Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Lengyel
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/73/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924010240
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7924010240.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
vedenej pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. c/
Tr. zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní 20.6.2024 takto
r o z h o d o l :
A. B. C. D. E. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G. XXX, t. č. v ÚVVaÚVTOS Košice,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 02.03.2024 v čase o 14:53 hod. aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn.
3T/19/2023, právoplatným dňa 02.03.2023, mu bol uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 7
rokov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Mazda H. čiernej farby po štátnej ceste III/3659 v smere od
obce Kuzmice na obec Čeľovce, ktorému hliadka OO PZ Michaľany v zložení ppráp. A. I. J., K. XXX
XXX a práp. L. J. K. XXX XXX, obaja služobne zaradení na OO PZ Michaľany na SCV zn. VW Golf EČV:
F. XXXXX počas jazdy dávala pokyn na zastavenie vozidla, a to červeným svetelným nápisom „Stop“,
ktorý obžalovaný nerešpektoval, zvýšil rýchlosť jazdy a snažil sa SCV uniknúť, kde následne potom
ako sa SCV dostalo na úroveň OMV zn. Mazda, ppráp. A. I. J. dával obvinenému pokyn na zastavenie
vozidla kývaním ruky, ktorý taktiež neuposlúchol a s vozidlom zn. Mazda obiehal SCV sprava, pričom sa
dostal do odvodňovacieho kanála nachádzajúceho sa pri cestnej komunikácii a s vozidlom pokračoval
v jazde ďalej a to takým spôsobom, že svojou ľavou prednou časťou opakovane narážal do pravej
strany služobného cestného vozidla, využijúc moment, keď sa SCV vyhýbalo doposiaľ nestotožnenému
cyklistovi, predbehol SCV a unikal, až sa svojim vozidlom dostal na poľnú cestu vedúcu k obci Nižný
Žipov, kde po prejdení 2000 m vozidlo odstavil v poli, čím takto svojim konaním na SCV spôsobil škodu
vo výške 2 760,- Eur,
t e d a
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, skutok spáchal závažnejším
spôsobom konania, so zbraňou a spôsobil ním väčšiu škodu, a
- maril výkon rozhodnutia súdu, a to tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona v
súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d áPodľa § 323 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm.
l/, písm. n/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona) ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zákona,
§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona) ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
všetkých druhov vo výmere 8 (osem) rokov.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 3.6.2024 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) na obžalovaného A. B. obžalobu pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom v skutkovej časti výroku tohto
rozsudku.
Podľa§323ods.1písm.a)Tr.zákonaktopoužijenásilievúmyslepôsobiťnavýkonprávomociverejného
činiteľa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 323 ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
b) a spôsobí ním väčšiu škodu
c) závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147
a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.
Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, so súhlasom strán vykonanom bezprostredne po právoplatnom
rozhodnutí o väzbe obžalovaného postupom podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku, po osobitnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku o tom, že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Súd po vyhlásení obžalovaného postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g), h) Trestného poriadku, keď otázkami overoval u obžalovaného, či rozumie tomu, čo tvorí
podstatu skutku kladenému mu za vinu, či ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mal možnosť sa radiť so svojim obhajcom, či rozumie právnej kvalifikácii skutku, či
bol oboznámený s trestnými sadzbami ustanovenými zákonom za trestné činy kladené mu za vinu a
či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný odpovedal na všetky položené
otázky slovom „áno“. Prokurátor zastupujúci obžalobu na hlavnom pojednávaní navrhol vyhlásenie
obžalovaného o vine prijať, obhajca voči vyhláseniu obžalovaného nemal žiadne námietky.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keďže nemal pochybnosti
o tom, že obžalovaný vyhlásenie urobil dobrovoľne a vážne a že takéto jeho vyhlásenie zodpovedá
skutočnému stavu veci tak, ako vyplýva z obsahu spisu. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine sa tak
premietlo do výroku tohto rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného
skutku, napĺňajúceho zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní zároveň uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
vyhlásil, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa dokazovanie nevykoná a budúvykonané iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o prípadných ďalších výrokoch, ktoré majú podklad
vo výroku o vine.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd v danom prípade ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za dva trestné činy podľa § 41
ods. 1 Tr. zákona, pričom prísnejšie trestným bol zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Tr.
zákona s trestnou sadzbou tri roky až osem rokov odňatia slobody (pri prečine marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona bola trestná sadzba až dva roky odňatia slobody, pozn.).
Okresný súd priznal obžalovanému dve poľahčujúce okolnosti, a to že sa k spáchaniu trestného činu
priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Tr. zákona] a že svojim vyhlásením o vine
na hlavnom pojednávaní napomohol súdu ako príslušnému orgánu pri objasnení trestnej činnosti [§
36 písm. n) Tr. zákona]. Okresný súd pri kumulatívnom priznaní oboch označených poľahčujúcich
okolností vychádzal zo stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 55/2016 z 27.6.2017, podľa ktorého
(v podstate) je taký postup možný v prípade kvalitatívnej odlíšiteľnosti priznania a oľutovania skutku
obvineným na jednej strane a uľahčením meritórneho rozhodnutia vykonaním vyhlásenia o vine podľa
§ 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. poriadku na druhej strane. V prejednávanej veci pritom obžalovaný
spáchanie skutku priznával a ľutoval už od prípravného konania a opakovane tak učinil aj na hlavnom
pojednávaní, pričom navyše urobil aj vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, čím
nepochybne uľahčil postup súdu pri rozhodovaní o podanej obžalobe. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti,
súd pričítal obžalovanému, že spáchal viac trestných činov, keďže súd ukladal úhrnný trest bez použitia
asperačnej zásady, ktorá má vplyv na hornú hranicu trestnej sadzby, a preto použitiu tejto priťažujúcej
okolnosti nebránila zásada zákazu dvojitého pričítania [§ 37 písm. h). Tr. zákona], a že obžalovaný už bol
za trestný čin odsúdený [§ 37 písm. m) Tr. zákona], keďže v registri trestov má záznamy aj o troch dosiaľ
nezahladených odsúdeniach za trestné činy spáchané pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej
činnosti. Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak aj konkrétna trestná
sadzba po postupe podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona v danom prípade predstavovala 3 roky až 8 rokov
odňatia slobody.
Po zvážení všetkých okolností prípadu súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch
rokov, teda na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takýto trest považuje
súd prvého stupňa za dostatočný a primeraný závažnosti spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný,
vedomýsi,ževediemotorovévozidlovčaseuloženéhozákazutakejčinnosti,sasnažiluniknúťpolicajnej
hliadke a pri tom svojim motorovým vozidlom atakoval služobné vozidlo polície, na ktorom spôsobil
materiálnu škodu bez poškodenia zdravia zasahujúcich príslušníkov polície. Súd vzal do úvahy aj
skutočnosť, že obžalovaný teraz súdenú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, kde mu tak hrozí premena dvojročného (pôvodne podmienečného) trestu odňatia slobody,
ďalej že obžalovaný pred jeho vzatím do väzby pracoval a zabezpečoval svoju rodinu so štyrmi
maloletými deťmi, tiež v podstate pozitívnu správu o povesti obžalovaného podanú obcou Egreš
a napokon aj to, že dosiaľ posledný záznam o priestupku obžalovaného je spred piatich rokov (celkovo
má záznam o piatich priestupkoch). Na druhej strane, vzhľadom na to, že trest bol ukladaný (aj) za zločin
(útoku na verejného činiteľa) a vzhľadom na väčšie množstvo predchádzajúcich odsúdení obžalovaného
(v odpise registra trestov má 6 záznamov), pričom až trikrát sa už dopustil trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia (spočívajúceho vo vedení motorového vozidla v čase uloženého zákazu takej
činnosti), súd obžalovanému mimoriadne neznížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby za analogickej aplikácie § 39 ods. 4 Tr. zákona (s ohľadom na jeho vyhlásenie o vine).
Keďže obžalovaný teraz súdenú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
(trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/19/2023 zo 16.2.2023, právoplatným 2.3.2023, ktorým
mu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 54 mesiacov), súd ukladal trest
nevyhnutne ako trest nepodmienečný (§ 49 ods. 2 Tr. zákona). Keďže obžalovaný zároveň v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním teraz súdeného skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin (krádež a marenie výkonu úradného rozhodnutia, za čom mu bol rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 5T/130/2019 z 12.12.2019 uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní jeden rok, ktorý vykonal 31.7.2020) súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia [§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona].
Obžalovaný sa v teraz prejednávanej veci dopustil aj trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia tým, že viedol motorové vozidlo napriek tomu, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
3T/19/2023 zo 16.2.2023, právoplatným dňa 02.03.2023, mu bol uložený zákaz činnosti riadiť motorové
vozidlá na dobu sedem rokov, súd mu preto v tejto veci taktiež uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá, a to (vzhľadom až na tri predchádzajúce tresty zákazu činnosti) vo výmere (až) osem rokov.
Vychádzajúc z uvedených skutočností považuje okresný súdu uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní tri roky, spolu s uloženým trestom zákazu činnosti v trvaní osem rokov, za spôsobilý
na naplnenie funkcie individuálnej prevencie trestu v zmysle výchovného pôsobenia na obžalovaného,
aby sa v budúcnosti už trestnej činnosti nedopúšťal, ako aj funkcie generálnej prevencie trestu v zmysle
odradenia iných od páchania obdobnej trestnej činnosti. Zároveň platí, najmä pokiaľ ide o trest zákazu
činnosti, že v danom prípade do popredia vystupuje aj represívna funkcia trestu v zmysle ochrany
spoločnosti pred ďalšou (obdobnou) trestnou činnosťou obžalovaného.
Nárok na náhradu škody v tomto konaní nebol uplatnený, preto súd o tejto otázke nerozhodoval.
Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.