Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124207812
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124207812.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX a D. E. C., narodený XX.XX.XXXX, obe trvale bytom ako otec, v konaní zastúpené
procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4,
Trnava, deti rodičov: matky – E. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. G. XXXX/XX, H., v konaní

zastúpená:AKPetrovičs.r.o.,sosídlomKollárova566/32,Trnava,aotca-D.C.,narodenýXX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXX, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40P/125/2024-31 zo dňa 15.10.2024 v spojení s dopĺňacím
uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40P/125/2024-75 zo dňa 14.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením v napadnutých
výrokoch I. a V. a súvisiacom výroku IV. p o t v r d z u j e a vo výroku IIz r u š u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloletú A. B. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že rodič, ktorý
nevykonáva v týždni osobnú starostlivosť k maloletému D. E., je oprávnený telefonicky kontaktovať

maloleté dieťa v pondelok a v stredu, vždy v čase o 19:00 hod. o dĺžke rozhovoru s maloletým
dieťaťom do 15 minút, pri rešpektovaní záujmu dieťaťa k dĺžke hovoru. Rodičovi, ktorý vykonáva v
kalendárnom týždni osobnú starostlivosť k maloletému D. E. uložil povinnosť technicky zabezpečiť a
umožniť telefonický rozhovor druhého rodiča a maloletého dieťaťa (I. výrok).
Týmto uznesením zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27P/41/2022 - 24 zo dňa 14.09.2022
v dotknutej časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (II. výrok).

Obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/38/2024 o návrhu matky na zmenu výchovného prostredia k
maloletým deťom (III. výrok).
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
V prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (V. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného
zverenia oboch maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi
prispievať na výživu maloletej A. B. výživným v sume 160,- Eur mesačne a na výživu maloletého D. E.
výživným v sume 150,- Eur (správne malo byť uvedené 140,- Eur) mesačne a dočasnej úpravy styku
otca s maloletými deťmi, u maloletého D. E. každý párny víkend v mesiaci od piatku od 15:00 hod. do
nedele do 18:00 hod, každý utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý štvrtok v nepárnom týždni

od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si maloleté dieťa otec prevezme na začiatku styku v školskom
zariadení a odovzdá jej ho v mieste jej bydliska v čase skončenia styku a u maloletej A. B. dala matkana zváženie súdu upraviť styk na každý štvrtok v nepárnom týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že
si otec maloletú prevezme na začiatku styku v školskom zariadení a odovzdá jej ju v mieste jej bydliska
v čase skončenia styku.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 2 ods. 1, 360 ods. 1, § 361, § 366,
§ 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 225, § 234 ods.
2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a čl. 5
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 27P/41/2022 - 24 zo dňa 14.09.2022,
právoplatným dňa 28.09.2022, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a bola schválená
dohoda rodičov v časti úpravy ich práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, v ktorej
sa rodičia dohodli na zverení maloletých detí do ich striedavej osobnej starostlivosti s tým, že otec
zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti v rámci bežného roka každý nepárny týždeň v kalendárnom

roku od piatku od 18:00 hod. do nasledujúceho piatku do 18:00 hod. a matka každý párny týždeň v
kalendárnom roku od piatku od 18:00 hod. do nasledujúceho piatku do 18:00 hod. Výživné sa na dobu
trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčovalo.
V súčasnosti prebieha na súde prvej inštancie konanie vedené pod sp. zn. 40P/38/2024 o návrhu
matky na zmenu výchovného prostredia oboch maloletých detí, v ktorom sa matka domáha zmeny

starostlivosti zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na svoju výlučnú osobnú starostlivosť k
obom maloletým deťom, určenia výživného zo strany otca na maloletú A. B. v sume 230,- Eur mesačne
a na maloletého D. v sume 190,- Eur mesačne a úpravy styku otca s maloletými deťmi každý nepárny
týždeň v roku od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., alternatívne podľa dohody rodičov. V
konaní bol zisťovaný názor maloletých detí a pojednávanie bolo dňa 20.09.2024 odročené na neurčito

za účelom nariadenia znaleckého dokazovania a nadviazania spolupráce účastníkov so subjektom
vhodným na poskytnutie odborného poradenstva na sanáciu vzťahu otec - dcéra a zlepšenia vzájomnej
komunikácie rodičov.

5. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom

matky na neodkladnú zmenu úpravy dohodnutého výchovného prostredia pre maloleté deti na čas
do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o podanom návrhu matky na zmenu výchovného
prostrediadetí-zosúdomschválenejdohodyrodičovostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovna
matkou navrhovanú výlučnú osobnú starostlivosť matky s úpravou styku otca a maloletých detí - dospel
k záveru, že podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia je v časti bezodkladnej zmeny formy

výkonu starostlivosti rodičov u maloletej A. B. dôvodným, a je potrebné mu vyhovieť, avšak u maloletého
D. E. návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia v danej časti dôvodným nie je, keď nebola
osvedčená potreba bezodkladného zásahu súdu do rozsudkom súdu upravených pomerov účastníkov
konania neodkladným opatrením bez vykonania už ustáleného riadneho dokazovania vo veci samej.
Súd mal za to, že matka neosvedčila ani potrebu neodkladnej úpravy súdnym rozhodnutím výživného

v nevyhnutnej miere, a pre absenciu naliehavosti ani potrebu neodkladnej úpravy styku maloletých detí
s otcom.
Návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia bol doručený súdu po pojednávaní v konaní sp. zn.
40P/38/2024 dňa 20.09.2024, na ktorom súd oboznámil závery zo zisťovania názoru maloletých detí,
umožnil účastníkom sa vyjadriť k záverom a navrhnúť ďalší postup v konaní. Názor oboch maloletých

detí k aktuálnym pomerom z výkonu striedavej osobnej starostlivosti u oboch rodičov a k návrhu
matky na zmenu ich výchovného prostredia bol zisťovaný súdom prostredníctvom koordinátorky súdu a
psychologičky Krajského súdu v Trnave. Maloleté deti si neželali sprístupniť ich výpovede rodičom. Súd
preto oboznámil spracovaný záver, v zmysle ktorého z vyjadrení oboch maloletých detí orientovaných
na rodičov podľa psychologičky vyplýva, že pred zisťovaním názoru maloletých mohlo dôjsť k výraznej

intervencií zo strany rodičov o téme zverenia. Každý rodič pravdepodobne presadzoval vlastné záujmy
a predstavy, čo mohlo výrazne vplývať na záverečné stanoviská maloletých a zároveň mohlo mať za
následok neistotu pri výpovediach mladšieho D.. V danej veci sa javí byť zásadná najmä komunikácia
rodičov, ktorá je podľa vyjadrení maloletých na veľmi zlej, až takmer žiadnej úrovni. Z toho dôvodu
deti zažívajú akoby dvojitú formu výchovy, kedy otec môže byť prísnejší v porovnaní s matkou a

následne dostávajú možnosť využívať situáciu vo svoj prospech. Aktuálne je preto potrebné, aby rodičia
komunikovali a riešili problémy detí spoločne, v tomto čase najmä u staršej A., pretože zlepšením ich
vzájomnej komunikácie môže dôjsť k zlepšeniu vzťahov v rodine a k zdravému psychickému vývinu
detí, bez ohľadu na zverenie. Obe maloleté deti vo svojich prejavoch pri zisťovaní názoru prejavovalidiskomfort. Kým u staršej A. bolo možné pozorovať plačlivosť, mladší D. pôsobil neisto pri svojich
odpovediach. A. sa v priebehu stretnutia rozplakala, konkrétne v časti, kedy boli diskutované jej vzťahy
s kamarátkami, nakoľko nedávno zažila nepríjemnú hádku, pričom jej mal tiež nadávať otec. U D.

bolo možné vnímať ťažkosti s vyjadrovaním a pri téme rodičov pôsobil nervózne, dlhšie premýšľal
nad odpoveďami. A. vo svojich vyjadreniach verbalizuje prežívaný pocit akejsi krivdy, ktorú vníma zo
strany otca. Konkrétne uviedla, že otec sa jej nedostatočne venuje, pozornosť upriamuje primárne na
mladšieho syna, a to po emočnej aj materiálnej stránke, pričom po nej kričí a nedôveru jej. Problémy,
ktoré zažíva na úrovni sociálnych vzťahov sa javia byť relatívne závažné. Z vypovedaného vyplýva, že

kamarátky sa v skupine akoby vzájomne šikanujú, pričom v danej situácií môže byť potrebná prísnejšia
výchova rodičov. A. potrebuje uistenie, že všetko čo robí, nie je iba zlé - takúto spätnú väzbu nachádza
u matky, s ktorou si následne prirodzene prehlbuje ich vzájomný vzťah. Z vypočutého vyplýva, že otec
volí štýl výchovy, kedy ho nezaujíma to, čo robia, prípadne hovoria ostatní, ale zaujíma ho iba správanie
jeho dcéry, ktoré sa snaží korigovať dohováraním, prípadne krikom. Tieto reakcie nemusia pozitívne
vplývať na vytváranie seba-obrazu maloletej ani na jej vzájomný vzťah s otcom. Celkovo svoje výpovede

smeruje na vlastné prežívanie a potreby. Mladší D. si vo svojich vyjadreniach výrazne zastáva sestru.
Vníma, že sa v domácnosti otca A. necíti komfortne, nakoľko sa jej vzťah s otcom zmenil. Zároveň
však uviedol, že táto zmena nastala iba nedávno, dovtedy dokázala sestra fungovať v domácnosti otca
bežným spôsobom a z vyjadrení maloletého vyplýva, že sa zapájala do spoločných aktivít a D. nevnímal
akékoľvek problémy. Väčšinu svojich vyjadrení orientuje práve na sestru, pričom jeho vlastné pocity sú

prezentované minimálne. Čo sa týka zverenia, verbalizuje túžbu tráviť viac času s matkou, avšak táto
skutočnosť je primárne podmienená tým, že by u matky žila aj sestra. Ak má povedať, ako sa cíti on
voči rodičom, vyjadril sa, že má oboch rovnako rád. Zo záverečných postojov, kedy uviedol, že by bol
aj šťastný aj nešťastný, ak by sa striedavá starostlivosť ponechala, môže vyplývať práve fakt, že sám
za seba môže považovať daný režim za vhodný a vyhovujúci, avšak výrazne myslí na sestru, u ktorej

vníma nepohodu.
Obaja rodičia mali následne možnosť bezprostredne sa vyjadriť k záverom z pohovorov ich detí.
Medzi rodičmi prebehla intenzívna výmena názorov, z ktorej bolo súdom pozorované, že komunikácia
medzi rodičmi je dlhodobo narušená, informácie ohľadne detí nie sú medzi rodičmi odovzdávané
a prijímané riadne, zodpovedne, s plnou vážnosťou, so sledovaním najlepšieho záujmu maloletých

detí, keď príkladmo matka údajne oznámila otcovi, že syn je oslobodený z telesnej výchovy, že má
pozastavené športovanie a že má vyšetrenie v Bratislave emailom, a otec tvrdí, že nemá informácie o
zdravotnom stave ich spoločného syna a vie, že syn behal na hodine telocviku 6-minútovku. Keďže otec
prezentoval svoj záujem na zachovaní striedavej osobnej starostlivosti rodičov, a to k obom maloletým
deťom, súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že je potrebné nadviazať spoluprácu s rodinou za

účelom nápravy rodičovskej komunikácie a aj zlepšenia vzťahu otec – dcéra. K odročeniu pojednávania
došlo aj za účelom nariadenia znaleckého dokazovania k odbornému posúdeniu aktuálne vhodnej formy
starostlivosti k maloletým deťom, najmä k maloletému D. E. a k odbornému nestrannému vyhodnoteniu
intenzity súrodeneckej citovej väzby maloletých detí s ohľadom na aktuálny vek oboch maloletých detí,
keď každé z maloletých detí je toho času v inej etape života, čomu môžu, ale nemusia zodpovedať rôzne

(príkladmo duševné, citové) vývinové potreby oboch maloletých detí.

6. Súd prvej inštancie zhodnotením doteraz zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že u
maloletej A. B. by vynucovanie výkonu striedavej osobnej starostlivosti u oboch rodičov bolo aktuálne
kontraproduktívne pri poskytovaní poradenstva odborným tímom Centra pre deti a rodiny Pečeňady,

ktorý s rodičmi bude pracovať na identifikovaní hlavných komunikačných bariér a stanovení zásad
konštruktívnej komunikácie. Maloletá sa nachádza vo vývinovom období označovanom ako puberta a
toto obdobie kladie nároky na rodičov ako i na samotné maloleté dieťa. Zotrvanie v striedavej osobnej
starostlivosti, na ktorej sa rodičia dohodli pred dvoma rokmi a ktorá bola schválená rozsudkom, by
aktuálne u maloletej A. B., podľa názoru súdu prvej inštancie, vytváralo nadmerný tlak, ktorý by mohol

viesť k úplnému dešpektu voči otcovi, keď aktuálne je potrebné upokojiť maloletú a sústrediť pozornosť
na podporu riešenia jej sociálnych a iných problémov a s tým spojených výchovných problémov
rodičov voči maloletej. Rozhodnutie súdu má v zásade vychádzať z reálneho vnútorného nastavenia
vzájomných vzťahov účastníkov, tak aby bolo dobrovoľne plnené zo strany všetkých účastníkov a má
byť úpravou, ktorá nebude len formálnou. Preto súd rozhodol tak, že dočasne zveril maloletú A. B. do

osobnej starostlivosti matky, čím dôjde k dočasnej zmene rozsudku. S ohľadom na vek maloletej blízky
13-temu roku života, prezentované inklinovanie maloletej v tomto vývinovom štádiu výrazne k osobe
matky a tiež pre vyjadrené prianie maloletej, rozhodol súd tak, že neupravoval, dočasne, stretávanie sa
otca a maloletej, keď nezistil ani neodkladnú potrebu na dočasnú úpravu styku.U maloletého D. E. súd dospel k záveru, že v jeho najlepšom záujme bude naďalej zotrvať v striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, keďže maloletý má rád oboch rodičov, ale doteraz sa trápil pre
sestru, maloletú A. B.. Na odstránenie prežívaného pocitu smútku - keďže v čase, keď je u matky, mu

chýba otec a v čase, keď je u otca, mu chýba matka - je potrebné umožniť maloletému telefonicky sa
kontaktovať s druhým rodičom, ktorý práve nevykonáva osobnú starostlivosť k nemu, preto súd upravil
toto právo dieťaťa na každý pondelok a stredu o 19:00 hod., o dĺžke hovoru 15 minút, v závislosti od
záujmu maloletého dieťaťa o hovor s druhým rodičom. K tomu, či je maloletý D. E. naviazaný na svoju
sestru tak, že „nemôže“ tráviť čas s otcom bez sestry, sa odborne vyjadrí do konania pribratý znalec,

ale v zásade maloletý trávi čas bez svojej sestry či už v škole na vyučovaní, príp. v školskom klube
detí, či na futbale. Preto vyjadrenie rodičov, že nie sú za vzájomné oddelenie detí, súd nepovažoval za
rešpektujúce záujem maloletého D. E., ktorý aj tak doteraz trávil čas cez víkend s otcom v neprítomnosti
maloletej A. B., ale za vyjadrenie rodičov sledujúce viac vlastný záujem každého z rodičov.
Súd sa nestotožnil s tvrdením matky, že maloletý nemôže zotrvať v doteraz nastavenom režime
striedavej osobnej starostlivosti. Práve naopak, je potrebné podporiť rodičovské zručnosti otca tak v

spolupráci s Centrom pre deti a rodiny Pečeňady, ako aj zo strany matky a samotného otca tak, aby bolo
rešpektované právo maloletého na rozvíjanie vzťahov s obidvomi rodičmi. Dôvody uvádzané matkou
v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako údajná naviazanosť maloletého na sestru, údajná
objektívna nemožnosť zabezpečenia ranného režimu maloletého otcom počas pracovného týždňa a
tvrdené nerešpektovanie odporúčania odborného lekára, sú len tvrdeniami matky, ktoré otec sporoval na

pojednávaní a nie sú urgentného charakteru, pre ktorý by súd mal zasahovať do rozsudkom upravených
pomerov maloletého dieťaťa a rodičov, keďže maloleté dieťa nie je v ohrození života, ani v ohrození
zdravia. Samozrejme, na strane otca je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie ranného režimu
maloletého počas pracovného týždňa a je potrebné v spolupráci oboch rodičov a odborníkov zistiť a
zhodnotiť skutočný zdravotný stav maloletého - v konaní dokazovaná aneuryzma na aorte maloletého o

veľkosti 7 mm - ktorý má futbal rád, „žije“ pre futbal, a preto aktuálne odporúčania detského kardiológa do
stanovenia diagnózy ho obmedzujú v jeho realizácii sa v športovej činnosti. Pre neosvedčenie naliehavej
potreby zmeny doterajšej úpravy formy starostlivosti rodičov k maloletému D. E., súd preto návrhu matky
nevyhovel.

7. V časti matkou navrhovanej úpravy uložiť povinnosť otcovi prispievať na výživu oboch maloletých detí
výživným v nevyhnutnej výške, súd nemal preukázanú potrebu naliehavej úpravy, keď matka návrh v
tejtočasti nezdôvodnila a pre absenciu skutkových tvrdení matky a tým aj absenciu dôkazov, z ktorých by
mal súd osvedčené ohrozenie dočasného uspokojovania základných odôvodnených potrieb maloletých
detí,návrhumatkynevyhovelavyživovaciupovinnosťotcakmaloletejA.B.,aajprenevyhovenienávrhu

na zmenu výchovného prostredia u maloletého D., neupravoval. Z rovnakého dôvodu súd neupravoval
dočasné stretávanie sa oboch maloletých detí s otcom.

8. O nároku a výške náhrady trov konania súd rozhodol v zmysle generálnej klauzuly vyjadrenej v § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, od ktorej generálnej klauzuly

mimosporového konania súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa na odklonenie sa,
navrhovateľka ani nežiadala priznať náhradu trov konania, pričom konanie je vecne oslobodené od
platenia súdnych poplatkov.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka viniac súd prvej

inštancie, že vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f), h) CSP). Namietala, že súd prvej inštancie nezamietol jej návrh, ktorým sa domáhala aj
zverenia maloletého D. E. do jej osobnej starostlivosti, ale rozhodol o telefonickom kontakte. Oprávnenie
telefonicky kontaktovať maloletého ako také nepovažovala za nesprávne, resp. potrebné napadnúť
odvolaním, ale z dôvodu absencie zamietajúceho výroku, resp. iného rozhodnutia ohľadom zmeny formy

výkonu rodičovskej starostlivosti o maloletého D. E. než ako je výrok, ktorým súd umožnil rodičovi, ktorý
nevykonáva v týždni osobnú starostlivosť k maloletému D. E., telefonicky ho kontaktovať v pondelok
a v stredu, vždy v čase o 19:00 hod. o dĺžke rozhovoru do 15 minút, pri rešpektovaní záujmu dieťaťa
k dĺžke hovoru, nemala inú možnosť, ako len odvolať sa proti tomuto výroku, pretože so zachovaním
režimu striedania sa v starostlivosti o maloletého D. E. oboma rodičmi nesúhlasila. Ďalej namietala, že

aj keď z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že nevyhovel jej návrhu na uloženie povinnosti otcovi
prispievať na výživu oboch maloletých detí v nevyhnutnej miere, zamietajúci výrok tiež absentuje.
Uviedla, že aj naďalej má za to, že zmena formy výkonu rodičovských práv je dôvodná k obom maloletým
deťom, následkom vyhovenia jej návrhu „iba“ vo vzťahu k maloletej A. B., prišlo k faktickému rozdeleniudetí a už aktuálne túto situáciu obe deti nesú ako príkorie, daný režim je nevyhovujúci a nereagujúci na
najlepší záujem maloletých detí. Osobitne k maloletej A. B. poznamenala, že maloletá je v zmenenom
režime veľmi spokojná, čo pozitívne vplýva na jej psychický stav. Názor maloletého D. E. bol zisťovaný

súdom v konaní vo veci samej na jej návrh o zmenu výchovného prostredia, vedenom pred Okresným
súdom Trnava pod sp. zn. 40P/38/2024 prostredníctvom koordinátorky súdu a psychologičky Krajského
súdu v Trnave. Keďže si ani jedno maloleté dieťa neželalo sprístupniť svoju výpoveď rodičom, nie je im
zistený názor detí známy. Avšak zo záveru, ktorý súd oboznámil, vyplýva podľa psychologičky, že pred
zisťovaním názoru maloletých mohlo dôjsť k výraznej intervencií zo strany rodičov o téme zverenia, čo

mohlo výrazne vplývať na záverečné stanoviská maloletých a zároveň mohlo mať za následok neistotu
pri výpovediach mladšieho D.. V tejto súvislosti zdôraznila, že obe maloleté deti boli podľa rozsudku v
starostlivosti otca bezprostredne pred tým, ako bol ich názor zisťovaný, na súd ich priviedol otec, ona
sa dostavila do budovy súdu tiež a videla, že psychický stav detí nebol dobrý. Maloletý D. E. sa tak cítil
pod tlakom zo strany otca ako rodiča, ktorý na dieťa pôsobil pred pohovorom na súde. Maloletý jej však
povedal, že sa vyjadril, že by chcel bývať s ňou a žiť v jednej domácnosti so sestrou, s ktorou má veľmi

dobrý súrodenecký vzťah. Tiež bolo konštatované, že maloletý zažíval pri pohovore na súde diskomfort.
K otázke zverenia, maloletý verbalizoval túžbu tráviť viac času s matkou, avšak táto skutočnosť je
primárne podmienená tým, že by u matky žila aj sestra. Dodala, že názor maloletého, a to, že túži
tráviť viac času s ňou a súčasne to podmieňuje tým, že by u matky žila aj sestra, je teda nesporný
a keď súd rozhodol o zverení maloletej A. B. do jej starostlivosti, javí sa ako nepochopiteľné, že súd

ponechal maloletého v režime striedania. Nielen kvôli rozporu so želaním maloletého, ale aj s ohľadom
na rozdelenie súrodencov, ktorý postup býva aplikovaný výnimočne a možno skôr iba rešpektujúc názor
súrodencov a prianie každého žiť v inej domácnosti, teda u druhého z rodičov, ale nie v danej situácii,
kedy sa deti vyjadrili zhodne a to, že si prajú žiť u nej. Tiež sa javí takýto záver súdu ako prekvapivý z
dôvodu, že obaja rodičia sa na pojednávaní vyjadrili, že sú proti rozdeleniu detí. Súd tiež skonštatoval,

že komunikácia rodičov je dlhodobo narušená, podľa záverov psychologičky Krajského súdu v Trnave je
komunikácia rodičov na veľmi zlej, až takmer žiadnej úrovni. V tejto súvislosti poukázala na to, že práve
dobrá komunikácia rodičov je pri striedavej osobnej starostlivosti jedným z esenciálnych predpokladov
a tá sa v režime striedania podľa rozsudku, ktorým je upravený výkon rodičovskej starostlivosti o
maloletého D. E., neosvedčila. Aktuálne je maloletá v jej starostlivosti a keďže súd nevyhovel jej návrhu

vo vzťahu k maloletému D. E., maloletý sa strieda po týždni. Tento režim sa už hneď krátko po rozhodnutí
javí pre maloletého ako krajne nevyhovujúci. Maloletý počas tak dlhého odlúčenia od sestry stráda, nie
je spokojný a ani šťastný a súčasne takto stráda aj maloletá A. B.. Situáciou je maloletý traumatizovaný,
pretože nebol zohľadnený ani jeho „hlas“, cíti sa nevypočuto, sklamane. Hoci maloletý otca ľúbi, nie je
prenehoterajšírežimstriedaniaaužvôbeckeďsastriedasámbezsestry,vhodnýaanivjehonajlepšom

záujme. Maloletého nedostáva ponechanie v režime striedania do pohody, ale do nepohody. Na tomto
nemôže zmeniť nič ani telefonický kontakt dvakrát do týždňa, keď je u otca. Nesúhlasila ani so záverom
súdu, že by takto mohol byť účelne odstránený prežívaný pocit smútku. Mala za to, že aj zo správy
procesného opatrovníka z prešetrenia pomerov a aj z pohovoru s maloletými deťmi, vyplýva ich veľmi
úzke puto a veľmi dobrý vzťah, preto nemôže súhlasiť s tým, že k tomu, či je maloletý D. E. naviazaný

na svoju sestru tak, že „nemôže“ tráviť čas s otcom bez sestry, sa odborne vyjadrí do konania pribratý
znalec. Tvrdila, že je preukázaná výrazná vzájomná fixácia súrodencov. Taktiež na toto citové strádanie
maloletého bez sestry, nemá vplyv to, že trávi čas bez sestry v škole na vyučovaní, príp. v školskom
klube detí, či na futbale, ako to hodnotí súd, pretože sa jedná o žitie v jednej domácnosti, o spoločný
poobedný a večerný čas počas pracovného týždňa, o zdieľanie sa, fyzický kontakt detí, keď sa objímu,

alebo len jednoducho sú pri sebe. Túlenie sa detí bolo pozorované aj procesným opatrovníkom a vyplýva
zosprávyzprešetreniapomerov.Prezachovaniekontaktumaloletéhosotcomnavrhlavosvojomnávrhu
širokú úpravu styku. Bola toho názoru, že tým, že súd skonštatoval potrebu podporenia rodičovských
zručností otca, tak v spolupráci s Centrom pre deti a rodiny Pečeňady, ako aj z jej strany a samotného
otca tak, aby bolo rešpektované právo maloletého na rozvíjanie vzťahov s obidvomi rodičmi, uznal, že

rodičovské zručnosti otca vyžadujú určitú podporu, na ktorej sa bude aktívne pracovať. Medzičasom
rodičia už mali prvé stretnutie v Centre pre deti a rodiny Pečeňady, na pracovisku v Trnave, avšak na čas,
dokiaľ príde k zlepšeniu rodičovských zručností otca a súčasne, kým prebehne znalecké dokazovanie
do fázy podaného znaleckého posudku a následného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn.
40P/38/2024 (nebolo zatiaľ doručené ani vypracované uznesenie o pribratí znalca, čiže predpoklad

rozhodovania je min. cca jeden rok), nie je v najlepšom záujme ponechať maloletého v režime striedania
z pohľadu jeho psychického stavu a negatívneho vplyvu aktuálnej situácie na jeho zdravý psychický
vývoj.Mala za to, že nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je iba osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život alebo zdravie dieťaťa
vážne ohrozený alebo narušený, ale aj ak je daná naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery a z

osvedčených skutkových okolností plynie záver o ohrození priaznivého vývoja maloletého dieťaťa. Preto
súd, ak nemal za to, že maloleté dieťa nie je v ohrození života, ani v ohrození zdravia, nepostupoval
správne a postačujúco nevyhodnotil skutkové okolnosti, keď sa nesústredil aj na ohrozenie priaznivého
vývoja maloletého. Zo skutočností doposiaľ osvedčených a aj zo zisteného názoru maloletého plynie
záver o ohrození priaznivého vývoja maloletého, a teda naliehavej potrebe upraviť pomery aj z pohľadu

tohto atribútu. Ďalej uviedla, že má veľké obavy o psychické zdravie maloletého a je presvedčená, keďže
citlivo vníma potreby dieťaťa, že zotrvanie maloletého v režime striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov je u neho ohrozením jeho priaznivého vývoja.
Namietala konštatáciu súdu prvej inštancie o nepreukázanej potrebe naliehavej úpravy uložiť otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, pretože od pojednávania boli maloleté deti v jej
starostlivosti, okrem krátkeho času a po rozhodnutí sa maloletý v starostlivosti strieda. Otec jej napriek

tomu, že sa výlučne stará o maloletú A. B. sama a pokrýva všetky jej výdavky, neposkytuje na výživu
žiadnu sumu. Titulom kompenzácie rozdielov v daňovom bonuse a rodinných prídavkoch jej mesačne
zasiela iba sumu 14,- Eur. Poznamenala, že jej pracovný pomer končí ku dňu 31.10.2024 a bude tak
poberať iba príspevok v nezamestnanosti, kým si nenájde nové zamestnanie. Stav bez prispievania v
nevyhnutnej miere otcom na potreby maloletých detí je neudržateľný a zásah súdu aj vo vzťahu k tejto

časti jej návrhu je akútne potrebný.
Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti a proti
nevyhoveniu jej návrhu na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí zmenil tak,
že maloletého D. E. dočasne zverí do jej osobnej starostlivosti, otcovi uloží povinnosť prispievať na
maloletú A. B. výživným vo výške 160,- Eur mesačne a na maloletého D. E. výživným vo výške 140,-

Eur mesačne a upraví styk otca s maloletým D. E. každý párny víkend v mesiaci od piatku od 15:00 hod.
do nedele do 18:00 hod., každý utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý štvrtok v nepárnom týždni
od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa prevezme v čase začiatku styku v školskom
zariadení a odovzdá jej ho v mieste jej bydliska v čase skončenia styku.
K odvolaniu matka pripojila svoju žiadosť o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.10.2024

so svojím zamestnávateľom B. H., J..

10. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník tak, že odvolanie je dôvodné len čiastočne, a to
v časti uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej A. B. v nevyhnutnej miere. V ostatných
napadnutých častiach sa stotožnil s názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie, preto ho odporučil

ako vecne správne potvrdiť.

11. Matka v písomnom podaní označenom ako: „Aktualizácia skutkových okolností“ zo dňa 07.01.2025
doplnila svoje odvolanie o nové skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní odvolania. Žiadala, aby
odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil názor maloletých detí, ktorý bol zisťovaný dňa 26.11.2024

aabysizáznamzozisťovanianázoruobochmaloletýchdetívyžiadalzCentrapredetiarodinyPečeňady
alebo od procesného opatrovníka. Uviedla, že dňa 04.11.2024 si maloletý u otca narazil nohu (vraj
o zárubňu), dňa 05.11.2024 ju v ranných hodinách otec o tejto skutočnosti informoval so žiadosťou, či
môže ísť s maloletým na chirurgiu, lebo on potrebuje chodiť do práce. Na RTG sa potvrdila prasklina
druhého prsta, maloletému bol odporučený kľudový režim, bez športu. Dňa 06.11.2024 ju otec znova

žiadal, aby s maloletým bola ona, lebo on potrebuje chodiť do práce. V dňoch 07.-08.11.2024 dal
maloletého k babke (svojej matke), nezostal s ním doma, lebo potrebuje chodiť do práce a večer prišiel
maloletý k nej. V dňoch 14.-15.11.2024 sa maloletý necítil dobre, tak s ním znova zostala doma s tým,
že 15.11. sa mu spustila nádcha. Volala detskej lekárke, či môže prísť s dieťaťom na vyšetrenie aj bez
časenky, čo nebolo možné, preto lekárka, pre prípad, že by sa maloletému neuľavilo odporučila, aby

prišlo na vyšetrenie v pondelok. Otca s týmto oboznámila a večer išiel maloletý k nemu. Maloletý bol
stále chorý a otec ho opätovne dal k babke (v dňoch 18.-19.11.2024) a v stredu 20.11.2024 poslal otec
syna do školy. V piatok 22.11.2024 večer maloletý prišiel k nej, stále nebol otcom doliečený, tak s ním
musela týždeň (od 25.11. do 29.11.) zostať doma a liečiť ho. Dňa 29.11.2024 večer išiel maloletý k otcovi
s tým, že mu pripomenula termín u chirurga dňa 03.12.. Dňa 04.12. po tom, ako dcéra prišla zo školy,

jej povedala, že ráno stretla v škole brata, ktorý sa necítil dobre, bol smutný a sklesnutý. Dňa 05.12. ho
otec znova poslal do školy, pričom okolo obeda písala triedna učiteľka, že ho treba vyzdvihnúť z dôvodu
bolesti brucha. Pre maloletého išiel otec, ktorý bagatelizoval jeho stav, hoci maloletý tvrdil, že mu je zle.
Otec s maloletým nezostal, zaviezol ho k babke a išiel späť do práce. Dňa 06.12. otec poslal maloletéhodo školy. Keď k nej večer prišiel, mal zvýšenú teplotu. Objednala si časenku k lekárke, najbližšia bola
na 10.12. a po tom, čo ho lekárka vyšetrila, poslala ho na ORL, kde mu spravili RTG. Maloletý mal
veľmi silný zápal dutín a pľúc. Odtiaľ boli s maloletým odoslaný na hospitalizáciu do nemocnice, kde bol

maloletý hospitalizovaný do 13.12.. Bola poučená ako postupovať v domácej liečbe, odvtedy je maloletý
u nej. Dňa 18.12. ochorela aj dcéra. Dňa 25.12.2024 boli obe deti s otcom hodinu, vyzdvihli si u neho
i babky darčeky a hneď sa k nej chceli vrátiť späť. Maloletý zvracal, čo pripisovala nervozite z otca.
Zvracal aj predtým viackrát, keď išiel k otcovi a aj u babky. Keď sa vrátil domov, bol v poriadku. Matka
uviedla, že odkedy jej bola dcéra dočasne zverená, bola v domácnosti otca len 25.12.. Od zverenia

dcéry do jej starostlivosti na nej pozoruje psychickú pohodu. Maloletý išiel k otcovi až 27.12. a dňa
31.12.2024 prišiel späť k nej s tým, že Silvester chce osláviť s ňou a so sestrou a už zostal u nej.
Po absolvovaní kontroly u obvodnej lekárky, táto vystavila maloletému na základe zlého zdravotného
stavu a tiež z kardiologického hľadiska potvrdenie – stupeň 4b – zákaz tréningu a pretekania sa,
zákaz povinnej školskej telesnej výchovy. Tvrdila, že otec jednoznačne podcenil a zanedbal zdravotný
stav maloletého, ktorý sa mu určite jeho ľahostajnosťou zhoršil a bol veľmi vážny, maloletý musel byť

hospitalizovaný. Hoci maloletý potreboval domácu liečbu, domáce prostredie a kľudový režim, nie byť
pár hodín u babky a potom sa zase premiestňovať domov, otec ani jeden deň nebol ochotný zostať
s maloletým doma. Všetko ohľadne liečby maloletého musela zabezpečovať sama, otec sa neopýtal, či
deti niečo nepotrebujú a nikto sa nezaujímal o to, že potrebuje chodiť do práce. Musela zostať na OČR
a to má novú prácu. Záverom poznamenala, že otec ani nedodržuje hodinu, kedy má maloletému volať,

robí si čo chce a nemal ani len za potrebné si prevziať súdne rozhodnutie.

12. Z obsahu správy o práci s dieťaťom a rodinou Centra pre deti a rodiny Pečeňady zo dňa 03.02.2025
vyplýva, že v októbri 2024 bola začatá spolupráca s rodinou z dôvodu konfliktných situácii medzi
rodičmi, ich problémovej vzájomnej komunikácie, údajne narušenej vzťahovej väzbe maloletej k otcovi

a údajného šikanovania maloletej v školskom zariadení. Stretnutie bolo emocionálne vypäté, obaja
rodičia mali silné tendencie vracať sa ku krivdám vzťahujúcim sa k bývalému manželskému životu.
Primárne problémy v reaktívnej interakcii rodičov a pretrvávajúcich konfliktoch spočívajú v tom, že
doposiaľ nedošlo k majetkovému vysporiadaniu. Majú rozporuplné názory na priaznivosť striedavej
starostlivosti o deti. Otec uvádzal pocit krivdy, mal pocit, že všetci bojujú za jeho chrbtom, o neodkladnom

opatrení, ktoré podala matka nevedel. Nesúhlasil s tým, že dcéra A. už nebude v striedavej osobnej
starostlivosti. Matka je s vydaným neodkladným opatrením spokojná, uviedla, že situácia sa u dcéry
zlepšilaapodľajejslovjerada,žemôžebyťlenunej.Vníma,žesúčasnázmena,tedazvereniemaloletej
A.dojejstarostlivosti,môženarušiťsúrodeneckévzťahy,ktorésúvsúčasnostinavýbornejúrovni,detisú
na seba citovo naviazané. V rámci spolupráce boli zrealizované dve skupinové konzultácie s maloletými

deťmi. V prejave detí absentovala spontánnosť a uvoľnenosť, deti boli počas prvého stretnutia v tenzii,
uviedli, že pred stretnutím boli v strese z toho, ako bude konzultácia prebiehať. Obe deti vyjadrovali
výrazný záujem byť zverené do starostlivosti matky, s otcom by sa radi stretávali len občas. V bežnom
rozhovore nevyjadrovali explicitne žiadne emócie, na adresu otca sa vyjadrovali výhradne v negatívnych
knotáciách. Maloletá A. má s matkou veľmi blízky vzťah, vníma ju ako kamarátku, s ktorou môže hovoriť

o všetkom. Zdieľanie starostí vzťahujúcich sa ku vzťahu s bývalým partnerom zo strany matky je pre
deti záťažové, pričom obe reflektujú jej finančné ťažkosti spojené s otcom. Matka sa deťom zdôveruje
s informáciami, ktoré majú vzhľadom k ich naštrbenému vzťahu s otcom citlivý charakter a priamo
vplývajú na vnímanie osobnosti otca. Napriek tomu obe deti identifikujú pozitívne momenty s otcom,
najmä pri spoločných aktivitách (hry, výlety, sledovanie futbalu). Maloletý D. sa pri vyjadrovaní o otcovi

často uzatvára, má neistotu v komunikácii o otcovi, vyjadrenia sú plné ambivalencií, na jednej strane
si s otcom rozumie a sú si blízki, na druhej strane ho trápi, že otec nemá vytvorený vzťah s maloletou
A., za čo sa cíti byť v určitom zmysle zodpovedný. Obe deti vyjadrujú túžbu tráviť s otcom viac času,
napriek tomu, že vnímajú, že je to pre matku náročné a túto skutočnosť by nemusela prijať ľahko. Obe
deti vyjadrujú túžbu po zjednotenej rodine, maloletý D. sníva o tom, že by sa mali všetci radi. Súčasné

vzťahy detí s otcom sú silne ovplyvnené konfliktmi rodičov a interpretáciou týchto súvislostí zo strany
matky, ktorá ich týmto spôsobom priamo nepodporuje v budovaní vzťahov s otcom. Deti do veľkej miery
preberajú emocionálnu zodpovednosť za starosti rodičov. V závere správy bolo odporučené podporovať
pravidelný kontakt a vzťahovú väzbu detí s oboma rodičmi, ktorí sú schopní zabezpečiť deťom bezpečné
a emočne stabilné prostredie.

13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 07.02.2025 z prešetrených pomerov
na strane oboch rodičov vyplýva, že matka býva na adrese G. G. XX, H. v 3-izbovom byte, ktorý je
vo vlastníctve jej sestry. Nájomné uhrádza vo výške 300,- Eur. Domácnosť matky je vkusne a útulnezariadená, maloleté deti tu majú vlastnú izbu. Matka pracuje vo K. H. ako upratovačka s čistým
mesačným príjmom vo výške cca 700,- Eur, poberá prídavok na dcéru vo výške 60,- Eur a uplatňuje
si daňový bonus. Matka uviedla, že dcéra A. je u nej od októbra 2024, s otcom sa stretáva a sú

v telefonickom kontakte. Maloletý D. je stále zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ktorá prebieha v týždňových intervaloch. Matka dodala, že striedavá osobná starostlivosť sa striktne
nedodržiava. Syn ju informoval, že otec si našiel novú partnerku, ktorá býva v I. a keď za ňou chodieva,
skracuje si striedavú osobnú starostlivosť a syna odváža k matke. V čase šetrenia sa maloletý D.
nachádzal vo FN TT z dôvodu pretrvávajúcich vysokých teplôt, ktoré matka nevedela znížiť bežnými

liekmi a aj z dôvodu dusivého kašľa. Od lekárov sa dozvedela, že súčasný stav maloletého môže mať
psychosomatické príčiny. Matka tvrdila, že syn ju kontaktoval a povedal jej, že po prepustení chce ísť
do jej domácnosti. Otec na výživu detí neprispieva, uhrádza polovičnú sumu ŠKD pre maloletého D. vo
výške 14,- Eur a prispieva sumou 4,- Eurá na stravné pre deti v školskom zariadení.
Otec býva na adrese I. XXX v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve oboch rodičov. V domácnosti majú
deti spoločnú izbu. Hygiena celého domu bola na dostatočnej úrovni, zásoby potravín boli v dostatočnom

množstve. Otec pracuje ako správca budov a objektov s čistým mesačným príjmom vo výške 1.100,-
Eur, poberá invalidný dôchodok vo výške 620,- Eur, poberá prídavok na syna a uplatňuje si daňový
bonus. Syn D. k nemu chodieva v pravidelných intervaloch od piatka od 18:00 hod. do piatka do 18:00
hod.. Striedavá osobná starostlivosť prebieha v poriadku, so synom trávi voľný čas, plnohodnotne sa mu
venuje a zabezpečuje mu rôzny program. Otec uviedol, že s maloletou A. sa stretáva v nepravidelných

intervaloch. Vzťah s dcérou sa podľa jeho vyjadrenia pokazil z toho dôvodu, že keď sa jej snažil vysvetliť,
že ak má nejaké problémy v škole a nechce sa s niekým rozprávať, tak nemusí. Má vedomosť, že dcéra
v minulosti posielala spolužiačkam cez sociálne siete správy s vulgárnym obsahom a rodičia týchto
dievčat potom chodili za ním riešiť situáciu. Dodal, že dcéra chce u matky zostať natrvalo preto, lebo
u nej má voľnejší režim a na telefóne môže byť neobmedzene. Dcéra cez sociálne siete zasiela a zdieľa

rôzne príspevky, ale aj online vysielania. Keď ju na to upozornil, že prečo je v nočných hodinách stále
na internete, tak si ho zablokovala. Otec pracovníčkam úradu ukázal rôzne príspevky, ktoré maloletá
zdieľa na sociálnych sieťach. V príspevkoch sú rôzne vulgarizmy, dokonca odfotila matku s partnerom
ako spia polonahí na gauči v nočných hodinách. Otec sa vyjadril, že by bol rád, keby striedavá osobná
starostlivosť fungovala tak ako predtým, keď k nemu chodievali obe deti, ktoré má veľmi rád. Je schopný

a ochotný sa o svoje deti riadne postarať a zabezpečiť im všetko, čo potrebujú, dokonca sa dohodol so
svojím zamestnávateľom a prispôsobil si pracovnú dobu tak, aby mohol byť s deťmi v čase striedavej
osobnej starostlivosti čo najviac.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením je v napadnutých výrokoch I. a V.
a súvisiacom výroku IV. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 CSP), čo neplatilo o výroku II. uznesenia, ktorý bolo potrebné zrušiť.

15. Predmetom konania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
40P/38/2024, domáha dočasného zverenia oboch maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti,
uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej A. B. výživným v sume 160,- Eur mesačne a na

výživu maloletého D. E. výživným v sume 140,- Eur mesačne a dočasnej úpravy styku otca s maloletými
deťmi, u maloletého D. E. každý párny víkend v mesiaci od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod,
každý utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý štvrtok v nepárnom týždni od 15:00 hod. do 18:00
hod. s tým, že si maloleté dieťa otec prevezme na začiatku styku v školskom zariadení a odovzdá jej ho
v mieste jej bydliska v čase skončenia styku a u maloletej A. B. dala matka na zváženie súdu upraviť styk

na každý štvrtok v nepárnom týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si otec maloletú prevezme
na začiatku styku v školskom zariadení a odovzdá jej ju v mieste jej bydliska v čase skončenia styku.
Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky ako aj s
poukazom na obsah napadnutého uznesenia v spojení s dopĺňacím uznesením je posúdiť, či súd prvejinštancie rozhodol správne, keď návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel vo
vzťahu k zmene starostlivosti o maloletého D. E., ale len vo vzťahu k zmene starostlivosti o maloletú A.
B., ako aj vo vzťahu k neuloženiu povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí navrhovaným

výživným.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

23. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy

povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam

sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda

nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do

doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

24. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť

dodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Takýmtospôsobomsazabezpečujerýchlaúprava
jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda
o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažkonapraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez
vykonania potrebného dokazovania.

25. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd povinný
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť
okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme

zamedzeniazneužitiatohtoprocesnéhoinštitútujemožnéuplatniťholenvýnimočne,atoibavprípadoch
riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov.

26. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

27. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím v spojení s dopĺňacím uznesením
ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu
rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť len čiastočne, a to vo vzťahu k zmene starostlivosti o maloletú A. B..
Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal

všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom
uznesení v spojení s dopĺňacím uznesením dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel iba čiastočne.

28. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie nemôže rezignovať na svoju povinnosť

vysporiadať sa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia so všetkými návrhom účastníka konania danými
čiastkovými nárokmi týkajúcimi sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, teda zverením detí do
starostlivosti toho ktorého rodiča, výživným na maloleté deti a úpravou styku rodiča s maloletými deťmi,
čo súd prvej inštancie opomenul vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.10.2024, následne však na pokyn
odvolacieho súdu napravil v dopĺňacom uznesení zo dňa 14.01.2025.

29. Nenáležitá je odvolacia argumentácia matky spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie nesprávne
a neúplne zohľadnil ohrozenie priaznivého vývoja maloletého D. E. tým, že nerozhodol v jeho prípade
o zmene zverenia zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov do osobnej starostlivosti matky, do
ktorej starostlivosti bola neodkladným opatrením zverená maloletá A. B., a to aj s poukazom na faktické

rozdelenie súrodencov, ktorí majú vybudovaný veľmi dobrý a blízky vzťah.
Ako prvoradé je potrebné uviesť, že na obe maloleté deti negatívne vplýva konfliktné nastavenie ich
rodičov, ktorí nie sú schopní prekonať krivdy z minulosti a kooperovať v otázkach týkajúcich sa ich
spoločných maloletých detí. Prejavuje sa to nielen ich odlišným pohľadom na vhodnosť realizácie
striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, ale aj tým, že matka sa deťom zdôveruje so starosťami

týkajúcimi sa narušeného vzťahu s ich otcom, čo je pre deti záťažové a reflektujú jej finančné ťažkosti
s otcom, keďže doposiaľ nie sú majetkovo vysporiadaní. Tento prístup matky k deťom jednoznačne nie je
vichnajlepšomzáujmeabrániimslobodneprejaviťsvojetúžbyaželania(napr.tráviťsotcomviacčasu),
uvedomujúc si, že tieto by mohli matku raniť. To sa v plnom rozsahu prejavilo v prežívaní maloletého D.
E., ktorý si s otcom rozumie a sú si blízki a ktorý nemal a nemá výhrady voči starostlivosti oboch rodičov.

Jeho verbalizácie v prítomnosti sestry o zverení do osobnej starostlivosti matky sú poznačené snahou
nezraniťakosvojusestru,takmatkuapodľanázoruodvolaciehosúdumubrániavprirodzenomvyjadrení
svojho skutočného názoru v danej veci. Maloleté dieťa sa aj vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
cítibyťvurčitomzmyslezodpovednézato,žeotecnemávytvorenýrovnakokvalitnývzťahsmaloletouA.
B., ako s ním, z čoho môžu prameniť aj jeho zdravotné ťažkosti a ambivalencie vo vzťahu k vyjadreniam

o otcovi. Každé dieťa pre svoj zdravý psychický a fyzický vývin potrebuje upevňovať a prehlbovať
svoj vzťah ku každému z rodičov, nemalo by byť vystavené jeho veku neprislúchajúcim okolnostiam
týkajúcichsadoposiaľnevysporiadanéhovzťahumedzijehorodičmi,pretožeajlenpriemernéempatické
dieťa sa za takejto situácie nemôže cítiť dobre a okolnosť, že nechce ublížiť ani jednému zo svojichrodičov, kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky. Každé dieťa má zároveň právo na pokojné
a konfliktmi rodičov nezaťažené detstvo, čo by mali mať rodičia vždy na pamäti.
Vo vzťahu k rozdeleniu súrodencov v ich faktických starostlivostiach rodičov, keďže u maloletej A.

B. bolo dôvodným zveriť ju do dočasnej osobnej starostlivosti matky, zatiaľ čo u maloletého D. E.
nevyhnutnosť takého rozhodnutia nebola osvedčená, sa žiada dodať, že hoci sa rodičia vyjadrovali
v neprospech rozdelenia maloletých detí, neboli schopní sa na starostlivosti o ne dohodnúť, preto
zostali odkázaní na rozhodnutie súdu. Pre súd je pritom prioritou najlepší záujem toho ktorého
maloletého dieťaťa, čo znamená, že to, čo je v prospech jedného dieťaťa, nemusí byť automaticky aj

v prospech ďalšieho dieťaťa, a to aj v prípade, ak ide o plnorodých súrodencov. V starostlivosti oboch
rodičov o maloletého D. E. neboli indikované žiadne nedostatky, ktoré by odôvodňovali vhodnosť jeho
zverenia do osobnej starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia. Matkou uvádzané okolnosti
opodceneníazanedbanízdravotnéhostavumaloletéhootcomžiadnymspôsobomneosvedčilaazostali
tak len v rovine jej tvrdení. Je úplne prirodzené, že súrodenci môžu pociťovať istý smútok z oddelenia,
pokiaľ sú, ako v tomto prípade v rôznych formách starostlivosti, čo však nemôže byť okolnosťou, ktorá

by prevážila nad vhodnosťou formy starostlivosti rodiča o dieťa, ktorá je v jeho najlepšom záujme.
Pokiaľ aj maloletý D. E. bude v starostlivosti otca v tom – ktorom týždni, jeho sestra s ním môže tráviť
čas, či už osobne, po skončení školského vyučovania (obe maloleté deti navštevujú totožnú školu),
v domácnosti otca, matky, prípadne starej matky, alebo aj telefonickou formou. Maloleté deti si taktiež
môžu naplánovať spoločné voľnočasové aktivity, ako aj voľnočasové aktivity s tým – ktorým rodičom

a užívať si tak vzájomnú blízkosť spojenú so spoločnými zážitkami. Je jednoznačne úlohou rodičov,
aby boli nápomocní svojím deťom v zabezpečovaní a vytváraní vhodných podmienok na zmysluplné
trávenie spoločného času s ohľadom na ich pevné súrodenecké puto. Nemožno dospieť k tomu záveru,
že automatickým následkom inej formy starostlivosti o maloleté deti (súrodencov) bude oslabenie ich
citových väzieb, resp. ich nespokojnosť, či núdza vzájomnej blízkosti.

30. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je
osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie
výživy oprávneného, v tomto prípade maloletej, v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný
od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62

a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej
situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Samotná existencia práva
dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s
poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.
Na námietku matky o ukončení jej pracovného pomeru ku dňu 31.10.2024 a poberania príspevku

v nezamestnanosti, kým si nájde nové zamestnanie odvolací súd neprihliadol z toho dôvodu, že
k ukončeniu pracovného pomeru matky do došlo na základe jej žiadosti o rozviazanie pracovného
pomeru a z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal odvolací súd za preukázané, že matka je od 01.12.2024
zamestnaná vo K. L. H., ktorú skutočnosť matka potvrdila vo svojom vyjadrení zo dňa 07.01.2025.
Keďže matka neosvedčila ohrozenie uspokojovania potrieb maloletej A. B. v nevyhnutnej miere, bol

postupsúduprvejinštancie,ktorýneuložilotcovipovinnosťprispievaťnavýživutohtomaloletéhodieťaťa,
správny.

31. Nedôvodná je odvolacia argumentácia matky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí

a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní
vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú
nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako to v petite odvolania žiadala matka.

32. Odvolací súd poznamenáva, že v prebiehajúcom konaní vo veci samej týkajúceho sa maloletých detí

vedeným pod sp. zn. 40P/38/2024 súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe
ktorého rozhodne o tom, či je návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom dôvodný.

33. Žiada sa zdôrazniť, že deti by v žiadnom prípade nemali byť nástrojom na riešenie doposiaľ

nevysporiadaného vzťahu medzi svojimi rodičmi. Konfliktné a narušené vzťahy medzi rodičmi negatívne
vplývajú na maloleté deti a na ich intrapsychické prežívanie. Rodičia by mali mať na zreteli vždy najlepší
záujem svojich maloletých detí, ktoré majú právo na oboch svojich rodičov, na ich lásku, starostlivosť
a podporu. V záujme maloletých detí je, aby mali vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojímrodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. V záujme zdravého vývinu
maloletých detí je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného
vzťahu s maloletými deťmi, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletými deťmi.

34. Rodičia maloletých detí by mali pamätať na to, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na
základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Obaja sú povinní v záujme maloletých
detí vynaložiť maximálne úsilie na urovnanie pretrvávajúcich nezhôd. V rodičovských vzťahoch platí viac
než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam

detí, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletých detí. Záujem maloletých detí, ktorý
by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine
uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletých detí.
Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú
to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj detí (uvedené tiež
vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).

35.Tým,žesúdomstanovenáneodkladnáúpravavnovomkonaníonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, ktorého výsledkom má byť zmena predchádzajúceho rozhodnutia, dočasnosť zásahu do
pôvodnej úpravy nie je potrebné vyjadrovať osobitným výrokom, keďže dočasnosť je zrejmá z toho, že
ide o neodkladné opatrenie upravujúce pomery účastníkov inak ako v pôvodnom súdnom rozhodnutí,

a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

36. Vychádzajúc z uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také
skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení

s dopĺňacím uznesením v napadnutých výrokoch I. a V. a súvisiacom výroku IV. podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a vo výroku II., v ktorej rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Tnava č. k. 27P/41/2022-24
zo dňa 14.09.2022 v dotknutej časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil ako rozhodnutie, pre
vydanie ktorého neexistovali dôvody.

37. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nepodstatné, nespôsobilé
ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).