Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/136/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322202741
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6322202741.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., D. XXXX/XX, zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, Brezno, B.
Němcovej 1/A, proti žalovaným: 1/ E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., A. XXXXXXX a 2/ F.
G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., H. XXXX/X, zastúpené JUDr. Borisom Čupkom, advokátom,

Banská Bystrica, 9. mája 22, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno zo dňa 01.10.2024, č. k.
BR-5C/67/2022-275, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. m e n í tak, že žalované 1/, 2/ sú povinné zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

II. Žalované 1/, 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese

C., obec I. J. K., katastrálne územie I. J. K. zapísaným Okresným úradom C. - odbor katastrálny na LV č.
XXX ako parcela reg. „H.“ L. XXX o výmere 1052 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavba – rodinný
dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXX a vyporiadava ho tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti
p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalovanej v rade 1) a žalovanej v rade 2), každej v
spoluvlastníckom podiele 1.

II. Žalovaná v rade 1) je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10 666,67 Eur v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovaná v rade 2) je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10 666,67 Eur v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že reálne
rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné. Žalované súhlasili s tým, aby nadobudli nehnuteľnosti do
podielového spoluvlastníctva každá v polovici. Z týchto dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
stránsporuanehnuteľnostiprikázaldopodielovéhospoluvlastníctvažalovanej1/ažalovanej2/,každejv

spoluvlastníckompodiele1/2.Prirozhodovaníourčeníprimeranejnáhradyzaspoluvlastníckypodielsúd
vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti s ťarchou uvedenou v aktuálnom znaleckom posudkuč. 67/2024, ktorý predložil žalobca. Súd to považoval za spravodlivé aj vzhľadom na to, že nejde o
predaj nehnuteľností, ale o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde na nehnuteľnostiach viazne
ťarcha - vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností E. E. (ujo

strán sporu), ktorý predmetné nehnuteľnosti daroval stranám sporu. Vecné bremeno je zriadené v
prospech jednej osoby (darcu), je dočasného charakteru a nebráni žalovaným, aby aj ony využívali
nehnuteľnosti, keď by o to mali záujem aj vzhľadom na veľkosť domu (nakoniec nehnuteľnosti užíva
aj matka žalovaných). Súd preto zaviazal žalovanú 1/ a žalovanú 2/, každú zvlášť, na zaplatenie sumy
10.666,67 EUR, keď vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti 64.000,- EUR, z toho 1/3 podiel predstavuje

21.333,34 EUR a každá zo žalovaných bola zaviazaná na zaplatenie polovice z tejto sumy. Rozhodnutie
oprel o ustanovenia § 142 ods. 1 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, čl. 4 CSP a žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď ide o špecifický prípad postavenia strán sporu.
Poukázal na to, že žalované oslovili žalobcu v roku 2022 (pred podaním žaloby), ale ponúkli mu náhradu
podľa znaleckého posudku z roku 2018 s čím žalobca nesúhlasil a ony nesúhlasili s vyplatením vyššej
sumy podľa ocenenia realitnej kancelárie. Znalecký posudok si dali vypracovať až v priebehu súdneho

konania, to isté platí aj v prípade žalobcu, pričom náhrada podľa ním doloženého znaleckého posudku
bola nižšia ako náhrada, ktorú žiadal priznať v žalobe. Poukázal na to, že uvedené konanie je konaním
iudicium duplex. V týchto konaniach pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je možné
aplikovať zásadu úspechu vo veci. Za spravodlivé je potrebné považovať, aby každá zo strán sporu
znášala svoje trovy konania a nebola povinná hradiť trovy konania protistrane. Postup pri vyporiadaní

vzájomných vzťahov strán je upravený zákonom, pričom každá zo strán je v konaní súčasne žalobcom
aj žalovaným. Každé rozhodnutie v takomto konaní (teda aj rozhodnutie, ktorým súd návrhu žalobcu
vyhovie) je rozhodnutím v záujme všetkých strán sporu, keď každá z nich dostane podiel vo forme
vlastníctva k veci alebo finančnej náhrady.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Odvolanie podal proti výroku IV. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovaným bude uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Poukázal na uznesenie sp. zn. 4MCdo/10/2013 zo dňa 26.07.2012, kde
bol prijatý záver, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového

spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom
sa márne skúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol
v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. Poukázal na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je dnes striktne považované za sporové konanie. Poukázal ďalej na nález
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 138/2022 zo dňa 23.06.2022. Nesúhlasil tiež so záverom okresného

súdu, že takéto rozhodnutie okresný súd považoval za spravodlivé. V takom prípade by obe sporové
strany mali znášať jeho náklady Rovným dielom a bolo by spravodlivé, aby súd priznal žalobcovi
aspoň náhradu 50 % zaplateného súdneho poplatku. V tomto smere prirovnanie konania ku konaniu o
vyporiadanie BSM nie je namieste, nakoľko súdny poplatok platí každá zo strán rovným dielom až po
skončení konania a princíp rovnosti znášania nákladov je zachovaný. Podľa názoru žalobcu, bol žalobca

v konaní úspešný v celom rozsahu, súd rozhodol plne podľa jeho návrhu a z toho dôvodu žiadal priznať
trovy konania.

4. Žalované 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozhodnutie považujú za vecne
správne a navrhli ho potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že sa k veci

postavili od začiatku sporu zodpovedne a dali si vypracovať nový znalecký posudok, na základe ktorého
následne mali záujem dosiahnuť vysporiadanie. Tento znalecký posudok predložili pri prvom úkone,
ktorý im patril. Predmetný posudok stanovil cenu nehnuteľnosti na sumu 70.420,51 EUR a po odpočítaní
vecného bremena na výplatu pre žalobcu bola výsledná suma spolu 12.639,68 EUR. Žalobca bol aj
napriek uvedenému dôkazného stavu po celý čas trvania sporu, t. j. skoro 2 roky pasívny a do vydania

rozhodnutia vo veci samej okresným súdom nebol schopný takýto dôkaz predložiť. Žalobca sa dokonca
nedostavil ani na predbežné prejednanie sporu, na ktorom medzi nimi mohol byť dojednaný zmier tak,
ako sa o to pokúšal okresný súd. Žalované považujú za neprípustné porušenie práva na spravodlivý
proces, ak okresný súd napriek vyslovenému názoru odvolacieho súdu pripustil vykonanie ďalšieho
dôkazu, a to znaleckého posudku predloženého žalobcom, ktorý predložil 2 dni pred pojednávaním.

Znalecký posudok predložený žalovanými 1/, 2/ súd považoval za neaktuálny z dôvodu značného
časového odstupu od jeho predloženia do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Poukázali na to, že
oni sa nepričinili o to, že od doby, kedy predložili znalecký posudok pri prvom úkone až do rozhodnutia
vo veci samej okresným súdom uplynuli skoro 2 roky. Žalobca nebol schopný po celú túto dobu takýtodôkaz zabezpečiť a predložil ho pár dni pred vytýčeným pojednávaním po tom, čo odvolací súd vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázali tiež na to, že okresný súd vytýčil pojednávanie skoro
6 mesiacov od vydania zrušujúceho uznesenia Krajského súdu, čím žalobcovi ponechal dostatočný

časovýpriestornaprípravunovéhoznaleckéhoposudku,atonapriekkoncentráciikonaniaazáväznému
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Žalované ako prvé zaslali výzvu žalobcovi, pričom svoju ponuku na
odkúpenie opreli o znalecký posudok z roku 2018. Následne akceptovali pripomienky žalobcu dali si
vypracovať nový znalecký posudok s cieľom sa s ním spravodlivo finančne vysporiadať. Žalobca sa k
veci postavil opačne a na základe vyjadrenia jeho príbuzného z realitnej kancelárie podal žalobu. Po

podaní žaloby sa k nej vyjadrili a predniesli svoj protinávrh aj spolu s novým znaleckým posudkom z roku
2023. Rovnako sa osobne dostavili aj na predbežné prejednanie sporu, kde mali záujem sa dohodnúť
so žalobcom, ktorý sa na konanie nedostavil.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV.

zmenil podľa § 388 CSP.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd preskúmaním veci, posúdením argumentov strán v spore dospel k záveru, že
rozhodnutie vo výroku IV,. ktorým súd rozhodol o trovách konania, nie je správne. Za dôvodné považuje
odvolanie žalobcu, ktoré je v zhode s rozhodovacou praxou a judikatúrou.

8. Rozhodujúcim pri určovaní úspechu v konaní je, či súd vyhovel žalobe ako takej, teda zrušil

a vyporiadal spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý žalobca žiadal. Okresný súd rozhodol o zrušení
spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní prikázaním nehnuteľností žalovaným 1/, 2/, každej v polovici, čo
zodpovedaložalobnéhonávrhu.Výškafinančnejnáhradybolaupravenápodľaznaleckéhodokazovania,
čo však nepredstavuje zásadný úspech žalobcu a ani žalovaných. Tu však treba zdôrazniť, že žalobca
pri podaní žaloby – hneď od začiatku konania požadoval zaplatiť od každej žalovanej zvlášť sumu

15.000,- EUR za odstupujúci podiel, ktorú sumu v priebehu konania nemenil a rozsudkom mu súd
priznal od každej žalovanej po 10.666,67 EUR. Žalované 1/, 2/ s požadovanou sumou nesúhlasili
a navrhli v priebehu konania, a to pri svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe, vyplatiť žalobcu
každá zo žalovaných sumou po 5.720,14 EUR, s čím žalobca nesúhlasil a zotrval na podanej žalobe.
Následne v priebehu konania žalované 1/, 2/ navrhli, že na vyrovnanie podielu vyplatia žalobcovi

6.319,84 EUR každá zvlášť s tým, že netrvali na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom slova
zmysle. Naviac, v konaní bolo ďalším znaleckým posudkom (č. 67/2024 F. M. G.) preukázané, že záver
znaleckého posudku, ktorý predložili žalované 1/, 2/ nebol správny, nakoľko spôsob výpočtu ohľadom
oceňovania nehnuteľností a vecného bremena bol neprípustný, nakoľko existenciu vecného bremena je
znalec povinný zohľadniť pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností a nie samostatným výpočtom.

9. V tomto prípade však možno konštatovať, že nielenže bolo žalobcom od počiatku súdneho
sporu, ba dokonca aj pred ním navrhovanému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam v plnom rozsahu vyhovené, ale okresný súd sa stotožnil aj so znaleckým posudkom
(č. 67/2024 F. M. G.), ktorý žalobca predložil v konaní a z ktorého aj vychádzal pri rozhodovaní ohľadom

výplaty odstupujúceho podielu zo strany žalobcu voči žalovaným a žalovanými predkladaný znalecký
posudok (č. 46/2023 F. D. N.) okresný súd neakceptoval.

10. Odvolací súd v tomto smere vzhľadom na argumentáciu žalovaných 1/, 2/ uvedenú v ich vyjadrení
k odvolaniu odkazuje na dôvody uvedené v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým

záverom sa v plnom rozsahu stotožňuje. Okresný súd správne poukázal na to, že cena nehnuteľností nie
je nemenná a v priebehu súdneho konania môže byť vyhotovených aj niekoľko znaleckých posudkov a
k zmenám cien môže dôjsť aj v reálne krátkych časových obdobiach. Okresný pri rozhodovaní prihliadol
na aktuálny znalecký posudok, ktorý predložil žalobca, nakoľko súd musí vychádzať z ceny ku dňu
rozhodnutia súdu. Tak isto mohli postupovať aj žalované 1/, 2/ a mohli súdu predložiť aktuálny znalecký

posudok v čase rozhodovania súdu, avšak tak nekonali.11. Na vyššie uvedenom závere o plnom úspechu žalobcu v konaní a od toho sa odvíjajúcej povinnosti
žalovaných 1/, 2/ nahradiť mu trovy konania nič nemení ani argumentácia žalovaných 1/, 2/ uvedená
v ich vyjadrení k odvolaniu, s ktorou sa odvolací súd nestotožnil a považoval ju za nedôvodnú.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že úspech strán sporu sa odvíja od rozhodnutia vo veci samej,
podstatné teda je, či a v akom rozsahu zodpovedá návrh vo veci samej rozhodnutiu súdu vo veci samej.
V tomto prípade musel odvolací súd vychádzať z plného úspechu žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti. Naviac sú to práve žalované, ktoré svojim postojom prinútili žalobcu k podaniu žaloby, a to

napriek tomu, že žalobca sa snažil vec riešiť mimosúdne – dohodou, kde navrhoval výplatu podielu
v sume 25.000,- EUR, s čím žalované nesúhlasili a žalovanému vo svojej výzve na uzavretie dohody
zo dňa 08.04.2022 ponúkli len sumu 9.507,13 EUR. Nakoľko sa strany sporu nedohodli, žalobca bol
nútený podať žalobu, v ktorej bol nakoniec plne úspešný.

13. Podľa § 255 CSP má byť náhrada trov konania priznaná strane, ktorá bola úspešná vo veci.

Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v hlavnom predmete konania (zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva), mal nárok na náhradu trov. Žalovaným 1/, 2/ dokonca nič nebránilo podať obdobnú
žalobu, keď nechceli zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalobcom. Žalované však tak neučinili a
žalobu podal žalobca, ktorej súd vyhovel.

14. Pre rozhodnutie je stále relevantná aj staršia judikatúra, napr. R 54/1973, ktorú možno aplikovať aj
za aplikácie CSP. Podľa nej, ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý
bol navrhovaný, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 OSP (teraz § 255
ods. 1 CSP, pozn. odvolacieho súdu) a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je,
pravda, prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. So zreteľom na rozmanitosť

prípadov treba však riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup
jednotlivých účastníkov, ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch
vyneseným rozsudkom.

15. Rovnaké závery vyplývajú zo Z IV, s. 748: Ak súd vyhovel návrhu a zrušil a vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý, najmä ak sa odporca neúspešne bránil alebo navrhoval
iný spôsob vyporiadania, nie je zásadne prekážok pre to, aby súd použil ustanovenie § 142 OSP (teraz
§ 255 ods. 1 CSP) o trovách konania.

16.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpovažovalodvolaniežalobcuzadôvodné,pretopostupom

podľa ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok v IV. výroku o trovách konania zmenil tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací

súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom žalované 1/, 2/ - ako nerozlučné
spoločníčky zaviazal na zaplatenie trov konania spoločne a nerozdielne, a to vo vzťahu k trovám pred
súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím trovám. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.