Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/240/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200572
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200572.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Andrey Soukupovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
NEMCO, s.r.o., so sídlom Sasinkova 1481/21, 908 01 Kúty, IČO: XX XXX XXX, zast.: TAX LAW, s.r.o.,
so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 102223295/2022, č. 102223533/2022 a č. 102224097/2022, všetky zo dňa
10. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.

102223295/2022 zo dňa 10. augusta 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100831828/2022 zo dňa 11. apríla 2022 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

II. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
102223533/2022 zo dňa 10. augusta 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100833307/2022 zo dňa 11. apríla 2022 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

III. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
102224097/2022 zo dňa 10. augusta 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100835736/2022 zo dňa 11. apríla 2022 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

IV. Návrh žalobcu na zrušenie Protokolu Daňového úradu Žilina pobočka Martin č. 101953285/2020 zo
dňa 10. decembra 2020 o d m i e t a .

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 50%

a zaplatiť ich v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia máj 2015, jún 2015, september
2015, október 2015 a november 2015, ktorá bola začatá dňa 1. júla 2020 na základe Oznámenia o

daňovej kontrole č. 100981633/2020 zo dňa 3. júna 2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane
vyhotovil Protokol č. 101953285/2020 zo dňa 10. decembra 2020 (ďalej ako „Protokol“), vrátane výzvy
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Daňová kontrola bola ukončená dňa 15. decembra
2020 doručením Protokolu. Žalobca doručil správcovi dane dňa 8. januára 2021 vyjadrenie k Protokolu zdaňovej kontroly. Pripomienky k zisteniam uvedeným v Protokole prerokoval správca dane so žalobcom
na ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná Zápisnica č. 100327808/2021 zo dňa 24. februára
2021. Následne správca dane vydal dňa 26. apríla 2021 Rozhodnutie č.100602239/2021, ktorým vyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume 2000,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015, Rozhodnutie č.
100685124/2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2000,00 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie jún 2015 a Rozhodnutie č. 100685357/2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
4000,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015. Proti uvedeným rozhodnutiam správcu
dane podal žalobca odvolanie. Žalovaný Rozhodnutiami č. 102034268/2021, č. 102034496/2021 a č.

102034846/2021, všetky zo dňa 27. októbra 2021, zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu
dane a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane vo vyrubovacom konaní
po odvolacom konaní vykonal ďalšie dokazovanie, s výsledkami ktorého oboznámil žalobcu listom č.
100404270/2022 zo dňa 2. marca 2022.

Rozhodnutia správcu dane

2. Následne správca dane vydal Rozhodnutie č. 100831828/2022 zo dňa 11. apríla 2022 na základe
ktorého vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 2 000,00 eur za zdaňovacie obdobie máj 2015,
Rozhodnutie č. 100833307/2022 zo dňa 11. apríla 2022 na základe ktorého vyrubil žalobcovi rozdiel
DPH vo výške 2 000,00 eur za zdaňovacie obdobie jún 2015 a Rozhodnutie č. 100835736/2022 zo dňa

11. apríla 2022 na základe ktorého vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 4 000,00 eur za zdaňovacie
obdobie november 2015 (všetky uvedené rozhodnutia ďalej ako „rozhodnutia správcu dane“).

3. Správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom období máj 2015 odpočítanie DPH z faktúr od
dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava 1, IČO: XX XXX XXX, DIČ:

XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. (ďalej len „NOBOX MEDIA, s.r.o.“) č. 150100102, dátum vystavenia a dátum
dodania 21. mája 2015, celkom fakturovaná suma 6 000,00 eur, z toho základ dane v sume 5 000,00
eur a 20% DPH v sume 1 000,00 eur; predmetom fakturácie bolo zabezpečenie reklamných činností v
súvislosti s podujatím „MUZIKÁL DRACULA.“ Správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom období
jún 2015 odpočítanie DPH z faktúry č. 150100116, dátum vystavenia a dátum dodania 4. júna 2015,

celkom fakturovaná suma 12 000,00 eur, z toho základ dane v sume 10 000,00 eur a 20% DPH v sume 2
000,00 eur od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.; predmetom fakturácie bolo zabezpečenie reklamných
činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“. Správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom
období november 2015 odpočítanie DPH z faktúry č. 150100390, dátum vystavenia a dátum dodania
3. novembra 2015, celkom fakturovaná suma 24 000,00 eur, z toho základ dane v sume 20 000,00

eur a 20% DPH v sume 4 000,00 eur od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.; predmetom fakturácie
bolo zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“ (všetky uvedené
faktúry spolu ako „Faktúry“).

4. Zabezpečenie reklamných služieb sa malo uskutočniť v zmysle podmienok dohodnutých v Zmluve

o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 18. februára 2015 (ďalej ako „Zmluva“), uzatvorenej medzi
žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. ako dodávateľom. Predmetom
Zmluvy bol záväzok spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. zabezpečiť reklamné služby špecifikované
v bode 2.1.1. Zmluvy v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL DRACULA“. Spoločnosť NOBOX MEDIA,
s.r.o. sa zaviazala zabezpečiť pre žalobcu reklamnú službu v súvislosti s reklamným partnerstvom vo

forme prezentácie loga žalobcu v pozícii reklamného partnera v reklamných spotoch odvysielaných
v televíziách Markíza, Doma, na bigboardoch, bilboardscrolloch, citylightoch, na LED obrazovke v
Bratislave, prostredníctvom inzercie v denníkuNový čas, týždenníkoch Život, Rytmus života, Slovenka,
v mesačníkoch Kam do mesta, Beauty & Woman, Liek, Eva. V zmysle bodu 2.1.5. Zmluvy bol
dodávateľ povinný vyhotoviť a odovzdať žalobcovi po skončení reklamnej služby hodnotiacu správu

vo forme CD nosiča, ktorá musela obsahovať údaje o priebehu reklamnej služby, ako aj reklamnej a
mediálnej kampani, ktorá mu predchádzala, respektíve s ním súvisela. Dodávateľ bol oprávnený využiť
subdodávateľov na vykonanie činností, ktoré boli predmetom Zmluvy (čl. III. Zmluvy). Cena reklamných
služieb bola stanovená v celkovej výške 80.000,00 eur bez DPH, pričom dodávateľ bol oprávnený
žalobcovi fakturovať v mesiacoch máj 2015 sumu 10.000,00 eur bez DPH, v mesiaci jún 2015 sumu

10.000,00 eur bez DPH, v mesiaci september 2015 sumu 20.000,00 bez DPH, v mesiaci október sumu
20.000,00 eur bez DPH a v mesiaci november sumu 20.000,00 eur bez DPH (čl. V. zmluvy). Žalobca
predložil hodnotiacu správu, ktorá obsahovala fotodokumentáciu o reklame a propagácii podujatia
„MUZIKÁL DRACULA“, ktoré sa konalo v dňoch 20. júna 2015 v Open air kameňolome v Pezinku,dňa 20. novembra 2015 na Zimnom Štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave a dňa 24. novembra
2015 v Steel aréne v Košiciach. Na plagátoch, snímkach z LED obrazoviek, reklamách a inzerátoch
zverejnených v časopisoch, v novinách a aj v reklamnom spote bolo medzi reklamnými partnermi

podujatia „MUZIKÁL DRACULA“ zverejnené logo žalobcu v pozícii reklamného partnera. V spodnej časti
reklamných materiálov boli zverejnené logá, resp. obchodné mená generálnych partnerov, hlavných
reklamnýchpartnerovareklamnýchpartnerov,medziktorýmiboloajlogožalobcu.Súčasťouhodnotiacej
správy boli tabuľky deklarujúce odvysielanie reklamných spotov propagujúcich „MUZIKÁL DRACULA“
v televízii Markíza, v televízii TA3 a v televízii TV Bratislava. Vo fotodokumentácii sa nenachádzala

žiadna informácia o spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. V pravom hornom rohu plagátov, billboardov
a oznamov bolo zverejnené logo spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87,
902 01 Pezinok, IČO XX XXX XXX, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. (ďalej ako „SILVI PRODUCTION,
s.r.o.“). Vo fotodokumentácii nebola zverejnená žiadna informácia o predmete činnosti, produktoch alebo
poskytovaných službách žiadneho z reklamných partnerov, ani žalobcu. Z názvu reklamného partnera
alebo jeho loga sa široká verejnosť nemohla dozvedieť informácie o jeho predmete činnosti, alebo ním

poskytovaných službách.

5. B. C., konateľ žalobcu v Zápisnici č. 101103453/2020 zo dňa 1. júla 2020 uviedol, že prevažujúcou
podnikateľskou činnosťou žalobcu bola sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, konkrétne sa
jednalo o poradenstvo v príprave náterových hmôt v automobilovom priemysle. Činnosť spoločnosti

vykonávajú zamestnanci, resp. živnostníci priamo v automobilkách (KIA, MOBIS, Volkswagen). Žalobca
má uzatvorenú zmluvu s nemeckou pobočkou spoločnosti Axalta, ktorá dodáva farby pre automobilový
priemysel. Úlohou žalobcu bolo zabezpečiť požadovanú kvalitu farieb na autá (odtieň, kvalita farby
na povrchu, vzhľad). Správca dane Výzvou č. 101203061/2020 zo dňa 21. júla 2020 žiadal žalobcu
o vysvetlenie a predloženie dôkazov, ktoré by preukázali, že v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL

DRACULA“bolžalobcapropagovanýnielenakoreklamnýpartnertohtopodujatiavoformezverejneného
loga, ale že bola prezentovaná činnosť a produkty žalobcu. V prílohe odpovede doručenej dňa 26.
augusta 2020 e-mailom boli správcovi dane zaslané dve fotografie reklamného priestoru na podujatí
„MUZIKÁL DRACULA,“ kde bolo zverejnené logo žalobcu. Správca dane nahliadnutím do informačného
systému finančnej správy, o čom spísal úradný záznam č. 101504851/2020 zo dňa 30. septembra

2020, prevzal do spisu daňovej kontroly svedecké výpovede D. E., bývalého konateľa spoločnosti
NOBOX MEDIA, s.r.o. získané z iných konaní u iných daňových subjektov uvedené v Zápisniciach
o ústnom pojednávaní č. 100736398/2020 zo dňa 1. apríla 2020, č. 101319352/2020 zo dňa 17.
augusta 2020, č. 101479109/2020 zo dňa 24. septembra 2020. D. E. opakovane uviedol, že nedisponuje
žiadnymi účtovnými a ani inými dokladmi spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. Na skutočnosti ohľadom

zabezpečenia a realizácie reklamy podujatia „MUZIKÁL DRACULA“ si s odstupom času nevedel
spomenúť. Uviedol, že odvysielanie spotov sa uskutočnilo pravdepodobne cez spoločnosť JK Media
s.r.o.,pričomfotodokumentáciuoreklamepodujatianevyhotovoval.Naotázkypoloženézamestnancami
správcu dane odpovedal nejasne, subdodávateľov pomenovať nevedel. Kto vytvoril reklamné spoty a
grafické návrhy reklám si nepamätal, na iné konkrétne plnenia si nespomenul. V Zápisnici o ústnom

pojednávaní č.101319352/2020 spísanej dňa 17. augusta 2020 na otázku správcu dane, kto viedol
účtovníctvo spoločnosti po jej predaji, odpovedať nevedel. Na otázku, kto vystavoval faktúry za
spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o., uviedol, že asi on, nakoľko mal splnomocnenie, že môže dorobiť
rozbehnuté veci. Úradným záznamom č. 101588649/2020 zo dňa 15. októbra 2020 prevzal správca
dane do svojho spisu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101071893/2018 spísanú dňa 1. júna 2018

so svedkom D. E., ktorej prílohou tvorila Zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti NOBOX
MEDIA, s.r.o. zo dňa 3. septembra 2015 uzatvorená medzi prevádzajúcim D. E. a nadobúdateľom B. B.,
bytom F. XX B.XX, XX-XXX G., G. H.. Podľa článku III bod 4. danej zmluvy nadobúdateľ B. B. vyhlásil, že
prevzal od prevádzajúceho všetky dokumenty týkajúce sa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., vrátane
všetkých účtovných a korporačných dokumentov.

6. Nahliadnutím do informačného systému finančnej správy správca dane prevzal zistenia iného správcu
dane týkajúce sa reklamnej kampane podujatia „MUZIKÁL DRACULA.“ o čom spísal úradný záznam č.
101600146/2020 zo dňa 19. októbra 2020. Zo zistení vyplynulo, že pri organizácii podujatia „MUZIKÁL
DRACULA“ a jeho propagácii spolupracovali štyri spoločnosti, at JK Event s.r.o., Šancová 3B/6865,

811 04 Bartislava, IČO XX XXX XXX (ďalej len „JK Event s.r.o.“), JK Media, s.r.o., Hrachová 14G, 831
03 Bratislava, IČO XX XXX XXX (ďalej len „JK Media, s.r.o.“), SILVI PRODUCTION, s.r.o. a NOBOX
MEDIA, s.r.o., a to podpísaním „Memoranda o vzájomnej spolupráci pri organizácii podujatia Muzikál
Dracula 2015“ (ďalej len „Memorandum“). Podpísaním Memoranda účastníci potvrdili, že hlavnýmorganizátorom podujatia bola spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o., ktorej prislúchalo výhradné právo
využívať a disponovať s reklamným priestorom a súvisiacimi právami pre podujatie a tieto práva bola
spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. oprávnená poskytnúť inému účastníkovi alebo tretej osobe na

základe osobitnej dohody. Na základe Memoranda uzavrela spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o.
so spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. dňa 23. januára 2015 Zmluvu o spolupráci a nevýhradnom
prevode reklamného priestoru a súvisiacich práv, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti SILVI
PRODUCTION, s.r.o. previesť na spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. reklamný priestor a súvisiace
práva v súvislosti s podujatím a záväzok spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. zaplatiť dohodnutú odplatu.

Predmetom danej zmluvy bol tiež záväzok spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. zabezpečiť na vlastné
náklady reklamné služby k podujatiu v rozsahu špecifikovanom v zmluve a poskytnúť reklamný priestor
tretím osobám (reklamným partnerom podujatia) na ich reklamu a propagáciu. Úradným záznamom
č. 101600146/2020 zo dňa 19. októbra 2020 prevzal správca dane ako listinný dôkaz odpoveď č.
6/08092408/2020 spoločnosti JK Media s.r.o zo dňa 1. októbra 2020 na výzvu č. 101349306/2020 zo dňa
24. augusta 2020 v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL DRACULA“. Spoločnosť JK Media s.r.o. v zmysle

zmluvyuzatvorenejsospoločnosťouNOBOXMEDIA,s.r.o.zabezpečilaodvysielaniereklamnýchspotov
podujatia „MUZIKÁL DRACULA“ v televízii TA3. Podrobnejšie okolnosti ohľadom doručenia reklamných
spotov od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. neboli uvedené.

7. Vo vyrubovacom konaní správca dane na ústnom pojednávaní dňa 3. februára 2022 vypočul

svedka D. E., bývalého konateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., o čom bola spísaná zápisnica č.
100220330/2022. D. E. vo výpovedi potvrdil, že vystavil Faktúry pre žalobcu. Uviedol, že spoločnosť
NOBOX MEDIA, s.r.o. mala virtuálne sídlo, na ktorom sa nachádzala len schránka. V sídle spoločnosti
bola sekretárka, ktorá preberala poštu adresovanú spoločnosti a odovzdala ju D. E.. D. E. sa stretával
s klientami v ich firmách alebo v reštauráciách a kaviarňach. Nakoľko jeho činnosť spočívala vo

vyhľadávaní, ktoré sprostredkovával pre iných, nemal žiadne priestory na výkon činnosti. Spoločnosť
NOBOX MEDIA, s.r.o. nemala zamestnancov a nemala majetok. Účtovníctvo viedol D. E. a pri
predaji spoločnosti odovzdal účtovníctvo novému konateľovi B. B.. D. E. pred tým, ako sa stal
konateľom spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., nemal žiadne skúsenosti s poskytovaním reklamných
služieb. Z obchodných partnerov svedok spomenul spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o., pre ktorú

zabezpečovali v subdodávke výrobu spotov, plagátov, na ktorých boli zverejnení reklamní partneri. Na
ostatných obchodných partnerov si svedok nespomínal. Svedok potvrdil spoluprácu so žalobcom, avšak
na detaily si nepamätal a domnieval sa, že išlo o zverejnenie mena alebo názvu spoločnosti. Svedok
si nepamätal na základe akých kritérií bola stanovená cena za zabezpečenie reklamných služieb,
nevedel presne, kto vyhotovil hodnotiacu správu a CD nosič. Podľa svedka úlohou spoločnosti NOBOX

MEDIA,s.r.o.vsúvislostispodujatím„MUZIKÁLDRACULA“bolonájsťpartnerovadaťvyhotoviťcelkovú
vizualizáciu podujatia na reklamné účely. Svedok si nespomenul na subdodávateľov a ani na ďalších
partnerov podujatia.

8. Správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že žalobca nepredložil žiadny

dôkaz, že mu spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. poskytla reklamné služby tak, ako je deklarované
na Faktúrach. Žiadny dôkaz nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa NOBOX MEDIA,
s.r.o. Čiastočné dodanie mediálnej kampane preukázali doklady zaobstarané v súčinnosti s inými
účastníkmi Memoranda. Dodanie služby podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“) nebolo u dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.

preukázané.

9. Správca dane ďalej skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že predmetné zdaniteľné plnenia použil na
uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, t. j. že ich využil na dodávky tovar a služieb ako platiteľ DPH.
Hlavným cieľom reklamy bola propagácia podujatia „MUZIKÁL DRACULA“ a len vedľajším produktom

mala byť reklama a propagácia reklamných partnerov podujatia. Jednalo sa o propagáciu podujatia
„MUZIKÁL DRACULA“, ktorá mala za cieľ šíriť odkaz pre verejnosť o konaní tohto podujatia, čase
a mieste jeho konania a účinkujúcich. Umiestnenie loga žalobcu na materiáloch propagujúcich podujatie
niejemožnépovažovaťzapropagáciuvlastnejčinnostireklamnéhopartnera.Samotnévyobrazenieloga
spoločnosti nemá vzťah k predmetu podnikania žalobcu, jeho službám a nemá teda pre širokú verejnosť

výpovednú hodnotu. Na podujatí „MUZIKÁL DRACULA“ nebola prezentovaná podnikateľská činnosť
žalobcu a ani jeho produkty alebo služby. Cieľom reklamného partnerstva Faktúrami deklarovaného
dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. a žalobcu nebolo sprostredkovanie odkazu pre verejnosť o žalobcovi
a jeho činnosti. Hodnotiaca správa nepreukázala, že žalobcovi poskytla spoločnosť NOBOX MEDIA,s.r.o. reklamné služby tak, aby mohol prezentovať svoje obchodné meno, podnikateľskú činnosť a
produkty alebo služby, ktoré poskytuje. Podľa správcu dane je pre uplatnenie práva na odpočet DPH
podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH rozhodujúca skutočnosť, že prijaté zdaniteľné plnenia majú

priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami daňového subjektu. Žalobca
podľa správcu dane nepreukázal, že predmetné plnenia slúžili na zabezpečenie jeho ekonomickej
činnosti a nepreukázal, že ich mohol použiť ako platiteľ na vlastné zdaniteľné plnenia, čím nesplnil
podmienku podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

10. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH
uplatnené na základe Faktúr od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1
a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, keďže žalobca postupoval v rozpore
s hmotnoprávnymi predpismi. Správca dane uviedol, že neskúmal podvodné konanie.

Rozhodnutia žalovaného

11. Proti rozhodnutiam správcu dane podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolania, o ktorých
rozhodol žalovaný Rozhodnutiami č. 102223295/2022, č. 102223533/2022 a č. 102224097/2022, všetky
zo dňa 10. augusta 2022 (ďalej spolu ako „rozhodnutia žalovaného“) tak, že rozhodnutia správcu dane
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutí žalovaný popísal obsah odvolaní žalobcu, priebeh administratívneho

konania a obsah napadnutých rozhodnutí správcu dane.

12. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach skonštatoval, že k odpočítaniu DPH u daňového subjektu
môže dôjsť len vtedy, ak boli kumulatívne naplnené predpoklady, že k dodaniu tovaru alebo služby
skutočne došlo dodávateľom uvedeným na faktúre a tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť,

zároveň daňový subjekt má faktúru vyhotovenú platiteľom v súlade s § 71 Zákona o DPH, a daňový
subjekt vie preukázať účel použitia prijatého plnenia na svoje podnikanie, t. j. na dodanie tovarov a
služieb ako platiteľ DPH. Už nesplnenie len jednej z uvedených podmienok vylučuje priznanie nároku
na odpočítanie dane. Žalovaný preskúmaním odvolaní žalobcu zistil, že jeho odvolacie námietky sú
neopodstatnené.

13. Podľa žalovaného žalobca predloženou hodnotiacou správou preukázal, že jeho logo bolo
zverejňované a uvádzané v zmluvne dohodnutých televíznych a printových médiách na LED
obrazovkách a na billboardoch v pozícii reklamného partnera na podujatí „MUZIKÁL DRACULA“.
Správca dane nespochybnil uskutočnenie podujatia a ani kampaň, ktorá predchádzala podujatiu, nebola

spochybnená ani skutočnosť, že v súvislosti s uvedeným podujatím boli prezentované logá jednotlivých
reklamných partnerov v rôznych pozíciách. Hodnotiaca správa však neposkytla dôkazy o tom, že bola
propagovaná činnosť žalobcu, jeho výrobky a poskytované služby. Hodnotiaca správa neobsahovala
žiadnu informáciu o činnosti žalobcu a ani o jeho produktoch, či poskytovaných službách. Z označenia
logasaširokáverejnosťsanemohladozvedieťinformácieopredmetečinnosti,vyrábanýchproduktochči

poskytovaných službách. Propagácia činnosti spoločnosti odvolávajúceho sa nevyplývala ani zo Zmluvy.
Žalobca nepreukázal splnenie podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2
Zákona o DPH, pretože nebol preukázaný priamy súvis prijatej služby s propagáciou činnosti žalobcu
s jeho dodávanými tovarmi a poskytovanými službami. Deklarovaná služba na podujatí „MUZIKÁL
DRACULA“ nepropagovala hospodársku činnosť (tovary a služby) dodávané a poskytované žalobcom,

a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane preveroval vierohodnosť dokladov, ktoré predložil žalobca
a zistil, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. bol ex offo vymazaný z obchodného registra, pričom nebolo
možné preveriť informácie u deklarovaného dodávateľa, ktorý nepotvrdil vierohodnosť sporných Faktúr.

Svedok D. E. síce potvrdil spoluprácu so žalobcom, avšak k poskytnutiu služieb sa bližšie vyjadriť
nevedel. V zmysle Memoranda mala spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. výhradné právo využívať
a disponovať reklamným priestorom a súvisiacimi právami pre podujatie, zabezpečovala prenájom
priestorov podujatia, získala produktových partnerov, komunikovala s umelcami. Spoločnosť NOBOX
MEDIA, s.r.o. mala v zmysle Memoranda poskytovať kow-how v súvislosti s propagáciou podujatia

využitím svojich kontaktov a know-how pre predaj reklamného priestoru, zabezpečovať reklamu a
propagáciu podujatia, prípravu a realizáciu rôznych reklamných, mediálnych kampaní, poskytovať
reklamný a mediálny priestor tretím osobám atď., avšak D. E. v svedeckej výpovedi uviedol, že pred tým,
ako sa stal konateľom spoločnosti, nemal žiadne skúsenosti s poskytovaním reklamných služieb a nemalžiadne kontakty v oblasti mediálnej reklamy. V súvislosti s preverovaním deklarovaných plnení nemal
vedomosť o svojich subdodávateľoch a nevedel sa vyjadriť ku konkrétnemu zabezpečeniu služieb.
Nebolo teda jasné aké know-how poskytoval v súvislosti s propagáciou predmetného podujatia. V

predloženej dokumentácii a ani v hodnotiacej správe sa nenachádzala žiadna zmienka o deklarovanom
dodávateľovi NOBOX MEDIA, s.r.o., pričom v hornom rohu plagátov, billboardov atď., bolo zverejnené
logospoločnostiSILVIPRODUCTION,s.r.o.avtabuľkáchdeklarujúcichodvysielaniereklamnýchspotov
bola uvedená spoločnosť JK media s.r.o. Okrem porušenia ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH
správca dane podľa žalovaného preukázateľne spochybnil aj dodanie služieb dodávateľom NOBOX

MEDIA, s.r.o. uvedeným na Faktúrach, čo je porušením § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Podľa žalovaného v
danom prípade vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaných služieb prostredníctvom
dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., ktoré správca dane jasne, zrozumiteľne a logicky formuloval, vyjadril,
odôvodnil a oboznámil s nimi žalobcu, čím preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu. V okamihu,
keď správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, mal žalobca
povinnosť preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo, a to práve dodávateľom uvedeným na

faktúre. Bol to práve žalobca, kto mal v dôsledku ťarchy dôkazného bremena poskytnúť správcovi
dane také dôkazy, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, že skutočne nadobudol
deklarovanú službu od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane. Spochybnením dodania reklamných
služieb od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.

a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Správca dane preukázateľne spochybnil vzťah
nakontrolovanomstupniobchodumedzižalobcomadeklarovanýmdodávateľomNOBOXMEDIA,s.r.o.,
ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

15. K námietke žalobcu, že správca dane mal preukazovať podvodné konanie s poukazom na Rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o.,
žalovaný uviedol, že je neopodstatnená. Právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením formálnych
a hmotnoprávnych požiadaviek, pričom preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má prednosť pred
povinnosťou daňových orgánov preukazovať, či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytovanie
tovarov súvisí s podvodom v oblasti DPH. V preverovanom prípade deklarované služby nesúviseli s

hospodárskou činnosťou žalobcu a tiež bolo spochybnené ich dodanie deklarovaným dodávateľom
NOBOX MEDIA, s.r.o.

16.Preskúmanímspisovéhomateriálu,rozhodnutísprávcudaneaodvolacíchnámietokžalovanýdospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, sú v

súlade s požiadavkami príslušných ustanovení Zákona o DPH. Rozhodnutia správcu dane sú v súlade
s § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) obsahuje odôvodnenie,
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu,
úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach a na ich základe prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie.

Správne žaloby

17. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane z dôvodov, že nesprávneho právneho posúdenia
veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy pre riadne posúdenie veci
a z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

18. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania
dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci
všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú

daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod
podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa uplatňuje na všetky transakcie
výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky
tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí byť sama predmetomvyhodnotenia nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (Rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-267/15 Gemeente Woerden). Z ustálenej judikatúry vyplýva,
že právo zdaniteľných osôb odpočítať si z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z

tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému
DPH zavedeného právom Európskej únie (najmä Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-78/00 z 25. októbra 2001, bod 28; vo veci C-25/07 z 10. júla 2008, bod 14 a vo veci C-274/10 z 28. júla
2011, bod 42). Žalovaný a správca dane podľa žalobcu svojím postupom a rozhodnutiami, v ktorých sa
premietlo nesprávne právne posúdenie, mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet DPH, čím by došlo

k porušeniu zásady neutrality DPH. Právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému
DPH, ktoré nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenie
uskutočnené na vstupe (Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-80/11 a C-142/11 B. I. J.,
body 37 a 38; vo veci C-285/11 Bonik, body 25 a 26, ako aj vo veci C-271/12 Petroma Transports, bod
22).

19. Žalobca v správnych žalobách ďalej uviedol, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je primerane
rozložené medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom daňový subjekt má v daňovom konaní dve
základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov

povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na druhej strane správca dane preukazuje skutočnosti
o úkonoch vykonávaných voči platiteľovi dane, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pričom
nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Žalobca tvrdil, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia si splnil a predložil všetky potrebné doklady a

vysvetlenia k predmetnej daňovej kontrole. Žalobca mal za to, že si „splnil povinnosti v rámci daňovej
kontroly na 100% a v miere akej mu je možné pričítať dôkazné bremeno ho uniesol v plnom rozsahu.
Napokon žalobca nebol vyzvaný správcom dane, aby konal niečo iné, alebo aby niečo opomenul.“ Podľa
žalobcu má predmetné konanie „nápadne podobné črty konania“ ako v prípade, ktorým sa zaoberal
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011. Najvyšší

súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prípade, ak daňový subjekt disponuje existenciou
materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných
služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku
v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno a
dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na

dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt
štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného „forenzného dokazovania.“
Správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho
dôkazné bremeno. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.
decembra 2021 vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. a namietal, že ak správca dane ako aj

žalovaný kládli dôraz na skutočnosť, že bolo spochybnené dodanie deklarovaných služieb dodávateľom
NOBOX MEDIA, s.r.o. uvedeným na Faktúrach, v dôsledku čoho nepriznali žalobcovi jeho právo, konali
vosvojejrozhodovacejčinnostizjavnevrozporesjudikatúrouSúdnehodvoraEurópskejúnievobdobnej
veci.Žalobcaďalejuviedol,že„Vzmysletohtorozsudku,akoajchápaniadôkaznéhobremenaÚstavným
súdom v uznesení so sp. zn. III ÚS 401/09-17“ riadne podal daňové priznanie (naplnil formálnu stránku

dôkaznej povinnosti) a poskytol dokumenty na reálne preukázanie dodaných služieb (materiálna stránka
dôkaznej povinnosti), čím si splnil povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania svojich tvrdení. Podľa
žalobcu „Dostupné dôkazy teda napĺňajú materiálne naplnenie primárneho dôkazného bremena, ako aj
sekundárneho dôkazného bremena v prípade, ak by po (!odôvodnenom a materiálnom!) spochybnení
predložených dôkazov správcom dane bolo toto bremeno znova prinavrátené na stranu platiteľa dane.“

Následne žalobca citoval časť z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011.

20. Žalobca ďalej namietal, že skutočnosť že daňovému subjektu nemôže byť na ujmu nesplnenie si
daňovejpovinnostiinéhosubjektu,t.j.dodávateľa/subdodávateľa,potvrdzujeajÚstavnýsúdSlovenskej

republiky vo svojom Rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 705/2017. Preto nemožno prihliadnuť na argumentáciu
správcu dane spochybňujúcu subdodávateľské dodávky od dodávateľov žalobcu, prípadne dôkazné
bremenožalobcuohľadnetýchtovzťahov.Žalovanýnemôžeodoprieťžalobcoviuplatneniejehoprávana
základeskutočnosti,že„...zistil,žedodávateľNOBOXMEDIA,s.r.o.bolexoffovymazanýzObchodnéhoregistra SR. Z uvedeného dôvodu nebolo možné preveriť informácie u deklarovaného dodávateľa, ktorý
nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr.“ Žalobca poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie z 22. októbra 2015 vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp, kde Súdny dvor Európskej únie okrem iného

uviedol, že „ani prípadná nemožnosť nadviazať v rámci správnych konaní kontakt s jej dodávateľom
neumožňuje automaticky dospieť ku záveru o neexistencii hospodárskej činnosti.“

21. Podľa žalobcu záver orgánov verejnej správy, že nebolo preukázané, že reálne došlo k
dodaniu služby žalobcovi dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. a že nebolo preukázané ekonomické

opodstatnenie ich vystavenia, je v rozpore s Uznesením Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 3.
septembra 2020 vo veci C 610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft., ktorého výňatky v správnej žalobe citoval.
Žalobca mal za to, že správca dane chybne viedol dokazovanie a trval, že pokiaľ nie je preukázaná
účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, nie je možné rozhodnúť tak, ako rozhodli správca
dane a žalovaný.

22. Žalobca tvrdil, že vykonal všetky kroky ako riadny hospodár a zodpovedný podnikateľ voči svojim
dodávateľom a odberateľom, aby sa presvedčil o ich „právnej dokonalosti.“ V danom čase a danom
mieste nemal žalobca dôvod pochybovať o obchodných partneroch a všetky informácie, ktoré získal,
„dokazovali relevanciu obchodných partnerov“. Ak aj zo zistených skutočností vyplývajú pochybenia
obchodných partnerov žalobcu, tieto nemôžu byť dávané za vinu žalobcovi. Správca dane a žalovaný

teda nemôžu žalobcovi odoprieť nárok na odpočet DPH bez toho, aby preukázali vedomosť žalobcu o
týchto pochybeniach. Zo skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
nemožno žiadnym spôsobom takýto záver vyvodiť, nakoľko žalobca o prípadných pochybeniach
obchodných partnerov nemal vedomosť. Vzhľadom na požiadavku zákonnosti daňového konania a
zákonnosti dokazovania je neprijateľné, aby správca dane rozhodnutia o dodatočnom určení dane

odôvodil skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale len z jeho tvrdení. Z uvedeného
možno podľa žalobcu vyvodiť, že rozhodnutia správcu dane ako aj nasledujúce rozhodnutia žalovaného
trpia vadou nezákonnosti v otázke daňového bremena žalobcu, čo je taktiež v rozpore s konštantou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít.

23. Žalobca taktiež namietal, že správca dane nezákonne odmietol uplatnenie práva na odpočítanie
DPH aj z dôvodu, že poskytnutá služba neobsahuje všeobecnú informáciu o predmete činnosti
spoločnosti. Takýto dôvod ako odmietnutie práva na odpočet DPH nie je zákonný a nedefinuje ho teória
a ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/33/2007, podľa ktorého „reklama nemusí byť zameraná na jednotlivý

individualizovaný produkt, prípadne skupinu produktov pripravených na predaj, ale na vytvorenie vnemu
u zákazníkov na trhu. Pre účely efektu reklamy na podnikanie teda postačuje preukázať, že reklamná
činnosť je spôsobilá vytvoriť vnem u zákazníkov na trhu a to napríklad propagovaním obchodného mena
podnikateľa a spojením tohto obchodného mena s jeho podnikateľskou činnosťou.“ Hlavnou reklamnou
informáciou bolo logo žalobcu, ktoré obsahuje kmeň obchodného mena žalobcu. Žalobca tvrdil, že

pri viac ako desať reklamných partneroch nie je možné, aby na reklamných bilboardoch, baneroch
a v reklamných spotoch bola uvedená aj informácia o predmete podnikania všetkých inzerentov. Pri
časovo limitovaných spotoch by v takom prípade nezostal čas pre hlavné posolstvo reklamy. Potenciálny
zákazník, resp. obchodný partner môže kontaktné údaje o spoločnosti a bližšie informácie o predmete
podnikania zistiť napríklad cez Obchodný register Slovenskej republiky alebo portál finstat.sk. Žiadny

zákon nevyžaduje, aby na základe určitej reklamy získal jej objednávateľ nových zákazníkov, nakoľko
rovnako efektívne môže reklama pôsobiť aj voči už existujúcim. Účelom reklamy nie je len získať nových
zákazníkov, resp. obchodných partnerov. Poskytnutie reklamnej služby pre žalobcu bolo založené
na zmluvnom vzťahu, pričom reklamní partneri obdržali voľné vstupenky na propagovanú akciu, čo
predpokladalo možnosť stretnúť sa aj s inými potenciálnymi obchodnými partnermi.

24. Žalobca namietal, že žalovaný vydal dňa 27. októbra 2021 prvé rozhodnutia, v ktorých poukázal
na nedostatky vykonaného dokazovania a ktorými zrušil prvé rozhodnutia správcu dane a veci vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasťou všetkých daných rozhodnutí žalovaného
bola inštrukcia správcovi dane došetriť skutkový stav, pričom žalovaný podľa žalobcu presne uviedol,

akým spôsobom má správca dane pokračovať v ďalšom konaní pri dokazovaní. Žalovaný podľa tvrdenia
žalobcu nariadil správcovi dane zaoberať sa a vysporiadať sa v ďalšom dokazovaní so všetkými návrhmi
a námietkami žalobcu, zaoberať sa dodávateľom J.K Media s.r.o. a rovnako nariadil správcovi dane
doplniť dokazovanie vo vzťahu k spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. (preverovanie vzniku daňovejpovinnosti, predmet plnenia v Zmluve, preverenie kontaktných osôb vo vzťahu ku kontrolovanému
subjektu). Žalovaný rovnako zaviazal správcu dane aj na vykonanie dokazovania priamo u žalobcu
(použitie deklarovaných plnení, existencia podvodného konania). Správca dane však vykonal výlučne

výsluch svedka D. E., avšak jeho vyjadrenia interpretoval podľa svojej potreby, keď vyjadrenie: „Išlo
o zviditeľnenie spoločnosti NEMCO na podujatí muzikál DRACULA v mediálnom priestore. Nič viac,“
vytrhol z kontextu a interpretoval ako potvrdenie svojich záverov. Vo zvyšku správca dane opakoval
svoje vyjadrenia z rozhodnutí zrušených žalovaným, prípadne len formalisticky priznal existenciu
vyjadrenia spoločnosti J.K. Media s.r.o., ignorujúc inštrukciu žalovaného k ďalšiemu dokazovaniu.

S námietkami a pripomienkami žalobcu sa správca dane vôbec nezaoberal. Z uvedeného je podľa
žalobcu zjavné, že správca dane vykonal výsluch svedka D. E. čisto formalisticky za účelom naplnenia
aspoň jednej požiadavky z usmernenia žalovaného, avšak nemal v pláne rešpektovať právny názor
žalovaného a v konaní vykonať dokazovanie tak, ako ho žalovaný zaviazal. Podľa žalobcu je o to viac
zarážajúca skutočnosť, že žalovaný postup správcu dane „posvätil,“ keď napriek tomu, že správca dane
v skutočnosti nevykonal inštrukciu žalovaného vo vzťahu k ďalšiemu dokazovaniu, vydal napadnuté

rozhodnutia, ktorými rozhodnutia správcu dane potvrdil. Žalobca považoval preto „konanie žalobcu“
nielen za v rozpore s právnymi predpismi, ale aj v rozpore s princípom legitímneho očakávania, t. j.
jasnosti, zrozumiteľnosti a predvídateľnosti postupu žalovaného.

25. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal, že Protokol neobsahuje číslo konania, nakoľko číslo

101953285/2020, ktoré je uvedené na Protokole, nie je číslom konania. Ide o unikátne číslo, zrejme
vygenerované len pre daný dokument, ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente z predmetnej
daňovej kontroly. Rovnako rozhodnutia správcu dane podľa žalobcu neobsahujú číslo konania, nakoľko
čísla uvedené na rozhodnutiach správcu dane nie sú číslami konania, ale rovnako ako v prípade
Protokolu ide o unikátne čísla, zrejme vygenerované len pre dané dokumenty, ktoré sa nenachádzajú na

žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že jednotné číslo konania ani
neexistuje, a teda konanie nemôže byť vedené a ani skončené. Žalovaný porušenie Daňového poriadku
podľa žalobcu sám nepriamo potvrdzuje na strane 33 a 34 napadnutých rozhodnutí žalovaného. Ak číslo
uvedené v záhlaví jednotlivých dokumentov spisu nie je označením spisu, správca dane tak netvorí z
daňovej kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym

spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane podľa žalobcu konal v
rozpore s § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku. Správca dane a ani žalovaný nemohli
na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru a ak áno, tento záver je podľa žalobcu
nepreskúmateľný. Podľa Stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 6. októbra 2021
(ktoré žalobca bližšie neidentifkoval a ani nepriložil k správnej žalobe, pozn. správneho súdu) je správca

dane povinný viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný. Ak správca dane nemal spis, nemožno považovať
celé konanie od počiatku za zákonné. Ak spis v čase podania správnej žaloby existuje, nemôže byť
podľa žalobu datovaný a žurnalizovaný od začiatku daňovej kontroly a rozhodnutia sú na základe týchto
skutočností nepreskúmateľné.

26. Žalobca v správnych žalobách napadol aj zákonnosť Protokolu, ktorý žiadal preskúmať podľa § 27
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).
Žalobca považoval Protokol za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré podlieha súdnemu prieskumu
podľa § 27 ods. 1 SSP a žiadal správny súd, aby ho zrušil podľa § 191 ods. 1 psím. g) SSP. Protokol
podľažalobcunadobudolpovahunezákonnezískanéhodôkaznéhoprostriedku,ktorývdaňovomkonaní

nemožno použiť a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Zo strany správcu dane došlo
v rámci daňovej kontroly k viacerým pochybeniam a správca dane nemal vôbec vydať Protokol za
okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole.

27.Vzhľadomnauvedenéžalobcavsprávnychžalobáchžiadalsprávnysúd,abynapadnutérozhodnutia

žalovaného a správcu dane zrušil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Zároveň žalobca žiadal, aby správny súd zrušil aj Protokol správcu dane.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

28. Žalovaný v písomných vyjadreniach k správnym žalobám stručne popísal priebeh administratívneho
konania a podstatný obsah rozhodnutí správcu dane a žalovaného. K žalobným námietkam žalovaný
uviedol, že zotrváva na svojom závere, že žalobca nepoužil reklamné služby na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľne spochybnenývzťahnakontrolovanomstupniobchodumedzižalobcomadeklarovanýmdodávateľomNOBOXMEDIA,
s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

29. K námietkam žalobcu, že Protokol a rozhodnutia správcu dane neobsahujú číslo konania,
daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania, číslo uvedené v záhlaví dokumentov nie je
označením spisu, správca dane netvorí žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty nie sú žiadnym
spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania, žalovaný uviedol, že ich považuje za
neopodstatnené. V informačnom systéme Finančnej správy Slovenskej republiky je na každý daňový

subjekt vedený samostatný spis, a teda čísla vygenerované na Protokole, v rozhodnutiach, ako aj všetky
úkony vykonávané v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu sa nachádzajú v spise
žalobcu, ktorý má právo doň nahliadnuť. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o existencii spisu, nič mu
nebránilo využiť možnosť nahliadnutia do daňového spisu u správcu dane, kde pod samostatným číslom
konania je vedená celá daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie a k nej vedené dokumenty.

30. K námietke preukazovania podvodného konania v zmysle Uznesenia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-610/19 Vikingo Fóvállalkozó Kft., žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu bolo zamietnuté
právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu, ktorým je Zákon o DPH.
Deklarovaná služba na podujatí „MUZIKÁL DRAKULA“ nepropagovala hospodársku činnosť (tovary
a služby) dodávané a poskytované žalobcom, a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 49

ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane tiež preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni
obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorý nebol skutočným
dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

30. Námietka žalobcu, že správca dane mal preukazovať podvodné konanie, je podľa žalovaného

neopodstatnená. Právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením formálnych a hmotnoprávnych
požiadaviek. Hmotnoprávnymi podmienkami uplatnenia práva na odpočítanie DPH sú skutočnosti,
aby žalobca použil deklarované plnenia na uskutočňovanie vlastných zdaniteľných plnení, aby tovary
služby boli reálne dodané a aby tovar alebo služby boli dodané osobou, ktorá je uvedená na
faktúre. Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má prednosť pred povinnosťou daňových orgánov

preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že poskytovanie uvedených tovarov súvisí s podvodom
v oblasti DPH. V preverovanom prípade deklarované služby nesúviseli s hospodárskou činnosťou a tiež
bolo preukázateľné spochybnené ich dodanie deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o.

31. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo ich

vydaniu, sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutia správcu dane sú
v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, obsahujú odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia,vysporiadaniesasnávrhmianámietkamižalobcu,úvahyovplyvňujúcehodnoteniedôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom
zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na ich základe

prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a Súdneho dvora Európskej únie. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nepoužil sporné plnenie
v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľne spochybnený vzťah na
kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o.,

ktorýnebolskutočnýmdodávateľomslužbyvzmysle§49ods.1ZákonaoDPH. Vzhľadomnatožalobca
žiadal správny súd, aby správne žaloby zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Repliky žalobcu

32. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniam žalovaného replikami zo dňa 25. apríla 2023. Poukázal na
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. januára
2022, v ktorom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že „bez ohľadu na to, či je plnenie
reklamou, sponzoringom alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo
ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá za

protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby.“ Žalobcovi
bola v zmysle vyššie uvedeného poskytnutá za odplatu služba, ktorá zodpovedá definícii reklamy, t.
j. prezentácia žalobcu na podujatí „MUZIKÁL DRACULA“ za účelom vytvorenia vnemu o existencii
žalobcu, pričom v zmysle Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/107/2021 zo dňa 16. januára2023 a Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/48/2021 zo dňa
27. júna 2022 umiestnenie loga daňového subjektu na billboardoch a v ďalšom mediálnom priestore
(TV, tlač) za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou v súvislosti s propagovaným podujatím je

jednoznačne možné považovať za dodanie služby v zmysle Zákona o DPH. Propagované podujatie sa
reálne uskutočnilo, reklamná kampaň bola odvysielaná a propagovaná a žalobca zaplatil Faktúry za
reklamné služby na bankový účet reklamnej agentúry, ktorá má Faktúry riadne zaúčtované, čo priznal aj
samotnýžalovanýasprávcadane.Hlavnoureklamnouinformácioubolologospoločnosti,ktoréobsahuje
kmeň obchodného mena spoločnosti žalobcu. Žalobca odmietal vyjadrenie žalovaného, ktorý trval na

svojich záveroch, že žalobca porušil § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Skutočnosť, že logo žalobcu neobsahuje
doslovnú a presnú informáciu o predmete činnosti žalobcu, nie je a nemôže byť zákonným dôvodom na
konštatovanie žalovaného o nepreukázaní propagácie žalobcu a z neho vyvodeného záveru o nedodaní
služby a porušení § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

33. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/64/2016

zo dňa 6. marca 2018 podľa ktorého „i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s
novými klientmi), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb
platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu
vynaložených nákladov, miesta a spôsobu reprezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností,
primerané podnikateľskej činnosti platiteľa.“ Žalovaný nemôže žiadať od žalobcu, aby preukázal

efektívnosť uskutočnenej reklamy a túto merať ekonomickými ukazovateľmi. Žalobca poukázal aj na
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. novembra 2021.

34. Žalobca skonštatoval, že záver, žalovaného o nepreukázaní dodania služby deklarovaným
dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. žalobcovi a nepreukázaní ekonomického opodstatnenie, je v

rozpore s Uznesenia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo Fóvállalkozó Kft. Zároveň
poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20 Kemwater
ProChemie s. r. o. Ak správca dane nepriznal žalobcovi odpočet DPH na základe skutočnosti, že
nepovažoval za preukázané, že predmetné plnenia dodal žalobcovi dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o.,
konal zjavne v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na uvedené žalobca

trval na svojich námietkach v správnych žalobách.

35. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku k replikám žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

36. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v

Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konania
pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/240/2022, 30S/239/2022 a 32S/6/2022 vedú
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/240/2022, ZA-30S/239/2022 a ZA-32S/6/2022.

37. Správny súd Uznesením sp. zn. ZA-30S/240/2022-136 zo dňa 24. októbra 2024 rozhodol tak,

že spája na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. ZA-30S/240/2022,
ZA-30S/239/2022 a ZA-32S/6/2022 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. ZA-30S/240/2022, a to
z dôvodu, že zistil splnenie podmienok na spojenie vecí v zmysle § 65 ods. 1 SSP, pretože veci spolu
skutkovo súvisia (jedná sa o vyrubenie rozdielu DPH za zdaňovacie obdobia máj, jún a november r.
2016) a týkajú sa tých istých účastníkov konania.

38. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 12. decembra 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s
§ 108 ods. 2 SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.
Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v správnych žalobách správny súd

dospel k záveru, že správne žaloby sú dôvodné.

39. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa plne pridržiava podaných správnych
žalôb a dôvodov nezákonnosti napadnutých rozhodnutí tak, ako sú podrobne špecifikované v správnychžalobách, pričom zdôraznil podstatu jeho argumentácie. Ďalej zdôraznil, že správny súd uložil
žalovanému povinnosť predložiť administratívne spisy, pričom právny zástupca žalobcu zistil, že obsah
administratívnych spisov nie je premietnutý v elektronických súdnych spisoch, ktoré sú vedené k

jednotlivým konaniam, z čoho vyvodil záver, že žalovaný napriek výzve správneho súdu a napriek svojej
povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovení SSP, nepredložil riadne vedené administratívne spisy, čím
porušil § 105 písm. c) SSP, čo už samotné zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Ďalej
poukázal na to, že žalobca disponuje len Protokolom, rozhodnutiami správcu dane a rozhodnutiami
žalovaného, pričom musí vychádzať len z tých dokladov alebo dôkazov, ktoré sám predkladal. Namietal,

že konanie nebolo vedené v súlade s Daňovým poriadkom, pretože tak ako správny súd má pre
jednotlivé spisy, resp. veci pridelené číslo konania, tak by mal postupovať aj orgán verejnej správy,
pretože Daňový poriadok ukladá správcovi dane a žalovanému viesť spis pod spisovou značkou,
čo vyplýva z § 47 písm. b) Daňového poriadku. Číslo, ktoré je na Protokole uvedené, je číslom
náhodne vygenerovaným, ktoré však neprestavuje číslo konania. Takýto Protokol právny zástupca
žalobcu považoval za nezákonný. Keďže Protokol neobsahujúci predpísané náležitosti nie je zákonným

dôkaznýmprostriedkom,spôsobujetoajnezákonnosťrozhodnutísprávcudane.Navrhoval,abysprávny
súd správnym žalobám vyhovel a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

40. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

43. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musia okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych

dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

44. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

45.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

46. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH (1) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daňa)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.

2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

48. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

49. Podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku protokol musí obsahovať číslo konania.

50. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,

rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa

rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie

odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

51. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý
ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v správnych žalobách. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie
rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca

musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body),
a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu
žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby(t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba
smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať
skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože

nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,
t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

52. Žalobca sa včas podanými správnymi žalobami domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí správcu
dane a žalovaného. Správca dane napadnutými rozhodnutiami žalobcovi určil rozdiel spolu v sume
8 000,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobia máj, jún a november 2015 z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, konkrétne nepreukázal, akým spôsobom použil tieto služby na
výstupe pre potreby svojich zdaniteľných plnení. Zároveň správca dane spochybnil dodanie služieb

deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. z dôvodu, že dodávateľ neposkytol správcovi dane
žiadnedôkazy,ktorýmibypotvrdiluskutočneniereklamnýchslužieb,ktoréfakturovalžalobcovi.Žalovaný
savnapadnutýchrozhodnutiachstotožnilsozáveromsprávcudanearozhodnutiasprávcudanepotvrdil.

53. Žalobca v správnych žalobách vo všeobecnosti namietal, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočného zistenia skutkového stavu
orgánmi verejnej správy pre riadne posúdenie veci a ďalej namietal, že v konaní došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie
nezákonných rozhodnutí.

54. Námietka žalobcu, že žalovaný a správca dane svojím postupom a rozhodnutiami, ktoré vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci, mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet DPH, čím
by došlo k porušeniu zásady neutrality DPH, je nedôvodná. Predmetnú žalobnú námietku žalobca
formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum
napadnutých rozhodní žalovaného a správcu dane. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca

v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne
tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie

toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP
je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto
musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich
tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto
žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný
prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol

by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo
v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady
podľa § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorej „konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany
základnýchľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkovadministratívneho
konania,“ ale predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym

súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia
a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné

dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody
nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať
a chrániť predovšetkým súdna moc. Taktiež možno konštatovať, že podľa § 178 ods. 1 SSP je potrebnépovažovať za osobitnú náležitosť správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený
na svojich právach nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne
práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp.

že žalobca sa so záverom orgánu verejnej správy nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na
konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať
ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz,
resp. citáciu rozhodnutí súdov bez toho, aby závery vyplývajúce z citovaných rozhodnutí súdov boli
konkretizované na daný prípad s jasnou a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového

kontextu citovaných rozhodnutí súdov (nemožno teda považovať za prípustné vytrhávať z kontextu
rozhodnutí súdov len vybrané vety, ktoré sa samé o sebe môžu žalobcovi argumentačne hodiť, ak
je celkový kontext poukazovaného rozhodnutia iný). Vzhľadom na uvedené je povinnosťou žalobcu v
správnej žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej
alebo právnej otázke sa orgán verejnej správy mýli s uvedením konkrétneho následku na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, čo v danom prípade žalobca neurobil. Žalobca len všeobecne a nekonkrétne

skonštatoval, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane trpia vadou nesprávneho právneho
posúdenia, pričom orgány verejnej správy mali za cieľ zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH, čím by
došlo k porušeniu zásady neutrality DPH. Takto formulovaná žalobná námietka neumožňuje správnemu
súduvykonaťsúdnyprieskumzákonnostinapadnutýchrozhodnutížalobcuasprávcudane.Nepostačuje
len skonštatovať, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane trpia vadou nesprávneho

právneho posúdenia, ale žalobca bol povinný uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva a ktoré
konkrétne právne závery správcu dane a žalovaného sú v rozpore so zákonom. Nič na tom nemení
ani skutočnosť, že žalobca uviedol viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa
zásady neutrality DPH, s ktorými sa správny súd môže len stotožniť, avšak bez toho, aby závery z nich
vyplývajúce konkretizoval na okolnosti daného prípadu. Navyše, pokiaľ žalobca namietal, že orgány

verejnej správy „mali za cieľ“ zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH, takéto konštatovanie je len ničím
nepodložený dohad, resp. názor žalobcu, ktorý nie je spôsobilý spochybniť zákonnosť napadnutých
rozhodní správcu dane a žalovaného.

55. Námietka žalobcu, že spochybnenie dodania reklamných služieb deklarovaným dodávateľom

NOBOX MEDIA, s.r.o. uvedeným na Faktúrach zo strany správcu dane a žalovaného, v dôsledku čoho
mu nepriznali právo na odpočet DPH z Faktúr, je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie v obdobných veciach pre nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena, pričom poukázal
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, je dôvodná. Správny súd v preskúmavanom prípade
zisťoval, či správca dane a žalovaný vec správne právne posúdili, ak založili svoje rozhodnutia na

tom, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH podľa
§ 49 ods. 1 Zákona o DPH, keď nepreukázal, že dodanie reklamných služieb bolo uskutočnené
deklarovaným dodávateľom uvedeným na Faktúrach (spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o.). Správny súd
pritom vychádzal z toho, že podľa odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného
nebola spochybnená materiálna existencia plnenia.

56. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH ako aj
z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (ďalej ako „Smernica“) vyplýva, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia
tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre

priznanie práva na odpočet DPH (§ 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH; čl. 168 písm. a) Smernice) sú
požiadavky,aby(1.)tovaraleboslužby,naktorýchzakladáprávonaodpočítaniedane,musiabyťdodané
alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH), (2.) tovar alebo služby,
na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť skutočne dodané a nesmie ísť o fiktívne
dodanie (tzv. materiálna existencia plnenia) a (3.) požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary

alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Formálnou podmienkou
priznania práva na odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa (§ 51 ods. 1 Zákona o DPH;
čl. 178 písm. a) Smernice). Ustálená rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie a súdov
Slovenskej republiky identifikovala radu okolností, ktoré samy osebe (bez ďalších okolností) nie sú
spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť daňových orgánov o preukázaní splnenia hmotnoprávnych/

materiálnych podmienok pri priznanie práva na odpočet DPH, ak nie je sporná existencia dodaného
tovaru alebo služby. Jedná sa napr. o nekontaktnosť dodávateľa, či subdodávateľov ako výlučná
okolnosť (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája
2022), nedostatok potrebných materiálnych alebo ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaruna strane dodávateľa alebo subdodávateľov (Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o veci
C-610/19 Vikingo, C-18/13 Maks Pen EOOD, C-324/11 F. K.), pochybnosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca (Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o veci C-610/19 Vikingo,

C-80/11 a C142/11 B. I. J.). Možné teda konštatovať, že materiálne podmienky priznania práva na
odpočet DPH sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a
dodávateľom.Prípadnépochybnostitýkajúcesasubdodávateľskejčastiobchodnéhoreťazcaalebočasti
nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú bez ďalšieho dôvodné spochybnenie
hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie DPH. Ústavný súd Slovenskej republiky

v Náleze sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27. apríla 2023 uviedol: „Zo základnej premisy chápania a konceptu
inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho
subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom.
Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť
iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady
objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej

daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory
v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom
vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky
znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že
kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak.“

Z právnej úpravy § 49 ods. 1 Zákona o DPH a z vyššie uvedených judikatórnych záverov Súdneho dvora
Európskej únie a súdov Slovenskej republiky vyplýva, že pokiaľ správca dane a žalovaný nepriznali
žalobcovi právo na odpočet DPH napriek tomu, že nerozporovali materiálnu existenciu dodaných
reklamných služieb, ale svoj záver opreli o nezrovnalosti na strane deklarovaného dodávateľa žalobcu
(NOBOX MEDIA, s.r.o.), postupovali v rozpore so Zákonom o DPH a Smernicou tak, ako ich vykladá

judikatúra. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach za spornú označili osobu dodávateľa
NOBOX MEDIA, s.r.o., keď uviedli, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľovi služieb,
teda že predmetné zdaniteľné obchody boli uskutočnené deklarovaným dodávateľom uvedeným na
Faktúrach.StatusdodávateľaakoplatcuDPHpodľasprávnehosúdunemoholbyťvkonaníspochybnený
tým, že nebolo možné preveriť účtovníctvo deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., bývalý

konateľ dodávateľa D. E. nevedel uviesť detaily týkajúce sa obchodnej spolupráce so žalobcom, nemal
know-how v oblasti propagácie, resp. tým, že v reklamných materiáloch bolo nebolo uvedené logo
deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., ale len spoločností SILVI PRODUCtiON, s.r.o. a JK
media s.r.o., t. j. skutočnosťami výlučne na strane dodávateľa žalobcu. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. apríla 2023,

v ktorom sa uvádza: „V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie
pre nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane. ... K uvedenému kasačný
súd poukazuje na Uznesenie Súdneho dvora vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES
z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej

neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na
základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov
nemožno považovať za hodnoverné, pretože I. osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z
dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v

skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, II. neboli dodržané vnútroštátne
právne predpisy v oblasti účtovníctva, III. dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom,
nebol ekonomicky opodstatnený a IV. v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli
súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len
vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala

na daňovom podvode alebo vedela alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na
predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
Skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ neposkytol správcovi dane potrebnú súčinnosť a nepredložil
mu požadované doklady a účtovné záznamy, nemal dostatočné materiálne a personálne predpoklady

na realizáciu deklarovaných plnení, nie je sama osebe spôsobilá spochybniť status dodávateľa,
keďže plnenie daňových a oznamovacích povinností dodávateľskými spoločnosťami voči správcovi
dane a podnikateľské správanie svojich dodávateľov nemôže žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť.
V prípade, ak daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva naodpočet DPH, podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie možno daňovému subjektu odoprieť
právo na odpočet DPH len vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo si daňový subjekt uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci C-439/04 a C 440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling zo 6. júla 2006;
C-189/18 Glencore Agriculture Hungary zo 16. októbra 2019), teda ak správca dane preukáže, že
uplatnenieodpočtuDPHjevýsledkoma)daňovéhopodvodualebob)zneužitiapráva.Dôkaznébremeno
na preukázanie tejto skutočnosti však zaťažuje správcu dane a nie daňový subjekt uplatňujúci si
odpočet DPH. Ak správca dane preukáže, že daňový subjekt spáchal daňový podvod, je to dôvod na

nepriznanie odpočtu DPH. Ak podvod vo vzťahu k DPH nespáchal samotný daňový subjekt, právo na
odpočítanie DPH je mu možné nepriznať len vtedy, ak sa na základe objektívnych okolností preukáže,
že daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH vedel alebo mal vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo
prijatím služieb zakladajúcimi právo na odpočet DPH zúčastní transakcie, ktorá bola súčasťou podvodu,
ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný subjekt na v dodávateľskom reťazci (Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C 189/18 Glencore Agriculture Hungary zo 16. októbra 2019). Správca dane

však vo svojich rozhodnutiach výslovne uviedol, že neskúmal podvodné konanie, pričom z obsahu
administratívnych spisov vyplýva, že v tomto ohľade ani neviedol dokazovanie a nezisťoval skutkové
okolnosti smerujúce k preukázaniu účasti žalobcu na daňovom podvode.

57. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k

realizácii plnenia skutočne došlo, a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre, teda žalobca mal
poskytnúť správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal, že skutočne nadobudol deklarovanú
službu od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., čo však žalobca nesplnil a neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane. Podľa § 24 ods. 1 Daňového
poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi dane, že ním uplatňovaný nárok

(odpočet DPH, oslobodenie od DPH a pod.) vznikol a predložiť za tým účelom správcovi dane potrebné
dôkazy. Ak si však daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť splní a správca dane napriek tomu
nadobudne pri preverovaní predložených podkladov od daňového subjektu pochybnosť o oprávnenosti
uplatňovaného nároku, dôkazné bremeno prechádza na správcu dane, ktorý je povinný vykonať v
tomto smere dokazovanie. Svoje pochybnosti o oprávnenosti daňovým subjektom uplatňovaného

nároku je správca dane na podklade vykonaného dokazovania povinný daňovému subjektu oznámiť
kvalifikovaným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Uvedené však neznamená, že daňové
orgány môžu spochybniť daňovým subjektom uplatňovaný nárok na základe akýchkoľvek pochybností,
hoci aj podloženými výsledkami nimi vykonaného dokazovania. Pochybnosti daňových orgánov a nimi
zadovážené dôkazy musia byť jednak skutočne spôsobilé vyvrátiť daňovým subjektom uplatňovaný

nárok a rovnako daňové orgány nemôžu od daňového subjektu požadovať pri opätovnom prenose
dôkazného bremena preukázanie takých skutočností, ktoré daňový subjekt preukázať nemôže, resp.
ktoré je povinný preukázať práve správca dane v rámci svojho dôkazného bremena. Ústavný súd v
rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022 v tejto súvislosti uviedol: „Daňový subjekt
nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku skutočností ležiacich

mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). Pochybnosti o identite dodávateľa či
o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy o sebe nestačia na prijatie záveru, že právo
na odpočítanie dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom
priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom pre daňový
subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť) zvoleného

spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych pochybností
nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový subjekt.“ Pokiaľ teda žalovaný skonštatoval,
že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k dodaniu plnenia došlo práve dodávateľom uvedeným
na Faktúrach, teda že nadobudol deklarované služby právo od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.,
takéto posúdenie dôkazného bremena je v rozpore so zákonom a judikatúrou súdov, keďže zaťažuje

žalobcu preukázaním skutočností, ktoré jeho dôkazné bremeno netvoria, ako už bolo uvedené vyššie.
Správny súd konštatuje (aj vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho
správnehosúduSlovenskejrepublikyaSúdnehodvoraEurópskejúnie),žepreukázaniedodaniaplnenia
práve a len dodávateľom uvedeným na faktúre ako podmienka pre priznanie práva na odpočet DPH
nevyplýva zo Zákona o DPH, ani zo Smernice a ani z judikatúry súdov Slovenskej republiky a Súdneho

dvora Európskej únie. Uvedenie dodávateľa na faktúre, resp. identita dodávateľa a jej súlad s údajmi
uvedenými na faktúre, nepredstavuje hmotnoprávnu/materiálnu podmienku práva na odpočet DPH.
Naopak, rozšírenie podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH o túto skutočnosť by predstavovalo
nedôvodné zaťažovanie daňových subjektov a bolo by v rozpore s právnou úpravou a judikatúrou súdov.Žalobca preto dôvodne namietal, že správca dane a žalovaný mu pričítali dôkazné bremeno aj vo vzťahu
k preukázaniu skutočností, ktoré ho netvoria.

58. Správny súd teda vzhľadom na uvedené konštatuje, že ak sa dodanie služieb žalobcovi
uskutočnilo, čo správca dane a žalovaný nespochybnili, pričom nebolo spochybnené ani splnenie
tretej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu DPH, t. j. použitie dodaného plnenia na vlastné
zdaniteľnéplnenianavýstupe(viďďalejvtomtorozsudku),vzmyslevyššieuvedenejjudikatúrynemožno
žalobcovi odoprieť právo na odpočet DPH bez toho, aby správca dane a žalovaný preukázali (dôkazné

bremeno v tomto ohľade zaťažuje daňové orgány), že žalobca sa sám dopustil podvodného alebo
zneužívajúceho konania alebo vedel, prípadne mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom alebo
zneužívajúcom konaní iných osôb v dodávateľskom reťazci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
záver správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH z dôvodu, že nepreukázal, že
predmetné zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA,

s.r.o. uvedeným na Faktúrach, je nesprávny. Vzhľadom na skutočnosť, že formulované pochybnosti
správcu dane nemajú spôsobilosť spochybniť bez ďalšieho ani materiálne a ani formálne podmienky
uplatnenia práva na odpočet DPH, záver správcu dane a žalovaného o nesplnení podmienok pre
odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

59. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách uviedol, že vykonal všetky kroky ako riadny hospodár a
zodpovedný podnikateľ voči svojim dodávateľom a odberateľom, aby sa presvedčil o ich „právnej
dokonalosti,“ takéto tvrdenie je vzhľadom na dôvod nepriznania práva na odpočet DPH orgánmi verejnej
správy bezpredmetné, keďže správca dane a ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na účasti
žalobcu na daňovom podvode. Zachovanie primeranej obozretnosti daňového subjektu vo vzťahu k jeho

obchodným partnerom sa skúma len vo vzťahu k tzv. vedomostnej zložke pri preukazovaní jeho účasti
na daňovom podvode, čo však nebolo v predmetnej veci orgánmi verejnej správy zisťované.

60. Námietka žalobcu v správnych žalobách, že správca dane nezákonne odmietol uplatnenie práva
na odpočítanie DPH aj z dôvodu, že poskytnutá služba neobsahuje informáciu o predmete činnosti

spoločnosti, pričom takýto dôvod ako odmietnutie práva na odpočet DPH nie je zákonný a nedefinuje ho
teória a ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, je dôvodná. Správca dane vo svojich rozhodnutia
konštatoval, že žalobca nepreukázal, že predmetné zdaniteľné plnenia použil na uskutočnenie svojich
zdaniteľných plnení, t. j. že ich využil na dodávky tovar a služieb ako platiteľ DPH, keďže na podujatí
„MUZIKÁL DRAKULA“ nebola prezentovaná jeho podnikateľská činnosť a ani je produkty alebo služby.

Rovnako žalovaný uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky na uplatnenie práva na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pretože nebol preukázaný priamy súvis prijatej
služby s propagáciou činnosti žalobcu s jeho dodávanými tovarmi a poskytovanými službami. Takéto
vyhodnotenie podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je však v rozpore so zákonom a ustálenou
judikatúrou najvyšších súdnych inštancií. Preukázanie naplnenia uvedených podmienok pre vznik práva

na odpočet DPH zaťažuje podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na
odpočet DPH uplatňuje (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019
zo dňa 21. apríla 2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019), t. j. daňový subjekt je povinný
preukázať, že ním uplatňovaný nárok (odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom správcovi
dane potrebné dôkazy. Nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych, resp. materiálnych podmienok pre

priznanie práva na odpočet DPH je dôvodom pre odopretie tohto práva. Uvedené však nemožno chápať
tak, ako to uvádzajú správa dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach, t. j. že žalobca je povinný pre
splnenie tretej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH, t. j. že dotknuté služby
použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, preukázať priamy súvis dodaných služieb s ním
dodávanými tovarmi a službami. Podľa § 49 ods. 2 prvá veta Zákona o DPH „Platiteľ môže odpočítať

od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.“ Preukázanie splnenia uvedenej podmienky pre priznanie
odpočtu DPH zaťažuje dôkazným bremenom daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH, teda žalobcu,
avšak Zákon o DPH v predmetnom ustanovení nepožaduje, aby zdaniteľné plnenie na vstupe muselo
byť vždy priamo a bezprostredne použité na dodanie plnení daňového subjektu na výstupe, t. j. nie je

potrebné, aby žalobca preukázal, že dodané služby použil na jeho konkrétne tovary a služby na výstupe.
Podľa Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. novembra
2021 „v zmysle ustálenej judikatúry existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym
plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet je vzásade potrebná na priznanie práva na odpočet DPH zaplatenej na vstupe zdaniteľnej osobe a tiež na
určenie rozsahu takéhoto práva. Právo na odpočítanie DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo
služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným

prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie. ... Z
ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že právo na odpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je prípustné aj
pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo
viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie, ak náklady na predmetné služby
tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi

cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s
celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby.“ Tak Smernica ako aj Zákon o DPH neustanovujú,
že odpočet DPH je viazaný len na priamu a bezprostrednú súvislosť medzi konkrétnym plnením na
vstupe a konkrétnymi plneniami daňového subjektu na výstupe, ale odpočítať možno aj DPH z plnenia
na vstupe, ktoré následne predstavuje súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby za predpokladu,
že tieto náklady budú následne premietnuté do hospodárskej činnosti zdaniteľnej osoby, predovšetkým

cien poskytovaných tovarov alebo služieb (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-528/19
Mitteldeutsche Hartstein-Industrie zo dňa 16. septembra 2020). Všeobecné náklady zdaniteľnej osoby
sú rovnako nevyhnutné náklady, ktoré sú spojené s prevádzkou podniku, hoci nie sú bezprostredne
a priamo spojené s výrobou tovaru alebo poskytovaním služieb, pričom najčastejšie sa jedná o režijné
náklady na energie, nájomné, právne služby, ale môže sa jednať aj o reklamné, resp. propagačné služby,

ktorých účelom je budovať povedomie zákazníkov a potenciálnych zákazníkov o zdaniteľnej osobe a jej
obchodnej činnosti.

61. Z uvedeného vyplýva, že správca dane a žalovaný nesprávne právne posúdili podmienky pre
priznanie odpočtu DPH žalobcu podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, keď skonštatovali, že žalobca

nepreukázal, že dodávateľom fakturované plnenia použil na dodávky svojich tovarov a služieb ako
platiteľ DPH. Správca dane a žalovaný nepostupovali v súlade § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH,
keď pre priznanie práva na odpočet DPH od žalobcu požadovali, aby preukázal použitie dodávateľom
fakturovaných plnení priamo vo vzťahu k svojim konkrétnym zdaniteľným plneniam na výstupe, teda na
žalobcom poskytované tovary a služby. Splnenie predmetnej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie

práva na odpočet DPH má byť predmetom dokazovania, pričom dôkazné bremeno zaťažuje v tomto
ohľade žalobcu, avšak od žalobcu nemožno požadovať preukázanie bezprostredného vplyvu dodaných
plnení na plnenia žalobcu. Rovnako uvedený záver vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. januára 2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 17/2022 ZNSS,

v zmysle ktorého „Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako
reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti
na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez
ohľadunato,čijetotoplneniesohľadomnasvoješpecifikáreklamou,sponzoringom,alebonímzmluvné

strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby,
pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v
tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. ... Pre vznik práva na odpočítanie
dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi
sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických

nákladov podniku.“ Záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal, že dodané plnenie na
vstupe použil na svoje zdaniteľné plnenia na výstupe, je preto predčasný a orgány verejnej správy preto
pri svojom rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

62. Námietku žalobcu, že správca dane postupoval v rozpore s inštrukciou žalovaného ako odvolacieho

orgánu vo vzťahu k rozsahu dokazovania po zrušení jeho skôr vydaných rozhodnutí, správny súd
nemohol vyhodnotiť ako spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane. Ako už
správny súd uviedol, žalobca je povinný pri vymedzení žalobných bodov zrozumiteľne a jasne vymedziť,
v čom spočíva nezákonnosť rozhodovania alebo postupu orgánu verejnej správy a aký mala tvrdená
nezákonnosť vplyv na jeho práva alebo právom chránené záujmy. Žalobca však v správnych žalobách

uviedol len svoj názor na spôsob dokazovania správcom dane a jeho vyhodnotenie svedeckej výpovede
bývalého konateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. D. E. bez toho, aby namietal konkrétne porušenie
zákona konajúcimi orgánmi verejnej správy a negatívneho zásahu do svojich práv a právom chránených
záujmov, čo samé osebe nespochybňuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane, prípadnežalovaného. Keďže správny súd nemôže dôvody nezákonnosti namiesto žalobcu sám vyhľadávať alebo
dopĺňať, nemohol vykonať súdny prieskum. Pre úplnosť správny súd dodáva, že podľa § 24 ods. 2
Daňového poriadku vedie dokazovanie správca dane, a teda správca dane sám uváži, ktoré dôkazy

a ako vykoná tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

63. K námietke žalobcu v správnej žalobe, že Protokol a rozhodnutia správcu dane neobsahujú číslo
konania, pričom číslo konania ani neexistuje, a teda konanie nemôže byť vedené a ani skončené,
pričom správca dane podľa žalobcu konal v rozpore s § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového

poriadku, správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom
predložených administratívnych spisov správcu dane, ktoré boli úplné a riadne žurnalizované. Podľa §
47 písm. b) Daňového poriadku „Protokol musí obsahovať číslo konania.“ Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že predmetný Protokol číslo konania obsahuje, a to „101953285/2020,“ a teda Protokol
má zákonnú náležitosť podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku. Podľa § 63 ods. 3 písm. b) Daňového
poriadku „Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať číslo

a dátum rozhodnutia.“ Rovnako aj rozhodnutia správcu dane túto zákonnú náležitosť spĺňajú, nakoľko
sú označené číslom rozhodnutia, a to č. „1000831828/2022,“ č. „100833307“ a č. „100835736/2022,“
pričom obsahujú aj dátum ich vydania, a to „15.04.2022.“ Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že všetky jednotlivé
dokumenty, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, musia byť označené jednotným číslom pre celé
daňové konanie, keďže takáto povinnosť správcovi dane z Daňového poriadku nevyplýva. Ak teda

správca dane označí jednotlivé dokumenty v administratívnom spise unikátnym číslom vygenerovaným
pre daný dokument v súlade s jeho internými predpismi upravujúcimi podrobnosti o tvorbe spisu
a zaraďovaní registratúrnych záznamov, neporuší tým žiadne ustanovenie zákona a z tohto dôvodu
nemožno konštatovať nezákonnosť postupu správcu dane. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že
správca dane neviedol žurnalizované spisy, v dôsledku čoho nemožno považovať celé konanie od

počiatku za zákonné, je len vyjadrením subjektívneho názoru žalobcu, ktoré samé osebe nie je spôsobilé
spochybniť zákonnosť rozhodovania a postupu správcu dane. Správny súd podotýka, že podľa § 6 ods.
1 SSP preskúmava na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov
verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánov
verejnejsprávyarozhodujevďalšíchveciachustanovenýchtýmtozákonom.Nato,abyžalobcaúspešne

uplatnil žalobnú námietku, musí tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo postup
orgánu verejnej správy vedúci k jeho vydaniu, sú nezákonné, pričom v dôsledku danej nezákonnosti
došlo k ujme na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu. Žalobca síce tvrdil, že správca
dane porušil § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku, avšak správny súd nezákonnosť
v tomto ohľade v rozhodovaní a postupe správcu dane nezistil. Žalobca navyše neuviedol v súlade s §

178 ods. 1 SSP ako bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd
preto nemohol vyhodnotiť predmetnú žalobnú námietku ako dôvodnú.

64. K návrhu žalobcu na preskúmanie zákonnosti Protokolu ako opatrenia orgánu verejnej správy podľa
§ 27 ods. 1 SSP správny súd uvádza, že nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 27 ods.

1 SSP. Správny súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj opatrenia orgánu verejnej
správy, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia podmienok podľa § 27 SSP,
v zmysle ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na návrh
žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo

samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Z uvedeného vyplýva, že na
spôsobilosť opatrenia orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho prieskumu správnym súdom
musia byť súčasne splnené štyri podmienky, a to a) návrh žalobcu, b) preskúmavané rozhodnutie
musí vychádzať z predmetného skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, c) predmetné skôr
vydané opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané rozhodnutie záväzné a d) nie

je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom. V prípade Protokolu je splnená podmienka, že
ho nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom, keďže je len podkladom pre rozhodnutie
správcu dane a nemá povahu opatrenia priamo sa dotýkajúceho práv, právom chránených záujmov
alebo povinností žalobcu. Rozhodnutie správcu dane vychádza z Protokolu, avšak nie výlučne, keďže
pre správcu dane predstavuje protokol z daňovej kontroly len jeden z pokladov rozhodnutia. Správca

dane môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj iné dôkazy a podklady, predovšetkým dôkazy vykonané
vo vyrubovacom konaní. Rozhodne nie je splnená podmienka uvedená vyššie pod písm. c), teda že
Protokol by bol pre rozhodnutie správcu dane záväzný. Záväznosť protokolu z daňovej kontroly pre
správcu dane a jeho rozhodovanie nevyplýva z ustanovení Daňového poriadku a ani žiadneho inéhovšeobecne-záväzného právneho predpisu. Správca dane pri rozhodovaní nezohľadňuje len protokol
z daňovej kontroly, keďže podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správca dane môže vykonať dokazovanie aj vo
vyrubovacomkonaní,pričomvýsledkyvykonanéhodokazovaniamôžudopĺňaťalebomodifikovaťzávery

obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly. Nemožno preto konštatovať, že je Protokol je záväzný pre
rozhodnutia správcu dane. Keďže všetky podmienky podľa § 27 ods. 1 SSP musia byť na to, aby správny
súd mohol preskúmať zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, splnené súčasne,
pričom nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nemožnosť takéhoto prieskumu, správny súd
návrh žalobcu na zrušenie Protokolu odmietol ako neprípustný podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

65. K námietke žalobcu uplatnenej na pojednávaní pred správnym súdom dňa 12. decembra 2024, že
obsah administratívnych spisov správcu dane nie je premietnutý v elektronických súdnych spisoch, ktoré
sú vedené k jednotlivým konaniam, z čoho vyvodil záver, že žalovaný napriek výzve správneho súdu a
napriek svojej povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovení SSP, nepredložil riadne vedené administratívne
spisy, čím porušil § 105 písm. c) SSP, čo už samotné zakladá dôvod na zrušenie napadnutých

rozhodnutí, správny súd uvádza, že žalobca ju uplatnil po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, podľa ktorého
môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie
žalobnébodylenvlehoteustanovenejnapodaniežaloby.Tátolehotažalobcoviuplynuladňa25.októbra
2022. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že žalobca môže namietať v správnom súdnom konaní
nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy len za zákonom stanovených podmienok. K

zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného princípu, podľa ktorého je žalobca povinný
sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku stanovenom priamo zákonom, pričom po
uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody nezákonnosti prihliadnuť. V
zmysle koncentračnej zásady je v konaní o všeobecnej správnej žalobe uvádzanie žalobných dôvodov

(námietok) časovo obmedzené uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už
nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené
námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať, a to ani na pojednávaní vo veci pred správnym súdom.
Pre úplnosť však správny súd uvádza, že SSP neukladá správnemu súdu sprístupňovať kompletný
obsah administratívnych spisov orgánov verejnej správy v elektronickom súdnom spise. Správny súd

administratívnespisypredloženéorgánomverejnejsprávypočaskonaniapripojíksúdnemuspisu,avšak
tieto sa nestávajú jeho integrálnou súčasťou. Navyše, žalobca môže napádať v konaní pred správnym
súdom zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, nie samotného správneho súdu. K prezentovanému
názoru žalobcu, že nepredloženie administratívneho spisu orgánom verejnej správy je už samé osebe
dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia, správny súd podotýka, že tento vychádza z aktuálne neúčinnej

právnej úpravy § 250j ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.
júna 2016.

66. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú
v časti žalobných návrhov podľa jednotlivých správnych žalôb, ktorými sa žalobca domáhal zrušenia

napadnutých rozhodnutí žalovaného spolu s rozhodnutiami správcu dane, dôvodné, a preto napadnuté
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a veci vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie.

67. V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom
uplatnený nárok na odpočet DPH z Faktúr, najmä posúdi, či na základe zisteného skutkového stavu
je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH zo strany žalobcu,
pričom správca dane zohľadní v tomto rozsudku vyjadrený právny názor správneho súdu a relevantnú
judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie. Svoje

rozhodnutia správca dane pritom odôvodní tak, aby obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods.
5 Daňového poriadku. Právnym názorom správneho súdu sú orgány verejnej správy v ďalšom konaní
viazané (§ 191 ods. 6 SSP).68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný v časti žalobných

návrhov v jednotlivých správnych žalobách, ktorými sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí
žalovaného spolu s rozhodnutiami správcu dane. Žalobca nebol úspešný v časti žalobných návrhov
v jednotlivých správnych žalobách, ktorými sa domáhal zrušenia Protokolu, keďže ich správny súd
odmietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci úspech len sčasti, a to v polovici jednotlivých
žalobných návrhov v správnych žalobách, správny súd mu priznal náhradu dôvodne vynaložených trov

konania v rozsahu 50 % a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady
trov konania žalovanému.

69. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Andrea Soukupová z dôvodu jej
ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.