Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/154/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121298054
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121298054.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Železničná spoločnosť
Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zastúpeného advokátom: JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie
8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie sumy 19.544,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/38/2021-86 zo dňa 25. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/38/2021-86 zo dňa 25. augusta 2021 v

napadnutom výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/38/2021-86 zo dňa 25. augusta 2021 v
napadnutom výroku III. tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 7Cb/38/2021-86 zo dňa 25.
augusta 2021 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.544,81 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 19.544,81 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.06.2020 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

2.1. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 15.04.2019 došlo k zrážke osobného vlaku s vozidlom
v dôsledku nerešpektovania svetelnej a zvukovej výstrahy priecestného zabezpečovacieho zariadenia
vodičom vozidla a vojdenia vozidla do priechodného prierezu traťovej koľaje na priecestí v čase, kedy
ním prechádzal vlak Os 9428 ZSSK. Vec bola Slovenskou kanceláriou poisťovateľov postúpená navysporiadanie nároku na žalovaného. Žalobcom došlo k nahláseniu poistnej udalosti a po oprave k
uplatneniu si nároku na náhradu škody u žalovaného a to zaslaním faktúry č. 1000001475 zo dňa
18.05.2020, na sumu 106.730,41 eur so splatnosťou do 01.06.2020. Žalovaný poistnú udalosť evidoval

pod číslom 8006261742. Listom zo dňa 24.06.2020 označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“
bolo žalovaným žalobcovi oznámené, že mu síce bola priznaná suma 106.730,41 eur, no zo strany
žalovaného došlo k úhrade plnenia vo výške 87.185,60 eur, kde bola žalovaným z priznanej sumy
odpočítaná amortizácia vo výške 19.554,81 eur. Dôvodom zníženia plnenia - nákladov za opravu bola
skutočnosť, že ide o amortizáciu materiálu. Uvedené považuje žalobca za nezákonné. Cena po oprave

alebo po navrátení do predošlého stavu by mala zodpovedať cene, za akú by bolo možné vec v čase
pred poškodením ponúknuť na predaj alebo cenu, za akú by bolo možné v čase pred poškodením
zaobstarať obdobnú vec. Keby ten, kto spôsobil škodu, dal vec prinavrátiť do predošlého stavu na
svoje náklady (relutárna náhrada škody), nemohol by žiadať od poškodeného vyplatenie časti sumy,
ktorú uhradil za navrátenie do predošlého stavu z dôvodu amortizácie. V danom prípade podľa jeho
názoru nie je podstatné, či má škodu uhrádzať ten, kto škodu spôsobil alebo ju zaňho na základe

osobitného dvojstranného právneho vzťahu uhrádza niekto iný (poisťovňa). Dňa 16.04.2019 bola
vykonaná komisionálna prehliadka za účasti predstaviteľov žalobcu, kde bola určená predbežná cena na
základe obhliadky poškodeného železničného koľajového vozidla (ďalej aj „ŽKV“) a popisu poškodenia.
Vdňoch26.03.2020-08.04.2020potomčobolopoškodenéŽKVpristavenédoRDHumennénaopravu,
došlo pri oprave ŽKV k odôvodnenému navýšeniu predpokladanej výšky škody zo strany žalobcu.

Opravované boli len časti, ktoré boli poškodené nehodou zo dňa 15.04.2019. Cena materiálu dodaného
pri oprave bola určená kúpnou cenou obstaraného materiálu. Všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré
viedli k navýšeniu predbežne určenej ceny boli riadne preukázané žalovanému. Z titulu amortizácie
je možné odpočítať sumy v prípade kúpy alebo predaja určitej veci (hnuteľnej alebo nehnuteľnej) a
takýmto spôsobom sa dospeje ku skutočnej hodnote veci v reálnom čase. V danom prípade ide ale

o násilné poškodenie, a na to, aby mala poškodená vec takúto hodnotu po násilnom poškodení, je
potrebné vynaložiť finančné prostriedky na jej opravu, inak by nemala tú istú hodnotu, akú mala pred
poškodením. Ak sa z prostriedkov vynaložených poškodeným na navrátenie veci do predošlého stavu
odpočíta akákoľvek suma, neguje sa tým skutočnosť, že škoda nemá byť nikomu na škodu ani na
prospech. Ak žalovaný argumentuje tým, že vec sa v dôsledku opravy zhodnotila, je na mieste položiť

si otázku, či v danom prípade, ak bola vec ponúknutá na predaj, by mala mať takú istú reálnu trhovú
hodnotu, ako pred poškodením a opravou. Prax na to dáva jednoznačnú odpoveď, že vec bude mať
nižšiu trhovú hodnotu. To znamená, že ak si žalovaný uplatňuje amortizáciu, poškodený utrpí škodu
dvakrát. Jedenkrát, keď musí z vlastných finančných prostriedkov (bez vlastnej viny) uhradiť rozdiel
ceny za opravu a ceny, ktorú mu poisťovňa uhradila pri likvidácii poistnej udalosti, a druhýkrát, keď by

chcel predať vec a zistil by, že jej predajná - trhová cena je omnoho nižšia po oprave než pred ňou.
Ak by chcel vozidlo po poškodení predať, utrpí stratu jednak na rozdiele sumy vynaloženej na jeho
opravu, z ktorej si žalovaný odpočítal amortizáciu a jednak oproti porovnateľnému vozidlu, ktoré nebolo
poškodené, dostane omnoho menej za predané vozidlo. Takto chápaná náhrada podľa jeho názoru je v
príkrom rozpore so zásadou náhrady škody. Ani zo zákonných ustanovení a ani zo žiadnej argumentácie

žalovaného nie je jasné, prečo by sa mala odpočítavať percentuálne určená a bližšie neodôvodnená
suma za domnelé zhodnotenie poškodenej veci. Jemu pri oprave svojej veci v príčinnej súvislosti s
konaním poisteného vznikli náklady, ktoré uhradil a žalovanému v celom rozsahu preukázal. Koľajové
vozidlá sú pomerne špecifickou vecou, ktorá nie je bežne dostupná. Ani náhradné diely na takúto vec
nie sú bežne dostupné. Nie je preto v silách žalobcu, aby si zadovážil primerane opotrebované diely

s nižšou cenou. Z tohto dôvodu bolo potrebné na dosiahnutie nápravy škody obstarať nové náhradné
diely. Pri vykonávaní opravy konal maximálne hospodárne s cieľom za čo najnižšiu cenu opraviť ŽKV.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opak a ani nepovažoval náklady na opravu za neprimerané,
pretože tieto odsúhlasil a nenamietal. Úrok z omeškania žiadal žalobca priznať z dlžnej sumy vo výške
5,00 % ročne od 9.7.2020 do zaplatenia.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu.
Žalobca ako poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

PZP“). Zo strany žalovaného došlo k maximálnemu možnému poistnému plneniu, ktoré pozostávalo
z uznania uplatnených nárokov žalobcu vyplývajúcich z faktúry, od ktorých bol realizovaný odpočet
amortizácie z materiálu v rozsahu 3,75 %/rok (vzhľadom na vek 5 rokov pri životnosti 20 rokov
predstavovala amortizácia 18,75 %) vo výške 19.554,81 EUR. Žalobca v konaní nepreukázal, že byzaplatil cenu za opravu ŽKV. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ NS SR“) sp. zn. 5 Cdo/200/2011 zo dňa 26.04.2012, ktorý sa týkal náhrady škody v dôsledku obdobnej
škodovej udalosti. Uvedený rozsudok potvrdzuje podľa neho správnosť postupu žalovaného pri výpočte

hodnoty amortizácie v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti
uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí NS
SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, v zmysle ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania
vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa

do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným
rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že tvrdenie žalovaného, že
žalobca v konaní nepreukázal, že by zaplatil cenu za opravu ŽKV, je nepravdivé. Žalobca to riadne
preukázal a žalovaný dôkazy nijako nenamietal a na základe uvedeného aj čiastočne plnil. Žalobca

nevie, či iba došlo k chybe v komunikácii medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom, alebo sa
tento rozhodol po ukončení konania v poisťovni uvedené účelovo a nepravdivo, zavádzajúco a bez
dôkazov tvrdiť. Uvedené vyjadrenie žalovaný nijako neodôvodnil, ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi,
kde z jeho predchádzajúceho konania je zrejmé úplne niečo iné. Žalobca doručil žalovanému všetky
daňové doklady spolu s prílohami, ktorými položkovito preukázal celkovú výšku škody. Z dokladov je

zrejmé, že miesto opravy bolo v rušňovom depe Humenné. Vzhľadom na rozsah poškodenia nebolo
možné stanoviť presnú a celkovú výšku škody pred vykonaním opravy, preto celková cena opravy bola
určená po uvedení ŽKV do prevádzky po jeho oprave. Žalovaný vedel o tom, že škoda bola značná
a že predbežne stanovená výška škody v správe orgánu, ktorý nehodu vyšetroval, nie je konečná a
bude určená po uvedení ŽKV do prevádzky po jeho oprave. Obrana žalovaného v danom prípade

až po podaní žaloby je účelová s cieľom neplniť žalobcovi celú výšku škody podľa podkladov, ktoré
mu boli žalobcom doručené, napriek tomu, že táto mu bola reálne preukázaná. Tvrdenia žalovaného
ohľadom podkladov neboli v konaní v poisťovni nikdy namietané a tieto boli žalovaným riadne uznané, čo
potvrdzuje aj oznámenie o poistnom plnení. Žalovaný náklady na opravu nepovažoval za neprimerané,
pretože ich odsúhlasil a nenamietal. K amortizácii uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo žalovaný tvrdí,

že došlo k zhodnoteniu veci žalobcu. V rámci bežnej likvidačnej praxe ide zo strany žalovaného o
svojský, neprijateľný a neakceptovateľný spôsob vysporiadania nárokov žalobcu ako poškodeného.
Žalovaný sa v odpore opiera pri odpočítaní tzv. amortizácie v celkovej vyplatenej škody o už judikatúrou
a praxou prekonaný rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.04.2012. Žalovanému je
jednoznačne známy stav súdnej praxe vo vzťahu k amortizácii pri vyplácaní škody uplatnenej z

povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel (ak nie z iných súdnych konaní, tak zo súdnych
konaní so žalobcom, v ktorých súdy žalovanému neuznali akúkoľvek uplatnenú amortizáciu, naposledy
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/33/2020 – 180). Taktiež za bezpredmetné považuje
poukázanie na postup v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Ide tu totiž o právnu otázku oprávnenosti uplatnenia

amortizácie a nie o spôsob a postup jej výpočtu. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 28.03.2013,
sp. zn. 2 Obdo/48/2012, v zmysle ktorého poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná
oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou,
ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. K otázke úroku
zomeškaniauviedol,žeNSSRvosvojomrozhodnutí3Cdo/145/2017sazaoberalinouprávnouotázkou,

než tá, ktorá je predmetom tohto konania a uvedené rozhodnutie sa netýkalo úrokov z omeškania
z neoprávnene zadržiavanej časti škody. Základná a prioritná právna otázka riešená v rozhodnutí
3Cdo/145/2017 bola otázka porušenia lehoty na oznámenie výsledku prešetrenia poistnej udalosti. Ak
by sa pripustil nesprávny výklad rozhodnutia 3Cdo/145/2017 tak, ako si ho vykladá žalovaný, potom
by sa úplne znefunkčnila preventívna a kompenzačná funkcia inštitútu úroku z omeškania, čo by bolo

v rozpore nielen so zmyslom zákona o PZP a OZ, ale aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky
(hlavne čl. 20 ods. 1), ktorá zaručuje právo poškodeného na riadnu úhradu škody. Zároveň by to bolo
aj v rozpore s bodom (19) Smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000, na
základe ktorej bola implementovaná zmena § 11 ods. 6 a 8 zákona o PZP. Zo Smernice jasne vyplýva,
že členské štáty majú implementovať a upraviť otázku včasného vysporiadania poistnej udalosti. Na

riadne a včasne vysporiadanie, resp. nevysporiadanie sa potom naviazal úrok z omeškania. V žiadnom
prípade nemala smernica na mysli oslabenie pozície poškodeného (odňatím práva na úrok z omeškania)
v prípade nevyplatenia škody, na ktorú má poškodený nárok. Zámer vysporiadať len otázku týkajúcu sa
dodržania času (lehoty) vysporiadania poistnej udalosti a sankcie za nedodržanie času je zrejmý aj zbodu 19 dôvodovej správy k novele zákona o PZP. Ide o úroky z omeškania z nevyplatenej škody a nie
z omeškania pri oznámení o likvidácii poistnej udalosti. Výklad rozhodnutia 3Cdo/145/2017 spôsobom,
akým si ho žalovaný vykladá by v praxi znamenal, že poisťovateľ môže zadržať akékoľvek plnenie na

ľubovoľný čas a nevyplatiť ho poškodenému a čakať, či sa bude poškodený domáhať svojho práva. Ak
by sa aj poškodený domáhal svojho práva prostredníctvom súdneho konania, poisťovateľovi nevznikne
žiadna škoda, pretože aj keď by poškodený uspel so svojou žalobou, poisťovateľ by mu uhradil tú
istú sumu, ktorú mu bol povinný uhradiť pôvodne, bez akýchkoľvek sankcii alebo postihov vo vzťahu
k nevyplatenej sume.

5. Vykonaným dokazovaním (písomnými podaniami strán sporu a ich prílohami) súd prvej inštancie
v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil tento skutkový stav: Dňa 15.04.2019 došlo ku
škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené dráhové vozidlo žalobcu. Popis nehody ako ju žalobca
uviedol v žalobe nebol sporný. Nebolo tiež sporné, že príčina nehody spočívala v nerešpektovaní
vodiča osobného cestného motorového vozidla výstrahy prebiehajúcej na výstražníkoch priecestného

zabezpečovacieho zariadenia a následnom vjazde vozidla na priecestie v čase, keď priecestím
prechádzal vlak. Motorové vozidlo, ktoré nehodu zapríčinilo, bolo poistené na základe poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase, keď k vzniku poistnej
udalosti došlo. Poistná udalosť bola žalobcom riadne nahlásená a bola u žalovaného riadne evidovaná.
Žalobca žalovanému predložil doklady, faktúru spolu s prílohami, a uplatnil si nárok na náhradu škody

vo výške 106.730,41 eur, pričom žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 87.185,60 eur a
nepriznal mu nárok na poistné plnenie vo výške 19 544,81 eur titulom odpočtu amortizácie materiálu.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1 až 3, § 442
ods. 1, § 517 ods. 2 (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 11 ods. 6, 7 a 8, § 15

ods. 1 zákona o PZP a § 3 Nariadenia vlády SR č. 97/1995 Z. z.

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy dospel súd prvej inštancie k záveru, že
krátenie vyplatenia poistného plnenia z dôvodu amortizácie materiálu žalobcovi zo strany žalovaného
nebolo opodstatnené a dôvodné. Poukázal na to, že náhrada škody má plniť reparačnú (reštitučnú)

funkciu, teda má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Keďže poškodenie
železničného koľajového vozidlo pri dopravnej nehode viedlo nepochybne na strane žalobcu ku vzniku
skutočnej škody, pretože jeho majetkový stav sa znížil o majetkové hodnoty, ktoré musel vynaložiť
na to, aby železničné koľajové vozidlo uviedlo do stavu pred poškodením, má právo na náhradu
všetkých nákladov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti tohto vozidla. Ani žalovaný nerozporoval

rozsah poškodenia a ani rozsah potrebných opráv na uvedenie dráhového vozidla opätovne do
prevádzky. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že žalobcovi tzv. „zhodnotenie“ poškodeného
železničného koľajového vozidla bolo vnútené protiprávnym konaním škodcu, ktorého zodpovednosť za
vznik takejto škody bola predmetom poistenia. Ak oprava poškodeného koľajového vozidla smerovala
len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom v konaní nebol tvrdený opak, nie je podľa súdu

spravodlivé, aby žalobca doplácal na sprevádzkovanie poškodeného koľajového vozidla. S poukazom
na judikát R 25/1990 súd konštatoval, že pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci
treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu.
Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a určiť
objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodovou udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do

pôvodného stavu možné, potom sa pre určenie výšky náhrady škody vychádza z výšky nákladov, ktoré
sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako uvedením veci do predchádzajúceho stavu
(napr. náklady na obstaranie veci toho istého druhu alebo podobnej veci). Tiež uviedol, že poškodený
má v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu rozdielu medzi obvyklou cenou veci pred
poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Ak sa rozhodne pre opravu, zakladá mu

to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú hodnotou opravy. Súd prvej inštancie dôvodil,
že nemal dôvod odkloniť sa od rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (rozhodnutie NS SR zo dňa
28.03.2013, sp. zn. 2Obdo/48/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/33/2020 zo
dňa 29.04.2021, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 32Cb/89/2017 zo dňa 28.05.2021,
rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/10/2020 zo dňa 26.03.2021, rozsudok Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 2Cob/38/2019 zo dňa 28.08.2019), ktoré boli prijaté po rozhodnutí NS SR vo veci
sp. zn. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.04.2012, nakoľko sa s nimi stotožňuje.8. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. napadnutého rozsudku tak, že žalobu
v časti nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.544,81 eur odo dňa 09.07.2020 do
zaplatenia, ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na nejednotnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov

v tejto otázke. Zároveň však mal za to, že nakoľko je NS SR súdnou autoritou najvyššou, a preto aj v
záujme právnej istoty je potrebné pri rozhodovaní vychádzať zo záverov vyjadrených NS SR. Žalobca až
faktúrou zo dňa 18.05.2020 žalovanému preukázal výšku vzniknutej škody. Podaním zo dňa 24.06.2020
bolo žalobcovi oznámené, že dňa 23.06.2020 došlo ku skončeniu šetrenia poistnej udalosti, na základe
čohobolpredloženývýpočetvýškyplnenia.VprílohekOznámeniuopoistnomplneníjeuvedenývýpočet

výšky plnenia, pričom spolu priznané poistné plnenie predstavovalo 87.185,60 eur a nepriznané plnenie
z dôvodu amortizácie prestavovalo 19.544,81 eur. Vzhľadom k uvedenej listine, je zrejmé, že žalovaný
si splnil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 zákona o PZP – poskytol údaje - dôvody riešenia poistnej
udalosti. Údaje vyjadrené žalovaným bez ďalšieho nemohli spôsobiť to, že by malo byť konštatované
nesplnenie zákonnej povinnosti žalovaným, uloženej mu v tomto zákonnom ustanovení. Znamená to,
že ak žalovaný bližšie nezdôvodnil, prečo neakceptuje v celom rozsahu žalobcom uplatnené poistné

plnenie, táto skutočnosť nemôže viesť k záveru o nesplnení žalovanému uloženej zákonnej povinnosti.
Ak žalovaný zákonom uloženú povinnosť splnil, tak nenastalo jeho omeškanie so splnením tejto
nepeňažnejpovinnosti,apretonemoholnastúpiťanidôsledokvyjadrenýv§11ods.8zákonač.381/2001
Z.z., t.j. dôsledok pre platenie úrokov z omeškania.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 255 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) podľa
pomeru úspechu strán vo veci. Konštatoval, že žalovaný mal vo veci iba nepatrný neúspech (iba
v rozsahu príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho zo zákonného úroku z omeškania), a preto
náhradu trov konania priznal žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.

10. Proti výrokom I. a III. rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V napadnutej časti považuje rozsudok za nesprávny,
nezákonný a navyše aj arbitrárny. Rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí

vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd rozhodol na základe nepodloženej právnej
konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku
svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom
rozpore s princípom spravodlivosti, zakladá porušenie základných práv a slobôd.

10.1. Odvolateľ potvrdil, že došlo k nahláseniu poistnej udalosti a po oprave ŽKV k uplatneniu si
nároku na náhradu škody zo strany žalobcu u žalovaného, a to zaslaním faktúry č. 1000001475
na sumu 106.730,41 EUR so splatnosťou do 01.06.2020. Žalovaný poistnú udalosť evidoval pod
číslom 8006261742. Listom zo dňa 24.06.2020 označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ bolo
oznámené, že bola priznaná suma 106.730,41 EUR, a zo strany žalovaného došlo k úhrade plnenia vo

výške 87.185,60 EUR, kde bola žalovaným z priznanej sumy odpočítaná amortizácia vo výške 19.554,81
EUR.

10.2. Likvidácia škodovej udalosti a postup žalovaného bol realizovaný plne v súlade s právnymi
predpismiaposkytnutéplneniezostranyžalovanéhožalobcovipredstavovalomaximálnemožnéplnenie

v rámci vzniknutej škodovej udalosti. Opätovne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo/200/2011
zo dňa 26.04.2012, ako aj na to, že v danom prípade išlo o opotrebované ŽKV, ktorého životnosť
je 20 rokov (vzhľadom na vek 5 rokov pri životnosti 20 rokov predstavovala amortizácia 18,75%).
Väčšinu judikátov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, nie je možné aplikovať na prejednávanú vec
vzhľadom na skutočnosť, že príslušné súdy sa dotknutými rozhodnutiami zaoberali prevažne otázkou

uplatnenia amortizácie pri škode vzniknutej na motorových vozidlách a nie na železničných koľajových
vozidlách, pri ktorých je životnosť, ako aj stupeň obchodného obratu iná. Poškodenie motorového
vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava použitím nových náhradných dielov motorové
vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je motorové vozidlo poškodené,
sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Toto však logicky neplatí v prípade železničných

koľajových vozidiel (s niekoľkonásobne dlhšou životnosťou ako v prípade motorových vozidiel), pretože
ich opravou, najmä keď dôjde k ich zásadnejšej rekonštrukcii, sa ich cena jednoznačne zvyšuje.
Opätovne poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v konaní ani len nepreukázal, že by zaplatil cenu zaopravu ŽKV. Ak žalobca nezaplatil cenu uplatňovanej opravy ŽKV, kauzálne by nemohlo dôjsť u žalobcu
v dôsledku škodovej udalosti ani k zníženiu jeho majetkovej podstaty, a teda ani k vzniku samotnej škody.

10.3. Súd sa podľa jeho názoru v napadnutom rozsudku žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal
so samotnou pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku, žalobca
si mal písomne dňa 28.05.2019 uplatniť nárok ako poškodený v spol. Groupama Poisťovňa a.s. Podľa
Oznámenia o postúpení vysporiadania nároku zo dňa 11.06.2019, Slovenská kancelária poisťovateľov
uviedla, že škodová udalosť žalobcu oznámená dňa 10.06.2019 bola zaevidovaná pod č. LA 107140 a

vec bola postúpená žalovanému na vybavenie nárokov žalobcu. Žalovaný pritom pri likvidácii škodovej
udalosti vystupoval ako likvidačný zástupca českého poisťovateľa vozidla. Pasívna vecná legitimácia
českéhopoisťovateľaškodcupritomvylučujepasívnuvecnúlegitimáciulikvidačnéhozástupcu,ktorýmje
žalovaný. Likvidačný zástupca len vybavuje škodové udalosti „v mene poisťovateľa a na jeho účet“ (viď.
ustanovenie § 15a ods. 2 zákona o PZP). V rozhodovacej praxi všeobecných súdov bola otázka pasívnej
vecnej legitimácie likvidačného zástupcu zahraničnej poisťovne už niekoľkokrát zodpovedaná. Príslušné

súdy pritom konštantne zaujali záver, že priamy nárok na uplatnenie práva na náhradu škody voči
likvidačnému zástupcovi nevzniká. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nie je možné takýto priamy
nárok dôvodiť. Naopak z ustanovenia § 15a zákona o PZP vyplýva, že likvidačný zástupca nekoná
vo svojom mene, ale v mene poisťovateľa a na jeho účet, zastupuje ho v celom rozsahu, čím nie je
dotknutý priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi a škodcovi. Napokon odvolateľ uviedol, že súd

výrokom III. rozsudku nesprávne priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, pričom je nepochybné, že žalobca v plnom rozsahu úspešný nebol.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

11.1. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že mu nie je jasné, kam táto námietka žalovaného smeruje,
nakoľko v samotnom konaní boli skutkové otázky celého sporu ustálené. Žalovaný nenamietal, že by
ku škode nedošlo, nenamietal vyšetrovanie nehody, na základe ktorej vznikla škoda, ani závery tohto

vyšetrovania, nenamietal svoju zodpovednosť za úhradu vzniknutej škody v plnom rozsahu, nenamietal
výšku uplatnenej škody zo strany žalobcu, až na uplatnenú amortizáciu, ktorá je ale otázka právneho
charakteru, nie skutkového. Žalovaný nespochybnil samotnú výšku škody, z ktorej odpočítal amortizáciu,
čo znamená, že výška škody bola medzi žalobcom a žalovaným ustálená. Žalovaný ani nenavrhol
vykonanie žiadnych nových dôkazov v konaní, dokonca sa ani nezúčastnil pojednávania, kde navrhol,

aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Nenamietal ani skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k vyplateniu
tej časti škody, ktorú si žalobca uplatňoval. Takže ustálená bola aj skutočnosť, že sumu istiny vo
výške 19.544,81 eur zadržal a neuhradil žalobcovi. Nenavrhol vykonanie akýchkoľvek nových dôkazov.
Žalobca je presvedčený o tom, že prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými
skutkovými a právnymi otázkami, s ktorými sa v konaní vysporiadať mal, podrobne a jasne uviedol, ktoré

dôkazy mal za preukázané, ktoré dôkazy boli rozhodujúce, ktorými úvahami sa vo svojom rozhodnutí
riadil, z čoho tieto úvahy vychádzali, ktoré právne normy sa stali preňho východiskové a ako sa súdna
prax ustálila pri konkrétnych právnych otázkach.

11.2. K otázke uplatnenia amortizácie uviedol, že poškodené ŽKV bolo prevádzkyschopné, jazdilo,

malo splnené všetky technické a bezpečnostné skúšky a kritéria a ku vzniku škody došlo bez
zavinenia žalobcu. Žalobcovi vznikla škoda v podobe stoviek pracovných hodín a iných relevantných
nákladov vynaložených na postúpenie poškodeného ŽKV do opravy. Všetky tieto náklady a túto škodu
priamo súvisiacu s nehodou si však žalobca neuplatňuje. Samotná oprava poškodeného ŽKV je
žalobcovi nanútená proti jeho vôli. Z technického hľadiska nie je možné jednoznačne určiť skutočnú

životnosť poškodených súčiastok, ktoré boli v dôsledku nehody poškodené a vymenené. Taktiež nie je
možné zadovážiť súčiastky s presným opotrebením zodpovedajúcim poškodeným súčiastkam. Preto je
nevyhnutné použiť nové súčiastky na opravu, čo však nemôže byť na škodu poškodeného, ktorému
bola oprava nanútená. Proces opravy poškodeného ŽKV je náročný, niekedy trvá až dva roky, inokedy
viac. Počas tejto doby je poškodené ŽKV odstavené bez toho, aby sa používalo na činnosť, na ktorú

sa do nehody používalo. Miesto neho žalobca používa náhradné ŽKV, ktoré sa počas celej doby
odstavenia poškodeného ŽKV opotrebováva a je potrebné na ňom vykonávať neustále technické
kontroly a opravy. Tým žalobcovi vzniká škoda na náhradnom ŽKV nepriamo spôsobená nehodou –
odstavením poškodeného ŽKV, pričom túto škodu žalobca nikde nezohľadňuje.11.3. K výške škody opätovne uviedol, že žalobca doručil žalovanému všetky doklady spolu s prílohami,
ktorými položkovito preukázal celkovú výšku škody a na základe ktorých žalovaný aj plnil žalobcovi. Z

doložených dôkazov je zrejmé, že žalobca so žalovaným čo sa týka poistnej udalosti od začiatku riadne
komunikoval, kde tento bol riadne informovaný o spôsobenej škode, o oprave ŽKV, kde mal vedomosť o
tom, že ŽKV, ktoré bolo poškodené je opravované v rušňovom depe žalobcu. Žalovaný poistnú udalosť
riadne riešil a viedol pod číslom 8006261742, a jej ukončenie nám oznámil „Oznámením o poistnom
plnení“. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že zaplatil cenu za opravu ŽKV, poukázal na

vykonané dôkazy, z ktorých je zrejmé, že žalobca ŽKV riadne opravil vo svojom RD, teda nie u externého
dodávateľa, čo aj riadne a položkovito zdokladoval žalovanému.

11.4. K amortizácii uviedol, že opravou ŽKV k jeho zhodnoteniu nedošlo. Žalovaný nemôže od žalobcu
požadovať, aby on ako poškodený doplácal na dopravnú nehodu. Opravou železničného vozidla,
nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov nenavýšila úžitkové vlastnosti

železničného vozidla. Pri oprave neboli použité kvalitnejšie či nadštandardné diely a ani diely, ktoré by
neboli nevyhnutné (túto skutočnosť do dnešného dňa nenamietal ani žalovaný). Žalovaný sa opiera pri
odpočítaní tzv. amortizácie v celkovej vyplatenej škode o už judikatúrou a praxou prekonaný rozsudok
NS SR sp.zn. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.04.2012. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa
28.03.2013,sp.zn. 2Obdo/48/2012.Žalobcaviedolsožalovaným(akoajsďalšímipoisťovňami)

mnohé spory ohľadom amortizácie. Každý z nich skončil výsledkom, v ktorom súd nepriznal žalovanému
žiadnu tzv. amortizáciu a zaviazal ho uhradiť žalobcovi náhradu škody za opravu poškodených ŽKV v
plnom rozsahu a náhradu trov konania.

12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, rozsudkom č.k. 5Cob/54/2021-125 zo dňa 10. marca 2022

rozhodol tak, že:
I. Mení rozsudok vo vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako plne dôvodné, nakoľko podľa neho došlo k

naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ, C-558/15 zo dňa 15.12.2016, z ktorého je zrejmé, že likvidačný zástupca nemá vecnú
legitimáciu podľa Smernice č. 2000/26/ES, Čl. 4, 5 a 8. Spornou pre súd bola v tomto prípade spôsobilosť
tzv. likvidačného zástupcu zahraničnej poisťovne vlastníka vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu.
Súdny dvor konštatoval, že právo EÚ neukladá členským štátom povinnosť prijať takú právnu úpravu,

aby likvidačný zástupca mohol byť sám žalovaným namiesto zahraničnej poisťovne, ktorú zastupuje
na vnútroštátnom súde, na ktorý sa poškodená osoba obrátila so žalobou o náhradu škody. Súd
prvej inštancie podľa odvolacieho súdu pri právnom posúdení veci pochybil pri hodnotení základných
podmienok konania, a to vo vyhodnotení pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Podmienky konania
je povinný súd skúmať v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania, či už pred súdom prvej inštancie

alebo súdom odvolacím. Keďže v konaní na strane žalovaného ako likvidačného zástupcu chýba
pasívna vecná legitimácia, došlo k naplneniu podmienok pre zamietnutie žaloby pre nesplnenie jednej
zo základných procesných podmienok zaručujúcej úspešnosť žaloby. Likvidačný zástupca nekoná vo
svojom mene, ale v mene poisťovateľa, na jeho účet a iba ho zastupuje v celom rozsahu. Vzhľadom
na skutočnosť, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo dostatočné, pričom súd prvej inštancie

iba dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd
nemusel dokazovanie zopakovať alebo dopĺňať vykonaním ďalších dôkazov. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalovaného bolo
vyhodnotené ako dôvodné a preto bol priznaný nárok na náhradu trov celého konania žalovanému proti
neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

14. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol dovolaciemu súdu, aby
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cob/54/2021-125 zo dňa 10. marca 2022 zrušil a vrátil vec
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. V prílohe dovolania priložil list Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá žalobcu v liste nesprávne
označila ako „ŽSR“ a len stroho dala informáciu, kto je likvidačným zástupcom na Slovensku, no už
neoznačila zahraničný subjekt, ktorý je na Slovensku zastupovaný likvidačným zástupcom. Žalobca
teda nemal informáciu koho vlastne likvidačný zástupca na Slovensku zastupuje. Toto je zároveň jedinýdôkaz, ktorý v konaní preukazuje, že žalovaný je likvidačným zástupcom nejakého poisťovateľa. Je
toho názoru, že likvidačný zástupca postupoval v danom prípade svojvoľne, bez pokynov zahraničnej
poisťovne, kde nezákonne zadržal sumu, ktorú mal v zmysle právnych predpisov zaplatiť žalobcovi

ako poškodenému. Z ustanovenia § 15a ods. 4 zákona o PZP je podľa neho zrejmé, že žalobca má
právo v zmysle uvedeného ustanovenia podať žalobu voči likvidačnému zástupcovi, ktorý zastupuje
poisťovateľa na Slovensku v plnom rozsahu, kde v zmysle uvedeného nie je dotknuté jeho právo
uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi alebo proti osobe, ktorá túto škodu
spôsobila. Súd sa však v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou a to

tou, že v danom prípade došlo k neuhradeniu sumy 19.544,81 eur z dôvodu pochybenia samotného
likvidačného zástupcu, ktorý konal samostatne, nie v zmysle zákona a nie v zmysle pokynov zahraničnej
poisťovne – poisťovateľa. Zahraničná poisťovňa nikdy nedala písomný pokyn likvidačnému zástupcovi
na zadržanie nejakého vymysleného opotrebenia – amortizácie. K Rozsudku vo veci C-558/2015,
ktorý bol citovaný Krajským súdom v Prešove uviedol, že z uvedeného je možné vyvodiť, iba to,
že nie je potrebná vnútroštátna úprava týkajúca sa likvidačného zástupcu a podávania žalôb na

likvidačného zástupcu. Krajský súd v Prešove si nesprávne vysvetlil Rozsudok C-558/2015 a Smernicu
č. 2000/26/ES, ktorou došlo k zavedeniu inštitútu likvidačného zástupcu. Európsky zákonodarca chcel
dosiahnuť zefektívnenie vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť
povinnosť včas realizovať príslušné šetrenie, a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť
poistné plnenie. V danom prípade likvidačný zástupca síce zistil opodstatnenosť na poskytnutie

plnenia v plnej miere, no nekonal tak a nezákonne si časť plnenia zadržal. V danej časti likvidačný
zástupca preukázateľne porušil uvedenú smernicu. Smernica vyžaduje, aby štáty zaviedli povinnosť
poisťovne alebo jej likvidačného zástupcu do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o
náhradu škody, ktorá má byť podrobená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo
im rovnocennými správnymi sankciami. Zároveň smernica výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že

poškodenej osobe budú vyplatené aj úroky. (Rozhodnutie ÚS 309/2020). Článok 4 ods. 4 smernice
2000/26 stanovuje, že „likvidačný zástupca vo vzťahu k poistným udalostiam zhromažďuje všetky
informácie súvisiace s likvidovaním poistných udalostí a prijíma opatrenia potrebné pre dohodnutie
likvidácie škôd. Požiadavka určenia likvidačného zástupcu nevylučuje právo poškodenej osoby alebo
jej poisťovne začať konanie priamo proti osobe, ktorá spôsobila nehodu, alebo proti jej poisťovni“.

Toto spresnenie by nemalo význam, pokiaľ by normotvorca nepovažoval za možné podať žalobu
proti samotnému likvidačnému zástupcovi. Článok 4 ods. 5 smernice 2000/26 stanovuje, že „likvidační
zástupcovia majú dostatočné právomoci umožňujúce im zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným
osobám v prípadoch uvedených v článku 1 a uspokojovať ich nároky v plnej miere. Musia byť spôsobilí
prešetrovať prípady v úradnom jazyku (úradných jazykoch) členského štátu bydliska poškodenej osoby“.

Poškodeným osobám sa priznáva právo na priamu žalobu proti poisťovni so sídlom v inom členskom
štáte. Poškodené osoby tiež môžu žalovať poisťovne na súdoch v členskom štáte svojho bydliska.
Podľa ustanovení smernice, ako aj jej odôvodnení je zrejmé, že poškodené osoby môžu žalovať
buď priamo poisťovňu, alebo jej likvidačného zástupcu, keďže normotvorca zdá sa ponechal otvorenú
možnosť oboch postupov. Cieľom smernice 2000/26 je zaručiť, aby sa poškodenými osobami pri

nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel zaobchádzalo porovnateľne bez ohľadu na
to, kde sa nehoda stala. To znamená zohľadniť odlišnosť objektívnej situácie, v ktorej sa nachádzajú
osoby poškodené pri nehodách, ku ktorým došlo mimo územia členského štátu ich bydliska, na účely
jej vyváženia následným zjednodušením krokov, ktoré podniknú. Z uvedeného vyplýva, že likvidačný
zástupca je pasívne vecne legitimovaný. Túto okolnosť odvolací súd nijako nezohľadnil a právnu úpravu

aninemalambíciuvyložiťvosvetlepríslušnéhoeurokonformnéhovýkladu(čojepovinnosťoubezohľadu
na to, že sa toho odvolateľ výslovne nedomáhal).

16. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu vyjadril. Dovolanie považuje za neprípustné. Navrhol preto
dovolanie odmietnuť.

17. NS SR ako súd dovolací uznesením sp.zn. 2Obdo/56/2022 zo dňa 30. mája 2023 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 10. marca 2022, sp. zn. 5Cob/54/2021 a vec vrátil Krajskému súdu v
Prešove na ďalšie konanie. Dovolací súd prioritne uviedol, že skúmanie pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného nie je skúmaním základných podmienok konania v zmysle ust. § 161 CSP, tak ako to

chápe odvolací súd. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka ,,procesné podmienky“,
nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa vyvodiť z ustanovení CSP a sú nimi právomoc súdu,
príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, úplnosť žalobya iné. CSP v ods. 2 ust. § 161 ustanovuje, že ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, sankciou je zastavenie konania. Naproti tomu posúdenie pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej je právnym posúdením súdu, čo napokon odvolací súd sám konštatuje v bodoch 18. i 19.

odôvodnenia svojho rozhodnutia. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k
úspechu alebo neúspechu v procese. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiadna zo strán nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená,
že sa ňou v konaní nezaoberal (pod. aj v III. ÚS 191/2018). Tým, že prvostupňový súd rozhodol
v prospech žalobkyne, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na

podanie predmetnej žaloby voči žalovanej, u ktorej súd rovnako dospel k záveru, že je pasívne vecne
legitimovaná v súdenej veci. Odvolací súd, ktorý otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej na rozdiel
od prvostupňového súdu skúmal výslovne, túto právne posúdil tak, že skonštatoval jej nedostatok
u žalovanej, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. V predmetnej veci sa tak nejednalo o skúmanie
procesnej podmienky s výsledkom v podobe zastavenia konania v dôsledku neodstrániteľnosti jej
nedostatku, ale o právne posúdenie vecnej legitimácie (pasívnej vecnej legitimácie žalovanej), ktorej

odvolacím súdom vyslovená absencia sa premietla do zamietnutia žaloby. Nie bez významu ostáva
podľa dovolacieho súdu skutočnosť, že v prejednávanej veci bola námietka pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej v rozpore so zásadou koncentrácie konania (§ 153 CSP) prvýkrát obsiahnutá až v odvolaní
žalovanej. Nejedná sa o novú skutočnosť a uvedený prostriedok procesnej obrany mohla žalovaná
predostrieť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nemožno

na uvedené pozerať ako na novotu, ktorú žalovaná (odvolateľka) bez svojej viny nemohla uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP). Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovil
NS SR záver o prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého dôvodu nesprávnym postupom
odvolacieho súdu bolo porušené právo dovolateľky na spravodlivý proces. Dovolaciu námietku vo
vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, z dôvodu tvrdenej nedostatočnosti jeho

odôvodnenia, hodnotil dovolací súd s ohľadom na záver o jeho prekvapivosti ako irelevantnú. Ostáva
bez významu vyjadrovať sa k námietke nedostatočnej odôvodnenosti záverov odvolacieho súdu v jeho
rozhodnutí, ktoré najvyšší súd označí za prekvapivé a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
vo veci. Úlohou odvolacieho súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatňovaný žalobný nárok.

18. Podľa § 34 ods. 2 CSP, s účinnosťou od 01.06.2023, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu
vydanému v konaní podľa § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal (po zrušení rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 10. marca 2022, sp. zn. 5Cob/54/2021 dovolacím súdom) odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379
až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)

CSP je daný a odvolanie je dôvodné.

20. Odvolateľom uvedené odvolacie dôvody sú prípustné v zmysle § 365 ods. 1 CSP, preto odvolací
súd meritórne odvolanie prejednal.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.22.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSPjedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

23. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s námietkou nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia,

preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil.

24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

25. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

27. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

28. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

29. Odvolací súd uvádza, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie (uvedené v bode 14. odôvodnenia
rozsudku), odvolateľom namietané neboli, resp. predmetné skutkové zistenia sa zhodovali aj s

tvrdeniami odvolateľa (body 11. a 12. odvolania). Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu
prvej inštancie, že krátenie poisteného plnenia z dôvodu amortizácie materiálu, nebolo dôvodné.
Rovnako má odvolací za to, že na prejednávaný prípad bolo možné aplikovať závery vyjadrené
v rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012, v zmysle ktorých: „Dovolací súd sa stotožnil s právnym
názorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do úvahy účel a zmysel ustanovenia §

442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a v zhode s okresným súdom vyložil ust. § 442 ods. 1,
§ 443 Občianskeho zákonníka tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody,
vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla,
bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové.
V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití

nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo
poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného
len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou),
a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou.“

30. Odvolací súd sa oboznámil aj s rozsudkom NS SR sp. zn. 5 Cdo/200/2011, na ktorý poukázal
odvolateľ ako na rozsudok, ktorého závery mali byť v konaní zohľadnené. Odvolací súd však konštatuje,
že žalovaný relevantne nepreukázal, že by v otázke poskytovania poistených plnení po oprave
vozidiel (a v otázke prípadného krátenia poistného plnenia z dôvodu amortizácie) bola situácia ináv prípade cestných a v prípade dráhových vozidiel. Takéto rozlišovanie, resp. potvrdenie odvolateľom
prezentovaného názoru, že by v prípade dráhových vozidiel mala zohľadňovaná amortizácia vzhľadom
na ich iný charakter (podľa tvrdenia odvolateľa iná životnosť a stupeň obchodného obratu), podľa

odvolacieho súdu nevyplýva ani z obsahu predmetného rozsudku NS SR sp. zn. 5 Cdo/200/2011.
S ohľadom na uvedené zastáva odvolací súd názor, že samotná skutočnosť, že poškodené a následne
opravené bolo použité vozidlo (dráhové alebo cestné), bez ďalšieho nie je dôvodom na taký postup pri
výpočte a poskytnutí poistného plnenia, v zmysle ktorého by malo dôjsť k jeho automatickému zníženiu
s ohľadom na amortizáciu a s poukazom na skutočnosť, že sa hodnota poškodeného vozidla po jeho

oprave takouto opravou zhodnotila. Odvolací súd sa teda v prejednávanej veci priklonil k záverom
vyjadrenýmvrozsudkuNSSRsp.zn.2Obdo/48/2012.Súdprvejinštanciepritompoukázalvodôvodnení
rozsudku aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4Cob/33/2020 zo dňa 29.4.2021, v prípade
ktorého bolo predmetom sporu rovnako poistené plnenie spôsobené v súvislosti so škodou na dráhovom
vozidle.

31. K tvrdeniu odvolateľa, že žalobca nepreukázal, že by uhradil náklady na opravu, odvolací súd
uvádza, že takúto námietku považuje odvolací súd za irelevantnú a nepodloženú. V konaní bolo
spoľahlivo preukázané, že žalovaný žalobcovi doručil Oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti,
t.j. oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.06.2020 a napokon mu poistné plnenie (síce v krátenej forme
z dôvodu amortizácie) aj uhradil.

32. K odvolacej námietke uvedenej v bode 19. odvolania, v zmysle ktorej sa súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysporiadal s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:
Ako vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 2Obdo/56/2022, zo skutočnosti, že súd prvej inštancie
explicitne neuviedol v rozsudku, že sa pasívnou vecnou legitimáciou zaoberal, nevyplýva, že tomu tak

nebolo. Keďže súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. v prospech žalobcu, svedčí to o tom, že mal súd
prvej inštancie za to, že žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu.

33. Žalovaný počas konania do momentu doručenia rozsudku súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom
ani raz nenamietal voči nároku žalobcu z toho dôvodu, že by žalovaný nebol pasívne vecne

legitimovaným subjektom. Takúto námietku uviedol až v odvolaní zo dňa 29.09.2021. V zmysle záverov
NS SR vyjadrených v bode 20.1. uznesenia NS SR sp. zn. 2Obdo/56/2022, sa nejedná o novú
skutočnosť a uvedený prostriedok procesnej obrany mohol žalovaný predostrieť už skôr, ak by konal
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zároveň sa na uvedené nemožno pozerať
ako na novotu, ktorú žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 písm. d) CSP). S ohľadom na uvedené vyjadril dovolací súd záver o prekvapivosti rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove z 10. marca 2022, sp. zn. 5Cob/54/2021, ktorý zmenil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a žalobu zamietol s ohľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného.

34. Odvolací súd primárne k tejto otázke uvádza, že napriek tomu, že NS SR v prejednávanom

spore konštatoval, že žalovaný v rozpore so zásadou koncentrácie konania prvýkrát uplatnil námietku
chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného až v odvolaní, odvolací súd nemôže v konaní nebrať
ohľad na to, či žalobca alebo žalovaný v určitom spore má alebo nemá vecnú legitimáciu. Samotný NS
SRvbode20.1.odôvodneniauzneseniaNSSRsp.zn.2Obdo/56/2022uviedol,žesúdvecnúlegitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. V prípade, že podmienky

aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktoré vyplývajú z hmotného práva, chýbajú, uvedené má
pre dotknutú stranu sporu nevyhnutne za následok neúspech v spore. Súd v prípade nedostatku
žaloby (vedúcej k jej zamietnutiu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie) a o spôsobe jeho
odstránenia, neposkytuje poučenie v zmysle CSP, nakoľko poučovacia povinnosť je obmedzená na
poučenie o procesných právach a povinnostiach. V sporových konaniach ťaží zodpovednosť za voľbu

návrhu na začatie konania (jeho obsahu, znenia petitu, označenia žalovaného/žalovaných) žalobcu.

35. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s právnym názorom žalovaného, že pasívna vecná
legitimácia žalovaného v prejednávanom spore nie je daná.

36. V spore nebolo pochýb o tom, že ide o spor vyplývajúci z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Primárne sa zákon o PZP aplikuje
na tuzemské vozidlá (§ 2 písm. b) zákona o PZP), avšak zároveň podliehajú režimu zákona o PZPaj cudzozemské vozidlá. Nebolo v konaní sporu o tom, že žalobca vystupoval v spore v pozícii
poškodeného podľa § 2 písm. g) zákona o PZP.

37. Zákon o PZP obsahuje v § 15a úpravu tzv. likvidačného zástupcu poisťovateľa, ktorého si
poisťovatelia musia povinne určiť v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. Ak škoda bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré bolo uzavreté poistenie zodpovednosti v inom
členskom štáte alebo ktoré sa spravidla nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v
ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, likvidačný zástupca zhromažďuje informácie potrebné na

prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonáva činnosti potrebné na ich uspokojenie
(§ 15a ods. 3 písm. a) zákona o PZP). Právne postavenie a oprávnenia likvidačných zástupcov teda
upravuje priamo zákon o PZP.

38. Podľa § 15a ods. 2 zákona o PZP, likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene
poisťovateľa a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného

poisťovateľaaleboviacerýchpoisťovateľov;vykonávaniečinnostilikvidačnéhozástupcuniejezriadením
pobočky poisťovateľa.

39. Podľa § 15a ods. 4 zákon o PZP, likvidačný zástupca je oprávnený vo vzťahu k poškodenému pri
uspokojovaní jeho nárokov zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu a musí zabezpečiť prešetrovanie

nárokov poškodeného v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo
sídlo; tým nie je dotknuté právo poškodeného uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi alebo proti osobe, ktorá túto škodu spôsobila.

40. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca priamo v žalobe (bod 1. žaloby) uviedol, že

podľa správy zo zisťovania príčin vzniku nehody vyplývalo, že vozidlo, ktoré spôsobilo nehodu, bolo
v danom čase poistené v Českej republike a z uvedeného dôvodu bola vec Slovenskou kanceláriou
poisťovateľov postúpená na vysporiadanie nároku na žalovaného. Spolu so žalobou žalobca predložil
aj listinu označenú ako Uplatnenie nárokov poškodeného z PZP zo dňa 27.5.2019, z ktorej vyplýva
najmä označenie poisteného, poškodeného, číslo poistnej zmluvy, detaily vzniku poistnej udalosti.

Z predloženej listiny je zrejmé, že poisťovateľom poisteného, ktorý nehodu spôsobil, je poisťovňa
Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21,
821 08 Bratislava. K žalobe žalobca predložil aj oznámenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov
zo dňa 11.06.2019, z ktorej vyplýva, že žalobcovi bolo oznámené, že korešpondenčným partnerom
zodpovednostného poisťovateľa škodcu na prejednania a vysporiadanie nároku je žalovaný. Napriek

tomu, že ani z oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 11.06.2019, ani z Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 24.06.2020, explicitne nevyplýva, že žalovaný vystupuje v pozícii likvidačného
zástupcu poisťovateľa podľa § 15a zákona o PZP, odvolací súd má za to, že táto skutočnosť nepochybne
vyplývala z oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 11.06.2019, ako aj zo samotnej
skutočnosti, že škoda bola žalobcovi spôsobená vozidlom poisteným v Českej republike. Žalobca

teda (ako vyplýva zo samotnej žaloby a jej príloh), disponoval dostatočnými informáciami o tom, že
žalovaný nie je priamo poisťovateľom. V zmysle uvedeného a v zmysle samotného znenia zákona
o PZP (rešpektujúc zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje) mal formulovať aj svoju žalobu, t.j.
smerovať ju voči poisťovateľovi škodcu zastúpeného žalovaným. Žalovaný teda mohol v žalobe byť
označený len ako zástupca konkrétneho poisťovateľa. Nakoľko tomu tak v danom prípade nebolo, súd

nemohol rozhodnúť inak, ako tak, že napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil a žalobu zamietol.

41. Ani eurokomformný výklad, na ktorý poukázal žalobca vo svojom dovolaní, podľa odvolacieho
súdu nevyznieva v prospech žalobcu. Zo Smernice 200/26/ES Európskeho parlamentu a Rady
nevyplýva, že poškodený je oprávnený žalobou sa domáhať svojho nároku z PZP priamo voči

likvidačnému zástupcovi. Je potrebné prisvedčiť tomu, že v zmysle zákona o PZP a citovanej smernice,
zpostavenialikvidačnéhozástupcupoisťovateľajednoznačnevyplývajújemuudelenéširokéoprávnenia
(apovinnosti)spočívajúcenapríkladvzhromažďovaníinformáciítýkajúcichsapoistnejudalosti,prijímaní
opatrení v súvislosti s likvidáciou škôd, zastupovaní poisťovateľa vo vzťahu k poškodeným osobám,
uspokojovaní ich nároky a pod. Rovnako je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v zmysle zákona

o PZP a smernice, môže sa poškodený obrátiť so svojím nárokom (odhliadnuc od toho, že poistná
udalosť bola v danom prípade šetrená a vysporiadavaná likvidačným zástupcom v štáte bydliska
poškodeného) aj priamo proti poisťovateľovi alebo škodcovi. Z viacerých rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 9Ndc/53/2023 zo dňa 27.11.2023, uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/24/2022 zo dňa 27.09.2023) je zrejmé, že v obdobných prípadoch sú žaloby na príslušné
súdy podávané voči poisťovateľom a likvidační zástupcovia vystupujú v súdnych konaniach len v pozícii
zástupcov poisťovateľov. Vyššie uvedený názor zastáva aj JUDr. Imrich Fekete, CSc., Právnická

fakulta Univerzity Komenského v práci „Smernica 2000/26/ES a cezhraničná dopravná nehoda“ (práca
verejne dostupná na webovom sídle Justičnej akadémie), v ktorej na s. 5. konštatuje, že uvedená
smernica koncipuje právne postavenie likvidačného zástupcu poisťovateľa oprávneného na mimosúdne
vybavenie škody, pričom ale nemôže byť žalovaný zo strany poškodeného.

42. Ak žalobca v dovolaní tvrdil, že žalovaný postupoval tak, že ignoroval pokyny zahraničnej poisťovne
pri krátení poistného plnenia, o uvedenom žiadny dôkaz žalobca nepredložil. Konanie likvidačného
zástupcu, je podľa ustanovenia § 15a zákona o PZP konaním v mene a na účet poisťovateľa.

43. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za preukázané, že pasívne legitimovaným subjektom,
voči ktorému sa žalobca ako poškodený môže úspešne v zmysle zákona o PZP domáhať svojho nároku

na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku dopravnej nehody zavinenej motorovým vozidlom
s poistením zodpovednosti za škodu v zahraničnej poisťovni (poisťovni v členskom štáte, v ktorom
poškodený nemá sídlo alebo trvalý pobyt), nie je žalovaný.

44. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní ani po vznesení námietky

žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, neučinil žiadny procesný úkon, ktorým by
nedostatok žaloby (smerujúci k zamietnutiu žaloby) odstránil, resp. ktorým by pristúpil k smerovaniu
žaloby voči poisťovateľovi, zastúpeného žalovaným. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP pritom náhradu
škody uhrádza poškodenému poisťovateľ. Žalobný nárok preto smeruje vždy voči poisťovateľovi.
V prípade, že pri likvidácii poistnej udalosti konal voči poškodenému likvidačný zástupca, v súdnom

konaní môže tento zástupca vystupovať len ako zástupca poisťovateľa, ktorého oprávnenie na
zastupovanie poisťovateľa vyplýva z § 15a zákona o PZP.

45. Z vyššie uvedených dôvodov týkajúcich sa absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
odvolací súd rozhodol tak, že zmenil napadnutý výrok I. rozsudku, nakoľko neboli dané podmienky na

jeho potvrdenie alebo zrušenie a žalobu zamietol.

46. Z vyššie uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd rovnako k zmene výroku III. napadnutého
rozsudku, ktorý bol rovnako napadnutý odvolaním žalovaného. O náhrade trov konania na súde prvej
inštancie rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov

konania na súde prvej inštancie voči žalobcovi v plnom rozsahu.

47. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania na Krajskom súde v Košiciach rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalovaného v spore, priznal
odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

50. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania (v zmysle § 453 ods. 3 CSP) rozhodol odvolací
súd s ohľadom na úspech žalobcu v dovolacom konaní tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
dovolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust.§ 77 (ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §

427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).