Rozsudok · Záložné právo · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120204386
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Bačová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3120204386.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

21 24C/15/2020

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Bačovou v spore žalobkyne: A. B., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XXX, E., zastúpená: JUDr. Marek Pavlík, advokát, so sídlom
Námestiesv.Anny361/20,Trenčín,protižalovanému:F.G.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.I.XXX/
X, J. K. I., zastúpený: PACTIO, s. r. o., so sídlom Lúčna 491, Trenčianska Turná, IČO: 36 862 452, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. M. XXX, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52
536 891, o určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

21 24C/15/2020

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
09.07.2020, č. k. 24C/15/2020-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
16.09.2021, č. k. 6Co/59/2021-133.

III. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV
č. XXX, vedených Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre okres Trenčín, obec M. K.
I., kat. územie M. K. I., a to: pozemok parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, orná pôda;
pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, orná pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc.
č. XXX/X, o výmere XXX m2, orná pôda, neviazne, resp. nie je záložné právo zapísané v časti „C“
LV č. XXX v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, t. j. záložné právo registrované pod

č. I./XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017, zm. č. X/XX, XX/XX,
XX/XX. Žalobkyňa uviedla, že Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017 mala byť
zabezpečená pohľadávka veriteľa G. L. podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 na sumu pôžičky
140.000,- EUR. Žalobkyňa mala s G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXX, uzavrieť Zmluvu o pôžičkezo dňa 17.07.2012, predmetom ktorej mala byť peňažná pôžička v sume 140.000,- EUR, avšak
k reálnemu poskytnutiu peňažného plnenia na základe tejto pôžičky zo strany veriteľa G. L. nedošlo.
Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutú pôžičku

najneskôr do 5 rokov odo dňa podpisu Zmluvy o pôžičke, t. j. do 17.07.2017, pričom však v tejto lehote
splatnosti pôžičky veriteľ pán L. žalobkyni žiadne plnenie podľa tejto zmluvy neposkytol aj napriek tomu,
že do ustanovenia ním pripravenej zmluvy dal nasledovný text (čl. III. ods. 1): „Dlžník podpisom tejto
zmluvy potvrdzuje Veriteľovi, že v deň podpisu tejto Zmluvy prevzal od Veriteľa v hotovosti ako pôžičku
peňažnú sumu vo výške vymedzenej v Článku I. ods.1 tejto Zmluvy.“ Žalobkyňa uviedla, že predmetnú

zmluvu o pôžičke zo dňa 17.07.2012 si dohľadala, no na vyhotovení, ktoré jej ostalo nebol ani len jej
podpis. Taktiež táto zmluva ani nebola nijako menená, dopĺňaná, a teda ani sa neposunula doba jej
poskytnutia a ani doba jej splatnosti. Žalobkyňa uviedla, že obdržala od G. L. až v 12/2017 úplne inú
peňažnú pôžičku, avšak túto mu aj obratom vrátila. Práve pri príležitosti tejto peňažnej pôžičky jej bola
zo strany G. L. predložená k podpisu zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom
však táto rieši zabezpečenie pôžičky z roku 2012, ktorú sumu pôžičky (140.000,- EUR) žalobkyňa nikdy

od G. L. neobdržala, a to ani v roku 2012 a ani v priebehu jej platnosti, t. j. do 17.07.2017. Žalobkyňa
začiatkom 04/2020 obdržala list označený ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 10.11.2019,
ktorým jej G. L. oznamil, že pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 v časti, t. j. v sume
70.000,- EUR postúpil na žalovaného. Na toto reagovala listom zo dňa 15.04.2020, v ktorom aj G. L. a
rovnako aj žalovanému dala na vedomie svoju námietku, že G. L. nedlhuje žiadnu peňažnú pohľadávku

podľa ním uvádzanej Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Súčasne mu oznámila, že ak ani v lehote
do 15.05.2020 neobdrží jeho súhlas s výmazom záložného práva zapísaného na LV č. XXX pre kat.
územie M. K. I., obec M. K. I., N. L., t. j. kvitanciu, bude sa domáhať cestou súdu určenia neexistencie
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa mala za to, že záložné právo mohlo platne
vzniknúť len k existujúcej konkrétnej zabezpečovanej pohľadávke a nemôže existovať samostatne bez

zabezpečovanej pohľadávky. Svoj naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je žalobkyňa odôvodňovala tým, že konaním žalovaného spočívajúcom vo výkone záložného
práva, ktoré zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 a ktorá
jej hlavne nebola veriteľom poskytnutá, a to ani v lehote splatnosti pôžičky, t. j. do 17.07.2017, je
bezprostredne ohrozené jej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že jej predmetná pôžička vo výške
140.000,- EUR nebola nikdy poskytnutá, je nepravdivé. Poskytnutie pôžičky vyplýva zo znenia Zmluvy
o pôžičke, čl. III. ods. 1, v ktorom je uvedené, že žalobkyňa podpisom zmluvy o pôžičke potvrdzuje
prebratie finančných prostriedkov tvoriacich predmet zmluvy o pôžičke v hotovosti. Podpisy

žalobkyne a intervenienta sa nachádzajú na poslednej strane zmluvy o pôžičke. Poskytnutie pôžičky
podľa žalovaného potvrdzuje aj to, že intervenient následne v právnom postavení záložného veriteľa so
žalobkyňou v právnom postavení záložcu podpísal záložnú zmluvu, na základe ktorej bolo v prospech
intervenienta zriadené záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré Okresný úrad Trenčín,
katastrálny odbor, zapísal do katastra nehnuteľností, a to na základe podpísanej záložnej zmluvy a

návrhu na vklad. Ďalšou skutočnosťou, z ktorej je zrejmé, že predmetná pôžička vo výške 140.000,-
EUR bola žalobkyni naozaj poskytnutá je to, že žalobkyňa túto svoju pôžičku aj čiastočne splatila, a to
prostredníctvom vyplatenia kúpnej ceny vo výške 70.000,- EUR (zostatok istiny je 70.000,-
EUR) intervenientovi podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018, uzatvorenej medzi žalobkyňou v právnom
postavení predávajúceho, manželmi C. a C. O. v právnom postavení kupujúcich a intervenientom v

právnom postavení pristupujúceho ku kúpnej zmluve. Tvrdenie žalobkyne, že intervenient mal žalobkyni
poskytnúť aj inú peňažnú pôžičku v 12/2017, považoval žalovaný za zjavne účelové, avšak je aj
neurčité, keďže sama žalobkyňa ani neuvádza presný dátum, či dokonca sumu poskytnutej pôžičky, čo
podľa žalovaného opäť nasvedčuje jej účelovému konaniu, teda oddialiť výkon záložného práva.

3. Podaním doručeným súdu dňa 28.07.2020 oznámil svoj vstup do konania intervenient na strane
žalovaného. Uviedol, že dôvodom pre jeho vstup do konania je jeho právny záujem na výsledku konania,
pretože v prípade neúspechu žalovaného bude jeho právom uplatňovať si nárok voči intervenientovi
v súvislosti so zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi intervenientom v právnom postavení veriteľa a
žalobkyňou v právnom postavení dlžníka zo dňa 17.07.2012 a zmluvou o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam uzatvorenou medzi intervenientom G. L. v právnom postavení záložného
veriteľa a žalobkyňou A. B. v právnom postavení záložcu zo dňa 22.12.2017, na základe ktorej
došlo v prospech intervenienta G. L. ako záložného veriteľa k zriadeniu záložného práva zapísaného
na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom, pre okres L., obec M. K. I.,katastrálne územie M. K. I. pod V – XXXX/XXXX. Podstatou je, že intervenient ako
pôvodný veriteľ predmetnú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke voči žalobkyni spolu s jej zabezpečením
záložným právom postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2019 na žalovaného, a teda

v prípade, ak by sa v tomto konaní preukázalo, že táto pohľadávka neexistuje, vznikne žalovanému
nárok voči intervenientovi na vrátenie zaplatenej odplaty za postúpenie pohľadávky. Intervenient na
strane žalovaného uviedol, že intervenient v právnom postavení veriteľa uzatvoril zmluvu o pôžičke so
žalobkyňou, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 140.000,- EUR. Žalobkyňa
v dohodnutom termíne splatnosti pôžičky pôžičku neuhradila. Tvrdenie žalobkyne, že plneniu zo zmluvy

o pôžičke zo strany intervenienta nedošlo, označil intervenient za absolútne nepravdivé. Intervenient
odovzdal žalobkyni finančné prostriedky tvoriace pôžičku na základe zmluvy o pôžičke, čo jednoznačne
vyplýva aj zo znenia zmluvy o pôžičke, a to čl. III. ods. 1, v ktorom je explicitne uvedené, že žalobkyňa
podpisom zmluvy o pôžičke potvrdzuje prebratie finančných prostriedkov tvoriacich predmet zmluvy o
pôžičke v hotovosti svojim podpisom na zmluve o pôžičke. Z uvedeného je teda jednoznačne zrejmé, že
k reálnemu plneniu zo zmluvy o pôžičke medzi intervenientom a žalobkyňou došlo. Poskytnutie pôžičky

potvrdzuje aj to, že intervenient následne v právnom postavení záložného veriteľa so žalobkyňou v
právnom postavení záložcu podpísal záložnú zmluvu, na základe ktorej bolo v prospech intervenienta
zriadené záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach, pričom pohľadávkou zabezpečenou touto
záložnou zmluvou je pohľadávky v tom čase intervenienta voči žalobkyni na vrátenie pôžičky podľa
zmluvy o pôžičke, čo je zrejmé z jej čl. III. ods. 1. Navyše skutočnosť, že vyššie uvedené finančné

prostriedky zo zmluvy o pôžičke poskytnuté žalobkyni skutočne boli, potvrdzuje aj skutočnosť, že na
základe záložnej zmluvy bolo v prospech intervenienta zriadené záložné právo. Dotknutý Okresný úrad
L., katastrálny odbor, zapísal záložné právo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach v prospech
intervenienta, čo by nebolo možné v prípade, že by mu nebola predložená záložná zmluva s podpismi
záložcu (žalobkyne) a návrh na začatie katastrálneho konania, na ktorom sa taktiež musí nachádzať

podpis žalobkyne. Ďalšou skutočnosťou, z ktorej je zrejmé, že predmetná pôžička vo výške 140.000,-
EUR bola žalobkyni naozaj poskytnutá je to, že žalobkyňa túto svoju pôžičku aj čiastočne splatila, a
to prostredníctvom vyplatenia kúpnej ceny vo výške 70.000,- EUR (zostatok istiny je 70.000,-
EUR) intervenientovi podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018 uzatvorenej medzi žalobkyňou v právnom
postavení predávajúceho, manželmi C. a C. O. v právnom postavení kupujúcich a intervenientom v

právnom postavení pristupujúceho ku kúpnej zmluve. Z ustanovení čl. II. kúpnej zmluvy je jednoznačne
zrejmé,žefinančnéprostriedkyspoluvhodnote70.000,-EURpredstavujúkúpnucenuvsúladeskúpnou
zmluvou, pričom táto kúpna cena sa považuje za zaplatenú pripísaním na bankový účet pristupujúceho
ku kúpnej zmluve, t.j. intervenienta, a to za účelom výmazu ťarchy viaznucej na nehnuteľnostiach
tvoriacich predmet prevodu kúpnej zmluvy, a to ťarchy zapísanej pod I./XXXX záložné

právo na rodinný dom súp. č. XX na C KN parc. č. XXX/X a na pozemky C KN parc. č. XXX/
X, XXX/X, XXX/X v prospech intervenienta zriadené na základe záložnej zmluvy. Tvrdenie žalobkyne,
že žalobkyňa obdržala od intervenienta inú peňažnú pôžičku v XX/XXXX, považoval intervenient za
nepravdivéazjavneúčelové,avšakajzaneurčité,keďžesamažalobkyňaanineuvádzapresnýdátum,či
dokonca sumu poskytnutej pôžičky, čo podľa intervenienta opäť nasvedčuje len jej účelovému konaniu,

teda oddialiť výkon záložného práva, hoci predmetná pohľadávka ním zabezpečená nesporne existuje
a žalobkyňa si je vedomá jej existencie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a intervenienta uviedla, že od
intervenienta ako veriteľa obdržala pôžičku až v 12/2017 a nie počas platnosti zmluvy o pôžičke,

ktorej podpisy sú datované 17.07.2012. To, že 22.12.2017 podpísala zmluvu zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam svedčí o tom, že až v 12/2017 od intervenienta obdržala pôžičku. Trvala na tom, že
k reálnemu poskytnutiu peňažného plnenia na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 zo strany
veriteľa po dobu jej platnosti nedošlo. Podľa žalobkyne, žalovaný a ani intervenient nepreukázali svoje
tvrdenia žiadnym listinným dôkazom, ktorým by sa spoľahlivo a presvedčivo ustálila reálnosť peňažnej

pôžičky podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Záložné právo mohlo vzniknúť len k existujúcej
konkrétnejzabezpečovanejpohľadávkeanemôžeexistovaťsamostatnebezexistenciezabezpečovanej
pohľadávky. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/78/2010 a rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/289/2012-127 z 31.10.2012. Navyše doplnila, že pohľadávka by už
dnes bola premlčaná a premlčané by bolo aj samotné záložné právo. K otázke premlčania poukázala na

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2185/2009. Podľa žalobkyni to, že sa jedná zo strany
žalovaného a intervenienta o šikanózne uplatňovanie neexistujúceho práva vyplýva aj z toho, že záložná
zmluva na zabezpečenie pôžičky nebola podpísaná v roku 2012, ako aj to, že si žalovaný ako postupník
a intervenient ako postupca v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2019 nedohodli už priamov zmluve výšku odplaty a lehotu jej splatnosti. Žalobkyňa ďalej poukazovalo na to, že neuviedla, že by
zmluvu o pôžičke nepodpísala ako tvrdil intervenient, len uviedla, že na zmluve chýbal jej podpis.

5. Intervenient v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že z
predložených dôkazov (zmluva o pôžičke a záložná zmluva) vyplýva, že žalobkyni boli poskytnuté
finančné prostriedky, resp. pôžička na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 a táto bola následne
zabezpečená uvedenou záložnou zmluvou, pričom celý proces bol sfinalizovaný zapísaním záložného

práva do katastra nehnuteľností. Intervenient zopakoval svoje tvrdenia, že finančné prostriedky boli
žalobkyni poskytnuté v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, pričom preukázal, že bolo zriadené záložné
právo a zapísané záložné právo na zabezpečenie sumy pôžičky a dokonca preukázal aj to, že žalobkyňa
pôžičku aj splácala, čo opätovne podložil listinným dôkazom - Kúpnou zmluvou zo dňa 24.07.2018
uzatvorenoumedzižalobkyňouamanželmiC.aC.O.,vzmyslektorejbolakúpnacenazaplatenánaúčet
intervenienta ako splátka pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Podľa

intervenienta v čase, kedy došlo k výkonu záložného práva, nebola pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke
zo dňa 17.07.2012 premlčaná, a rovnako nebolo premlčané ani samotné záložné právo. Skutočnosť, či
je pohľadávka premlčaná v súčasnosti, alebo nie, nemá podľa názoru intervenienta vplyv na rozhodnutie
voveciajepretotokonanievplnomrozsahuirelevantná.Niejevšakmožnétvrdiť,žedanézáložnéprávo
nevzniklo v dôsledku neexistencie predmetnej pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012,

keďže v konaní bolo nepochybné, že táto pôžička bola žalobkyni riadne poskytnutá. Intervenient zároveň
uviedol, že z predložených potvrdení o prijatých platbách je zrejmé, že odplata za postúpenie
pohľadávky bola v súlade a podľa zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o odplate za postúpenie
pohľadávky postupníkom, resp. prostredníctvom rôznych účtov blízkych osôb postupníka uhradená za
postupníka vo viacerých platbách v prospech intervenienta. Žalobkyňa podľa intervenienta žiadnym

spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, nepodložila ich žiadnymi listinnými dôkazmi ani akýmikoľvek
inými dôkazmi, okrem svojho vlastného tvrdenia, ktoré naviac ešte v závislosti od dôkaznej situácie
upravuje, keď pôvodne uvádzala, že zmluvu o pôžičke zo dňa 17.07.2012 vôbec nepodpísala, avšak
potom ako intervenient predložil v konaní originál tejto zmluvy s jej podpisom, už tento
podpis pripustila, ale tvrdí, že peniaze nedostala.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že súhlasí s vyjadrením intervenienta
a pripája sa k tomuto vyjadreniu a chce, aby toto vyjadrenie bolo považované aj za jeho vyjadrenie v
predmetnej právnej veci.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a intervenienta zopakovala svoju
argumentáciu z predchádzajúcich podaní, trvala na tom, že zo strany intervenienta a žalovaného nebola
preukázaná reálnosť pôžičky. Uviedla, že pokiaľ nešpecifikovala poskytnutie inej pôžičky, tak preto, lebo
táto nie je relevantná. Mala za to, že kúpna zmluva uzavretá dňa 24.07.2018 s manželmi O. vôbec
nepreukazuje, že by prostredníctvom tejto kúpnej zmluvy peňažnú pôžičku zo zmluvy o pôžičke zo dňa

17.07.2012 aj splácala, resp. splatila jej časť. Mala za to, že pokiaľ jej po dobu 5 rokov nebola poskytnutá
veriteľom spomínaná pôžička, tak ani záložné právo nemá viaznuť ako ťarcha na jej nehnuteľnostiach.
Ďalej uviedla, že nemá žiadny dlh z pôžičky, ktorú jej intervenient poskytol v 12/2017.

8. Intervenient v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava

svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení doručených súdu v predmetnej veci a vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom vyjadrení neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, resp.
neuvádza skutočnosti, ku ktorým by s už nevyjadril, považuje za nadbytočné opätovne uvádzať svoju
argumentáciu uvádzanú v predchádzajúcich podaniach.

9. Intervenient v podaní doručenom súdu dňa 01.03.2023 uviedol, že dlh žalobkyne, ktorý vznikol na
základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 uzatvorenej medzi G. L. v právnom postavení veriteľa
ažalobkyňouvprávnompostavenídlžníka(ďalejajlenako„Zmluvaopôžičke“)bolnáslednežalobkyňou
uznaný, a to prostredníctvom ustanovenia čl. III. ods. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
22.12.2017, uzatvorenej medzi G. L., nar. XX.XX.XXXX v právnom postavení záložného veriteľa a p.

A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, v právnom postavení záložcu (ďalej aj len ako „Záložná zmluva“). V
uvedenom uznaní dlhu je riadne vymedzený tak právny dôvod, ako aj výška dlhu, a je urobené písomne,
teda toto spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu. V zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo
k predĺženiu premlčacej doby uvedeného dlhu až do uplynutia 10 rokov od tohto uznania dlhu, teda do22.12.2027, teda predmetný dlh nie je v tomto čase premlčaný. Keďže sa v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné práva nepremlčujú skôr než zabezpečená
pohľadávka, ktorá sa však v zmysle uvedeného uznania dlhu premlčí až 22.12.2027, je zrejmé, že

premlčané nie je ani sporné záložné právo. Záložné právo nie je premlčané, pretože žalovaný začal
výkon záložného práva ešte počas plynutia jeho premlčacej doby, a teda takéto uplatnenie záložného
práva má za následok prerušenie, resp. spočívanie premlčacej lehoty. Tento právny názor
je potvrdený aj úplne aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 5Cdo/64/2020. V tejto veci teda žalovaný začal

výkon záložného práva tak, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.06.2020 bolo
žalobkyni doručené dňa 05.06.2020 a rovnako tak aj na Okresný úrad L., katastrálny odbor. Pohľadávka
podľa Zmluvy o pôžičke, ktorá bola zabezpečená predmetným záložným právom zriadeným Záložnou
zmluvou, bola splatná dňa 17.07.2017, teda ak by sa aj odhliadlo od uznania dlhu v zmysle čl. II.,
tak by sa premlčala, a teda aj záložné právo dňa 17.07.2020. Avšak vzhľadom na to, že Oznámenie o
začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.06.2020 bolo žalobkyni doručené dňa 05.06.2020 a rovnako

aj na Okresný úrad L., katastrálny odbor, teda pred uplynutím uvedenej premlčacej doby, táto sa týmto
okamihom prerušila, resp. spočíva.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom intervenienta G. L. a oboznámením
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil
nasledovný skutkový stav:

11. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 vyplýva, že túto uzatvorili žalobkyňa ako dlžník s G. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXX ako veriteľom. Podľa čl. I. ods. 1 zmluvy o pôžičke sa veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku peňažnej sumy vo výške 140.000,- EUR za podmienok určených
touto zmluvou. Podľa čl. I. ods. 2 zmluvy o pôžičke zmluvné strany sa dohodli, že pôžička nie je úročená.

Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy dlžník sa zaviazal splatiť poskytnutú pôžičku najneskôr do piatich rokov odo
dňa podpisu tejto zmluvy. Podľa čl. III ods. 1 zmluvy dlžník svojím podpisom potvrdzuje, že v deň podpisu
tejto zmluvy prevzal od veriteľa v hotovosti ako pôžičku peňažnú sumu vo výške vymedzenej v čl. I.
ods. 1 tejto zmluvy.

12. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.12.2017 vyplýva, že túto
uzatvorili G. L. ako záložný veriteľa žalobkyňa ako záložca. Podľa čl. I. zmluvy záloh predstavovali
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat. územie M. K. I.: pozemok – parc. reg. „C“ parc. č. XXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; pozemok – parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X,

orná pôda o výmere XXX m2; pozemok – parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXX
m2 a stavba – rodinný dom so súpisným číslom XX, postavená na parc. č. XXX/X. Podľa čl. II. ods. 1
zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že na zálohu sa zriaďuje záložné právo v prospech záložného
veriteľa na zabezpečenej pohľadávky vymedzenej v čl. III. tejto zmluvy. Podľa čl. III. zmluvy zmluvné
strany konštatujú, že záložný veriteľ má voči záložcovi pohľadávku na vrátenie pôžičky vo výške istiny

140.000,- EUR s príslušenstvom, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012
medzi záložným veriteľom ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom. Podľa čl. V. ods. 2 zmluvy
záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť nárok jedným z nasledujúcich spôsobov výkonu záložného práva:
a) priamym predajom, b) predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších

predpisov.

13. Z rozhodnutia Okresného úradu L., katastrálny odbor, číslo vkladu: V XXXX/XXXX, zo dňa
23.01.2018 vyplýva, že Okresný úrad L., katastrálny odbor, povolil vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. územie M. K. I. v prospech G. L.,

na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017 uzavretej medzi G. L. ako záložným
veriteľom a žalobkyňou ako záložcom.

14. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi žalobkyňou ako
predávajúcou a C. O. a C. O. ako kupujúcimi a pristupujúcim k zmluve G. L.. Predmetom prevodu boli

nehnuteľnosti, a to: stavba - rodinný dom súp. č. XX postavená na pozemku parcela registra „C“ parc.
P. XXX/X, zapísaná na LV č. XXX pre kat. územie M. K. I., a novovytvorený pozemok, parcela registra
„C“ evidovaná na katstrálnej mape ako parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2. Podľa čl. II ods. 1, 2 kúpnej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena zapredmet prevodu je 70.000,- EUR a že kupujúci sú povinní uhradiť kúpnu cenu v dvoch splátkach, a to
v prospech účtu pristupujúceho k zmluve G. L.. Splátky kúpnej ceny sú riadne zaplatené pripísaním na
účet pristupujúceho k zmluve. Podľa čl. III. ods. 3 kúpnej zmluvy predávajúci vyhlasuje, že prevádzaný

predmet prevodu nemá žiadne právne vady, nie je zaťažený žiadnymi záložnými právami, vecnými
bremenami, predkupnými právami alebo inými ťarchami, alebo právami tretích osôb vecno-právneho
charakteru,ktorébyboliobjektívnespôsobiléspôsobiťujmukupujúcim,okrem:b)I./XXXXzáložnéprávo
na rodinný dom súp. č. XX na C KN parc. č. XXX/X a na pozemky C KN parc. č. XXX/X, XXX/X,
XXX/X v prospech G. L., C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXX, na základe zmluvy o zriadení

záložného práva zo dňa 22.12.2017, zmč. X/XX.

15. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2019 vyplýva, že túto uzatvorili G. L. ako
postupca a žalovaný ako postupník. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky, a to vrátane jej
príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených, ktorú má postupca voči dlžníkovi – žalobkyni vo výške
istiny 70.000,- EUR s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej

dňa 17.07.2012 medzi postupcom ako veriteľom a dlžníkom ako dlžníkom a predstavuje nárok postupcu
voči dlžníkovi na vrátenie časti/zostatku z poskytnutej pôžičky vo výške 70.000,- EUR s príslušenstvom
podľa Zmluvy o pôžičke, ktorá bola poskytnutá v celkovej výške 140.000,- EUR.

16. Z Dohody o odplate za postúpenie pohľadávky zo dňa 10.11.2019 uzavretej medzi G. L. ako

postupcom a žalovaným ako postupníkom vyplýva, že zmluvné strany dohodli výšku odplaty za
postúpenie pohľadávky postúpenej Zmluvou o postúpení pohľadávky z postupcu na postúpníka voči
dlžníkovi – žalobkyni. Zmluvné strany sa dohodli, že odplata za postúpenie pohľadávky predstavuje
sumu 70.000,- EUR.

17. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2019 vyplýva, že G. L. ako veriteľ a postupca
oznámil žalobkyni, že postúpil svoju pohľadávku voči nej ako dlžníkovi, a to pohľadávku postupcu
voči dlžníkovi vo výške istiny 70.000,- EUR s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla na základe Zmluvy
o pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012 medzi postupcom ako veriteľom a dlžníkom ako dlžníkom a
predstavuje nárok postupcu voči dlžníkovi na vrátenie časti/zostatku z poskytnutej pôžičky vo výške

70.000,- EUR s príslušenstvom podľa Zmluvy o pôžičke, ktorá bola poskytnutá v celkovej výške
140.000,- EUR, a to na fyzickú osobu – žalovaného.

18. Listom zo dňa 15.04.2020 žalobkyňa oznámila G. L. a žalovanému, že voči osobe G. L. nie je
v žiadnom záväzkovom vzťahu, a teda mu ani nedlhuje žiadnu peňažnú pôžičku podľa ním uvádzanej

Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Svoj záväzok voči nemu si splnila ešte v decembri 2017 a preto
je namieste, aby jej bola predložená z jeho strany kvitancia o zániku záväzku zo spomínanej Zmluvy
o pôžičke zo dňa 17.07.2012 ako podklad k výmazu záložného práva dodnes protiprávne zapísaného
na LV č. XXX pre kat. územie M. K. I..

19. Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.06.2020 adresovaného žalobkyni vyplýva,
že žalovaný oznámil žalobkyni, že vzhľadom na to, že žalobkyňa si do dnešného dňa splnila svoju
povinnosť na zaplatenie peňažnej sumy podľa zmluvy o pôžičke v časti vo výške 70.000,- EUR,
eviduje voči nej splatnú pohľadávku vo výške 70.000,- EUR s príslušenstvom, ktorá je v celej výške
zabezpečená záložným právom. Žalovaný ako nový záložný veriteľ nadobudol od pôvodného záložného

veriteľa G. L. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2019 zabezpečenú pohľadávku spolu so
všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, a teda aj s uvedeným záložným právom, čím
sa stal záložným veriteľom namiesto pôvodného záložné veriteľa zo záložného práva. Pohľadávka
bola postúpená vo výške 70.000,- EUR. Prostredníctvom tohto listu žalovaný v súlade s § 151l ods. 1
Občianskeho zákonníka žalobkyni ako záložcovi oznámil, že začal výkon záložného práva s tým, že

uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom sa bude žalovaný domáhať v zmysle ust. §
151j ods. 1 Občianskeho zákonníka prostredníctvom priameho predaja zálohu v zmysle čl. V. bod
2 písm. a) záložnej zmluvy. Z doručenky vyplýva, že predmetné oznámenie o začatí výkonu záložného
práva bolo žalobkyni doručené dňa 05.06.2020.

20. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. územie M. K. I. vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na tomto
liste vlastníctva sú evidované vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom v časti „C“ je pod I./XXXX
zapísané Záložné právo na pozemky C KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X v prospech žalovaného na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017, zm. č. - X/XX, XX/XX, XX/XX; E./XXXXZmluva o postúpení pohľadávky, zm. č. XX/XX a v časti „Poznámky“ pod Q./XXXX Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva priamym predajom v súlade so záložnou zmluvnou veriteľom – žalovaným na
nehnuteľnosti: pozemky registra C KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, na základe I./XXXX, E.. XX/XX.

21. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.07.2020, č. k. 24C/15/2020-25 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.09.2021, č. k. 6Co/59/2021-133 súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
zapísaného v časti „C“ na LV č. XXX pre okres Trenčín, obec M. K. I., kat. územie M. K. I.,

zaregistrovaného pod č. I./XX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017 k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom L. – katastrálny odbor, pre okres
L., obec M. K. I., kat. územie M. K. I., a to pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX
m2, orná pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, orná pôda; pozemok parc.
reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, orná pôda, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

22. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že počas celej doby Zmluvy o pôžičke od pána L. neobdržala sumu
140.000,- EUR. Pán L. bol dlhoročným obchodným partnerom jej otca. V roku 2017 si otec požičal od
pána L. sumu cca 52.000,- EUR, tieto peniaze prevzala od pána L. a zaniesla ich svojmu otcovi. V
súvislosti s touto sumou došlo k podpisu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti

v M. K. I.. Uviedla, že do dohôd medzi jej otcom a pánom L. nevidela, plne dôverovala svojmu
otcovi, čo sa týka teda všetkých zmlúv, ktoré podpisovala. Ďalej uviedla, že si nepamätá, že by v roku
2012 podpisovala nejakú zmluvu o pôžičke. V tom čase študovala dennou formou na vysokej škole,
nepracovala a nemala žiadny pravidelný príjem, bývala s mamou, nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť, ani
auto. Ďalej uviedla, že v decembri 2017 prevzala peňažnú pôžičku dohodnutú medzi jej otcom a pánom

L. v sume cca 52.000,- EUR, stretli sa s pánom L. na H., na mieste nič nepodpisovala, ale potom jej
volal otec, aby prišla podpísať záložné zmluvy. Mala vedomosť o tom, že pán L. požičal otcovi peniaze
s tým, že bude zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v Skalke. Ďalej uviedla, že podpísala kúpnu
zmluvu zo dňa 24.07.2018, dôkladne si ju neprečítala, keďže nevidela do dohôd medzi otcom a pánom
L.. Túto zmluvu ako aj všetky ostatné zmluvy pripravoval pán L., otec jej len zavolal, aby ich prišla

podpísať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že Zmluvu o pôžičke a Zmluvu o zriadení záložného práva podpísala,
nepamätala si, kedy to bolo. Poukázala na to, že otec a pán L. boli dlhoročný obchodní partneri, poznajú
sa cca 30 rokov. Riešili spolu rôzne obchody, ona do toho nevidela. Otec jej zavolal, že od nej niečo
potrebuje, ona zmluvy podpísala a ďalej to neriešila. Keď bola dieťa stretávali sa so synmi pána L. a
chodili k nim domov. Niekedy, keď končila strednú školu a začínala študovať na vysokej škole, jej mama

sa chystala ukončiť podnikanie a otec prišiel s nápadom, aby mama prepísala svoju firmu na ňu, čo sa
aj stalo. Otec na túto firmu podnikal a riešil rôzne obchody aj s pánom L.. Žalobkyňa uviedla, že by jej
nikdy nenapadlo, že by ju otec mohol oklamať a dostať do problémov. Ďalej uviedla, že si nepamätá,
kde bola dňa 17.07.2012.

23. Intervenient pri výsluchu uviedol, že je pravda, že sa pozná s otcom žalobkyne už cca 40 rokov.
Pozná aj žalobkyňu od malého dieťaťa. Potvrdil, že podnikal s otcom žalobkyne, ale podnikal aj so
samotnou žalobkyňou. K samotnej pôžičke uviedol, že tých pôžičiek poskytnutých z jeho strany bolo
viac. Pôžička zo dňa 17.07.2012 bola na sumu 140.000,- EUR. Tieto peniaze prevzala žalobkyňa u
neho v kancelárii a podpísala aj predmetnú Zmluvu o pôžičke. Intervenient uviedol, že žalobkyňa síce

študovala na vysokej škole, ale mala firmu Edok s.r.o., ktorá sídlila hneď vedľa neho. Bola tam jediným
spoločníkom a konateľom. Požiadala ho o pôžičku v sume 140.000,- EUR a túto jej odovzdal. Boli
dohodnutí aj na záložnej zmluve na nehnuteľnosti, ktoré mala žalobkyňa nadobudnúť na D. J., to sa však
neuskutočnilo, lebo žalobkyňa po nadobudnutí týchto nehnuteľnosti tieto založila v prospech niekoho
iného. Keď žalobkyňa získala dedičstvo v Skalke nad Váhom, tak sa dohodli a uzavreli zmluvu o zriadení

záložného práva, ktorá sa týka predmetnej pôžičky zo dňa 17.07.2012. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si
zmluvy vždy preštudovala, vedela o čo sa jedná, vedela aj o kúpnych zmluvách v roku 2018. Ešte v SMS
správach napr. zo dňa 27.10.2019 ho žalobkyňa oslovovala ujo G. a ešte stále vtedy viedli diskusiu o
tom,žemužalobkyňapeniazevráti,pričommutvrdila,žebyhoneoklamala.Následnemubolodoručené
neodkladnéopatrenie.Kpôžičkevovýškecca52.000,-EURuviedol,žetietopeniazežalobkyniodovzdal

a aj mu ich vrátila cca do 2-3 mesiacov. Poskytnutie tejto pôžičky nepodmieňoval podpisom záložnej
zmluvy. Žalobkyňa totiž potrebovala vyplatiť exekúciu. Keď bol list vlastníctva ohľadom nehnuteľností v
Skalke nad Váhom čistý, uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Intervenient uviedol, že Zmluvu o pôžičke zo dňa 17.07.2012 a Zmluvu o zriadení záložného práva zodňa 22.12.2017 pripravoval jeho právny zástupca, obsah týchto zmlúv nedojednával s otcom žalobkyne.
Čo sa týka použitia sumy 140.000,- EUR intervenient uviedol, že žalobkyňa spomínala, že pripravujú
nejaký investičný zámer na D. J. ohľadom výstavby ranča, prezentovala však viac verzií. Ďalej uviedol,

že za 10 rokov žalobkyni poskytol pôžičku asi 20-krát. Požičiaval jej peniaze aj ako fyzickej osobe, ale aj
priamo firme Edok s.r.o. Boli to nižšie sumy, ktoré žalobkyni požičiaval na kratší čas. Uviedol, že v roku
2015 firme Edok s.r.o. požičal 100.000, - EUR. Všetky tieto pôžičky boli vrátené. Intervenient uviedol,
že si nespomína, či bol podpísaný nejaký dodatok k Zmluve o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Ďalej uviedol,
že pôžičku v sume 140.000,- EUR mal nachystanú, tieto peniaze mal pripravené a aj ich odovzdal

žalobkyni v jeho kancelárii. Tá suma bola v 500-eurovkách. Žalobkyňa peniaze nikdy nepočítala, pretože
si navzájom dôverovali. Každé jedno odovzdanie peňazí v rámci ním poskytnutých pôžičiek bolo rýchle.

24. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní rozporoval tvrdenie žalovanej strany, že Záložná zmluva
zo dňa 22.12.2017 obsahuje uznanie dlhu tak, ako to uvádza právny zástupca intervenienta vo svojom
poslednom písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2023. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka,

ktorým sa dlžník zaväzuje zaplatiť svoj dlh, ktorý je v písomnom uznaní uvedený čo do výšky a
právneho dôvodu. Článok 3 ods. 1 Záložnej zmluvy obsahuje iba konštatovanie, že záložný veriteľ
má voči záložcovi pohľadávku, teda neobsahuje vyhlásenie dlžníka, že dlžník má dlh a neobsahuje
ani vyhlásenie dlžníka, že svoj dlh záložnému veriteľovi zaplatí. Poukázal na ustálenú judikatúru
(rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/1/2007), podľa ktorého publikovaného rozhodnutia je

na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, potom vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a po ďalšie
uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšku. Tieto náležitosti zmluvné ustanovenie článku 3 ods. 1 Záložnej
zmluvy obsiahnuté nie je. Z tohto dôvodu nemožno vykladať toto ustanovenie ako uznanie dlhu, a preto
mu nemožno priznať intervenientom sledované právne následky spočívajúce v predlžení premlčiacej
doby na dobu 10 rokov. Ďalej rozporoval tvrdenie intervenienta, že záložné právo nie je premlčané.

Poukázal na to, že žalobkyňa v prvej línii uvádza, že nevznikla pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
17.07.2012 a až v druhej línii, ak by súd bol toho názoru, že pohľadávka vznikla, tak uvádza,
že táto pohľadávka by bola premlčaná, a takisto by bolo premlčané aj záložné právo. Právne názory,
ktoré rozvádza Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/64/2020 sa týkajú prípadu, kedy
začal vykonávať záložné právo nie priamo záložný veriteľ, ale týka sa prípadu, kedy záložné právo

je vykonávané prostredníctvom iného orgánu, ktorý spomína § 112 Občianskeho zákonníka, a ktorým
teda podľa názoru Najvyššieho súdu SR môže byť aj dražobník a dražobná spoločnosť. Za uplatnenie
práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k
tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve najmä žalobou na plnenie, alebo vzájomnou žalobou alebo
návrhom na započítanie alebo iným návrhom. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré predložil PZ

intervenienta rozširuje okruh orgánov, na ktorých možno uplatniť právo, a to na dražobníka a dražobnú
spoločnosť. Z listinného dôkazu obsiahnutého v spise úplne jasne vyplýva, že záložný veriteľ
sa neobrátil na dražobníka, dražobnú spoločnosť, ale oznámil výkon záložného práva sám. To vyplýva
aj z oznámenia, resp. z poznámky na LV č. XXX pre kat. územie M. K. I.. Poskytnutie pôžičky v čase
17.07.2012 vyznieva už samo o sebe nedôveryhodne aj zo samotných pomerov žalobkyne v danom

čase. Žalobkyňa bola k 17.07.2012 študentkou vysokej školy, mala 21 rokov, nebola schopná sama sa
živiť a takejto osobe malo byť poskytnuté peňažné plnenie v sume 140.000,- EUR. Táto samotná suma
a pomery žalobkyne vyznievajú veľmi nedôveryhodne. Poukázal ešte na uznesenie Ústavného súdu
SR IV. ÚS 37/2013, v ktorom Ústavný súd SR odobril právny výklad všeobecných súdov, a to najmä
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/289/2012 z 31.10.2012, v ktorom sa uvádza

ten právny názor, že podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, podľa ktorého deň podpísania zmluvy je
zároveň potvrdením prevzatia pôžičky s ohľadom na skutkový stav, nie je dôkazom o reálnom odovzdaní
predmetu pôžičky. Ďalej uviedol, že je nepopierateľným faktom, že v lehote 3 rokov od splatnosti zmluvy
o pôžičke zo dňa 17.07.2012 záložný veriteľ oznámil výkon záložného práva a v tejto lehote zároveň
žalobkyňa dosiahla na súde nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že nič nebránilo žalovanej

strane, aby sa vyhla premlčaniu jednak samotnej pohľadávky a aj premlčaniu záložného práva, aby si
spornú pohľadávku uplatnila v konaní o zaplatenie. Tým, že tak neurobili si sami privodili súčasný stav,
to znamená, že sa premlčala nielen pohľadávka, ale premlčalo sa aj samotné záložné právo. To, že
premlčané záložné právo dáva priestor na uplatnenie určovacej žaloby, že záložné právo nie je, riešil
už tamojší súd vo viacerých súdnych konaniach. Mal za to, že žalovaná strana žiadnym dôkazom v

tomto konaní nepreukázala, že by uplatnila právo u iného príslušného orgánu. Z tohto dôvodu nemožno
prijať právny záver, že by došlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby. Nejde tu teda o spôsob výkonu
záložného práva, ale o moment uplatnenia práva u iného príslušného orgánu.25. Právny zástupca žalobkyne v rámci záverečnej reči uviedol, že intervenient ako veriteľ nepreukázal
reálnosť pôžičky, teda odovzdanie a prevzatie peňažnej sumy 140.000,- EUR. Peňažná pôžička zo
Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 teda platne nevznikla, nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu

pohľadávky žalovaného a ani k platnému zriadeniu záložného práva. V čase kedy žalobkyni mala
byť údajne poskytnutá pôžička 140.000,- EUR, mala žalobkyňa postavenie študentky, ktorá nemala
žiaden príjem. Nemala žiaden majetok, bola nemajetná, napriek tomu údajne dostala nezabezpečený
úver vo výške 140.000,- EUR. Namietal, že v tomto konaní ani sám intervenient vo svojej výpovedi
a ani jeho právny zástupca sa vôbec nevenovali a súdu nepreukázali, aké boli pomery na strane

intervenienta ako veriteľa, či v roku 2012 intervenient mal tieto zdroje na nejakom bankovom výpise.
Z jeho výpovede vieme iba to, že tá pôžička bola hotovostná, bola v 500 eurových bankovkách, mala
byť odovzdaná rýchlo, bez prerátania. Mal za to, že v danom prípade nie je možné sa
stotožniť, ba odkázať na reálnosť pôžičky, vychádzajú z citácie samotnej zmluvy, že podpisom zmluvy
o pôžičke žalobkyňa potvrdila prevzatie pôžičky, ale toto prevzatie a odovzdanie peňažnej pôžičky musí
byťexaktnepreukázané,čosavsúdnomkonaníneudialo.Taktiežnedôveryhodnévkonaníbolotvrdenie

intervenienta, že napriek nesplatenej peňažnej pôžičke vo výške 140.000,- EUR z roku 2012 po zhruba
5,5 roka poskytoval žalobkyni ďalšiu peňažnú pôžičku v sume 52.000,- EUR. Toto samo o sebe je, alebo
vyznie ako neracionálne správanie, pričom dal do pozornosti aj vyjadrenie intervenienta, ktorý uviedol,
že peňažných pôžičiek bolo za posledných 10 rokov asi 20, a že všetky pôžičky boli vrátené. Ku kúpnej
zmluve z roku 2018, podľa ktorej znenia sa mala plniť kúpna cena v prospech intervenienta v rozsahu

70.000,- EUR uviedol, že k tomuto intervenient predložil iba kúpnu zmluvu, nepredložil rozhodnutie
o zavkladovaní kúpnej zmluvy, nepredložil ani list vlastníctva, ani bankový výpis, že by intervenient
pán L. tých 70.000,- EUR aj prijal na účet. Považoval za nesporné, že ku koncu roku 2017 došlo k
poskytnutiu peňažnej pôžičky 52.000,- EUR. Intervenient vo svojej výpovedi uviedol, že prostriedky
poskytol v súvislosti s vyplatením exekúcií, ktoré mala žalobkyňa. Logicky potom exekučné záložné

práva na daných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne boli nahradené zmluvným záložným právom
v prospech pána G. L.. A keď v roku 2018 chcela žalobkyňa prevádzať nehnuteľnosti alebo časť týchto
nehnuteľností bez právnych tiarch bez záložného práva pána L., tak logicky musel byť v zmluve uvedené
spomenuté, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo a pokiaľ sa malo nadobudnúť v prospech pána
O. a pani O. bez záložného práva, tak logicky musela byť vyplatená tá úmerná časť. Mal za to, že

Zmluva o pôžičke zo 17.07.2012 nebola zmluvnými stranami menená, toto potvrdili počas výsluchu
žalobkyňaaintervenient.Písomnýdodatokktejtozmluvenebol,takakopredpokladáčl.V.,atedavdobe
splatnosti do 17.07.2017 sa nepodpísal žiadny dodatok, ktorým by sa menila doba splatnosti dohodnutej
pôžičky. Opak v konaní preukázaný nebol a záložné právo teda ako zabezpečovacie právo majúce tzv.
akcesorickú povahu nemôže zabezpečovať akúkoľvek pohľadávku dlžníka, ale iba konkrétnu, jasne

určenú existujúcu pohľadávku. Po zohľadnení všetkých listinných dôkazov a hlavne výpovedí žalobkyne
a intervenienta mal za to, že nebola preukázaná reálnosť odovzdania a prevzatia peňažnej sumy
140.000,- EUR. Žalobkyňa v druhej línii uvádzala a ďalej uvádza, že pokiaľ by súd mal preukázanú túto
skutočnosť, tak aj tak by táto pohľadávka zo zmluvy o pôžičke bola jednoducho už premlčaná.

26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný kúpil
pohľadávku, t. j. uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky s intervenientom, nevie sa vyjadriť k tvrdeniam
žalobkyne ohľadne poskytnutia pôžičky. Poukázal na to, že žalobkyňa po absolvovaní vysokej školy asi
vie čítať a písať. Predpokladal, že záložnú zmluvu, ktorá zabezpečovala pôžičku z roku 2012, si prečítala
a keď túto zmluvu podpísala, tak vyjadrila súhlas so všetkým, čo je v nej napísané. Žalobu považoval

v celom rozsahu za účelovú, nakoľko bola podaná až po obdržaní oznámenia o výkone záložného
práva. Čo sa týka ďalšej argumentácie, poukázal na čl. V. bod 2 záložnej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že
výkon záložného práva sa môže realizovať priamym predajom, alebo predajom na dražbe. Zo znenia
zmluvy je jasné, že oba spôsoby výkonu záložného práva sú rovnocenné. V tomto zmysle treba vnímať
aj judikatúru predloženú intervenientom.

27. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že čo sa týka argumentácie právneho
zástupcu žalobkyne ohľadom toho, že intervenient mal podať žalobu, aby tým vlastne nejakým
spôsobom zabránil uplynutiu premlčacej lehoty, je to v rozpore aj s predloženým judikátom Najvyššieho
súdu SR, a je aj v rozpore so zabezpečovacou a uhradzovacou funkciou záložného práva. Považoval

za potrebné zdôrazniť uhradzovaciu funkciu záložného práva. To znamená, že keď záložnému veriteľovi
nie sú vyplatené finančné prostriedky, tak sa môže uspokojiť z tohto predmetu. Podľa výkladu právneho
zástupcu žalobkyne by záložný veriteľ musel podať žalobu, musel by zaplatiť 6 % súdny poplatok
z udávanej istiny štátu, musel platiť jeden aj druhý trovy právneho zastúpenia, čo nie sú účelnevynaložené náklady. Čo sa týka poskytnutia pôžičky, tak pani žalobkyňa povedala, že neprevzala
finančnéprostriedkyavosvojejpodstatestýmskončila.Ktomužiadenužpodpornýargumentneuviedla.
Interveniet predložil listinné dôkazy, ktoré vyslovene nadväzujú, a všetky právne úkony sú nejakým

spôsobom postupne zoradené takým spôsobom, že dávajú ucelený obraz o vzťahoch medzi žalobkyňou
a intervenientom. Za súčasnej dôkaznej situácie si nevedel predstaviť, že by súd konštatoval, že pôžička
nebolaposkytnutá.Pretožiadalžalobuzamietnuť.Zároveňuviedol,žesapridržiavavšetkýchdoterajších
písomných aj ústnych vyjadrení oboch strán, to znamená žalovaného, ako aj intervenienta, ktorý koná
v ich prospech.

28. Právny zástupca intervenienta na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o základnú argumentáciu
žalobkyne, podľa ktorej pôžička nemala byť ani len poskytnutá, žalovaný v konaní preukázal, že pôžička
poskytnutá bola, jednoznačne listinnými dôkazmi podpísanými samotnou žalobkyňou, a to jednak
textom Zmluvy o pôžičke, kde v príslušnom ustanovení žalobkyňa výslovne potvrdzuje, že peňažnú
sumu pôžičky prevzala. Ak by to nestačilo, následne túto pôžičku o niekoľko rokov neskôr dokonca

uznala v texte záložnej zmluvy a zabezpečila ju svojim majetkom. A ak by ani to ešte nestačilo, tak
následne pri predaji časti z tohto zabezpečeného majetku výťažok, teda kúpnu cenu, vyplatila priamo
intervenientovi, čím opätovne potvrdila existenciu pôžičky. Nie je možné bez ďalšieho stroho poprieť
prevzatie pôžičky, pokiaľ viacero listinných dôkazov svedčí o opaku a na základe toho dosiahnuť úspech
v spore. Intervenient resp. žalovaný urobili všetko riadne, aby mali potvrdenia o odovzdaní peňazí.

Skutočnosť, že žalobkyňa bola študentka, nie je v konaní relevantná. Pokiaľ ide o súdnu prax v otázke
dokazovania prijatia a odovzdania peňazí pri zmluve o pôžičke, je jasne judikované, že samotná zmluva
o pôžičke je dôkazom a treba naň prihliadať, hoci žalobkyňa sa v podstate snaží tvrdiť opak. Nehovoriac,
že v predmetnej veci sú aj ďalšie priame písomné dôkazy podpísané žalobkyňou. Pokiaľ ide o uznanie
dlhu, k tomuto celkom určite došlo, a to textom a znením článku III. ods. 1 záložnej zmluvy, čo v spojitosti

s ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená predĺženie premlčacej doby samotnej
pôžičky, a tým aj automaticky záložného práva. Dlžník je žalobkyňa, záložná zmluva je písomná, dôvod
je zmluva o pôžičke z konkrétneho dátumu tam uvedeného, výška je 140.000,- EUR. Chýba tam slovo
uznal, čo však celkom určite nemožno vykladať tak, že musí byť výslovne uvedené, ale napr. stačí, ak by
záložca konštatoval, pripustil, uviedol, že má takýto dlh, čo sa aj presne stalo. Pokiaľ ide o námietku, že

uznanie musí byť jednostranný úkon, táto je celkom bezpredmetná. Každý úkon môže byť jednostranný
a následne môže byť akceptovaný druhou stranou. Rozhodujúce je samotný prejav vôle, v ktorom
záložca, teda žalobkyňa výslovne uviedla, čo do dôvodu a výšky, že takýto dlh má. Pokiaľ ide o námietku,
že pohľadávka nie je dlh, táto opäť nemôže obstáť, pretože ide len o uhol pohľadu zo strany veriteľa
a zo strany dlžníka, stále je to však ten istý záväzok. Vzhľadom na uvedené nie je teda pohľadávka a

záložné právo, ktoré ju zabezpečuje v tomto čase nepremlčané. Pokiaľ ide o intervenientom citované
aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020, výklad tohto rozhodnutia je zo strany
žalobkyne veľmi účelový, zužujúci a neadekvátny. Skutočnosť, že v danej veci došlo k výkonu záložného
práva na dražbe absolútne nič nemení na aplikovateľnosti právnych záverov tohto rozhodnutia v tejto
veci, hoci sa žalobkyňa snaží presvedčiť súd o opaku. Toto rozhodnutie všeobecne konštatuje, že pokiaľ

zákon dáva v § 151j ods. 1 možnosť záložnému veriteľovi domáhať sa výkonu záložného práva i inak ako
podľa exekučného poriadku, tak i takéto uplatnenie musí mať za následok prerušenie, resp. spočívanie
premlčiacej lehoty. Záver je teda všeobecný, hovorí o všetkých spôsoboch výkonu záložného práva,
a teda aj o priamom predaji, ako k tomu došlo v tomto prípade, kedy priamy predaj bol oznámený
v oznámení o začatí výkonu záložného práva. A teda i takéto uplatnenie záložného práva musí mať

za dôsledok prerušenie, resp. spočívanie premlčacej lehoty. Žalobkyňa sa snaží podsúvať súdu, že
v prípade dražby začína výkon záložného práva dražobník, to však nie je pravda. Výkon záložného
práva začína vždy záložným veriteľom a výkon formou dražby je len jedným s možných spôsobov tohto
výkonu. Vždy však prvým úkonom je oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré sa doručuje
záložcovi eventuálne záložnému dlžníkovi, pri nehnuteľnostiach sa oznamuje katastru, a v prípade,

že ten spôsob výkonu je na dražbe, lebo to tak vyplýva zo záložnej zmluvy, potom vstupuje do veci
dražobník. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR jednoznačne a opakovane vo svojom texte
dáva všetky spôsoby výkonu záložného práva stanovené v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka na
rovnakú úroveň. Žalovaný aj intervenient v konaní preukázali, že uplatnili svoje záložné právo včas,
pred uplynutím danej premlčacej doby u žalobkyne oznámením o začatí výkonu záložného práva, ktoré

rovnako doručili aj katastru. Nič z tohto v konaní sporné nie je. Ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka hovorí, že domáhať sa uspokojenia zo zálohu možno aj vtedy, keď je pohľadávka premlčaná.
Ak existuje takéto zákonné ustanovenie, tak je nepochybné, že musí mať aj nejaký účel a jeho účelom je
práve to, aby bolo jasne zákonne definované, že pre prípad, ak si riadne uplatním záložné právo, a tedatým preruším premlčaciu dobu záložného práva, nemusím súčasne ešte aj podať žalobu o zaplatenie,
keďže práve toto ustanovenie hovorí, že zo zálohu sa môžem uspokojiť aj vtedy, keď pohľadávka je
premlčaná. Čiže aj bez toho, aby som ju zažaloval tak, ako to tvrdí žalobkyňa, keď požaduje, že sa mali

domáhať tak výkonu záložného práva, ako aj podať žalobu o zaplatenie, teda oboch súčasne. Zdôraznil,
že záložné právo doposiaľ nebolo vykonané iba v dôsledku existujúceho neodkladného opatrenia, s čím
sa takisto Najvyšší súd SR vyrovnal v danom rozhodnutí, keď jasne uviedol, že existujúce neodkladné
opatrenie nemôže ísť na ťarchu žalovaného, pretože len plní uloženú povinnosť. Mal za to, že ak
žalovaný uplatnil ktorýmkoľvek z týchto spôsobov svoje záložné právo, tak aj pre ktorýkoľvek z týchto

spôsobov platí, že došlo k prerušeniu premlčacej doby, a teda to platí aj pre priamy predaj, ktorý
žalovaný uplatnil riadne u žalobkyne, čo nie je v konaní sporné a rovnako na katastri, čo takisto nie je v
konaní sporné. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že jej tam chýba súd alebo iný orgán, žalovaný pri priamom
predaji nemá povinnosť uplatniť výkon u nikoho iného ako u záložcu, resp. záložného dlžníka, a teda
mu nie je možné pridávať povinnosť nad rámec zákona. Každopádne, žalovaný uplatnil tento výkon
aj na katastri, ktorý sa tiež môže považovať za iný orgán v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

Každopádne však výklad ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, ktorý prezentuje Najvyšší súd
SR v danom rozhodnutí považuje za tento iný orgán aj dražobníka, a teda pokiaľ je podľa Najvyššieho
súdu SR pre prerušenie plynutia premlčania postačujúce oznámenie dlžníkovi a následne oznámenie
dražobníkovi, tak je nepochybné, keďže sú spôsoby výkonu záložného práva rovnocenné a pri priamom
predaji neexistuje žiadny dražobník, tak za uplatnenie záložného práva je potrebné v tomto prípade

považovať uplatnenie u žalobkyne, pretože žalovaný nemá inú možnosť a hlavne ani povinnosť.

29.Právnyzástupcaintervenientavrámcizáverečnejrečiuviedol,žepokiaľideoodovzdaniepeňažných
prostriedkov, intervenient predložil viacero dôkazov, konkrétne zmluvu o pôžičke s podpisom žalobkyne
a s výslovným uvedením a potvrdením prevzatia, záložnú zmluvu s overeným podpisom žalobkyne a

s výslovným potvrdením existencie záväzku zo zmluvy o pôžičke, a ďalej ešte kúpnu zmluvu, z ktorej
tak isto vyplýva, že dochádza k výkonu daného záložného práva, a že z toho výkonu dostáva peniaze
pán L. ako intervenient, čo nebola schopná žalobkyňa vysvetliť, že prečo by sa tak malo stať,
ak by to nebola splátka predmetnej pôžičky. Zároveň to bola samotná výpoveď intervenienta, ktorý
detailne, presvedčivo, konkrétne popísal ako fungovali vzťahy, ako došlo ku konkrétnemu odovzdaniu,

kde, kedy, za akých podmienok, v akých bankovkách a podobne. Čiže rozhodujúce bolo aj to, že to
nebola jediná pôžička, tých pôžičiek existovalo alebo prebehlo medzi stranami viacero. Hoci sa tu
snaží žalobkyňa tvrdiť, že bola študentka, to možno bola, ale mala firmu, bola konateľka, spoločníčka,
podnikala, čiže nemôžeme sa tváriť, že nemala dôvod zobrať si pôžičku. Ďalej uviedol, že nerozumie
námietke, že pán L. mal preukazovať, že mal dostatok peňazí. Predovšetkým platí základná skutočnosť,

že pokiaľ nie je nejaké tvrdenie sporné, alebo pokiaľ strana neurobí tvrdenie sporným, tak sa má za
to, že je preukázané. Toto je prvýkrát, keď žalobkyňa uviedla, že by intervenient nemal mať dostatok
peňazí. Na druhú stranu, to že mal dostatok peňazí, potvrdila práve sama žalobkyňa vo svojej výpovedi,
keď priznala, že viackrát dostala pôžičky. Naproti tomu žalobkyňa prezentovala v podstate strohé a
nelogické tvrdenie, že síce podpísala, ale nečítala. Mal za to, že intervenient urobil všetko, čo bolo

potrebné urobiť z pohľadu zodpovednosti alebo nejakej právnej starostlivosti. Mal podpísané zmluvy s
výslovným potvrdením prevzatia. Pokiaľ ide o druhú otázku, a to otázku premlčania záložného práva,
predovšetkým platí ich námietka, že textom resp. konkrétnym ustanovením záložnej zmluvy došlo k
uznaniu dlhu, keď sa premlčacia doba automaticky predlžuje a nemôže byť ani spor o jej uplynutí. Nie
je potrebné, aby v texte bolo výslovne uvedené, že dlžník dlh zaplatí, že sa zaväzuje zaplatiť, táto

požiadavka nie je vyžadovaná. Podstatné je, aby z daného textu vyplýval záväzok, vedomosť a vôľa
zaplatiť, čo jednoznačne z toho textu vyplýva. Každopádne však podstatné je, že výkon záložného práva
bol začatý včas, teda pred uplynutím premlčacej doby, čím sa táto prerušila, čo potvrdilo aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022, takže k premlčaniu dôjsť ešte určite
nemohlo.Vzhľadomnauvedenénavrhol,abysúdžalobuzamietolažalovanémuaintervenientovipriznal

nárok na náhradu trov konania.

30. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného

predpisu.31. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

32. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

33. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného

práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

34. Podľa § 151c ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy,
ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

35. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

36. Podľa § 151l ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný

veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou
záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu
záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom
oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa
bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca

bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré
nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem
prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon
záložného práva. Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností,

záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať
príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

37. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

38.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.40. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

41. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych

vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

42. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neexistencie záložného práva na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie M. K. I., a to: pozemok parc. č. XXX/X,
pozemok parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/X, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 22.12.2017. V zmysle § 137 písm. c) CSP je možné sa žalobou domáhať určenia, či tu právo je
alebo nie je, pričom procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby je v zmysle § 137 písm. c)

CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V danom prípade naliehavý
právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je ho potrebné preukázať. Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto
sa tohto určenia domáha. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy,
ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia

stalojehoprávnepostavenieneistým.Vdanomprípademalsúdzato,žežalobkyňamánaliehavýprávny
záujem na určení neexistencie záložného práva, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo jej vlastnícke
právokpredmetuzáložnéhoprávaohrozenéajejprávnepostavenieneisté.Inakpovedané,žalobkyňaje
v neistote, že žalovaný napriek jej námietkam pristúpi k výkonu záložného práva, čo aj urobil, v dôsledku
čohoohrozilvlastníckeprávožalobkynekpredmetnýmnehnuteľnostiam.Zastavu,keďsúdskonštatoval

danosť naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, preskúmal dôvodnosť žaloby
z hľadiska hmotného práva.

43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalovaného G. L. (intervenient) ako
veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 17.07.2012 písomnú zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa

veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku peňažnej sumy vo výške 140.000,- EUR, ktorú sa dlžník
zaviazal splatiť najneskôr do piatich rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy. Podľa čl. III ods. 1 zmluvy dlžník
svojím podpisom potvrdzuje, že v deň podpisu tejto zmluvy prevzal od veriteľa v hotovosti ako pôžičku
peňažnú sumu vo výške 140.000,- EUR. Zároveň žalobkyňa ako záložca a veriteľ G. L. ako záložný
veriteľuzavrelidňa22.12.2017Zmluvuozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam,predmetomktorej

bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. územie M. K. I. v
prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky, ktorú má záložný veriteľ voči záložcovi na
vrátenie pôžičky vo výške istiny 140.000,- EUR, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej
dňa 17.07.2012 medzi záložným veriteľom ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom. Podľa čl. V. bod 2
záložnej zmluvy záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť nárok jedným z nasledujúcich spôsobov výkonu

záložného práva: a) priamym predajom, b) predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.
z. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018 uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a C.
O. a C. O. ako kupujúcimi a pristupujúcim k zmluve G. L. sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci sú
povinní uhradiť kúpnu cenu za predmet prevodu vo výške 70.000,- EUR v dvoch splátkach, a to
v prospech účtu pristupujúceho k zmluve G. L.. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2019

uzavretej medzi G. L. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, a to
vrátane jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených, ktorú má postupca voči dlžníkovi – žalobkyni
vo výške istiny 70.000,- EUR s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o pôžičke
uzatvorenej dňa 17.07.2012 medzi postupcom ako veriteľom a dlžníkom ako dlžníkom a predstavuje
nárok postupcu voči dlžníkovi na vrátenie časti/zostatku z poskytnutej pôžičky vo výške 70.000,- EUR s

príslušenstvom podľa Zmluvy o pôžičke, ktorá bola poskytnutá v celkovej výške 140.000,- EUR. Listom
označenom ako Oznámenie o postúpení pohľadávky, veriteľ a postupca G. L. oznámil žalobkyne, že
dňa 10.11.2019 postúpil svoju pohľadávku voči nej vo výške istiny 70.000 EUR s príslušenstvom, ktorá
pohľadávky vznikla na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 17.7.2012, a to na žalovaného. Listomzo dňa 03.06.2020, doručeným žalobkyni dňa 05.06.2020, žalovaný oznámil žalobkyni začatie výkonu
záložného práva priamym predajom zálohu s tým, že záložné právo vzniknuté na základe záložnej
zmluvy zo dňa 22.12.2017 viazne na nasledovných nehnuteľnostiach: pozemky registra C KN parc.

č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie M. K. I., ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne, pričom záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pôžičky na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012. Podľa výpisu z LV č. XXX pre kat. územie M. K. I. sú nehnuteľnosti
zapísané na tomto liste vlastníctva evidované vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom v časti „C“
je pod I./XXXX zapísané Záložné právo na pozemky C-KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X v prospech

žalovaného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017, zm. č. - X/XX, XX/
XX, XX/XX; E./XXXX Zmluva o postúpení pohľadávky, zm. č. XX/XX a v časti „Poznámky“ pod Q./
XXXX Oznámenie o začatí výkonu záložného práva priamym predajom v súlade so záložnou zmluvnou
veriteľom – žalovaným na nehnuteľnosti: pozemky registra CKN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, na
základe I./XXXX, zm.č. XX/XX.

44. V predmetnej veci žalobkyňa namietala, že k reálnemu poskytnutiu peňažného plnenia na základe
Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 zo strany veriteľa G. L. nedošlo. Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy si
zmluvné strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 5 rokov odo dňa
podpisu Zmluvy o pôžičke, t. j. do 17.07.2017. Žalobkyňa tvrdila, že v uvedenej lehote splatnosti pôžičky
veriteľ žalobkyni žiadne plnenie podľa tejto zmluvy neposkytol, a to aj napriek tomu, že v zmysle čl.

III. ods. 1 zmluvy žalobkyňa ako dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdila veriteľovi, že v deň podpisu
tejto zmluvy prevzala od veriteľa v hotovosti ako pôžičku peňažnú sumu vo výške vymedzenej v čl. I.
ods.1 tejto zmluvy, t. j. vo výške 140.000,- EUR. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa tvrdila, že peňažná
pôžička zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 platne nevznikla, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému
postúpeniu pohľadávky na žalovaného a ani k platnému zriadeniu záložného práva.

45. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým

určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí) a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá,
dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho
zákonníka). Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), nie konsenzuálnou, samotný
konsenzus strán nie je postačujúci, a na platnosť jej uzavretia zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie

predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 325/2009), a
to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané.

46. Keďže na vznik záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke nestačí len uzavretie zmluvy, ale vyžaduje

sa aj reálne odovzdanie veci, v prejednávanej veci bolo nevyhnutné zistiť, či zo strany právneho
predchodcu žalovaného - veriteľa G. L. skutočne došlo k poskytnutiu pôžičky zabezpečenej
záložným právom, t. j. či zo strany veriteľa skutočne došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov
žalobkyni vo výške 140.000,- EUR. Súd uvádza, že v prípade pôžičky má veriteľ dôkazné
bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že s dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, ale aj že bolo podľa tejto

zmluvy plnené, teda že predmetné peňažné prostriedky boli dlžníkovi skutočne poskytnuté.

47. Súd uvádza, že samotná písomná zmluva o pôžičke s textom, podľa ktorého deň podpísania zmluvy
je zároveň potvrdením prevzatia pôžičky, nie je dôkazom o reálnom odovzdaní pôžičky. Je to len jeden
z možných dôkazov preukazujúcich vznik právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Samozrejme, tento

listinný dôkaz niekedy môže byť rozhodujúci na preukázanie tohto právneho vzťahu, pokiaľ však nie
je spochybnený ostatnými dôkazmi a logickými tvrdeniami, ktoré odporujú tomuto listinnému dôkazu.
V danom prípade žalobkyňa podpisom Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 výslovne potvrdila, že v
deň podpisu tejto zmluvy prevzala od veriteľa G. L. v hotovosti ako pôžičku peňažnú sumu vo výške
140.000,- EUR. Pravosť svojho podpisu žalobkyňa v spore nepopierala. Následne žalobkyňa existenciu

pôžičkového vzťahu medzi veriteľom G. L. a žalobkyňou titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012
opätovne potvrdila, a to uzavretím Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
22.12.2017, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky, ktorú má
záložnýveriteľvočizáložcovi(žalobkyni)navráteniepôžičkyvovýškeistiny140.000,-EUR,ktorávzniklana základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012 medzi záložným veriteľom ako veriteľom a
záložcom ako dlžníkom. Súd poukazuje na to, že podpisom zmluvy o zriadení záložného
práva žalobkyňa s časovým odstupom potvrdila existenciu svojho záväzku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa

17.07.2012, ktorá je v zmluve o zriadení záložného práva riadne identifikovaná, a to výškou pôžičky
140.000,-EUR,akoajdátumomuzavretiazmluvyopôžičke.Reálnosťodovzdaniapredmetupôžičkymal
súd za dostatočne preukázanú aj výpoveďou intervenienta ako veriteľa, ktorý podrobne a konzistentne
popísal proces odovzdania peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012,
uviedol kde, kedy, za akých podmienok a v akých bankovkách bola suma 140.000,- EUR titulom

predmetnej zmluvy o pôžičke žalobkyni odovzdaná a žalobkyňou prevzatá. Súd nemal pochybnosť o
vierohodnosti výpovede intervenienta o skutočnostiach podstatných pre toto konanie.

48. V predmetnej veci žalobkyňa potvrdila, že predmetné listinné dokumenty (zmluvu o pôžičke, zmluvu
o zriadení záložného práva) podpísala, pričom tvrdila, že sumu 140.000,- EUR od veriteľa G. L.
neobdržala. V kontexte predložených listinných dôkazov zo strany žalovaného a intervenienta však

žalobkyňa na podporu tohto svojho tvrdenia už neuviedla žiadne argumenty, ktoré by dostatočne
a logicky spochybňovali záver, že k naplneniu predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 skutočne
došlo. Žalobkyňa nijako bližšie nezdôvodnila svoje kroky, ktoré po uzavretí zmluvy o pôžičke v časových
súvislostiach nasledovali a z jej strany viedli k ďalším právnym úkonom nadväzujúcim na existenciu
záväzkového vzťahu medzi ňou ako dlžníkom a G. L. ako veriteľom, vyplývajúcim zo Zmluvy o pôžičke

zo dňa 17.07.2012. Žalobkyňa tvrdila, že až v 12/2017 obdržala od veriteľa inú pôžičku, ktorú však nijako
bližšie nešpecifikovala. Taktiež pokiaľ žalobkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že v decembri 2017
prevzala od veriteľa peňažnú pôžičku dohodnutú medzi jej otcom a G. L. v sume cca 52.000,- EUR
a že v súvislosti s touto sumou došlo k podpisu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
v Skalke nad Váhom (čo však intervenient poprel, keď uviedol, že poskytnutie tejto pôžičky nebolo

podmienené podpisom záložnej zmluvy), toto svoje tvrdenie žalobkyňa nijako nepreukázala. Z obsahu
Zmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa22.12.2017pritomjasnevyplýva,žezáložnéprávosazriaďuje
v prospech záložného veriteľa G. L. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi
(žalobkyni) na vrátenie pôžičky vo výške istiny 140.000,- EUR s príslušenstvom, ktorá vznikla na základe
Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 17.07.2012 medzi záložným veriteľom ako veriteľom a záložcom

ako dlžníkom. Vzhľadom na meniace sa tvrdenia žalobkyne o existencii inej pôžičky, nebolo možné
zistiť a identifikovať inú konkrétnu pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke, ktorá by mala byť zabezpečená
záložným právom na nehnuteľnostiach v Skalke nad Váhom. Žalobkyňa ničím nepreukázala, že by
predmetné záložné právo bolo, resp. malo byť zriadené na zabezpečenie inej existujúcej pohľadávky
veriteľa G. L. voči žalobkyni alebo voči otcovi žalobkyne.

49. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči namietal, že intervenient nepreukázal, aké boli
jeho majetkové pomery a či v roku 2012 mal zdroje na nejakom bankovom výpise, súd uvádza, že
žalobkyňa v priebehu konania nijako nespochybňovala majetkové pomery veriteľa G. L., ani netvrdila, že
by veriteľ v roku 2012 nedisponoval dostatočným objemom peňažných prostriedkov. Žalobkyňa zároveň

nijako nepoprela tvrdenie intervenienta, že tých poskytnutých pôžičiek z jeho strany bolo v priebehu
10 rokov asi 20, vrátane pôžičky v roku 2015, ktorá mala byť poskytnutá priamo firme Edok s.r.o. v
sume 100.000,- EUR. Sama žalobkyňa tvrdila, že zo strany veriteľa jej bola poskytnutá ďalšia pôžička
v 12/2017, resp. v rámci svojej výpovede uviedla, že v decembri 2017 prevzala od veriteľa peňažné
prostriedky vo výške 52.000,- EUR titulom pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá veriteľom G. L. jej otcovi.

Súd má za to, že spochybňovanie majetkového substrátu veriteľa nebolo zo strany žalobkyne urobené
včas, pričom podľa názoru súdu to, že veriteľ mal dostatok peňažných prostriedkov potvrdila aj samotná
žalobkyňa vo svojej výpovedi, keď priznala, že viackrát dostala pôžičky. Čo sa týka statusu žalobkyne,
ktorá bola v čase poskytnutia pôžičky študentkou vysokej školy, súd má za to, že na základe uvedeného
statusu študentky nemožno vyvodiť záver o nereálnosti poskytnutia pôžičky, ani o nedostatočných

majetkových pomeroch žalobkyne, a to najmä za situácie, keď v konaní nebolo sporné, že
žalobkyňa mala firmu, bola konateľkou a spoločníčkou, a teda podnikala. Súd taktiež poukazuje na to, že
v danom prípade nejde o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto nebolo povinnosťou veriteľa skúmať
a posudzovať bonitu žalobkyne ako dlžníka.

50. Právny zástupca žalobkyne v rámci záverečnej reči vo vzťahu ku kúpnej zmluve z roku
2018, podľa znenia ktorej sa mala plniť kúpna cena v prospech intervenienta v rozsahu 70.000,- EUR,
namietal, že žalovaný a intervenient predložili iba kúpnu zmluvu, nepredložili rozhodnutie o zavkladovaní
kúpnej zmluvy, ani list vlastníctva, ani bankový výpis, že by intervenient tých 70.000,- EUR aj prijalna účet. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že sama žalobkyňa ako zmluvná strana predmetnej
kúpnej zmluvy musí mať dostatočnú vedomosť o tom, či došlo k plneniu podľa predmetnej zmluvy, resp.
o tom, že prípadne nedošlo k uspokojeniu jej nárokov ako predávajúceho voči kupujúcim v súvislosti

so zaplatením kúpnej ceny za predmet prevodu v prospech G. L., ako aj o prípadnom zrušení kúpnej
zmluvy. Takéto tvrdenia však žalobkyňa v konaní nepredniesla. Súd zároveň uvádza, že žalobkyňa
v priebehu konania účinne nepoprela skutkové tvrdenie žalovaného a intervenienta, že žalobkyňa svoju
pôžičku aj čiastočne splatila, a to prostredníctvom vyplatenia kúpnej ceny vo výške 70.000,- EUR
intervenientovi podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018, uzatvorenej medzi žalobkyňou v právnom

postavení predávajúceho, manželmi C. a C. O. v právnom postavení kupujúcich a intervenientom v
právnom postavení pristupujúceho ku kúpnej zmluve. Na účinné popretie skutkových tvrdení nestačí
len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou, ale
popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Pokiaľ
strana sporu účinne nepoprie skutkové tvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, má to za následok, že
takéto skutkové tvrdenia sa budú v spore považovať za nesporné skutkové tvrdenia. Žalobkyňa v tomto

smere nijako bližšie nezdôvodnila, prečo v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2018 bola kúpna cena
za predmet prevodu uhradená priamo veriteľovi G. L., keď podľa tvrdenia žalobkyne nemala od neho
požičaných ani 140.000,- EUR a suma 52.000,- EUR, ktorá mala ísť buď žalobkyni alebo jej otcovi, bola
podľa výpovede žalobkyne takisto vrátená. Súd zároveň poukazuje na to, že záložné právo prípadnou
čiastočnou úhradou pohľadávky nezaniká.

51. Po zhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti,
s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, súd konštatuje, že neobstojí tvrdenie
žalobkyne, že k reálnemu poskytnutiu peňažného plnenia na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa
17.07.2012 zo strany veriteľa G. L. nedošlo. Reálnosť poskytnutia pôžičky mal súd za preukázanú nielen

výpoveďou intervenienta ako veriteľa, ktorý detailne, presvedčivo a konkrétne popísal ako fungovali
vzťahy medzi stranami, ako došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov tvoriacich pôžičku, kde, kedy,
za akých podmienok, v akých bankovkách, ale aj vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, v ktorých
žalobkyňa potvrdila existenciu záväzkového vzťahu medzi ňou ako dlžníkom a G. L. ako veriteľom
na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012, ako aj sumu poskytnutej pôžičky 140.000,- EUR.

Uvedené dôkazy neodporujú a nespochybňujú listinný dôkaz – písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej
žalobkyňa výslovne potvrdila prevzatie peňažnej sumy 140.000,- EUR ako pôžičky. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdila, že predmetné zmluvy síce podpísala, ale si ich dôkladne nečítala, súd uvádza, že takýto prístup
žalobkyne, za stavu, keď žalobkyňa bola v čase uzavretia predmetných zmlúv plne spôsobilá na právne
úkony, nemá vplyv na platnosť záväzku, ku ktorému sa žalobkyňa zaviazala a ktorého existenciu mal

súd v konaní za dostatočne preukázanú. Zároveň súd poukazuje to, že žalobkyňa mala k dispozícii
zmluvu o pôžičke a tiež zmluvu o zriadení záložného práva, takže mala dostatočný časový priestor na
bránenie svojich práv (od roku 2012), pričom existenciu pohľadávky titulom poskytnutej pôžičky vo výške
140.000,- EUR žalobkyňa potvrdila vyššie uvedenými právnymi úkonmi. Za tohto stavu sa preto žaloba o
určenie neexistencie záložného práva v čase, keď bolo žalobkyni doručené oznámenie o začatí výkonu

záložného práva, javí súdu ako účelová.

52. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že došlo ku skutočnému odovzdaniu
a prevzatiu predmetu pôžičky v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012, zmluva o pôžičke bola
uzavretá platne a medzi právnym predchodcom žalovaného G. L. ako veriteľom a žalobkyňou ako

dlžníkom vznikol právny vzťah z pôžičky.

53. Žalobkyňa ďalej namietala, že ak aj pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2012 vznikla,
táto pohľadávka by bola premlčaná, a takisto by bolo premlčané aj záložné právo.

54. Záložné právo je právom majetkovým, premlčaniu podlieha, pričom premlčacia doba je trojročná,
ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu.
Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je potrebné prihliadať na možnosť premlčania
zabezpečenej pohľadávky, pričom záložné právo sa nepremlčí skôr, ako sa premlčí zabezpečená
pohľadávka. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalobkyňa vrátiť pôžičku do 5 rokov od podpisu zmluvy,

t. j. do 17.07.2017. Dňom 18.07.2017 tak začala plynúť trojročná premlčacia doba pre samotnú
pohľadávku,auplynulabydňa18.07.2020.Záložnéprávonazabezpečeniepredmetnejpohľadávkybolo
zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.12.2017. Súd uvádza, že s
prihliadnutím na ust. § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. premlčacia lehota v období od 27.03.2020 do30.04.2020 spočívala, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky
ako aj premlčacej doby záložného práva o 35 dní. Žalovaný sa začal svojej pohľadávky výkonom
záložného práva domáhať dňa 05.06.2020, kedy bolo žalobkyni doručené oznámenie o začatí výkonu

záložného práva, čiže pred uplynutím trojročnej premlčacej doby jednak zabezpečenej pohľadávky
a jednak aj záložného práva.

55. Zákonodarca v § 112 Občianskeho zákonníka konštruuje spočívanie (neplynutie) premlčacej lehoty.
Vyjadruje, že počas trvania prekážky (uplatnenia práva) premlčacia doba od uplatnenia práva po dobu

konania (resp. presnejšie počas stavu uplatneného práva) neplynie. Základom je tu preto téza, že
veriteľ má mať zachovanú možnosť disponovať so svojim právom počas celej premlčacej doby. Ak
mu leží v tejto možnosti prekážka, je jeho slobodná dispozícia s právom vylúčená. Pokiaľ by v čase
takejto prekážky premlčacia doba nespočívala, dochádzalo by k zásahu do vlastníckeho práva veriteľa
(inými slovami, stratil by časť svojho majetkového, vlastníckeho práva vystavením možnosti pretvorenia
pohľadávky len na tzv. naturálnu obligáciu). Nezostal by chránený predmet vlastníckeho práva, majetok,

chránený Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a rovnako Európskym dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej ako „ESĽP“) sa nechráni iba existujúci majetok, ale i „budúce právo môže byť považované
za ,majetok', iba pokiaľ už bolo nadobudnuté alebo pokiaľ je predmetom pohľadávky, ktorá je určitá. Ani
nádej na uznanie vlastníckeho práva, ktoré dotyčná osoba nemá možnosť reálne vykonávať, nemožno

považovať za ,majetok' a rovnako je tomu tak v prípade podmienenej pohľadávky, ktorá zaniká splnením
podmienky“ (rozhodnutie ESĽP Glaser proti Českej republike zo dňa 14.02.2008, § 51).

56. Podľa názoru súdu tým, že došlo k uplatneniu práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
realizáciou záložného práva zo strany žalovaného ako právneho nástupcu záložného veriteľa, a to s

poukazom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.06.2020, ktoré bolo doručené
žalobkyni dňa 05.06.2020, došlo k prerušeniu, spočívaniu plynutia premlčacej doby k záložnému právu
s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že uvedené ustanovenie hovorí priamo
o uplatnení práva na súde alebo u iného príslušného orgánu, pričom žalovaný uplatnil svoje právo
prostredníctvom priameho predaja zálohu v zmysle čl. V. bod 2 písm. a) záložnej zmluvy. Tu je

však potrebné poukázať na ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon
záložného práva. Záložné právo plní uhradzovaciu funkciu, ktorá nastupuje potom, čo zabezpečená
pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Výkon záložného práva si môže záložný veriteľ uplatniť v rámci
postupu upraveného v ustanovení § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, tzn. že sa môže uspokojiť

spôsobomurčeným vzáložnejzmluvealebopredajomzálohunadobrovoľnejdražbealebopredajom
zálohu v exekúcii. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ má právo voľby,
ktorý spôsob výkonu záložného práva využije a že všetky tri spôsoby sú rovnocenné. Súd má za to, že
pokiaľ zákon v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva možnosť záložnému veriteľovi domáhať sa
výkonu záložného práva i inak, ako podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku,

resp. predajom zálohu na dražbe, tak i takéto uplatnenie záložného práva musí mať za dôsledok
prerušenie, resp. spočívanie premlčacej lehoty. Súd zároveň uvádza, že ak záložný veriteľ uplatnil svoje
právovrámcipremlčacejdobyjednýmkonkrétnymspôsobom,takstratilslobodnúvôľudisponovaťtýmto
právom a vznikla mu prekážka v plynutí premlčacej doby. Súd má za to, že je významné vykladať § 112
Občianskeho zákonníka vo vzájomnej súvislosti s §151j Občianskeho zákonníka, pričom dôraz musí byť

kladený i na teleologický výklad zákona. V opačnom prípade by nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej
doby pri záložnom práve, a to by nebol záver súladný so samotným účelom inštitútu premlčania. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na právne závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.
zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022.
57. Pre úplnosť súd dodáva, že v danej veci bolo uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa

09.07.2020, č. k. 24C/15/2020-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.09.2021,
č. k. 6Co/59/2021-133 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva zapísaného v časti „C“ na LV č. XXX pre okres L., obec M. K. I., kat. územie
M. K. I., zaregistrovaného pod č. I./XX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom L. – katastrálny odbor, pre

okres L., obec M. K. I., kat. územie M. K. I., a to pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX
m2, orná pôda; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, orná pôda; pozemok
parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, orná pôda, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že zo strany žalovaného nedošlo k upusteniuvýkonu záložného práva z jeho vôle, keďže uvedené neodkladné opatrenie je stále platné, nebolo
zrušené, čo žalovanému ani neumožňuje vo výkone záložného práva pokračovať. Povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva uloženú žalovanému uvedeným neodkladným opatrením pritom nemožno

vykladať na ťarchu žalovaného.

58. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že k premlčaniu nedošlo.

59. K tvrdeniu žalobkyne, že nič nebránilo žalovanej strane, aby sa vyhla premlčaniu samotnej

pohľadávky, ako aj záložného práva, uplatnením pohľadávky v konaní o zaplatenie, súd uvádza, že i
keď právny vzťah založený zmluvou o pôžičke a vzťah zo záložnej zmluvy sú vzájomne previazané, od
žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby si uplatnil voči žalobkyni svoju pohľadávku na súde
len z dôvodu, aby sa nepremlčalo záložné právo. Žalovaný sa môže uspokojenia svojej pohľadávky,
ktorú má voči žalobkyni domôcť dvomi nezávislými spôsobmi, a je len na ňom, ktorý spôsob si vyberie.
Uplatnením pohľadávky na súde by došlo k vydaniu rozhodnutia, exekučnému titulu, pričom s takýmto

konaním sú samozrejme spojené ďalšie náklady. Mať exekučný titul však neznamená mať vymoženú
pohľadávku, za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného, by nasledovalo ďalšie konanie, resp.
úkony. Je na žalovanom, k akému postupu pri vymáhaní jeho pohľadávky pristúpi. Účel a funkcia
záložného práva vyplýva priamo z ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka. Záložné právo slúži
veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, má dve základné funkcie, a to funkciu

zabezpečovaciu a funkcia uhradzovaciu. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti
pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude
môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť
sa priamo zo zálohu. Výkon záložného práva možno realizovať vtedy, ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže

uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, núteným predajom podľa
Exekučného poriadku, alebo iným spôsobom dohodnutým v Zmluve o zriadení záložného práva. Za
daného skutkového stavu, žalovať, resp. uplatniť zabezpečenú pohľadávku na súde len z dôvodu, aby
sa nepremlčalo záložné právo, sa súdu javí v rozpore s vyššie uvedeným účelom a samotnou funkciou
inštitútu záložného práva. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol, že si svoju pohľadávku voči žalobkyni uspokojí

prostredníctvom záložného práva, je potrebné túto jeho vôľu rešpektovať.

60. Zhrnúc vyššie uvedené preto súd výrokom I. tohto rozsudku žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom
rozsahu.

61. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý navrhovala žalobkyňa v žalobe, pretože
na pojednávaní dňa 06.03.2023 žalobkyňa od vykonania tohto výsluchu upustila a ďalej na ňom netrvala.

62. Súd zároveň dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

63. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

64. Po začatí konania vo veci samej súd na návrh žalobkyne uznesením zo dňa 09.07.2020,
č. k. 24C/15/2020-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.09.2021, č. k.
6Co/59/2021-133 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva zapísaného v časti „C“ na LV č. XXX pre okres L., obec M. K. I., kat. územie M. K.
I., zaregistrovaného pod č. I./XX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.12.2017

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, a to: pozemok parc. č. XXX/X, pozemok parc. č.
XXX/X, pozemok parc. č. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Keďže súd
žalobu v celom rozsahu zamietol, v súlade s § 335 ods. 1 CSP samostatným výrokom II. tohto rozsudku
zrušil uvedené neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Súd uvádza, že nárok na náhradu trov konania má aj intervenient, pričom sa primárne viaže na

procesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje. Pre priznanie
nároku na náhradu trov konania sa preto aj v tomto prípade uplatňuje zásada úspechu vo veci (§ 255
CSP). Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto súd
vo výroku III. tohto rozsudku priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa §

262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 5. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Záložné právo , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. august 2023

Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. august 2023