Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010130
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824010130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

A. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. š písm.
c/ Trestného zákona, s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 18.06.2024 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX, XXX XX D., slobodný, živnostník, na
slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 16.10.2022 okolo 12:40 hod. v obci C., v miestnom pohostinstve, po predchádzajúcej slovnej hádke,
sotil do poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorého približný vek mu bol známy, v dôsledku čoho
poškodený spadol na zadnú časť tela, na chrbát, čím mu spôsobil zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti
s dobou liečenia 4 mesiace,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe (osoba vyššieho veku) a spôsobil
ním ťažkú ujmu na zdraví,
- sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona,
s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného

zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 2 (dva) roky.Podľa§51ods.1,ods.4písm.g/Trestnéhozákonasúdukladáobžalovanémuobmedzenie-podrobiťsa
v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom, programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto
pobytu obžalovaného.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému:
E. F., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom C. XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Peter Belica,
advokát so sídlom v M. R. Štefánika 36, Martin, IČO: 37 927 001, škodu vo výške 5.369,21 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 05.03.2024 na A. A. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom

na ust. § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný sa na súdom nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal
o vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti.

S poukazom na žiadosť obžalovaného, súd vykonal podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Splnomocnenec poškodeného sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške

291,50 eur, čo sú náklady spojené s rehabilitáciou, vo výške 718,11 eur, čo sú náklady spojené
s ošetrovaním a zdravotnými pomôckami a vo výške 4.359,60 eur, čo je bolestné v zmysle bodového
hodnotenia.

Súd podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku

prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol, že skutok, tak, ako je
kvalifikovaný v uznesení o vznesení obvinenia spáchal. Uviedol, že toho dňa videl poškodeného, ako
ide na bicykli smerom od kostola. Bolo okolo obeda a on sedel na lavičke pred krčmou. V tom čase vypil
jedno poldeci borovičky a jedno pivo. Ako šiel poškodený okolo neho, tak mu povedal, čo zazerá. On
mu odpovedal, že on má čo najmenej zazerať. Poškodený sa na bicykli otočil, prišiel ku nemu a začal

búchať päsťou po stole. Nadával mu pritom do sopliakov. Následne sa na bicykli pohol a spadol na bok
na zem. Chcel mu pomôcť postaviť sa, ale poškodený ho na zemi kopol, tak ho nechal tak. Poškodený
sa zo zeme postavil a šiel do krčmy. Pritom vravel, aby volali policajtov. Potom, ako poškodený vošiel do
krčmy, zobral jeho bicykel a hodil mu ho za plot. Keď vyšiel poškodený von z krčmy a pýtal sa ho, kde má
bicykel, tak mu povedal, že ho zahodil za plot. Uviedol, že si pamätá, ako sa následne s poškodeným

v krčme hádal. Obaja si navzájom vulgárne nadávali a v ňom vzkypela zlosť, tak ako sedel poškodený
na lavičke, tak do neho strčil rukou. On v tom čase stál medzi dverami. Ako ho udrel, tak sa poškodený
zošmykol z lavice a spadol na zem, na ľavý bok. Potom videl, ako ho E. H. a I. I. dvíhajú zo zeme. On
sa otočil a šiel domov. Vyjadril sa, že ak mu aj spôsobil zranenie, tak to nebolo úmyselné z jeho strany.
V prípade, ak by sa preukázalo, že zranenie mu spôsobil on, tak škodu v plnej miere uhradí.

So súhlasom prokurátora, súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného E. F. z prípravného
konania, kde uviedol, že dňa 06.10.2022 si bol kúpiť cigarety do krčmy. Pred krčmou sedel obžalovaný.
Ako si kúpil cigarety, tak vošiel obžalovaný do krčmy. Keďže nevedel nájsť bicykel, tak sa do krčmy vrátil
a opýtal sa obžalovaného, ktorý predtým sedel pred krčmou, kde mu dal bicykel. Tento mu povedal,

že mu ho prehodil za plot do susedov. Obžalovaný mu začal nadávať a buchol do neho, na čo on spadol
na zem, z ktorej sa nevedel zdvihnúť. Preto poprosil krčmára, aby mu zavolal sanitku, lebo sa nedokáže
postaviť. Krčmár povedal dvom chlapcom, aby ho vyšikovali na dvor. Tam ich prosil, aby ho zaviezli
domov. Spočiatku nechceli, ale potom ho odviezli domov, kde volali jeho bratovi. Ten bol opitý a tak prišla
jeho žena. To bolo v čase, keď už bol na dvore. Táto mu zavolala sanitku, lebo sa už nevedel ani pohnúť.Čo sa dialo v sanitke, to si nepamätal. Zrejme utrpel šok. Následkom pádu utrpel zlomeninu krčka, ktorý
mu menili. Bez palíc sa nedokáže pohybovať.
So súhlasom prokurátora, súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedka E. J. z prípravného konania, kde

uviedol,žetohodňapracovalvpohostinstve,ktoréhojeajmajiteľom.Okoloobedaprišieldopohostinstva
poškodený, ktorý si objednal stock a sadol si za stôl. On odišiel v tom čase do skladových priestorov,
kde počul po chvíli nejakú hádku. Keď prišiel, tak videl sedieť na lavičke pri stole poškodeného, ktorý
mu povedal, že ho sotil A.. Na to povedal obžalovanému, aby sa nehádali. Poškodený mu vravel, že
sa nemôže postaviť na nohu. Povedal mu, že mu zoženie nejaký odvoz domov. Medzitým prišli do

pohostinstva dvaja mladí chlapci a to H. a I., ktorých sa opýtal, či poškodeného neodvezú domov. Obaja
súhlasili, zobrali ho pod pazuchy a pomohli mu nasadnúť do vozidla. Keď sa vrátili, tak mu povedali, že
mu zavolali sanitku. Vyjadril sa, že on osobne nevidel, že by bol obžalovaný poškodeného sotil. Nakoľko
sa v tom čase nachádzal v zadných priestoroch pohostinstva. Na obžalovanom videl, že má vypité, ale
u neho nepil, v takom stave prišiel do pohostinstva.

So súhlasom prokurátora, súd prečítal výpoveď svedka E. H. z prípravného konania, kde uviedol, že toho
dňa prišiel do pohostinstva spolu s kamarátom a chceli si dať kávu. Ako stáli pri pulte, tak počuli, ako sa
obžalovaný spolu s poškodeným hádajú. Ich hádku si nevšímali. Po chvíli počul niekoho spadnúť a keď
sa otočil, tak videl poškodeného ležať na zemi. Obžalovaný stál nad ním a niečo mu hovoril. Poškodený
sa snažil zdvihnúť zo zeme, čo sa mu nepodarilo a tak prišiel k nemu a pomohol mu postaviť sa. Vtedy

mu poškodený povedal, že sa nemôže postaviť, lebo mu vykrútil nohu. Chcel ísť von, kde mu ponúkol
odvoz domov. Spoločne s kamarátom I. ho za pomoci tzv. stoličky z rúk odniesli do auta a odviezli
ho domov, kde však nikto nebol. Preto šiel pre brata poškodeného, kde z domu vyšla jeho žena, teda
švagriná poškodeného, ktorej povedal, čo sa stalo a ona šla domov za poškodeným. Následne potom
zavolal RZP a odišiel preč.

So súhlasom prokurátora, súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne K. L. A. z prípravného konania,
kde uviedla, že niekedy v mesiaci október 2022, kedy ešte zastávala funkciu M. N. C., jej zavolala L.
L. a povedala jej, že dňa 16.10.2022 mali jej otca niekde pred pohostinstvom napadnúť a spôsobiť mu
zlomeninu stehenného krčka. Po prezretí kamerového záznamu zistila, že v čase okolo 12:56 prišiel

k pohostinstvu na bicykli poškodený. Bicykel oprel o budovu a šiel do pohostinstva. V tom čase sa pred
pohostinstvom nachádzala jedna osoba, ktorá bola oblečená v čiernej mikine a v teplákoch. Táto osoba
zobrala bicykel, previezla sa na ňom pred pohostinstvom a odišla na ňom, smerom na hlavnú cestu. Na
zábere bolo vidno, že oprela bicykel za autobusovú zastávku a vrátila sa pešo späť k pohostinstvu. V tom
čase vyšiel z pohostinstva aj poškodený. Chvíľu sa s tou osobou rozprávali, pričom táto osoba ukazovala

rukou smerom na hlavnú cestu, kde sa aj poškodený vybral, ale po chvíli sa vrátil späť. Vošiel dnu do
pohostinstva, pričom mohlo byť okolo 13:15. Pred pohostinstvom bolo dosť veľa ľudí, keďže bolo pekne.
V čase okolo 13:40 prišlo pred pohostinstvo malé osobné auto tmavej farby. Po cca 3 minútach vyšli
z pohostinstva tri osoby, ktoré šikovali, resp. podopierali poškodeného. Tento nastúpil do vozidla a toto
sa pohlo smerom k obecnému úradu. Uviedla, že sa snažila zistiť viac informácií, kde sa dozvedela, že

poškodený má s obžalovaným dlhodobé a pretrvávajúce rodinné problémy.

So súhlasom prokurátora súd prečítal výpoveď svedkyne I. I. H. z prípravného konania, kde uviedla,
že z rozprávania poškodeného, ktorý je jej otcom vie o konflikte a fyzickom napadnutí zo strany
obžalovaného. Uviedla, že otec chodí stále o barlách, do vtedy bol úplne samostatný. Nosil len paličku

kvôli Bercovým vredom. Po tom incidente až do januára 2023 bol otec u sestry a potom sa vrátil s mamou
domov. Na lekárske ošetrenie už nezájde sám, potrebuje doprovod a stále musí používať barly.

So súhlasom prokurátora, súd prečítal znalecký posudok č. X/XXXX znalca MUDr. Milana Kanianskeho
a doplnok k znaleckému posudku č. 33/2023, zo záverov ktorých vyplynulo, že poškodený utrpel

dňa 16.10.2022 pri incidente v obci C. zlomeninu krčku ľavej stehennej kosti, ktoré poranenie vzniká
najčastejšie pasívnym mechanizmom- pádom pohybujúceho sa tela na zem. Týmto mechanizmom
vznikajú zlomeniny krčku stehennej kosti u starších ľudí v 6 a 7 decenniu, kedy sú prítomné
predisponujúce faktory, ako celková osteoporóza, kostné zmeny v mieste krčka stehennej kosti ako
prejav pokračujúceho starnutia so stenčením kostnej kortikalis. U starších ľudí vtedy stačí k vzniku

zlomeniny len malé násilie, napr. pád po zakopnutí, posotení, pošmyknutí a pod. Zlomenina môže
vzniknúť pádom priamo na bedro, alebo rotáciou tela okolo zaťaženej nohy. Objektívne nálezy
zodpovedajú mechanizmu vzniku zranení ako uvádza poškodený, teda posotením s následným pádom
na bok. Dĺžka hojenia vrátane rehabilitácie je štandardne 4 mesiace. Doba hospitalizácie trvala od16.10.2022 do 26.10.2022. Doba liečenia trvala od 16.10.2022. Keďže o jej skončení nemal lekárske
správy, stanovil ju na 4 mesiace, čo je bežná doba liečenia po aplikácii náhrady bedrového kĺbu po
zlomenine krčku stehennej kosti. Znalec ohodnotil zranenia poškodeného na 270 bodov, pričom hodnota

jedného bodu je 24,22 eur. Poškodený bol obmedzený v bežných denných a pracovných aktivitách po
dobu najmenej 3 mesiacov, pre nutnosť odľahčovania operovanej končatiny a chôdzu s barlami. Bol
obmedzený bolestivosťou v poranenom kĺbe po úraze aj po operácii po dobu najmenej 3 týždňov. Musel
sa podrobiť operačnému zákroku - výmene bedrového kĺbu za umelý, následnej rehabilitácii po dobu
najmenej4mesiacov.Zraneniazanechajútrvalénásledkyvzmyslezhoršeniachôdzeapohyblivosticelej

ľavej dolnej končatiny. V dôsledku výmeny kĺbu sa dá predpokladať zníženie pracovnej schopnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to trestného
oznámenia s prílohami, splnomocnenia, žiadosti o náhradu škody, lekárskych správ, odpisu RT, výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správy obce C., správy VšZP, správy sociálnej poisťovne,
správy ÚPSVaR, správy HNsP Trstená, psychiatrické oddelenie, správy OR PZ Dolný Kubíne, oddelenie

dokladov.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona,
s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublížil
na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe (osoba vyššieho veku) a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto dopustil fyzicky
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným

v obžalobe. Obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania nepopieral, že by nebolo došlo
medzi ním a poškodeným k fyzickému kontaktu, keďže sa vyjadril, že v ňom vzkypela zlosť a strčil do
poškodeného rukou. Ako ho udrel, tak sa poškodený zošmykol z lavice a spadol na zem, na ľavý
bok. Priamym svedkom tohto incidentu okrem poškodeného nebol nikto, avšak z výpovedí svedkov E.
J. a E. H. vyplynulo, že počuli hádku medzi obžalovaným a poškodeným a v podstate obaja videli len

následok posotenia a to ležiaceho poškodeného na zemi. Tvrdenie obžalovaného, že poškodený ešte
pred konfliktom v pohostinstve spadol z bicykla na zem, bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne K. L. A.,
ktorá ako starostka obce mala k dispozícii kamerové záznamy, z ktorých nevyplynuli skutočnosti tvrdené
obžalovaným o páde poškodeného z bicykla.

S poukazom na tieto skutočnosti, keďže súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, tohto uznal
za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona, s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Už Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje
princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými
záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti
medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu

zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté
mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu
podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje
najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné

vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším
princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie -
ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržaťprincíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické
východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny
ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv.

exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa
účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať
rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom

trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu
sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ
trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie
je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu
sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby
nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a

teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako
bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým
trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného
činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím

nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť
dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V
zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ
trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah
štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých

okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne
vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len
v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia
spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac

rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný
trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ
oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť
(bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,

keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje

naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme
individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob
spáchaniačinuajehonásledok,mierazavinenia,pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,

osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa
a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného,
jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a podobne, ako i individuálne
posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o
vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku,

na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich
vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností
prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol
o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v
ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania,

indukcia, dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania,
aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka
primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.Súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
následne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti

a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného,
ktorý bol doteraz jeden krát súdom trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie
sp. zn. 4T/29/2017 zo dňa 06.09.2017, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov,
s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 18 mesiacov, v ktorom sa dňa 20.05.2019

osvedčil. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva,
že na obžalovaného sú do 06.03.2024 evidované 3 priestupky, a to dva na úseku dopravy a jeden proti
občianskemu spolunažívaniu. Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplývajú negatívne skutočnosti.
U obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona Bola u neho
zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.

U obžalovaného bola zistená prevaha priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Trestná sadzba pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona je dva až päť rokov.

Postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona sa zvýšila dolná hranica o osem mesiacov, čiže súd

ukladal trest v sadzbe, kde bola dolná hranica trestnej sadzby 32 mesiacov.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov.

Zároveň po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého
trestu bol zo strany súdu vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 51 ods. 1 Trestného
zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a preto bol výkon uloženého trestu
odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a
stanovenia skúšobnej doby na 2 roky.

Súd má za to, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu
odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu. Ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému by bolo podľa názoru súdu neprimerane prísne a jeho nápravu možno dosiahnuť, resp.
zabezpečiť aj bez jeho priameho výkonu. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby, ktorá

bola stanovená na dobu 3 rokov, spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa
dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu. Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovaného
mu bolo tiež v skúšobnej dobe uložené obmedzenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa v skúšobnej
dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku, alebo inému výchovnému programu.

Vzhľadom na to, že poškodený riadne zdokladoval svoj nárok na náhradu škody, súd podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému E. F., škodu vo výške
5.369,21 eur.

O zvyšku nároku poškodeného, s ktorým sa pripojil k trestnému konaniu až na hlavnom pojednávaní,
súd nerozhodoval, nakoľko nesplnil podmienku pripojenia sa s nárokom na náhradu škody do ukončenia
vyšetrovania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.

1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.