Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416206642
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4416206642.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION,
a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 50 361 368 (pôvodne oprávnený: PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45

869 464, zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368), proti povinnému: A. A., nar.
XX. XX. XXXX, B. C. X/X, D., o vymoženie sumy 1.019,02 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Nové Zámky pod sp. zn. 18Er/363/2016 a u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2,
Nitra, pod sp. zn. EX 2707/15, o odvolaní oprávneného zo dňa 04. 09. 2017 proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 18Er/363/2016-25 zo dňa 24. 08. 2017 v znení opravného uznesenia č. k.

18Er/363/2016-49 zo dňa 12. 11. 2019 a opravného uznesenia č. k. 18Er/363/2016-56 zo dňa 14. 02.
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18Er/363/2016-25 zo dňa 24. 08.
2017 v znení opravného uznesenia č. k. 18Er/363/2016-49 zo dňa 12. 11. 2019 a opravného uznesenia
č. k. 18Er/363/2016-56 zo dňa 14. 02. 2024 p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako súd prvej inštancie alebo exekučný súd) napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil citáciou ust. § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok), ust.
§ 35 a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 15. 03. 2015 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 1.019,02 eur

s príslušenstvom, a to s poukazom na rozhodcovský rozsudok sp. zn. IK-C/0613/0436 zo dňa 07. 10.
2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882 a ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 29. 11.
2013 a vykonateľnosť dňa 03. 12. 2013.

Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere zo dňa 01. 06. 2009, na základe ktorej

sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 1.500,- eur, pričompovinný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu v mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy o úvere
boli obchodné podmienky, kde bola inkorporovaná rozhodcovská doložka.

4. Exekučný súd ďalej v uznesení poukázal na základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutú v ust. § 52 Občianskeho zákonníka, definíciu pojmov dodávateľ a spotrebiteľ a špeciálnu
úpravu spotrebiteľského úveru, ktorá bola do 10. 06. 2010 upravená v zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (uvedený zákon bol s účinnosťou od 11.

06. 2010 zrušený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom v danom prípade úver poskytnutý oprávneným
túto definíciu spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet

spotrebiteľov. Súd pri svojej argumentácii vychádzal zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

Súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok

štandardnej zmluvy nespôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva z Charty základných práv Európskej únie, ktorému korešponduje povinnosť štátu
garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky nezaťažovali. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z

tohovyplývajú,podľavnútroštátnehopráva,abysauistil,žetentospotrebiteľnebudeuvedenoudoložkou
viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj
bez návrhu, zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

5. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví. Ak
by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1
smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných
ľudí nezaväzovali.

S poukazom na uvedené súd zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležíte naplánovať, sú plne namieste.

6. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka v tejto veci, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnýmipodmienkami.ZmluvumoholakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmVšeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvyuvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd je toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom.

7. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je
vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných podmienkach pre úver, tvoriacich súčasť zmluvy

uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 01. 06. 2009, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
keď od spotrebiteľa vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v
rozhodcovskom konaní.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním oprávnený, a to
z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku

v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

8.1 Odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že súd pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia prekročil
zákonné limity, a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Exekučný súd nemal zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá
obsahuje rozhodcovskú doložku a bol toho názoru, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené.

Poukázal na znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že postup súdu, ktorý je mimo hraníc zákona, zasahuje
aj do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko účastník konania nemôže jednoznačne

predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať, ktoré dôkazy vykonávať.

Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd.

Pokiaľ ide o prieskum rozhodcovských rozsudkov, zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu
pre rozhodcu postupujúceho podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. (preskúmanie rozhodcovského
rozsudku iným rozhodcom) a redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre súd, konajúci o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na základe žaloby.

Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle ust. § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. môžu preskúmať
rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosť rozhodcovského rozsudku tento
preskúmava z dôvodov podľa ust. § 40 uvedeného zákona, t. j. či zákonodarca vybavil všeobecne
súdy právomocou, aby v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmavali, či nie je naplnený

niektorý z dôvodov podľa ust. § 40 tohto zákona. Je v rozpore s elementárnou logikou zákonnej
úpravy, aby súd konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku smel tento preskúmať z hľadiska jeho
súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, ale exekučný
súd smel preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska jeho súladu so všetkými všeobecne
záväznými predpismi. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej

preskúmavacejpôsobnosti,nežakouvprospechuvedenejinterpretácienesvedčialenjazykové,logické,
axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu.

V tomto smere oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 159/2009 zo
dňa 16. 06. 2009.

8.2 Prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to
skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie ako exekučný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil
skutkový stav, ktorý neobstojí, pričom rozhodoval o tej istej veci, o ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo,

odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.Oprávnený mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
len v zákonom určených medziach. V zmysle ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z., doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania

rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ust. § 227 CSP. Súd nemôže vec prejednávať
znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez
účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka, ako právny predchodca oprávneného,
v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z., uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku.

Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať má pre účastníkov rovnaké právne účinky, ako právoplatný
rozsudok súdu.

Oprávnený s poukazom na uvedené vzhliadol prekážku res iudicata a uvedeným konaním súdu
dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec
zákona. V rámci exekučného konania nedochádza k opätovnému preskúmaniu nachádzacieho konania
a exekučné konanie tak nenahrádza opravné konanie.

Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi
súdnym a rozhodcovským konaním.

8.3 Vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou
právnych predpisov, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý
neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, odňal účastníkovi konania – oprávnenému možnosť konať pred súdom a nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Ďalej oprávnený v odvolaní konštatoval, že jeho právny predchodca Poštová banka, a.s., uzatvoril
platnú rozhodcovskú doložku v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že Poštová
banka, a.s. pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupovala v súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým,

že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju
povinný neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu,
že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že oprávnený
je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak nerobil, došlo by
k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovej povinnosti, súd práve

týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia.

8.4 Ďalej oprávnený namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušenie
ust. § 215 CSP, absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery uvedené v rozhodnutí a pre
rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistil skutkový stav,
ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti lebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, že súd
rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo, že odňal oprávnenému možnosť
konať pred súdom a že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Tiež poukázal na to, že exekučný súd sa nevysporiadal

s odlišným právnym názorom iných súdov toho istého stupňa.

8.5 Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal
oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil.

8.6 Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a
judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania – oprávnenémukonať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Nesúhlasil s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt je súčasťou
únijného práva a je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad
národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný.

8.7 Porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní (keď exekučné súdy v skutkovo a právne

obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú) súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom. Taktiež nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

8.8 Zároveň súd prvej inštancie neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe

jeho postavenia.

Svojim postupom znemožnil uplatniť oprávnenému právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky
sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s
poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.

9. Záverom oprávnený poukázal na skutočnosť, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská
a mediačná, so sídlom Dunajská 15, Bratislava, číslo povolenia MSSR: SRS 001, zriaďovateľ súdu, ktorý
vydal exekučný titul, je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo
spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory, v súlade s ust. § 73 odsek

5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

10. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

11. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379, § 380
CSP), ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (ust. § 383 CSP) a po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24. 08. 2017

v znení opravného uznesenia zo dňa 12. 11. 2019 a opravného uznesenia zo dňa 14. 02. 2024 ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere (01. 06. 2009), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c/ vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d/ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e/ umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f/ umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g/ oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h/prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i/ umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j/ určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l/ obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m/ v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n/spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o/ ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p/
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa§44ods.2,3vyššiecitovanéhozákona,súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa

podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd

dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

14.1 Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1. januára 2015) v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

14.2 Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho

súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017.

14.3 Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

15. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej aj CSP), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 31. 03. 2015 bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadosťou zo dňa 31. 03. 2015
(ktorábolaexekučnémusúdudoručenádňa22.04.2016)žiadalsúdprvejinštancieoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský
rozsudok sp. zn. IK-C/0613/0436 zo dňa 07. 10. 2013, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM

zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s, Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO:
35862882,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa29.11.2013avykonateľnosťdňa03.12.2013.Súdprvej
inštancie výzvou zo dňa 10. 11. 2016 vyzval právneho zástupcu právneho predchodcu oprávneného,
aby mu v určenej lehote predložil Všeobecné obchodné podmienky a dodatky k zmluve o úvere. Na
uvedenú výzvu reagoval právny zástupca právneho predchodcu oprávneného podaním zo dňa 21. 11.

2016 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 29. 11. 2016) a predložil požadované Všeobecné obchodné
podmienky. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 18Er/363/2016-25 zo dňa 24. 08. 2017
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z
dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia, pričom v záhlaví svojho uznesenia označil
oprávneného ako PRO CIVITAS s. r. o., napriek tomu, že takto označený oprávnený bol dňa 09. 08.

2017 vymazaný z obchodného registra a jednalo sa o dobrovoľný výmaz. Jeho právnym nástupcom sa
stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. IČO: 47 967 692.17. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal oprávnený (BENCONT COLLECTION, a. s.)
prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 04. 09. 2017 a vec
bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

18. Na základe pokynu odvolacieho súdu (na vydanie opravného uznesenia) vydal súd prvej inštancie
opravné uznesenie č. k. 18Er/363/2016-49 dňa 12. 11. 2019, ktorým opravil záhlavie svojho uznesenia
č. k. 18Er/363/2016-25 zo dňa 24. 08. 2017 v časti označenia oprávneného (z dôvodu, že v záhlaví
uznesenia nesprávne označil oprávneného ako PRO CIVITAS s. r. o., pričom táto spoločnosť podľa

lustrácie v obchodnom registri zanikla dňom 09. 08. 2017 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou
BENCONT COLECTION, a. s.) tak, že oprávneného v záhlaví označil ako BENCONT COLLECTION, a.
s. a po nadobudnutí právoplatnosti opravného uznesenia následne vec predložil odvolaciemu súdu.

18.1 Odvolací súd opätovne vrátil spis súdu prvej inštancie, nakoľko nedôsledne rešpektoval pokyn
na vydanie opravného uznesenia. Následne súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie č. k.

18Er/363/2016-56 zo dňa 14. 02. 2024, ktorým opravil záhlavie svojho uznesenia č. k. 18Er/363/2016-25
zo dňa 24. 08. 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 18Er/363/2016-49 zo dňa 12. 11. 2019
a oprávneného ako i jeho právneho zástupcu označil tak, ako to zodpovedalo stavu v čase rozhodovania
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. dňa 24. 08.
2017. Po nadobudnutí právoplatnosti opravného uznesenia bola vec opätovne predložená odvolaciemu

súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného zo dňa 04. 09. 2017.

19. Preskúmaním veci odvolací súd zistil a s prihliadnutím na povahu účastníkov zmluvy o úvere
„dostupná pôžička“ zo dňa 01. 06. 2009, ako i vopred pripravený obsah tejto zmluvy na predtlačenom
zmluvnom formulári je nepochybné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva

podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníka.Pretojepotrebnénatentoprávnyvzťahmedziveriteľoma
dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť
ďalší procesný postup súdu prvej inštancie, ako to súd i správne urobil.

20. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu,

pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy, a to zo zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý
v ust. § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver a v ust. § 3 ods. 1, 2 definoval veriteľa a spotrebiteľa (na
čo správne poukázal i súd prvej inštancie) a ktorý bol s účinnosťou od 11. 06. 2010 zrušený zákonom č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v zmysle prechodných ustanovení
tohtozákonasavzmysleust.§25anasl.vtaxatívnestanovenýchprípadochaplikujúdoterajšiepredpisy.
V zmysle týchto predpisov postupoval v predmetnej veci i súd prvej inštancie, keď jednoznačne zmluvu
o úvere „dostupná pôžička“ uzavretú medzi bankou ako veriteľom a klientom (dlžníkom – v exekučnom

konaní povinným) posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a s poukazom na rozhodcovskú doložku
obsiahnutú v bode 3.7 tejto zmluvy a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy,
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,

či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. IK-C/0613/0436, ktorý vydal dňa 07. 10. 2013 Stály rozhodcovský
súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. a ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 29. 11. 2013 a vykonateľnosť dňa 03. 12. 2013, pričom o jeho vydanie požiadala spoločnosť Poštová

banka, a.s. na základe zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. 5080530109 zo dňa 01. 06. 2009. V bode
3.7 tejto zmluvy o úvere sa uvádza: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“

V bode 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení:
„Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebovykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v
nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“

V bode 10.2.3 týchto podmienok je uvedené: „Ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/
alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za
to, že ju prijal“.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý preskúmaním rozhodcovskej doložky túto vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá od spotrebiteľov vyžadovala, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili
výlučne v rozhodcovskom konaní. Preto bolo dôvodné aplikovať ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako

celok.

23. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

24. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
55/2011-19 z 24. 02. 2011, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu

nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 01. 06. 2009 a zo Všeobecných obchodných podmienok k tejto
zmluve, pričom tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené

potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach
štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 01. 06. 2009 bez ohľadu na jej formu a
znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho
v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z

takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom
nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

25. Reagujúc na námietky oprávneného uvedené v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a pod sp. zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa18. 01. 2012 tento súd konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh
na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc

vo veci konať.

26. K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv (právo na spravodlivý súdny
proces, zásada rovnosti pred súdom, odňatie možnosti konať pred súdom uvádza) ako účastníka
konania, odvolací súd uvádza, že v štádiu skúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu (ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z.

z. v znení účinnom do 31. 03. 2017), súd nevykonáva dokazovanie a postačuje, aby boli rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane predložených listín. Ak
je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť za tým účelom
pojednávanie, ale o takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo.

Súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky
na základe skúmania listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, a to samotnej zmluvy o úvere,
Všeobecných obchodných podmienok, súčasťou ktorých bola i rozhodcovská doložka. Z uvedeného
dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené práva oprávneného na prístup k vykonanému
dokazovaniu.

27. K námietkam oprávneného, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy o úvere odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie
nezbavovalo banku (ako právnu predchodkyňu oprávneného) povinnosti predložiť povinnému návrh

na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa
mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, resp., aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Zo znenia uvedeného
ustanovenia však nevyplývala povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných podmienkach,

ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka
predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne.

28. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola

v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok,
ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že
oprávnený si ju dohodol vo svoj prospech, a teda sám pre seba, čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa.Podpisomtejtozmluvyoúveresaspotrebiteľvopred
vzdal práva na účinnú procesnú súdnu ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah

zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská
doložka je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade
so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

29. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako

spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenie, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský
rozsudok nevyplýva z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom v zmysle ust. § 52 Občianskeho
zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá právnym

predchodcom oprávneného a povinným túto charakteristiku spĺňa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach
(v bode 10.2.2) bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola individuálne dojednaná.
Povinná osoba mohla zmluvu prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť. Toto ustanoveniespôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej
osoby. V nadväznosti na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto
je v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd

vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor a predmetnýrozhodcovský rozsudok nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul.
30. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 01. 06. 2009 je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne
postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom

do 31. 03. 2017 a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v
súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

31. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že
takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

32.Spoukazomnavyššieuvedené,odvolacísúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohto
uznesenia a odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18Er/363/2016-25 zo

dňa 24. 08. 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 18Er/363/2016-49 zo dňa 12. 11. 2019 a opravného
uznesenia č. k. 18Er/363/2016-56 zo dňa 14. 02. 2024 potvrdil ako vecne správne.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade mal v odvolacom

konaní povinný plný úspech, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko
však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli (neplatil žiadne súdne
poplatky, ani nebol zastúpený advokátom), súd povinnému v predmetnej veci nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov

konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá

CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.