Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. december 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Ek/975/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124299209
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danica Horská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124299209.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, 81499 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XX/XX, XXXXX E. A., práv. zast. Mgr. Petra Toldyová, advokátka, Banskobystrická 4, 811 06
Bratislava, o vymoženie 9.130,20 Eur, v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stanislav Laifer,
Prievozská 14/A, 82109 Bratislava, IČO: 31782868, pod sp. zn. 100EX 147/24, o návrhu povinného na

zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu voči povinnému podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu
z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislav Laifer, Prievozská
14/A, 82109 Bratislava, IČO: 31782868 na účet súdneho exekútora číslo: F. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX,v banke G. E., H. variabilný symbol 1472024, trovy exekúcie vo výške 60,- Eur (vrátane DPH)
v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinnému sa voči oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie vo výške: 337,68 Eur (vrátane

DPH; dva polovičné úkony právnej služby), ktoré je oprávnený povinný nahradiť povinnému k rukám
právneho zástupcu povinného v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 16.05.2024 domáhal od povinného
vymoženia 9.130,20 Eur na základe exekučného titulu: výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu
Bratislava sp.zn. 101789084/2021, zo dňa 22.09.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 22.09.2021.

2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislav Laifer, Prievozská 14/A, 82109
Bratislava, IČO: 31782868 poverením zo dňa 29.05.2024, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 100EX
147/2024.

3. Povinný podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 13.09.2024, v ktorom
namieta nasledovné viaceré okolnosti.

- K neplatnosti postúpenia pohľadávky na oprávneného sa uvádza:
Oprávnený podal na príslušný exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
16.05.2024 na vymáhanie pohľadávky, pričom má byť právny nástupca na základe Zmluvy o postúpení
daňových nedoplatkov č. 2/2021 zo dňa 16.11.2021 uzatvorenej medzi Finančným riaditeľstvom SR,
Lazovná 63, Bratislava, IČO: 42 499 500 a oprávneným. Táto zmluva bola uzatvorená zmysle zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Na jej základe malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z Daňového

úradu Bratislava vo výške 9.130,20 Eur na oprávneného. Zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri
zmlúv dňa 18.11.2021 pod číslom zmluvy Z2100220 (ďalej len ako „Zmluva"). Po nahliadnutí doCentrálneho registra zmlúv povinný po preštudovaní zmluvy zistil, že obsahuje nedostatky, pre ktoré
ju povinný považuje za absolútne neplatnú. Podľa čl. VII. ods. 1 Zmluvy nadobúda Zmluva platnosť
dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami a účinnosť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia

v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky v zmysle zákona o slobode
informácií. Ak vyplýva povinnosť zverejniť zmluvu obom zmluvným stranám v Centrálnom registri zmlúv,
tak podľa § 5a ods. 13 zákona o slobode informácií rozhodujúce pre nadobudnutie jej účinnosti je
prvé zverejnenie zmluvy, t.j. zverejnenie, ktoré nastane skôr. V nadväznosti na vyššie uvedené má
Zmluva nadobúdať platnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami, čo v tomto prípade

nie je splnené. Vo zverejnenej Zmluve absentuje dátum a aj podpisy zmluvných strán. Preto Zmluva
nemohla nadobudnúť platnosť a ani účinnosť. Zverejnenie PDF verzie bez dátumu a podpisov nie
je možné akceptovať ako podmienku splnenia účinnosti, keď samotná Zmluva nie je v prvom rade
platná. V návrhu oprávneného zo dňa 16.05.2024 je v časti H) - opis skutočností z ktorých právne
nástupníctvo vyplýva - uvedené, že sa týka Zmluvy, ktorá je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv
dňa 18.11.2021 pod č. Zmluvy Z2100220. Zmluvu s prílohou, z ktorej by vyplývalo, že postúpenie

pohľadávky sa týka aj nároku voči osobe povinného, oprávnený nepriložil. Ani žiadne iné prílohy.
Uvedené neobsahuje ani zverejnená Zmluva. Povinný má za to, že exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora bez toho, aby dostatočne preskúmal návrh oprávneného, inak by zistil,
že zo zverejnenej Zmluvy nevyplýva oprávnenosť skutočností uvádzaných oprávneným v návrhu na
výkon exekúcie a teda jeho návrh by súd zamietol z dôvodov podľa § 53 ods. 3 písm. a), b) a c).

V súvislosti s postúpením pohľadávky povinnému nebolo doručené ani oznámenie Daňového úradu
o postúpení daňového nedoplatku podľa § 86 ods. 1 písm. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto ustanovenia mal Daňový úrad
Bratislava povinného bezodkladne informovať o postúpení jeho daňového nedoplatku vo výške 9.130,20
Eur na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., čo splnené nebolo. Zmluva sa javí ako absolútne

neplatná a teda nie je platné ani právne nástupníctvo oprávneného a s tým spojená absencia aktívnej
vecnej legitimácie. Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. nie je podľa názoru povinného oprávnená
na vymáhanie peňažného nároku vo výške 9.130,20 EUR.
- K zániku nároku oprávneného sa uvádza:
Vo výkaze daňových nedoplatkov č. 101789084/2021 dňa 22.09.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť

dňa 22.09.2021 je uvedené, že výška daňového nedoplatku je určená na základe Rozhodnutia č.
237001/2010 zo dňa 19.11.2010 s dátumom pôvodnej splatnosti dane 07.01.2011 vo výške 4.801,10
EUR a na základe Rozhodnutia č. 224113/2010 zo dňa 02.11.2010 s dátumom pôvodnej splatnosti
dane 07.01.2011 vo výške: 4.328,10 EUR. Povinný uvádza, že zásielka s týmito rozhodnutiami, ktorú
mu Daňový úrad Bratislava zasielal, bola vrátená dňa 15.12.2010. Pokuta bola splatná do 15 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Právoplatnosť nastala dňom vrátenia zásielky, t.j. dňa
15.12.2010. Splatnosť pokuty teda nastala dňa 31.12.2010 a nie dňa 07.01.2011, ako je uvedené vo
výkaze zo dňa 22.09.2021. Druhé rozhodnutie zo dňa 02.11.2010 s číslom 224113/2010 nie je správne.
Povinný nemá vedomosť o tom, že by mu bolo niekedy vydané rozhodnutie s číslom 224113/2010 zo
dňa 02.11.2010 vo výške 4.329,10 EUR. Nárok v tejto časti nie je možné vykonať, nakoľko sa jedná o

neexistujúcupohľadávku.PodľapodkladovDaňovéhoúraduvyplýva,žebysamalojednaťorozhodnutie
zo dňa 19.11.2010 s číslom 224113/2010, ktoré mu malo byť zasielané spolu s prvým rozhodnutím.
Zásielka s týmto rozhodnutím však bola Daňovému úradu Bratislava vrátená dňa 15.12.2010. Pokuta
bola splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Splatnosť teda nastala
dňa 31.12.2010 a nie dňa 07.01.2011, ako vo výkaze zo dňa 22.09.2021. Povinný cituje § 53 ods. 1,

ods. 3 písm. b), ods. 4 Exekučného poriadku a tiež § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(Daňový poriadok): ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň
ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov
od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt
povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol

nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, v platnom
znení bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo
uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka,

v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň
zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na
uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (v znení do 30.7.2000), ak je vykonanýúkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu
po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatok
je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom sa stal

nedoplatok splatný. V súvislosti s uplynutím času, ako objektívnej právnej skutočnosti je súd povinný z
úradnej povinnosti prihliadať na preklúziu, ako na právny inštitút v rámci ktorého ak nedôjde v zákonom
ustanovenej lehote k uplatneniu práva, toto právo zaniká. Na to, aby bolo možné prijať záver o tom,
že došlo k zániku subjektívneho práva, musia nastať dve právne skutočnosti súčasne, a to jednak
uplynutieprekluzívnejlehotyaopomenutieuplatneniaprávavtejtolehote.Prekludovanéprávozanikáex

lege, priamo zo zákona, pričom je irelevantné, z akého dôvodu veriteľ svoje právo v rámci prekluzívnej
lehoty neuplatnil. Právnym následkom márneho uplynutia prekluzívnej lehoty počas ktorej nebolo právo
uplatnené, je zánik tohto subjektívneho práva veriteľa, a teda zaniká aj nárok na jeho vymoženie.
Exekučným titulom v posudzovanej veci je výkaz daňových nedoplatkov vydaný dňa 22.09.2021, ktorý
pozostával z daňových nedoplatkov: 1/. vo výške 4.329,10 EUR na základe pôvodného rozhodnutia
č. 600/230/201764/04/Boo zo dňa 20.12.2004, ktorým bola povinnému uložená pokuta doplatiť tento

daňový nedoplatok s pôvodnou splatnosťou dane 31.3.1999 za zdaňovacie obdobie rok 1998 na dani
DPFO, 2./ vo výške 4.801,10 EUR na základe pôvodného rozhodnutia č. 600/230/201765/04/Boo zo dňa
20.12.2014, ktorým bola povinnému bola uložená pokuta doplatiť tento daňový nedoplatok s pôvodnou
splatnosťou dane 31.3.2000 za zdaňovacie obdobie rok 1999 na dani DPFO. Ustanovenie daňového
poriadku upravuje dĺžku prekluzívnej lehoty tak, že táto uplynie po dvadsiatich rokoch po skončení roka

v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Daňový nedoplatok tak zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku
práva vymáhať daňový nedoplatok. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch
po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Skutočnosťou určujúcou začiatok
plynutia lehoty je skončenie kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Čo sa týka dane s
pôvodnou splatnosťou 31.03.1999 za zdaňovacie obdobie za rok 1998, v zmysle § 69 ods. 2 daňového

poriadku začala 20 ročná lehota plynúť dňa 31.12.1999 a uplynula dňa 31.12.2019. Dňom zániku práva
na vymáhanie daňového nedoplatku je 01.01.2020. Čo sa týka dane s pôvodnou splatnosťou dane
31.3.2000 za zdaňovacie obdobie za rok 1999, v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia začala
20 ročná lehota plynúť dňa 31.12.2000 a uplynula dňa 31.12.2020. Dňom zániku práva na vymáhanie
daňového nedoplatku je 01.01.2021.

- Povinný má za to, že sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia mala byť zastavená, nakoľko lehota
na vymáhanie daňových nedoplatkov uplynula ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie,
preto v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku navrhuje, aby súd návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie zamietol. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie
daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom

daňový nedoplatok vznikol.... V prípade ak by oprávnený tvrdil, že jeho nárok nie je zaniknutý, tak
je aj premlčaný či už podľa zákona v prechádzajúcom znení ako aj v aktuálnom znení. Premlčania
lehota (6 rokov) začala plynúť dňa 31.12.2010 a uplynula dňa 31.12.2016. Nárok oprávneného v
zmysle rozhodnutí Daňového úradu Bratislava zo dňa 19.11.2010 je v celom rozsahu premlčaný ku dňu
31.12.2016. Vyššie uvedené rozhodnutia boli vydané na základe daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná

na základe Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K/20/99-271 zo dňa 20.05.2003, ktorým bol
určený konkurz na majetok povinného „po zrušení po splnení“ rozvrhového konania. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2003. Podľa § 65a ods. 2 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov platného v čase od
01.05.2003-31.12.2003, správca dane z vlastného podnetu odpíše daňovú pohľadávku alebo jej časť

aj na základe právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia.
Podľa ods. 4 odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok zaniká. Z uvedeného dôvodu nebolo
možné postúpiť pohľadávky Daňového úradu Bratislava, ktoré mali byť v zmysle zákona odpísané
a teda zaniknuté aj bez použitia ustanovení o preklúzii. V závere povinný uvádza, že poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútori vydané neoprávnene. Nárok oprávneného je neoprávnený

zdôvodu,ženebolariadnepreukázanáplatnosťprávnehonástupníctvooprávnenéhoarovnakoajvýška
uplatňovaného nároku. Povinný cituje § 53 ods. 3, psím. a), b), c) Exekučného poriadku, navrhuje
zastaviťexekúciuapriznaťmutrovykonaniavrozsahu100% (ďalejlen„návrhnazastavenieexekúcie“).

4. K návrhu na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený zo dňa 30.09.2024. So zastavením

exekúcie nesúhlasí nakoľko nie sú dôvody na jeho zastavenie v zmysle príslušných ustanovení
Exekučného poriadku (ďalej len „vyjadrenie oprávneného“).5. Súdny exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie aj s prílohami podaním zo dňa
08.10.2024.

6. Podľa § 45 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom
na účely tohto zákona je aj
g) platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným
orgánom,

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3) prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), daňový alebo colný úrad,
a) dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v
ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-

percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom,
12. Podľa § 86 ods. 3 Daňového poriadku, o postúpení daňového nedoplatku podľa odseku 1 uzatvára
finančné riaditeľstvo písomnú zmluvu o postúpení daňového nedoplatku. Súčasťou tejto zmluvy je aj
vyporiadanie práv zo zabezpečenia daňového nedoplatku.
13. Podľa § 86 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku, daňový alebo colný úrad bez zbytočného odkladu

oznámi postúpenie daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz podľa
osobitného predpisu (48), súčasťou oznámenia je aj deň postúpenia daňového nedoplatku.
14. Podľa § 86 ods. 5 Daňového poriadku, právo nakladať s postúpeným nedoplatkom daňového dlžníka
prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1 dňom platnosti zmluvy o postúpení daňového nedoplatku
alebo dňom uvedeným v zmluve.

15. Podľa § 86 ods. 9 Daňového poriadku, na postúpenie daňového nedoplatku podľa tohto zákona sa
Občiansky zákonník nepoužije.
16. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom
jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani
o jeho vykonateľnosti.

17. Súd k tomuto uvádza, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie
je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenieexekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na
zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré

povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, takýto návrh má odkladný účinok. Súd v tomto smere
preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnemu exekútorovi, ako aj samotný návrh
na zastavenie exekúcie, pričom dospel k takému záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný.
Súd z doložených listín má za preukázané, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný včas, v lehote
do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.

18. Súd musí na základe zisteného právneho a skutkového stavu konštatovať, že oprávnený nevyužil
možnosť, aby sa na základe argumentácie povinného podrobne vyjadril ku všetkým namietaným
okolnostiam, všeobecne poukázal len na zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, v zmysle ktorého
majú byť splnené predpoklady pre vedenie exekúcie, k veci nedoložil nijaké dokumenty. Povinný k
svojmu návrhu na vykonanie exekúcie rovnako nedoložil nijaké dokumenty, exekučný súd preto pri
posúdení veci vychádza len z listín, ktoré má k dispozícii k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie,

t.j. exekučný titul – už uvedený výkaz nedoplatkov, údaje o zverejnení zmluvy o prevode pohľadávok
v centrálnom registri zmlúv, tým aj obsah tejto zmluvy a samotnú prílohu k tejto zmluve z ktorej vyplýva,
že bola prevedená práve predmetná pohľadávka na súčasného oprávneného, v prílohe je označená
„Zmluva o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2021 - Daňový úrad Bratislava“.
19. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 29.05.2024 na vymoženie istiny 9.130,20

Eur na základe exekučného titulu: Platobný výmer - výkaz nedoplatkov Daňového úradu Bratislava,
sp.zn. 101789084/2021, dátum vydania: 22.09.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 22.09.2021.
Výkaz nedoplatkov obsahuje členenie podľa § 89 ods. 2 písm. b), c) a podľa písm. d) zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok): daňové nedoplatky podľa právoplatných rozhodnutí
v členení podľa jednotlivých druhov daní: druh dane DPFO, číslo rozhodnutia: 237001/2010 zo dňa

19.11.2010, dátum pôvodnej splatnosti dane: 07.01.2011, výška daňového nedoplatku: 4.801,10 Eur
a číslo rozhodnutia: 224113/2010, zo dňa 02.11.2010, dátum pôvodnej splatnosti dane: 07.01.2011,
výška daňového nedoplatku: 4.329,10 Eur, spolu za daň DPFO: 9.130,20 Eur. Exekučný titul – výkaz
nedoplatkov bol zostavený na základe zákona č. 35/2019 Z.z o finančnej správe.... a § 89 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov ku dňu 22.09.2021.
20. K námietke neplatnosti postúpenia pohľadávky na oprávneného povinný konkrétne namieta
nedostatky pre ktoré považuje zmluvu za neplatnú, t.j. zverejnenie verzie PDF zmluvy bez dátumu
a podpisu zmluvy, ako aj to, že povinnému nebolo oznámené zo strany Daňového úradu, že došlo
k postúpeniu pohľadávky.

21. Súd k tomuto uvádza, že posúdenie platnosti, či neplatnosti zmlúv je v zásade nad rámec
skúmania predpokladov vedenia exekúcie, ktoré exekučnému súdu umožňuje zákon č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok. Povinný má možnosť namietať neplatnosť zmluvy v osobitnom konaní, mimo
exekučného konania. Povinný však v tomto smere nepredložil nijaký dokument z ktorého vyplýva,
že prebieha takéto osobitné konanie, ktoré môže mať vplyv na ďalšie vedenie exekúcie. Exekučný

súd nepovažuje preto za významné zaoberať sa právnou úpravou upravujúcou postup zverejnenia
zmluvy o postúpení pohľadávky v Centrálnom registri zmlúv; konkrétne dňa 18.11.2021 pod číslom
zmluvy: Z2100220, ako uvádza oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle zákona
č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov existujú
údaje, ktoré podliehajú anonymizácii, tento zákon napríklad v § 6 a nasl. uvádza zásady spracúvania

osobných údajov. Zverejňovanie zmlúv s prihliadnutím na povinnosti, ktoré ukladá zákon č. 18/2018
Z.z. o ochrane osobných údajov, preto nemôže vyvolať neplatnosť zverejnenej zmluvy. Skúmanie
povinnosti zverejnenia samotnej prílohy, alebo príloh k zmluve o postúpení pohľadávky, ktoré by
obsahovali všetky konkrétne pohľadávky ktoré prešli na oprávneného (s osobnými údajmi dlžníkov –
fyzických osôb, alebo údajmi o konkrétnych právnických osobách) je rovnako nad rámec skúmania,

ktoré umožňuje Exekučný poriadok exekučnému súdu; jedná sa o postup osobitných orgánov podľa
osobitných právnych predpisov. Exekučný súd aj v tomto smere vychádza aj zo zákona č. 18/2018
Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý uvádza výnimky zo zverejňovania osobných údajov (čo môže
byť práve v záujme konkrétnych daňových dlžníkov, ktorým je povinný). Ustanovenie § 36 Exekučného
poriadku ukladá v odseku 2 povinnosť doložiť verejnú listinu alebo inú listinu, z ktorej vyplýva prevod

práv, či povinností na nového oprávneného; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo
z obchodného registra. Súd v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie mal k dispozícii
údaj o zverejnení predmetnej zmluvy o prevode práv a povinností v Centrálnom registri zmlúv, takto
mal k dispozícii obsah tejto zmluvy; osobitne mal doloženú konkrétnu prílohu k tejto zmluve – akodokument z ktorého je zrejmý prevod práve predmetnej pohľadávky na oprávneného; preto považoval
preukázanienáležitostíoprevodepohľadávkyvzmysle§36Exekučnéhoporiadkuzasplnené.Námietka
o neplatnosti prevodu pohľadávky sa preto nepovažuje za dôvod zastavenia exekúcie súdom podľa §

61k Exekučného poriadku. Povinný môže v tomto smere namietať neplatnosť v osobitnom konaní, ako
je už uvedené. Samotný oprávnený sa k tomuto nijako nevyjadril, podrobnosti o prevode pohľadávky na
súčasného oprávneného neuviedol a ani nijaké iné dokumenty nepredložil.
22. K ďalšej námietke, že povinnému nebol oznámený prevod pohľadávky na nového oprávneného,
súd môže vychádzať len z príslušnej právnej úpravy, keďže oprávnený sa ani k tejto okolnosti nijako

nevyjadril a nedoložil nijaké dokumenty. Podľa § 86 ods. 4 prvá veta zákona č. 563/2009 Z.z.
Daňového poriadku, daňový alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňového
nedoplatku daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz podľa osobitného predpisu (48), súčasťou
oznámenia je aj deň postúpenia daňového nedoplatku. Súd konštatuje, že v tomto smere oprávnený
skutočne nepreukázal, že postúpenie predmetného daňového nedoplatku oznámil daňovému dlžníkovi
– povinnému, čo súd hodnotí ako nedostatok na strane oprávneného. Vychádzajúc však z § 86

ods. 5 Daňového poriadku, právo nakladať s postúpeným nedoplatkom daňového dlžníka prechádza
na právnickú osobu podľa odseku 1 dňom platnosti zmluvy o postúpení daňového nedoplatku alebo
dňom uvedeným v zmluve. V nadväznosti na už uvedené, súd disponuje údajom o zverejnení zmluvy
o postúpení pohľadávky v Centrálnom registri zmlúv, jej obsah je dostupný, tiež má aj samotnú
prílohou k tejto zmluve, ktoré údaje považuje pre preukázanie prevodu pohľadávky za postačujúce (§36

Exekučného poriadku). Povinný má však možnosť namietať neplatnosť zmluvy o prevode pohľadávky
v osobitnom konaní ako je už uvedené, k čomu je nedostatok, že oprávnený nepreukázal, že povinnému
oznámil prevod pohľadávky.
23. Povinný tiež namieta okolnosti ohľadom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí uvedených vo
výkaze nedoplatkov a pôvodnej splatnosti dane, a to v súvislosti s vrátením zásielok s rozhodnutiami.

Súd môže k tomuto konštatovať len to, že táto námietka alebo okolnosť, nie je súdom preskúmateľná
znovu z dôvodu, že súd okrem už spomenutých dokumentov nedisponuje rozhodnutiami uvedenými vo
výkaze nedoplatkov a ani dokumentami o vrátení zásielok. Sám povinný sa v tomto smere nevyjadruje
konkrétne; možno len predpokladať, že povinný neprevzal zásielky na pošte v odbernej lehote a preto
sa zásielky vrátili odosielateľovi (daňovému úradu) ako neprevzaté, toto však nie je preukázané. Naproti

tomuto je však okolnosť, že sám povinný sa vyjadruje k termínu splatnosti a nadobudnutiu právoplatnosti
rozhodnutí; tiež uvádza, že ide o uloženú pokutu, ktorá bola splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Splatnosť podľa povinného nastala dňa 31.12.2010 a nie dňa 07.01.2011,
pritom rozhodnutie č. 224113/2010 nie je podľa povinného správne, nemá vedomosť, že bolo takéto
rozhodnutie vydané, a to vo výške 4.329,10 Eur. Súd však z celej argumentácie povinného vyvodil,

že je mu obsah oboch rozhodnutí známy (minimálne obsah jedného z rozhodnutí); údaj o uložení
pokuty členenie výkazu nedoplatkov neobsahuje a ani tento údaj nijako z tohto nevyplýva. Preto
je namieste pochybnosť, že zásielky boli vrátené (neprevzaté povinným). Keďže súd nedisponuje
samotnými rozhodnutiami, nepozná ich obsah včítane poučenia o opravnom prostriedku a lehote jeho
podania a nemá k dispozícii ani doklad o vrátení (neprevzatí zásielok povinným na pošte), resp.

nemá doklady o doručovaní rozhodnutí povinnému, nie je možné súdom posúdiť dôvodnosť tvrdenia
povinného ohľadom nadobudnutia právoplatnosti a lehoty splatnosti pohľadávok.
24. Čo sa týka samotných okolností, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutí uvedených vo výkaze
nedoplatkov, tieto ani nemôžu byť predmetom skúmania na základe návrhu na zastavenie exekúcie.
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, kde v náleze pod sp. zn. III ÚS 41/2011-31

vyslovil: „...Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného
titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul
vydal“ (napr. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II 39Er/1855/2016 z 05.08.2016). Okolnosti, ktoré
vznikli pred vydaním exekučného titulu sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom
konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu. V opačnom prípade by

exekučný súd pôsobil ako súd tretej inštancie (konajúci o opravnom prostriedku), uvedené skutočnosti
exekučný súd nie je oprávnený skúmať (tieto ani nemôžu byť namietané v návrhu na zastavenie
exekúcie).
25. Súd sa osobitne zaoberal námietkou premlčania dlhu vznesenou povinným. Povinný cituje § 69
ods. 1 ods, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, osobitne zdôraznil znenie:...“po uplynutí

piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie...“ Z dôvodu absencie
akýchkoľvek dokumentov a opisu konkrétnych skutočností týkajúcich sa vzniku dlhu (okamihu vzniku
dlhu), súd vychádzal v tomto smere z dátumu vydania oboch rozhodnutí vo výkaze nedoplatkov:
19.11.2010 a 02.11.2010. Preto súd vyvodil, že rozhodnutia boli vydané podľa v tom čase platnéhoa účinného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (v tom čase účinný daňový poriadok),
pričom súd porovnal aj právnu úpravu podľa aktuálne platného a účinného zákona č. 563/2009 Z.z.,
ktorým bol zrušený zákon č. 511/1992 Zb.

26. Podľa § 45 ods. 1. Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov účinného od 01.06.2010
do 29.12.2010 (ďalej „zákon č. 511/1992 Zb.“) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje
inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti

podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje
odpočítaniedaňovejstraty podľaosobitnéhopredpisu,nemožnovyrubiťdaňanirozdieldanepouplynutí
siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto
daňová strata vykázaná.
27. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ak k bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci

na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom
bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo
v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie,
alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na

vrátenie dane.
28. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými
je Slovenská republika viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo priznať
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane najneskôr do desiatich rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový

subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane; v
týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.
29. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., Právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich
rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.

30. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového
nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový
dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov
po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového
nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie

rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.
31. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho
roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.
32. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, (aktuálne platný a účinný; ďalej len „Daňový poriadok“), ak tento zákon alebo

osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu
podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové
priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných
predpisov.1)

33. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,1)
plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1)
možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie

alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1)
34. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje doručenie
a) protokolu z daňovej kontroly,

b) protokolu o určení dane podľa pomôcok

35. Podľa § 84 ods 1. Daňového poriadku, daňový nedoplatok zanikne dňom
e) nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok,f) nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od
1. vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti všeobecného predpisu
upravujúceho konkurzné konanie,48) a to v rozsahu nevymáhateľných daňových nedoplatkov; rovnako

zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,
2.vyhláseniakonkurzu,aksauplatnilpostuppodľaosobitnéhopredpisu,48a)atovrozsahupohľadávok,
ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené,
36. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané
po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný

predpis48) neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu
výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola
výzva doručená.
37. Podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20
rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
38. Podľa § 85 ods. 5 Daňového poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať

iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane
exekučných nákladov a hotových výdavkov.
39. Súd poukázal na uvedenú právnu úpravu preto, lebo oprávnený nepreukázal nijaké úkony, ktoré by
vyvolali, že začala plynúť nová premlčacia lehota. Súd nemá ako vyvodiť, kedy došlo k vzniku daňového
nedoplatku, keďže nedisponuje nijakými dokumentami a ani už uvedenými rozhodnutiami (nemá na

základe čoho konštatovať porušenie konkrétnej povinnosti na úseku daní, či poplatkov, podanie, alebo
nepodaniedaňovéhopriznaniaapod.).Vychádzajúczdátumupôvodnejsplatnostidane:07.01.2011,nie
je od tohto času zo strany oprávneného preukázaná napríklad výzva daňovému subjektu so zákonnými
náležitosťami a na prospech oprávneného by bolo, keby preukázal aj povinné oznámenie o prevode
pohľadávky na súčasného oprávneného ako je už uvedené, čo však nepreukázal.

40. Súd, vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a z dostupných dokumentov vyvodil, že v čase od
pôvodnej splatnosti dane: 07.01.2011 uplynuli všetky zákonné subjektívne lehoty (päťročná, šesťročná
a aj 10 ročná), pričom daňový nedoplatok nepochybne vznikol ešte skôr – pred uvedenou splatnosťou
dane. Najneskôr možno daňový nedoplatok vymáhať 20 rokov od jeho vzniku. Pokiaľ však nie je
preukázaný nijaký úkon ktorý znamená predĺženie premlčacej lehoty, súd prihliadol na túto námietku

premlčania, teda na uplynutie šesťročnej premlčacej lehoty (podľa predchádzajúcej právnej úpravy ako
aj podľa novej právnej úpravy).
41. V časti návrhu na zastavenie exekúcie, kde povinný uvádza pôvodné rozhodnutia č.
600/230/201764/04/Boo zo dňa 20.12.2004, ako uložená pokuta doplatiť daňový nedoplatok 4.329,10
Eur a č. 600/230/201765/04/Boo zo dňa 20.12.2014 o uložení pokuty doplatiť daňový nedoplatok

4.801,10 Eur a tomu zodpovedajúce okolnosti splatnosti pohľadávky, zánik práva na vymáhanie
daňovéhonedoplatku,daňovúkontrolu,akoajvyhláseniekonkurzunamajetokpovinného,tátonámietka
nie je preskúmateľná, nakoľko predmetný exekučný titul – výkaz daňových nedoplatkov tieto rozhodnutia
vo svojom členení neuvádza. Súd nedisponuje ani týmito rozhodnutiami a už vôbec nie podkladmi
na základe ktorých boli vydané; v tomto smere súd poukazuje na nemožnosť skúmať okolnosti

pred vydaním týchto rozhodnutí a na ochranu judikovaného práva. Povinný v tomto smere návrh
na zastavenie exekúcie náležite neodôvodnil. Na uvedené nadväzuje aj argumentácia povinného
s poukazom na § 65a ods. 2 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov platného v čase
od 01.05.2003 - 31.12.2003, t.j. odpísanie daňovej pohľadávky aj na základe právoplatného uznesenia
súduozrušeníkonkurzuposplnenírozvrhovéhopojednávania.Keďžeuvedenérozhodnutianevyplývajú

z členenia výkazu nedoplatkov, táto okolnosť môže prípadne byť predmetom posúdenia pre samotného
oprávnenéhozpohľadu,čiexistujúokolnostiprezrušenieuvedených rozhodnutípodľaosobitnejprávnej
úpravy na úseku daní a poplatkov a pod. Exekučný súd nie je príslušný na zmenu, či zrušenie rozhodnutí
vydaných osobitnými orgánmi v osobitnom – daňovom konaní.
42. Z uvedených dôvodov súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku, pre iné okolnosti ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu zastavil (výrok I.).
43. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, (17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
44. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
45. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.46. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

47. Podľa § 6 prvá veta vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), základom na určenie odmeny
exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia.
48. Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100,-

Eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý
má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie
exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
49. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je: do 165,97 eura: 16,60 eura,...

50. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
c) akideovýkonrozhodnutiaaleboexekúciu,prevzatieaprípravuzastúpenia,návrhnazačatiekonania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu,

51. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

52. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.5a).
53. Súd exekúciu zastavil v plnom rozsahu. Oprávnený v exekučnom konaní úspešný nebol, v rámci

návrhupovinnéhonazastavenieexekúcieaanivstavekudňuvydaniapoverenianavykonanieexekúcie
nijaké trovy nepožadoval. Súd preto o trovách oprávneného nerozhodoval.
54. Súd však zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, ako trovy súdneho exekútora v zmysle
v zmysle § 21, ods. 1, ods. 2 Vyhlášky vo výške 50% (do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie nastal iný dôvod ukončenia exekúcie): 50,- Eur + DPH 20%: 10,- Eur, spolu: 60,-

Eur. (výrok II.)
55. Povinný bol v rámci podania návrhu na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu úspešný (100%),
požadoval priznať trovy v plnej výške 100%, ktoré osobitne nevyčíslil. Súd preto priznal povinnému
nárok na náhradu výdavkov spojených s podaním návrhu na zastavenie exekúcie právnym zástupcom
povinného za dva úkony právnej služby v polovičnej sadzbe podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

z výpočtového základu 9.130,20 Eur: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, z toho odmena za jeden polovičný úkon: 126,97 Eur + 1xRP (r. 2024): 13,73 Eur,
spolu bez DPH:140,70 Eur + DPH 20%: 28,14 Eur; celkom za jeden úkon: 168,84 Eur (vrátane DPH),
za dva úkony: 337,68 Eur (vrátane DPH), tak ako je vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.