Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010231
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliáša a sudcov JUDr.

MariánaDunčkaaJUDr.MilanStrakuvtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXXvBánovciach
nad Bebravou, trvale bytom C. D. E. D., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne stíhaného pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 23.1.2025
prejednal odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 25T/14/2024 zo dňa 21.10.2024 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/14/2024 zo dňa 21.10.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že dňa 04.11.2023 v čase približne o 18:54 hod. vstúpil do prevádzky herne MACAO v D. E. D. E. F. C.
XXXX/X, kde prešiel za barový pult a obsluhe herne - poškodenej C. C. uviedol, že hľadá svoje peniaze
a aby mu otvorila okamžite trezor, lebo ju ujebe ako žito a jebne notebookom po hlave, počas čoho chytil
do ruky notebook zn. Apple, ktorý ležal za barovým pultom, na čo mu poškodená zo strachu otvorilatrezor, z ktorého odcudzil čiernu peňaženku v hodnote 20,- eur s obsahom hotovosti celkom 1410,- eur
v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty a s ústrižkami z vytlačených tiketov z vyplatených výhier, na
čo sa poškodenej následne spýtal, či to je všetko, čo má a potom odišiel z herne preč, čím spôsobil

poškodenej spoločnosti MACAO GAME CLUB s.r.o., so sídlom Pod Kalváriou 2103, Topoľčany, IČO: 36
559 423 celkovú škodu vo výške 1430,- eur.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého
bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti MACAO GAME CLUB, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Pod Kalváriou 2103, IČO: 36 559 423
škodu vo výške 1430,- €.

Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podali odvolanie obžalovaný
proti výrokom o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých výrokov
a prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného priamo to do zápisnice o hlavnom
pojednávaní ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku.

V písomnom odôvodnení podaného odvolania obžalovaný poukázal na výrokovú časť napadnutého
rozsudku. Ďalej namietal nedostatky prípravného konania, ktoré súviseli so zápisnicou o výsluchu
podozrivého a spôsobu jej opravy. Vyjadril názor, že v čase vznesenia obvinenia analyzátor dychu
nemal platné overenie a zo strany vyšetrovateľa došlo počas vyšetrovania k jeho výmene. Znalecký
posudok vypracovaný MUDr. C. G. podľa jeho názoru je nepoužiteľný pre účely trestného stíhania,

keďže je založený na rozporuplných svedeckých výpovediach. Znalecký posudok sa tiež len všeobecne
vyjadroval k správaniu poškodenej v čase skutku, ktorej správanie nesvedčí tomu, že by mala
strach. Pre časové nejasnosti, ktoré súviseli s predložením kamerového záznamu z miesta činu,
obžalovaný vyjadril výhrady k jeho zákonnosti. Nakoľko priamymi svedkami stíhaného skutku bol
len on a poškodená a kamerový záznam zachytáva len obraz bez zvuku, bol presvedčený, že súd

mal rozhodnúť podľa zásady v pochybnostiach v prospech obvineného. Obžalovaný sa nestotožnil
ani s postupom okresného súdu, ktorý nepovažoval za potrebné, aby sa vykonal výsluch policajtov
vykonávajúcich zásah v Zemianskych Kostoľanoch. V závere písomného odôvodnenia svojho odvolania
obžalovaný poukázal na to, že skutok sa nestal tak, ako sa uvádza v obžalobe.

Podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil aj obhajca obžalovaného, v ktorom odôvodnení
namietal nasledovné :

„Obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia by malo byť jasné, zrozumiteľné
a dať jednoznačne odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s prejednaním jeho veci.

Z obsahu rozsudku, predovšetkým však z jeho odôvodnenia, musí vyplývať vzťah medzi vykonaným
dokazovaním a deklarovanými skutkovými zisteniami s poukazom na právne zámery súdu. Súdom
deklarované skutkové zistenia musia byť výsledkom logického zhodnotenia vo veci vykonaných
dôkazovo v súlade s procesnými pravidlami, ich ohodnotenia podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo a v ich súhrne a nezávisle

od toho, kto dôkazy obstaral. Požiadavka riadneho odôvodnenia deklarovaných skutkových zistení
nezodpovedá procesnému postupu konajúceho súdu, keď tento vykonané dôkazy iba formálne
prezentuje bez toho, aby k nim zaujal hodnotiace stanovisko, ktoré by vyústilo do relevantných
skutkových zistení. Namieste je vždy požiadavka, aby konajúci súd k ním zaujal zodpovedajúce
stanovisko ku všetkým vo veci vykonaným dôkazom a to aj vtedy, ak tieto nemajú žiaden význam pre

jeho rozhodnutie.
Osobitne si zaslúžia pozornosť dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané a ktoré podľa svojho
obsahu majú zásadný význam pre správnosť skutkových zistení, ale konajúci súd ich v odôvodnení
rozhodnutia opomína, prípadne len formálne reprodukuje.Ak rozsudok nevykazuje vyššie uvedenú procesnú perfektnosť, spôsobuje to nepreskúmateľnosť,
nepresvedčivosť, a teda aj nezákonnosť rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku samozrejme musí byť
zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Právne úvahy odôvodnenia rozsudku vždy

znamenajú podradenie skutkových zistení súdu pod príslušné ustanovenia všeobecnej a osobitnej
časti Trestného zákona. Pri právnych záveroch, ktorými odôvodňuje súd výrok o vine, musí byť tento
výrok výrazom celkom jednoznačného zdôvodnenia, že jeho rozhodnutie netrpí žiadnymi dôvodnými
pochybnosťami, že práve obžalovaný sa mal dopustiť skutku vo výroku rozsudku.
Tolerancia absencie zákonnosti v procese prípravného konania vo veci obžalovaného ale popiera všetky

atribúty, ktorými má takéto rozhodnutie disponovať.
Nezákonnosť prípravného konania bolo možné zásadne napraviť postupom súdu ohľadom prijatia
obžaloby, avšak súd sa z nezistených dôvodov stotožnil s vykonaným vyšetrovaním ako aj obžalobou
a túto nakoniec aj prijal, hoci v tom čase už poznal podstatnú časť výhrad a návrhov obžalovaného
z oboznámenia s výsledkami vyšetrovania. Predmetné prípravné konanie však trpí zásadnými
pochybeniami, a to v podstate od jeho začiatku.

Obžalovaný už v rámci prípravného konania jednoznačne namietal spôsob vykonania prvotných úkonov,
keď poukázal na skutočnosť, že mu bolo odopreté právo na obhajobu v prípade jeho výpovede ako
podozrivého. Napriek tomu, že túto nezákonnosť ako i iné procesné nedostatky navrhoval odstrániť ešte
v rámci oboznámenia s výsledkami vyšetrovania, prokurátor, resp. súd tieto pripomienky odignorovali
(nič nebránilo v zmysle návrhu obžalovaného vypočuť vyšetrovateľa a ostatných príslušníkov polície k

priebehu výsluchu podozrivého a hlavne k jeho žiadosti, aby vypovedal za prítomnosti obhajcu).
Ďalším významným pochybením, ktoré je možné zaznamenať v rámci prípravného konania a o
zhojenie ktorého sa nepokúsil tak prokurátor a ani súd, je výpoveď A. B. už v postavení obvineného,
pričom táto výhrada sa opätovne vzťahuje aj k prvotnému výsluchu, kedy obsah výpovedí mal
byť podľa obžalovaného skoncipovaný priamo vyšetrovateľom a on ich iba podpísal, v tom čase

ale bol pod vplyvom alkoholu ako i návykových látok a je vylúčené, aby výpovede v rozsahu ako
boli zaznamenané sa líšili iba v jednej vete a to v tom, ako mal byť použitý „notebook“ (teda
zbraň). Aj keď obžalovaný namietal nezákonnosť vykonania uvedených výpovedí práve z dôvodu
ovplyvnenia určitými látkami, ani táto jeho výhrada nebola nijakým spôsobom zohľadnená. Uvedenému
podstatnému porušeniu zákonnosti ďalej nevenoval dostatočnú pozornosť ani súd, keď nezohľadnil

výhradu obžalovaného voči použitiu drägera (alkohol tester), pričom certifikát o jeho platnosti bol
vyšetrovateľom vo vyšetrovacom spise zamenený z dôvodu, že platnosť použitého testovacieho
prístroja, ktorým bol testovaný obžalovaný v čase jeho použitia, uplynula.
Možno konštatovať, že prípravné konanie vo veci obžalovaného trpí nezákonnosťou takmer pri všetkých
jeho úkonoch.

Ďalším zásadným porušením zákonnosti je tiež prepis dátumu vykonania úkonu, a to výsluchu
zadržaného – podozrivého zo dňa 06.11.2023 (konkrétne jeho začiatok a ukončenie), boli
vyšetrovateľom zmenené jednoduchou opravou – preškrtnutím a znovu perom dopísaným začatím a
ukončením. Okrem toho, že vyšetrovateľ o tejto skutočnosti oboznámil iba obhajcu, a to prostredníctvom
mailovej komunikácie (keďže počas nazretia do vyšetrovacieho spisu zápisnica nevykazovala žiadne

známky opravy), zásadne porušil právo obžalovaného na opravu zápisnice v zmysle § 60 Trestného
poriadku a naviac v tomto prípade vyvstáva zásadná otázka, či týmto konaním vyšetrovateľa nedošlo
aj k porušeniu práva na osobnú slobodu (v určitom úseku zadržania). Obžalovaný taktiež namieta
zásadné porušenie zákonnosti prípravnému konaniu v rámci výpovedí svedkov, a to C. D. a H. A..
Podľa obžalovaného výpovede týchto svedkov boli spracované priamo samotným vyšetrovateľom, čo

vyplýva aj z ich obsahu, nakoľko nimi používané slovné spojenia, že B. mal pod hrozbou násilia dostať
od krupierky peniaze, resp. je mu ľúto, že krupierku olúpil, nikdy nevyslovili, čo jednoznačne potvrdili
aj v rámci výsluchu na súde. Nepriamo obaja títo svedkovia opätovne svojim spôsobom poukázali na
nezákonnosť prípravného konania aj tým, že úplne v rozpore s príslušníkmi polície opísali zákrok v
Zemianskych Kostoľanoch, ktorý smeroval proti obžalovanému.

Za zvlášť dôležitú okolnosť, ktorá okrem výsledkov prípravného konania oslabuje aj samotnú obžalobu,
je nutné poukázať na výpoveď samotnej poškodenej, ktorá v rozpore s tým, ako bol celý priebeh skutku
zaznamenaný kamerovým záznamom tento opísala vo svojej výpovedi. Nanajvýš pochybná je tá časť,
keď vypovedá, že obžalovaný sa jej mal vyhrážať a že sa ho bála, pričom obrazový záznam ale nie je
dostatočným potvrdením jej výpovede, práve naopak. Výsluchom na pojednávaní sa súd snažil odstrániť

tento zásadný rozpor a na preukázanie hodnovernosti jej výpovede si pomohol odpoveďou znalca,
ktorý napriek tomu, že nedisponoval ani vyšetrením tejto poškodenej ani sa neoboznámil s obsahom
videozáznamu, bez ďalšieho zdôvodnenia potvrdil stav poškodenej ako ho opísala poškodená (t. j.,
že sa ho bála). Aj v prípade výpovede poškodenej je tiež namieste pochybovať o spontánnosti jejvýpovede, pretože ako sama potvrdila aj na hlavnom pojednávaní, podľa nej druhú výpoveď, ktorá bola
vyšetrovateľom spracovaná, bola asi už len podpísať na polícii. Ani v tomto prípade nebránilo nič súdu
k prevereniu procesu vypočutia poškodenej prostredníctvom vyšetrovateľa.

Znalec pribratý do konania sa okrem neprimeraného zdôvodnenia stavu poškodenej počas skutku
vyjadril predovšetkým k otázke ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného v čase, kedy
sa stal skutok a tiež k výhrade obžalovaného k ovplyvneniu alkoholických nápojov z pohľadu možnosti
jeho vplyvu na posúdenie hore uvedených schopností. Závery znaleckého posudku však nie je možné
akceptovať, nakoľko sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom. A teda ak znalec ustálil v prípade

obžalovaného jeho intoxikáciu alkoholom za nekomplikovanú a zároveň sa bližšie nevyjadril aj v tomto
smere k absencii rozpoznávacích a ovládacích schopností ako sám uviedol, z dôvodu, že nemá údaje o
množstve skonzumovaného alkoholu, nehovorí pravdu, keďže z výpovede svedkyne I. A. je tento údaj
jednoznačne zrejmý. Pre riadny záver znaleckého posudku v tomto smere je dôležité konštatovať aj tú
skutočnosť, že C. G. odvodzuje „normálnosť správania sa obžalovaného“ na základe nepresného údaju
o tom, že sa obžalovaný vedel k svojej tete (Vöröšovej ) vrátiť a vedel sa teda orientovať. Z obsahu

vyšetrovacieho spisu ale vyplýva, že obžalovaný sa práveže už k svojej tete nevrátil.
Do mozaiky namietanej nezákonnosti možno ďalej zahrnúť aj skutočnosti súvisiace s výpoveďou
poškodeného J. K., ktorá sa mala uskutočniť o 23.50 hod. dňa 04.11.2023 a vydanie veci, t. j.
kamerového záznamu z prevádzky o 01.15 hod.. O týchto skutočnostiach vypovedal rozporne na
hlavnom pojednávaní, a preto je zároveň vylúčené, aby procesne uznaným spôsobom došlo k prezretiu

kamerového záznamu z miesta činu napriek tomu, že k jeho vydania došlo až na druhý deň.
Po tom, čo obžalovaný na hlavnom pojednávaní zásadne spochybnil použitie notebooku ako zbrane
tým, že polícia na preukázanie tejto skutočnosti nezabezpečila vec, ktorá mala byť použitá ako zbraň
a ani vyhodnotenie z nej odobratých vzoriek DNA, poukazuje na účelovosť jej postupu v tom smere,
aby sa takto potvrdila verzia poškodenej, napriek možnosti objektívne preukázať, že vec z kamerového

záznamu je práve takou vecou, ktorá v zmysle Trestného poriadku môže byť aj zbraňou.
S poukazom na rozsah a intenzitu nezákonnosti predovšetkým prípravného konania v tejto trestnej
veci je podľa obhajoby jediným možným postupom pre zákonné rozhodnutie je konanie v súlade s
ustanovením podľa § 285 Trestného poriadku. V prípade nestotožnenia sa odvolacieho súdu s takýmto
názorom navrhujem odvolaciemu súdu možnosť zaoberať sa inou kvalifikáciou daného skutku a konania

obžalovaného. S poukazom na už spomínaný kamerový záznam je na základe iba jeho obrazového
vyhotovenia totiž vyvodiť záver o odcudzení hotovosti obžalovaným, a teda o možnosť kvalifikovať jeho
konanie ako trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona a v prípade krajnej možnosti, ktorej
chýba dostatok objektívnych podkladov ako trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd rozhodol v zmysle už

uvedeného návrhu.“

Prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého
rozsudku a ďalej uviedol nasledovne :

„ Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 25T/14/2024-389 zo dňa 21.10.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zákona uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, podľa § 73 ods.
2 písm. c) Tr. zákona a § 74 ods. 1 Tr. zákona súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou a podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr .zákona súd uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť poškodenej spoločnosti MACAO GAME CLUB, s.r.o. škodu vo výške 1430,- eur.
S rozsudkom okresného súdu vo výroku o vine a konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo sa v

plnom rozsahu stotožňujem, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súdom uložený trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne za použitia ustanovení § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d) Tr. zákona podľa môjho názoru vzhľadom najmä na závažnosť spáchaného zločinu, okolnosti jeho
spáchania ako i osobu obžalovaného je neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť
účel tak individuálnej, ako ani generálnej prevencie, či výchovný účel u obžalovaného.

Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcii a trestov
uvedených v § 33a Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, pričom nezistil poľahčujúcu okolnosť a zistil priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Súčasne pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zákona, pričom rozpätie trestnej sadzby ustálil na 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov. Následneza aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona určil konkrétnu výšku trestu odňatia
slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne, ktorú výšku vzhľadom na spáchanie trestného činu, jeho
následok, zavinenie, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, považoval za primeranú

a zároveň vzhľadom k potrebe ochrany spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou a vzhľadom k
potrebe prevýchovy páchateľa za dostatočnú z hľadiska účelu trestu. Pri zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd uviedol, že obžalovaný bol doposiaľ
päťkrát súdom trestaný (trikrát mu bol ukladaný súhrnný trest, raz mu bol ukladaný trest spoločný a
raz bolo upustené od uloženia súhrnného trestu) pre rôznu trestnú činnosť i nepodmienečnými trestami

odňatia slobody a to aj pre zločin lúpeže. Prihliadol aj na jeden postih obvineného za priestupok proti
majetku a správu ÚVV Hava o povesti obžalovaného, kedy si obžalovaný v minulosti len čiastočne
plnil základné povinnosti, no aktuálne je priebeh jeho výkonu väzby na požadovanej úrovni. Súd tiež
prihliadol na znalecké závery z odvetvia psychiatrie, kde znalec konštatoval závislosť obžalovaného od
pervitínu a potencionálnu nebezpečnosť pre spoločnosť. Súd ďalej prihliadol aj na použitie peňažných
prostriedkov získaných pri skutku na neušľachtilé ciele (kúpa návykových látok, hranie na výherných

hracích automatoch, z ktorých časť dal aj ďalším osobám, aby mohli hrať s ním), ospravedlnenie
poškodeným a na novokoncipované zásady ukladania sankcií v novelizovanom Trestnom zákone.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá

uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri

inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Zo základných zásad ukladania trestov zakotvených v ustanovení § 34 ods. 1Trestného zákona a
nasledovných vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V rámci zásad pre ukladanie trestov je nevyhnutné, aby súd prihliadol aj na to, že páchateľ
trestného činu získal trestným činom majetkový prospech v súvislosti s ktorou skutočnosťou je páchateľa
potrebné postihnúť na majetku.

Podľa výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, súd pri určovaní druhu a
výmery trestu postupoval podľa ustanovení § 33a Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, pričom obžalovanému
uložil trest odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. m) Tr. zákona.
Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť okolnosťami, ktorých význam alebo
intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a

preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také
okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a
kvantite pravidelne nevyskytujú.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov

rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako
význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ "pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobnépomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho
zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a
pod.).

Zustanovení§39ods.1Tr.zákonavyplýva,žeaplikáciacitovanéhoustanoveniajeprimárnefakultatívna
a musí zohľadňovať okrem iného aj kritéria vymedzené ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.
Pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona súd vychádzal najmä zo skutočností spočívajúcich v
okolnostiach prípadu, spôsobu páchania trestnej činnosti, postoja páchateľa k trestnej činnosti ako aj
k možnostiam jeho nápravy. S poukazom najmä na okolnosti prípadu a pomery páchateľa zastávam

naopak názor, že všetky tieto skutočnosti nie sú v prípade obžalovaného jednotlivo alebo v ich súhrne
skutočnosťami, ktoré sú natoľko mimoriadne a výnimočné, že by odôvodňovali voči obžalovanému A.
B. postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa z formálno-právneho hľadiska dopustil na úseku násilnej
kriminality opätovne zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. a) Tr. zákona, za ktorý dovoľuje Trestný zákon obžalovanému podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona uložiť

trest odňatia slobody vo výmere 7 až 12 rokov a za súčasného zohľadnenia aplikovateľného ustanovenia
§ 38 ods. 3 Tr.'zákona v prípade obžalovaného trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov
až 12 rokov. Súd však uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov,
teda o 3 roky a 8 mesiacov kratšiu výmeru trestu odňatia slobody, než ako by tomu bolo bez aplikácie
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Súd pri rozhodovaní o treste nesprávne ustálil ,že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdom trestaný,
nakoľko ako vyplynulo z odpisu registra trestov obžalovaného, obžalovaný bol v minulosti opakovane
súdne trestaný na podmienečné a nepodmienečné tresty odňatia slobody a to celkom 10-krát a to aj
pre zločiny lúpeže, pričom sa u neho jedná o špeciálnu recidívu. Už len táto okolnosť samá o sebe
charakterizuje-obžalovaného ako osobu so zjavnými sklonmi k páchaniu trestnej činnosti. Uvedené

zároveň zakladá záver, že v prípade obžalovaného nemalo doposiaľ žiadne odsúdenie ako ani uložený
trest odňatia slobody resocializačný účinok.
Vtomtokontextezostávapodľamôjhonázorubezvýznamuajvekobžalovanéhoakodôvodpreaplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný dosiahol v čase spáchania skutku vek 27 rokov a ide o dospelého člena spoločnosti v

produktívnom veku. Práve naopak zastávam názor, že napriek uvedenému veku sa obžalovaný už
dopustil mnohopočetnej a to aj závažnej trestnej činnosti s charakterom zločinov a žiadne z doposiaľ
vedených trestných konaní a odsúdení neviedli k jeho náprave, pričom pre osobu obžalovaného a
doposiaľ vedený spôsob jeho života nemožno predpokladať v budúcnosti účinnú nápravu.
V rámci hodnotenia osoby obžalovaného a jeho vzťahu k dodržiavaniu právneho poriadku nemožno

opomenúť ani priestupkové postihnutie obžalovaného proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o
priestupkoch zo dňa 27.08.2023, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur. O dešpekte k
dodržiavaniu právneho poriadku zo strany obžalovaného nasvedčuje sčasti aj správa z ÚVV Hava v
zmysle ktorej si obžalovaný v minulosti len čiastočne plnil základné povinnosti vyplývajúce zo zákona
o výkone väzby.

V ďalšej časti uvádzam, že požívanie návykových látok má v živote obžalovaného nie krátkodobo
popredné miesto a to napriek škodlivým aj kriminogénnym následkom, ktoré vyvrcholili v stíhanej
trestnej činností a súčasne k špeciálnej recidíve. Obžalovaný sám priznal excesívne nadužívanie
návykových látok v podstate na dennodennej báze a toto tvrdenie je v zhode so. závermi znaleckého
posudku z odvetvia psychiatrie, v zmysle ktorých záverov okrem iného vyplýva, že u obžalovaného

v čase skutku bola prítomná tzv. akútna intoxikácia alkoholom, nekomplikovaná, odhadom ťažšieho
stupňa, ktorú si navodil sám a dobrovoľne, pričom bola u neho zistená závislosť od pervitínu. Z
ďalších záverov znalca si dovolím upriamiť pozornosť najmä na skutočnosť, že obžalovaný v čase
spáchania činu pritom vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto ovládať zmenšene ľahko,
nevýznamné, forenzne nepodstatné. Za podstatný záver znalca je potrebné tiež označiť potencionálne

nebezpečenstvo obžalovaného pre spoločnosť v prípade užívania návykových látok.
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný využil peňažné prostriedky získané lúpežou práve
na kúpu návykových látok a hranie na výherných hracích automatoch aj s ďalšími osobami.
Samotnú prejavenú vôľu obžalovaného podrobiť sa liečeniu zo závislosti od návykových látok možno
pozitívne prijať ako prvý krok k vedeniu riadneho života po výkone trestu odňatia slobody. Avšak ani

v spojení s uloženým ochranným liečením protitoxikomanickým ústavnou formou sa nejaví v danom
prípade uložený trest odňatia slobody za súčasnej aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona za
zákonný a spravodlivý, napĺňajúci účel trestu.Hoci súd konštatoval, že obžalovaný je otcom maloletého dieťaťa s ktorým síce nemá vybudovaný
žiadny vzťah a je možné, aby svoj postoj obžalovaný prehodnotil, dovolím si dodať, že rodičovské
práva obžalovaného zostávajú zachované a nezmenené uložením trestu odňatia slobody bez aplikácie

ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný sa svojim konaním dopustil stíhaného zločinu, čo nemožno v žiadnom smere s prihliadnutím
k spôsobu páchania trestnej činnosti a gradácií páchanej trestnej činnosti obžalovaným aj s prihliadnutím
k jeho doterajšej trestnej, činnosti považovať za ojedinelé zlyhanie z jeho strany. Súd v tomto
smere nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že doposiaľ vedené trestné konania neboli obžalovanému

dostatočnou výstrahou pred opätovným páchaním závažnej násilnej kriminality. Obžalovaný v danom
prípade mal navyše nekritický postoj k stíhanej trestnej činnosti, na svoje konanie riadne nereflektoval,
nevyjadril riadne svoje priznanie a zároveň ani svoju ľútosť v celom rozsahu.
Podľamôjhonázorunajmäzataktozvýraznenýchokolnostízistenéhostavuvecinemožnovtrestnejveci
obžalovanéhovzhliadnuťdobrodenieTrestnéhozákonaspočívajúcevustanovení§39ods.1Tr.zákona.
Navyše.aniprísnosťzákonomstanovenejtrestnejsadzbynemôžebyťsamaosebeokolnosťou,ktoráby

odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ustanovenie §
39 Tr. zákona je nazvané „mimoriadne zníženie trestu“, z čoho je možné vyvodiť, že ho možno aplikovať
len pri ojedinelých okolnostiach a fakultatívne. Zistené okolnosti prípadu nesvedčia tomu, že by práve v
nich mohla byť videná možnosť na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Z uvedených dôvodov považujem uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov

za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, na ktoré neboli splnené zákonné podmienky aj v
spojení s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, za neprimerane mierny trest, ktorý nepovedie k
splneniu účelu trestu. Uložený trest nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov,
keďže so zreteľom na závažnosť, spôsob a okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa,
predovšetkým na vyššie osobitne uvedené skutočnosti, je uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, na ktoré vo veci nie sú splnené
zákonné podmienky, neprimerane mierny. Takto uložený trest nemôže v žiadnom prípade pozitívne
pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život. Uložený trest sa vzhľadom na
uvedené ani z hľadiska verejného záujmu voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok
generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania

trestných činov. Súčasne takýto trest nemôže dostatočne vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Mám za to, že v prípade obžalovaného A. B. bude len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody
na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zákona spĺňať kritériá individuálnej a generálnej prevencie a bude dostatočným vyjadrením morálneho

odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.
poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 25T/14/2024-389 zo dňa 21.10.2024
vovýrokuotresteapodľa§322ods.3Tr.poriadkusámrozhodoltak,žeobžalovanémuuložípodľa§188
ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím

na § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnom upravenej trestnej sadzby
so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods.
2 písm. b) Tr. zákona, pri ponechaní výrokov o uloženom ochrannom opatrení a náhrade škody.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach obhajoba navrhla vyhovieť ich odvolaniu

a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Prokurátor navrhol jeho odvolaniu vyhovieť a
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac ani iné dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. poriadku, na
podklade podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods.

1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o vine a treste
obžalovaného, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné, ale odvolaniu prokurátora je potrebné vyhovieť.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku okresného súdu, obžalovaný v dôvodoch podanéhoodvolania namietal viaceré procesné nedostatky majúce podľa jeho názoru za následok nezákonnosť
prípravného konania. Uvedená argumentácia mala podľa názoru odvolacieho súdu zakladať dôvod na
zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu napadnutého rozsudku odvolací súd
nezistil obhajobou namietané procesné pochybenia zo strany okresného súdu. Za rozhodné odvolací
súd považuje, že pokiaľ ide o výpovede podstatné pre ustálenie skutkového stavu, samosudca
okresného súdu v súlade s § 278 ods. 2 Tr. por. pri rozhodovaní o vine vychádzal z výpovedí

realizovaných priamo pred okresným súdom kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd procesné námietky obhajoby týkajúce sa výsluchu podozrivého
v prípravnom konaní, ktorý dôkaz podľa ustálenej súdnej prace ani nie je použiteľný v konaní pred
súdom, vyhodnotil ako bezpredmetné.

Odvolací súd nemôže prisvedčiť ani námietke o nevyhovení návrhu obhajoby na vykonanie výsluchov

príslušníkov polície, ktorí až s odstupom dvoch dní po skutku vykonali zaistenie obžalovaného
v Zemianskych Kostoľanoch. Keďže sa nejedná o dôkazy, ktoré by objasňovali skutočnosti potrebné pre
zistenie skutku spáchaného v Bánovciach nad Bebravou, pre ktorý bola podaná obžaloba, odvolací súd
nemá čo vytknúť okresnému súdu, ak odmietol návrh obhajoby na vykonanie výsluchov zasahujúcich
policajtov ako nadbytočné v súlade s § 272 ods. 3 Tr. por.

Ani v súvislosti s namietanou nesprávnosťou výsluchov obžalovaného a svedkov C. D. a H. A.
v prípravnom konaní odvolací súd nemôže prisvedčiť tvrdeniam obhajoby v dôvodoch jej odvolania.
Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného, ten k veci osobne kontradiktórne vypovedal na hlavnom
pojednávaní. Podľa odôvodenia napadnutého rozsudku okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadal

len na tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z jeho výpovede spred okresným súdom na hlavnom pojednávaní,
pričomvýpoveďobžalovanéhozprípravnéhokonanianemalažiadenvplyvnaskutkovézisteniaazávery
okresného súdu. Čo sa týka vyššie uvedených svedeckých výpovedí, odvolací súd tieto výpovede
nepovažuje za významné pre rozhodnutie okresného súdu, keďže sa netýkali priamo stíhaného skutku,
ale len okolností až po ňom. Obdobne to platí aj ohľadom výpovede svedka K. a tvrdených časových

nezrovnalostí ohľadom podania výpovede v prípravnom konaní. Menovaný svedok nebol svedkov
žalovaného skutku a jeho výpoveď nebola rozhodná pre zistenie skutkového stavu, ale len k ustáleniu
výšky spôsobenej škody.

Z týchto dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil s námietkami obhajoby proti procesnému postupu,

keďže namietané procesné nedostatky nemali žiaden vplyv na správnosť obhajobou napadnutých
výrokov o vine a treste, a nezakladajú zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321
ods. 1 písm. a) Tr. poriadku.

Obhajoba v dôvodoch podaného odvolania ďalej vzniesla námietky ohľadom náležite zisteného

skutkového stavu na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov. Odvolacie námietky v zmysle § 321
ods. 1 písm. b) Tr. por. smerovali k spochybneniu správnosti skutkových záverov okresného súdu o tom,
že sa stíhaný skutok sa stal tak, ako je popísané v skutkovej vete rozsudku okresného súdu.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou nesprávnosťou postupu okresného súdu pri

hodnotení vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie
vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto
ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon

pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní

vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého
stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí
podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súdpodľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe
hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy
prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku

súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci
nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne
dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd
upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba

znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
v skutkovej vete napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a
nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj
v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania „v pochybnostiach v prospech

obvineného“.

Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe výsledkov
vykonaného dokazovania neuveril obrane obžalovaného, že nepoužil hrozbu bezprostredného násilia
za účelom zmocnenia sa cudzích vecí. Okresný súd svoj záver o vine obžalovaného v zmysle

podanej obžaloby odôvodnil s poukazom na jediný priamy usvedčujúci dôkaz, výpoveď poškodenej
C., ktorá bola podporená videonahrávkami z miesta a času činu. Podľa názoru odvolacieho súdu
z obrazových nahrávok vyplýva také správanie obžalovaného, ktorého prejavy napĺňajú znaky
rozumného, premysleného, plánovaného a nenarušeného konania. Za pozornosť stojí aj správanie
poškodenej C., z ktorej konania a mimiky tváre sú okrem iného zrejme prejavy strachu ako aj

snaha vyhnúť sa možnému útoku, resp. splneniu ňou popísaných bezprostredných hrozieb zo strany
obžalovaného, o ktorých vypovedala a sú správne prezentované v skutkovej vete napadnutého
rozsudku. Aj s prihliadnutím na fakt, že obžalovaný v čase skutku mal v rukách notebook poškodenej,
možno podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru o správnosti hodnotiacich úvah okresného súdu
a jeho skutkových záverov, ktoré presvedčivo svedčia v prospech pravdivosti výpovede poškodenej

o vyslovených hrozbách zo strany obžalovaného ohľadom použitia notebooku ako zbrane na
ovplyvnenie vôle a konania poškodenej.

Podľa názoru odvolacieho súdu o účelovosti obrany obžalovaného svedčia aj ostatné skutočnosti, ktoré
vyplývajú z výsledkov dokazovania vykonaného pred okresným súdom a z odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Obžalovaný v deň skutku navštívil herňu MACAO v Bánovciach nad Bebravou celkovo 3 krát.
Ale len pri tretej návšteve herne, s ktorou sa spája žalovaný skutok, mal obžalovaný na hlave pokrývku
hlavy–kapucňu.Nienemejzávažnouskutočnosťou je,žepospáchanískutkusadalobžalovanýnaútek
tak, ako to zaznamenali kamery na mieste činu, resp. snímajúce jeho bezprostredné vonkajšie okolie.
Za ďalšiu podstatnú skutočnosť svedčiacu o nepravdivosti obrany obžalovaného možno považovať jeho

bezprostredné správanie po zmocnení sa čiernej peňaženky s obsahom hotovosti. Napriek tvrdeniam
obžalovaného, že sa domnieval, že mu poškodená mala schovať jeho peniaze do trezora, obžalovaný
potom ako vybral z trezora peňaženku, ju neotvoril, aby skontroloval koľko peňazí sa v nej nachádza, a
aby si ponechať len toľko, čo podľa svojich vyjadrení mal v herni zanechať.

Za nedôvodnú námietku odvolací súd posúdil obhajobou prezentované pochybnosti o správnosti
a úplnosti psychiatrického znaleckého posudku ohľadom duševného stavu obžalovaného. Podľa
názoru odvolacieho súdu odborné závery súdneho znalca prezentovane na hlavnom pojednávaní,
ktoré okresný súd prevzal aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku, majú oporu vo vykonanom
dokazovaní a navzájom sa dopĺňajú s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súdny znalec na hlavnom

pojednávaní presvedčivo vysvetlil svoje zistenia vylučujúce patologickú intoxikáciu obžalovaného v čase
skutku, ktorá by inak svedčila o možnej nepríčetnosti obžalovaného. Napokon s poukazom na ostatné
dôkazy, z ktorých súdny znalec vychádzal pri vypracovaní posudku, vrátane výpovede poškodenej
C., súdny znalec vierohodne ozrejmil prečo dospel podľa odvolacieho súdu k správnym zisteniam
o nevýznamne znížených rozpoznávacích a ovládacích schopnostiach obžalovaného, ktoré nevylučujú

jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že zistenia
súdneho znalca sú v plnej zhode s tým, čo vyplynulo z kamerových záznamov z miesta činu.Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti odborných záverov súdneho znalca ani vzhľadom na
hlavnom pojednávaní prečítanú výpoveď tety obžalovaného, svedkyne I. A.. Svedkyňou popísané
abnormálne správanie obžalovaného po nadmernom požití alkoholu v čase pred skutkom odporuje

nielen kamerovým záznamov z miesta činu, ale tiež výpovedi poškodenej C., v zhode s ktorými dôkazmi
súdny znalec potvrdil danosť stavu len nevýznamne zníženej príčetnosti u obžalovaného v čase skutku.

Odvolací súd nemohol prisvedčiť námietkam obhajoby týkajúcich sa správnosti podkladov rozhodných
pre vypracovanie znaleckého posudku aj z dôvodu, že súdny znalec bol ku svojim zisteniam vypočutý

priamo na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom za účasti procesných strán, ktoré mali
možnosť konfrontovať súdneho znalca informáciami, ktoré nadobudli počas dovtedy vykonaného
dokazovania.

Okresnýsúdsasprávnevysporiadal ajsnámietkouobžalovaného,ktorýpoukazovalnato,žeanalyzátor
množstvaalkoholuvdychuobžalovanéhonemalplatnéoverenie.Nielenžeuvedenétvrdenieobhajobyje

vpríkromrozporesdôkazmi,ktorétvoriasúčasťtrestnéhospisu,alesúčasnesajednáoničímpodložené
konštatovanie, ktoré ani nemalo žiaden podstatný vplyv na zistenie skutkového stavu. Keďže obhajobou
namietané meranie sa vzťahovalo až na čas zaistenia obžalovaného dva dni po obžalobnom skutku,
jeho výsledky nie sú významne pre ustálenie konania, pre ktoré bola podaná obžaloba a z ktorého bol
obžalovaný okresným súdom uznaný vinným.

Podľa názoru odvolacieho súdu usvedčujúce dôkazy ako sú výpoveď poškodenej C., videozáznam
z miesta činu a v preskúmavanej veci vypracovaný psychiatrický znalecký posudok netrpeli žiadnymi
rozpormi a vo vzájomnej zhodne usvedčovali obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Preto
ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti usvedčujúcej výpovede poškodenej C.. Na

rozdiel od uvedených usvedčujúcich dôkazov, skutočnosti, ktoré obžalovaný predkladal na svoju obranu,
nespochybňovali verziu poškodenej, ale práveže zakladali dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení
obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považuje skutkové zistenia okresného

súdu svedčiace o vine obžalovaného za správne, majúce oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom
pojednávaní. Podľa názoru odvolacieho súdu si okresný súd pre svoje rozhodnutie zabezpečil všetky
potrebné dôkazy, ktoré následne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých podstatných okolností prípadu, a to tak jednotlivo ako aj v ich súhrne.
Okresným súdom správne ustálený skutkový stav tak predstavuje spoľahlivý podklad pre neskoršie

právne závery, ktoré okresný súd prezentoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Na základe uvedených úvah odvolací súd v preskúmavanom prípade nezistil danosť obhajobou
vytýkaných nedostatkov, ktoré by zakladali zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pri skúmaní zákonnosti a dôvodnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu však odvolací
súd zistil danosť v odvolaní prokurátora namietaných chýb, ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v časti výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Podľa odvolacieho súdu okresný súd na podklade náležite zisteného skutkového stavu správne právne
posúdil konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c). Keďže z výsledkov
vykonaného dokazovania bezpečne vyplynulo, že obžalovaný voči poškodenej C. neoprávnene použil
hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzích peňazí patriacich poškodenej spoločnosti
MACAOGAMECLUBs.r.o.auvedenýčinspáchalspoužitímzbrane,bolisplnenévšetkyzákonnéznaky

kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bola voči obžalovanému podaná obžaloba.
Odvolací súd preto požiadavku obhajoby na zmenu právneho posúdenia stíhaného skutku ako trestného
činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. alebo ako trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. vyhodnotil
ako nedôvodnú, ktorá nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.

Pokiaľ ide o námietku prokurátora voči uloženému trestu odňatia slobody, z podaného odvolania a jeho
odôvodnenia vyplýva že prokurátor fakticky namietal nedôvodnú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák. a z toho vyplývajúcu nezákonnosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm.
d) Tr. zák.Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu o uloženom treste odňatia slobody a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd

stotožnil so správnosťou argumentácie prokurátora. V súvislosti s prokurátorom namietanou aplikáciu §
39ods.1Tr.zákonapriukladanítrestuodňatiaslobody,odvolacísúdpovažujezapotrebnédaťzapravdu
prokurátorovi v tom, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce poukázal na skutočnosti
rozhodné pre ukladanie trestu, tieto však nemožno považovať za také mimoriadne skutočnosti, ktoré by
oprávňovali znížiť trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom
neodôvodňovali použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. Okolnosti, za ktorých bol stíhaný skutok spáchaný
a predovšetkým doterajší spôsob života obžalovaného, ktorý svedčí o jeho sklonoch páchať úmyselnú
trestnú činnosť, nemožno považovať za okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného predpokladané
v § 39 ods. 1 Tr. zákona. Preto odvolací súd v súlade argumentáciou prokurátora dospel k záveru, že

okresný súd v prípade obžalovaného, ktorého správanie podľa registra trestov vykazuje znaky dlhodobej
recidívy, nemohol aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, v dôsledku čoho uložený trest odňatia
slobody odvolací súd vyhodnotil ako nezákonný pre nesplnenie podmienok podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku zrušil napadnutý

rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch o uloženom treste.

Keďže v napadnutom rozsudku bol správne zistený skutkový stav, boli podľa odvolacieho súdu splnené
podmienky, aby mohol sám vo veci rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd na rozdiel od okresného súdu aplikoval Trestný zákon v znení
účinnom v zmysle novely č. 40/2024 Z.z., ktorý bol pre obžalovaného z pohľadu podstatných kritérií
rozhodných pre ukladanie trestu celkovo priaznivejší v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. V prejednávanom
prípade odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že v minulosti bolo na obžalovaného v záujme dosiahnutia
výchovného účelu trestu opakovane pôsobené výkonom trestu odňatia slobody. Ani táto najprísnejšia

forma trestu však neviedla u obžalovaného k náprave a neodradila ho od páchania ďalšej závažnej
úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorú bol už minulosti právoplatne odsúdený. Kriminálna minulosť
obžalovaného tak svedčí o jeho neúcte k hodnotám chráneným Trestným zákonom, o sťaženej možnosti
jeho prevýchovy a o nutnosti uplatnenia represívneho účelu trestu. Odvolací súd tiež prihliadol na
okolnosť, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu, pri ktorom horná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby v rozpätí od 7 rokov do 12 rokov podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. prevyšuje 8
rokov. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k názoru, že v záujme ochrany spoločnosti bude potrebné
uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výmeru ukladaného trestu odňatia slobody, odvolací súd v zmysle § 34 ods. 2 Tr. zák.

zohľadnil existenciu len priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (už bol za trestný čin
odsúdený). Ďalej bral ohľad na skutočnosť, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, pre ktorý už bol
v minulosti odsúdený, pričom ide iba o jedno z jeho viacerých odsúdení z minulosti, ktoré nie sú
zahladené. Preto odvolací súd pri absencii podmienok na použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom na
vyššiu mieru závažnosti konania obžalovaného vo vzťahu k jeho špeciálnej recidíve a sklonom páchať

úmyselnú trestnú činnosť, dospel k záveru, že v rámci trestnej sadzby upravenej už len o 1/3-inu podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zák. (v rozpätí od 8 rokov a 8 mesiacov do 12 rokov) sa účel trestu vyjadrený v § 34
ods. 1 Tr. zák. dosiahne trestom odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, a to vo
výmere 8 rokov a 8 mesiacov.

S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona odvolací súd zaradil obžalovaného na
výkon trestu do stredného stupňa stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním zločinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je

dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.