Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/179/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011559
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124011559.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr. Juraja
Valáška a JUDr. Milana Straku v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9Pp/14/2024 zo dňa 15. októbra 2024, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. decembra 2024 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2024 po vypočutí odsúdeného
rozhodol uznesením sp. zn. 9Pp/14/2024 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
v spojení s § 415 odsek 1 Trestného poriadku návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že u odsúdeného

nie sú dôsledne a kumulatívne splnené všetky tri zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie
o podmienečnom prepustení.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil ihneď na verejnom zasadnutí po
vyhlásení napadnutého uznesenia a dodatočne ju písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol, že má za to, že súd nedostatočne posúdil

všetky okolnosti týkajúce sa podmienečného prepustenia, pričom pri posúdení materiálnych podmienok
súd nezohľadnil pomery osoby odsúdeného a jeho rodinného zázemia, jeho celkové správanie sa vo
výkone trestu a jeho zaradenie sa do spoločnosti. Odsúdený tiež uviedol, že nesúhlasí s názorom
súdu, že jeho trestná minulosť by mala akokoľvek naznačovať jeho budúce správanie sa po jeho
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal na skutočnosť, že podľa jeho
názoru sa náprava odsúdeného a ochrana spoločnosti totiž neprejaví v umelom väzenskom prostredí,

ale až na slobode. Medzi ďalšie argumenty dôvodu prepustenia na slobodu odsúdený uviedol, že má
rodinu a deti a jeho prepustenie na slobodu je nevyhnutné pre zachovanie rodinných vzťahov, ako aj
plnenie si jeho rodičovských povinností. Preto navrhol, aby krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak,
že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody,
s určením primeranej skúšobnej doby, s nariadením probačného dohľadu nad ním v primeranej dobe
a s uložením primeraných obmedzení a povinností.

Dôvody sťažnosti doplnil aj sám odsúdený, keď poukázal na to, že z dôvodu že bol v minulosti odsúdený
k dlhoročnému trestu odňatia slobody nemôže byť sama o sebe dôvodom pre zamietnutie žiadosti
o podmienečné prepustenie. Bolo by mechanickým stupňovaním následkov iste závažného pochybenia
odsúdeného, keby sa po odpykaní tohto trestu vychádzalo pri všetkých predchádzajúcich úvahách
o možnosti nápravy sťažovateľa iba z prostého zistenia, že mu bol uložený dlhodobý trest odňatia

slobody bez zreteľa k okolnostiam. Súd pri posudzovaní podmienok nebral do úvahy ani existenčnéproblémy rodiny odsúdeného a ani kladné hodnotenie riaditeľa ústavu, v ktorom predmetný trest
vykonáva.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisombolapredloženádňa10.decembra2024,preskúmalnaneverejnomzasadnutídňa17.decembra
2024 podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.

Krajský súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí, na vykonanie ktorého boli splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený mal možnosť
vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj
k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené
nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej
podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi

podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone
trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového
stavu,môževyústiťdoprávnehozáverusúdu,žejemožnéodsúdenéhopodmienečneprepustiťzvýkonu
trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne
nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho

účinku.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je skutočne mimoriadny procesný inštitút,
ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch
zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že

u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu
odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom
určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej
trestnej činnosti. Krajský súd k tomu ďalej pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody nie je to, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol

páchateľ automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je
prognóza jeho ďalšieho správania. Totiž podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak
vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad,
že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.
Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci

spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím
spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom
súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého
trestu dňa 27. júla 2024.

Čo sa týka prvej zákonnej materiálnej podmienky, t. j. či počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený

preukázal polepšenie, tak táto podmienka taktiež bezpochyby splnená je.
V zhode s názorom okresného súdu aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako pozitívny prejav zmeny jeho
správania, nakoľko z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdený dodržiava ústavný poriadok, bol dvakrát
disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol, tiež sa zúčastňuje edukačných pohovorov

zameraných aj na zmenu postoja a prijatia zodpovednosti za dôsledky svojho konania a následný dopad
na jeho život a život jeho rodiny a odsúdený podľa ústavu opakovane verbálne svoje konanie ľutuje, čo
vyplynulo aj z jeho vyjadrenia na verejnom zasadnutí okresného súdu.Avšak pokiaľ ide o druhú zákonnú materiálnu podmienku, t. j. očakávanie, že odsúdený povedie
v budúcnosti riadny život, táto dôsledne splnená nie je. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia správne a dôvodne poukázal na predchádzajúce odsúdenia, keď skonštatoval, že odsúdený

bol v minulosti opakovane súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť (najmä opakovane pre prečin
krádeže, marenia výkonu úradného rozhodnutia a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky) a viackrát
priamo vo výkone trestu odňatia slobody. Trestná minulosť odsúdeného ho charakterizuje ako osobu
s výrazným sklonom k protiprávnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani vykonané tresty odňatia
slobody. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na odsúdeného bolo už opakovane pôsobené

rôznymi druhmi trestov, vrátane toho najprísnejšieho, teda nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ale nemalo to na neho dostatočný výchovný vplyv, keďže trestnej činnosti sa dopúšťal aj naďalej
a opakovane a na slobode teda nedokázal viesť riadny život. Síce má odsúdený dostatočné sociálne
zázemie (rodinu - družku a maloleté deti, možnosť bývania a prísľub zamestnania), tak tieto skutočnosti
nepovažuje krajský súd za dostatočné pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení, pretože aj pred
súčasným výkonom trestu mal odsúdený rodinu a prácu, ale napriek tomu sa opäť dopustil ďalšej

trestnej činnosti, pre ktorú je aktuálne vo výkone trestu, a to hoci už bol v minulosti opakovane súdne
trestaný. Ďalej je nutné poukázať na to, že aj resocializačná prognóza odsúdeného bola ústavom na
výkontrestuvyhodnotenáakomenejpriaznivá,atonazákladestrednéhorizikarecidívytrestnejčinnosti.
Požadovaná náprava odsúdeného tak doposiaľ dovŕšená nie je a je nevyhnutné v nej pokračovať v
podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody. S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tieto konania z
hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa
odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodnú sťažnosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.