Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/239/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201528
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201528.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: FERONA
Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpeného JUDr. Ľubicou Masárovou,
advokátkou so sídlom Landererova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101356289/2020 zo dňa 25.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 so začiatkom
kontroly dňa 21.10.2014. Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii správca dane
daňovú kontrolu dvakrát prerušil. Prvýkrát bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane

č. 20384644/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené osobne dňa 22.06.2015. Kontrola
bola prerušená od 23.06.2015. Oznámením zo dňa 18.12.2015 správca dane žalobcovi oznámil, že
prekážky pominuli dňa 17.12.2015. Druhýkrát bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu
dane č. 102387343/2016 zo dňa 19.01.2016, ktoré bolo expedované dňa 21.01.2016 a žalobcovi
doručené dňa 27.01.2016. Kontrola bola prerušená od 22.01.2016. Oznámením zo dňa 15.04.2016
správca dane žalobcovi oznámil, že prekážky pominuli dňa 12.04.2016. Pred vypracovaním protokolu
správca dane oboznámil žalobcu dňa 13.05.2016 so zistenými skutočnosťami a tieto boli spísané

vzápisnicioústnompojednávaní.Ovýsledkudaňovejkontrolyvyhotovilsprávcadaneprotokolzdaňovej
kontroly č. 103307066/2016 zo dňa 08.06.2016 (ďalej aj „protokol“) za zdaňovacie obdobia január
2011, február 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011 a október
2011, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi
dňa 10.06.2016. Dňom doručenia protokolu žalobcovi bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa
k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. O priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom
konaní správca dane oboznámil žalobcu, o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa

14.09.2017, zo dňa 14.03.2018, zo dňa 07.08.2019 a zo dňa 30.01.2020. Žalobca sa v priebehu
pojednávaní vyjadroval.2. Správca dane rozhodnutím č. 100365778/2020 zo dňa 06.02.2020 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), porušil § 69 ods. 1 nadväzne na § 19 ods. 1 a § 13 ods.
1 písm. c) zákona o DPH, nakoľko nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 101356289/2020 zo dňa 25.08.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Žaloba

4.Žalobouzodňa02.11.2020,podanounaKrajskýsúdvBratislavedňa03.11.2020,sažalobcadomáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101356289/2020 zo dňa 25.08.2020, jeho zrušenia
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

5. V žalobe žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a s tým súvisiacu

nezákonnosť postupu a rozhodnutia správcu dane pri opakovanom (druhom) prerušení daňovej kontroly.
Podľa žalobcu mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií (ďalej len „žiadosť o MVI“), pokračovať dňom doručenia odpovede a požadovať
informácie bezprostredne súvisiace s daňovou kontrolou. Správca dane mohol už počas prvého
prerušenia daňovej preverovať prepravu tovaru do iného členského štátu, ako aj samotné dodanie

u odberateľov, nakoľko mal od žalobcu k dispozícii informácie o všetkých tuzemských aj zahraničných
dodávateľoch a odberateľoch a zodpovedajúce daňové doklady. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/15/2016 a 5Sžfk/3/2018 a rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/41/2017. Podľa správcu dane tento odpoveď na žiadosť o MVI
č. 768055/2015 obdržal dňa 17.12.2015, od kedy aj určil okamih pominutia dôvodov na prvé prerušenie

daňovej kontroly, s čím však žalobca nesúhlasil, nakoľko odpoveď bola obdržaná už dňa 30.11.2015.
Rovnako aj odpoveď na žiadosť o MVI č. 1794753/2015 bola obdržaná už dňa 31.03.2016 a nie
dňa 12.04.2016. Pre nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly namietal žalobca
nezákonnosť protokolu a tým aj nezákonnosť rozhodnutia vo veci.

6. Žalobca namietal porušenie práva na informácie a práva na obhajobu v súvislosti s administratívnym
spisom z daňovej kontroly, keď mu nebol predložený chronologický žurnalizovaný spis, z ktorého
by vyplývalo, aké všetky listiny sú obsahom spisu a odkedy sú jeho súčasťou. Svoje tvrdenie o
manipulácii so spisom dôvodil žalobca tým, že správca dane odôvodnil zaslanie žiadosti o MVI na
PROFEED HUNGARY KFT. v decembri 2015 tým, že sa nemohol uspokojiť s výsledkami zistení

o preprave z odpovede na žiadosť o MVI č. VATHU 58661 SK 17140/14/Merc zo dňa 24.02.2014,
avšak podľa úradného záznamu správcu dane tento dôkaz obstaral do spisu až dňa 18.04.2016.
Podľa spisu správca dane žiadosťou č. 102960147/2016 požiadal Daňový úrad Bratislava o zaslanie
všetkých písomností zo spisu daňového subjektu FERRO CORE, a. s. ohľadom maďarského odberateľa
PROFEETHUNGARYKFT.Zúradnéhozáznamuč.103038512/2016podľažalobcuvyplýva,žesprávca

dane vybral z uvedeného spisu iba dôkazy na jeho ťarchu. Žalobca, odvolávajúc sa na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C- 189/18 (body 51 až 58) namietal porušenie jeho práva na obhajobu
vo vzťahu k dôkazom obstaraným zo spisu kontrolovaného daňového subjektu FERRO CORE, a.
s., nakoľko žalobcovi neboli sprístupnené z uvedeného spisu všetky dôkazy obstarané v súvislosti s
odberateľom PROFEET HUNGARY KFT.

7. Ďalej žalobca namietal nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie veci. Podľa žalobcu skutkové závery, ku ktorým žalovaný a správca dane dospeli, nemajú
oporu vo vykonaných dôkazoch, resp. sú s nimi v rozpore. Žalobca nesúhlasil s tým, že by nebolo
preukázané dodanie tovaru odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT. do Maďarska, že si riadne neoveril

zahraničného odberateľa a že mu bolo pričítané na ťarchu nekontaktnosť zahraničného odberateľa
a jeho konateľa a skutočnosť, že zahraničná správa nedisponuje jeho účtovnými dokladmi, ďalej že
u časti preverovaných prepravcov prostredníctvom MVI títo buď nespolupracovali alebo uviedli, že
nemajú dokumentáciu a preto sa k preprave nevedia vyjadriť, že na predložených CMR dokladoch je včasti miesta vykládky tovaru uvedená adresa odberateľa, pritom na uvedenej adrese sa nenachádzajú
sklady, z ktorého dôvodu nebolo možné zistiť presné miesto vykládky tovaru. Žalovaný a správca
dane pri vyhodnotení dôkazov porušili podľa žalobcu zásadu zákonnosti a zásadu voľného hodnotenia

dôkazov, nevyhodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a ignorovali skutočnosti svedčiace v prospech
žalobcu.

8.Žalobcatvrdil,žesplnilhmotnoprávnepodmienkypreoslobodeniedodávoktovarudoinéhočlenského
štátu, nakoľko previedol právo nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa a preukázal zákonnými

dôkazmi požadovanými v § 43 ods. 5 zákona o DPH, že tovar bol prepravený do iného členského štátu.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-409/04 Teleos, C-
l84/05 Twoh International, C-273/11 Mecsek-Gabona Kft. Podľa žalobcu celý rad na seba nadväzujúcich
dôkazov, ktoré v daňovom konaní predložil preukazuje, že dotknuté vozidlá vstúpili do skladov žalobcu,
naložili fakturovaný tovar, s týmto opustili sklady žalobcu a pohybovali sa bez prestávky až na štátnu
hranicu, a teda prepravili tovar do Maďarskej republiky. Išlo o faktúru, CMR, potvrdenie o realizácií

obchodu, doklad preukazujúci úhradu za odobratý tovar, doklady, na ktorých je presná identifikácia
prepravcu a EČV vozidla, objednávky tovaru, kúpnu zmluvu, inšpekčné certifikáty k tovaru, vážny
lístok k nakládke tovaru v sklade žalobcu, ktorý obsahuje EČV vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu
vozidla, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste, ktoré zodpovedajú tovaru a jeho množstvu
uvedenému na CMR a faktúre. Pohyb vozidiel bol zo skladu žalobcu až na štátnu hranicu potvrdený

výpisom z mýtnych brán poskytnutých NDS, pričom porovnaním časových údajov je zrejmé, že vozidlá
s naloženým tovarom pokračovali priamo na hranicu Maďarskej republiky (ktorú aj prekročili) bez
prestávky, ktorá by umožnila akokoľvek s tovarom nakladať a tento vyložiť ešte na území Slovenskej
republiky. Daňové orgány vôbec pri hodnotení dôkazov nebrali do úvahy zásadnú informáciu, že
odberateľ podal daňové priznanie a priznal nadobudnutie tovaru od žalobcu. Žalobca tiež namietal,

že neuvedenie presného miesta vykládky tovaru nespochybňuje platnosť CMR, pretože prepravcovia
poznali presné miesto vykládky, a toto im zadával odberateľ pri objednávke prepravy.

9. Žalobca namietal aj spochybnenie existencie osoby konateľa odberateľa A. B., ktorého nebolo možné
kontaktovať niekoľko rokov po realizácii obchodov. Ďalej žalobca uviedol, že odberateľa si preveril vo

všetkých dostupných databázach. Podľa žalobcu nemožno za podozrivé považovať ani hotovostné
úhrady za tovar, nakoľko v roku 2011 išlo o štandardnú formu úhrady. Daňové orgány podľa žalobcu
pochybili aj v tom, že nepreverili všetkých prepravcov pre odberateľa, síce spochybňovali všetku
prepravu tovaru do Maďarska. Nesúhlasil s tým, aby išlo na jeho ťarchu, že zahraničný správca dane
nevedel overiť skutočnosti týkajúce sa prepravy z dôvodu zrušenia prepravných spoločností (BÁRDOS-

TRANSZ BT), deregistračného konania a nespolupráce so správcom dane (B.B.Z. – TRANSPORT)
alebo nedisponovania dokladmi (Gold Acél Kft).

10. Žalobca v žalobe namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky pre absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, pre jeho arbitrárnosť

a nepreskúmateľnosť. Žalobca tiež namietal, že daňové orgány nevykonali výsluchy navrhovaných
svedkov (A. C. a D.), pričom odmietnutie svedeckých výpovedí odôvodnil žalovaný tým, že ich žalobca
nenavrhol až vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.12.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za
to, že rozhodnutia daňových orgánov sú zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené, netrpia vadou
nepreskúmateľnosti a vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu.

12. Námietky žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly a určenia dátumu pominutia
dôvodov prerušenia daňovej kontroly považoval žalovaný za účelové. Podľa názoru žalovaného je
relevantným dátumom odkedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly dátum, kedy správca dane
príjme odpoveď z oddelenia CLO (čl. 49 a 57 administratívneho spisu) a nie dátum, kedy bola odpoveď

doručená oddeleniu CLO na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, nakoľko toto oddelenie je len
koordinátor medzinárodnej administratívnej spolupráce a jeho úkony sa nemôžu považovať za úkony
správcu dane zmysle Daňového poriadku.13. K námietkam žalobcu o porušení jeho práva na informácie a práva na obhajobu ohľadom
administratívneho spisu žalovaný uviedol, že Daňový poriadok, ani interné predpisy žalovaného
neukladajúsprávcovidanepovinnosťpredkladaťdaňovémusubjektuspísanýobsahspisu(zoznamlistín

alebo čísla spisu). Do písomností, na základe ktorých vykonáva správca dane dožiadanie, je daňový
subjekt oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok dožiadania, ktorý je použiteľný ako
dôkaz. Žalovaný poukázal na to, že k postupu správcu dane podal žalobca sťažnosť podľa § 5 zákona
o sťažnostiach, ktorá bola zamietnutá.

14. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkami žalobcu o nesprávnom a nedostatočnom zistení skutkového
stavu a nesprávnom právnom posúdení veci. Správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane, vykonal ju v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie
tohto účelu, pričom využil skutkové zistenia iných správcov dane, využil inštitút dožiadania podľa § 21
Daňového poriadku, zaslal žiadosti o MVI za účelom preverenia dodania tovaru do iného členského štátu
v zmysle § 43 zákona o DPH a zistenia prepravy tovaru u jednotlivých dopravcov. Použil aj výsledky

miestneho zisťovania vykonaného u daňového subjektu a informácie na základe medzinárodnej výmeny
informácií ohľadom spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT., ktoré boli získané pred výkonom daňovej
kontroly. Žalovaný mal za to, že sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vyjadril aj k CMR dokladom od
žalobcu, na ktorých nie je uvedené konkrétne miesto vykládky tovaru. Ako miesto vykládky je uvedené
Ferona a. s. prevádzka Košice a nakládka Košice Slovensko. Z týchto údajov nie je zrejmé, kde bol

tovar vyložený, keď v časti tovar prevzal je pečiatkou uvedený názov spoločnosti PROFEET HUNGARY
KFT. a z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI vyplýva, že reálne miesto vykládky
tovaru nebolo možné zistiť, lebo spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT. bola nekontaktná, jej sídlo je
len virtuálna adresa a spoločnosť tu nevykonávala podnikateľskú činnosť a nemala tu ani skladovacie
priestory.

15. Žalovaný sa tiež vyjadril k preprave tovaru, ktorá mala byť v zdaňovacom období júl 2011 vykonaná
z územia Slovenska na územie Maďarska spoločnosťami, ktoré sú uvedené na CMR dokladoch
ako dopravca a sú teda účastníkmi transakcie, ktorí by mohli potvrdiť skutočnú prepravu tovaru zo
SlovenskadoMaďarskaajehoprijatiespoločnosťouPROFEETHUNGARYKFT.SpoločnostiPROFEET

HUNGARY KFT. a B.B.Z. – TRANSPORT KFT sú nekontaktné a spoločnosť BÁRDOS-TRANSZ BT
je zrušená, z ktorého dôvodu nemali daňové orgány preukázané, že tovar opustil územie Slovenska.
V preverovanom období bol konateľom spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT. rumunský občan A.
B., ktorý nekomunikoval so správcom dane, nepreberal písomnosti, pričom podľa zistení rumunskej
polície osoba rumunského občana Imre Fazakas neexistuje v evidencii obyvateľov. Žalovaný už v

napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo
od spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT. pre osobu p. E. D., v zmysle ktorého by mohol konať v jej
mene. Žalobca ako dodávateľ tovaru do iného členského štátu Európskej únie nepreukázal, že tovar v
Maďarskej republike prevzal nadobúdateľ PROFEET HUNGARY KFT. Na adrese sídla 1156 Bp. Sárfü
u./A sa nachádza spoločnosť poskytujúca sídla. Odberateľ žalobcu na uvedenej adrese nevykonával

podnikateľskú činnosť a ani tu nemal skladovacie priestory. Odberateľ s maďarským daňovým úradom
nekomunikuje, daňové priznanie nepodal a v sídle sa nezdržiava. Žalovaný v tejto súvislosti podporne
poukázal na rozsudok ESD vo veci C-73/06 Planzer.

16. Žalovaný mal tiež za to, že k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces nedošlo, napadnuté

rozhodnutia považoval za dostatočne odôvodnené a žalobca bol o svojich právach a povinnostiach
riadne informovaný. Poukázal na to, že dodatočné navrhovanie svedkov pána C. a D. počas
vyrubovacieho konania, o ktorých mal žalobca vedomosť už počas daňovej kontroly, nemá oporu v §
46 ods. 8 Daňového poriadku.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

17. Žalobca v replike zo dňa 12.01.2021 zotrval na dôvodoch uvedených v podanej žalobe, ktoré
v zásade zopakoval. Dodal, že žalovaný sa nevyjadril k jeho námietke o nezákonnosti opakovane

prerušenej daňovej kontrole. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného ohľadom dňa (momentu)
pominutia dôvodov prerušenia daňovej kontroly, lebo posudzovanie potreby vyžiadať informácie podľa
Nariadenia Rady (EÚ) 904/2010 nie je v právomoci správcu dane, ktorý môže návrh žiadosti pripraviť azaslať ho žalovanému, ktorý dôvodnosť posúdi. Žalobca až v replike namietal, že zo spisu mu nevyplýva,
že by žalovaný požiadal o preklady odpovedí na žiadosti o MVI súdnym prekladateľom.

18. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-1S/239/2020.

20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného

vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134
ods.1SSP),adospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.Ožaloberozhodolsprávnysúdnapojednávaní
dňa 12.12.2024.

VI.

Relevantná právna úprava

21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ( ďalej len „SSP“), v znení účinnom
od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

23.Podľa§13ods.1písm.c)zákonaoDPHmiestomdodaniatovaru,akjedodanietovarubezodoslania

alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

24. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

25. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

26. Podľa 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia

od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu
kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným
dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru
vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c)
ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,

že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru,
dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.27. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 23 ods. 1 prvá a druhá veta Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je

oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností,
na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový
subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto
dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.

30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

31. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

34. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.

35.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

36. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia

protokolu podľa odseku 8.

37. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

38. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o

prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.40. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie

prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

41. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

42. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v intenciách námietok vznesených
žalobcom preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101356289/2020 zo dňa 25.08.2020, ktorým

potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100365778/2020 zo dňa 06.02.2020.

43. V prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s námietkami žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie
daňovej kontroly. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na
vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za posudzované zdaňovacie obdobie, keďže v

prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil by tým
nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri
správe daní. Daňová kontrola by v takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol
z nej by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní
nemožno použiť. V prípade, že by takýto protokol použitý bol, celé daňové konanie by bolo zaťažené

vadou nezákonnosti a rovnako tak by bolo nezákonné aj rozhodnutie, ktoré je zavŕšením celej daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, pretože by vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej
daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto nezákonnej daňovej kontroly. Z administratívneho
spisu správny súd zistil, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 21.10.2014 (§ 46 ods. 1 prvá veta
Daňového poriadku), bola dvakrát prerušená podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, a to od

23.06.2015 do 17.12.2015 (5 mesiacov a 25 dní) a od 22.01.2016 do 12.04.2016 (2 mesiace a 22 dní).
Počas prerušenia daňového konania neplynú lehoty podľa Daňového poriadku (§ 61 ods. 5 Daňového
poriadku), teda ani lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
Daňová kontrola bola skončená dňa 10.06.2016 doručením protokolu žalobcovi (§ 46 ods. 9 písm.
a) Daňového poriadku). Jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly, po započítaní prerušenia

konania, uplynula dňa 06.07.2016. Z dôvodu, že žalobca prevzal protokol dňa 10.06.2016, jednoročná
lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 prvá veta Daňového poriadku bola zachovaná
a námietka žalobcu o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je nedôvodná.

44. Žalobca ďalej namietal, že dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli skôr, ako tvrdí správca

dane. Z administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď č. 768055/2015 bola doručená správcovi dane dňa
17.12.2015 e-mailom a odpoveď č. 1794753/2015 dňa 12.04.2016 e-mailom, obe od oddelenia CLO,
ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky ako koordinátor pre medzinárodnú
výmenu informácií. Je pravda, že v predmetných odpovediach je na formulári uvedený dátum zaslania
odpovede pri žiadosti č. 768055/2015 deň 30.11.2015 a pri žiadosti č. 1794753/2015 deň 31.03.2016,

avšak dátumy doručenia nikde nie sú uvedené. Preukázaný dátum doručenia konečnej odpovede
správcovi dane vo veci dožiadania pod č. 768055/2015 je dátum, ktorý uviedol správca dane v oznámení
zo dňa 18.12.2015, a teda 17.12.2015 a vo veci dožiadania pod č. 1794753/2015 je dátum, ktorý uviedol
správca dane v oznámení zo dňa 15.04.2016, a teda 12.04.2016. Od týchto dátumov (od 17.12.2015 pri
prvom prerušení a od 12.04.2016 pri druhom prerušení) bolo potrebné pokračovať vo výkone daňovej

kontroly, pretože od týchto dátumov pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (§ 61
ods. 4 Daňového poriadku). Vzhľadom na uvedené považoval správny súd túto námietku žalobcu za
nedôvodnú. Zároveň má správny súd za to, že daňová kontrola bola prerušená v súlade s § 61 ods.
3 Daňového poriadku, keď deň prerušenia daňovej kontroly od 23.06.2015 nie je skorším dňom, ako
deň 22.06.2015, kedy bolo rozhodnutie správcu dane o prerušení č. 20384644/2015 zo dňa 17.06.2015

osobne doručené žalobcovi. Navyše z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť o MVI bola odoslaná
dňa 19.06.2015. Rovnako deň prerušenia daňovej kontroly od 22.01.2016 nie je skorším dňom, ako deň
21.01.2016, kedy bolo rozhodnutie správcu dane o prerušení č. 102387343/2016 zo dňa 19.01.2016odovzdané na poštovú prepravu. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť o MVI bola
odoslaná dňa 19.01.2016.

45. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o nezákonnom opakovanom prerušení daňovej
kontroly.Žalobca,odkazujúcnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžf/15/2016
a 5Sžfk/3/2018 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/41/2017, argumentoval tým,
že správca dane mohol už počas prvého prerušenia daňovej kontroly preverovať nielen prepravu
tovaru do iného členského štátu, ale aj samotné dodanie u zahraničného odberateľa, nakoľko mal od

žalobcu k dispozícii informácie o všetkých tuzemských aj zahraničných dodávateľoch a odberateľoch
a zodpovedajúce daňové doklady.

46. Vzhľadom na uvedené sa správny súd zameral na posúdenie účelnosti postupu správcu dane pri
druhom vyžiadaní informácií zo zahraničia a prerušení daňovej kontroly.
47. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku umožňuje správcovi dane prerušiť daňové

konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto je
aj Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci v boji proti
podvodom v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňovej
kontroly.

48. Oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity,
determinované odôvodnenosťou a účelnosťou prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade.
Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle
ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť
prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potencionálne získané

prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská správny
súd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané v súlade so zákonom, t. j. musí byť
účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia
daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom
ktorých je daňová kontrola realizovaná.

49. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že je v nich obsiahnutá špecifikácia dôvodov a
správnaúvahaotom,zakéhodôvoduaakývýznammalodruhéprerušeniepredmetnejdaňovejkontroly,
ako aj správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení
získaných touto medzinárodnou výmenou informácií. Prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie

daňových orgánov obsahuje, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia
na konečné posúdenie veci. Na základe žiadosti o MVI č. 1794753/2015, zameranej na preverenie,
či reálne došlo k uskutočneniu intrakomunitárnych zdaniteľných obchodov maďarskému odberateľovi
PROFEET HUNGARY KFT., správca dane zistil, že DIČ tejto spoločnosti bolo zrušené dňa 14.08.2013,
spoločnosť bola nedostupná na sídle, konateľom spoločnosti bol v preverovanom období Fazakas

Imre (od 23.02.2011), ktorý bol taktiež nekontaktný a nepredložil doklady, na adrese sídla spoločnosti
sa nachádzala spoločnosť poskytujúca sídla a nenachádzali sa tam vhodné priestory na skladovanie
kovového materiálu. Z uvedeného vyplýva, že predmetná žiadosť o MVI bola zameraná na preukázanie
skutočností, za účelom ktorých bola daňová kontrola vykonávaná, a teda správca dane ňou zisťoval
informácie, ktoré súvisia s predmetom daňovej kontroly a zároveň nešlo o opakované zisťovanie

totožných informácií, keď predchádzajúcou žiadosťou o MVI správca dane preveroval uskutočnenie
prepravy tovaru do iného členského štátu odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT. a podmienky
prepravy u prepravcov. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa správca dane s jeho námietkou
o nezákonnosti druhého prerušenia daňovej kontroly nevysporiadal. Z obsahu strany 26 prvostupňového
rozhodnutia vyplýva odôvodnenie správcu dane ohľadom zaslania ďalšej žiadosti o MVI tým, že v danom

prípade správca dane považoval za potrebné doplniť dokazovanie na preverenie zdaniteľných obchodov
pre zahraničného odberateľa, nakoľko žalobca deklaroval, že v zdaňovacích obdobiach apríl – október
2011 dodal tovar oslobodený od dane pre odberateľa v inom členskom štáte PROFEET HUNGARY
KFT., pre ktorého mali tovar prepraviť zahraniční prepravcovia, ktorí však prepravu nepotvrdili, z
ktorého dôvodu sa správca dane „neuspokojil s výsledkami zistení týkajúcich sa prepravy tovaru a

zároveň z dôvodu, že sa nemohol jednoznačne oprieť o fakty, ktorými disponoval z doručenej žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií č. VAT_HU_58661_SK_17140/14/Merc zo dňa 24.02.2014, ktorá
sa týkala odberateľa PROFEET HUNGARY KFT., pretože ňou maďarský správca dane informoval
a preveroval skutočnosti súvisiace s rokom 2012“. Zo žiadosti o medzinárodnú výmenu informáciíč. VAT_HU_58661_SK_17140/14/Merc zo dňa 24.02.2014 vyplýva len to, že sa kontrolóri nemohli
skontaktovať so spoločnosťou PROFEET HUNGARY KFT. ani na sídle a ani cez konateľa spoločnosti,
správcovi dane neboli predložené žiadne doklady, spoločnosť nepredložila daňové priznanie DPH za

obdobie 2012Q4. Rovnako aj v dotknutej žiadosti o MVI je uvedené, že z dôvodu, že všetky odpovede
maďarskej finančnej správy, týkajúce sa žiadosti o preverenie uskutočnenia prepravy tovaru do iného
členského štátu a podmienok prepravy u prepravcov B.B.Z. – TRANSPORT KFT., BÁRDOS-TRANSZ
BT a Gold Acél Kft., boli charakteru – nebolo možné vykonať preverenie, správca dane nadobudol
pochybnosti, či skutočne došlo k uskutočneniu intrakomunitárnych zdaniteľných obchodov, z ktorého

dôvodu realizoval vyžiadanie informácii ohľadom odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. Pokiaľ teda
správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti o obchodných transakciách daňového subjektu s osobou
z iného členského štátu, plní tým svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní,
keďoverujepodkladypotrebnépresprávneaúplnézisteniedane.Ideozákonompredpokladanúčinnosť
správcu dane, prostredníctvom ktorej získava informácie o zahraničnom odberateľovi/dodávateľovi
tovaru. Samotné skutočnosti a z nich vyplývajúce a neodstránené pochybnosti správcu dane sú, najmä

pri intrakomunitárnom dodaní, riadnym titulom na podanie žiadostí o MVI.

50. Z uvedeného vyplýva, že správca dane medzinárodnou výmenou informácií preveroval skutočnosti
týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu pre dotknutého odberateľa v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa

prepravy tovaru do iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa posúdenia miesta dodania tovaru.

51. Zároveň správny súd dodáva, že účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly nemožno
posudzovať podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že správca dane nemôže
vopred predpokladať obsah zistených skutočností z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a ani

skutočnosť,čitaktozískanéinformáciebudúmaťavakomrozsahu,vplyvnasprávneurčeniedane,resp.
či tieto informácie vôbec využije pri rozhodovaní vo veci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019).

52. Správny súd v súvislosti s otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly tiež poukazuje na

najnovšiu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozsudkom vo veci Hydina SK
s.r.o., C-186/20 zo dňa 30.09.2021 zodpovedal otázku, či prekročenie lehôt pre medzinárodnú výmenu
informácií uvedených v článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, spôsobuje nezákonnosť prerušenia
daňovej kontroly. Súdny dvor Európskej únie v tejto veci rozhodol, že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ)

č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámcimechanizmuadministratívnejspoluprácestanovenéhotýmtonariadením“.ZrozhodnutiaSúdneho

dvora Európskej únie vo vyplýva, že článok 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 neupravuje maximálnu
dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa začne medzinárodná výmena
informácií, ktorá bola dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže
odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá
sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia (vec Hydina SK s.r.o., bod 43). Uvedený

záver významne ovplyvňuje doterajšiu rozhodovaciu činnosť správnych súdov, keď len samotná
dĺžka trvania prerušenia daňovej kontroly nemôže spôsobiť nezákonnosť daňovej kontroly. Lehoty
stanovené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o
medzinárodnú výmenu informácií teda nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10
Daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti

o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo
nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového
subjektu.

53. Správny súd považuje za potrebné dodať, že žalobca bol s dôvodmi prerušenia daňovej kontroly

oboznámený a jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou porušené nebolo
a aj preto argumentácii žalobcu vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly a dôvodom jej prerušenia nemožno
priznať právnu relevanciu. Uvedený názor je v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/24/2012 zo dňa 13.11.2012. Upriamenie pozornosti žalobcu nadĺžku kontroly nemalo vplyv na samotné závery kontroly a s poukazom na právny názor Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016, daňová kontrola
aj podľa názoru správneho súdu bola vykonaná v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku.

54. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti námietky
nezákonnosti druhého prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia správcu dane č.
102387343/2016 zo dňa 19.01.2016.

55. Nedôvodná je podľa správneho súdu aj námietka žalobcu, že mu bolo odňaté právo nahliadnuť
do úplného žurnalizovaného spisu správcu dane. Správnemu súdu bol predložený administratívny
spis žurnalizovaný s chronologickým obsahom a očíslovaním listov, a preto správnemu súdu nie je
zrejmé, ktoré listiny nemali byť žalobcovi predložené. Z ustanovení Daňového poriadku pritom ani
nevyplýva povinnosť pre správcu dane predkladať žalobcovi spis žurnalizovaný s označením listín a s
chronologickým zoznamom.

56. Vzhľadom na ďalšie žalobné námietky sa správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený, zameral na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých
daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku
ktorému daňové orgány dospeli a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo

ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

57. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2011
vyhotovil faktúry v celkovej sume XX.XXX,XX eur za dodanie tovaru – betonárska oceľ rôznych
rozmerov do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. V kúpnych

zmluvách medzi žalobcom a zahraničným odberateľom bolo dohodnuté, že odvoz zo Slovenska do
Maďarska zaistí odberateľ ako kupujúci s miestom plnenia PROFEET Budapest, 1156, pričom platba
mala prebiehať v hotovosti. Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR správnemu súdu
vyplynulo, že prepravu tovaru mali vykonať spoločnosti B.B.Z. – TRANSPORT KFT. a BÁRDOS-
TRANSZ BT. Žalobca uviedol v záznamoch o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu s

oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie júl
2011 odberateľské faktúry:
- prepravca BÁRDOS-TRANSZ BT: faktúra č. 9311100400 zo dňa 06.07.2011 na sumu XX.XXX,XX eur,
z toho 20 % DPH v sume X.XXX,XX eur, CMR č. 0242396 a faktúra č. 9311100403 zo dňa 07.07.2011
na sumu XX.XXX,XX eur, z toho 20 % DPH v sume X.XXX,XX eur, CMR č. 0242380,

- prepravca B.B.Z. - TRANSPORT KFT.: faktúra č. 9311100404 zo dňa 07.07.2011 na sumu XX.XXX,XX
eur, z toho 20 % DPH v sume X.XXX,XX eur, CMR č. AA0547592, faktúra č. 9311100413 zo dňa
18.07.2011 na sumu XX.XXX,XX eur, z toho 20 % DPH v sume X.XXX,XX eur, CMR č. AA0547596,
faktúra č. 9311100414 zo dňa 19.07.2011 na sumu XX.XXX,XX eur, z toho 20 % DPH v sume X.XXX,XX
eur, CMR č. AA0547597 a faktúra č. 9311100419 zo dňa 25.07.2011 na sumu XX.XXX,XX eur, z toho

20 % DPH v sume X.XXX,XX eur, CMR č. AA0572603.

58. Správca dane na základe žiadosti o MVI č. 321307/2015 na preverenie uskutočnenia prepravy
tovaru, týkajúcej sa odberateľských faktúr pre odberateľa PROFEET HUNGARY KFT., realizovanej
prepravcom B.B.Z. – TRANSPORT KFT. zistil, že spoločnosť B.B.Z. – TRANSPORT KFT. je

v deregistračnej procedúre, predchádzajúci konateľ si nesplnil daňové povinnosti, neposkytol
doklady. Žiadosťou o MVI č. 367242/2015, zameranou na preverenie prepravy tovaru, týkajúcej sa
odberateľských faktúr pre odberateľa PROFEET HUNGARY KFT., realizovanej prepravcom BÁRDOS-
TRANSZ BT., správca dane zistil, že prepravca bol zrušený dňa 22.04.2015, nemal komunitárne IČ
DPH, nebolo možné preverenie. Žiadosťou o MVI č. 1794753/2015, zameranou na preverenie, či došlo

reálne k uskutočneniu intrakomunitárnych zdaniteľných obchodov maďarskému odberateľovi PROFEET
HUNGARY KFT., správca dane zistil, že DIČ spoločnosti bolo zrušené dňa 14.08.2013, spoločnosť bola
nedostupná na sídle, konateľom spoločnosti bol v preverovanom období B. A. (od 23.02.2011), ktorý
bol taktiež nekontaktný a nepredložil doklady, na adrese sídla spoločnosti sa nachádzala spoločnosť
poskytujúca sídla a nenachádzali sa tam vhodné priestory na skladovanie kovového materiálu.

59. Správca dane ďalej zistil, že odberateľ PROFEET HUNGARY KFT. mal obchodné vzťahy aj
s daňovým subjektom FERRO CORE, a. s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava 3 - Nové Mesto,
IČO:45680949, IČ DPH: C. (ďalej len „FERRO CORE, a. s.“), preto v priebehu výkonu daňovej kontrolyzabezpečil fotokópie zo spisu kontrolovaného daňového subjektu FERRO CORE, a. s. a získal ďalšie
informácie k maďarskému odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT., napr. že odberateľ vo svojich
daňových priznaniach deklaroval IC nadobudnutie, ale nie je možné určiť, či sa jednalo o tovar –

spevňovacia oceľ, lebo maďarský daňový subjekt nemal k dispozícii žiadne doklady, ďalej že p. E. D.
nebol zástupcom, poverenou osobou a ani zamestnancom odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. a
neboli zistené ani žiadne ekonomické vzťahy (prepojenia) medzi spoločnosťou PROFEET HUNGARY
KFT. a osobou D. E..

60. Zo správy prezídia Policajného Zboru, NAKA, národná jednotka finančnej polície, expozitúra
Stred, Banská Bystrica vo vzťahu k odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT. vyplýva, že podľa
zistení rumunskej polície osoba rumunského občana A. B. (konateľ spoločnosti) neexistuje v evidencii
obyvateľov Rumunska a je s vysokou mierou pravdepodobnosti fiktívnou identitou.

61.Národnádiaľničnáspoločnosť,a.s.poskytlasprávcovidaneúdajezelektronickéhomýtnehosystému

č. 10220/100755/20101/2017 pre vozidlá s EČV: F., G., F., F., F., G. H. B. za požadované obdobie
4 až 10/2011. Vozidlá a ich prechody hraničným prechodom hranica SR/MR boli zaregistrované
elektronickým mýtnym systémom spoločnosti SkyToll, a.s. Tieto informácie však nepreukázali skutočné
miesto vykládky tovaru, resp. komu daňový subjekt PROFEET HUNGARY KFT. ďalej dodal tovar,
keďže odberateľ na virtuálnej adrese svojho sídla tovar prevziať nemohol. Zároveň ani prepravcovia

a ani odberateľ v Maďarsku nepreukázali, že išlo práve o tovar, ktorý mal byť obstaraný na základe
odberateľských faktúr za zdaňovacie obdobie júl 2011.

62. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že všetky potvrdenia o realizácii obchodu za júl
2011 k CMR dokladom boli vystavené v Košiciach a podpísané za odberateľa osobou E. D., ktorý, ako

už bolo uvedené vyššie, nebol konateľom ani zamestnancom spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT.
a ani nebolo preukázané poverenie, na základe ktorého by bol oprávnený podpisovanie robiť. Neboli
zistené ani žiadne ekonomické vzťahy (prepojenia) medzi osobou D. E. a spoločnosťou PROFEET
HUNGARY KFT. Z výpovede svedkyne p. I. A. J. (bývalej zamestnankyne žalobcu) vyplýva, že p. E. D.
chodil vyplácať tovar v hotovosti na dispečing.

63. Z obsahu CMR dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise (č. 0242396, č. 0242380,
č. AA0547592, č. AA0547596, č. AA0547597 a č. AA0572603) správny súd zistil, že v časti 3 miesto
vykládky je uvedená „Ferona a.s. prevádzka Košice“ a subjekt, ktorý tovar prevzal, je v časti 24 uvedený
PROFEET HUNGARY KFT. Podľa informácií získaných na základe MVI však sídlo spoločnosti je len

virtuálna adresa, kde táto spoločnosť nevykonávala podnikateľskú činnosť a nemala tam ani žiadne
skladovacie priestory.

64. Na základe uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že
skutočne došlo k realizácií obchodov medzi žalobcom ako dodávateľom a maďarským odberateľom

PROFEET HUNGARY KFT. tak, ako to bolo deklarované na odberateľských faktúrach, nakoľko nebolo
preukázané, že predmetný tovar bol skutočne prepravený z územia Slovenska na územie Maďarskej
republiky. Z uvedeného dôvodu žalobca podľa správcu dane nesplnil podmienky oslobodenia od
dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a bol preto povinný znášať zaťaženie daňou z pridanej
hodnoty. Podľa správcu dane u žalobcu absentovala riadna odborná starostlivosť, nakoľko a) v prípade

spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT. išlo o partnera bez obchodnej histórie, obchodných priestorov
a zamestnancov, b) nepodarilo sa zistiť, kto bol osobou menom E. D., pričom táto osoba nebola
zástupcom, zamestnancom a ani poverenou osobou v spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT., c)
správcovi dane neboli riadne ozrejmené dôvody a okolnosti nadviazania spolupráce s maďarským
odberateľom d) dodávaný tovar – betonárska oceľ nebolo možné vyložiť v mieste deklarovanom na

pečiatke odberateľa, e) neznáma osoba komunikovala a uhrádzala platby za tovar v hotovosti na
dispečingu.

65. V zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar do iného členského štátu Európskej
únie, môže uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu len vtedy, ak

sú splnené podmienky: a) tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu (t. j. tovar fyzicky
opustí územie Slovenskej republiky), b) existencia odplatného obchodného vzťahu medzi dodávateľom
a odberateľom, c) tovar je odberateľom objednaný pod IČ DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom
štáte, d) tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo je prepravený inou osobou (dopravcom) naúčet dodávateľa alebo odberateľa. Aby bolo možné platiteľovi uznať oslobodenie od dane podľa 43 ods.
1 zákona o DPH, musí mať platiteľ k dispozícií dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského
štátu uskutočnilo. Zákon o DPH jednoznačne ustanovuje, že platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru

do iného členského štátu kópiou faktúry a súčasne, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným
vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu (§ 43
ods. 5 písm. c) zákona o DPH). Dôkaznými prostriedkami uvedenými v § 43 ods. 5 písm. d) zákona o
DPH nie je možné nahradiť také listinné dôkazy, ktoré vyžaduje zákon o DPH v § 43 ods. 5 písm. a) až c).

66. Správny súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť
jeho nároku na oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Doklady, ktoré žalobca predložil za
účelom preukázania oslobodenia od dane nemožno aj vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správcu
dane považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného
členského štátu. Medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, preprava nebola riadne
potvrdená osobou, ktorá by bola preukázateľne oprávnená konať za prepravcu či odberateľa, nebolo

potvrdené ani prepravenie tovaru deklarovaného na faktúrach do iného členského štátu. Dodacie listy
neboli potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou, ktorá by bola oprávnená
za odberateľa konať.

67. Správny súd nedal za pravdu žalobcovi, že by nekontaktnosť prepravcov v čase preverovania

skutočností vyplývajúcich z dokladov CMR mala byť jediným dôkazom o neuskutočnení prepravy
podľa dokladov CMR. V rámci vykonania dokazovania daňové orgány riadne opísali dokazovanie
vedené smerom k prepravcom a riadne ozrejmili, k akým záverom dospeli. Nekontaktnosť prepravcov
len prispela ako ďalší dielčí dôkaz k záveru správcu dane, ktorý potvrdil aj žalovaný v napadnutom
rozhodnutí. Nie je sporným z vážneho systému žalobcu, ktoré vozidlá vstúpili do jeho areálu a presný čas

opustenia areálu, aj že boli vozidlá zachytené v mýtnom systéme, ale naďalej zostalo nepreukázaným
zo strany žalobcu dodanie tovaru do iného členského štátu.

68. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred

daňovými orgánmi. Ak žalobca argumentuje v žalobe, že všetky podstatné doklady predložil, správny
súd musí konštatovať, že nepostačuje iba formálna existencia faktúr, resp. dodacích listov CMR, ktoré
sú aj podľa názoru správneho súdu nedostatočné, neúplné a reálne nepreukazujú konkrétnu príslušnú
prepravu z tuzemska do Maďarska. V danom prípade mal prepravu zabezpečiť odberateľ, bolo preto
povinnosťou žalobcu ako dodávateľa preukázať dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do iného

členského štátu s poukazom na obsah § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH.

69. Z § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane je povinný
preukázať platiteľ, ktorý oslobodenie od dane uplatňuje. Je potrebné uviesť, že splnenie podmienok
stanovených v § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH pre oslobodenie od dane musí byť súčasné.

Správnysúdsúhlasilsargumentáciousprávcudaneajžalovaného,žežalobcanepreukázalrozhodujúcu
podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol reálne prepravený z tuzemska do iného členského
štátu(t.j.nielennahranicu),aženadobúdateľomdeklarovanéhododaniaspornéhotovaru–betonárska
oceľ je spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT., ktorá je deklarovaná na odberateľských faktúrach ako
odberateľ, pretože tvrdenia žalobcu a ním predložené doklady nepreukazujú splnenie týchto podmienok.

V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať oprávnenosť jeho nárokov, čo sa týka
otázky vierohodnosti predložených dokladov, čo žalobca v tomto prípade nepreukázal, aj keď predložil
doklady, na ktoré v žalobe poukazuje, avšak tieto reálne plnenie toho, čo bolo v dokladoch uvádzané
nepreukázali. Zároveň správny súd zastáva názor, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly
nepožadoval od žalobcu žiadny doklad nad rámec uvedeného zákonného ustanovenia.

70. Správny súd zastáva názor, že nielen podľa názoru žalovaného, ale aj z rozsudkov Súdneho dvora
Európskej únie C-80/11 a C-142/11 z 21. júna 2012 vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť
daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom
konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V tejto súvislosti možno uviesť aj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom poukázal na základnú
zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že
súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľnapĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.
Ak takéto vedomosti evidentne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle
§ 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu.

71. Správny súd nedal za pravdu žalobcovi, že došlo k porušeniu zásady zákonnosti a zásady
voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či
bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je
zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti,

týkajúce sa predmetných faktúr. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom
konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí
posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

72. Podľa názoru správneho súdu nebolo porušené ani právo žalobcu na obhajobu vo vzťahu k dôkazom
obstaraným zo spisu kontrolovaného daňového subjektu FERRO CORE, a. s. Správny súd mal za to,
že dokumenty ohľadom daňovej kontroly, týkajúcej sa daňového subjektu FERRO CORE, a. s., správca
dane použil len ako písomné listiny, ku ktorým sa žalobca vyjadriť mohol. Žalobca síce namietal, že mu
neboli sprístupnené zo spisu uvedeného daňového subjektu všetky dôkazy, ale presne nešpecifikoval,

aké konkrétne dôkazy mu neboli sprístupnené z daňovej kontroly úplne iného daňového subjektu,
v ktorom on nebol priamym účastníkom daňového konania.

73.Správny súd nedal za pravdu žalobcovi, že by daňové orgány ignorovali informácie od
maďarských daňových orgánov, že odberateľ podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie a

deklaroval IC nadobudnutie od žalobcu. Práve naopak, odvolávajúc sa na odpoveď zo žiadosti
MVI VAT_SK_32287A/15/ PETP_HU_80049442_20150616_AF_RI_R zo dňa 09.03.2016 ohľadom
odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. žalovaný uzavrel, že nie je možné určiť, či sa jednalo o tovar
– betonársku oceľ, lebo takto to konštatoval aj maďarský správca dane nemajúci k dispozícii žiadne
doklady.

74. Okrem už uvedeného vo vzťahu k otázke dokazovania správny súd ešte dodáva, že je na správcovi
dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo

zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

75. Správny súd pokladá za neopodstatnený poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/39/2023 zo dňa 28.04.2023, nakoľko právna vec riešená
v predmetnom rozsudku sa týka skutkovo odlišnej situácie. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že

v predmetnej veci bola vierohodnosť CMR dokladov spochybnená z dôvodu nezrovnalosti pri uvedení
miesta vykládky na tomto doklade. Pri položke miesto vykládky bola pripojená pečiatka odberateľa
s adresou jeho registrového sídla, ktoré bolo len virtuálne, avšak podľa ďalších dôkazov mal byť tovar
dodaný na inej adrese v tom istom meste. Uskutočnenie prepravy tovaru z tuzemska do Českej republiky
v danom prípade však potvrdzovali aj ďalšie vykonané dôkazy, okrem iného aj výpoveď svedka –

vodiča vozidla, ktorý prepravu tovaru potvrdil, pričom v rámci výpovede uviedol aj to, že fakturačné
miesto podľa CMR a skutočné miesto vykládky tovaru sa nemuselo vždy zhodovať. Preto kasačný
súd dospel v predmetnom rozsudku k záveru, že hoci sa v rámci MVI nepotvrdilo dodanie tovaru na
adresu registrovaného sídla odberateľa, a tovar mal byť dodaný na inú adresu v rámci mesta Praha,
pri existencii dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru odberateľovi a uskutočnenie fyzickej prepravy

tovaru z tuzemska do Českej republiky, nejde o dostatočný podklad k záveru orgánov finančnej správy
o spochybnení vierohodnosti CMR a neuskutočnení deklarovaného dodania tovaru pre odberateľa
v Českej republike. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nešlo, keď skutočnosť, že doklady
CMR neboli riadne vyplnené a že sídlo odberateľa bolo virtuálne, len prispela ako ďalší dielčí dôkaz
k záveru správcu dane, že v konaní žalobca nepreukázal, že dotknutý tovar bol skutočne prepravený

z územia Slovenska na územie Maďarskej republiky. Ako už správny súd uviedol, v preskúmavanej veci
neboli medzinárodné nákladné listy CMR riadne vyplnené, v sídle odberateľa sa nenachádzali skladové
priestoryaodberateľtuaninevykonávalpodnikateľskúčinnosť,prepravatovarunebolariadnepotvrdená
osobou, ktorá by bola preukázateľne oprávnená konať za prepravcu či odberateľa, nebolo potvrdené anisamotné prepravenie tovaru deklarovaného na faktúrach do iného členského štátu, dodacie listy neboli
potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou, ktorá by bola oprávnená za
odberateľa konať. Preto správny súd dospel k záveru, že správca dane vykonaným dokazovaním vyvrátil

žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane.

76. Nie je dôvodná ani žalobná námietka o tom, že daňové orgány nepreverili všetkých prepravcov
pre odberateľa, keď podstatné je, že boli preverovaní prepravcovia, ktorí mali realizovať prepravu
v zdaňovacom období júl 2011.

77. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane nevykonal
ním navrhnuté dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Správny súd vychádzal z toho, že v rámci
vyrubovacieho konania môže daňový subjekt navrhovať vykonanie takých dôkazov, resp. označiť
výlučne také dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré objektívne nemohol predložiť v priebehu daňovej
kontroly (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku). Súd nezistil z podania žalobcu žiadny dôvod, pre ktorý by

nemohol navrhnúť ako dôkaz výsluch svedkov A. C. a p. D. ešte počas trvania daňovej kontroly. Pasivitu
žalobcu v rámci vedenej daňovej kontroly nemožno zhojiť navrhnutím týchto dôkazov až v priebehu
vyrubovacieho konania, lebo by sa tým poprel účel daňovej kontroly a koncentračnej zásady pri
predkladaní dôkazov v rámci daňovej kontroly (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 218/2024 zo dňa 24.04.2024, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5Sfk/27/2021 zo dňa 28.06.2023).

78. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov,
tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné,
zrozumiteľné, vecne správne a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný a správca dane v

odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné,
z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec
posúdili. Názor vyslovený daňovými orgánmi v ich rozhodnutiach zodpovedá zásadám správneho
uváženia. Daňové orgány podrobne opísali, na základe akých skutočností dospeli k záveru, že v danom
prípade nebolo preukázané samotné dodanie tovaru do iného členského štátu, ako podstatného atribútu

intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH. Žalovaný sa logicky
a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu a v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu ako
účastníka konania.

79. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami

žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj
poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno
ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/150/2009).

80. Nakoľko napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom o DPH a Daňovým poriadkom a
z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané

náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani
logické nesprávnosti a zároveň správny súd nezistil ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

81.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§168vspojenís §175

ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,
žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania vo žalobcovi
nepriznal.82. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.