOBOX
MEDIA, s.r.o., a to podpísaním „Memoranda o vzájomnej spolupráci pri organizácii podujatia Muzikál

Dracula 2015“ (ďalej len „Memorandum“). Podpísaním Memoranda účastníci potvrdili, že hlavným
organizátorom podujatia bola spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o., ktorej prislúchalo výhradné právo
využívať a disponovať s reklamným priestorom a súvisiacimi právami pre podujatie a tieto práva bola
spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. oprávnená poskytnúť inému účastníkovi alebo tretej osobe na
základe osobitnej dohody. Na základe Memoranda uzavrela spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o.

so spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. dňa 23. januára 2015 Zmluvu o spolupráci a nevýhradnom
prevode reklamného priestoru a súvisiacich práv, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti SILVI
PRODUCTION, s.r.o. previesť na spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. reklamný priestor a súvisiace
práva v súvislosti s podujatím a záväzok spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. zaplatiť dohodnutú odplatu.Predmetom danej zmluvy bol tiež záväzok spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. zabezpečiť na vlastné
náklady reklamné služby k podujatiu v rozsahu špecifikovanom v zmluve a poskytnúť reklamný priestor
tretím osobám (reklamným partnerom podujatia) na ich reklamu a propagáciu. Úradným záznamom

č. 101600146/2020 zo dňa 19. októbra 2020 prevzal správca dane ako listinný dôkaz odpoveď č.
6/08092408/2020 spoločnosti JK Media s.r.o zo dňa 1. októbra 2020 na výzvu č. 101349306/2020 zo dňa
24. augusta 2020 v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL DRACULA“. Spoločnosť JK Media s.r.o. v zmysle
zmluvyuzatvorenejsospoločnosťouNOBOXMEDIA,s.r.o.zabezpečilaodvysielaniereklamnýchspotov
podujatia „MUZIKÁL DRACULA“ v televízii TA3. Podrobnejšie okolnosti ohľadom doručenia reklamných

spotov od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. neboli uvedené.

7. Vo vyrubovacom konaní správca dane na ústnom pojednávaní dňa 3. februára 2022 vypočul
svedka D. E., bývalého konateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., o čom bola spísaná zápisnica č.
100220330/2022. D. E. vo výpovedi potvrdil, že vystavil Faktúry pre žalobcu. Uviedol, že spoločnosť
NOBOX MEDIA, s.r.o. mala virtuálne sídlo, na ktorom sa nachádzala len schránka. V sídle spoločnosti

bola sekretárka, ktorá preberala poštu adresovanú spoločnosti a odovzdala ju D. E.. D. E. sa stretával
s klientami v ich firmách alebo v reštauráciách a kaviarňach. Nakoľko jeho činnosť spočívala vo
vyhľadávaní, ktoré sprostredkovával pre iných, nemal žiadne priestory na výkon činnosti. Spoločnosť
NOBOX MEDIA, s.r.o. nemala zamestnancov a nemala majetok. Účtovníctvo viedol D. E. a pri
predaji spoločnosti odovzdal účtovníctvo novému konateľovi B. B.. D. E. pred tým, ako sa stal

konateľom spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., nemal žiadne skúsenosti s poskytovaním reklamných
služieb. Z obchodných partnerov svedok spomenul spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o., pre ktorú
zabezpečovali v subdodávke výrobu spotov, plagátov, na ktorých boli zverejnení reklamní partneri. Na
ostatných obchodných partnerov si svedok nespomínal. Svedok potvrdil spoluprácu so žalobcom, avšak
na detaily si nepamätal a domnieval sa, že išlo o zverejnenie mena alebo názvu spoločnosti. Svedok

si nepamätal na základe akých kritérií bola stanovená cena za zabezpečenie reklamných služieb,
nevedel presne, kto vyhotovil hodnotiacu správu a CD nosič. Podľa svedka úlohou spoločnosti NOBOX
MEDIA,s.r.o.vsúvislostispodujatím„MUZIKÁLDRACULA“bolonájsťpartnerovadaťvyhotoviťcelkovú
vizualizáciu podujatia na reklamné účely. Svedok si nespomenul na subdodávateľov a ani na ďalších
partnerov podujatia.

8. Správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že žalobca nepredložil žiadny
dôkaz, že mu spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. poskytla reklamné služby tak, ako je deklarované
na Faktúrach. Žiadny dôkaz nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa NOBOX MEDIA,
s.r.o. Čiastočné dodanie mediálnej kampane preukázali doklady zaobstarané v súčinnosti s inými

účastníkmi Memoranda. Dodanie služby podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“) nebolo u dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.
preukázané.

9. Správca dane ďalej skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že predmetné zdaniteľné plnenia použil na

uskutočneniesvojichzdaniteľnýchplnení,t.j.žeichvyužilnadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľDPH.
Hlavným cieľom reklamy bola propagácia podujatia „MUZIKÁL DRACULA“ a len vedľajším produktom
mala byť reklama a propagácia reklamných partnerov podujatia. Jednalo sa o propagáciu podujatia
„MUZIKÁL DRACULA“, ktorá mala za cieľ šíriť odkaz pre verejnosť o konaní tohto podujatia, čase
a mieste jeho konania a účinkujúcich. Umiestnenie loga žalobcu na materiáloch propagujúcich podujatie

niejemožnépovažovaťzapropagáciuvlastnejčinnostireklamnéhopartnera.Samotnévyobrazenieloga
spoločnosti nemá vzťah k predmetu podnikania žalobcu, jeho službám a nemá teda pre širokú verejnosť
výpovednú hodnotu. Na podujatí „MUZIKÁL DRACULA“ nebola prezentovaná podnikateľská činnosť
žalobcu a ani jeho produkty alebo služby. Cieľom reklamného partnerstva Faktúrami deklarovaného
dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. a žalobcu nebolo sprostredkovanie odkazu pre verejnosť o žalobcovi

a jeho činnosti. Hodnotiaca správa nepreukázala, že žalobcovi poskytla spoločnosť NOBOX MEDIA,
s.r.o. reklamné služby tak, aby mohol prezentovať svoje obchodné meno, podnikateľskú činnosť a
produkty alebo služby, ktoré poskytuje. Podľa správcu dane je pre uplatnenie práva na odpočet DPH
podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH rozhodujúca skutočnosť, že prijaté zdaniteľné plnenia majú
priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami daňového subjektu. Žalobca

podľa správcu dane nepreukázal, že predmetné plnenia slúžili na zabezpečenie jeho ekonomickej
činnosti a nepreukázal, že ich mohol použiť ako platiteľ na vlastné zdaniteľné plnenia, čím nesplnil
podmienku podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH.10. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH
uplatnené na základe Faktúr od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1
a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, keďže žalobca postupoval v rozpore

s hmotnoprávnymi predpismi. Správca dane uviedol, že neskúmal podvodné konanie.

Rozhodnutia žalovaného

11. Proti rozhodnutiam správcu dane podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolania, o ktorých

rozhodol žalovaný Rozhodnutiami č. 102223295/2022, č. 102223533/2022 a č. 102224097/2022, všetky
zo dňa 10. augusta 2022 (ďalej spolu ako „rozhodnutia žalovaného“) tak, že rozhodnutia správcu dane
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutí žalovaný popísal obsah odvolaní žalobcu, priebeh administratívneho
konania a obsah napadnutých rozhodnutí správcu dane.

12. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach skonštatoval, že k odpočítaniu DPH u daňového subjektu

môže dôjsť len vtedy, ak boli kumulatívne naplnené predpoklady, že k dodaniu tovaru alebo služby
skutočne došlo dodávateľom uvedeným na faktúre a tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť,
zároveň daňový subjekt má faktúru vyhotovenú platiteľom v súlade s § 71 Zákona o DPH, a daňový
subjekt vie preukázať účel použitia prijatého plnenia na svoje podnikanie, t. j. na dodanie tovarov a
služieb ako platiteľ DPH. Už nesplnenie len jednej z uvedených podmienok vylučuje priznanie nároku

na odpočítanie dane. Žalovaný preskúmaním odvolaní žalobcu zistil, že jeho odvolacie námietky sú
neopodstatnené.

13. Podľa žalovaného žalobca predloženou hodnotiacou správou preukázal, že jeho logo bolo
zverejňované a uvádzané v zmluvne dohodnutých televíznych a printových médiách na LED

obrazovkách a na billboardoch v pozícii reklamného partnera na podujatí „MUZIKÁL DRACULA“.
Správca dane nespochybnil uskutočnenie podujatia a ani kampaň, ktorá predchádzala podujatiu, nebola
spochybnená ani skutočnosť, že v súvislosti s uvedeným podujatím boli prezentované logá jednotlivých
reklamných partnerov v rôznych pozíciách. Hodnotiaca správa však neposkytla dôkazy o tom, že bola
propagovaná činnosť žalobcu, jeho výrobky a poskytované služby. Hodnotiaca správa neobsahovala

žiadnu informáciu o činnosti žalobcu a ani o jeho produktoch, či poskytovaných službách. Z označenia
logasaširokáverejnosťsanemohladozvedieťinformácieopredmetečinnosti,vyrábanýchproduktochči
poskytovaných službách. Propagácia činnosti spoločnosti odvolávajúceho sa nevyplývala ani zo Zmluvy.
Žalobca nepreukázal splnenie podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2
Zákona o DPH, pretože nebol preukázaný priamy súvis prijatej služby propagácie činnosti žalobcu s jeho

dodávanými tovarmi a poskytovanými službami. Deklarovaná služba na podujatí „MUZIKÁL DRACULA“
nepropagovalahospodárskučinnosť(tovaryaslužby)dodávanéaposkytovanéžalobcom,atedanebola
splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane preveroval vierohodnosť dokladov, ktoré predložil žalobca

a zistil, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. bol ex offo vymazaný z obchodného registra, pričom nebolo
možné preveriť informácie u deklarovaného dodávateľa, ktorý nepotvrdil vierohodnosť sporných Faktúr.
Svedok D. E. síce potvrdil spoluprácu so žalobcom, avšak k poskytnutiu služieb sa bližšie vyjadriť
nevedel. V zmysle Memoranda mala spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. výhradné právo využívať
a disponovať reklamným priestorom a súvisiacimi právami pre podujatie, zabezpečovala prenájom

priestorov podujatia, získala produktových partnerov, komunikovala s umelcami. Spoločnosť NOBOX
MEDIA, s.r.o. mala v zmysle Memoranda poskytovať kow-how v súvislosti s propagáciou podujatia
využitím svojich kontaktov a know-how pre predaj reklamného priestoru, zabezpečovať reklamu a
propagáciu podujatia, prípravu a realizáciu rôznych reklamných, mediálnych kampaní, poskytovať
reklamný a mediálny priestor tretím osobám atď., avšak D. E. v svedeckej výpovedi uviedol, že pred tým,

ako sa stal konateľom spoločnosti, nemal žiadne skúsenosti s poskytovaním reklamných služieb a nemal
žiadne kontakty v oblasti mediálnej reklamy. V súvislosti s preverovaním deklarovaných plnení nemal
vedomosť o svojich subdodávateľoch a nevedel sa vyjadriť ku konkrétnemu zabezpečeniu služieb.
Nebolo teda jasné aké know-how poskytoval v súvislosti s propagáciou predmetného podujatia. V
predloženej dokumentácii a ani v hodnotiacej správe sa nenachádzala žiadna zmienka o deklarovanom

dodávateľovi NOBOX MEDIA, s.r.o., pričom v hornom rohu plagátov, billboardov atď., bolo zverejnené
logospoločnostiSILVIPRODUCTION,s.r.o.avtabuľkáchdeklarujúcichodvysielaniereklamnýchspotov
bola uvedená spoločnosť JK media s.r.o. Okrem porušenia ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH
správca dane podľa žalovaného preukázateľne spochybnil aj dodanie služieb dodávateľom NOBOXMEDIA, s.r.o. uvedeným na Faktúrach, čo je porušením § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Podľa žalovaného v
danom prípade vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaných služieb prostredníctvom
dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., ktoré správca dane jasne, zrozumiteľne a logicky formuloval, vyjadril,

odôvodnil a oboznámil s nimi žalobcu, čím preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu. V okamihu,
keď správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, mal žalobca
povinnosť preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo, a to práve dodávateľom uvedeným na
faktúre. Bol to práve žalobca, kto mal v dôsledku ťarchy dôkazného bremena poskytnúť správcovi
dane také dôkazy, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, že skutočne nadobudol

deklarovanú službu od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane. Spochybnením dodania reklamných
služieb od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.
a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Správca dane preukázateľne spochybnil vzťah
nakontrolovanomstupniobchodumedzižalobcomadeklarovanýmdodávateľomNOVOXMEDIA,s.r.o.,
ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

15. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nerešpektoval právny názor žalovaného
ako odvolacieho orgán, ktorý zrušil dvakrát rozhodnutia správcu dane, žalovaný uviedol, že je
neopodstatnená. Popísal priebeh konania pred vydaním odvolaním napadnutých rozhodnutí správcu
dane a uviedol, že rozhodnutia správcu dane obsahovali dôkazy, ku ktorým zaviazal správcu dane

žalovaný a vo výroku rozhodnutí správcu dane bola uvedená správna suma určeného rozdielu dane.
Správca dane získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a s výsledkami
dokazovania bol žalobca riadne oboznámený.

16.Preskúmanímspisovéhomateriálu,rozhodnutísprávcudaneaodvolacíchnámietokžalovanýdospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, sú v
súlade s požiadavkami príslušných ustanovení Zákona o DPH. Rozhodnutia správcu dane sú v súlade
s § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) obsahuje odôvodnenie,
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu,

úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach.

Správne žaloby

17. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane z dôvodov, nesprávneho právneho posúdenia
veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy pre riadne posúdenie veci
a z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

18. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je primerane
rozložené medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom daňový subjekt má v daňovom konaní dve
základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto

povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na druhej strane správca dane preukazuje skutočnosti
o úkonoch vykonávaných voči platiteľovi dane, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pričom

nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Žalobca tvrdil, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia si splnil a predložil všetky potrebné doklady a
vysvetlenia k predmetnej daňovej kontrole, a to napr. Zmluvu, Hodnotiacu správu DRACULA OPEN AIR
2015, fotografie reklamného priestoru na podujatí „MUZIKÁL DRACULA“. Žalobca mal za to, že si „splnil
povinnosti v rámci daňovej kontroly na 100% a v miere akej mu je možné pričítať dôkazné bremeno ho

uniesol v plnom rozsahu.“ Podľa žalobcu má predmetné konanie „nápadne podobné črty konania“ ako
v prípade, ktorým sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
15. marca 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prípade, ak daňový subjekt
disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisomdruhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša
dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému

subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré
daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného „forenzného
dokazovania.“ Správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré
netvorili jeho dôkazné bremeno. Žalobca ďalej uviedol, že „V zmysle tohto rozsudku, ako aj chápania
dôkazného bremena Ústavným súdom v uznesení so sp. zn. III ÚS 401/09-17“ riadne podal daňové

priznanie (naplnil formálnu stránku dôkaznej povinnosti) a poskytol dokumenty na reálne preukázanie
dodaných služieb (materiálna stránka dôkaznej povinnosti), čím si splnil povinnosť tvrdenia a povinnosť
preukázania svojich tvrdení. Podľa žalobcu „Dostupné dôkazy teda napĺňajú materiálne naplnenie
primárneho dôkazného bremena, ako aj sekundárneho dôkazného bremena v prípade, ak by po (!
odôvodnenom a materiálnom!) spochybnení predložených dôkazov správcom dane bolo toto bremeno
znova prinavrátené na stranu platiteľa dane“.

19. Žalobca ďalej poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. decembra 2021 vo veci
C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. a namietal, že ak správca dane ako aj žalovaný kládli dôraz na
skutočnosť, že bolo spochybnené dodanie deklarovaných služieb dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o.
uvedeným na Faktúrach, v dôsledku čoho nepriznali žalobcovi jeho právo, konali vo svojej rozhodovacej

činnosti zjavne v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v obdobnej veci. Ďalej uviedol, že
„výkon daňovej kontroly“ je v rozpore s Uznesením Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 3. septembra
2020 vo veci C 610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft., ktorého výňatky v správnej žalobe citoval. Podľa
žalobcu správca dane potvrdil zverejnenie loga (žalobcu, pozn. správneho súdu) a „skutkovo potvrdil
zhodu s uvedeným uznesením.“ Žalobca mal za to, že správca dane chybne viedol dokazovanie.

Skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt nevie preukázať, že deklarovaný dodávateľ zabezpečil
dodanieprostredníctvomsubdodávateľskýmsubjektov,resp.tietostotožniť,nemôžebyťpodľajudikatúry
dôvodom na odmietnutie odpočtu DPH daňovému subjektu. Žalobca trval na tom, že pokiaľ nie je
preukázaná účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, nie je možné rozhodnúť tak, ako
rozhodli správca dane a žalovaný.

20. Žalobca namietal záver žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, že na podujatí „MUZIKÁL
DRAKULA“ nebola prezentovaná podnikateľská činnosť žalobcu a ani jeho produkty alebo služby.
Poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo
dňa 31. januára 2022, ktorého vybrané závery citoval. Žalovaný uviedol, že sa v žiadnom prípade

nemôže stotožniť s názorom žalovaného a správcu dane, že na podujatí „MUZIKÁL DRACULA“
nebola adekvátne prezentovaná spoločnosť žalobcu a jeho podnikateľská činnosť. Žalobcovi bola
poskytnutá za odplatu služba, ktorá odpovedá definícii reklamy, t. j. prezentácia žalobcu na danom
podujatí za účelom vytvorenia vnemu o jeho existencii. Žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 30S/107/2021 zo dňa 16. januára 2023, ktorý bol podporený Rozsudkom Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/48/2021 zo dňa 27. júna 2022, v zmysle ktorých
umiestnenie loga daňového subjektu na billboardoch a v ďalšom mediálnom priestore (TV, tlač) za
protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou v súvislosti s propagovaným podujatím je jednoznačne
možné považovať za dodanie služby v zmysle Zákona o DPH. Podľa žalobcu sa propagované podujatie
reálne uskutočnilo, reklamná kampaň bola odvysielaná a žalobca zaplatil Faktúry za reklamné služby

na bankový účet reklamnej agentúry, ktorá má Faktúry riadne zaúčtované, čo priznávajú aj žalovaný a
správca dane. Hlavnou reklamnou informáciou bolo logo spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň obchodného
mena spoločnosti a dodatok „TECHNICAL SUPPORT“. Pri viac ako desiatich reklamných partneroch
nie je možné, aby na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch bola uvedená aj
informácia o predmete podnikania všetkých inzerentov. Pri časovo limitovaných spotoch by v takom

prípade nezostal čas pre hlavné posolstvo reklamy. Potenciálny zákazník, resp. obchodný spoločník
môže kontaktné údaje o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania zistiť napríklad cez
obchodný register alebo portál finstat.sk. Žalobca nesúhlasil s názorom, že obchodné meno samé osebe
nemá schopnosť identifikovať obchodný subjekt a jeho činnosť, nakoľko pri zadaní obchodného mena
žalobcu do webového vyhľadávača sa zobrazia všetky jeho údaje, ako je IČO a predmet podnikania.

Pri tak významných a verejne známych podujatiach je úspechom stať sa vôbec reklamným partnerom.
Mať logo na takýchto podujatiach je pre žalobcu reklama „na celý život“ a žalobca sa do dnešného
dňa prezentuje, že mal reklamu na takýchto podujatiach, čo zvyšuje jeho kredit a aj klientský kmeň.
Existuje veľa subjektov, ktoré by chceli mať takúto reklamu, avšak nepodarí sa to každému. Keďžeje charakter podujatia žiadaný, spoločnosti si kladú podmienky len obmedzene, lebo pravidlá reklamy
určuje usporiadateľ a tým sa musí inzerent prispôsobiť. Na základe uvedeného žalobca odmieta záver
žalovaného, že žalobca porušil § 49 ods. 2 Zákona o DPH, čím žalovaný odôvodňuje odopretie

práva žalobcu. Žalobca následne citoval časť odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžk/64/2016 zo dňa 6. marca 2018. Podľa žalobcu správca dane nezákonne odmietol
uplatnenieprávanaodpočítanieDPHzdôvodu,žeposkytnutáslužbaneobsahujevšeobecnúinformáciu
o predmete činnosti spoločnosti. Takýto dôvod ako odmietnutie uvedeného práva nie je zákonným
dôvodom na odmietnutie práva na odpočítanie DPH, nevymedzuje ho teória a ani judikatúra Súdneho

dvora Európskej únie. Žiadny zákon nevyžaduje, aby na základe určitej reklamy získal jej objednávateľ
nových zákazníkov, nakoľko rovnako efektívne môže reklama pôsobiť aj voči už existujúcim. Účelom
reklamy nie je získať len nových zákazníkov, resp. obchodných partnerov. Žiadosť správcu dane o
preukázanie efektu zrealizovanej reklamy konkrétnymi zdaniteľnými plneniami, a to novými obchodnými
partnermi, neprihliada na skutočnú povahu a efekt reklamných služieb na výkon podnikateľskej činnosti
na konkrétnom trhu. Na tomto základe podľa žalobcu nie je možné odmietnuť odpočítanie DPH na

vstupe. Zároveň žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 30S/107/2021 zo dňa
16. januára 2023, ktorým zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa v obdobnej veci v súvislosti s totožným dodávateľom služieb
a totožným podujatím.

21. Žalobca namietal, že správca dane vykonal na podnet žalovaného výsluch svedka - konateľa
spoločnosti NOBOX MEDIA. s.r.o. D. E., avšak jeho vyjadrenia interpretoval podľa svojej potreby,
keď vyjadrenie: „Išlo o zviditeľnenie spoločnosti NEMCO na podujatí muzikál DRACULA v mediálnom
priestore.Ničviac,“vytrholzkontextuainterpretovalakopotvrdenieskutočnosti,že:„Cieľomreklamného
partnerstva faktúrami deklarovaného dodávateľa NOBOXMEDIA, s.r.o. s objednávateľom NEMCO s.r.o.

nebolo sprostredkovanie odkazu pre verejnosť o daňovom subjekte NEMCO s.r.o. a jeho činnostiach.“ Z
uvedeného je podľa žalobcu zjavné, že správca dane vykonal výsluch svedka D. E. čisto formalisticky za
účelom naplnenia aspoň jednej požiadavky z usmernenia žalovaného, avšak nemal v pláne rešpektovať
právny názor žalovaného a v konaní vykonať dokazovanie tak, ako ho žalovaný zaviazal. Podľa žalobcu
je nepochopiteľné, že žalovaný konštatuje, že výpoveď konateľa bola len „všeobecná,“ nakoľko vôbec

nereflektoval skutočnosť, že od kontrolovaných zdaňovacích období ubehlo viac ako 6 rokov, pričom
skutočnosť, že „predmetný výsluch prebehol po tak dlhej dobe, je možné pripísať na vrub len správcovi
dane, v žiadnom prípade toto nemôže byť na ujmu žalovanému.“ Žalobca tvrdil, že od kontrolovaných
zdaňovacíchobdobíužubeholznačnýčasajemožné,žeakajvminulostimalkonateľbližšieinformácie,
po viac ako 6 rokoch už takéto informácie v pamäti nemá.

22. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že Protokol neobsahuje číslo konania, nakoľko číslo
101953285/2020, ktoré je uvedené na Protokole, nie je číslom konania. Ide o unikátne číslo, zrejme
vygenerované len pre daný dokument, ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente z predmetnej
daňovej kontroly. Rovnako rozhodnutia správcu dane podľa žalobcu neobsahujú číslo konania, nakoľko

čísla uvedené na rozhodnutiach správcu dane nie sú číslami konania, ale rovnako ako v prípade
Protokolu ide o unikátne čísla, zrejme vygenerované len pre dané dokumenty, ktoré sa nenachádzajú na
žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že jednotné číslo konania ani
neexistuje, a teda konanie nemôže byť vedené a ani skončené. Ak číslo uvedené v záhlaví jednotlivých
dokumentov spisu nie je označením spisu, správca dane tak netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný

spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované
pod jednotným číslom konania. Správca dane podľa žalobcu konal v rozpore s § 47 písm. b) a § 63
ods. 3 písm. b) Daňového poriadku. Správca dane a ani žalovaný nemohli na základe neexistujúceho
spisu dospieť k žiadnemu záveru a ak áno, tento záver je podľa žalobcu nepreskúmateľný. Podľa
Stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 6. októbra 2021 (ktoré žalobca bližšie

neidentifkoval a ani nepriložil k správnej žalobe, pozn. správneho súdu) je správca dane povinný viesť
spis a mať ho vždy žurnalizovaný. Ak správca dane nemal spis, nemožno považovať celé konanie
od počiatku za zákonné. Ak spis v čase podania správnej žaloby existuje, nemôže byť podľa žalobu
datovaný a žurnalizovaný od začiatku daňovej kontroly a rozhodnutia sú na základe týchto skutočností
nepreskúmateľné.

23. Žalobca v správnej žalobe napadol aj zákonnosť Protokolu, ktorý žiadal preskúmať podľa § 27 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).
Žalobca považoval Protokol za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré podlieha súdnemu prieskumupodľa § 27 ods. 1 SSP a žiadal správny súd, aby ho zrušil podľa § 191 ods. 1 psím. g) SSP. Protokol
podľažalobcunadobudolpovahunezákonnezískanéhodôkaznéhoprostriedku,ktorývdaňovomkonaní
nemožno použiť a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Zo strany správcu dane došlo

v rámci daňovej kontroly k viacerým pochybeniam a správca dane nemal vôbec vydať Protokol za
okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole.

24.Vzhľadomnauvedenéžalobcavsprávnychžalobáchžiadalsprávnysúd,abynapadnutérozhodnutia
žalovaného a správcu dane zrušil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Zároveň žalobca žiadal, aby správny súd zrušil aj Protokol správcu dane.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

25. Žalovaný v písomných vyjadreniach k správnym žalobám stručne popísal priebeh administratívneho
konania a podstatný obsah rozhodnutí správcu dane a žalovaného. K žalobným námietkam žalovaný

uviedol, že zotrváva na svojom závere, že žalobca nepoužil reklamné služby na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľne spochybnený
vzťahnakontrolovanomstupniobchodumedzižalobcomadeklarovanýmdodávateľomNOBOXMEDIA,
s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

26. K námietkam žalobcu, že Protokol a rozhodnutia správcu dane neobsahujú číslo konania,
daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania, číslo uvedené v záhlaví dokumentov nie je
označením spisu, správca dane netvorí žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty nie sú žiadnym
spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania, žalovaný uviedol, že ich považuje za
neopodstatnené. V informačnom systéme Finančnej správy Slovenskej republiky je na každý daňový

subjekt vedený samostatný spis, a teda čísla vygenerované na Protokole, v rozhodnutiach, ako aj všetky
úkony vykonávané v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu sa nachádzajú v spise
žalobcu, ktorý má právo doň nahliadnuť. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o existencii spisu, nič mu
nebránilo využiť možnosť nahliadnutia do daňového spisu u správcu dane, kde pod samostatným číslom
konania je vedená celá daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie a k nej vedené dokumenty.

27. K námietke preukazovania podvodného konania v zmysle Uznesenia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-610/19 Vikingo Fóvállalkozó Kft., žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu bolo zamietnuté
právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu, ktorým je Zákon o DPH.
Deklarovaná služba na podujatí „MUZIKÁL DRAKULA“ nepropagovala hospodársku činnosť (tovary

a služby) dodávané a poskytované žalobcom, a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 49
ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane tiež preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni
obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorý nebol skutočným
dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

28. Námietka žalobcu, že správca dane mal preukazovať podvodné konanie, je podľa žalovaného
neopodstatnená. Právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením formálnych a hmotnoprávnych
požiadaviek. Hmotnoprávnymi podmienkami uplatnenia práva na odpočítanie DPH sú skutočnosti,
aby žalobca použil deklarované plnenia na uskutočňovanie vlastných zdaniteľných plnení, aby tovary
služby boli reálne dodané a aby tovar alebo služby boli dodané osobou, ktorá je uvedená na

faktúre. Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má prednosť pred povinnosťou daňových orgánov
preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že poskytovanie uvedených tovarov súvisí s podvodom
v oblasti DPH. V preverovanom prípade deklarované služby nesúviseli s hospodárskou činnosťou a tiež
bolo preukázateľné spochybnené ich dodanie deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o.

29. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo ich
vydaniu, sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutia správcu dane sú
v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, obsahujú odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia,vysporiadaniesasnávrhmianámietkamižalobcu,úvahyovplyvňujúcehodnoteniedôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom

zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na ich základe
prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a Súdneho dvora Európskej únie. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nepoužil sporné plneniev zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľne spochybnený vzťah na
kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o.,
ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Vzhľadom žalobca

žiadal správny súd, aby správne žaloby zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Repliky žalobcu

30. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniam žalovaného replikami zo dňa 21. decembra 2023 a 15. februára

2024. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019
zo dňa 31. januára 2022, v ktorom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že „bez ohľadu
na to, či je plnenie reklamou, sponzoringom alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení
režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola
poskytnutázaprotihodnotuvtuzemskuzdaniteľnouosobou,ktorákonalavpostavenízdaniteľnejosoby.“
Žalobcovi bola v zmysle vyššie uvedeného poskytnutá za odplatu služba, ktorá zodpovedá definícii

reklamy, t. j. prezentácia žalobcu na podujatí „MUZIKÁL DRACULA“ za účelom vytvorenia vnemu o
existencii žalobcu, pričom v zmysle Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/107/2021 zo dňa 16.
januára 2023 a Rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžfk/48/2021 zo dňa 27. júna 2022
umiestnenie loga daňového subjektu na billboardoch a v ďalšom mediálnom priestore (TV, tlač) za
protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou v súvislosti s propagovaným podujatím je jednoznačne

možné považovať za dodanie služby v zmysle Zákona o DPH. Propagované podujatie sa reálne
uskutočnilo, reklamná kampaň bola odvysielaná a propagovaná a žalobca zaplatil Faktúry za reklamné
služby na bankový účet reklamnej agentúry, ktorá má Faktúry riadne zaúčtované, čo priznal aj samotný
žalovaný a správca dane. Hlavnou reklamnou informáciou bolo logo spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň
obchodného mena spoločnosti žalobcu. Žalobca odmietal vyjadrenie žalovaného, ktorý trval na svojich

záveroch, že žalobca porušil § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Skutočnosť, že logo žalobcu neobsahuje
doslovnú a presnú informáciu o predmete činnosti žalobcu, nie je a nemôže byť zákonným dôvodom na
konštatovanie žalovaného o nepreukázaní propagácie žalobcu a z neho vyvodeného záveru o nedodaní
služby a porušení § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

31. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/64/2016
zo dňa 6. marca 2018 podľa ktorého „i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s
novými klientmi), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb
platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu
vynaložených nákladov, miesta a spôsobu reprezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností,

primerané podnikateľskej činnosti platiteľa.“ Žalovaný nemôže žiadať od žalobcu, aby preukázal
efektívnosť uskutočnenej reklamy a túto merať ekonomickými ukazovateľmi. Žalobca poukázal aj na
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. novembra 2021.

32. Žalobca skonštatoval, že záver žalovaného o nepreukázaní dodania služby deklarovaným

dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. žalobcovi a nepreukázaní ekonomického opodstatnenie, je v
rozpore s Uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo Fóvállalkozó Kft. Zároveň
poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20 Kemwater
ProChemie s. r. o. Ak správca dane nepriznal žalobcovi odpočet DPH na základe skutočnosti, že
nepovažoval za preukázané, že predmetné plnenia dodal žalobcovi dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o.,

konal zjavne v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na uvedené žalobca
trval na svojich námietkach v správnych žalobách.

33. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku k replikám žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konania
pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/23/2023 a 30S/30/2023 vedú na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/23/2023 a ZA-30S/30/2023.35. Správny súd Uznesením sp. zn. ZA-31S/23/2023-182 zo dňa 24. októbra 2024 rozhodol tak, že spája
na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. ZA-31S/23/2023 a ZA-30S/30/2023 s

tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. ZA-31S/23/2023, a to z dôvodu, že zistil splnenie podmienok
na spojenie vecí v zmysle § 65 ods. 1 SSP, pretože veci spolu skutkovo súvisia (jedná sa o vyrubenie
rozdielu DPH za zdaňovacie obdobia september a október 2015) a týkajú sa tých istých účastníkov
konania.

36. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd vec prejednal na
nariadenom pojednávaní dňa 12. decembra 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas
predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
na pojednávaní neospravedlnil. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených
v správnych žalobách správny súd dospel k záveru, že správne žaloby sú dôvodné.

37. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa plne pridržiava podaných správnych
žalôb a dôvodov nezákonnosti napadnutých rozhodnutí tak, ako sú špecifikované v správnych žalobách,
pričom zdôraznil podstatu jeho argumentácie. Ďalej namietal, že žalovaný napriek výzve správneho
súdu a napriek svojej povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovení SSP, nepredložil riadne vedené
administratívne spisy, ktoré nie sú súčasťou elektronických súdnych spisov, čím porušil § 105 písm. c)

SSP. Žalobca má za to, že administratívne spisy neexistujú. Zotrval na tvrdení, že Protokol neobsahuje
náležitosti podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku a napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy
neobsahujú v rozpore s § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku číslo konania. Keďže Protokol je
zásadným a podstatným dôkazom, nezákonné sú aj rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktoré
z neho vychádzajú.

38. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

39.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

41. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musia okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

42. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

43.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

44. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH (1) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

46. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku protokol musí obsahovať číslo konania.

48. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá

povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o

náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej

pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.49. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý
ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v správnych žalobách. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie

rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca
musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body),
a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu

žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby
(t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba
smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať
skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože
nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,

t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

50. Žalobca sa včas podanými správnymi žalobami domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí správcu
dane a žalovaného. Správca dane napadnutými rozhodnutiami žalobcovi určil rozdiel spolu v sume

8 000,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobia september a október 2015 z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, konkrétne nepreukázal, akým spôsobom použil tieto služby na
výstupe pre potreby svojich zdaniteľných plnení. Zároveň správca dane spochybnil dodanie služieb
deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. z dôvodu, že dodávateľ neposkytol správcovi dane

žiadnedôkazy,ktorýmibypotvrdiluskutočneniereklamnýchslužieb,ktoréfakturovalžalobcovi.Žalovaný
savnapadnutýchrozhodnutiachstotožnilsozáveromsprávcudanearozhodnutiasprávcudanepotvrdil.

51. Žalobca v správnych žalobách vo všeobecnosti namietal, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočného zistenia skutkového stavu

orgánmi verejnej správy pre riadne posúdenie veci a ďalej namietal, že v konaní došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie
nezákonných rozhodnutí.

52. Námietka žalobcu, že spochybnenie dodania reklamných služieb deklarovaným dodávateľom

NOBOX MEDIA, s.r.o. uvedeným na Faktúrach zo strany správcu dane a žalovaného, v dôsledku čoho
mu nepriznali právo na odpočet DPH z Faktúr, je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie v obdobných veciach pre nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena, pričom poukázal
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, je dôvodná. Správny súd v preskúmavanom prípade
zisťoval, či správca dane a žalovaný vec správne právne posúdili, ak založili svoje rozhodnutia na

tom, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH podľa
§ 49 ods. 1 Zákona o DPH, keď nepreukázal, že dodanie reklamných služieb bolo uskutočnené
deklarovaným dodávateľom uvedeným na Faktúrach (spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o.). Správny súd
pritom vychádzal z toho, že podľa odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného
nebola spochybnená materiálna existencia plnenia.

53. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH ako aj
z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (ďalej ako „Smernica“) vyplýva, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia
tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre

priznanie práva na odpočet DPH (§ 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH; čl. 168 písm. a) Smernice) sú
požiadavky,aby(1.)tovaraleboslužby,naktorýchzakladáprávonaodpočítaniedane,musiabyťdodané
alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH), (2.) tovar alebo služby,
na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť skutočne dodané a nesmie ísť o fiktívne
dodanie (tzv. materiálna existencia plnenia) a (3.) požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary

alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Formálnou podmienkou
priznania práva na odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa (§ 51 ods. 1 Zákona o DPH;
čl. 178 písm. a) Smernice). Ustálená rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie a súdov
Slovenskej republiky identifikovala radu okolností, ktoré samy osebe (bez ďalších okolností) nie súspôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť daňových orgánov o preukázaní splnenia hmotnoprávnych/
materiálnych podmienok pri priznanie práva na odpočet DPH, ak nie je sporná existencia dodaného
tovaru alebo služby. Jedná sa napr. o nekontaktnosť dodávateľa, či subdodávateľov ako výlučná

okolnosť (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.
mája 2022), nedostatok potrebných materiálnych alebo ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie
tovaru na strane dodávateľa alebo subdodávateľov (Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
veci C-610/19 Vikingo, C-18/13 Maks Pen EOOD, C-324/11 F. I.), pochybnosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca (Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o veci C-610/19 Vikingo,

C-80/11 a C142/11 Mahagében a Dávid). Možno teda konštatovať, že materiálne podmienky priznania
práva na odpočet DPH sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi daňovým
subjektom a dodávateľom. Prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného
reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú bez ďalšieho
dôvodné spochybnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie DPH. Ústavný
súdSlovenskejrepublikyvNálezesp.zn.I.ÚS627/2022z27.apríla2023uviedol:„Zozákladnejpremisy

chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť
za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci
aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla
môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné
prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek

inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory
v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom
vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky
znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že
kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak.“

Z právnej úpravy § 49 ods. 1 Zákona o DPH a z vyššie uvedených judikatórnych záverov Súdneho dvora
Európskej únie a súdov Slovenskej republiky vyplýva, že pokiaľ správca dane a žalovaný nepriznali
žalobcovi právo na odpočet DPH napriek tomu, že nerozporovali materiálnu existenciu dodaných
reklamných služieb, ale svoj záver opreli o nezrovnalosti na strane deklarovaného dodávateľa žalobcu
(NOBOX MEDIA, s.r.o.), postupovali v rozpore so Zákonom o DPH a Smernicou tak, ako ich vykladá

judikatúra. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach za spornú označili osobu dodávateľa
NOBOX MEDIA, s.r.o., keď uviedli, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľovi služieb,
teda že predmetné zdaniteľné obchody boli uskutočnené deklarovaným dodávateľom uvedeným na
Faktúrach.StatusdodávateľaakoplatcuDPHpodľasprávnehosúdunemoholbyťvkonaníspochybnený
tým, že nebolo možné preveriť účtovníctvo deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., že bývalý

konateľ dodávateľa D. E. nevedel uviesť detaily týkajúce sa obchodnej spolupráce so žalobcom,
nemal know-how v oblasti propagácie, resp. tým, že v reklamných materiáloch nebolo uvedené logo
deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., ale len spoločností SILVI PRODUCTION, s.r.o. a JK
media s.r.o., t. j. skutočnosťami výlučne na strane dodávateľa žalobcu. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. apríla 2023,

v ktorom sa uvádza: „V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie
pre nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane. ... K uvedenému kasačný
súd poukazuje na Uznesenie Súdneho dvora vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES
z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej

neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na
základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov
nemožno považovať za hodnoverné, pretože I. osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z
dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v

skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, II. neboli dodržané vnútroštátne
právne predpisy v oblasti účtovníctva, III. dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom,
nebol ekonomicky opodstatnený a IV. v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli
súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len
vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala

na daňovom podvode alebo vedela alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na
predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
Skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ neposkytol správcovi dane potrebnú súčinnosť a nepredložilmu požadované doklady a účtovné záznamy, nemal dostatočné materiálne a personálne predpoklady
na realizáciu deklarovaných plnení, nie je sama osebe spôsobilá spochybniť status dodávateľa,
keďže plnenie daňových a oznamovacích povinností dodávateľskými spoločnosťami voči správcovi

dane a podnikateľské správanie svojich dodávateľov nemôže žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť.
V prípade, ak daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na
odpočet DPH, podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie možno daňovému subjektu odoprieť
právo na odpočet DPH len vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo
si daňový subjekt uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozhodnutia Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-439/04 a C 440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling zo 6. júla 2006; C-189/18
Glencore Agriculture Hungary zo 16. októbra 2019), teda ak správca dane preukáže, že uplatnenie
odpočtu DPH je výsledkom a) daňového podvodu alebo b) zneužitia práva. Dôkazné bremeno na
preukázanie tejto skutočnosti však zaťažuje správcu dane a nie daňový subjekt uplatňujúci si odpočet
DPH. Ak správca dane preukáže, že daňový subjekt spáchal daňový podvod, je to dôvod na nepriznanie
odpočtu DPH. Ak podvod vo vzťahu k DPH nespáchal samotný daňový subjekt, právo na odpočítanie

DPH je mu možné nepriznať len vtedy, ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že daňový
subjekt uplatňujúci si odpočet DPH vedel alebo mal vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo prijatím
služieb zakladajúcimi právo na odpočet DPH zúčastní transakcie, ktorá bola súčasťou podvodu, ktorého
sa dopustil dodávateľ alebo iný subjekt v dodávateľskom reťazci (Rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C 189/18 F. J. K. zo 16. októbra 2019). Správca dane však vo svojich rozhodnutiach

výslovne uviedol, že neskúmal podvodné konanie, pričom z obsahu administratívnych spisov vyplýva,
že v tomto ohľade ani neviedol dokazovanie a nezisťoval skutkové okolnosti smerujúce k preukázaniu
účasti žalobcu na daňovom podvode.

54. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k

realizácii plnenia skutočne došlo, a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre, teda žalobca mal
poskytnúť správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal, že skutočne nadobudol deklarovanú
službu od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., čo však žalobca nesplnil a neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane. Podľa § 24 ods. 1 Daňového
poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi dane, že ním uplatňovaný nárok

(odpočet DPH, oslobodenie od DPH a pod.) vznikol a predložiť za tým účelom správcovi dane potrebné
dôkazy. Ak si však daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť splní a správca dane napriek tomu
nadobudne pri preverovaní predložených podkladov od daňového subjektu pochybnosť o oprávnenosti
uplatňovaného nároku, dôkazné bremeno prechádza na správcu dane, ktorý je povinný vykonať v
tomto smere dokazovanie. Svoje pochybnosti o oprávnenosti daňovým subjektom uplatňovaného

nároku je správca dane na podklade vykonaného dokazovania povinný daňovému subjektu oznámiť
kvalifikovaným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Uvedené však neznamená, že daňové
orgány môžu spochybniť daňovým subjektom uplatňovaný nárok na základe akýchkoľvek pochybností,
hoci aj podloženými výsledkami nimi vykonaného dokazovania. Pochybnosti daňových orgánov a nimi
zadovážené dôkazy musia byť jednak skutočne spôsobilé vyvrátiť daňovým subjektom uplatňovaný

nárok a rovnako daňové orgány nemôžu od daňového subjektu požadovať pri opätovnom prenose
dôkazného bremena preukázanie takých skutočností, ktoré daňový subjekt preukázať nemôže, resp.
ktoré je povinný preukázať práve správca dane v rámci svojho dôkazného bremena. Ústavný súd v
rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022 v tejto súvislosti uviedol: „Daňový subjekt
nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku skutočností ležiacich

mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). Pochybnosti o identite dodávateľa či
o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy o sebe nestačia na prijatie záveru, že právo
na odpočítanie dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom
priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom pre daňový
subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť) zvoleného

spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych pochybností
nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový subjekt.“ Pokiaľ teda žalovaný skonštatoval,
že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k dodaniu plnenia došlo práve dodávateľom uvedeným
na Faktúrach, teda že nadobudol deklarované služby práve od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.,
takéto posúdenie dôkazného bremena je v rozpore so zákonom a judikatúrou súdov, keďže zaťažuje

žalobcu preukázaním skutočností, ktoré jeho dôkazné bremeno netvoria, ako už bolo uvedené vyššie.
Správny súd konštatuje (aj vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho
správnehosúduSlovenskejrepublikyaSúdnehodvoraEurópskejúnie),žepreukázaniedodaniaplnenia
práve a len dodávateľom uvedeným na faktúre ako podmienka pre priznanie práva na odpočet DPHnevyplýva zo Zákona o DPH, ani zo Smernice a ani z judikatúry súdov Slovenskej republiky a Súdneho
dvora Európskej únie. Uvedenie dodávateľa na faktúre, resp. identita dodávateľa a jej súlad s údajmi
uvedenými na faktúre, nepredstavuje hmotnoprávnu/materiálnu podmienku práva na odpočet DPH.

Naopak, rozšírenie podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH o túto skutočnosť by predstavovalo
nedôvodné zaťažovanie daňových subjektov a bolo by v rozpore s právnou úpravou a judikatúrou súdov.
Žalobca preto dôvodne namietal, že správca dane a žalovaný mu pričítali dôkazné bremeno aj vo vzťahu
k preukázaniu skutočností, ktoré ho netvoria.

55. Správny súd teda vzhľadom na uvedené konštatuje, že ak sa dodanie služieb žalobcovi
uskutočnilo, čo správca dane a žalovaný nespochybnili, pričom nebolo spochybnené ani splnenie
tretej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu DPH, t. j. použitie dodaného plnenia na vlastné
zdaniteľnéplnenianavýstupe(viďďalejvtomtorozsudku),vzmyslevyššieuvedenejjudikatúrynemožno
žalobcovi odoprieť právo na odpočet DPH bez toho, aby správca dane a žalovaný preukázali (dôkazné
bremeno v tomto ohľade zaťažuje daňové orgány), že žalobca sa sám dopustil podvodného alebo

zneužívajúceho konania alebo vedel, prípadne mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom alebo
zneužívajúcom konaní iných osôb v dodávateľskom reťazci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
záver správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH z dôvodu, že nepreukázal, že
predmetné zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA,

s.r.o. uvedeným na Faktúrach, je nesprávny. Vzhľadom na skutočnosť, že formulované pochybnosti
správcu dane nemajú spôsobilosť spochybniť bez ďalšieho ani materiálne a ani formálne podmienky
uplatnenia práva na odpočet DPH, záver správcu dane a žalovaného o nesplnení podmienok pre
odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

56. Námietka žalobcu v správnych žalobách, že správca dane nezákonne odmietol uplatnenie práva
na odpočítanie DPH aj z dôvodu, že poskytnutá služba neobsahuje informáciu o predmete činnosti
spoločnosti, pričom takýto dôvod ako odmietnutie práva na odpočet DPH nie je zákonný a nedefinuje
ho teória a ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, je dôvodná. Správca dane vo svojich
rozhodnutiach konštatoval, že žalobca nepreukázal, že predmetné zdaniteľné plnenia použil na

uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, t. j. že ich využil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
DPH, keďže na podujatí „MUZIKÁL DRAKULA“ nebola prezentovaná jeho podnikateľská činnosť a ani
je produkty alebo služby. Rovnako žalovaný uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pretože nebol preukázaný
priamy súvis prijatej služby s propagáciou činnosti žalobcu s jeho dodávanými tovarmi a poskytovanými

službami. Takéto vyhodnotenie podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je však v rozpore
so zákonom a ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych inštancií. Preukázanie naplnenia uvedených
podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový
subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna

2019), t. j. daňový subjekt je povinný preukázať, že ním uplatňovaný nárok (odpočet DPH) vznikol a
predložiť za tým účelom správcovi dane potrebné dôkazy. Nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych,
resp. materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je dôvodom pre odopretie tohto
práva. Uvedené však nemožno chápať tak, ako to uvádzajú správa dane a žalovaný v preskúmavaných
rozhodnutiach, t. j. že žalobca je povinný pre splnenie tretej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie

práva na odpočet DPH, t. j. že dotknuté služby použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení,
preukázať priamy súvis dodaných služieb s ním dodávanými tovarmi a službami. Podľa § 49 ods. 2
prvá veta Zákona o DPH „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.“
Preukázanie splnenia uvedenej podmienky pre priznanie odpočtu DPH zaťažuje dôkazným bremenom

daňovýsubjektuplatňujúcisiodpočetDPH,tedažalobcu,avšakZákonoDPHvpredmetnomustanovení
nepožaduje, aby zdaniteľné plnenie na vstupe muselo byť vždy priamo a bezprostredne použité na
dodanie plnení daňového subjektu na výstupe, t. j. nie je potrebné, aby žalobca preukázal, že dodané
služby použil na jeho konkrétne tovary a služby na výstupe. Podľa Rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. novembra 2021 „v zmysle ustálenej judikatúry

existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo
viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet je v zásade potrebná na priznanie práva
na odpočet DPH zaplatenej na vstupe zdaniteľnej osobe a tiež na určenie rozsahu takéhoto práva. Právo
na odpočítanie DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, ževýdavkyvynaloženénaichnadobudnutiepatriakpodstatnýmprvkomtvoriacimcenuzdaniteľnýchplnení
na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie. ... Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že právo na
odpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti

medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi
právo na odpočítanie, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej
osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje.
Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej
osoby.“ Tak Smernica ako aj Zákon o DPH neustanovujú, že odpočet DPH je viazaný len na priamu

a bezprostrednú súvislosť medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnymi plneniami daňového
subjektu na výstupe, ale odpočítať možno aj DPH z plnenia na vstupe, ktoré následne predstavuje
súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby za predpokladu, že tieto náklady budú následne
premietnuté do hospodárskej činnosti zdaniteľnej osoby, predovšetkým cien poskytovaných tovarov
alebo služieb (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-528/19 Mitteldeutsche Hartstein-
Industrie zo dňa 16. septembra 2020). Všeobecné náklady zdaniteľnej osoby sú rovnako nevyhnutné

náklady, ktoré sú spojené s prevádzkou podniku, hoci nie sú bezprostredne a priamo spojené s výrobou
tovaru alebo poskytovaním služieb, pričom najčastejšie sa jedná o režijné náklady na energie, nájomné,
právne služby, ale môže sa jednať aj o reklamné, resp. propagačné služby, ktorých účelom je budovať
povedomie zákazníkov a potenciálnych zákazníkov o zdaniteľnej osobe a jej obchodnej činnosti.

57. Z uvedeného vyplýva, že správca dane a žalovaný nesprávne právne posúdili podmienky pre
priznanie odpočtu DPH žalobcu podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, keď skonštatovali, že žalobca
nepreukázal, že dodávateľom fakturované plnenia použil na dodávky svojich tovarov a služieb ako
platiteľ DPH. Správca dane a žalovaný nepostupovali v súlade § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH,
keď pre priznanie práva na odpočet DPH od žalobcu požadovali, aby preukázal použitie dodávateľom

fakturovaných plnení priamo vo vzťahu k svojim konkrétnym zdaniteľným plneniam na výstupe, teda na
žalobcom poskytované tovary a služby. Splnenie predmetnej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie
práva na odpočet DPH má byť predmetom dokazovania, pričom dôkazné bremeno zaťažuje v tomto
ohľade žalobcu, avšak od žalobcu nemožno požadovať preukázanie bezprostredného vplyvu dodaných
plnení na plnenia žalobcu. Rovnako uvedený záver vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. januára 2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 17/2022 ZNSS,
v zmysle ktorého „Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako
reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti
na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez
ohľadunato,čijetotoplneniesohľadomnasvoješpecifikáreklamou,sponzoringom,alebonímzmluvné
strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby,
pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v
tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. ... Pre vznik práva na odpočítanie

dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi
sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických
nákladov podniku.“ Záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal, že dodané plnenie na
vstupe použil na svoje zdaniteľné plnenia na výstupe, je preto predčasný a orgány verejnej správy
preto pri svojom rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia § 49 ods. 2 Zákona

o DPH. Správy súd vzhľadom na obsah žalobnej námietky žalobcu dodáva, že orgány verejnej správy
nepodmieňovali priznanie práva žalobcu na odpočet DPH preukázaním efektivity dodaných reklamných
služieb, napr. získaním nových zákazníkov, a preto argumentácia žalobcu v správnych žalobách je
v tomto ohľade bezpredmetná. Zároveň k poukazu žalobcu na Rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 30S/107/2021 zo dňa 16. januára 2023 správny súd podotýka, že rozhodnutia krajských a ani

iných správnych súdov tej istej inštancie nepredstavujú pre správny súd záväznú judikatúru a ani takú
rozhodovaciu prax, ktorú by bol správny súd povinný pri svojom rozhodovaní rešpektovať.

58. Námietku žalobcu, že správca dane postupoval v rozpore s inštrukciou žalovaného ako odvolacieho
orgánu, pričom uviedol vlastné stanovisko k vyhodnoteniu svedeckej výpovede bývalého konateľa

spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. D. E., správny súd nemohol vyhodnotiť ako spôsobilú spochybniť
zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane. Ako už správny súd uviedol, žalobca je povinný pri
vymedzení žalobných bodov zrozumiteľne a jasne vymedziť, v čom spočíva nezákonnosť rozhodovania
alebo postupu orgánu verejnej správy a aký mala tvrdená nezákonnosť vplyv na jeho práva aleboprávom chránené záujmy. Žalobca však v správnych žalobách uviedol len svoj názor na vyhodnotenie
svedeckej výpovede bývalého konateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. D. E. orgánmi verejnej správy
bez toho, aby namietal konkrétne porušenie zákona konajúcimi orgánmi verejnej správy a negatívneho

zásahu do svojich práv a právom chránených záujmov, čo samé osebe nespochybňuje zákonnosť
napadnutých rozhodnutí správcu dane, prípadne žalovaného. Keďže správny súd nemôže dôvody
nezákonnosti namiesto žalobcu sám vyhľadávať alebo dopĺňať, nemohol vykonať súdny prieskum. Pre
úplnosť správny súd dodáva, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie správca dane,
a teda správca dane sám uváži, ktoré dôkazy a ako vykoná tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely

správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

59. K námietke žalobcu v správnej žalobe, že Protokol a rozhodnutia správcu dane neobsahujú číslo
konania, pričom číslo konania ani neexistuje, a teda konanie nemôže byť vedené a ani skončené,
pričom správca dane podľa žalobcu konal v rozpore s § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového
poriadku, správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom

predložených administratívnych spisov správcu dane, ktoré boli úplné a riadne žurnalizované. Podľa §
47 písm. b) Daňového poriadku „Protokol musí obsahovať číslo konania.“ Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že predmetný Protokol číslo konania obsahuje, a to „101953285/2020,“ a teda Protokol
má zákonnú náležitosť podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku. Podľa § 63 ods. 3 písm. b) Daňového
poriadku „Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

číslo a dátum rozhodnutia.“ Rovnako aj rozhodnutia správcu dane túto zákonnú náležitosť spĺňajú,
nakoľko sú označené číslom rozhodnutia, a to č. „408101/2022“ a č. „408134/2022,“ pričom obsahujú
aj dátum ich vydania, a to „22.09.2022.“ Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že všetky jednotlivé dokumenty,
ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, musia byť označené jednotným číslom pre celé daňové
konanie, keďže takáto povinnosť správcovi dane z Daňového poriadku nevyplýva. Ak teda správca

dane označí jednotlivé dokumenty v administratívnom spise unikátnym číslom vygenerovaným pre daný
dokument v súlade s jeho internými predpismi upravujúcimi podrobnosti o tvorbe spisu a zaraďovaní
registratúrnych záznamov, neporuší tým žiadne ustanovenie zákona a z tohto dôvodu nemožno
konštatovať nezákonnosť postupu správcu dane. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že správca
dane neviedol žurnalizované spisy, v dôsledku čoho nemožno považovať celé konanie od počiatku za

zákonné, je len vyjadrením subjektívneho názoru žalobcu, ktoré samé osebe nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť rozhodovania a postupu správcu dane. Správny súd podotýka, že podľa § 6 ods. 1 SSP
preskúmava na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej
správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Na to, aby žalobca úspešne uplatnil

žalobnú námietku, musí tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo postup orgánu
verejnejsprávyvedúcikjehovydaniu,súnezákonné,pričomvdôsledkudanejnezákonnostidošlokujme
na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu. Žalobca síce tvrdil, že správca dane porušil §
47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku, avšak správny súd nezákonnosť v tomto ohľade
v rozhodovaní a postupe správcu dane nezistil. Žalobca navyše neuviedol v súlade s § 178 ods. 1 SSP

ako bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd preto nemohol
vyhodnotiť predmetnú žalobnú námietku ako dôvodnú.

60. K návrhu žalobcu na preskúmanie zákonnosti Protokolu ako opatrenia orgánu verejnej správy podľa
§ 27 ods. 1 SSP správny súd uvádza, že nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 27 ods.

1 SSP. Správny súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj opatrenia orgánu verejnej
správy, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia podmienok podľa § 27 SSP,
v zmysle ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na návrh
žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo

samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Z uvedeného vyplýva, že na
spôsobilosť opatrenia orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho prieskumu správnym súdom
musia byť kumulatívne splnené štyri podmienky, a to a) návrh žalobcu, b) preskúmavané rozhodnutie
musí vychádzať z predmetného skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, c) predmetné skôr
vydané opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané rozhodnutie záväzné a d) nie

je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom. V prípade Protokolu je splnená podmienka, že
ho nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom, keďže je len podkladom pre rozhodnutie
správcu dane a nemá povahu opatrenia priamo sa dotýkajúceho práv, právom chránených záujmov
alebo povinností žalobcu. Rozhodnutie správcu dane vychádza z Protokolu, avšak nie výlučne, keďžepre správcu dane predstavuje protokol z daňovej kontroly len jeden z pokladov rozhodnutia. Správca
dane môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj iné dôkazy a podklady, predovšetkým dôkazy vykonané
vo vyrubovacom konaní. Rozhodne nie je splnená podmienka uvedená vyššie pod písm. c), teda že

Protokol by bol pre rozhodnutie správcu dane záväzný. Záväznosť Protokolu z daňovej kontroly pre
správcu dane a jeho rozhodovanie nevyplýva z ustanovení Daňového poriadku a ani žiadneho iného
všeobecne-záväzného právneho predpisu. Správca dane pri rozhodovaní nezohľadňuje len protokol
z daňovej kontroly, keďže podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správca dane môže vykonať dokazovanie
aj vo vyrubovacom konaní, pričom výsledky vykonaného dokazovania môžu dopĺňať alebo modifikovať
závery obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly. Nemožno preto konštatovať, že Protokol je záväzný

pre rozhodnutia správcu dane. Všetky podmienky podľa § 27 ods. 1 SSP musia byť na to, aby správny
súd mohol preskúmať zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, splnené kumulatívne,
pričom nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nemožnosť takéhoto prieskumu. Správny súd
preto návrh žalobcu na zrušenie Protokolu odmietol ako neprípustný podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

61. K námietke žalobcu uplatnenej na pojednávaní pred správnym súdom dňa 12. decembra 2024, že
obsah administratívnych spisov správcu dane nie je premietnutý v elektronických súdnych spisoch, ktoré
sú vedené k jednotlivým konaniam, z čoho vyvodil záver, že žalovaný napriek výzve správneho súdu a
napriek svojej povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovení SSP, nepredložil riadne vedené administratívne
spisy, čím porušil § 105 písm. c) SSP, správny súd uvádza, že žalobca ju uplatnil po uplynutí lehoty

podľa § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o
ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Táto lehota
žalobcovi uplynula dňa 11. apríla 2023. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že žalobca môže namietať
v správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy len za zákonom
stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného princípu,
podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku stanovenom
priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody
nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je v konaní o všeobecnej správnej žalobe
uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo obmedzené uplynutím lehoty na podanie správnej

žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať
ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať, a to ani na pojednávaní
vo veci pred správnym súdom. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že SSP neukladá správnemu
súdu sprístupňovať kompletný obsah administratívnych spisov orgánov verejnej správy v elektronickom
súdnom spise. Správny súd administratívne spisy predložené orgánom verejnej správy počas konania

pripojí k súdnemu spisu, avšak tieto sa nestávajú jeho integrálnou súčasťou. Navyše, žalobca môže
napádať v konaní pred správnym súdom zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, nie samotného
správneho súdu.

62. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú

v časti žalobných návrhov podľa jednotlivých správnych žalôb, ktorými sa žalobca domáhal zrušenia
napadnutých rozhodnutí žalovaného spolu s rozhodnutiami správcu dane, dôvodné, a preto napadnuté
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a veci vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie.

63. V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom
uplatnený nárok na odpočet DPH z Faktúr, najmä posúdi, či na základe zisteného skutkového stavu
je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH zo strany žalobcu,
pričom správca dane zohľadní v tomto rozsudku vyjadrený právny názor správneho súdu a relevantnú

judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie. Svoje
rozhodnutia správca dane pritom odôvodní tak, aby obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods.
5 Daňového poriadku. Právnym názorom správneho súdu sú orgány verejnej správy v ďalšom konaní
viazané (§ 191 ods. 6 SSP).64. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný v časti žalobných
návrhov v jednotlivých správnych žalobách, ktorými sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí
žalovaného spolu s rozhodnutiami správcu dane. Žalobca nebol úspešný v časti žalobných návrhov
v jednotlivých správnych žalobách, ktorými sa domáhal zrušenia Protokolu, keďže ich správny súd
odmietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci úspech len sčasti, a to v polovici jednotlivých

žalobných návrhov v správnych žalobách, správny súd mu priznal náhradu dôvodne vynaložených trov
konania v rozsahu 50 % a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady
trov konania žalovanému.

65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

POUČENIE :

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Andrea Soukupová z dôvodu jej
ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom

do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Andrea Soukupová z dôvodu jej
ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.