Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123378066
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123378066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXX, A., 2. A. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXX, A., v konaní
obaja zastúpení: PRIELOMEK & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Brančšká 3108/7,
Bratislava-Petržalka, IČO: 52 133 940, proti žalovaným: 1. A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/
XX, A., 2. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, A., t. č. G. H. XXXX/X, I., v konaní obaja zastúpení:
JUDr.MarianaZavacká,advokátkasosídlomNádvorieEurópy32/3,Komárno,ozaplateniesumy10000
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno

č. k. 8C/63/2023-79 zo dňa 19. februára 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/63/2023-103
zo dňa 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe
vyhovel spolu III. výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti II. zamietajúcemu výroku o d m i e t a.

Žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcom v 1. a 2. rade sumu 10 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
10 000 eur od 29.08.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.).
V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 000 eur od 28.08.2020 do
29.08.2020 žalobu zamietol (II. výrok). Žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovaným nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 % (III. výrok).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na čl. 8, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods.
1, 2, § 153 ods. 1, § 154, § 186 ods. 2, § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcov
je dôvodná.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou doručenou upomínaciemu

súdu dňa 09.08.2023 domáhali uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť im spoločne a nerozdielne
sumu 10 000 eur s príslušenstvom úrokmi z omeškania 5% ročne od 28.08.2020 až do zaplatenia a
nahradiť im aj trovy konania. Žalobu zdôvodnili tým, že so žalovanými uzatvorili dňa 30.08.2017 ústnu
zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 10 000 eur atieto im poskytli spoločne a nerozdielne prevodom na bankový účet žalovaných IBAN J. a žalovaní
tieto prostriedky vo výške 10 000 eur prijali spoločne a nerozdielne. Žalobcovia vyzvali žalovaných na
zaplatenie dlhu listom zo dňa 24.08.2020 označeným ako „Výzva na vrátenie pôžičky“, ktorý bol obom

žalobcom doručený dňa 26.08.2020. Napriek uvedenému a napriek ďalším e-mailovým a telefonickým
výzvam žalobcov adresovaným žalovaným, k zaplateniu dlhu zo strany žalovaných do dnešného dňa
nedošlo, a to ani sčasti. Nakoľko žalovaní nezaplatili dlh riadne a včas, dostali sa do omeškania.

4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že došlo dňa 30.08.2017 k uzavretiu zmluvy (ústnej) o

pôžičke a žalovaným bola odovzdaná (zaslaná na ich účet) zo strany žalobcov suma 10 000 eur. Je
nesporné, že táto suma bola poskytnutá žalovaným. Takto sa to aj uvádza v správe pre prijímateľa
v bankovom výpise. Žalobcovia vyzvali žalovaných na zaplatenie dlhu listom zo dňa 24.08.2020
označeným ako „Výzva na vrátenie pôžičky“, ktorý bol obom žalobcom doručený dňa 26.08.2020. Na
tento list žalovaní nereagovali a ani nenamietali v tom čase, že by skutočnosti opísané v tejto výzve
neboli pravdivé.

5. Tvrdenie žalovaných, že zo strany žalobcov išlo o poskytnutie zálohy na kúpnu cenu za predaj
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX pre k.ú. K. súd prvej inštancie považoval za účelovú obranu
žalovaných. Súd zistil, že účet žalovaných uvedený v kúpnej zmluve zo dňa 30.08.2017 nie je totožným
s číslom účtu žalovaných, na ktorý im bola zaslaná suma 10 000 eur a táto suma nie je totožná so

žiadnouzjednotlivýchsplátokuvedenýchvkúpnejzmluve.Tonačožalovanítútosumupoužilipovažoval
súd za irelevantné. Žalobcovia od kúpnej zmluvy odstúpili listom zo dňa 04.10.2017. Táto skutočnosť,
však nič nemení na tom, že v danom prípade išlo o pôžičku zo strany žalobcov voči žalovaným, aj
keď žalobcovia uhradili rezervačný poplatok 3 000 eur pred podpisom kúpnej zmluvy, ktorú sumu
vrátiť žalobcovia nežiadajú z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Žalobcovia postupovali v zmysle § 563

Občianskeho zákonníka, keďže splatnosť pôžičky nebola dohodnutá a listom zo dňa 24.08.2020 vyzvali
žalovaných na vrátenie pôžičky do 28.08.2020. Túto výzvu prevzali obaja žalovaní dňa 26.08.2020.

6. Súd prvej inštancie skúmal aj námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaných. Uviedol, že
premlčacia doba na vrátenie pôžičky začala plynúť dňa 26.08.2020, kedy boli žalovaní vyzvaní na

vrátenie pôžičky (keďže jej splatnosť nebola určená, ktorá skutočnosť nebola ani žalovanými popretá), tri
roky uplynuli dňom 26.08.2023 a žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.08.2023,
teda v čase pred uplynutím troch rokov, preto nárok žalobcov súd považoval za dôvodný a nepremlčaný.

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnený úrok z omeškania bolo možné priznať len od 29.08.2020,

pretože vo výzve na vrátenie pôžičky (prevzali ju žalovaní dňa 26.08.2020) určili žalobcovia deň vrátenia
28.08.2020, preto v tento deň sa nemohli dostať žalovaní do omeškania.

8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobcovia mali
v merite veci plný úspech, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu žalovaní, ktorí sa domáhali, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie, prípadne, aby

sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne a prizná žalovaným náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Odvolanie podali z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

10. Žalovaní v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezdôvodnil, ako dospel
k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Vznik pôžičky predpokladá

a) dohodu strán, b) odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana
prenechala druhej strane veci určené podľa druhu (napr. peňažné prostriedky) s tým, že druhá strana
vráti po čase veci toho istého druhu. Boli toho názoru, že v tomto spore mal veriteľ bremeno tvrdenia
a dôkazu, že so žalovanými uzavrel zmluvu o pôžičke, že žalovanému poskytol finančné prostriedky
a že žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Tieto skutočnosti môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou

o pôžičke alebo dlžobným úpisom, ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených
vecí, spravidla peňazí. Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii, musí poskytnutie pôžičky
preukázať inými dôkaznými prostriedkami, napr. svedkami. V prípade, že veriteľ neunesie bremeno
tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie vyznieť v jeho neprospech.11. Žalovaní tvrdili, že v danej veci žalobcovia nijak nepreukázali, že medzi nimi a žalovanými došlo
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Samotná skutočnosť, že na prevodnom príkaze žalobcovia uviedli

v poznámke slovo pôžička, nepredstavuje dôkaz uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke je
dvojstranný právny úkon, a teda na jej platné uzatvorenie je potrebný prejav vôle oboch zmluvných strán,
či už ústne alebo písomne. Žalobcovia nemohli platne uzatvoriť zmluvu o pôžičke so žalovanými iba
tým, že napísali do poznámky prevodného príkazu slovo „pôžička“, a preto ak súd len na základe tejto
skutočnosti dospel k záveru, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, je takýto záver

súdu nesprávny.

12. Za situácie, keď suma prevedená na účet dlžníka nepredstavovala pôžičku od veriteľa a žiadny iný
právny dôvod tohto plnenia nie je v súdnom konaní preukázaný, je potrebné vziať do úvahy možnú
právnu kvalifikáciu rozhodujúcich skutočností ako bezdôvodné obohatenie. (Fekete, I.: Občiansky
zákonník 2, Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011). V zmysle Ro NS ČR z 11.12.2009 spis.

zn. 21Cdo 4520/2007, ak je žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie vychádzajúci zo skutkových
tvrdení, že bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke a žalovaný nevrátil pôžičku v lehote splatnosti,
avšak podľa názoru súdu nie je preukázaná existencia zmluvy o pôžičke a iný dôvod pôžičky nie je
tvrdený, nie je zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak súd posúdi nárok žalobcu na
zaplatenie požadovanej sumy podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia.

13. Namietali, že sa súd pri hodnotení tvrdení strán sporu a hodnotení dôkazov jednostranne priklonil k
tvrdeniam žalobcov, pričom tieto ich tvrdenia nekriticky prevzal do odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Dokonca v odôvodnení uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy

o pôžičky (strana 4 rozsudku), pričom takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosťou trpí napadnutý rozsudok ako
celok, keďže samotné odôvodnenie, skutková a právna argumentácia súdu prvej inštancie o uzatvorení
ústnej zmluvy o pôžičke je veľmi strohá, nepresvečivá a vychádza apriori z premisy, že v konaní bolo
preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke, s čím nie je možné súhlasiť.

14. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase poukázania sumy 10 000 eur na bankový
účet žalovaných, existoval medzi žalobcami a žalovanými právny vzťah založený kúpnou zmluvou a
existovala aj pohľadávka (nesplatná) žalovaných voči žalobcom na zaplatenie kúpnej ceny. Za tejto
situácie potom záver súdu o tom, že plnenie žalobcov voči žalovaným malo byť poskytnutie pôžičky

bez ďalších dôkazov, ktoré by toto tvrdenie preukazovali, považovali za neodôvodnené a nesprávne.
Takisto je bez významu, či plnenie išlo na účet presne uvedený v kúpnej zmluve alebo na iný účet patriaci
žalovaným.

15. Bez ohľadu na uvedené, ak by súd dospel správne k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné

bremeno o uzatvorení zmluvy o pôžičke, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie, kde by bol nárok
žalobcov, uplatnený až po takmer 5 rokoch od poukázania žalovanej sumy na účet žalovaných,
premlčaný.

16. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že už samotné odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré učinili

žalobcovia v roku 2017, je možné považovať za neplatné. Uvádzaný dôvod odstúpenia, a to neodťaženie
nehnuteľnosti,totižneobstojí,keďževzmyslezmluvytútopovinnosť,tedazabezpečiťvýmazťarchy,mali
žalovaní ako predávajúci splniť až po zaplatení celej kúpnej ceny, avšak kupujúci odstúpili od zmluvy
ešte pred jej splatnosťou, evidentne zo špekulatívnych dôvodov. Žalovaným vznikla konaním žalobcov
nemalá škoda a ušlý zisk najmä tým, že stratili možnosť kúpiť inú nehnuteľnosť, kde im prepadla zložená

záloha 5 000 eur a vyšla nazmar aj ich snaha o zriadenie chránenej dielne, ktorú začali vybavovať v
čase keď mali kúpiť inú nehnuteľnosť, čo znamenalo nemalé finančné náklady, ktoré na to vynaložili.

17. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobcovia poskytli žalovaným na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 30.08.2017 pôžičku

vo výške 10 000 eur. Žalobcovia poskytli pôžičku žalovaným bezhotovostným prevodom na bankový
účet žalovaných, pričom platba bola označená ako „Pôžička“. Výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa
24.08.2020 vyzvali žalobcovia žalovaných na vrátenie pôžičky. Žalovaní sa k tejto výzve na vrátenie
pôžičky nevyjadrili a právny titul pôžičky nerozporovali. Prvý raz tak urobili až v konaní pred súdom prvejinštancie, pričom ani v tomto konaní nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili existenciu pôžičky.
Rovnako žalovaní nepreukázali svoje tvrdenia o tom, že právnym titulom poskytnutia pôžičky mala byť
úhrada zálohy na kúpnu cenu za rodinný dom, ktorý mali žalobcovia v tom čase v úmysle nadobudnúť od

žalovaných. Z dôkazov žalovaných vyplynulo len to, že žalobcovia v čase poskytnutia pôžičky uzavreli
so žalovanými kúpnu zmluvu zo dňa 30.08.2017, na základe ktorých mali žalobcovia nadobudnúť od
žalovaných v zmluve špecifikovaný rodinný dom, pričom pre tento účel uhradili žalovaným zálohu vo
výške 3 000 eur. O úhrade inej zálohy alebo splátky kúpnej ceny vo výške 10 000 eur (ktorá by
zodpovedala pôžičke) nie je v kúpnej zmluve žiadna zmienka. Žalovaní nepredložili ani žiaden dôkaz,

ktorý by preukazoval, že titulom poskytnutia pôžičky mala byť úhrada zálohy na kúpnu cenu za rodinný
dom.

18. Žalobcovia odstúpili od predmetnej kúpnej zmluvy dňa 04.10.2017 z dôvodu nemožnosti zabezpečiť
výmaz záložného práva na predmetnom rodinnom dome a žalobcovia v rámci odstúpenia nežiadali
vrátenie zálohy vo výške 3 000 eur od žalovaných. Podľa ich názoru, je jednoznačné, že žalobcovia

preukázali existenciu a odôvodnenosť žalovaného nároku čo do dôvodu a výšky, pričom žalovaní
nepredložili jediný dôkaz, ktorým by existenciu pôžičky spochybnili. Záverom uviedli, že odvolanie
žalovaných proti výroku II. napadnutého rozsudku nie je prípustné.

19. Žalovaní v odvolacej replike uviedli, že existencia ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy o pôžičke

nebola v spore zo strany žalobcov relevantne preukázaná. Nič na tom nemení skutočnosť, či
žalovaní odpovedali žalobcom na ich výzvu na vrátenie pôžičky. Samotná výzva na vrátenie pôžičky
nepredstavuje dôkaz o uzatvorení zmluvy o pôžičke. Opätovne uviedli, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno a nepreukázali, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.

20. Žalobcovia sa v odvolacej duplike pridŕžali svojich doterajších tvrdení. Zdôraznili, že tvrdenie
žalovaných, že existencia ústnej zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu nebola v spore relevantne
preukázaná, ignoruje zistený skutkový stav. Žalobcovia predložili potvrdenie o úhrade (zo dňa
30.08.2018), v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že peňažné prostriedky žalobcovia poskytli
žalovaným ako pôžičku. Rovnako žalobcovia predložili výzvu na vrátenie pôžičky zo dňa 30.08.2018,

ktorú si žalovaní prevzali dňa 26.08.2020 a ktorou došlo k splatnosti pôžičky podľa § 563 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 19.02.2024
nepoprela, že prevzala výzvu na vrátenie pôžičky ani neuviedla žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval
existenciu pôžičky ako právneho titulu poskytnutia žalovanej sumy. Žalobcovia pred súdom prvej
inštancie uniesli dôkazné bremeno o existencii ústnej zmluvy o pôžičke, podmienkach jej splatnosti

a to tom, že riadne vyzvali žalovaných na vrátenie pôžičky v súlade s relevantnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli, aby odvolací súd odvolanie
žalovaných zamietol, rozsudok potvrdil a žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutej vyhovujúcej časti (I. výrok) spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania (III. výrok) potrebné ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť.Odvolaniežalovanýchprotizamietajúcejčastirozsudku(II.výrok)jepotrebnépodľa§386písm.
b) CSP odmietnuť z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou.

22. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

23. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

24. Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva
v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej
neprospech. Ak odvolanie podá strana, v neprospech ktorej nebolo vydané rozhodnutie, je povinnosťou

odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b), pretože bolo podané neoprávnenou
osobou.25. Žalobcovia sa podanou žalobou voči žalovaným domáhali zaplatenia sumy 10 000 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.08.2020 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe
v časti o zaplatenie sumy 10 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 000

eur od 29.08.2020 do zaplatenia vyhovel (I. výrok) a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
10 000 eur od 28.08.2020 do 29.08.2020 zamietol (II. výrok). Rozhodnutie v zamietajúcej časti bolo
vydané v prospech žalovaných, a preto podľa § 359 CSP a contrario, neboli oprávnenou osobou na
podanie odvolania proti uvedenému výroku.

26.Zuvedenéhodôvodubolopotrebnéodvolaniežalovanýchprotizamietajúcejčastirozsudku(II.výrok)
podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť.

27. Vzhľadom na túto skutočnosť je predmetom prieskumu odvolacieho konania rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku vyhovujúcom žalobe (I. výrok) a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (III.
výrok). Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných

nie je dôvodné.

28. Žalovaní namietali porušenie ich práv na spravodlivý súdny proces, pretože rozhodnutie súdu prvej
inštancie nie riadne odôvodnené.

29. Porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného
súdu situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými
relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich
závažnosti. V takom prípade všeobecný súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného
rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého

rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v
rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom
vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa – ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného
postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy. Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti
nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú obdobné následky vedúce k

neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom
súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

30. Nepochybne do práva na spravodlivý proces patrí právo sporovej strany na preskúmateľné
a dostatočne odôvodnené súdne rozhodnutie, s náležitosťami vyžadovanými zákonnou úpravou

procesného práva (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Na to aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo
všetky zákonom požadované náležitosti nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument
sťažovateľa. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny
prípad (napr. Georgias c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

31. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).

32. V danej veci žalovaní namietali, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezdôvodnil, ako dospel
k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Tiež tvrdili, že žalobcovia

neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.

33. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo
ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie atoto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva
na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej
skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného

bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej
okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní
posudzuje kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., §
185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP). (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 12. 2022, sp. zn. 2Cdo/344/2020)

34. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že došlo dňa 30.08.2017 k uzavretiu ústnej zmluvy
o pôžičke a žalovaným bola odovzdaná zo strany žalobcov suma 10 000 eur. Obranu žalovaných, že
táto suma mala byť preddavok z dohodnutej kúpnej ceny považoval súd za neúčinnú.

35. Keďže žalobcovia tvrdili, že dňa 30.08.2017 došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, bolo ich

povinnosťou toto tvrdenie preukázať. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie predložili výpis
z účtu (č. l. 22) z ktorého vyplýva, že dňa 30.08.2017 poslali žalovaným na č. účtu IBAN: J. sumu 10 000
eur a do poznámky uviedli, že išlo o pôžičku od C. E. F.. Ďalej predložili výzvu na vrátenie pôžičky zo
dňa 24.08.2020 (č. l. 23), ktorú si žalovaní prevzali dňa 26.08.2020.

36. Na druhej strane žalovaní tvrdili, že dňa 30.08.2017 uzavreli kúpnu zmluvu na kúpu nehnuteľností,
ktorú predávali žalovaní žalobcom. Nakoľko žalobcovia žiadali vypratanie nehnuteľnosti po podpise
kúpnej zmluvy a žalovaní v tom čase kúpili nehnuteľnosť v Banskej Štiavnici na dražbe, na zaplatenie
celej kúpnej ceny na dražbe požiadali žalobcov o zálohu z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 10 000
eur, teda sa podľa nich nejednalo o zmluvu o pôžičke. Na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu

zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 01.08.2017, kúpnu zmluvu zo dňa 30.08.2017 a odstúpenie
od kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2017. Podľa názoru odvolacieho súdu však žiadny z dokumentov
nepreukazuje tvrdenie žalovaných, že malo ísť o zálohu z dohodnutej kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy.
Podľa rezervačnej zmluvy bola výška rezervačnej zálohy 3 000 eur (č. l. 45). Podľa kúpnej zmluvy bola
kúpna cena nehnuteľností vo výške 123 000 eur, pričom z tejto zmluvy nevyplýva žiadna povinnosť

žalobcov zaplatiť žalovaným zálohu z kúpnej ceny vo výške 10 000 eur. Navyše číslo účtu žalovaných
uvedené v kúpnej zmluve a v rezervačnej zmluve bolo iné, ako to na ktoré žalobcovia poukázali sumu
10 000 eur. Je pravdou, že žalobcovia od kúpnej zmluvy odstúpili, avšak už uhradenú zálohu vo výške
3 000 eur si voči žalovaným neuplatnili. Odvolaciemu súdu sa tiež javia zmätočné tvrdenia žalovaných,
keď najskôr v odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 38) uvádzali, že žiadali od žalobcov sumu 10 000

eur (ako zálohu z kúpnej ceny), aby mohli uhradiť celú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v Banskej Štiavnici,
ktorú vydražili. Následne v odvolaní tvrdia, že v dôsledku konania žalobcov stratili možnosť kúpiť inú
nehnuteľnosť, kde im prepadla vložená záloha 5 000 eur. Odvolaciemu súd nie je zrejmé, či sa jedná
o totožnú nehnuteľnosť v Banskej Štiavnici za účelom kúpy ktorej požadovali od žalobcov sumu 10 000
eur, ak áno, potom odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo bola uhradená záloha 5 000 eur a na čo bolo

použitých zvyšných 5 000 eur. Vzhľadom na zmätočnosť týchto tvrdení, odvolací súd ani tieto argumenty
žalovaných považoval za ich relevantnú procesnú obranu.

37. Vzhľadom na to, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nepreukázali, že žalobcovia im zaplatili
sumu 10 000 eur ako zálohu vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, aby mohli vyplatiť celú kúpnu cenu za

nehnuteľnosť, ktorú vydražili, žalovaní účinne nepopreli tvrdenia žalobcov, že dňa 30.08.2017 došlo
k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, a preto aj odvolací súd toto tvrdenie považoval za žalobcami
preukázané.

38. Naviac, aj samotná právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 19.02.2024 uviedla (resp.

uznala),žepôžičkabolaústna,nebolžiadnypísomnýdokladpretožecieľombolouvoľneniepredávajúcej
nehnuteľnosti, žiadny termín vrátenia nebol dohodnutý. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva,
že poskytnutie sumy 10 000 eur žalobcami žalovaným bolo odlišným záväzkovým vzťahom od kúpnej
zmluvy, pričom žalobcovia podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci uniesli dôkazné bremeno
a preukázali, že dňa 30.08.2017 došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke. Uvedené potvrdzuje aj tá

skutočnosť, že žalovaní sa po doručení výzvy na vrátenie pôžičky nijako nebránili, na výzvu žalobcov
neodpovedali a nárok žalobcov nijakým spôsobom nepopierali, až kým im nebol doručený platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičkeje samostatným záväzkovým vzťahom medzi žalobcami a žalovanými, nemá pre vec relevantný význam
ani to, či došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalovaných.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolovecnesprávneaajdostatočneodôvodnené,tedaodvolacísúdnezistilžiadneporušenieprocesných
práv žalovaných, ktoré by mali za následok porušenie práv žalovaných na spravodlivý súdny proces.

40. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (I. výrok)

ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (III. výrok) ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom v 1. a 2. proti žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).