Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Rastislav Pella
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/24/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121307904
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121307904.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: MAHAN s.r.o., sídlo: A. XXXX/
XX, XXX XX B., IČO: 50 684 639, zastúpeného advokátom: JUDr. Marek Bujdoš, sídlo: Hlinky 262/36,
091 01 Stropkov, IČO: 37 874 675, proti žalovanému: K + K servis, s.r.o., sídlo: Družstevná 2483/10, 075
01 Trebišov, IČO: 36 692 689, zastúpeného advokátom: JUDr. Tomáš Jánošík, sídlo: Hviezdoslavova
1018, 075 01 Trebišov, IČO: 42323525, o zaplatenie 21.194,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 6Cb/17/2021 – 103 zo dňa 15. augusta 2022,
takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. 6Cb/17/2021 – 103 zo dňa 15. augusta 2022.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6Cb/17/2021 – 103 zo dňa 15. augusta
2022 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21.194,50 Eur
spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 9.256 Eur od 15.09.2020 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania 8% ročne zo sumy 13.654,- Eur od 15.10.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
proti žalovanému.“
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy 21.194,50 eur
s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr č. 20200005 (splatná dňa 14.9.2020) a 20200007
(splatná dňa 14.10.2020) za vykonané stavebné práce, ktoré realizoval žalobca na základe objednávky
žalovaného č. 03072020 RJ zo dňa 3.7.2020. Žalobca mal za to, že žalovaný pohľadávku žalobcu
odsúhlasil listom zo dňa 26.3.2021 označeným ako Odsúhlasenie zostatkov.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcu žiadal o dodanie prvotných
dokladov k predmetným faktúram. V zmysle daňového zákona žiadal žalobcu o dodanie stavebného
denníka a súpisu vykonaných prác k daným faktúram. Žalobca predmetné doklady nepredložil a stavbu
protokolárne doposiaľ neodovzdal. Predmetná stavba je spolufinancovaná z európskych fondov a má
osobnú skúsenosť, že v prípade chýbajúcich prvotných dokladov daňový úrad faktúry neuzná. Žalovaný
vo vyjadrení zo dňa 31.1.2022 uviedol, že nesúhlasil s výškou fakturovanej sumy. Pracovníci žalobcu
počas predmetnej výstavby zo stavby odišli a svoju časť práce neodovzdali žiadnym protokolom,
zápisom, stavebným denníkom, či akokoľvek inak. Práce dokončovali pracovníci žalovaného. Faktúra
č. 20200007 bola stornovaná a nie je vedená v účtovníctve žalovaného.4. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie a procesný postup spôsobom uvedeným
v nasledovných odsekoch 4.1. až 4.7.
4.1. Z objednávky č. 03072020 RJ vystavenej žalovaným žalobcovi dňa 03.07.2020 vyplýva, že
žalovaný si u žalobcu objednal vykonanie stavebných činností v zmysle projektovej dokumentácie, t. j.
práce spojené so založením stavby, montáž armovania, debnenia, vyliatia betónu, ako aj jednotlivých
demontáži, torkretovanie a práce podľa dohody. Názov stavby bol identifikovaný ako: Krompachy -
Hornád -rkm 99, 800, rekonštrukcia hate; nástup prác 06.07.2020, predpoklad ukončenia prác: do
ukončenia stavby. Termín nástupu môže byť posunutý na základe: nepriaznivých vodných stavov -
výška vodnej hladiny rieky Hornád, vyššia moc - ako sú poveternostné podmienky, ktoré nie je možné
predvídať, zhoršenie sa aktuálneho stavu prebiehajúcej pandémie Corona vírusu Covid 19. Hodinová
sadzba bola stanovená sumou 13,50/hod. Vybavuje: Ing. Rastislav Jurko v Trebišove 03.07.2020.
Objednávka bola podpísaná a opatrená pečiatkou žalovaného a podpísaná C. A. D., konateľom.
Z faktúry č. 20200005 vyhotovenej 31.08.2020, s dátumom dodania 31.08.2020 a so splatnosťou
14.09.2020 vyplýva, že spoločnosť MAHAN s.r.o. ňou fakturovala spoločnosti K+K servis, s.r.o. položku
č. 1 stavebné práce vo výške 14.256,- Eur a položku č. 2 zálohová platba vo výške -5.000,- Eur.
Fakturovaná suma bola stanovená vo výške 9.256,- Eur a položka zaplatené 0 ,- Eur, k úhrade
9.256,- Eur. Z faktúry č. 20200007 vyhotovenej dňa 30.09.2020, s dátumom dodania 30.09.2020 a
so splatnosťou 14.10.2020, ktorú vystavila spoločnosť MAHAN s.r.o. spoločnosti K+K servis, s.r.o.
vyplýva, že obsahovala položku č. 1 stavebná práce v hodnote spolu bez DPH 21.654,- Eur, položku
2 zálohová platba vo výške - 3.000,- Eur, položku 3 zálohová platba vo výške - 3.000,- Eur a položku
č. 4 zálohová platba vo výške - 2.000,- Eur. Fakturovaná suma celkovo predstavovala sumu 13.654,-
Eur, zaplatené - 0,- Eur k úhrade 13.654,- Eur. Z listu s názvom Odsúhlasenie zostatkov, ktorý bol
vystavenýspoločnosťouK+Kservis,s.r.o.adresovanýspoločnostiMAHANs.r.o.malsúdzapreukázané,
že ním žalovaný v zmysle vykonania inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a 30 zákona
č. 431/2002 Zb. o účtovníctve bol požiadaný o odsúhlasenie zostatkov ku dňu 26.03.2021, tieto boli
odsúhlasenépodpísanímdvochfaktúrč.20200005a20200007vcelkovejhodnote21.194,50Eur.Vliste
bolo uvedené, že v prípade, ak do 10 dní neobdrží žalobca potvrdenie zostatku, prípadne námietky, bude
považovať vykázaný zostatok za správny. Zostatok bol písomne odsúhlasený 26.03.2021 opatrením
pečiatky spoločnosti K+K servis, s.r.o. a ručným neidentifikovateľným podpisom fyzickej osoby s
uvedením: Správnosť zostatkov potvrdzuje.
4.2. Žalovaný bol iba jeden z článkov vo vykonaní diela, žalovaný vystupoval ako dodávateľ ďalšiemu
investorovi, ktorého nevedel identifikovať. Faktúry, ktoré sú predmetom sporu, boli vyhotovené počas
realizácie prác na diele. Faktúry, ktoré žalovaný žalobcovi pred začatím konania uhradil, boli ním
uhradené z dôvodu, že žalobca hrozil ukončením vykonávania prác. K otázke, či bola stavba - dielo
protokolárne odovzdaná a skolaudovaná sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že cena za dielo od hlavného
investora žalovanému doposiaľ nebola uhradená, resp. nevie uviesť, či bola uhradená čiastočne alebo
vôbec. K otázke, kto bol stavebníkom a kto bol stavbyvedúcim, sa vyjadriť nevedel. Právny zástupca
však výslovne potvrdil, že žalovaný prijal dňa 26.03.2021 list s názvom Odsúhlasenie zostatkov, v ktorom
písomne odsúhlasil existujúci dlh voči žalobcovi titulom zmluvy o dielo: Krompachy - Hornád -rkm 99,
800, rekonštrukcia hate; vo výške 21.194,50 Eur. Ďalej popísal právnu situáciu vystavených faktúr v
právnom vzťahu žalovaného s iným subjektom ako obdobnú. Právny zástupca ďalej navrhol, že súdu
predloží listinný dôkaz, ktorý však nevedel bližšie označiť a presne pomenovať, a zároveň súdu nebolo
zrejmé, čo chce žalovaný daným bližšie neurčeným listinným dôkazom súdu preukázať. Zároveň navrhol
výsluch strán sporu.
4.3. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu a zároveň vyzval žalovaného, aby v lehote 20
dní odpovedal súdu na súdom formulované otázky. Žalovaného poučil v zmysle § 153 a 149 CSP. Na
predbežné prejednanie sporu súd predvolal žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalobca
sa predbežného prejednania sporu zúčastnil osobne aj so svojím právnym zástupcom. Žalovaný sa
predbežného prejednania sporu nezúčastnil s tým, že svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnym a
dôležitým dôvodom a na písomnú výzvu súdu, doručenú dňa 20.6.2022 bez ospravedlnenia nereagoval.
Predbežného prejednania sporu sa zúčastnil splnomocnený právny zástupca žalovaného.
4.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: § 323, § 407 ods. 1, 3
a 4, § 536, § 537 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ObZ“), § 46d a § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, §11 ods. 1 a 2, § 150 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 až 3, § 154, § 157 ods. 1, § 168 ods. 1 a 2, § 169 ods. 1 a 2,
§ 171 ods. 1, § 178 ods. 1 a 2, § 185 ods. 1 zákona č. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
4.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že (citujúc § 323 ods. 1, prvá veta ObZ a rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 10.01.2008 sp. zn. 32Cdo/4465/2007) žalovaný v právnom zastúpení
žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že záväzok v dobe uznania (t.j. 26.03.2021) netrval alebo
po tomto uznaní zanikol. Svoju procesnú obranu založil na tej skutočnosti, že faktúru č. 20200005
a faktúru č. 20200007 spolu vo výške 21.194,50 Eur žalobcovi neuhradil od 14.9.2020/14.10.2020
do dňa odsúhlasenia zostatkov 26.3.2021 bez uvedenia dôvodu. Žalovaný doručenie faktúr žiadnym
spôsobom nespochybnil. Z listu žalovaného zo dňa 19.4.2021 vyplýva, že dôvodom neuhradenia
faktúr malo byť nedoručenie podkladov žalobcu k objednávke zo dňa 3.7.2020, ktoré žalovaný
písomne identifikoval ako stavebný denník v zmysle prevedených výkonov zo strany žalobcu a súpisy
vykonanýchpráckpredmetnýmfaktúram.Uvedenýdôvodžalovanýprostredníctvomprávnehozástupcu
pri predbežnom prejednaní sporu modifikoval keď uviedol, že nebazíruje na doručení stavebného
denníka, avšak spochybňuje vykonanie prác na diele žalobcom z dôvodu, že žalobca na výzvu zo dňa
19.4.2021 nepredložil žalovanému žiadnu dokumentáciu po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie
Daňového riaditeľstva (nešpecifikované rozhodnutie, bez čísla konania a dňa rozhodnutia), ktorým
Daňové riaditeľstvo koncom roka 2021 žiadalo od žalovaného doručenie podkladov o prácach na diele
vykonaných žalobcom. Súd obranu žalovaného vyhodnotil ako nedostatočnú vzhľadom na § 153 CSP,
zmätočnosť v tvrdených skutočnostiach, nepripravenosť právneho zástupcu, nedôvodnosť a absenciu
časovej súvislosti v dôvodoch, ktoré mali žalovaného viesť k neuznaniu faktúr. Žalovaný počas prípravy
súdneho sporu pred jeho predbežným prejednaním vo vyjadrení písomne uviedol konkrétne dôvody
neuznania faktúr po dátume 19.4.2021, s odkazom na chýbajúci stavebný denník v zmysle prevedených
výkonov zo strany žalobcu a súpisy vykonaných prác k predmetným faktúram. Žalovaný bol písomne
poučený o ustanovení § 153 CSP. Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 153 CSP nepripustil dôkaz,
ktorý právny zástupca žalovaného pri predbežnom prejednaní bližšie nevedel identifikovať keď uviedol,
že súdu predloží dôkaz na budúcich pojednávaniach. Súdu však nebolo zrejmé, o aký dôkaz má ísť a čo
ním chce žalovaný v spore preukázať. Pokiaľ žalovaný pred súdom argumentoval tým, že koncom roka
2021 mu bližšie neurčené daňové riaditeľstvo poslalo list, v ktorom ho žiadalo o podklady k faktúram,
aj z dôvodu časovej súvislosti je toto tvrdenie bez relevancie k prejednávanej veci. Uplatnené faktúry
boli splatné v 9/2020, resp.10/2020 a žalovaný od uvedených dátumov do 26.3.2021 nemohol nehradiť
faktúry nevediac, aký list mu bude koncom roka 2021 doručený. Na prostriedok procesnej obrany
žalovaného súd neprihliadol aj z dôvodu podľa § 153 CSP, keď dospel k záveru, že ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (doručenie
výzvy s otázkami súdu dňa 20.6.2022 - bez akejkoľvek reakcie žalovaného do času predbežného
prejednania sporu 15.8.2022 bez uvedenia dôvodu). Bez relevancie vzhľadom na vyššie uvedené
vyhodnotil aj žalovaným navrhnutý výsluch strán sporu. Vo vzťahu k stavebnému denníku a súpisom
prác súd uviedol, že v zmysle § 46d zákona č. 50/1976 Zb. stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo
stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác. Žalovaný pred súdom
nevedel identifikovať, kto bol stavebníkom a kto stavbyvedúcim vo vykonanom diele. Uviedol však, že
sám vystupoval v pozícii dodávateľa, žalobca v postavení subdodávateľa a hlavným investorom bol tretí
subjekt, ktorý nevedel identifikovať. Súd s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 10.01.2008 sp. zn. 32Cdo/4465/2007 uviedol, že dôkazné bremeno je na žalovanom a súd
v danom spore vzhľadom na jeho nespotrebiteľský charakter rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná, rešpektujúc zásadu koncentrácie konania. Z objednávky zo dňa 3.7.2020 súd nezistil žiadne
povinnosti žalobcu, ktoré by si žalovaný výslovne vyjednal vo vzťahu k požadovanej dokumentácii.
Súčasne táto povinnosť žalobcovi nevyplýva ani zo zákonných ustanovení, keďže stavebníkom je podľa
§ 57 ods. 1 osoba, ktorá je povinná uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác
uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Je teda zrejmé, že pri existencii
pôvodného objednávateľa diela (investor) nemal žalobca postavenie stavebníka a nemal ani postavenie
stavbyvedúceho. V právnom posúdení veci preto súd uzavrel, že samotná pochybnosť o existencii
záväzku bola odstránená podpisom žalovaného zo dňa 26.03.2021, ktorým uznal aj existenciu zvyšku
záväzkuvovýškežalovanejsumy,stým,ževlehote10dnínepodalvočiodsúhlaseniuzostatkovžalobcu
žiadne námietky. Skutočnosti, ktoré na svoju obranu neskôr predostrel, súd zhodne s tvrdením žalobcu
považuje za účelové a bez relevancie.4.6.Opríslušenstvepohľadávkyrozhodolsúdprvejinštanciepodľa§365ods.1,§369ods.1a2ObZa§
1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ tak, že
priznal žalobcovi popri žalovanej sume aj ročné úroky z omeškania podľa sadzby stanovenej Európskou
centrálnoubankouplatnoukprvémudňupríslušnéhokalendárnehopolrokaomeškaniazvýšenejoosem
percentuálnych bodov.
4.7. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil, citujúc § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, tak, že nakoľko
mal žalobca v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti obom výrokom
rozsudku, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil spôsobom
uvedeným v odsekoch 5.1. a 5.2.
5.1. Na predbežnom prejednaní sporu požiadal o doručenie kópie zápisnice z tohto predbežného
prejedania sporu. Zo strany súdu mu bolo oznámené, že súd zápisnice z pojednávaní a z predbežného
prejednania sporu právnym zástupcom nezasiela, s odôvodnením, že zápisnica bude súčasťou
elektronického súdneho spisu, do ktorého majú právni zástupcovia prístup. Na predbežnom prejednaní
sporu odznelo veľa nových skutočností a pre ďalší priebeh právneho zastupovania bolo nevyhnutné
tieto skutočnosti prekonzultovať s klientom a zabezpečiť si potrebné listiny. Z obsahu elektronického
spisu vyplýva, že zápisnica o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 15.08.2022 bola vytvorená a
v elektronickom súdnom spise zaevidovaná až dňa 07.11.2022. Zápisnica teda bola vytvorená a
zaevidovaná do spisu až takmer po 3 mesiacoch a prvýkrát sa s ňou žalovaný mohol oboznámiť,
až keď mu uplynula tretina lehoty na podanie odvolania proti rozsudku. Má zato, že ide o zásadnú
procesnú vadu, ktorá bráni žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je otázne, prečo súd vytvoril a zaevidoval
zápisnicu o predbežnom prejedaní sporu až po tom, ako vypracoval písomné vyhotovenie rozsudku
zo dňa 15.08.2022. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti, či súd neprispôsoboval obsah zápisnice
obsahu rozsudku. K obsahu zápisnice uviedol, že je nesprávny. V zápisnici chýbajú niektoré skutočnosti
uvádzané účastníkmi konania, resp. ich právnymi zástupcami, niektoré skutočnosti sú uvedené v
zápisnici a pritom na predbežnom prejednaní sporu uvádzané neboli alebo sa na predbežnom
prejednaní sporu tieto skutočnosti neudiali. Vzhľadom na krátkosť času pred uplynutím lehoty
žalovaného na podanie odvolania, žalovaný nestihol požiadať súd o opravu tejto zápisnice. Navyše má
zato, že zápisnica obsahuje toľko nesprávností, že ju bude potrebné nanovo vypracovať a to v súlade so
zvukovým záznamom. Napríklad na str. 1 zápisnice sú nesprávne uvedené prítomné subjekty (žalobca
bolprítomnýažalovanýneprítomný).Okremtohočojeuvedenévzápisnici,právnyzástupcažalovaného
uvádzal na predbežnom prejednaní sporu aj iné skutočnosti, ktoré nie sú uvedené v zápisnici, niektoré
vety sú akoby nedokončené a niektoré vety sú inač zaprotokolované. Žiada, aby z vyššie uvedených
dôvodov sa na obsah tejto zápisnice o predbežnom prejednaní sporu neprihliadalo a aby vo veci bola
vypracovaná nová zápisnica o predbežnom prejednaní sporu v zmysle zvukového záznamu.
5.2. Žalovaný uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vidí aj v tom, že
jeho právny zástupca podal žiadosť o odročenie predbežného prejednania sporu nariadeného na
15.08.2022, avšak súd prvej inštancie tejto žiadosti nevyhovel a na predbežnom prejednaní sporu
bez účasti žalovaného rozhodol. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené 20.06.2022.
Žalovaný nemal právneho zástupcu a právneho zástupcu si zvolil až dňa 11.08.2022. Ešte v deň
prevzatia právneho zastúpenia právny zástupca žalovaného kontaktoval jednak právneho zástupcu
žalobcu a rovnako dňa 11.08.2022 právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že prevzal zastupovanie
žalovaného a požiadal súd o odročenie predbežného prejednania sporu z dôvodu, že v deň 15.08.2022
už má vopred naplánované neodkladné pracovné povinnosti. Právny zástupca žalovaného sa tiež
nemal možnosť dôkladne oboznámiť s danou právnou vecou a preto požiadal predbežné prejednanie
sporu odročiť. Súd uznesením sp. zn. 6Cb/17/2021 zo dňa 12.08.2022 rozhodol, že žiadosti právneho
zástupcu žalovaného o odročenie predbežného prejedania sporu nariadeného na deň 15.08.2022
nevyhovuje a dňa 15.08.2022 bez prítomnosti žalovaného uznesením rozhodol, že dôkazy výsluchom
strán sporu nevykoná, vyhlásil dokazovanie za skončené a meritórne rozhodol. Rovnako súd nevykonal
všetky dôkazy, ktoré boli zo strany žalovaného navrhnuté a v napadnutom rozsudku túto skutočnosť
nezdôvodnil. V tomto smere je rozsudok súdu nepreskúmateľný, lebo neobsahuje dostatočné dôvody.Dôvod, že súd „vyhodnotil aj žalovaným navrhnutý výsluch strán sporu“ je podľa názoru žalovaného
neprijateľný.
5.3. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol k bodu 48. odôvodnenia rozsudku,
že z textu odsúhlasenia zostatku označeného v bode 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že žalobca ho zasielal žalovanému a žiadal ním žalovaného o odsúhlasenie zostatkov s výslovným
odkazom na § 29 a 30 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. To, či právny úkon je uznaním záväzku
(teda či obsahuje takýto prejav vôle), je potrebné riešiť jeho výkladom za použitia výkladových pravidiel
podľa § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. S poukazom na § 266 ods. 1 až 3 Obchodného
zákonníka žalovaný má zato, že vzhľadom na obsah odsúhlasenia zostatku, nemožno mu priložiť
význam uznania záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale len význam vzájomného
odsúhlasenia údajov uvedených v účtovníctve podľa § 20 a 30 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve,
čo je v nich napokon aj výslovne vyjadrené. Uvedený právny názor žalovaného vychádza z právneho
názoru Krajského súdu v Košiciach uvedeného v rozsudku sp. zn. 3Cob/22/2021 zo dňa 27.10.2021. S
prihliadnutím na skutočností uvádzané súdom v bode 44., 45. a 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku
napadnutý rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že súd prvej inštancie riadne vykonal predbežné
prejednanie sporu, oboznámil strany s právnym názorom, oboznámil strany so všetkými skutočnosťami
týkajúcimi sa konania, vysporiadal sa s návrhmi a dôkazmi, ktoré predložil žalobca, aj s námietkami
žalovaného. Chyby v zápisnici považuje len za formálne. Má za to, že súd prvej inštancie správne
nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie predbežného prejednania sporu. Bolo zjavné, že zo strany
žalovaného ide len o odsúvanie termínu, pričom žalovaný mal dostatočný čas na to, aby si zabezpečil
právneho zástupcu a ten mal dostatok času na preštudovanie spisu. K tvrdeniu o nesprávnom právnom
posúdení uviedol, že je zrejmé, že žalovaný žiadnym spôsobom nepopieral nárok žalobcu. Žalovaný
svojím konaním len odďaľoval rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolania prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.
8. Žalovaný v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP.
S ohľadom na nižšie uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
10. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.
11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené žalovaným
v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací súd navyše uvádza:
12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP (neboli splnené procesné podmienky):
Žalovaný tento (obdobne ako aj niektoré ostatné odvolacie dôvody) nevyjadril vo svojom odvolaní
dostatočne konkrétne v zásade iba deklaroval jeho existenciu. Existenciu tohto odvolacieho dôvodu sú
podľa § 161 CSP súdy povinné skúmať v každom štádiu súdneho konania a v prípade, žeby neboli
procesné podmienky splnené a ich nenaplnenie nie je možné odstrániť, tak by to malo mať za následok
zastavenie konania. Z obsahu spisu je však dostatočne zrejmé, že tento odvolací dôvod nie je vo veci
daný.Tentoodvolacídôvodjetotižmožnépovažovaťzanaplnenýibavprípade,žebysportrpelniektorou
z týchto zásadných procesných vád: neexistencia žaloby, vec nepatrí do právomoci súdu, konal
nepríslušný súd, strana sporu nemá právnu subjektivitu, strana sporu nie je procesne spôsobilá, existujeprekážka začatého konania (litispendencia) alebo existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae).
V tomto súdnom konaní sú splnené všetky procesné podmienky, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP: Tento odvolací dôvod je daný vtedy,
ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej
procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa
môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR
zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je
umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická,
či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou
sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní
(žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006).
Podľa článku 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp
rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná
možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej
pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť
všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo
zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva
na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva
zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
13.1. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v uznesení č.k. 6Cb/17/2021-83 zo dňa 12. augusta
2022 (ktorým rozhodol o nevyhovení žiadosti o odročenie predbežného prejednania sporu) zrozumiteľne
vysvetlil dôvody, pre ktoré pojednávanie vytýčené na deň 15.08.2022, neodročil. V uvedenom postupe
súdu prvej inštancie spočívajúcom v neodročení pojednávania, t.j. v nevyhovení žiadosti právneho
zástupcu žalovaného o jeho odročenie, nevzhliadol odvolací súd naplnenie odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.
13.2. K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 2. augusta 2023, sp. zn. 2Cdo/311/2021, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR č. 3/2024 (v občianskoprávnych veciach), v zmysle ktorého dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP nie je, ak strana, ktorej bolo predvolanie na
pojednávanie doručené v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP (t.j. najmenej päť dní predo dňom
jeho konania), v období menej ako päť dní predo dňom konania pojednávania udelí splnomocnenie
na zastupovanie v konaní inému advokátovi. Povinnosťou súdu je sankcionovať procesné úkony, ktoré
celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva, prípadne vedú k nedôvodným prieťahom v konaní (čl. 17 a čl. 5 Základných princípov CSP).
13.3. K tomuto odvolaciemu dôvodu v súvislosti s vyhotovením a obsahom zápisnice z predbežného
prejednania sporu dňa 15.8.2022 odvolací súd uvádza, že z obsahu elektronického súdneho spisu (ďalej
len „ESS“) zistil, že dňa 23.8.2022 bola v ESS zverejnená nahrávka z predbežného prejednania sporu.
Právny zástupca žalovaného sa teda mohol oboznámiť s predmetným záznamom nahrávky, z ktorej sa
vychádzalo pri vyhotovení zápisnice. Rozsudok bol písomne vyhotovený v predĺženej lehote v zmysle
§ 223 ods. 3 CSP so súhlasom predsedu Okresného súdu Trebišov z dôvodu práceneschopnosti
sudcu v mesiaci september 2022. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že samotná zápisnica bola
v ESS zverejnená až dňa 7.11.2022. Odvolací súd však vypočutím nahrávky zvukového záznamu
z predbežného prejednania sporu a porovnaním nahrávky so zápisnicou nezistil žiadne relevantné
rozdiely, najmä žiadne rozdiely v skutkových tvrdeniach strán sporu. Je pravdou, že v úvode zápisnice
(strana 1) boli nesprávne uvedené (resp. zamenené) údaje týkajúce sa prítomnosti a neprítomnosti
žalobcu a žalovaného. Uvedené však bola bez pochýb len zrejmá nesprávnosť v písaní. Skutočnosť,
že na predbežnom pojednávaní bol žalobca prítomný a naopak žalovaný neprítomný, vyplývala aj
z ostatného obsahu zápisnice a uvedené je zreteľné aj z nahrávky. Žiadne relevantné odlišnostioproti zvukovému záznamu odvolací súd v zápisnici nezistil. Napokon ani samotný odvolateľ okrem
nesprávneho označenia žalobcu a žalovaného (resp. ich prítomnosti na predbežnom prejednaní sporu)
presne neuviedol, v čom podľa neho spočívajú rozdiely medzi tvrdeniami uvedenými na predbežnom
prejednaní sporu a obsahom zápisnice. V zmysle § 52 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. platí, že zápisnica o
súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje všetky
podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom a tiež, že spravidla sa zapíše alebo nadiktuje len
podstatný obsah výpovedí a prednesov. Zo zvukového záznamu z predbežného prejednania sporu
odvolací súd nezistil, že by právny zástupca žalovaného žiadal súd o doručenie zápisnice. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že nie každé procesné pochybenie súdu zakladá porušenie práva na
spravodlivý proces, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere tiež nezistil naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko nesprávny postup súdu prvej inštancie (vyhotovenie
zápisnice z predbežného prejednania sporu s veľkým časovým odstupom) nemohlo spôsobiť tak
zásadné porušenie procesných práv žalovaného, žeby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak má konanie
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na
akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie
dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ
tento svoj odvolací dôvod nijako konkrétne nešpecifikoval a odvolací súd jeho existenciu preskúmaním
veci v odvolacom konaní nezistil, preto je potrebné konštatovať, že tento odvolací dôvod nie je daný.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je pritom úlohou a doménou súdu.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
17. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) alebo f) CSP: Podľa jedného zo základných
princípov civilného sporového konania (čl. 8 CSP) sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Ďalej podľa § 153 CSP, ktorá upravuje zásadu sudcovskej
koncentrácie konania sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania; na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovanému
bolo predvolanie na predbežné prejednanie veci ako aj ostatné listinné podania a dôkazy predložené
s dostatočným časovým predstihom, zároveň bol žalovaný spolu s predvolaním súdom prvej inštancie
vyzvaný aj na zodpovedanie konkrétnych otázok za účelom ozrejmenia niektorých skutkových okolností
ohľadom predmetného vzťahu. Za tejto procesnej situácie vychádzajúc z vyššie citovaných princípov
civilného sporového konania (čl. 8 a § 153 CSP) nie je možné akceptovať obranu žalovaného v tom
zmysle, že jeho právny zástupca nedisponoval v spore s dostatočnými informáciami a podkladmi od
žalovaného. Preto súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď skončil dokazovanie a voveci rozhodol aj bez vykonania ďalšieho žalovaným oneskorene navrhnutého a nie celkom určitého
dokazovania.
18. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
18.1. Nesprávne právne posúdenie videl odvolateľ v tvrdeniach a záveroch súdu prvej inštancie
uvedených v bodoch 44., 45. a 48. odôvodnenia rozsudku. Výkladom prejavu vôle žalovaného v zmysle
ustanovení ObZ podľa odvolateľa nebolo možné odsúhlasenie zostatkov (list zo dňa 26.3.2021)
považovať za uznanie záväzku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že pre pripísanie
účinkov uznania záväzku v zmysle § 323 ObZ odsúhlaseniu zostatkov podľa § 29 a § 30 zákona č.
431/2002 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, musí byť splnená podmienka, že takýto
prejav vôle (v danom prípade vyjadrený najmä v listine Odsúhlasenie zostatkov zo dňa 26.3.2021) musí
spĺňať všetky formálne a obsahové náležitosti uznania záväzku. Odvolací súd podotýka, že nie je pritom
nevyhnutné, aby bolo v akte uznania použité slovo „uznanie“, ak je zo znenia úkonu zrejmé, že dlžník
chcel vyjadriť uznanie svojho dlhu. ObZ obsahuje aj výnimky z požiadavky výslovnosti prejavu vôle
dlžníka uznať svoj záväzok, a to tým, že ako uznanie záväzku kvalifikuje úkony, u ktorých možno mať
za to, že ich realizáciou dlžník uznal svoj záväzok konkludentne (§ 323 ods. 2 ObZ). Odvolací súd
sa stotožnil s názorom odvolateľa, že v danom prípade nebolo možné hodnotiť listinu Odsúhlasenie
zostatkov bez ďalšieho (najmä bez skúmania výkladu vôle strán sporu) ako uznanie záväzku zo strany
žalovaného. Avšak podľa odvolacieho súdu ani uvedené nič nemení na vecnej správnosti výroku I.
napadnutého rozsudku a to z nižšie uvedených dôvodov.
18.2. Listinu Odsúhlasenie zostatkov súd prvej inštancie hodnotil iba ako jeden z dôkazov predložených
žalobcom, z ktorého preukázateľne vyplývalo, že ku dňu vystavenia tejto listiny, evidoval žalobca
voči žalovanému pohľadávku v dotknutej výške. Žalovaný v konaní nepreukázal, že pohľadávku
žalobcu vo výške 21.194,50 eur uspokojil. V konaní nebolo sporu o tom, že žalovaný dotknuté 2
faktúry v žalovanej výške nezaplatil, dôvodiac v konaní, že žalobca žalovanému nepredložil určité
dokumenty. To znamená, že aj v prípade, že dotknutú listinu (ktorú súd prvej inštancie hodnotil
ako listinu, ktorá má náležitosti uznania záväzku) odvolací súd nehodnotí ako listinu preukazujúcu
uznanie záväzku zo strany žalovaného, predmetná listina jednoznačne je dôkazom o tom, že ku
dňu jej vystavenia evidoval žalobca voči žalovanému v účtovníctve uvedené pohľadávky a žalovaný
potvrdil žalobcovi, že voči nemu eviduje v účtovníctve záväzok voči žalobcovi v uvedenej výške.
Žalovaný primárne v konaní uvádzal, že dôvodom nezaplatenia bolo nepredloženie stavebného denníka
a súpisu vykonaných prác zo strany žalobcu. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno, o aké
zmluvné alebo zákonné ustanovenie opieral svoju požiadavku na predloženie uvedených dokumentov,
zakéhodôvodupodmieňovalzaplateniežalovanejsumyžalobcovipredloženímuvedenýchdokumentov.
Uvedené súd prvej inštancie konštatoval v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku („Z objednávky
zo dňa 3.7.2020 súd nezistil žiadne povinnosti žalobcu, ktoré by si žalovaný výslovne vyjednal vo
vzťahu k požadovanej dokumentácii. Súčasne táto povinnosť žalobcovi nevyplýva ani zo zákonných
ustanovení ...“). S ohľadom na uvedené odvolací súd potvrdil ako vecne správny výrok I. napadnutého
rozsudku s ohľadom na skutočnosť, že procesná obrana žalovaného v konaní nebola dostatočná
a relevantná, tak ako správne súd prvej inštancie konštatoval v napadnutom rozsudku.
18.3. Na podporu záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie aj odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že žalovaný od žalobcu začal požadovať predloženie stavebného denníka a súpisu
vykonaných prác až viac ako pol roka po vystavení faktúr žalobcu a aj to až ako reakciu na jeho list,
ktorým právny zástupca žalobcu formou predžalobného pokusu o zmier vyzval žalovaného na uhradeniepohľadávok. S ohľadom na značný časový odstup sa takáto obrana žalovaného skutočne javí ako
účelová.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Ďalej podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného, priznal odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.