Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124327324
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:6124327324.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234
679, proti proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená
Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o
zaplatenie 1.555,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 60,- eur.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 1555,01 eur, úroku v sume 67,99 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 1555,01 eur od 22.03.2024 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil

tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom – spotrebiteľom dňa 7.6.2021
Úverovú zmluvu č. 1106008371 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 2000,- eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné
prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 40,20 eur. Žalovaná sa dostala do
omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným
upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na

základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy
dňa 6.3.2024 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého
zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností,
žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje
v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 9.4.2024
žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu
neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných

troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu
1165,60 eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške
1623,- eur , ktorý pozostáva z istiny vo výške 58,11 eur, úroku vo výške 67,99 eur, zosplatnenej
istiny vo výške 1496,90 eur. Žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľasplácať spotrebiteľský úver zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových
rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej
sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov,

rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov
vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý
predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať
ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie
žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti.

Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje
žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu
prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného
v externých registroch.

2. O nároku žalobcu Okresný súd Banská Bystrica rozhodol tak, že v rámci upomínacieho konania vydal

dňa 29.7.2024 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v súlade so
žalobou.

3. Žalovaná v podanom odpore doručenom súdu 16.8.2024 poukázala na to, že žalobca nepreukázal,
že žalovanej riadne doručil predmetné výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, tej ktorej omeškanej splátky

a nepreukázal ani oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti. Z uvedeného vyplýva nepravdivosť
tvrdenížalobcu,naktorýchzakladápreukazovaniesvojhonároku,nesplneniepredpokladovpreplatnosť
postúpenia pohľadávky, čo má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nesplnení
predpokladov podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázala na § 132 ods. 1, § 132 ods.
2 Civilného sporového poriadku. V žalobe absentuje akokoľvek tvrdenie žalobcu o tom, z čoho

presne pozostáva jeho uplatňovaný nárok, zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľadávku.
Žaloba žalobcu je teda vnútorne rozporná a ako taká s poukazom na povinnú súladnosť tvrdení
žalobcu s obsahom a (ne)úplnosťou navrhovaných dôkazov nemôže obstáť a už z týchto dôvodov,
ale najmä z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je potrebne žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Žalobca nesplnil podmienky stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nedošlo

k platnému zosplatneniu pohľadávky. Zo spisu vyplýva, že žalobca neupozornil na možnosť zosplatniť
dlh jednorázovo, ako aj na samotné zosplatnenie tak, ako to predpokladá vyššie uvedené ustanovenie
majúce rozhodujúci dopad na tento žalobcov návrh. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré
je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OŽ).
Vzniesla námietku premlčania celého uplatneného nároku žalobcu. Poukázala na neprijateľné zmluvné

podmienky v zmluve. Poukázala tiež aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-448/17, z 20.19.2018.
Neuznala peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze v celom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu ako reakciu na procesnú obranu žalovaného predložil súdu listiny:
Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 29.1.2024, daná na poštovú prepravu dňa 31.1.2024 pod

podacím číslom RG335530126SK doručená dňa 2.2.2024, Výzva k splateniu celého úveru zo dňa
6.3.2024 daná na poštovú prepravu dňa 7.3.2024 pod podacím číslom RG335726131SK doručená
dňa 11.3.2024. Žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru pre omeškanie s úhradou
splátky splatnej dňa 27.11.2023. Strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným
zosplatnením budúcich splátok bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Žalobca trval na podanej

žalobe v celom rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Predžalobnou výzvu zo dňa
9.4.2024 s podacím hárkom, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 7.6.2021, Úverovými zmluvnými
podmienkami platnými od 1.10.2020, Posúdením schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver,

Úverovou správou, Výzvou k splateniu celého úveru z 6.3.2024, Výpisom čerpania splátok a úhrad
k zmluve č. 1106008371, Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z 29.1.2024 s poštovým podacím hárkom,
vyjadrením žalobcu z 27.6.2024, Odporom proti platobnému rozkazu z 16.8.2024, vyjadrením žalobcu
z 25.9.2024 s prílohami, a to poštovým podacím hárkom, výzvou na zaplatenie z 29.1.2024, výpisom zo
sledovania zásielok Slovenskej pošty ohľadne zásielky č. RG335530126SK, výzvou k splateniu celého

úveru z 6.3.2024, poštovým podacím hárkom, výpisom zo sledovania zásielok Slovenskej pošty ohľadne
zásielky č. RG335726131SK, písomným podaním žalobcu zo dňa 18.12.2024, vrátane jeho prílohy,
a to úhrad k zmluve č. 1106008371, Priemernými úrokovými mierami úverov poskytnutých v euráchrezidentom Eurozóny zo stránky Národnej banky Slovenska za obdobie roka 2021 a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Medzi žalobcom ako spoločnosťou a žalovanou ako klientom bola dňa 7.6.2021 uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č.1106008371. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
žalovanej vo výške 2000,- eur. Klient bol povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a
poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 2000,-
eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,34 % p.a., RPMN predstavovala 17,60 %. Žalovaná sa zaviazala úver

splatiť v 84 mesačných splátkach po 40,20 eur. Splatnosť mesačnej splátky bola 15. deň v mesiaci.
Dátum prvej splátky bol 11.7.2021. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 3376,80 eur.

7. Podľa hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. – DUO
(účelový úver a revolvingový úver) ISH120, platných od 01.10.2020, úver musí klient splácať riadne
a včas v stanovených mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú

uvedené v zmluve. Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny a úrokov a úhrady za
poistenie (ďalej iba „splátka“), ak nie je v zmluve alebo v týchto úverových podmienkach uvedené inak.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je splátkový kalendár obsahujúci rozpis jednotlivých splátok. Splátkový
kalendár bude zaslaný po uzatvorení zmluvy.

8. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého spolu so žalobou vyplýva, že žalovaná uhradila k
predmetnému úveru sumu 1165,60 eur do 10.6.2024.

9. Podľa výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 29.1.2024 žalobca žalovanú vyzval na úhradu sumy
151,60 eur s tým, že ak v lehote 15 dní od doručenia výzvy nebude uvedená suma uhradená, bude

žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru. Na poštovú prepravu odovzdal žalobca
výzvu adresovanú žalovanej dňa 30.1.2024. Výzva mala byť doručená dňa 2.2.2024, čo vyplýva z údaja
o sledovaní zásielky č. RG335530126SK.

10. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 6.3.2024 vyplýva, že žalobca v dôsledku omeškania s

úhradou záväzkov, vyplývajúcich z úveru číslo 1106008371 vyzval žalovanú k splateniu celého úveru
čerpaného na základe tejto zmluvy. Na poštovú prepravu odovzdal žalobca výzvu adresovanú žalovanej
dňa 7.3.2024. Výzva mala byť doručená dňa 11.3.2024, čo vyplýva z údaja o sledovaní zásielky č.
RG335726131SK.

11. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 9.4.2024, žalobca žalovanú vyzval na úhradu sumy
1694,78 eur, a to do 7 dní od odoslania výzvy. Výzvu odovzdal žalobca na poštovú prepravu dňa
10.4.2024.

12. Žalobca v podaní zo dňa 18.12.2024 uviedol k výzve súdu, že žalobný návrh je dostatočne určitý a v

celom rozsahu dôvodný, čomu nasvedčuje skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný
rozkaz.Žalobcauvádza,žepopodanížalobyžalovanáuhradilažalobcovisumu60eurvsplátkachpodľa
prílohypodania.Sohľadomnauvedenéžalobcažiadal,abysúdkonanievčasti60eurzastavilazaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 495,01 eur, úrok 67,99 eur, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy
1 555,01 eur od 22.3.2024 do dňa 27.6.2024, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 1 495,01 eur od

28.6.2024 do dňa zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Podľa predloženého prehľadu úhrad na zmluvu vyplýva, že žalovaná vykonala dňa 27.6.2024 úhradu
v sume 10,- eur, dňa 26.7.2024 úhradu v sume 10,- eur, dňa 30.8.2024 úhradu v sume 10,- eur, dňa
27.9.2024 úhradu v sume 10,- eur, dňa 29.10.2024 úhradu v sume 10,- eur, dňa 28.11.2024 úhradu

v sume 10,- eur, spolu jej úhrady po podaní žaloby predstavujú sumu 60,- eur.

14. Podľa predloženej listiny Posúdenia schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver je zrejmé, že
žalovaná bola pri posúdení žiadosti vedená ako zamestnanec s príjmom 481,- eur mesačne, bez
vedľajších príjmov, príjem partnera bol 875 eur. Splátky iným spoločnostiam uvedené v žiadosti – 0 eur.

Bolo uvedené, že je vydatá, počet detí 0, druh bývania - vlastný dom.15. Podľa predloženého dokumentu „Úverová správa“ mala žalovaná dva existujúce úvery (jeden
splátkový a jednu kreditnú kartu), pričom mesačné splátky splátkového úveru predstavovali 57,- eur
a mesačné splátky úverového rámca sumu 25,- eur.

16. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že žalobu žiada v celom
rozsahu zamietnuť, z dôvodu nesplnenia predpokladov pre platnosť zosplatnenia pohľadávky podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keďže ako vyplýva
z jednostranných právnych úkonov, nie je konkrétne uvedená splátka, pre ktorú by malo dôjsť k

zosplatneniu úveru. Teoreticky mohol mať nárok žalobca len na prípadné splatné splátky, aj to len v časti
istiny, za predpokladu, že by došlo aj k započítaniu doteraz zaplatených súm, z dôvodu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Podľa doložených dôkazov je zrejmé, že aj pred poskytnutím tohto úveru
boli žiadosti žalovanej viacnásobne odmietané, a to či už by bola vo forme žiadateľa samotného
alebo ako spoludlžníčka, nie je zrejmé, ktoré subjekty jej vlastne predtým neposkytli úvery z dôvodu,
že pravdepodobne nespĺňala predpoklady bonity. Takýchto odmietnutých žiadostí bolo až päť pred

poskytnutím úveru, žalobca mal preto urobiť detailnejšiu, nielen formálnu analýzu schopnosti splácať
úver, ale namiesto toho ju neurobil a úver poskytol, preto by mal znášať následky vo forme bezúročnosti
abezpoplatkovostiúveru.Žalobcomuplatňovanéplneniaztituluneprijateľnostitaktiežmožnopovažovať
za nezákonné a prípadne zaoberať sa aj neprijateľnosťou takýchto zmluvných podmienok. Ani dôkazy,
ktoré dodatočne doložil žalobca vo forme výkazov z poštového podniku, respektíve podacích hárkov,

podľa rozhodovacej praxe odvolacieho súdu nie sú dostatočné preto, aby preukazovali doručenie do
sféry dispozície dlžníka, preukazujú alebo môžu preukazovať len odoslanie takejto zásielky, avšak s
obsahom, ktorý je minimálne otázny a nepreukazujú doručenie do sféry dispozície. Poukázala taktiež
na absenciu povinných náležitostí pri vymedzení predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov úveru.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver

podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

19. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;

vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

21. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskomúvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s

ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

25. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54

Občianskeho zákonníka.

26. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

32. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo

spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

35. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

38. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

39. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

41. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na

nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (§
146 ods. 1 CSP).42. Podaním doručeným súdu dňa 18.12.2024 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie
60,- eur, pričom k čiastočnému späťvzatiu došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci, súd preto v
časti o zaplatenie uvedeného nároku konanie zastavil.

43. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako spoločnosťou a
žalovanou ako klientom bola dňa 7.6.2021 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 2000,- eur. Žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 2000,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,34 % p.a., RPMN predstavovala 17,60 %.

Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 40,20 eur. Splatnosť mesačnej splátky
bola 15. deň v mesiaci. Dátum prvej splátky bol 11.7.2021. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola
3376,80 eur. Žalovaná k predmetnej zmluve uhradila 1165,60 eur do podania žaloby a sumu 60,- eur
po podaní žaloby.

44. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom
bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny
vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

45. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú

zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

46. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné.

47. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových
zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má
dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

48. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy, v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade, že výlučnou aplikáciou
Obchodného zákonníka prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne
uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s

neprístupnosťou k občianskymprávam,ktoré priznávaObčianskyzákonník narozdielodObchodného
zákonníka.

49. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských

zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

50. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

51.Vzmysle§54aObčianskehozákonníkaúčinnéhood05.12.2018,premlčanéprávozospotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Začiatok plynutia premlčacej doby je
potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté

plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky. Jednotlivé splátky sa opäť premlčujú samostatne od ich zročnosti až
do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok.

52. Ako je zrejmé zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splatnosť úveru bola rozvrhnutá na 84 mesiacov.

Prvá splátka bola splatná dňa 11.7.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 11.6.2024. Premlčaná tak
nemohla byť žiadna splátka úveru.

53. V zmysle zmluvy bol spotrebiteľský úver žalovanej poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 16,34 %.

54. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru

vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

55. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri

peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška
úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu
obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1
Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo

1484/2004).

56. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v
zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich
dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami

pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

57. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (84 mesačných splátok) v júni 2021 činil úrok 7,67 %
p.a. (nové obchody). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom

prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

58. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).59. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

60. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti úroku
neplatným právnym úkonom.

61. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom
dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.
Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv.
civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny

dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej
povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje
na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra
2013 č. k. 3Co 151/2013.

62. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide

o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

63. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo
dňa 05.11.2014.

64. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi
poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných

úverov poskytovaných bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi
predstavuje 213,04% z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 113,04%
prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

65. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že úroková sadzba v júni 2021 pri úveroch so splatnosťou do

1 roka bola 6,21%, so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola 3,03% a priemerné sadzby za celý rok boli pri
úveroch so splatnosťou do 1 roka boli 5,79%, so splatnosťou od 1 do 5 rokov boli 2,83% a so splatnosťou
nad 5 rokov boli 7,43%. Úroková sadzba dohodnutá v zmluve prevyšuje aj všetky uvedené priemerné
úrokové miery minimálne dvojnásobne.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú
(§ 41 Občianskeho zákonníka). Súd tak zamietol nárok žalobcu na úroky z úveru uplatnené žalobou a
úhrady žalovanej vykonané na uvedený nárok započítal na istinu úveru.67. Súd sa pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci
záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp ochrany práv
spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V

súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura scripta sunt“
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

68.Pokiaľbyžalobcanamietol,ženemožnozohľadňovaťlenvýškuúrokov,aleibacelkovúvýškuodplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že
predmetné ustanovenie nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne ďalších zložiek
odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa v žiadnom
prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou
neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie
odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia
posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti. ( v súvislosti s
uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31. mája
2018 a zároveň v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9CoCsp/22/2020

z 22. 10. 2020).

69. Rovnaké závery vyplývajú tiež z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/46/2022 z
30. 03. 2023, podľa ktorého „pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie
nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby a prípadne ďalších zložiek odplaty s dobrými

mravmi, nakoľko predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade
nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou
neprekračujúcou limit vyplývajúci z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, môže byť v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické
porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti

uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán, prípadne ďalšie okolnosti.“

70. Súd poukazuje na dôvodovú správu k nariadeniu vlády SR č. 141/2014 Z. z. ktorým sa mení
a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa vykonáva §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ustanovením najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorú možno od
spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom i Vláda SR predpokladala že
samotné stanovenie tejto najvyššej prípustnej odplaty nevylučuje uplatnenie korektívu dobrých mravov.
Podľa textu dôvodov správy: „V súvislosti s RPMN je potrebné ešte uviesť, že v niektorých súdnych
rozhodnutiach už odplata požadovaná na úrovni 23 % a viac je posudzovaná ako v rozpore s dobrými

mravmi a teda v kontexte s vyššie načrtnutou tabuľkou RPMN celkové náklady by pri verifikácii dobrých
mravov nemali prekročiť 30 - 35 %, pričom plnenie dosahujúce 40 - 50 % by bolo možné označiť
pri splnení ďalších znakov za úžerné. V uvedenom kontexte bude vždy aplikovateľná aj skutková
podstata úžery pri zachovaní správneho právneho posúdenia hrubého nepomeru protiplnenia a jej
ostatnýchznakov-vdanomkontextebude,abysúdyprizachovanívzťahusubsidiarity§39Občianskeho

zákonníka správne vyhodnotili aj aplikačný rozmer § 39a Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje
iba jeden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Uvedeným dlhodobo judikovaným pravidlám sa
musí regulatívnym spôsobom prispôsobiť aj trh požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom,
keďže výhodnosť tohto prispôsobenia je práve v dosiahnutí právnej istoty v otázke platného dojednania
spotrebiteľskej zmluvy.“

71. Pokiaľ ide konfrontáciu ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa odplaty v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá odplata nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno
od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
súd poukazuje na ustálenú judikatúru a v tejto súvislosti súd poukazuje v súvislosti s neprimeraným

úrokom z úveru aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/114/2018 zo dňa 27.
08. 2019: „Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle
princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila,
že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnejmiere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Úroková sadzba uvedená v zmluve -
28,68 % ročne odporuje dobrým mravom, a preto je dojednanie o úrokovej sadzbe nutné považovať za
absolútne neplatné (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka), čo znamená, že veriteľ nemá nárok na úroky

z úveru. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil
súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú
vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 28,68
% ročne nemá opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a
odporujúcu dobrým mravom.“

72. Vo vyššie citovanom prípade odvolací súd považoval za odporujúci dobrým mravom úrok vo výške
28,68 % ročne, avšak pri zistení priemernej ročnej úrokovej miery úrokov poskytovaných v období
uzavretia zmluvy bankami vo výške 14,56 %.

73. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je bez akýchkoľvek pochybností, že odplatu pri poskytnutí

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi netvorí len úrok, ale aj poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Osobitný
význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval uvádzať i úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.

Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto zložka odplaty, teda úrok, podlieha
súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. V súvislosti
s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8CoCsp/31/2022 z 27. 10. 2022.
Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované
alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť

odplaty (porovnaj § 9 ods. 14 zákona o spotrebiteľských úveroch).

74. Pokiaľ by dodávateľ v rámci odplaty za úver požadoval aj ďalšie poplatky a náhradu rôznych
nákladov, súd v prvom rade posúdi ich dôvodnosť (aj napríklad v súvislosti s tzv. teóriou skutočného
plnenia v spotrebiteľských zmluvách, kedy je súd povinný skúmať, či zmluvná podmienka neobsahuje

finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa, pozri napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn.
18Co/109/2011) a až následne by porovnal, či celková odplata nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka.

75. S námietkami dodávateľa týkajúcimi sa odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka sa
vysporiadal Krajský súd v Prešove napríklad v rozsudku sp.zn. 3Co/83/2017 z 07.11.2017: „Odvolací
súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že ročný úrok za poskytnutie úveru dosahujúci úroveň 28 %
podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi.“

76. Prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy
ukazovateľa, z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto
údajovú bázu, pokiaľ ide o výšku odplaty lehoty splatnosti spôsob zabezpečenia objem poskytnutých
úverov na finančnom trhu poskytujú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na

základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné
kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor
finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a
to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To neznamená, že by súd aj v takom prípade
nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39

Obč. zák. v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. V danej veci preto bolo možné na základe ustálenej
judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami
u spotrebných úverov v obdobných prípadoch (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 2CoCsp/2/2020 z 20. 08. 2020).

77. Obdobne sa s otázkou rozporu úroku s dobrými mravmi vysporiadal Krajský súd v Prešove napríklad
v týchto rozhodnutiach:78. „Aplikáciu § 3 OZ nevylučuje ani ust. § 53 ods. 6 OZ, kedy za obvyklé, primerané a neúžernícke úroky
nie je možné vychádzať z údajov subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktoré úvery poskytujú
za neprimerané odplaty a úroky rozporné s dobrými mravmi.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

č.k. 10Co/48/2018 z 31. 01. 2019)

79. „Výška priemerných úrokových mier poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku 8,76 %, teda prekročenie tejto
úrokovej miery poskytnutej navyše pri úvere so splatnosťou 10 rokov, o viac ako 100 %, nemožno

považovať za iné, než úžerné, a to najmä za situácie, keď jej poskytol pôžičku bez náležitého posúdenia
jej bonity.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/41/2020 z 26. 11. 2020)

80. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. S neprimeranými úrokmi vo výške 17,70

% ročne pri prípustnej celkovej výške odplaty podľa podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn. 7CoCsp/54/2020 z 24.
06. 2021: „Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvádzať i
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby

táto zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s
dobrými mravmi alebo nie.“ ... „Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu,
sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však
viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Dohodnutá úroková sadzba 19,90 % oproti priemernej úrokovej
miere bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam október 2016 pri úveroch nad 5

rokov vo výške 8,83 % ročne o viac ako dvojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno
považovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Záver o neplatnosti dojednania o
úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má preto oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka).“

81. V obdobnej veci iného dodávateľa Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 22CoCsp/15/2023 z 22.
08. 2023 konštatoval, že súd prvej inštancie „správne prihliadol na súlad zmluvnej dohody o úrokoch
s § 39 Občianskeho zákonníka, že sa nesmie priečiť dobrým mravom, čo v tomto prípade nebolo
dodržané. Zmluvne dohodnutý úrok (18,10 %) viac ako dvojnásobne prevyšoval priemernú úrokovú
sadzbu poskytovanú bankami v období uzavretia úverovej zmluvy (6,84 %), v dôsledku čoho úverová

zmluva bola neplatná v časti odplaty. Žalobcovi tak vznikol nárok iba na vrátenie nesplatenej časti istiny
bez úrokov...“

82. S ohľadom na novšiu judikatúru súd žalobcovi nárok na úrok z úveru pre jeho rozpor s dobrými
mravmi (§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka) nepriznal, ako je uvedené vyššie. Je potrebné zdôrazniť,

že nárok žalobcu uplatňovaný na základe spornej zmluvy pozostáva iba z istiny a úroku, pričom žalovaná
na istinu uhradila 444,99 eur a 60 eur po podaní žaloby a na úrok sumu 720,61 eur. Súd tak zarátal
všetky úhrady žalovanej iba na istinu úveru a žalobcovi mohol priznať iba žalobou uplatnenú splatnú
istinu po odrátaní všetkých úhrad (vrátane úhrad na úroky).

83. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. (porovnaj Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,
IV.ÚS 55/2011-19).

84. Je potrebné naviac zdôrazniť, že odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj
bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, abytento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

85. Súd v konaní zistil, že žalobca skúmal bonitu žalovanej predtým ako s ňou vstúpil do zmluvného
vzťahu, t.j. jej schopnosť úver v budúcnosti splácať, avšak je potrebné uviesť, že toto skúmanie sa na
základe predložených listinných dôkazov javí iba ako formálne.

86. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými

(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z

23.09.2020).

87. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu spotrebiteľa a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o

sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.

88. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ

vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami.

89. Žalobca uvádza a aj predložil v súvislosti so skúmaním bonity žalovanej interný dokument, z ktorého
je zrejmé, že príjem žalovanej ako zamestnanca mal byť bol vo výške 481,- eur a príjem jej partnera vo

výške 875,- eur, čo však nie je doložené žiadnym ďalším dôkazom. Výška splátky schváleného úveru
bola 40,20 eur. Žalobca sa pri skúmaní výdavkov žalovanej uspokojil s nahliadnutím do úverového
registra (NRKI), z ktorého je zrejmé, že žalovaná mala v čase poskytnutia úveru ďalšie dva existujúce
úvery, ktoré splácala splátkami v sume 57 eur a v sume 25 eur. Žiadne iné výdavky žalovanej žalobca
neskúmal, pričom však z predmetného interného dokumentu je zrejmé, že žalovaná býva vo vlastnom

dome /byte.

90. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalovaná podľa predložených listín v čase uzatvárania zmluvy splácala
ďalšie dva úvery splátkami spolu v sume 82 eur mesačne a deklarovnaý príjem žalovanej mal byť 481,-
eur mesačne a v rokoch 2019 až 2021 jej boli odmietnuté štyri žiadosti o úver. Žalobca vôbec za daných

okolností neskúmal ďalej jej majetkové pomery, najmä vo vzťahu k nevyhnutným výdavkom na živobytie
(doklady SIPO, bežné výdavky, iné dlhy) a napriek tomu jej poskytol úver vo výške 2000,- eur, ktorý mala
splácať ďalšou mesačnou splátkou v sume 40,20 eur, teda už z uvedeného by bolo zrejmé jej úverové
zaťaženie v sume 122,20 eur mesačne, pri deklarovanom príjme 481,- eur.

91. Najzávažnejším nedostatkom pri skúmaní bonity žalovanej teda je, že nedošlo ku skutočnému
overeniu výdavkov na strane žalovanej. Žalobca neskúmal skutočné výdavky na strane žalovanej,
starostlivosť o ďalšie osoby a podobne. Nie je jasné aké výdavky na živobytie mala žalovaná, aké
náklady mala na bývanie. Uvedené skutočnosti žalobca neskúmal napriek zistenému úverovémuzaťaženiu žalovanej pri značne nízkom uvádzanom príjme a predchádzajúcom opakovanom odmietaní
žiadostí žalovanej o úver zo strany veriteľov, pričom sama uvádzala, že je vlastníčkou domu/bytu.
Uvedené skutočnosti nemohli ostať nepovšimnuté pri riadnom skúmaní bonity žalovanej s odbornou

starostlivosťou, vrátanej jej bežných výdavkov.

92. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky a ani celkové výdavkové zaťaženie žalovanej
žalobca preukázateľne neskúmal, preto uvedené minimálne nezodpovedá odbornej starostlivosti
dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovanej pred samotným uzavretím
uvedenej úverovej zmluvy. Napriek zisteniu nízkeho príjmu a vo vzťahu k nemu značnému úverovému
zaťaženiu žalovanej, žalobca nepreukázal, že by bol skúmal ďalšie skutočnosti týkajúce sa jej príjmu
ani skutočné náklady na jej živobytie ani rodinné pomery.

93. Všetky zistené skutočnosti v ich súhrne mali viesť žalobcu k podrobnejšiemu skúmaniu bonity

žalovanej, najmä vo vzťahu k výdavkom.

94. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch žalovanej,
najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, pri uzatváraní zmluvy. Súd nemá za preukázané, že by mal
žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch žalovanej, teda kde táto bývala,

aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia
o jej výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca
preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovanej, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii
spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

95. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov
žalovanej pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Nahliadnutie do databáz úverových
registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovanej súd nepovažuje za dostatočné.
Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa – žalovanej, nakoľko

výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná
celkovýobjemvýdavkovklienta,nemôžeurobiťzáverotom,čispotrebiteľjealeboniejeschopnýsplácať
požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022
obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).

96. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať dlh zo zmluvy. Skúmanie výdavkov len
nahliadnutím do databáz bánk nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných
databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta.
Pri overovaní bonity žalovanej nemal žalobca k dispozícii údaje o výdavkoch žalovanej, čo vedie k

záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovanej o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie
zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky
vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné
bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020 v súvislosti s posudzovaní bonity žalovaného v obdobnej veci

žalobcu.)

97. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovanej, nie však skutočné overenie
bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

98. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred

uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť preduzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej

dobe.

99. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby

uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

100.Priposkytnutíúveruspotrebiteľovibeználežitéhoposúdeniajehobonity,nemožnožalobcovipriznať
okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

101. Ďalej je však potrebné uviesť, že predmetný úver je bezúročný aj z dôvodu absencie obligatórnej
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ totiž ide o ročnú
percentuálnu mieru nákladov, táto je definovaná v ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky

spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy vo svojich ustanoveniach priamo považuje celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom za jeden zo základných predpokladov pre výpočet RPMN, je nepochybné,
že takýto predpoklad musel byť priamo uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to pod
sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona

o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. h) o spotrebiteľských úveroch. V uzatvorenej
zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je obsiahnutý údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. Za takejto situácie žalovanú ako spotrebiteľa nemožno považovať za takého,
ktorý pri uzavretí zmluvy poznal všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v dôsledku toho
za takého, ktorý poznal všetky okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozsah jeho záväzku. V súvislosti

s vyššie uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16CoCsp/13/2022 z 27. 03.
2023, ktorý vyššie uvedený nedostatok v obdobnej veci žalobcu považoval za dôvod bezúročnosti
spotrebiteľského úveru.

102. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vo svojich

ustanoveniach priamo považuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za
jeden zo základných predpokladov pre výpočet RPMN, je nepochybné, že takýto predpoklad musel byť
priamo uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust.
§ 9 ods.2 písm. h) tohto právneho predpisu. ( v súlade s uvedeným porovnaj aj rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/36/2022 z 24. 04. 2023 v súvislosti s absenciou uvedenej náležitosti
v obdobnej veci iného dodávateľa).

103. Žalobca mohol mať v danom prípade na základe predmetnej úverovej zmluvy najviac nárok iba na
istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie (spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov).

104. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto
ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

105. V prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako sa ním súd zaoberal vyššie (neskúmanie
bonity, absencia obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rozpor úroku s dobrýmimravmi), jedná sa iba o nárok na splatnú istinu úveru, respektíve istinu splátok, ktoré sa doposiaľ stali
splatnými, a to hneď z viacerých dôvodov.

106. V prvom rade je to to dôsledok neskúmania bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou, nakoľko
takýto dôsledok je časťou aplikačnej praxe odvolacích súdov spájaný aj s nedodržaním skúmania bonity
spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou (vyššie cit. ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Za týchto okolností žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal príjem a

výdavky žalovanej, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá
veta, t.j., že žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/31/2023 z 30. 01. 2024).

107. Žalobcovi tak mohol súd priznať iba istinu doposiaľ splatných splátok.

108. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v danom
prípade nemožno považovať za platné.

109. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

110. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

111. Ako to vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, výzva zo dňa 29.1.2024 na zaplatenie
podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 31.1.2024 a
doručovaná dňa 2.2.2024, kedy sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Vo výzve je len konštatované,

že bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, pretože žalovaná neuhradila dlžnú sumu 151,60 eur. Z
obsahu tohto podania nie je jednoznačne zistiteľné pre ktorú splátku mieni žalobca postupovať podľa §
565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z obsahu Výzvy k splateniu celého
úveru vyplýva, že listina bola vyhotovená dňa 6.3.2024, v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov
vyplývajúcich z úveru, žalobca žalovanú vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru na základe tejto

zmluvy. Z obsahu tejto listiny ide o písomný jednostranný prejav veriteľa voči dlžníkovi. Z listiny však
nevyplýva, pre ktorú splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ.
Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky žalobcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné
a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie týchto jednotlivých úkonov tak, aby spotrebiteľ,
teda aj žalovaná, týmto úkonom porozumel a skutkový dej mal nezameniteľný, k platnému zosplatneniu

úveru pre jeho neurčitosť § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo. Hmotnoprávne úkony žalobcu
svojim obsahom odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre absenciu nezameniteľného uvedenia
splátky pre ktorú žalobca pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo,
preto takýto nejednoznačný právny úkon nemôže mať žiadne právne následky. Pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je súd povinný prihliadať ex offo (porovnaj v

súvislosti s neplatnosťou zosplatnenia rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17CoCsp/38/2021
z 24. 02. 2022).

112. V posudzovanej veci neboli splnené kumulatívne zákonné podmienky pre uplatnenie práva žalobcu
podľa § 565, § 53 ods. 9 OZ, pričom zo žalobcom predložených výziev nevyplýva, s ktorou konkrétnou

splátkou zmluvy bola žalovaná v omeškaní (porovnaj v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn.13CoCsp/24/2021 z 27. 04. 2022).

113. V danom prípade tak výzva k splateniu celého úveru (č.l.19) neobsahuje uvedenie omeškanej
splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k využitiu práva podľa ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť,
či došlo k splneniu podmienky stanovenej v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje
využitie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň pre posúdenie určitosti a následnejmožnosti, či k zosplatneniu dlhu došlo v súlade so zákonom je nutné, aby bolo zrejmé s ktorou splátkou
je dlžník v omeškaní. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/31/2023 z 30.
01. 2024, rovnako rozsudok Krajského súdu Prešov 17Co/171/2018zo dňa 04.04.2019). Porovnaj tiež

rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/14/2021, kde súd uviedol, že „neuvedenie konkrétnej
splátky, pre ktorú žalobca jednorazovo predčasne zosplatnil celý dlh, vyplývajúci z úveru, spôsobuje
absolútnu neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu žalobcu pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).“Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na ďalšie rozhodnutia, napríklad rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14CoCsp/9/2024 z 31. 07. 2024, sp.zn. 13CoCsp/33/2023 z

27. 06. 2024 a sp.zn. 11CoCsp/7/2024 z 27. 06. 2024, v ktorých rozhodnutiach súdy dospeli k záveru k
akému sa prikláňa aj tunajší súd v prejednávanom spore o nutnosti špecifikácie splátky, pre ktorú došlo
k mimoriadnemu zosplatneniu úveru.

114. Platnosťou mimoriadneho zosplatnenia sa vo vyššie uvedených intenciách zaoberal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ktorý poukázal na to, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu

úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 01. 2024).

115. Uvedené rozhodnutie sp.zn. 5Cdo/2/2023 plne reflektuje princípy, vyslovené v rozhodnutí
Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS/69/2023 zo dňa 07.02.2023,kde ústavný súd priorizuje výklad
v prospech spotrebiteľa a jeho ochrany a v bode 22 tohto uznesenia konštatuje: „...argumentácia
sťažovateľky v prospech záveru o možnosti postúpenia pohľadávky aj bez potreby vyhlásenia
predčasnej splatnosti celého záväzku je výkladom favorizujúcim banku a postupníka a nezohľadňujúcim

prvok ochrany spotrebiteľa. Konkrétne v tomto prípade je z pohľadu ústavného súdu legitímne trvať
na vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ako podmienky na postúpenie pohľadávky práve z dôvodu
najvyšším súdom spomenutého motivovania banky smerom k ukončeniu zmluvného vzťahu, aby sa
nezhoršovalo neskoršie postavenie dlžníka. Je potrebné tiež pripomenúť, že sporné ustanovenie sa
nachádza v štrnástej časti zákona o bankách nazvanej „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“.

116. Žalobca síce vo svojich písomných vyjadreniach tvrdil, že úver zosplatnil pre omeškanie s úhradou
splátky splatnej 27.11.2023 (podanie žalobcu z 27.6.2024), avšak toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom
nepreukázal.

117. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, potom

žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru. Keďže zároveň súd dospel k záveru o nemožnosti
predčasného zosplatnenia úveru, mohol žalobcovi priznať iba istinu splatných nepremlčaných splátok
do dňa vyhlásenia rozsudku.

118. Ku dňu vydania rozhodnutia súdu bola uhradená pohľadávka do výšky 1225,60 eur (1165,60

eur zaplatených do podania žaloby a suma 60,- eur uhradená po podaní žaloby), bolo potrebné
započítať celé plnenie na splatnú istinu. Keďže zároveň súd dospel k záveru o nemožnosti predčasného
zosplatnenia úveru, bolo jeho povinnosťou sa vyporiadať s amortizáciou istiny, a to prostredníctvom
amortizačnej tabuľky (§ 9 ods. 5 ZoSÚ).

119. Za tejto situácie sa v prípade aplikačnej praxe sudov vyskytujú viaceré názory:

120. Podľa jedného názoru, keďže dlh žalovanej je bezúročný a bez poplatkov, v zmluve bolo dohodnuté,
že dlh bude uhradený za 84 mesiacov, v takom prípade bude výška splátky istiny úveru mesačne
predstavovať 23,81 eura (úver vo výške 2000,- eur : 84 splátok = 23,81 eur, splátka istiny úveru).

V súvislosti s uvedeným výpočtom súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17CoCsp/38/2021 z 24. 02. 2022.

121. Podľa ďalšieho názoru je potrebné vychádzať z amortizácie úveru určenej vo formulárovej zmluve
práve žalobcom. V súvislosti s takýmto postupom porovnaj závery rozsudku Krajského súdu v Prešove

v rozsudku sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022.122. Nakoľko žalobca ani na základe výzvy súdu z 29.10.2024, doručenej právnemu zástupcovi žalobcu
dňa 5.11.2024, nepredložil amortizačnú tabuľku, súd vychádzal z prvého vyššie uvedeného a aplikačnou
praxou akceptovaného názoru.

123. Do dňa vyhlásenia rozsudku 17.1.2025 tak bolo splatných na istine pri nezohľadnení amortizácie
podľa predloženej amortizačnej tabuľky najviac 43 splátok po 23,81 eur, teda spolu 1023,83 eur (úver vo
výške 2000 eur : 84 splátok = 23,81 eur, splátka istiny úveru), pričom žalovanou je splátkami uhradených
celkovo 1225,60 eur ((listina „úhrady na zmluvu č. 1106008371 na čl. 87 spisu).

124. Podľa názoru súdu žalobca mohol od žalovanej vyžadovať len splatnú istinu ku dňu vyhlásenia
rozsudku, podľa ktorej táto istina predstavuje 1023,83 eur (istina 43 splatných splátok. Nakoľko žalovaná
dosiaľ uhradila viac, ako bola v zmysle zmluvy povinná, súd žalobu žalobcu zamietol. Uvedené reflektuje
názor vyjadrený vo vyššie uvedenom rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17CoCsp/38/2021. S
poukazomnavyššiecitovanérozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Obdo45/2012

zo dňa 24. júna 2013, súd pri nejednoznačnom výklade problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa,
uprednostnil ten výklad a postupoval v súlade aplikačnou praxou vyšších súdov, ktorá sleduje záujem
spotrebiteľa.

125. Tu je potrebné uviesť, že ak by došlo k predloženiu amortizačnej tabuľky zo strany žalobcu, v danej

situácii by takáto skutočnosť ani nemohla byť na prospech žalovanej ako spotrebiteľa, keďže došlo
k zamietnutiu žaloby. Predloženie amortizačnej tabuľky tak mohlo byť iba na prospech žalobcu, ktorý
mohol nepriaznivý výsledok sporu zvrátiť (prípadne čiastočne skorigovať) vo svoj prospech predložením
amortizačnej tabuľky, avšak túto možnosť nevyužil.

126. Súd je tak toho názoru, že žalobca môže od žalovanej vyžadovať len splatnú istinu ku dňu
vyhlásenia rozsudku v sume 1023,83 eur, avšak po odrátaní všetkých úhrad v sume 1225,60 eur,
žalovaná momentálne nie je povinná žalobcovi hradiť žiadnu sumu, preto súd žalobu žalobcu zamietol.
V prípade preukázania platného zosplatnenia žalobcom by aj tak súd žalobcovi nemohol priznať viac,
ako sumu neuhradenej istiny úveru vo výške 774,40 eur (2000,- eur – úhrady v sume 1225,60 eur=

774,40 eur). Nad sumu istiny úveru 774,40 eur je žaloba zamietnutá z vyššie uvedených dôvodov
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

127. Vyššie uvedené žalovanú nezbavuje povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, a to uhrádzať dlžnú sumu
splátok istiny úveru, ktorá sa postupne stane splatnou v budúcnosti (každý nasledujúci mesiac), a to až

do zaplatenia celej istiny úveru.

128. V prípade, že by súd vychádzal z názoru žalobcu, že splátky pozostávajú z istiny a úroku
a vychádzal by z celých splátok úveru podľa zmluvy, teda 40,20 eur mesačne, by dlžná suma istiny úveru
po odrátaní úhrad 1225,60 eur bola 503,- eur (43 splátok x 40,20 eur = 1728,60 eur). O zvyšku by aj tak

bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť, a to nie len z dôvodu jej predčasného podania ohľadne dosiaľ
nesplatných splátok, ale ako bolo vyššie konštatované nad sumu 774,40 eur aj ohľadne konštatovanej
bezúročnosti úveru.

129. Pokiaľ žalobca v obdobných veciach poukazoval na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. III. ÚS 260/2021 z 26. augusta 2021, z jeho záverov je zrejmé nasledovné: „V konaní všeobecné
súdy riešili otázku výkladu toho, aký vplyv má to, že podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov, na povinnosť dlžníka splatiť úver v dohodnutých splátkach.
Pri zodpovedaní tejto otázky súdy dospeli k záveru, že dlžník je povinný takýto úver splatiť vo výške
dohodnutých splátok, teda že záver o bezúročnosti nemá žiaden vplyv na výšku dohodnutých splátok

v tom význame, že jednotlivé splátky by sa mali pomerne znížiť o úroky a poplatky. Takýto výklad
všeobecných súdov nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona a v podstate je vyplnením jeho
medzery, či skôr dotvorením následkov pomerne nového inštitútu spotrebiteľského práva. Tento výklad
vedie k tomu, že dlžník nie je povinný platiť dojednané úroky a poplatky, no istinu musí splatiť v
dojednanej výške splátok. Na tomto závere nie je badateľné žiadne popretie zmyslu zákona, ktoré by

narúšalo spravodlivosť alebo ktoré by bolo možné považovať za svojvoľné.“

130. Zo záverov tohto nálezu je zrejmé to, že postup, ktorý súdy zvolili nepovažuje za svojvoľný
a považuje ho za vyplnenie medzery v zákone. Zjednodušene povedané, ústavný súd pripúšťa, žej možné k danej problematike pristupovať aj uvedeným spôsobom, pričom nemožno takýto výklad
považovať za svojvoľný. Z tohto rozhodnutia však nevyplýva, že by to bol jediný správny spôsob, alebo
že by nebolo možné vyplniť medzeru v zákone iným prístupom, teda, že sa jedná o príkaz, či jediný

správny výklad.

131. V tejto súvislosti však súd poukazuje na Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k výroku a
odôvodneniu nálezu č. k. III. ÚS 260/2021 z 26. augusta 2021.

132. Ústavný súd preskúmava len to, či zákony neboli vyložené spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny)
alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto
právnych úprav (II. ÚS 348/08). Ak si akýkoľvek účastník zmluvného vzťahu, a teda nielen spotrebiteľ,
dohodne splácanie dlhu (plnenie v splátkach), takáto dohoda mu zaručuje právo na plnenie v splátkach.
Uvedené právo nie je absolútne a môže byť prelomené vyhlásením predčasnej splatnosti. Ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,

len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka; v spotrebiteľských veciach je
režim sprísnený, § 53 ods. 9). Pred všeobecnými súdmi nebolo sporné, že uvedené právo na predčasnú
splatnosť sa veriteľovi (žalobcovi) nepriznalo. To ale znamená, že právo dlžníka (tu sťažovateľky ) na
doplatenie splátok z úverového vzťahu zostalo nedotknuté. Ak by teda súd v rozpore s obsahom zmluvy

avpredstihurozhodolozaplateníčastinároku,ktorýpodľazmluvyešteniejesplatný,takétorozhodnutie
by popieralo samotný úver, ktorého splatenie bolo dohodnuté v splátkach. Rovnako by boli závery
napadnutéhorozsudkupostavenéprotipodstateinštitútupredčasnejsplatnosti(§53ods.9Občianskeho
zákonníka). Takéto rozhodnutie by bolo vnútorne rozporuplné, pretože na jednej strane by vychádzalo zo
stavu, že predčasná splatnosť úveru do úvahy neprichádza, no na druhej strane by predčasnú splatnosť

fakticky nariaďovalo.

133. Takáto právna konštrukcia, ktorou by súd konal proti samej podstate práva na plnenie v splátkach,
môže mať negatívne následky obzvlášť v prípade dlhotrvajúcich úverov a pri väčšom objeme úverových
prostriedkov, tak ako je tomu v prejednávanej veci (84 mesačných splátok). Konštrukcia narúša podstatu

a zmysel predčasnej splatnosti, ktorej sa v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie venuje pozornosť:
V prvom rade, pokiaľ ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa predčasného splatenia uvedenú v
dlhodobých zmluvách z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je
úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 77 a
78 svojich návrhov, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí

od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto
možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu
k dobe splácania úveru a k jeho výške, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov
uplatňovaných v tejto oblasti a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré
spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti

úveru ( porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11 Mohamed
Aziz, ECLI:EU:C:2013:164).

134. Rozhodnutie, ktorým by súd priznal dosiaľ nesplatnú časť nároku žalobcovi, by nereflektovalo na
podstatu a zmysel amortizačnej tabuľky relevantnej pri spotrebiteľských úveroch. Amortizačná tabuľka

špecifikuje zložky splátok úveru podľa časti dopadajúcej na istinu, úroky a poplatky (napr. rozsudok SD
EÚz9.novembra2016voveciC-42/15HomeCreditSlovakiaproti,ECLI:EU:C:2016:842).Veriteľnemá
zákonný podklad na jednostranné vypĺňanie ,,priestoru“ dopadajúceho v splátke na úroky istinou z inej
splátky. Takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s princípom ekvivalencie, podľa ktorého nie je prípustné
v dotknutej veci postupovať menej výhodne ako v iných úverových vzťahoch, pri ktorých rovnako nie je

možnénaplniťpredčasnúsplatnosť.Vpreskúmavanejvecibytakýmtorozhodnutímvčasovompredstihu
aj bez aktivácie defaultu súd neumožnil vykonať žalovanému jeho právo na ešte len v budúcnosti splatnú
splátku. Takéto rozhodnutie by bolo proti podstate splátok úverového vzťahu ako zákonného inštitútu.

135. K názoru, že je potrebné vychádzať zo splatnosti splátok istiny úveru (resp. amortizačnej tabuľky)

sa súd priklonil najmä preto, že bolo práve v možnostiach žalobcu, ktorý ako dodávateľ koncipoval
formulárovú zmluvu, aby nastavil amortizáciu splátok úveru. Nastavenie splácania spôsobom, ako
to žalobca pripravil v posudzovanej zmluve, je za riadneho chodu vecí (riadneho splácania úveru)
v neprospech spotrebiteľa, ktorý uhrádza najprv v značnej miere úroky a poplatky a až následnedochádza k prevažnej úhrade istiny. Pokiaľ je to práve žalobca ako dodávateľ, ktorý závadne konal,
čoho dôsledkom bola bezúročnosť úveru a nemožnosť jeho predčasného zosplatnenia (resp. neplatnosť
zosplatnenia), súd nevidí dôvody, prečo by za takej situácie mal byť zvýhodnený vo vzťahu k

spotrebiteľoviopäťžalobca(!)asúdbymalvrozporesožalobcompripravenýmobsahomzmluvy,tomuto
priznať aj nárok na istinu, ktorý podľa zmluvy doposiaľ nie je splatný a uvedeným spôsobom modifikovať
obsah zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

136. Pokiaľ žalobca v danej veci súdu nepredložil napriek výzve amortizačnú tabuľku, súd nemohol

rozhodnúť o priznaní celých splatných splátok v zmysle zmluvy v sume 40,20 eur zahŕňajúcich istinu ako
aj úrok (ktorý žalobcovi súd nepriznal), nakoľko uvedený postup by žalobcu zvýhodňoval a nesplnenie
si súdom uloženej povinnosti by v konečnom dôsledku bolo na jeho prospech, čo súd považuje za
neprípustné. Súd preto vychádzal z názoru vyjadreného vo vyššie cit. rozhodnutí Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 17CoCsp/38/2021 z 24. 02. 2022 a žalobcovi priznal iba sumu pripadajúcu na istinu
splatných splátok.

137. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

138. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

139.Akovyplývaz§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradu
trov konania protistrane.

140. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

141. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,

t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral
svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu) (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

142. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate

zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016.
Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno
žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola
vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn.

II. ÚS 569/2017)

143. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,

a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne
významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca
žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou
uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len
vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V

ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré
v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018

144. Z pôvodne uplatnenej sumy 1623,- eur (istina v sume 1555,01 eur + úrok 67,99 eur) spolu s ďalším
nevyčísleným príslušenstvom, v časti o zaplatenie sumy 60,- eur, súd konanie zastavil z dôvodu úhrady

zo strany žalovanej po podaní žaloby, pričom v tejto časti zavinila zastavenie konania žalovaná. Vo
zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej. Žalobca bol procesne úspešný
iba v časti nároku na zaplatenie sumy 60,- eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 3,70 % (60 eur x
100 : 1623 eur= 3,70%) a neúspech 96,30 %. Úspešnejšej žalovanej tak po odrátaní neúspechu odjej úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93 % (96,30 – 3,70 = 92,60%), pričom
uvedenú náhradu jej súd proti žalobcovi aj priznal.

145. Nie je dôvod započítavať nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú
istinu žalobcovi ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom
súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
5Co/141/2018 zo 4.4.2019. V súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd

poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa
31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

146. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.