Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124207812
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124207812.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a D.
E. C., nar. XX.XX.XXXX, obe deti trvale bytom ako otec, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka E. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. G. XXXX/XX, H., zastúpená AK I. s. r. o., so sídlom Hlavná 44,
Trnava, IČO: 54 980 682, a otec D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX, o návrhu matky na vydanie

neodkladného opatrenia počas konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

A. Maloletá A. B. sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky.

L. C., ktorý nevykonáva v týždni osobnú starostlivosť k maloletému D. E., je oprávnený telefonicky

kontaktovať maloleté dieťa v pondelok a v stredu, vždy v čase o 19:00 hod. o dĺžke rozhovoru
s maloletým dieťaťom do 15 minút, pri rešpektovaní záujmu dieťaťa k dĺžke hovoru.

Rodič, ktorý vykonáva v kalendárnom týždni osobnú starostlivosť k maloletému D. E., je povinný
technicky zabezpečiť a umožniť telefonický rozhovor druhého rodiča a maloletého dieťaťa.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27P/41/2022 – 24 zo dňa 14.09.2022
v dotknutej časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.

III. Obmedzuje sa trvanie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 40P/38/2024 o návrhu matky na zmenu výchovného prostredia

k maloletým deťom.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2024 sa matka domáha vydania neodkladného opatrenia,
ktorým súd obe maloleté deti dočasne zverí do jej výlučnej osobnej starostlivosti, upraví povinnosť otca
prispievať na výživu maloletej A. B. výživným v sume 160 eur mesačne a na maloletého D. E. výživným

v sume 150 eur mesačne. Zároveň matka navrhla dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi:
u maloletého D. E. navrhla každý párny víkend v mesiaci od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00
hod, každý utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý štvrtok v nepárnom týždni od 15:00 hod. do 18:00
hod. s tým, že si maloletého otec prevezme na začiatku styku v školskom zariadení a odovzdá matke
v mieste jej bydliska v čase skončenia styku; u maloletej A. B. navrhla matka na zváženie súdu upraviť
styknakaždýštvrtokvnepárnomtýždniod15:00hod.do18:00hod.stým,žesiotecmaloletú prevezme

na začiatku styku v školskom zariadení a odovzdá matke v mieste jej bydliska v čase skončenia styku.2. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že pred tunajším súdom sa pod
sp. zn. 40P/38/2024 vedie na návrh matky konanie vo veci samej o zmenu výchovného prostredia;
zmenu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na výlučnú osobnú starostlivosť matky u oboch

maloletých detí. Vo veci doposiaľ nebolo meritórne rozhodnuté, pojednávanie dňa 20.09.2024 bolo
odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. V uvedenom konaní bol zisťovaný
názor oboch maloletých detí, ktoré nesúhlasili s oboznámením ich názoru rodičom, preto súd iba stručne
a parciálne vyjadril názor maloletých detí na situáciu v rodine a súčasne vyjadril predbežné právne
posúdenie veci. Najskôr súd položil obom rodičom otázku, či by súhlasili s tým, že by boli maloleté deti

v starostlivosti rozdelené. Obaja rodičia odpovedali: „nie“. Z oboznamovania súdom vyplynulo, že sa
maloletá A. B. u otca necíti komfortne, naopak pociťuje značný diskomfort, bola u nej zaznamenaná
plačlivosť a to aj vo vzťahu ku kamarátkam a tiež aj k nepochopeniu zo strany otca, ktorý jej nadával a
bagatelizuje jej problémy, maloletá zo strany otca pociťuje krivdu, otec po nej kričí, dohovára jej, bola
tu zistená nedôvera, preferencia jej mladšieho brata otcom, nerovnaké zaobchádzanie (aj vo vzťahu k
darčekom). Otec jej povedal, aby mu zmizla z očí a u maloletej boli zaznamenané suicidálne myšlienky.

Matka navrhuje, aby súd vychádzal zo zisteného názoru oboch detí v celom kontexte tak, ako je známy
súdu. Vo vzťahu k šikane maloletej, otec skutočne situáciu bagatelizuje, čo je zrejmé aj zo zápisnice z
informatívneho stretnutia rodičov na súde dňa 15.07.2024, kedy sa otec vyjadril, že si nemyslí, že by bola
maloletá šikanovaná, že to riešil s rodičmi, že maloletá sa nenechá, keď je problém, že to dá patrične
najavo. Uviedol, že dievčence si jeden mesiac liezli do vlasov (s dôvetkom na tam prítomné ženy, že

to poznajú ... zrejmé zo zvukového záznamu zo stretnutia v rámci modelu Cochem) a potom po pár
mesiacoch chodia von. Otec teda úplne inak vníma prežívanie maloletej, resp. nechápe jej prežívanie
a najmä mu neprikladá váhu. Situácia bola obzvlášť vážna, intervenovala školská psychologička,
vykonávalisaopatreniavškoleanajmäotejtosituácii(sadomnievame)hovorilamaloletáajpredsúdom.
Je samozrejmé, že maloletú takýto prístup zo strany otca zraňuje, je nepochopená a tak sa potom

aj v prítomnosti otca cíti. U maloletého D. bola zaznamenaná neistota vo vyjadreniach, minimalizoval
vlastné pocity, orientoval sa na sestru, bojí sa, že aj na neho bude otec kričať, hoci sa to ešte nestalo ...
maloleté deti boli na súd za účelom zisťovania ich názoru, privedené otcom (pohovor bol vykonaný dňa
12.08.2024, t. j. v pondelok v nepárnom týždni, t. j. otec mal obe deti vo svojej starostlivosti od piatku
09.08.2024 až do nasledujúceho piatku). S oboma deťmi bol teda v bezprostrednom kontakte pred ich

privedením na súd otec. Na túto skutočnosť poukazuje v kontexte tvrdenia otca, že deti by mali byť / boli
matkou zmanipulované. Toto tvrdenie nie je ničím podložené, je v polohe tzv. univerzálneho argumentu
rodiča, ktorý nie je spokojný a nesúhlasí s tým, ako sa jeho dieťa vyjadrilo. V tomto smere otec opomína,
že názor dieťa sa zisťuje aj na neverbálnej úrovni a súčasne sa hodnotí ako celok v kontexte celého
vyjadrenia a nie iba v smere verbalizácie jednej alebo pár odpovedí. Obom deťom boli odovzdané letáky

o ich participačných právach, ktoré dostali rodičia na informatívnom stretnutí dňa 15.07.2024 za účelom
ich doručenia deťom. Maloleté deti tak mali možnosť si o svojich právach prečítať a aj o tom, akú váhu
má nimi vyjadrený názor, čiže prečítali si leták orientovaný na dve roviny: informovanie o prebiehajúcom
konaní a zisťovanie názoru. Účelom zisťovania názoru maloletého dieťaťa je identifikovať jeho priania
a názory, na ktoré súd následne pri rozhodovaní vo veci prihliada (povinne zo zákona). Takto v rámci

participácie dieťaťa v konaní pred súdom má dieťa právo na to, aby bol jeho názor v konaní zistený.
Dieťa má (teda nepochybne) právo na zohľadnenie jeho názoru. Následne súd rozhoduje v kontexte
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. U oboch detí takto boli zisťované ich názory a priania, ktoré
súdu primerane svojmu veku, vyspelosti formulovali a súdu sú v celom zistenom rozsahu známe. Súd
v rámci predbežného právneho posúdenia konštatoval, že u maloletej A. je návrh matky dôvodný, t. j.

zverenie do starostlivosti matky, o čom nemôže byť vedená diskusia. Z uvedeného matka uzatvára, že
názor maloletej bol jednoznačný a okolnosti, ktoré popisovala, vážne. Matka mala vedomosť o možných
suicidálnych myšlienkach maloletej v súvislosti so šikanou, ktorú zažívala maloletá v škole, ktorá sa
však doriešila. Maloletá v tom čase navštevovala aj školskú psychologičku. O tom, že by mala maloletá
tieto myšlienky aj následne, resp. že by u nej pretrvávali, sa matka dozvedela až na pojednávaní dňa

20.09.2024 a je si vedomá toho, že maloletá v tomto smere bude potrebovať odbornú intervenciu. Aj
vzhľadom k uvedenému a aj poznajúc svoje deti, ich citlivosť a prežívanie, je matka presvedčená, že
obzvlášť stav maloletej A. je alarmujúci a zotrvanie maloletej v terajšom režime je nielen neprijateľné /
neudržateľné, ale najmä rizikové a teda nebezpečné. Suicidálne myšlienky súvisia so signifikantnou
duševnou nepohodou človeka, sú aj príznakom depresie. Maloletá sa objektívne necíti dobre, nie je

spokojná, šťastná. Má za to, že je prístupom otca a celkovým nezáujmom o jej osobu a nepohodou
v domácnosti otca doslovne traumatizovaná. Maloletá je pubertálna, prechádza si ťažkým a súčasne
krehkým obdobím, potrebuje, aby bola videná, počutá, vnímaná, inými slovami ľúbená. Takto potreby
maloletej s ohľadom na oboznámené súdom, saturuje matka a jej výchovné prostredie. Tohto sa jej uotca nedostáva, čo maloletú frustruje. Nie je vôbec vhodné a prípustné, aby maloletá žila v strachu,
pocite krivdy, neistoty, nešťastne. Maloletej bude poskytnuté poradenstvo, ale potrebuje akútne pomoc
zmenou režimu starostlivosti, tak bude k jej potrebám a prežívaniu pristúpené citlivo. Právo rodiča

na starostlivosť o dieťa / kontakt s dieťaťom nemôže byť nadradené právam dieťaťa. Otec jednak
bagatelizuje problémy maloletej (záver psychologičky Krajského súdu v Trnave, jednak zrejmé aj z
prístupu otca na informatívnom stretnutí rodičov a tiež aj na pojednávaní, jednak nie je objektívne
vyladený na frekvenciu potrieb maloletej a preferuje maloletého D.. Otec súčasne na pojednávaní dňa
20.09.2024 nemal ani náznak záujmu o dohodu, ktorou by sa zasiahlo do režimu striedavej osobnej

starostlivosti. Je potrebné prihliadať na (ne)ochotu každého z rodičov reagovať na situáciu v rodine.
Tiež je zrejmá nemožnosť riešiť vec dohodou, otec doslovne nepristúpil k zistenému stavu maloletej
A. a akútnosti situácie ani minimálnou časťou konštruktívne a vec „odsunul“ návrhom na vykonanie
znaleckého dokazovania. V prípade, ak by súd nezasiahol do situácie v rodine neodkladným opatrením,
matka sa obáva rozvinutia sebedeštrukčného správania sa maloletej. Režim striedania je pre maloletú
nevyhovujúci, vylúčený a ako sme už uviedli, potenciálnym rizikom. Má za to, že v súčasnosti sú život,

zdravie, zdravý vývin u maloletej bezprostredne ohrozené.
Vo vzťahu k maloletému D. sú jeho priania (podľa oboznámenia súdom) formulované veľmi neisto,
avšak opakovane zistený (aj pri prešetrení pomerov v domácnosti otca) je veľmi úzky citový vzťah
a naviazanie medzi súrodencami. Z vyjadrenia psychologičky Krajského súdu v Trnave vyplýva, že
maloletý sa orientuje na sestru a obaja rodičia sa vyjadrili, že nie sú za vzájomné oddelenie detí.

Matka vníma situáciu nasledovne: maloletý D. si nevie predstaviť byť u otca bez svojej sestry, k otcovi
sa zo začiatku veľmi tešil, čo sa postupne menilo / nastavenie maloletého pred striedaním bývalo
čoraz viac negatívne, obáva sa, že otec bude „hučať“. Otec s maloletým spával dva roky v jednej
posteli, maloletá A. bola tým pádom izolovaná, odstrčená. Maloletý otcovi sám povedal, že nemôže
kvôli zákazu od lekárky hrať futbal, aj tak ho otec dotlačil na tréning a povedal mu, že keď vydržal

tréning, tak vydrží aj zápas. V ostatnom období sa maloletý na otca nepýta, k otcovi sa neteší. Obe
deti nemôžu byť pred otcom a u otca slobodné a formulovať svoje názory, priania, pretože ich následne
za to verbálne atakuje, prípadne nevhodne konfrontuje. Matka sa snaží deťom poskytovať láskavé
prostredie, primerané aktivity a rovnaký prístup voči obom deťom. Tiež bolo zistené, že starostlivosť
o maloletého D. v domácnosti otca nahrádzala v rámci ranného režimu, keď už bol otec v práci (čiže

budenie, dohliadnutie na obliekanie, zobratie vecí, odchod do školy, ...) maloletá A.. To, že otec ráno
- keď sa deti budia, vykonávajú ranné úkony a idú do školy - nie je doma, vyplýva aj z vyjadrenia
otca na informatívnom stretnutí rodičov dňa 15.07.2024. Tento nevhodný a neakceptovateľný režim už
namietali, napriek tomu sa nezmenil ani v prebiehajúcom školskom roku. Tiež bol odborným lekárom
(detskou kardiologičkou) maloletému pozastavený tréning / športovanie, o čom otec vedomosť má

a minulý týždeň otec maloletého aj napriek tomu vodil. Otec tak nereflektuje ani na fyzické zdravie
svojho dieťaťa a maloletého vystavuje neprimeranej námahe, keď nie je jeho diagnostika ukončená,
hazarduje so zdravím maloletého. Z lekárskeho nálezu, ktorý predkladáme, zo dňa 08.07.2024 vyplýva:
„Pacient aktívne športuje. Športovanie sme dočasne pozastavili do upresnenia diagnózy.“ Pri tomto
vyšetrení bol otec prítomný. Pre naviazanosť maloletého D. na svoju sestru, objektívnu nemožnosť

zabezpečiť ranný režim maloletého počas pracovného týždňa, ak by u otca nebola v tom čase maloletá
A., nerešpektovanie odporúčania odborného lekára vo vzťahu k športovej činnosti, máme za to, že ani
maloletý D. nemôže zotrvať v platnom režime starostlivosti a lepšie by jeho potrebám vyhovoval režim
starostlivosti u matky, jeho prežívanie je u otca vystavené tiež riziku nepochopenia, nie je v kontakte
s otcom slobodný, vyjadruje sa neisto, čo signalizuje strach, absencia sestry by mohla mať obzvlášť

negatívny dopad na psychiku maloletého. Maloleté deti majú obrovský strach z konfrontácie zo strany
otca ohľadom nimi vyjadrených názorov pri kontakte s otcom. Matka súčasne si je plne vedomá potreby
kontaktu (najmä u maloletého D.) s otcom a preto navrhla upraviť styk. Eliminoval by sa tak aj ranný
režim maloletého u otca počas pracovného týždňa. Keďže komplexne nepozná názory maloletých detí
prezentované pred súdom, ponecháva konkrétnu úpravu styku na posúdení súdom, t. j. či je upravenie

styku otca k maloletej A. vhodné a bezpečné pre maloletú. Matka preto navrhuje poobedný interval,
keďže nemá tendenciu maloletú od otca strániť, resp. nerešpektovať rodičovské práva otca. Vo vzťahu
k výživnému otca na maloleté deti navrhla matka uložiť otcovi povinnosť podieľať sa bez vykonania
dokazovania v tzv. nevyhnutnej miere na výžive maloletých detí sumou vo výške celkovo 300,- eur (vo
veci samej by sa pre prípad zverenia maloletých detí do starostlivosti matky v tomto smere vykonalo

riadne dokazovanie a zákonne by sa otcovi určila vyživovacia povinnosť v rozhodnom období).

3. Súd za účelom rozhodnutia o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia sa oboznámil
s podaným návrhom vo veci samej a spisovým materiálom tunajšieho súdu vedeným pod sp. zn.40P/38/2024, tiež spisovým materiálom sp. zn. 27P/41/2022 o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, vyžiadal si správy zo Základnej školy J.
Palárika v Majcichove k obom maloletým deťom (účastníkmi uvádzané aktívne aj pasívne šikanovanie

u maloletej A. B.) a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 27P/41/2022 – 24 zo dňa 14.09.2022 má súd preukázaný
rozvod manželstva rodičov maloletých detí a schválenie dohody rodičov v časti úpravy ich práv
a povinností k maloletými deťom na čas po rozvode, keď rodičia sa dohodli na zverení maloletých detí

do ich striedavej osobnej starostlivosti s tým, že otec zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti v rámci
bežného roka každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18:00 hod. do nasledujúceho
piatku do 18:00 hod. a matka každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18:00 hod.
do nasledujúceho piatku do 18:00 hod. Výživné sa na dobu trvania striedavej osobnej starostlivosti
neurčovalo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.09.2022.

5. Zo spisového materiálu Okresného súdu Trnava vedeného pod sp. zn. 40P/38/2024 mal súd
preukázané, že aktuálne prebieha konanie o návrhu matky na zmenu výchovného prostredia oboch
maloletých detí, v ktorom sa matka domáha zmeny starostlivosti zo striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov na svoju výlučnú osobnú starostlivosť k obom maloletým deťom, s navrhovanou úpravou
určenia výživného zo strany povinného otca na maloletú A. B. v sume 230 eur mesačne a na maloletého

D. v sume 190 eur mesačne, a s navrhovanou úpravou styku otca s maloletými deťmi každý nepárny
týždeň v roku od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., alt. podľa dohody rodičov. V konaní
bol zisťovaný názor maloletých detí a pojednávanie dňa 20.09.2024 odročené na neurčito za účelom
nariadenia znaleckého dokazovania a nadviazania spolupráce účastníkov so subjektom vhodných na
poskytnutie odborného poradenstva na sanáciu vzťahu otec – dcéra a zlepšenia vzájomnej komunikácie

rodičov.

6. Zo správ vypracovaných triednymi učiteľkami maloletých detí v Základnej škole E. I. J. zo dňa
04.10.2024 a 07.10.2024 vyplýva, že maloletý D. E. je v škole šťastný, hravý, usmiaty, dosahuje výborné
výsledky na vyučovaní. Chodí riadne pripravený na vyučovanie, plní si školské povinnosti. Je aktívny,

učivu rozumie, pracuje s minimálnymi chybami. Medzi rovesníkmi pôsobí vyrovnane, bez konfliktov, má
kamarátov, spolužiaci ho majú radi. Spolupráca s rodičmi je na bežnej úrovni, viac komunikuje triedna
učiteľka s matkou. V posudku na maloletú A. B. sa uvádza, že maloletá chodí do školy čisto a vkusne
oblečená, pripravuje sa na vyučovanie, vyučovací proces nenarúša, nemá aktívnu ani pasívnu účasť na
šikanovaní. Na konci roka prospela s vyznamenaním.

7. Z vyjadrenia procesného opatrovníka maloletých detí, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
zo dňa 10.10.2024 vyplýva, že s rodinou bude spolupracovať odborný tím Centra pre deti a rodiny
Pečeňady, sociálny pracovník a psychológ. Spoluprácu prijali obe strany dobrovoľne o rozsahu 10 hodín
priamej práce s rodinou. Do spolupráce budú zapojení rodičia aj maloleté deti, za účelom napravenia

rodičovskej komunikácie a zlepšenia vzťahu otec – maloletá dcéra.

8. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „C.m.p.“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

9. Podľa § 361 C.m.p., súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

10. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa článku 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie
ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri
ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní
neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je

nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom
inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých
by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého

z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté
dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého
dieťaťa.

17. Po oboznámení sa s návrhom matky na neodkladnú zmenu úpravy dohodnutého výchovného

prostredia pre maloleté deti na čas do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o podanom návrhu
matky na zmenu výchovného prostredia detí - zo súdom schválenej dohody rodičov o striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov na matkou navrhovanú výlučnú osobnú starostlivosť matky s úpravou
styku otca a maloletých detí - dospel súd prvej inštancie k záveru, že podaný návrh na vydanie
neodkladného opatrenia je v časti bezodkladnej zmeny formy výkonu starostlivosti rodičov u maloletej

A. B. dôvodným, a je potrebné mu vyhovieť, avšak u maloletého D. E. návrh matky na vydanie
neodkladného opatrenia v danej časti dôvodným nie je, keď nebola osvedčená potreba bezodkladného
zásahu súdu do rozsudkom súdu upravených pomerov účastníkov konania neodkladným opatrením bez
vykonania už ustáleného riadneho dokazovania vo veci samej. Následne tak mal súd za to, že matka
neosvedčila ani potrebu neodkladnej úpravy súdnym rozhodnutím výživného v nevyhnutnej miere, a pre

absenciu naliehavosti ani potrebu neodkladnej úpravy styku maloletých detí s otcom.

18. Návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia bol doručený súdu po pojednávaní v konaní sp.
zn. 40P/38/2024 dňa 20.09.2024, na ktorom súd oboznámil závery zo zisťovania názoru maloletých
detí, umožnil účastníkom sa vyjadriť k záverom a navrhnúť ďalší postup v konaní. Názor oboch

maloletých detí k aktuálnym pomerom z výkonu striedavej osobnej starostlivosti u oboch rodičov
a k návrhu matky na zmenu ich výchovného prostredia bol zisťovaný tunajším súdom prostredníctvom
koordinátorky tunajšieho súdu a psychologičky Krajského súdu v Trnave. Maloleté deti si neželali
sprístupniť ich výpovede rodičom. Súd preto oboznámil spracovaný záver, v zmysle ktorého z vyjadrení
oboch maloletých detí orientovaných na rodičov podľa psychologičky vyplýva, že pred zisťovaním

názoru maloletých mohlo dôjsť k výraznej intervencií zo strany rodičov o téme zverenia. Každý rodič
pravdepodobne presadzoval vlastné záujmy a predstavy, čo mohlo výrazne vplývať na záverečné
stanoviská maloletých a zároveň mohlo mať za následok neistotu pri výpovediach mladšieho D.. V danej
veci sa javí byť zásadná najmä komunikácia rodičov, ktorá je podľa vyjadrení maloletých na veľmi zlej,až takmer žiadnej úrovni. Z toho dôvodu deti zažívajú akoby dvojitú formu výchovy, kedy otec môže
byť prísnejší v porovnaní s matkou a následne dostávajú možnosť využívať situáciu vo svoj prospech.
Aktuálne je preto potrebné, aby rodičia komunikovali a riešili problémy detí spoločne, v tomto čase najmä

u staršej A., pretože zlepšením ich vzájomnej komunikácie môže dôjsť k zlepšeniu vzťahov v rodine
a k zdravému psychickému vývinu detí, bez ohľadu na zverenie. Obe maloleté deti vo svojich prejavoch
pri zisťovaní názoru prejavovali diskomfort. Kým u staršej A. bolo možné pozorovať plačlivosť, mladší
D. pôsobil neisto pri svojich odpovediach. A. sa v priebehu stretnutia rozplakala, konkrétne v časti, kedy
boli diskutované jej vzťahy s kamarátkami, nakoľko nedávno zažila nepríjemnú hádku, pričom jej mal

tiež nadávať otec. U D. bolo možné vnímať ťažkosti s vyjadrovaním a pri téme rodičov pôsobil nervózne,
dlhšie premýšľal nad odpoveďami.
A.vosvojichvyjadreniachverbalizujeprežívanýpocitakejsikrivdy,ktorúvnímazostranyotca.Konkrétne
uvádza, že otec sa jej nedostatočne venuje, pozornosť upriamuje primárne na mladšieho syna, a to po
emočnej aj materiálnej stránke, pričom po maloletej kričí a nedôveru jej. Problémy, ktoré zažíva na úrovni
sociálnych vzťahov sa javia byť relatívne závažné. Z vypovedaného vyplýva, že kamarátky sa v skupine

akoby vzájomne šikanujú, pričom v danej situácií môže byť potrebná prísnejšia výchova rodičov. A.
potrebuje uistenie, že všetko, čo robí, nie je iba zlé – takúto spätnú väzbu nachádza u matky, s ktorou si
následne prirodzene prehlbuje ich vzájomný vzťah. Z vypočutého vyplýva, že otec volí štýl výchovy, kedy
ho nezaujíma to, čo robia, prípadne hovoria ostatní, ale zaujíma ho iba správanie jeho dcéry, ktoré sa
snaží korigovať dohováraním, prípadne krikom. Tieto reakcie nemusia pozitívne vplývať na vytváranie

seba-obrazu maloletej ani na jej vzájomný vzťah s otcom. Celkovo svoje výpovede smeruje na vlastné
prežívanie a potreby.
J. D. si vo svojich vyjadreniach výrazne zastáva sestru. Vníma, že sa v domácnosti otca A. necíti
komfortne, nakoľko sa jej vzťah s otcom zmenil. Zároveň však uvádza, že táto zmena nastala iba
nedávno, dovtedy dokázala sestra fungovať v domácnosti otca bežným spôsobom a z vyjadrení

maloletého vyplýva, že sa zapájala do spoločných aktivít a Vlastimil nevnímal akékoľvek problémy.
Väčšinu svojich vyjadrení orientuje práve na sestru, pričom jeho vlastné pocity sú prezentované
minimálne. Čo sa týka zverenia, verbalizuje túžbu tráviť viac času s matkou, avšak táto skutočnosť je
primárne podmienená tým, že by u matky žila aj sestra. Ak má povedať, ako sa cíti on voči rodičom,
vyjadrí sa, že má oboch rovnako rád. Zo záverečných postojov, kedy uvádza, že by bol aj šťastný aj

nešťastný, ak by sa striedavá starostlivosť ponechala, môže vyplývať práve fakt, že sám za seba môže
považovať daný režim za vhodný a vyhovujúci, avšak výrazne myslí na sestru, u ktorej vníma nepohodu.

19. Obaja rodičia mali následne možnosť bezprostredne sa vyjadriť k záverom z pohovorov ich detí.
Medzi rodičmi prebehla intenzívna výmena názorov, z ktorej bolo súdom pozorované, že komunikácia

medzi rodičmi je dlhodobo narušená, informácie ohľadne detí nie sú medzi rodičmi odovzdávané
a prijímané riadne, zodpovedne, s plnou vážnosťou, so sledovaním najlepšieho záujmu maloletých
detí, keď príkladmo matka údajne oznámila otcovi, že syn je oslobodený z telesnej výchovy, že má
pozastavené športovanie a že má vyšetrenie v Bratislave emailom, a otec tvrdí, že nemá informácie
ozdravotnomstaveichspoločnéhosynaavie,žesynbehalnahodinetelocviku6-minútovku.Keďžeotec

prezentoval svoj záujem na zachovaní striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to k obom maloletým
deťom, súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že je potrebné nadviazať spoluprácu s rodinou za
účelom nápravy rodičovskej komunikácie a aj zlepšenia vzťahu otec - dcéra, a k odročeniu pojednávania
došlo aj za účelom nariadenia znaleckého dokazovania k odbornému posúdeniu aktuálne vhodnej formy
starostlivosti k maloletým deťom, najmä k maloletému D. E. a k odbornému nestrannému vyhodnoteniu

intenzity súrodeneckej citovej väzby maloletých detí s ohľadom na aktuálny vek oboch maloletých detí,
keď každé z maloletých detí je toho času v inej etape života, čomu môžu, ale nemusia zodpovedať
rôzne (príkladmo duševné, citové) vývinové potreby oboch maloletých detí.

20. Zhodnotením doteraz zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že u maloletej A. B. by

vynucovanievýkonustriedavejosobnejstarostlivostiuobochrodičovboloaktuálnekontraproduktívnepri
poskytovaníporadenstvaodbornýmtímomB.I.M.N.C.I.,ktorísrodičmibudúpracovaťnaidentifikovaní
hlavných komunikačných bariér a stanovení zásad konštruktívnych komunikácie. Maloletá sa nachádza
vo vývinovom období označovanom ako puberta, a toto obdobie kladie nároky na rodičov, ako i na
samotné maloleté dieťa. Zotrvanie v striedavej osobnej starostlivosti, na ktorej sa rodičia dohodli pred

dvomi rokmi, a ktorá bola schválená rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 27P/41/2022, by
aktuálne u maloletej A. B., podľa názoru súdu prvej inštancie, vytváralo nadmerný tlak, ktorý by mohol
viesť k úplnému dešpektu voči otcovi, keď aktuálne je potrebné upokojiť maloletú a sústrediť pozornosť
na podporu riešenia jej sociálnych a iných problémov a s tým spojených výchovných problémovrodičov voči maloletej. Rozhodnutie súdu má v zásade vychádzať z reálneho vnútorného nastavenia
vzájomných vzťahov účastníkov, tak aby bolo dobrovoľne plnené zo strany všetkých účastníkov, a má
byť s úpravou, ktorá nebude len formálnou. Preto súd rozhodol, že dočasne zverí maloletú A. B. do

osobnej starostlivosti matky, čím dôjde, k dočasnej, zmene rozsudku. S ohľadom na vek maloletej blízky
13temu roku života, prezentované inklinovanie maloletej v tomto vývinovom štádiu výrazne k osobe
matky a tiež pre vyjadrené prianie maloletej, rozhodol súd tak, že neupravoval, dočasne, stretávanie sa
otca a maloletej, keď súd nezistil ani neodkladnú potrebu na dočasnú úpravu styku.

21.UmaloletéhoD.E.súddospelkzáveru,ževjehonajlepšomzáujmebudenaďalejzotrvaťvstriedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, keďže maloletý má rád oboch rodičov, ale doteraz sa trápil pre
sestru, maloletú A. B.. Na odstránenie prežívaného pocitu smútku - keďže v čase, keď je u matky, mu
chýba otec a v čase, keď je u otca, mu chýba matka - je potrebné umožniť maloletému telefonicky sa
kontaktovať s druhým rodičom, ktorý práve nevykonáva osobnú starostlivosť k nemu, preto súd upravil
toto právo dieťaťa na každý pondelok a stredu o 19:00 hod., o dĺžke hovoru 15 minút, v závislosti od

záujmu maloletého dieťaťa o hovor s druhým rodičom. K tomu, či je maloletý D. E. naviazaný na svoju
sestru tak, že „nemôže“ tráviť čas s otcom bez sestry, sa odborne vyjadrí do konania pribratý znalec,
ale v zásade maloletý trávi čas bez svojej sestry či už v škole na vyučovaní, príp. v školskom klube
detí, či na futbale. Preto vyjadrenie rodičov, že nie sú za vzájomné oddelenie detí, súd nepovažoval za
rešpektujúce záujem maloletého D. E., ktorý aj tak doteraz trávil čas cez víkend s otcom v neprítomnosti

maloletej A. B., ale za vyjadrenie rodičov sledujúce viac vlastný záujem každého z rodičov.

22. Súd sa nestotožnil s tvrdením matky, že maloletý nemôže zotrvať v doteraz nastavenom režime
striedavej osobnej starostlivosti. Práve naopak, je potrebné podporiť rodičovské zručnosti otca tak
v spolupráci s B. I. M. N. C. I., ako aj zo strany matky a samotného otca tak, aby bolo rešpektované právo

maloletého na rozvíjanie vzťahov s obidvomi rodičmi. Dôvody uvádzané matkou v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia ako údajná naviazanosť maloletého na sestru, údajná objektívna nemožnosť
zabezpečenia ranného režimu maloletého otcom počas pracovného týždňa a tvrdené nerešpektovanie
odporúčania odborného lekára, sú len tvrdeniami matky, ktoré otec sporoval na pojednávaní a nie sú
urgentného charakteru, pre ktorý by súd mal zasahovať do rozsudkom upravených pomerov maloletého

dieťaťa a rodičov, keďže maloleté dieťa nie je v ohrození života, ani v ohrození zdravia. Samozrejme, na
strane otca je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie ranného režimu maloletého počas pracovného
týždňa a je potrebné v spolupráci oboch rodičov a odborníkov zistiť a zhodnotiť skutočný zdravotný
stav maloletého – v konaní dokazovaná aneuryzma na aorte maloletého o veľkosti 7 mm - ktorý má
futbal rád, „žije“ pre futbal, a preto aktuálne odporúčania detského kardiológa do stanovenia diagnózy

ho obmedzujú v jeho realizácii sa v športovej činnosti.

23. Potreba vydania neodkladného opatrenia musí byť naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie
pochybnosti o samotnom nároku. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, osvedčenie
akejkoľvek tvrdenej skutočnosti však musí byť dostatočne presvedčivé. Z uvedeného charakteru

vyplýva, že pred vydaním neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Matkou tvrdenú nevhodnosť rodičmi pôvodne dohodnutej striedavej osobnej starostlivosti
u maloletého D. E. posúdi do konania pribratý znalec z odboru detskej psychológie a následne súd. Pre

neosvedčenie naliehavej potreby zmeny doterajšej úpravy formy starostlivosti rodičov k maloletému D.
E. súd preto návrhu matky nevyhovel.

24.Včastimatkounavrhovanejúpravyuložiťpovinnosťotcoviprispievaťnavýživuobochmaloletýchdetí
výživným v nevyhnutnej výške súd nemal preukázanú potrebu naliehavej úpravy, keď matka návrh v tejto

časti nezdôvodnila,a pre absenciu skutkových tvrdení matky a tým aj absenciu dôkazov, z ktorých by mal
súd osvedčené ohrozenie dočasného uspokojovania základných odôvodnených potrieb maloletých detí,
súd návrhu matky nevyhovel a vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. B., a aj pre nevyhovenie návrhu
na zmenu výchovného prostredia u maloletého D., neupravoval. Z rovnakého dôvodu súd neupravoval
dočasné stretávanie sa oboch maloletých detí s otcom.

25. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.26. O nároku a výške náhrady trov konania súd rozhodol v zmysle generálnej klauzuly vyjadrenej v
§ 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, od ktorej generálnej klauzuly mimosporového

konania súd nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa na odklonenie sa, navrhovateľka ani
nežiadala priznať náhradu trov konania, a konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu do výroku I. a IV. je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Trnava.

Proti tomuto uzneseniu do výroku II. a III. nie je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.