Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213222964
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7213222964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jamily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
v B., C. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Ľudová 14, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, o zaplatenie 889,77 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Košice č.k. 13C/139/2015-232 zo dňa 4. augusta 2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 889,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% zo sumy 889,77 eur ročne od 23.08.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu, doručenej súdu prvej
inštancie dňa 16.9.2013, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 889,77 eur s
príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mal na jeho úkor získať žalovaný tým, že
žalobcu uviedol do omylu predložením absolútne neplatnej zmluvy o úvere č. 9130279, preto v časti
úrokov a poplatku žalobca uhradil žalovanému o 889,77 eur viac, ako mal žalovaný nárok. Žalobca na
preukázanie svojho nároku spolu so žalobou predložil: Zmluvu o úvere, výpis zmlúv, výzvu na vrátenie
plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 19.8.2013, predžalobnú upomienku zo dňa 27.8.2015

s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.10.2015 a prehľad splátok
a úhrad.

3. Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, keďže mal za to, že v danej veci už rozhodol Stály
rozhodcovský súd v Bratislave a teda v danom prípade ide o prekážku rozsúdenej veci „res iudicata“
a pokiaľ ide o dobrovoľné plnenie, podľa názoru žalovaného to nemožno považovať za bezdôvodné
obohatenie, berúc do úvahy aj v exekučnom konaní vymožený nárok v zmysle ust. § 61 zákona č.

233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“).

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, konajúc v intenciách odvolacieho súdu
s odkazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.4.2023 v danej veci, súd prvej inštancievec právne posúdil v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 52 ods. 2 OZ, §
53 ods. 1, 4 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 107 ods. 1, 2 OZ, § 451 OZ, § 563 OZ, § 497 Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“), taktiež v zmysle ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku účinného

od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky konania,
keďže vznesená námietka nepríslušnosti súdu je nedôvodná s odkazom na ust. § 87 písm. f/ OSP, keďže
miestna príslušnosť pôvodne Okresného súdu Košice II, teraz Mestského súdu Košice je daná. Stranou
sporu je spotrebiteľ (žalobca) a preto na tento vzťah sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka vrátane ust. § 39 a § 52 a nasl. upravujúcich ochranu spotrebiteľa a to aj napriek dohode

strán o použití noriem obchodného práva.

5. Čo sa týka námietky rozhodnutej veci, súd prvej inštancie apeloval na to, že rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 7229/06 zo dňa 12.4.2007 nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci,
keďže Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. nemala právomoc vo veci
rozhodnúť. Preto ide o nulitný právny akt a rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17. Všeobecných

obchodných podmienok žalovaného predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s tým, že
rovnako nebola ani zmluva individuálna dojednaná (k čomu sa konkrétne venoval súd prvej inštancie
v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

6. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, mal súd prvej inštancie za to, že vo veci sa uplatňuje
10-ročná objektívna premlčacia doba (viď právne zdôvodnenie uvedené v bode 16. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia), a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 16.9.2013, t.j. niečo vyše 7 rokov
a 5 mesiacov po uzavretí zmluvy o úvere, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bol
uplatnenýnasúdepreduplynutím10-ročnejobjektívnejpremlčacejdobystým,ževčasepodaniažaloby

neuplynula ani 7-ročná subjektívna premlčacia doba, keďže žaloba bola podaná len mesiac potom,
čo sa uskutočnila porada žalobcu a jeho právneho zástupcu, na ktorej sa žalobca dozvedel o rozpore
niektorých ustanovení zmluvy o úvere so zákonnou úpravou, teda dňa 16.8.2013 a nakoľko žaloba bola
podaná dňa 16.9.2013, je námietka premlčania zo strany žalovaného nedôvodná.

7. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení v tomto konaní bolo preukázané, že žalovaný na
základe zmluvy č. 9130279 poskytol žalobcovi sumu 2655,51 eur (80.000,00 Sk) a žalobca priamo
žalovanému v súvislosti so zmluvou č. 9130279 splatil sumu minimálne 3.545,28 eur. Teda je nesporné,
že žalobca vrátil žalovanému o 889,77 eur viac, ako bola výška poskytnutého úveru (3.545,28 eur
- 2.655,51 eur = 889,77 eur). Práve táto suma predstavuje u žalovaného bezdôvodné obohatenie,

keďže prijal plnenie z neplatného právneho úkonu. Uzavretú zmluvu súd považoval v časti „príslušného“
poplatku za absolútnu neplatnú podľa § 39 OZ pre zrejmý rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie
zákona. Keďže žalovaný netvrdil a ani nepreukázal žiadny iný dôvod, pre ktorý by bol oprávnený
ponechať si uvedený rozdiel medzi poskytnutou a vrátenou sumou, súd zaviazal žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 889,77 eur žalobcovi.

8. Čo sa týka príslušného poplatku uvedeného v bode 13. Všeobecných podmienok, definovaných
ako úrok a administratívny poplatok za nešpecifikované náklady žalovaného, súd uviedol, že tento
je neprimeraný, vzhľadom k celkovej výške poskytnutého úveru, keďže predstavuje sumu 23,39%
a v danom období výška úverov požadovaná bankami v spotrebiteľských veciach bola 13,20% ročne,

činí 140,34% ročne a teda je 10x vyšší, čo je podľa súdu v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Preto
uzavretá zmluva č. 9130279 je absolútne neplatná v časti príslušného poplatku.

9. Žalovaný sa v konaní bránil tiež aj s poukazom na § 61 Exekučného poriadku a jeho znením účinným

do 31.3.2017, ktorý stanovoval, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Táto obrana je nedôvodná, keďže toto konanie nie je konaním o navrátenie do predošlého stavu, ale
konaním o vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedené ustanovenie Exekučného poriadku sa vzťahuje
výlučne na exekučné konanie, nie na sporové konanie (pozri Rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici 11Co/223/2019 odsek 13) a týmto ustanovením nie sú dotknuté nároky žalobcu založené na

zásahu do jeho majetkovej sféry vyvolanom už ukončenou exekúciou (pozri Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III.ÚS 193/2023 zo dňa 13.7.2023 odsek 51).10. Súd prvej inštancie tak s priznanou istinou titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
na úkor žalobcu priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z priznanej sumy odo dňa, kedy požadoval

žalobca, nakoľko žalobca dňa 19.8.2013 vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo
výške 889,77 eur a uvedená suma sa stala splatná v zmysle ust. § 563 OZ dňa 20.8.2013.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 396 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 CSP a plne úspešnému žalobcovi proti plne neúspešnému žalovanému priznal 100% nárok na
náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h/ CSP, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukazoval na to, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa

10.4.2006 ako zmluva o úvere č. 9130279, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške
2.655,51 eur a preto nie je možné aplikovať zmluvu o ochrane spotrebiteľa. O spotrebiteľa v tomto
prípade nejde, ide o obchodnoprávny vzťah a strany sporu sa môžu dohodnúť, na základe akého
zákona budú upravené ich obchodné vzťahy. Rozhodnutie rozhodcovského súdu predstavuje v danej
veci neodstrániteľnú prekážku konania, dávajúc do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

zo dňa 20.12.2011 č.k. 1Co/79/2011-93. Rovnako v danom prípade je uplatnený nárok v celom rozsahu
premlčaný, keďže požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy o úvere sa stal premlčaný v subjektívnej
premlčacejlehote,vcelomrozsahukbezdôvodnémuobohateniunedošlo,pretoakýkoľveknároknajeho
vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej lehote. Predmetnú zmluvu nie je možné ani podriadiť
pod právny režim spotrebiteľských zmlúv, neznalosť práva neospravedlňuje, a žalovaný so žalobcom

uzatvoril zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka. Navrhoval, aby súd zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalobca v podanom vyjadrení poukazoval na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah
podľa zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je potrebné aplikovať vždy vtedy, ak

ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak to právny predpis nevylučuje,
čo nie je naplnené v danom prípade s odkazom na citované rozhodnutia, či už Ústavného súdu
SR, prípadne rozsudok NS SR zo dňa 21.4.2015 vydaný pod sp. zn. 3MCdo/14/2014, viď aj ďalšie.
Uvedené citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR v znení už ustálenej
rozhodovacej praxe súdov, potvrdzujú tvrdenia žalobcu o tom, že rozhodcovský rozsudok vydaný

na podklade neprijateľnej zmluvnej podmienky – neplatnej rozhodcovskej doložky je aktom nulitým,
z ktorého nie je možné priznať akékoľvek hmotnoprávne, či procesnoprávne účinky a to ani v exekučnom
konaní. V danom prípade je dôvodná aplikácia ust. § 107 ods. 1 OZ a to, kedy sa spotrebiteľ skutočne
dozvedel o bezdôvodnom obohatení, čo je zrejmé aj z rozhodnutia NS SR zo dňa 23.2.2011 pod sp. zn.
5Cdo/121/2009, z uznesenia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS/413/2013, rozhodnutia NS SR zo

dňa 16.1.2013 pod sp. zn. 6MCdo/9/2012 v znení citovaného záveru vyjadrené rovnako v citovaných
nálezoch Ústavného súdu SR s odkazom na princíp neznalosti práva, ktorý neospravedlňuje. Preto
subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia nemohla v prejednávanom prípade
uplynúť a žalobcom uplatnený nárok v žiadnom prípade nie je premlčaný. Žalobca navrhoval rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.

14. Žalovaný v podanom vyjadrení poukazoval na to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným
skutočnostiam prostredníctvom svojich všetkých predošlých podaní a vyjadrení, na ktorých trval v celom
rozsahu. Uviedol, že žalobca svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojim podpisom, bol si
vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv o úvere. Ak žalobca po podpise zmluvy o

spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná
percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14
kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil,
z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere.

15. Žalobca sa v rovnakom znení vyjadril aj v ďalšom podanom vyjadrení, na ktoré aj odkazoval, keďže
neodstúpenie od právneho úkonu nespôsobuje jeho platnosť s tým, že žalovaný sa k tomuto vyjadreniu
žalobcu už nevyjadril.16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), po posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,

tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné (§ 34 a § 355 a nasl. CSP).

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.1.2024 o 10:05 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario dňa 8.1.2025.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu)

19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP, aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s apelom na
to, že súd prvej inštancie konal v intenciách odvolacieho súdu viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu v zmysle § 391 CSP a správne v spore poukázal na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, pričom
sa v konaní žalobca ako spotrebiteľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451

OZ, ktoré žalovaný získal v rámci exekučného konania, na základe nespôsobilého exekučného titulu
a to „nulitného“, čo je zrejmé aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov (viď aj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/122/2020 zo dňa 27.10.2021), kde Najvyšší súd pripustil možnosť konania a priznania
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aj v prípade bezdôvodného obohatenia získaného v rámci
exekučného konania. Rovnako dovolací súd uviedol, že k plynutiu subjektívnej premlčacej doby začína

plynúť momentom udelenia plnej moci jeho právnemu zástupcovi, t.j. momentom prvej porady so svojím
právnym zástupcom, kedy si právny zástupca žalobcu pozrel jednotlivé zmluvy a poučil spotrebiteľa
o možnostiach uplatnenia jeho práv, čo je aplikovateľné jednoznačne aj v tomto prípade, keďže porada
žalobcu s právnym zástupcom sa uskutočnila dňa 16.8.2013 a žaloba bola podaná dňa 16.9.2013, niečo
vyše 7 rokov a 5 mesiacov po uzavretí zmluvy o úvere zo dňa 10.4.2006 č. 9130279.

22. Teda v danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s neuplynutím subjektívnej a ani objektívnej
premlčacej doby v zmysle ust. § 107 OZ, čím nárok žalobcu bol uplatnený na súde prvej inštancie
riadne, včas a rovnako aj v zmysle ust. § 470 ods. 1,2 CSP s odkazom na ust. § 87 písm. f/ OSP na
miestne príslušnom súde, keďže v konaní jednoznačne na strane žalobcu ide o spotrebiteľa.

23. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení v tomto konaní bolo preukázané, že žalovaný
na základe zmluvy č. 9130279 poskytol žalobcovi sumu 2.655,51 eur (80.000,-Sk) a žalobca priamo
žalovanému v súvislosti so zmluvou č. 9130279 splatil sumu minimálne 3.545,28 eur. Teda je nesporné,
že žalobca vrátil žalovanému o 889,77 eur viac, ako bola výška poskytnutého úveru (3.545,28 eur -

2.655,51 eur = 889,77 eur). Aj odvolací súd má preto za to, že o túto sumu sa žalovaný bezdôvodne
obohatil, keďže prijal plnenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko predmetná zmluva je v časti
„príslušného“ poplatku absolútne neplatná podľa § 39 OZ, pre zrejmý rozpor s dobrými mravmi a
obchádzanie zákona. Keďže žalovaný netvrdil a ani nepreukázal žiadny iný dôvod, pre ktorý by boloprávnený ponechať si uvedený rozdiel medzi poskytnutou a vrátenou sumou, súd vecne správne
zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 889,77 eur žalobcovi.

24. K obrane žalovaného spočívajúcej v uplatnení námietky rozhodnutej veci, súd uvádza, že
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 7229/06 zo dňa 12.4.2007 nepredstavuje
prekážku rozhodnutej veci. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. totiž
nemal právomoc vo veci rozhodnúť a preto je nulitný. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17.
Všeobecných obchodných podmienok žalovaného predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Nemá charakter samostatnej zmluvy a nebola tým pádom individuálne dojednaná. Ak rozhodcovská
doložka uzatvorená so spotrebiteľom má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Všeobecné obchodné podmienky majú
povahu formulárovej zmluvy, tak ako aj samotná zmluva uzatvorená zmluvnými stranami. Dojednanie
zmluvnýchstránoprávomocirozhodcovskéhosúdubymalocharakterindividuálnejzmluvnejpodmienky

a bolo by tak prejavom slobodnej vôle zmluvných strán vtedy, ak by žalobcovi boli poskytnuté jasné
a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. V danom prípade
to nebolo žalovaným preukázané a nebolo žalovaným preukázané ani to, že žalobca - spotrebiteľ mal
reálnu možnosť obsah predloženej rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných
podmienkach ovplyvniť. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo

vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce
nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa,
a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore

s dobrými mravmi. Tento hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalobcovi - spotrebiteľovi
bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako hlavne aj subjekt, ktorému má byť táto
kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy
či zmeny. Na uvedenom nič nemení ani ten fakt, že jej obsah umožňoval alternatívnu voľbu medzi

právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúchala iba žalujúcej strane
a nebolo ju možné následne zmeniť. Takáto voľba právomoci je preto iba formálna a iluzórna, pretože
od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

25. S týmto konštatovaním súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd v zmysle § 371 ods.
2 CSP, keďže v konaní bolo preukázané, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvneprospechspotrebiteľaa
je absolútne neplatná. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná a dohodnutá teda napĺňa

podmienku v § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, preto je rozhodcovská
doložka neplatná podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.

26. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku ako
absolútneneplatnúvecnesprávne,nemohlovdôsledkutakejtorozhodcovskejdoložkydôjsťkzaloženiu

právomoci Stáleho rozhodcovského súdu, nakoľko ak je rozhodcovská doložka absolútne neplatná, na
takúto rozhodcovskú doložku sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená, t.j. je nulitná, pričom na dôvod
zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť („ex offo“).

27. Odvolací súd preto apeluje na to, že rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý

ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rozhodnutej veci, pretože iba platná rozhodcovská
doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť
spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Bez existencie platného uzatvorenia rozhodcovskej doložky
alebo rozhodcovskej zmluvy nie je možné Rozhodcovský rozsudok považovať za rozhodcovský
rozsudok s účinkami právoplatného rozsudku súdu a z tohto dôvodu ani v prejednávanom spore

nezakladá prekážku veci rozhodnutej („res iudicata“). Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval
námietku žalovaného, že Rozhodcovský rozsudok zakladá pre toto konanie prekážku rozsúdenej veci
za nedôvodnú a neprihliadal na ňu, vecne správne.28. Odvolací súd sa rovnako nemôže stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že titulom sčasti
neplatného právneho úkonu bol v exekúcii nárok vyplývajúci z nulitného právneho úkonu vymožený,
keďže v danom prípade ide o nárok uplatnený v zmysle ust. § 451 OZ, ktorým došlo k zásahu do

majetkovej sféry žalobcu už ukončenou exekúciou, čo ale nebráni nárok uplatniť v sporovom konaní (viď
nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS/193/2023zodňa13.7.2023),akeďževkonaníbolojednoznačne
preukázaná absolútna neplatnosť úverovej zmluvy v časti dojednaného príslušného poplatku, ktorý
možno definovať ako úrok a administratívny poplatok za nešpecifikované náklady žalovaného, ktorý je
lenformálny,zodpovedajúci10x násobnémunavýšeniu,jeajpodľaodvolaciehosúdutakétodojednanie

v rozpore s dobrými mravmi (viď v tom čase úrok vo výške 13,20 % ročne oproti 140,34 % ročne), čo
je aj v hrubom rozpore so zákonom.

29. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je po každej stránke vecne správne, zodpovedá
správnemu vyhodnoteniu skutkového stavu veci v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP v znení učineného
právneho posúdenia veci, ktoré vychádza už z toho času ustálenej rozhodovacej praxe súdov, odvolací

súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 391 CSP, § 262
ods.1CSPa§255ods.1CSPaplneúspešnémužalobcoviprotiplneneúspešnémužalovanémupriznal

v odvolacom konaní 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaných
nárokov celého konania rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).